Portál:Film/Film týždňa
Obsah[upraviť zdroj]
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52 | 53
1[upraviť zdroj]
Náhodný turista (angl. The Accidental Tourist) je romantická dráma režiséra Lawrenca Kasdana z roku 1988 s Williamom Hurtom v hlavnej úlohe. Snímka bola natočená na motívy rovnomenného románu spisovateľky Anne Tylerovej. Film sa stal jedným z najúspešnejších v roku 1988 a bol nominovaný na Oscara v štyroch kategóriách, vrátane najlepšieho filmu. Cenu nakoniec získala Geena Davisová v kategórii najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe.
2[upraviť zdroj]
Madisonské mosty (angl. The Bridges of Madison County) je americká romantická filmová dráma režiséra Clinta Eastwooda z roku 1995. Hlavné úlohy stvárnili Clint Eastwood a Meryl Streepová, vo významných vedľajších úlohách sa objavili Annie Corleyová, Victor Slezak a Kyle Eastwood.
Ide o komorne ladený milostný príbeh síce veľmi krátkeho, zato veľmi intenzívneho citového vzplanutia dvoch ľudí v strednom veku. Film bol natočený podľa rovnomennej knihy Wallera Roberta Jamesa. Bol nominovaný na dva Zlaté glóbusy, na 68. ročníku Americkej akadémie filmových umení a vied bola Meryl Streepová nominovaná na Oscara v kategórii herečka v hlavnej úlohe.
3[upraviť zdroj]
Matrix je americký sci-fi film z roku 1999. Je prvým zo série štyroch kultových filmov, ktoré napísali a režírovali sestry Wachowské. Zahrali si v ňom Keanu Reeves, Laurence Fishburne, Carrie-Anne Mossová a Hugo Weaving.
Film opisuje svet v Matrixe, rozsiahlom počítačovom systéme, na ktorý sú pripojení ľudia, ktorí v ňom žijú svoj virtuálny život. Títo ľudia, ktorých mozog je napojený do Matrixu, si neuvedomujú, že nežijú skutočný život a je im púšťaná do mozgu virtuálna realita. Takto sú nevedomky využívaní strojmi s umelou inteligenciou, ktoré prevzali dominanciu na planéte. Tieto stroje efektívne chovajú a pestujú ľudstvo len kvôli energii z ľudských tiel, vďaka ktorej prežívajú. Vo filme sa nachádza mnoho odkazov na rôzne filozofické a náboženské myšlienky, hakerskú alebo kyperpunkovú subkultúru. Film sa preslávil hlavne vďaka vynikajúcemu spracovaniu súbojov v hongkonskom štýle a inšpiráciou v japonskom anime. Film vznikol spoluprácou štúdií Warner Bros. a austrálskych Village Roadshow Pictures. Natočený bol hlavne v austrálskom Sydney.
4[upraviť zdroj]
What Ever Happened to Baby Jane? je americká dráma s prvkami trileru a hororu z roku 1962 s Bette Davisovou a Joan Crawfordovou v hlavných úlohách. Film bol natočený podľa rovnomenného románu Henryho Farrella z roku 1960. Filmová adaptácia získala z piatich nominácií jedného Oscara. Je príbehom dvoch sestier, ktoré boli kedysi slávne a mali pred sebou sľubnú kariéru. Nešťastnou náhodou je jedna z nich pripútaná na invalidný vozík a druhá ju z vlastnej uštipačnosti a krivdy mučí. Produkcia vybrala pre natáčanie exteriérov domu sestier Hudsonových skutočný dom, ktorý sa nachádza na 172 S. McCadden Place v Los Angeles. Jednu z malých úloh ponúkli aj skutočnej dcére Bette Davisovej. Barbara Merrill Hyman, hrala malý epizódny výstup v postave susedkinej dcéry.
5[upraviť zdroj]
Vykúpenie z väznice Shawshank (angl. The Shawshank Redemption) je americký film z roku 1994 napísaný a režírovaný Frankom Darabontom na motívy novely Stephena Kinga. Hlavnými hrdinami filmu sú Andy Dufresne (hrá Tim Robbins) a Ellis „Red“ Redding (Morgan Freeman). Dej filmu je predovšetkým o živote Andyho Dufresna vo väznici Shawshank, do ktorej sa dostal po nespravodlivom odsúdení za vraždu svojej ženy a jej milenca, ktoré však nespáchal.
V roku 1994 bol film nominovaný v siedmich kategóriách na Oscara (najlepší film, najlepší herec v hlavnej úlohe – Morgan Freeman, najlepší adaptovaný scenár, najlepšia kamera, najlepší strih, najlepšia originálna hudba a najlepší zvuk), napriek tomu ani jednu cenu nezískal.
6[upraviť zdroj]
Odviate vetrom (Gone with the Wind) je americká historická dráma nakrútená v roku 1939 podľa románu Margaret Mitchellovej s rovnakým názvom, ktorý v roku 1936 vyhral Pulitzerovu cenu. Úlohy producenta sa zhostil David O. Selznik, režiséra Victor Fleming a natočený bol podľa scenára Sidney Howardovej. V hlavných úlohách účinkujú Clark Gable, Vivien Leigh, Leslie Howard, Olivia de Havillandová, Hattie McDaniel a mnoho ďalších. Príbeh sa odohráva v 19. storočí na juhu Spojených štátov počas občianskej vojny a následného obdobia rekonštrukcie z uhla pohľadu Juhu.
