Filipíny

Filipínska republika
Vlajka Znak
Národné motto: Maka-Diyos, Makatao, Makakalikasan, at Makabansa (slov. Za Boha, ľud, prírodu a krajinu)
Štátna hymna: Lupang Hinirang
Miestny názov
• dlhý	Repúbliká ng̃ Pilipinas Republic of the Philippines
• krátky	Pilipinas Philippines
Hlavné mesto	Manila (Maynila) °′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto	Quezon City
Úradné jazyky	filipínčina-tagalčina; angličtina
Štátne zriadenie prezident viceprezident	prezidentská konštitučná republika Benigno Aquino III Jejomar C. Binay
Vznik	12. jún 1898 (vyhlásenie)
Rozloha  • celková  • voda (%)	299 764 km² (72.)   - km² (0,61 (vnútrozemský povrch) %)
Počet obyvateľov  • odhad (2010)  • sčítanie (2009)  • hustota (2010)	94 013 200 (12.) 91 983 000 306,6/km² (43.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2010 351,37 miliárd $ (33.) 3 737 $ (125.)
Index ľudského rozvoja (2010)	0.638 (97.) – stredný
Mena	filipínske peso (= 100 centov) (PHP)
Časové pásmo  • Letný čas	UTC (UTC+8) (UTC)
Medzinárodný kód	PHL/PH
Medzinárodná poznávacia značka	RP
Internetová doména	.ph
Smerové telefónne číslo	+63

Filipíny, dlhý tvar Filipínska republika, je štát v juhovýchodnej Ázii. Filipíny sú bývalá kolónia Španielska a USA, čo spôsobilo vplyv západnej kultúry na ostrovoch. Hlavným mestom je Manila.

Ekonomika

Filipíny sú oficiálne označované ako rozvojová krajina. Sú prirodzene poľnohospodárskou krajinou. Ľahký priemysel a služby sa v poslednom čase rozvinuli. Hoci kedysi boli najbohatšou krajinou v Ázii po Japonsku, ekonomika zaznamenala začiatkom 80. rokov pokles, keď na svetových trhoch poklesol dopyt po filipínskych produktoch po zavraždení Ninoy Aquina počas Marcosovho režimu, počas ktorého sa stratilo približne 10 % HDP v dôsledku korupcie a klientelizmu. Ekonomické oživenie bolo odvtedy v porovnaní s ostatnými ázijskými krajinami pomalé a Filipíny ostávajú jednou z najchudobnejších krajín v regióne.

Ekonomika Filipín utrpela ďalší šok počas ázijskej finančnej krízy v roku 1998. Vplyv šoku bol ešte zhoršený rastom cien, inflácie a zlým počasím. Ekonomický rast klesol z 5 % v roku 1997 na 0,6 % v roku 1998, ale vrátil sa na úroveň okolo 3 % v roku 1999, 4 % v roku 2000 a viac ako 6 % v roku 2004. Vláda sľúbila pokračovať v ekonomických reformách, ktoré pomôžu dohnať rýchlosť rozvoja novo industrializovaných krajín Východnej Ázie. Vysoký dlh (verejný dlh je 77 % HDP) bráni pokusom zlepšiť stav ekonomiky. Výdavky rozpočtu na krytie dlhu sú vyššie ako rozpočet na vzdelávanie a obranu dohromady. Nerovnomernosť príjmov ostáva veľmi vážnym problémom.

Vládny program na rozvoj ekonomického rastu zahŕňa zlepšovanie infraštruktúry, revidovanie daňového systému pre zvýšenie vládnych príjmov, prehlbovanie deregulácie a privatizácie ekonomiky a zvýšenie integrácie obchodu s regiónom. Vyhliadky do budúcnosti závisia hlavne od ekonomickej výkonnosti dvoch hlavných obchodných partnerov, USA a Japonska, a zodpovednejšej administratívy a trvalých vládnych nariadení.

V posledných rokoch migrovalo veľa call centier a podnikov business process outsourcing (BPO) do Filipín, čím vytvorili tisíce pracovných miest. Forbes označil v roku 2005 filipínske peso za najlepšiu ázijskú menu za rok 2005. 1. novembra 2005 bola zavedená nová rozšírená daň z pridanej hodnoty (E-VAT), čo bolo opatrenie určené na zníženie vzrastajúcich zahraničných dlhov Filipín.

Filipíny sú členom Ázijskej rozvojovej banky, Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a iných medzinárodných ekonomických zoskupení, ako sú APEC, Svetová obchodná organizácia (WTO), Colombov plán a G-77.

Náboženstvo

Filipíny sú prevažne rímskokatolíckou krajinou. V minulosti boli až do roku 1898 španielskou kolóniou, čo zanechalo vplyv na jazyku a náboženstve obyvateľov. Na juhu krajiny žijú aj moslimovia a počas nadvlády USA (1898 - 1946) sa v krajine rozširoval aj protestantizmus.

Percentá: rímski katolíci 80,9 %, protestanti 7,3 %, Kristova cirkev 2,3 %, filipínska nezávislá cirkev 2 %, islam 5,1 %, budhizmus 0,1 % a iní

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Filipíny