Váh: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 87.197.0.217 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 79: | Riadok 79: | ||
Pri [[Strečno (obec)|Strečne]] sa vodný tok opäť upokojuje v priehradnom jazere [[Vodné dielo Žilina|vodného diela Žilina]] a pokračuje severným okrajom [[Žilina|Žiliny]], kde priberá pravostrannú [[Kysuca|Kysucu]] a následne ľavostrannú [[Rajčanka|Rajčanku]]. Nasleduje [[vodná nádrž Hričov]] a opätovné rozdelenie vôd do dvoch korýt, ktoré sa práve v týchto miestach stáčajú na juhozápad. Južnejšie vedie staré koryto, ktoré východným okrajom [[Bytča|Bytče]] pokračuje do [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]], severnejší [[Hričovský kanál]] privádza vodu k [[Vodné dielo Mikšová|vodnému dielu Mikšová]] a [[Vodné dielo Považská Bystrica|Považská Bystrica]]. Obe ramená sa spájajú v priehradnom jazere [[Vodná nádrž Nosice|Nosickej priehrady]], pod ktorou nasleduje [[Púchov]] a vodné dielo Dolné Kočkovce, opäť rozdeľujúce vody Váhu do dvoch korýt. Tu sa podstatne mení ráz krajiny a rieka tu vystupuje zo zovretia v úžinách, aby tiekla pokojným tokom rozširujúceho sa [[Považské podolie|Považského podolia]]. Pôvodné koryto tečie západnejšou trasou a zväčša s malým množstvom vody pokračuje okrajom [[Nemšová|Nemšovej]], kde sprava priberá [[Vlára|Vláru]], až do [[Trenčín]]a. Nosický a neskôr Kočkovský kanál privádzajú vodu k [[Hydrocentrála a vodné dielo Dolné Kočkovce – Ladce – Tunežice|vodnému dielu Dolné Kočkovce – Ladce – Tunežice]], [[Vodné dielo Ilava|Ilava]], [[Vodné dielo Dubnica|Dubnica]] a [[Vodné dielo Trenčín|Trenčín]]. Po krátkom spoločnom úseku veľkú časť vody už na okraji [[Trenčín]]a opäť odvádza umelý kanál (Biskupický), ktorým putuje k vodným dielam Chocholná, [[Vodné dielo Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto n/V.]], [[Vodné dielo Horná Streda|Horná Streda]] a [[Sĺňava]]. Staré koryto tečie východnejšou trasou popri [[Beckov (obec)|Beckove]], [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] až do [[Piešťany|Piešťan]], kde sa už naplno prejavuje ráz [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]]. |
Pri [[Strečno (obec)|Strečne]] sa vodný tok opäť upokojuje v priehradnom jazere [[Vodné dielo Žilina|vodného diela Žilina]] a pokračuje severným okrajom [[Žilina|Žiliny]], kde priberá pravostrannú [[Kysuca|Kysucu]] a následne ľavostrannú [[Rajčanka|Rajčanku]]. Nasleduje [[vodná nádrž Hričov]] a opätovné rozdelenie vôd do dvoch korýt, ktoré sa práve v týchto miestach stáčajú na juhozápad. Južnejšie vedie staré koryto, ktoré východným okrajom [[Bytča|Bytče]] pokračuje do [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]], severnejší [[Hričovský kanál]] privádza vodu k [[Vodné dielo Mikšová|vodnému dielu Mikšová]] a [[Vodné dielo Považská Bystrica|Považská Bystrica]]. Obe ramená sa spájajú v priehradnom jazere [[Vodná nádrž Nosice|Nosickej priehrady]], pod ktorou nasleduje [[Púchov]] a vodné dielo Dolné Kočkovce, opäť rozdeľujúce vody Váhu do dvoch korýt. Tu sa podstatne mení ráz krajiny a rieka tu vystupuje zo zovretia v úžinách, aby tiekla pokojným tokom rozširujúceho sa [[Považské podolie|Považského