Salvádor: Rozdiel medzi revíziami

	Salvádorská republika
Vlajka	Znak
	Národné motto:; Dios, Unión, Libertad; (Boh, Jednota, Sloboda)
	Štátna hymna:; Himno Nacional de El Salvador; (Národná hymna Salvádoru)
Miestny názov
• dlhý	República de El Salvador
• krátky	El Salvador
Hlavné mesto	San Salvador; 13°40′ s.š. 89°10′ z.d.
Najväčšie mesto	San Salvador
Úradné jazyky	španielčina, aztéčtina (nahuatl) ;
Štátne zriadenie; Prezident; Viceprezident	Prezidentská republika; Carlos Mauricio Funes; Salvador Sanchez Ceren
Vznik	15. september 1821 (od Španielska); 13. apríl 1839 (zánik Stredoamerickej konfederácie)
Susedia	Guatemala, Honduras
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 21 041 km² (149.) ; 294,6 km² (1,4 %)
Počet obyvateľov; • odhad (2008); • hustota (2008)	; 7 066 403 (98.) ; ; 336/km²
HDP; • celkový; • na hlavu (PKS)	2008; 43,94 bilióna $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu\|]].); 6 200 $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily\|]].)
Mena	americký dolár¹ (USD)
Časové pásmo; • Letný čas	(UTC); (UTC)
Medzinárodný kód	SLV /SV
Medzinárodná poznávacia značka	ES
Internetová doména	.sv
Smerové telefónne číslo	+503
	¹ Americký dolár je hlavná mena, ktorá sa používa v bežnom styku. Nahradil salvádorský colón, ktorý už nie je v obehu od roku 2001.

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 11:44, 22. júl 2011

Súradnice: 13°40′08″S 88°51′58″Z / 13,668889°S 88,866111°Z / 13.668889; -88.866111

Salvádor, dlhý tvar Salvádorská republika, je štát v Strednej Amerike, ktorý sa nachádza pri pobreží Tichého oceánu. Na severozápade susedí s Guatemalou a na severovýchode s Hondurasom. S počtom obyvateľov približne 7 miliónov na rozlohe 21 041 km² je s hustotou 336 obyv. na km² najhustejšie zaluďnenou krajinou v Amerike.

Geografia

Salvádor je jedinou krajinou v Strednej Amerike, ktorá nemá pobrežie na Karibskom mori. Povrch krajiny je zväčša hornatý, s úzkou pobrežnou nížinou a centrálnou náhornou planinou.

Salvádor je známy svojimi sopkami, spomedzi ktorých sú najznámejšie Ilamatepec (v departmente Santa Ana), Chichontepec (San Vicente), San Salvador (San Salvador), Chaparrastique (San Miguel) a Izalco.

Podnebie v Salvádore je celý rok takmer rovnaké. Od pobrežia často fúka vietor, ktorý prináša vlahu a teplo do vnútrozemia. Priemerné ročné teploty dosahujú takmer 25 °C. Najchladnejší mesiac je december a január, najteplejší apríl. Ročný priemer zrážok je 1 823 mm.

V Salvádore sú dve ročné obdobia: suché (november až apríl) a dažďové (máj až október). V období od júna do novembra zasahujú nad územie krajiny cyklóny z Karibskej oblasti. Vtedy sa môžu vyskytovať záplavy. Najničivejšie uragány v Salvádore boli: Fifi (1974), Gilbert (1988), Andrew (1992), Mitch (1998), Stan (2005) a Félix (2007).

Dejiny

V predkolumbovskom období bolo dnešné územie štátu osídlené rôznymi indiánskymi etnikami. Najväčším štátnym útvarom na jeho pôde bolo kráľovstvo Cuzcatlán. Španieli do Salvádoru prišli z Guatemaly v roku 1524. V koloniálnej ére bola krajina spravovaná z Guatemaly.

Prvé povstania za nezávislosť sa začali v roku 1811. Salvádor sa stal nezávislým na Španielsku v roku 1821 a prestal byť súčasťou Stredoamerickej únie v roku 1839. Po jej rozpade nastalo obdobie občianskych nepokojov, ktoré trvalo až do roku 1871. V tomto období sa začala pestovať káva. V roku 1931 sa dostal k moci vojenským prevratom generál Maximiliano Hernández Martínez a o rok armáda potlačila rozsiahle roľnícke povstanie na západe krajiny, pričom zahynuli tisíce osôb. Hoci po generálnom štrajku v roku 1944 bol generál Martínez zvrhnutý, pokračovalo obdobie autoritárskych režimov, ktoré sa skončilo až v roku 1982 zvolením ustanovujúceho parlamentu. V roku 1984 sa konali prvé demokratické voľby prezidenta.

