Banská Bystrica: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d Verzia používateľa 212.5.214.157 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 188.167.56.130
Revízia 3934918 používateľa 178.137.12.220 (diskusia) bola vrátená
Riadok 94: Riadok 94:
[[Súbor:Mestský úrad.jpg|náhľad|Mestský úrad]]
[[Súbor:Mestský úrad.jpg|náhľad|Mestský úrad]]


'''Banská Bystrica''' ({{V jazyku|hun|Besztercebánya}}, ukr. Банська Бистриця, {{V jazyku|deu|Neusohl}}, {{V jazyku|lat|Neosolium}}, {{V jazyku|pol|Bańska Bystrzyca}}) je metropola stredného [[Slovensko|Slovenska]], vzdialená asi {{km|220|m}} od [[Bratislava|Bratislavy]]. Je krajským mestom [[Banskobystrický kraj|banskobystrického kraja]], žije v nej 78 724 obyvateľov (k 31.12.2010), čo ju radí na šieste miesto na Slovensku.
'''Banská Bystrica''' ({{V jazyku|hun|Besztercebánya}}, {{V jazyku|deu|Neusohl}}, {{V jazyku|lat|Neosolium}}, {{V jazyku|pol|Bańska Bystrzyca}}) je metropola stredného [[Slovensko|Slovenska]], vzdialená asi {{km|220|m}} od [[Bratislava|Bratislavy]]. Je krajským mestom [[Banskobystrický kraj|banskobystrického kraja]], žije v nej 78 724 obyvateľov (k 31.12.2010), čo ju radí na šieste miesto na Slovensku.


V meste sa nachádza Pamätník SNP.
V meste sa nachádza Pamätník SNP.

Verzia z 15:01, 2. január 2012

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Banská Bystrica pozri Banská Bystrica (rozlišovacia stránka).
Banská Bystrica
mesto
Námestie SNP
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Banská Bystrica
Historický región Pohronie
Rieka Hron
Nadmorská výška 362 m n. m.
Súradnice 48°43′57″S 19°08′57″V / 48,73250°S 19,14917°V / 48.73250; 19.14917
Rozloha 103,368 km² (10 337 ha)
Obyvateľstvo 78 724 (31.12.2010)
Hustota 761,59 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1255
Primátor Peter Gogola (NEKA) [1],[2],[3],[4]
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 974 01
Telefónna predvoľba +421-48
Kód 508438
EČV BB, BC
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Banská Bystrica
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.banskabystrica.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Demonym: Banskobystričan[5]
Pohľad na mesto z vrchu Urpín
Pamätník Sovietskej armády na Námestí SNP
Areál hradu – radnica
Nová radnica
Mestský úrad

Banská Bystrica (maď. Besztercebánya, nem. Neusohl, lat. Neosolium, poľ. Bańska Bystrzyca) je metropola stredného Slovenska, vzdialená asi 220 km od Bratislavy. Je krajským mestom banskobystrického kraja, žije v nej 78 724 obyvateľov (k 31.12.2010), čo ju radí na šieste miesto na Slovensku.

V meste sa nachádza Pamätník SNP.

Názov

  • 1773 Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Banská Bystrica
  • 1786 Neusohl, Novisolium, Besztercze-Bánya, Banská Bystrica
  • 1808 Neosolium, Beszterczebánya, Neusohl, Banská Bystrica
  • 1863 – 1913 Besztercebánya
  • 1920 Banská Bystrica
  • 1927 Banská Bystrica

Časti mesta

  • Základné sídelné jednotky ZSJ: Banská Bystrica – historické jadro, Pri parku, Mesto – sever, Rudlovský potok, Sásová I, Dolina Baranovo, Rudlová I, Nemocnica, Mesto – východ, Majer, Stará Kopa – Turička, Uhlisko, Smrečina, Sídlisko, Urpín, Vartovka, Stará Radvaň, Kráľová, Radvaň, Stará Fončorda, Štiavničky, Školský areál – nová nemocnica, Podlavice – Skubín, Vysielač, Fončorda – Internátna, Fončorda – Tulská, Pršany, Suchý vrch, Pod Suchým vrchom, Nemecký vrch, Mútno – Králiky, Kremnička, Rakytovce, Šalková, Senica, Jakub, Kostiviarska, Uľanka, Graniar, Trieda Hradca Králové, Sásová II, Rudlová II, Fončorda – Mládežnícka
  • Mestské časti: Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uľanka
  • Sídliská: Fončorda, Radvaň, Sásová-Rudlová, Sídlisko SNP
  • Ostatné časti: Fortnička, Karlovo, Nový Svet, Trosky, Štiavnička, Uhlisko, Žltý Piesok

Trosky

Bola vybudovaná na troskových odvaloch, ktoré siahali až po rieku Hron. Jej vznik súvisí s vybudovaním striebornej huty v roku 1549.