podolia]]. Pôvodné koryto tečie západnejšou trasou a zväčša s malým množstvom vody pokračuje okrajom [[Nemšová|Nemšovej]], kde sprava priberá [[Vlára|Vláru]], až do [[Trenčín]]a. Nosický a neskôr Kočkovský kanál privádzajú vodu k [[Hydrocentrála a vodné dielo Dolné Kočkovce – Ladce – Tunežice|vodnému dielu Dolné Kočkovce – Ladce – Tunežice]], [[Vodné dielo Ilava|Ilava]], [[Vodné dielo Dubnica|Dubnica]] a [[Vodné dielo Trenčín|Trenčín]]. Po krátkom spoločnom úseku veľkú časť vody už na okraji [[Trenčín]]a opäť odvádza umelý kanál (Biskupický), ktorým putuje k vodným dielam Chocholná, [[Vodné dielo Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto n/V.]], [[Vodné dielo Horná Streda|Horná Streda]] a [[Sĺňava]]. Staré koryto tečie východnejšou trasou popri [[Beckov (obec)|Beckove]], [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] až do [[Piešťany|Piešťan]], kde sa už naplno prejavuje ráz [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]]. |
||
Pod vodným dielom [[Sĺňava]] sa časť vôd opäť prepúšťa starým korytom a hlavný prúd smeruje Drahovským kanálom k [[Vodné dielo Drahovce-Madunice|vodnému dielu Drahovce-Madunice]]. Posledný z vážskych derivačných kanálov končí pred [[Hlohovec|Hlohovcom]], odkiaľ pokračuje rieka už len jediným korytom. V dolnej časti povodia má rieka mnohé mŕtve ramená a okolie je lemované ostrovčekmi [[Lužný les|lužného lesa]]. Priberá pravostranný prítok [[Horný Dudváh]], preteká [[Sereď]]ou a napája [[vodné dielo Kráľová]]. Na poslednom úseku dolného toku prechádza [[Šaľa|Šaľou]], [[Vodné dielo Selice|vodným dielom Selice]] a pred [[Kolárovo]]m priberá dva významné prítoky - zľava [[Nitra (rieka)|Nitru]] a sprava [[Malý Dunaj]]. Posledným vodným tokom, ktorý napája Váh pred jeho zánikom, je [[Stará Nitra]], pôvodné koryto tejto rieky s výrazným nížinným charakterom. Rieka tu z východnej strany pokojným tokom obteká mesto [[Komárno]] a zaniká ústím do [[Dunaj]]a v nadmorskej výške {{mnm|106.5}}. |
Pod vodným dielom [[Sĺňava]] sa časť vôd opäť prepúšťa starým korytom a hlavný prúd smeruje Drahovským kanálom k [[Vodné dielo Drahovce-Madunice|vodnému dielu Drahovce-Madunice]]. Posledný z vážskych derivačných kanálov končí pred [[Hlohovec|Hlohovcom]], odkiaľ pokračuje rieka už len jediným korytom. V dolnej časti povodia má rieka mnohé mŕtve ramená a okolie je lemované ostrovčekmi [[Lužný les|lužného lesa]]. Priberá pravostranný prítok [[Horný Dudváh]], preteká [[Sereď]]ou a napája [[vodné dielo Kráľová]]. Na poslednom úseku dolného toku prechádza [[Šaľa|Šaľou]], [[Vodné dielo Selice|vodným dielom Selice]] a pred [[Kolárovo]]m priberá dva významné prítoky - zľava [[Nitra (rieka)|Nitru]] a sprava [[Malý Dunaj]]. Posledným vodným tokom, ktorý napája Váh pred jeho zánikom, je [[Stará Nitra]], pôvodné koryto tejto rieky s výrazným nížinným charakterom. Rieka tu z východnej strany pokojným tokom obteká mesto [[Komárno]] a zaniká ústím do [[Dunaj]]a v nadmorskej výške {{mnm|106.5}}. Andreas Hodál vás luby (pridaj na fb ) |
||
== Vážska kaskáda == |
== Vážska kaskáda == |
Verzia z 09:57, 11. jún 2015
Váh | |
maď. Vág, nem. Waag, poľ. Wag | |
rieka | |
Váh pretekajúci cez mesto Sereď.
