Zoznam štátov podľa štátneho zriadenia
Toto je zoznam štátov rozdelených podľa politického zriadenia.
Prezidentská republika[upraviť | upraviť zdroj]
Prezident má vo svojich rukách výkonnú moc a je nezávislý od zákonodarného zboru. V zozname sú tak demokratické ako aj nedemokratické štáty.
Plný prezidentský systém[upraviť | upraviť zdroj]
V plnom prezidentskom systéme je prezident hlavou štátu a zároveň predsedom vlády.
- Argentína
- Arménsko
- Azerbajdžan
- Bielorusko
- Benin
- Bolívia
- Botswana
- Brazília
- Burkina
- Burundi
- Čad
- Čile
- Cyprus
- Džibutsko
- Dominikánska republika
- Ekvádor
- Filipíny
- Gabon
- Gambia
- Ghana
- Guatemala
- Gruzínsko
- Guinea
- Guinea-Bissau
- Haiti
- Honduras
- Indonézia
- Kamerun
- Kazachstan
- Keňa
- Kirgizsko
- Kiribati
- Kolumbia
- Komory
- Kongo
- Kostarika
- Libéria
- Madagaskar
- Malawi
- Maldivy
- Mali
- Marshallove ostrovy
- Mauritánia
- Mexiko
- Mikronézia
- Mozambik
- Namíbia
- Nauru
- Nikaragua
- Nigéria
- Palau
- Panama
- Paraguaj
- Peru
- Pobrežie Slonoviny
- Rovníková Guinea
- Rwanda
- Salvádor
- Senegal
- Seychely
- Sierra Leone
- Spojené štáty
- Srbsko a Čierna Hora
- Stredoafrická republika
- Sudán
- Surinam
- Tadžikistan
- Tanzánia
- Togo
- Turkménsko
- Uganda
- Uruguaj
- Uzbekistan
- Venezuela
- Zambia
- Zimbabwe
Semi-prezidentský systém[upraviť | upraviť zdroj]
V semi-prezidentskom systéme má prezident skutočnú výkonnú moc, pričom niektoré úlohy riadenia vlády vykonáva premiér.
- Alžírsko
- Angola
- Bosna a Hercegovina
- Egypt
- Francúzsko
- Guyana
- Jemen
- Južná Afrika
- Kapverdy
- Kongo (býv. Zair)
- Libanon
- Mauritánia
- Moldavsko
- Mongolsko
- Niger
- Pakistan
- Palestína
- Rumunsko
- Rusko
- San Maríno
- Svätý Tomáš a Princov ostrov
- Srí Lanka
Parlamentná republika[upraviť | upraviť zdroj]
Premiér je vedúca osoba výkonnej moci štátu (vlády). Pričom vláda ako kolektívny orgán na čele s premiérom je zodpovedný parlamentu (NRSR) ako jedinému a najvyššiemu zákonodarnému orgánu. Vláda pre výkon svojej funkcie potrebuje dôveru parlamentu o ktorú sa uchádza spolu s predložením programového vyhlásenia NRSR najneskôr 30 dní od vymenovania. Prezident zastáva len symbolický post hlavy štátu ako jeho reprezentant. Takýto systém sa používa tak v demokratických ako aj v nedemokratických štátoch.
- Albánsko
- Bangladéš [3]
- Barbados
- Bulharsko
- Česko
- Dominika
- Estónsko
- Etiópia
- Fidži
- Fínsko
- Grécko
- Chorvátsko
- India
- Irak
- Island
- Izrael
- Írsko
- Litva
- Lotyšsko
- Maďarsko
- Malta
- Maurícius
- Nemecko
- Poľsko
- Portugalsko
- Rakúsko
- Severné Macedónsko
- Singapur
- Slovensko
- Slovinsko
- Švajčiarsko
- Taiwan
- Taliansko
- Trinidad a Tobago
- Tunisko
- Turecko
- Vanuatu
- Východný Timor
Konštitučná monarchia[upraviť | upraviť zdroj]
V tomto politickom systéme je premiér vedúcou osobnosťou vlády a zákonodarného zboru. Hlavou štátu je monarcha, ktorý však nemá nijakú výkonnú moc a zastáva skôr reprezentačné úlohy.
- Andorra [4]
- Belgicko
- Dánsko
- Holandsko
- Japonsko
- Kambodža
- Lesotho
- Luxembursko
- Malajzia
- Nórsko
- Samoa (tzv. Západná Samoa)
- Španielsko
- Švédsko
- Thajsko
Zväzové kráľovstvo (Commonwealth realms)[upraviť | upraviť zdroj]
Konštitučná monarchia, v ktorej je formálnou hlavou štátu monarcha, no výkonná moc je v rukách národnej vlády a jej predsedu.
- Antigua a Barbuda
- Austrália
- Bahamy
- Belize
- Grenada
- Jamajka
- Kanada
- Nový Zéland
- Papua-Nová Guinea
- Spojené kráľovstvo
- Svätá Lucia
- Svätý Krištof a Nevis
- Svätý Vincent a Grenadíny
- Šalamúnove ostrovy
- Tuvalu
Semi-konštitučná monarchia[upraviť | upraviť zdroj]
Premiér má výkonnú moc, no monarcha má stále značnú politickú silu, ktorú môže použiť podľa svojho uváženia.
Absolútna monarchia[upraviť | upraviť zdroj]
Monarchie, v ktorých monarcha je hlavou výkonnej zložky a sústreďuje sa v ňom celá moc.