Radvaň

Je známa ako obec už od 13. storočia a má názov podľa zakladateľskej rodiny Radvanských. Dnes je súčasťou Banskej Bystrice.

Rakytovce

V roku 1837 tu začali ťažiť uhlie až do roku 1929, kedy bola ťažba definitívne ukončená. Bola vybudovaná 120 metrová štôlňa Jozef a najúspešnejšie ťažobné obdobia boli 1879 – 1889, 1892 – 1902 a 1906 – 1913. Za zmienku stojí prirodzený povrchový odkryv uhlia spôsobený zarezávaním Banského potoka.

Uľanka

Nesie meno po Gotzelovi Ulmanovi, ktorému toto územie patrilo na prelome 14. a 15. storočia. V čase baníckej prosperity takmer všetci muži boli baníkmi.

Jakub

Časť známa už od roku 1390 a v rokoch 1546 – 1848 časť patrila Banskej komore, ktorá tu postavila vápenku, v blízkom Novom Svete drôtovňu a aj valcovňu na plech. V strede dediny sa nachádza gotický kostol, do maďarského Ostrihomu premiestnili jeho vzácny neskorogotický tabuľový oltár s výjavmi zo života sv. Jakuba. Nad Jakubom sa nachádza pozostatok lesostepi a nad Novým Svetom sa nachádzajú penovcové vodopády s jazierkami.

Kostiviarska

Známa od roku 1387, neskôr patrila mestu a Banskej komore. Vybudoval sa tu železný skujňovací hámor. Zhruba od roku 1960 je tu vápencový lom, z ktorého sa prepravovala surovina na výrobu cementu po 8 km dlhej lanovke do cementárne.

Šalková

Patrí medzi obce, ktorých prvá písomná zmienka je už zo 14. storočia (1359). Viac ako 400 rokov patrila Ľupčianskemu panstvu.

Dejiny

Stredovek

Prvá zmienka o Banskej Bystrici ako o slobodnom kráľovskom meste pochádza z roku 1255, keď jej dal vtedajší uhorský kráľ Belo IV. práva na ťažbu surovín a takisto mestské práva. Ťažila sa hlavne meď, železo a striebro. Týmto krokom chcel prilákať hlavne remeselníkov z Rímskej ríše. Do mesta sa tak koncom 13. storočia nasťahovali Nemci, ako názov mesta sa vtedy používal Neusohl. Banská Bystrica sa vďaka prisťahovalcom rozvíjala. V roku 1494 tu vznikla spoločnosť Ungarischer Handel (Uhorský obchod), nazývaná aj Der Neusohler Kupferhandel, ktorá sa v 16. storočí stala jednou z najväčších a najmodernejších ťažobných spoločností tej doby. Prispela k výraznému rozvoju baníctva, hutníctva i dopravy, ktorý zasiahol celú sféru stredovekého života.

Osmanská expanzia, novovek a moderné dejiny

Úspešný postup osmanských vojsk uhorským územím donútil v roku 1589 mesto opevniť, vznikli kamenné hradby. Banská Bystrica bola ako centrum protestanstva v spore s Maďarmi a Turkami a tiež aj s Vatikánom. V roku 1620 bol v meste zvolený za protestantského uhorského kráľa vtedajší princ, Gabriel Betlen. Po vyčerpaní zásoby medi, sa výroba preorientovala na spracovanie dreva a výrobu papiera, ďalším impulzom rozvoja sa stala priemyselná revolúcia. V roku 1908 bolo vydané kutacie právo na ťažbu zlata v Harmanci a zmluva s mestom bola uzavretá v roku 1922. Vykopali sa tu prieskumné šachty a rôzne štôlne, ale po krátkej dobe ťažby projekt kvôli nerentabilnosti zanikol. V roku 1776 bolo v Banskej Bystrici ustanovené rímsko katolícke biskupstvo. Koncom 2. svetovej vojny došlo v roku 1944 k Slovenskému národnému povstaniu, ktorého centrom bola Banská Bystrica. Po roku 1960, keď prebehla reforma krajského zriadenia, sa mesto stalo jedným z troch krajských miest. Toto mesto malo byť hlavným mestom Slovenska.

Richtári mesta

Obyvatelia mesta volili každoročne svojho richtára[6]. Richtár bol hlavou mestskej vrchnosti, spravoval verejný aj súkromný život v meste, mal povinnosť vykonať výročné zúčtovanie mesta[7]. Dnes sa primátor mestá volí každé štyri roky v komunálnych voľbách. Súčasným primátorom je od novembra 2010 Peter Gogola.