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Prítoky | |
- ľavostranné | Revúca, Turiec, Rajčanka, Nitra |
- pravostranné | Belá, Orava, Kysuca, Malý Dunaj |
Hlavná zdrojnica | Čierny Váh |
- poloha | Kráľova hoľa, Nízke Tatry |
- výška | 664 m |
- súradnice | 49°01′08″S 19°48′29″V / 49,019°S 19,808°V |
Sekundárna zdrojnica |
Biely Váh |
- poloha | Važecká dolina, Vysoké Tatry |
Ústie | Dunaj |
- poloha | Komárno |
- výška | 106,5 m |
- súradnice | 47°45′00″S 18°08′46″V / 47,75°S 18,146°V |
Dĺžka | 403 km |
Povodie | 10 640 km² (1 064 000 ha) |
Prietok | v ústí |
- priemerný | 196 m³/s |
- maximálny | 1 825 m³/s |
- minimálny | 22,3 m³/s |
Tok a povodie Váhu od sútoku Čierneho Váhu (južne) a Bieleho Váhu (severne) po ústie do Dunaja
| |
Wikimedia Commons: Váh | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Váh je najdlhšia slovenská rieka. Tečie od Tatier smerom na západ a pri Žiline sa stáča na juh a smeruje ku Komárnu, kde ústí do Dunaja.
Vznik
Váh vzniká pri Kráľovej Lehote (664 m n. m.) sútokom dvoch menších riek - Bieleho a Čierneho Váhu. Biely Váh pramení na svahoch Kriváňa vo Vysokých Tatrách, Čierny Váh pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách.
Priebeh toku
Od sútoku zdrojníc pri Kráľovej Lehote tečie Váh takmer 150 km západným smerom. Krátko po svojom vzniku priberá ľavostranný prítok Boca a pravostranný Hybica, pričom sa rozširuje aj úzke údolie, prechádzajúce v rozsiahlu Liptovskú kotlinu. V Liptovskom Hrádku priberá pravostranne Belú, podteká diaľnicu D1 a za Liptovským Mikulášom sa tok upokojuje v rozsiahlom priehradnom jazere Liptovskej Mary. Činnosť vodnej elektrárne optimalizuje vyrovnávacia nádrž Bešeňová a rieka putuje k Ružomberku, kde zľava priberá Revúcu a úzkym údolím opúšťa Liptov. Pri Kraľovanoch priberá svoj najväčší prítok, pravostrannú mohutnú Oravu a následne vteká do vodnej nádrže Krpeľany a regiónu Turiec. Tu sa Váh prvýkrát rozdeľuje na dva toky - staré koryto, ktoré tečie južnejšou trasou cez Sučany a Vrútky a Krpeliansky vodný kanál, ktorý severným okrajom Turian privádza vodu k vodným dielam Sučany a Lipovec. Pred sútokom oboch ramien pri Dubnej Skale sa vo Vrútkach do starého koryta vlieva zľava Turiec a rieka pokračuje Strečnianskou úžinou do regiónu Považie.
Pri Strečne sa vodný tok opäť upokojuje v priehradnom jazere vodného diela Žilina a pokračuje severným okrajom Žiliny, kde priberá pravostrannú Kysucu a následne ľavostrannú Rajčanku. Nasleduje vodná nádrž Hričov a opätovné rozdelenie vôd do dvoch korýt, ktoré sa práve v týchto miestach stáčajú na juhozápad. Južnejšie vedie staré koryto, ktoré východným okrajom Bytče pokračuje do Považskej Bystrice, severnejší Hričovský kanál privádza vodu k vodnému dielu Mikšová a Považská Bystrica. Obe ramená sa spájajú v priehradnom jazere Nosickej priehrady, pod ktorou nasleduje Púchov a vodné dielo Dolné Kočkovce, opäť rozdeľujúce vody Váhu do dvoch korýt. Tu sa podstatne mení ráz krajiny a rieka tu vystupuje zo zovretia v úžinách, aby tiekla pokojným tokom rozširujúceho sa Považského podolia. Pôvodné koryto tečie západnejšou trasou a zväčša s malým množstvom vody pokračuje okrajom Nemšovej, kde sprava priberá Vláru, až do Trenčína. Nosický a neskôr Kočkovský kanál privádzajú vodu k vodnému dielu Dolné Kočkovce – Ladce – Tunežice, Ilava, Dubnica a Trenčín. Po krátkom spoločnom úseku veľkú časť vody už na okraji Trenčína opäť odvádza umelý kanál (Biskupický), ktorým putuje k vodným dielam Chocholná, Nové Mesto n/V., Horná Streda a Sĺňava. Staré koryto tečie východnejšou trasou popri Beckove, Novom Meste nad Váhom až do Piešťan, kde sa už naplno prejavuje ráz Podunajskej nížiny.