Medzitým v roku 1969 sa odohrala krátka vojna s Hondurasom, ktorá je známa aj ako "Stohodinová vojna" alebo nesprávne ako Futbalová vojna. Dôvodom bola snaha Hodurasu o pozemkovú reformu, ktorá by zvýhodňovala iba jeho občanov; to donútilo tisícky Salvádorčanov usídlených v Hodnurase vrátiť sa domov, lebo boli vyvlastnení. Salvádor reagoval vyhlásením vojny Hondurasu. V sedemdesiatych rokoch pokles cien kávy na svetových trhoch a neustále volebné podvody vojenských vlád viedli k napätej situácii v krajine, ktorá vyvrcholila v roku 1980 zavraždením arcibiskupa zo San Salvadoru, Óscara Arnulfa Romera.

Tieto udalosti viedli k občianskej vojne, ktorá trvala 12 rokov (1980-1992), ktorá stála viac ako 70 000 životov. 16. januára 1992 ľavicové guerily a pravicová vláda vtedajšieho prezidenta Alfreda Cristianiho podpísali mierovú dohodu v Chapultepecu v Mexiku.

V posledných prezidentských voľbách v marci 2009 zvíťazil ľavicovo orientovaný kandidát Carlos Mauricio Funes.

Demografia

Etnické zloženie obyvateľstv tvoria z 90 % mestici, z 9 % belosi a z 1 % Indiáni. Väčšina obyvateľov je španielskeho pôvodu. Ako v jedinej stredoamerickej krajine tu nežijú potomkovia čiernych Afričanov. Navyše, v roku 1930 generál Martínez vydal rasistický zákon, ktorým sa zakazuje, aby sa tu usídlili. To isté platilo pre Malajcov, Rómov a Arabov. Takmer 80 % obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania a takmer 20 % patrí k rôznym protestantským denomináciám.

V zahraničí žijú asi 3 milióny Salvádorčanov, najmä v USA, ale aj v Kanade, Taliansku, Austrálii a Švédsku.

Územné členenie

Salvádor sa delí na 14 departmentov v troch zónach (západná, stredná a východná). Každý department má na čele guvernéra menovaného prezidentom.

Ekonomika

Po podpise mierovej dohody v Chapultepecu zaznamenávala ekonomika mierny, ale trvalý rast. Od 1. januára 2001 sa americký dolár stal platidlom rovnocenným domácemu colónu, ktorý postupne ako platidlo v obchodnej praxi zanikol, aj keď niektorí obchodníci dodnes uvádzajú ceny v oboch menách. Rastie podiel výroby a služieb na výkonnosti ekonomiky, a to na úkor pestovania kávy. Hlavné priemyselné odvetvia sú potravinárstvo, petrochémia, chémia, textilný a nábytkársky priemysel.

Salvádor podpísal dohodu o voľnom obchode s USA, Strednou Amerikou a Dominikánskou republikou (CAFTA), ako aj s Mexikom, Čile, Tchajwanom, Kolumbiou a Panamou.

Najväčším zdrojom príjmov do štátneho rozpočtu je DPH, ktorej sadzba je od roku 1995 13%. Dolarizácia ekonomiky spôsobila pokles úrokových sadzieb. Finančné agentúry ako Moody´s dávajú vyššie hodnotenie ekonomiky v Latinskej Amerike iba Čile a Mexiku. Salvádorské investície je možné nájsť v celej Strednej Amerike. Významným zdrojom vylepšujúcim zahraničnoobchodné saldo sú aj úspory, ktoré zasielajú krajania pracujúci v Severnej Amerike svojim príbuzným. Medziročná inflácia je menšia ako 10% a export stále rastie.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Salvádor.