Teokracia[upraviť | upraviť zdroj]
Nedemokratické štáty založené na štátnom náboženstve, kde hlava štátu je vyberaná na základe náboženskej hierarchie.
- Afganistan
- Athos (Autonómny mníšsky štát v Grécku)
- Irán [7]
- Vatikán
Štáty s vládou jednej strany[upraviť | upraviť zdroj]
Nedemokratické štáty, v ktorých politická sila je koncentrovaná v jednej strane.
- Čína (Komunistická strana Číny)
- Eritrea (Ľudový front demokracie a spravodlivosti)
- Kórejská ľudovodemokratická republika (Kórejská strana práce)
- Kuba (Komunistická strana Kuby)
- Laos (Laoská ľudovo-revolučná strana)
- Sýria (Arabská socialistická strana Ba'ath)
- Turkménsko (Demokratická strana Turkménska)
- Vietnam (Komunistická strana Vietnamu)
Štáty s vládou vojenskej junty[upraviť | upraviť zdroj]
Vysokí predstavitelia armády kontrolujú vládu a vysokí politickí predstavitelia sú tiež členovia vojenskej hierarchie.
Prechodné alebo nedefinované štátne zriadenie[upraviť | upraviť zdroj]
Štáty, ktorých politický systém je v prechodnom stave a nemôže byť presne klasifikovaný.
Systémy s lokálnym riadením[upraviť | upraviť zdroj]
Federácie[upraviť | upraviť zdroj]
Štáty, v ktorých federálna vláda zdieľa moc s čiastočne nezávislými regionálnymi vládami.
- Argentína (23 provincií a 1 autonómne mesto)
- Austrália (6 zväzových štátov a 2 teritóriá)
- Belgicko (Flámsko a Valónsko)
- Bosna a Hercegovina (Federácia Bosny a Herzegoviny a Republika srbská)
- Brazília (26 štátov a 1 federálny dištrikt)
- Etiópia
- Holandské kráľovstvo (federácia jednotných štátov Holandska, Holandských Antíl a Aruby)
- India (28 členských štátov a 7 federálnych teritórií)
- Južná Afrika (9 provincií)
- Kanada (10 provincií a 3 teritóriá)
- Komory (Anjouan, Grande Comore a Mohéli)
- Malajzia (13 štátov a 2 federálne teritóriá)
- Mexiko (31 štátov a 1 federálny dištrikt)
- Mikronézia (Chuuk, Kosrae, Pohnpei a Yap)
- Nemecko (16 spolkových krajín)
- Nigéria (36 štátov)
- Pakistan (4 provincie a 1 federálne územie)
- Palau (16 štátov)
- Papua-Nová Guinea (20 provincií)
- Rakúsko (9 spolkových krajín)
- Rusko (49 oblastí, 21 republík, 10 autonómnych okruhov, 6 krajov, 2 mestá, 1 autonómna oblasť)
- Spojené arabské emiráty (7 emirátov)
- Spojené štáty (50 štátov, 1 dištrikt, 2 oddelené spoločenstvá a 10 teritórií)
- Švajčiarsko (26 kantónov)
- Svätý Krištof a Nevis
- Venezuela (20 autonómnych štátov, 2 federálne teritóriá, 1 federálna dependencia a 1 hlavný dištrikt)
Prenesená právomoc[upraviť | upraviť zdroj]
Štáty, v ktorých centrálna vláda presunula časť z jej právomocí na samovládnuce podružené vlády, tvoriac tak de facto federáciu.
Regionálne usporiadané jednoty[upraviť | upraviť zdroj]
Štáty, v ktorých centrálna vláda presunula časť svojej moci na regionálne vlády.
- Čile (13 regiónov, každý rozdelený do menších provincií a tie do niekoľkých samosprávnych oblastí.)
- Čína (22 provincií, 5 autonómnych oblastí, 4 samosprávne oblasti a 2 osobné administratívne oblasti: Hongkong a Macao)
- Filipíny (79 provincií, 17 regiónov)
- Francúzsko
- Holandsko s 12 provinciami
- Nový Zéland (12 regiónmi, 4 unitárne komunity)
- Taliansko (20 regiónov, piatim z nich je uznaný autonómny status)
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Sloboda vo svete
- ↑ (vláda v exile, väčšina územia je okupované vojskami Maroka)
- ↑ V Bangladéši bola začiatkom roku 2006 zvolená dočasná vláda, ktorá je vedená hlavným poradcom (Chief advisor) a skupinou neutrálnych nepolytických členov občianskych združení. Počas tohto obdobia má prezident moc nad ministerstvom obrany a zahraničných vecí.
- ↑ (spoluvládcovia: Biskup z Urgellu a Prezident Francúzska)
- ↑ Kráľ si v roku 2005 udelil absolútnu moc na obdobie troch rokov. Tejto výsady sa vzdal 21. apríla 2006, no vláda ešte nebola obnovená.
- ↑ federácia absolútnych monarchií; monarcha hlavného emirátu je federálny prezident.
- ↑ Irán kombinuje formu prezidentskej republiku s prezidentom voleným vo všeobecnom hlasovaní a teokracie s nevoleným náboženským vodcom, ktorý je v konečnom dôsledku zodpovedný za politiku štátu.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Sliedič aktuálnych volieb Archivované 2009-03-15 na Wayback Machine (po anglicky)
- Štáty rozdelené podľa politického systému v 20. storočí (po anglicky)