Pod vodným dielom Sĺňava sa časť vôd opäť prepúšťa starým korytom a hlavný prúd smeruje Drahovským kanálom k vodnému dielu Drahovce-Madunice. Posledný z vážskych derivačných kanálov končí pred Hlohovcom, odkiaľ pokračuje rieka už len jediným korytom. V dolnej časti povodia má rieka mnohé mŕtve ramená a okolie je lemované ostrovčekmi lužného lesa. Priberá pravostranný prítok Horný Dudváh, preteká Sereďou a napája vodné dielo Kráľová. Na poslednom úseku dolného toku prechádza Šaľou, vodným dielom Selice a pred Kolárovom priberá dva významné prítoky - zľava Nitru a sprava Malý Dunaj. Posledným vodným tokom, ktorý napája Váh pred jeho zánikom, je Stará Nitra, pôvodné koryto tejto rieky s výrazným nížinným charakterom. Rieka tu z východnej strany pokojným tokom obteká mesto Komárno a zaniká ústím do Dunaja v nadmorskej výške 106,5 m n. m.. Andreas Hodál vás luby (pridaj na fb )
Vážska kaskáda
Váh spôsoboval v minulosti mnohé záplavy, preto bola vybudovaná tzv. vážska kaskáda — systém 22 priehrad a vodných elektrární. Prvá je Liptovská Mara, posledná je v Maduniciach. Kaskáda má 22 elektrární, ktoré v roku 1996 vyrobili 1 965 132 MWh energie.[1] Najnovšie postavenou je Vodné dielo Žilina.
Prehľad vodných nádrží:
Čierny Váh
- Vodná nádrž Čierny Váh (horná a dolná nádrž)
Váh
- Liptovská Mara
- Vodná nádrž Bešeňová
- Krpeľany
- Vodné dielo Žilina
- Vodná nádrž Hričov
- Nosice (Priehrada mládeže)
- Sĺňava
- Vodné dielo Kráľová
Prítoky Váhu
Pravostranné |
Ľavostranné |
Sídla
Rieka preteká cez 20 slovenských miest:
Zaujímavosti
Z hydrografického hľadiska by zdanlivo názov rieky mal byť Orava, pretože na sútoku s Váhom má väčšiu šírku. V skutočnosti je však pri sútoku priemerný prietok Oravy 35,55 m³/s a Váhu 40,94 m³/s.
Vodáctvo a vodné športy
Jazerá, ktoré vznikli stavbou priehrad, sa využívajú aj na vodné športy a tiež sú zaradené do zoznamu rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu, najmä Liptovská Mara, Nosice, Sĺňava a Kráľová.
V Liptovskom Mikuláši sa nachádza areál vodného slalomu, tradičné dejisko tatranského slalomu so štyrmi traťami.
Váh je splavný od Kráľovej Lehoty. Najkrajšie úseky pre vodácke splavy sú na Považí pri Žiline a v Liptove. Na dolnom toku sa kvôli vodným dielam splav neodporúča.
Galéria
-
Čierny Váh nad PVE
-
Staré koryto pri Sučanoch
-
Rieka pod Strečnianskym hradom
-
Priehrada mládeže
-
Sĺňava
-
Ústie do Dunaja
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Váh