Panama (štát)

Panamská republika
Vlajka Znak
Národné motto: Pro mundi beneficio (lat.) (Na prospech sveta)
Štátna hymna: Himno istmeño
Miestny názov
• dlhý	República de Panamá
• krátky	Panamá
Hlavné mesto	Panama 8°58′ s.š. 79°32′ z.d.
Najväčšie mesto	Panama
Úradné jazyky	španielčina
Štátne zriadenie Prezident	prezidentská republika Ricardo Martinelli
Vznik	3. november 1903
Susedia	Kostarika, Kolumbia
Rozloha  • celková  • voda (%)	75 517 km² (115.)   2 210 km² (2,9 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2007)  • sčítanie (2000)  • hustota (2007)	3 232 000 (130.) 2 839 177 42,8/km² (130.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2005 23 495 mil. $ (104.) 7 283 $ (81.)
Index ľudského rozvoja (2003)	0,804 (56.) – vysoký
Mena	Balboa (PAB)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC-5) bez zmeny (UTC-5)
Medzinárodný kód	PAN / PA
Medzinárodná poznávacia značka	PA
Internetová doména	.pa
Smerové telefónne číslo	+507

Panama je štát, ktorý tvorí most medzi Severnou a Južnou Amerikou. Panamský prieplav, ktorý pretína krajinu a spája Atlantický oceán s Tichým oceánom, je dôležitý spoj v medzinárodnom námornom obchode. Panama má horúce a sparné podnebie s vysokými zrážkami, najmä na svojom karibskom pobreží. Vnútro krajiny je hornaté. Najlepšia poľnohospodárska pôda sa nachádza v nížinách v blízkosti tichomorského pobrežia. Tu sa pestujú hlavné plodiny: banány, káva, cukrová trstina. Dôležitou exportnou surovinou sú morské raky, ktoré sa lovia v pobrežných vodách.

Geografia

Západnú časť Panamy prestupuje vulkanické pohorie Cordillera de Talamanca, ktoré zasahuje až do Kostariky. Tu sa tiež tyčí najvyššia hora Panamy – Volcán Barú (známy tiež ako Chiriquí 3 474 m). Ďalej na východ sa tiahne až takmer k prieplavu horské pásmo Serrania de Tabasará. Po oboch stranách pohoria sa rozkladajú pobrežné nížiny, len na polostrove Azuero na juhu Panamy sa terén od pobrežia Panamského zálivu opäť strmo zdvíha. Východne od Panamského prieplavu prebiehajú paralelne s pacifickým aj karibským pobrežím dva nižšie horské oblúky, ktoré na úplnom východe uzatvárajú najrozsiahlejšiu panamskú nížinu. Národné parky v Paname (napr. NP Coiba, NP Darién alebo NP La Amistad) a ďalšie chránené územia pokrývajú na 34 % rozlohy štátu. Najvýznamnejším súostrovím patriacim Paname je Perlové súostrovie v Panamskom zálive.

V roku 2005 pokrývali lesy 59,2 %, savany zaberali len 0,2 % územia štátu, poľnohospodárska pôda 37,9 %. V Paname je viac ako 500 riek, pričom na niektorých sú priehrady, ktoré slúžia na produkciu elektriny a plnia kľúčovú úlohu pri zásobovaní kanála vodou.

Dejiny

Územie Panamy bolo pôvodne osídlené Indiánmi, ale od začiatku 16. storočia krajina začala byť objavovaná a okupovaná Španielmi. Kolumbus sa objavil pri jej brehoch už roku 1502, čo bol začiatok jej začlenenia do španielskych kolónií, kde zotrvala cez 300 rokov. Ako strategické najužšie miesto v Amerike medzi Pacifikom a Atlantikom sa stala Panama rýchlo miestom čulého obchodného a tranzitného ruchu. V prvej fáze vznikla medzi oceánmi cesta, neskôr ju nahradila železnica a na začiatku 70. rokov 19. storočia sa začal napĺňať dávny sen námorníkov, keď sa začal budovať Panamský prieplav prehradením rieky Río Chagres priehradou, pričom vzniklo Gatúnské jazero.

So stavbou začala Francúzska Všeobecná spoločnosť medzioceánskeho prieplavu, ktorá ale cez značné výdaje na začiatku 20. storočia ekonomicky skrachovala. V týchto rokoch bola Panama stále súčasťou nezávislej Kolumbie, čo sa nepáčilo USA, ktoré zinscenovali v krajine revolúciu, ktorá viedla k vyhláseniu nezávislosti roku 1903 a k preneseniu práv a záväzkov na stavbu kanálu na Spojené štáty. Nasledovalo podpísanie zmluvy medzi Panamou a USA, ktorá zaručovala USA kontrolu 16 kilometrov širokého pásma okolo Panamského prieplavu. USA vyplatili Paname jednorázový poplatok 10 miliónov dolárov a poskytli prísľub platenia každoročného poplatku vo výške 250 000 dolárov.

Pri stavbe železnice a neskôr prieplavu zahynulo obrovské množstvo robotníkov na následky malárie a žltej zimnice. Aj cez tieto útrapy bol ale kanál dokončený a prvá skúšobná plavba 81,6 km dlhým kanálom sa uskutočnila roku 1913, slávnostné otvorenie potom 15. augusta roku 1914. Dnes je prieplav strategickou tepnou skracujúcou cestu medzi oceánmi. Pre narastajúcu dopravu a nové lode sa stal prieplav nedostatočný, preto sa v nedávnej dobe pristúpilo k jeho rozširovanie, napriek tomu však ním stále nemôžu preplávať obrovské kontajnerové lode. Prieplav prekonávajú 2 pevné mosty (Puente de las Américas a Puente Centenario), ktoré zaisťujú kontinuity Panamericany.

V roku 1979 predala správu nad prieplavom americká vláda Paname, ale až do prvého dňa roku 2000 si ponechala právo kontrolovať preplávanie lodí a vojensky ho brániť.

V 80. rokoch zosilnel vplyv armády v krajine. V čele armády stál generál Manuel Noriega, ktorý v roku 1989 zrušil voľby, v ktorých vyhrala opozícia. V decembri 1989 schválil americký prezident George H. W. Bush vojenskú operáciu proti režimu generála Noriegu, ktorá mala za cieľ ochrániť americké práva, brániť a prevádzkovať prieplav a predať Noriegu spravodlivosti.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Panama (štát)