Šablóna:Link GA

1

@@ Riadok 22: / Riadok 22: @@
 | Politickí predstavitelia = [[Carlos Mauricio Funes]]<br />[[Salvador Sanchez Ceren]]
 | Vznik = [[15. september]] [[1821]] (od Španielska)<br />[[13. apríl]] [[1839]] (zánik [[Stredoamerická konfederácia|Stredoamerickej konfederácie]])
-| Susedia = [[Guatemala]], [[Honduras]]
+| Susedia = [[Guatemala (štát)|Guatemala]], [[Honduras]]
 | Rozloha = 21 041
 | Poradie rozloha = 149
@@ Riadok 69: / Riadok 69: @@
 V predkolumbovskom období bolo dnešné územie štátu osídlené rôznymi [[Indiáni|indiánskymi etnikami]]. Najväčším štátnym útvarom na jeho pôde bolo kráľovstvo [[Cuzcatlán]]. [[Španieli]] do Salvádoru prišli z Guatemaly v roku [[1524]]. V koloniálnej ére bola krajina spravovaná z [[Guatemala (mesto)|Guatemaly]].
-Prvé povstania za nezávislosť sa začali v roku 1811. Salvádor sa stal nezávislým na [[Španielsko|Španielsku]] v roku 1821 a prestal byť súčasťou [[Stredoamerická únia|Stredoamerickej únie]] v roku 1839. Po jej rozpade nastalo obdobie občianskych nepokojov, ktoré trvalo až do roku 1871. V tomto období sa začala pestovať [[káva]].
+Prvé povstania za nezávislosť sa začali v roku [[1811]]. Salvádor sa stal nezávislým na [[Španielsko|Španielsku]] v roku [[1821]] a prestal byť súčasťou [[Stredoamerická únia|Stredoamerickej únie]] v roku [[1839]]. Po jej rozpade nastalo obdobie občianskych nepokojov, ktoré trvalo až do roku [[1871]]. V tomto období sa začala pestovať [[káva]].
-V roku 1931 sa dostal k moci vojenským prevratom generál [[Maximiliano Hernández Martínez]] a o rok armáda potlačila rozsiahle roľnícke povstanie na západe krajiny, pričom zahynuli tisíce osôb. Hoci po generálnom štrajku v roku 1944 bol generál Martínez zvrhnutý, pokračovalo obdobie autoritárskych režimov, ktoré sa skončilo až v roku 1982 zvolením ustanovujúceho [[parlament]]u. V roku 1984 sa konali prvé demokratické voľby [[prezident]]a.
+V roku [[1931]] sa dostal k moci vojenským prevratom generál [[Maximiliano Hernández Martínez]] a o rok armáda potlačila rozsiahle roľnícke povstanie na západe krajiny, pričom zahynuli tisíce osôb. Hoci po generálnom štrajku v roku [[1944]] bol generál Martínez zvrhnutý, pokračovalo obdobie autoritárskych režimov, ktoré sa skončilo až v roku [[1982]] zvolením ustanovujúceho [[parlament]]u. V roku [[1984]] sa konali prvé demokratické voľby [[prezident]]a.
-Medzitým v roku 1969 sa odohrala krátka vojna s [[Honduras]]om, ktorá je známa aj ako "Stohodinová vojna" alebo nesprávne ako [[Futbalová vojna]]. Dôvodom bola snaha Hodurasu o pozemkovú reformu, ktorá by zvýhodňovala iba jeho občanov; to donútilo tisícky [[Salvádorčania|Salvádorčanov]] usídlených v Hodnurase vrátiť sa domov, lebo boli vyvlastnení. Salvádor reagoval vyhlásením vojny Hondurasu. V sedemdesiatych rokoch pokles cien kávy na svetových trhoch a neustále volebné podvody vojenských vlád viedli k napätej situácii v krajine, ktorá vyvrcholila v roku 1980 zavraždením [[arcibiskup]]a zo [[San Salvador]]u, [[Óscar Arnulfo Romero|Óscara Arnulfa Romera]].
+Medzitým v roku [[1969]] sa odohrala krátka vojna s [[Honduras]]om, ktorá je známa aj ako "Stohodinová vojna" alebo nesprávne ako [[Futbalová vojna]]. Dôvodom bola snaha Hodurasu o pozemkovú reformu, ktorá by zvýhodňovala iba jeho občanov; to donútilo tisícky [[Salvádorčania|Salvádorčanov]] usídlených v Hodnurase vrátiť sa domov, lebo boli vyvlastnení. Salvádor reagoval vyhlásením vojny Hondurasu. V sedemdesiatych rokoch pokles cien kávy na svetových trhoch a neustále volebné podvody vojenských vlád viedli k napätej situácii v krajine, ktorá vyvrcholila v roku 1980 zavraždením [[arcibiskup]]a zo [[San Salvador]]u, [[Óscar Arnulfo Romero|Óscara Arnulfa Romera]].
 Tieto udalosti viedli k [[Salvadorská občianska vojna|občianskej vojne]], ktorá trvala 12 rokov (1980-1992), ktorá stála viac ako 70 000 životov. 16. januára 1992 ľavicové guerily a pravicová vláda vtedajšieho prezidenta [[Alfredo Cristiani|Alfreda Cristianiho]] podpísali mierovú dohodu v Chapultepecu v [[Mexiko|Mexiku]].