Pozri aj: Zoznam richtárov mesta Banská Bystrica

Kultúra

Architektúra

Pozri aj Kategória:Stavby v Banskej Bystrici Stredoveké centrum mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Areál Mestského hradu bol vyhlásený za národnú pamiatku. Okrem samotného hradu sa to týka Kostola Nanebovzatia Panny Márie, takzvaného farského. Stavebné práce na ňom začali v roku 1255. Kaplnka svätej Barbory, patrónky baníkov obsahuje cenný oltár od Majstra Pavla z Levoče. Matejov dom bol sídlom kráľovského úradnika, ale hosťoval aj samotného kráľa. V areáli sa nachádza aj stará radnica, tzv. Prétorium.

Na Námestí SNP sa nachádza katedrála svätého Františka Xaverského ako aj biskupský palác. Rovnako je tu aj zrekonštruovaná radnica, domy bohatých obyvateľov mesta: Thurzov dom, Benického dom, naklonená mestská hodinová veža a ďalšie pamiatky. Ďašie historické pamiatky sa nachádzajú mimo centra mesta: Kaštieľ Radvanských, Bárczyovský kaštieľ, Tihanyovský kaštieľ. Medzi modernejšie stavby patrí Pamätník SNP. Toto dielo architekta Dušana Kuzmu bolo dokončené v roku 1969. Staviteľstvo 21. storočia sa prejavilo na Europa Business Center, najvyššej budove v meste.

Divadlo

V Banskej Bystrici pôsobí niekoľko divadiel. Štátna opera uvádza operné, muzikálové a baletné predstavenia. Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici ako jediné divadlo na Slovensku angažuje hercov s mentálnym postihnutím. Bábkové divadlo na rázcestí sa zaoberá jednak bábkarským umením pre deti a dospelých ale aj inými formami divadla. Moderné tanečné umenie zastupuje Štúdio tanca. V meste pôsobí aj viacero umeleckých škôl, ktoré poriadajú koncerty svojich študentov a pedagógov.

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva

  • Slováci – 94,74 %
  • Česi – 1,39 %
  • Rómovia – 0,54 %
  • Maďari – 0,54 %
  • Nemci – 0,06 %
  • Ukrajinci – 0,05 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

  • rímski katolíci – 46,57 %
  • bez vyznania – 30,17 %
  • evanjelici a. v. – 13,94 %
  • grécki katolíci – 1,03 %
  • pravoslávni – 0,24 %

a iní

Doprava

Od apríla 2009[8] sa stavia Severný obchvat mesta. Jeho trasa vedie z cesty I/59 v mestskej časti Karlovo, prechádza medzi centrom mesta a mestskou časťou Sásová a napája sa na cestu I/66 smerom na Brezno. Diaľková doprava v smeroch Zvolen-Brezno a Ružomberok-Brezno sa tak vyhne centru mesta. Obchvat bude mať dĺžku 5,672 km.[8] Výstavba je realizovaná firmou Granvia Construction ako súčasť public-private partnership (PPP) projektu R1.[9]. Ďalej je plánované pokračovanie R1 smerom na Slovenskú Ľupču a cez hrebeň Nízkych Tatier do Ružomberka.[10]

Školstvo

Vysoké školy

Stredné školy

Základné školy

Šport

Múzeá a galérie

Rodáci

Partnerské mestá

Galéria

  • Katedrálny Chrám sv. Františka Xaverského
    Katedrálny Chrám sv. Františka Xaverského
  • Veža mestského hradu
    Veža mestského hradu
  • Kostol Nanebovzatia Panny Márie
    Kostol Nanebovzatia Panny Márie
  • Renesančný Benického dom
    Renesančný Benického dom
  • Renesančný dom na Námestrí SNP
    Renesančný dom na Námestrí SNP
  • Ebnerovský dom, sídlo banskobystrickej župy
    Ebnerovský dom, sídlo banskobystrickej župy
  • Hodinová veža
    Hodinová veža
  • Múzeum SNP
    Múzeum SNP

Referencie

  1. ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
  2. ↑ Peter Gogola primátorom Banskej Bystrice [online]. bbonline.sk. Dostupné online.
  3. ↑ Kto je Peter Gogola? [online]. bbonline.sk. Dostupné online.
  4. ↑ Gogola a nové zastupiteľstvo sa ujali funkcií [online]. bbonline.sk. Dostupné online.
  5. ↑ JÚĽŠ. Banskobystričan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  6. ↑ [1]
  7. ↑ [2]
  8. ↑ a b Stavby PPP [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2011-03-18]. Dostupné online.
  9. ↑ Projekt PPP – rýchlostná cesta R1 [online]. Bratislava: GRANVIA, [cit. 2011-03-18]. Dostupné online.
  10. ↑ Mapa D a RC [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2011-03-18]. Dostupné online.
  11. ↑ Slovensko vo svetle reformácie

Literatúra

Externé odkazy

Iné projekty

Šablóna:Link GA

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Banská_Bystrica&oldid=4121864“