Film získal desať Oskarov, a tak sa stal držiteľom rekordu na dvadsať rokov, kým ho v roku 1960 nepredstihol film Ben Hur. Podľa zoznamu sto najlepších amerických filmov všetkých čias, ktorý zverejnil Americký filmový inštitút v roku 1998, sa film Odviate vetrom zaradil na štvrté miesto a v roku 1989 ho v záujme jeho zachovania zapísali do Národného filmového registra. S dĺžkou 3 hodiny a 44 minút vrátane 15-minútovej prestávky sa stal najdlhším americkým zvukovým filmom vtedajšej doby. Patril medzi prvé významnejšie filmy, ktoré boli natočené farebne a vyhral prvého Oskara za najlepšiu kameru v kategórii farebný film. Krátko po premiére sa stal najvyššie zarábajúcim filmom svojho času až do roku 1966.
7[upraviť zdroj]
Postav dom, zasaď strom je slovenský film. Tragický príbeh mladého muža, ktorý na ceste za svojim životným snom o vlastnom dome a šťastnej rodine používa nie vždy čisté spôsoby. Tragikomédia ukazuje dvojakosť ľudskej morálky, ktorá nečakane vyústi v tragický koniec hlavného hrdinu. Mladý muž Jozef Matúš sa usadí v malej dedinke. Svojou aktivitou si čoskoro získa sympatie obyvateľov, pracuje ako šofér. Zamiluje sa do miestnej krásky Heleny, slobodnej matky s dieťaťom a jeho životnou métou sa stáva postaviť vlastný dom, kde bude šťastne žiť so svojou rodinou a to za každú cenu. Všetko chce získať hneď. Vidina vysnívaného sa mu však stane osudnou, dostáva sa na scestie, stratí lásku a čo je najvážnejšie, prichádza do konfliktu so zákonom a ostáva sám so svojou falošnou predstavou získať životnú istotu. Film bol nakrútený podľa námetu Mikuláša Kováča a scenáristicky ho pretvorila Lýdia Ragačová. Ako dramaturg sa na tom to filme podieľal Tibor Vichta. Mnohé dobové kritiky upozorňovali na nedotiahnutý scenár a slabú motiváciu hlavného hrdinu. Na druhej strane bolo vyzdvihnuté formálne spracovanie snímky.
8[upraviť zdroj]
Evanjelium podľa Matúša je taliansko-francúzsky čiernobiely film z roku 1964 talianskeho režiséra Piera Paola Pasoliniho, ktorý je pokladaný za jeden z najlepších svetových filmov s biblickou novozákonnou tematikou.
Ako námet poslúžila režisérovi a zároveň autorovi scenára Pier Paolo Pasolinimu kniha Nového zákona Evanjelium podľa Matúša. Pasolini vo svojom filme použil striktne doslovné citácie z Matúšovho evanjelia. Tento postup vysvetlil slovami: „Slová a obrazy nikdy nemôžu dosiahnuť poetickú hĺbku tohto textu.” Svoj výber Evanjelia podľa Matúša ako základ pre svoj film odôvodnil tým, že podľa neho Evanjelium podľa Jána je príliš mystické, Evanjelium podľa Marka príliš ľudové a Evanjelium podľa Lukáša príliš sentimentálne. Celý film vznikol v autentickom prostredí zaostalého talianskeho kraja Basilicata a hrali v ňom výhradne neherci, pričom Máriu v staršom veku hrá Pasoliniho matka. V dobe vzniku vyvolal film veľký rozruch, nakoniec však bol prijatý aj v náboženských kruhoch. Je považovaný za jeho najlepší film a to ako kritikou, tak aj publikom.
Pasoliniho stvárnenie témy nemá nič spoločného s výpravnými biblickými eposmi hollywoodskej produkcie. Napriek tomu, že Pasolini bol ateista a inklinoval k marxizmu, film nie je ani kritikou ani polemikou s náboženským chápaním Krista. Pasolini sa nevyhol ani anjelským zjaveniam, či Ježišovým zázrakom. Ježiš v jeho filme je mladý, netrpezlivý revolucionár, ktorý venuje všetky svoje sily naplneniu svojho poslania a ktorému patrí významné miesto v duchovnom vývoji ľudstva. Preto sa vo filme objavuje vo veľmi dlhých sekvenciách doslovné znenie Ježišových kázní. Pasoliniho Evanjelium podľa Matúša je významným filmom aj kvôli mimoriadne pôsobivej hudbe a vďaka filmárskym postupom, inšpirovaným hlavne neorealizmom.
9[upraviť zdroj]
.jpg)
Kráľovstvo nebeské je film režiséra Ridleyho Scotta z roku 2005. Ridley Scott sa stal taktiež producentom filmu, scenár napísal William Monahan.
Príbeh sa odohráva v 12. storočí v „Svätej zemi” v období križiackych výprav. Film vykresľuje toto obdobie očami mladého kováča Baliana (Orlando Bloom), ktorý odíde z francúzskej dediny takmer na kraj známeho sveta, do Svätej Zeme, aby chránil Jeruzalem pred moslimskými vojskami sultána Saladina, ktoré ho chcú znovu dobyť od kresťanov. Film oživuje mystiku rytierskeho rebelanta a zobrazuje dávny boj medzi moslimami a kresťanmi o Svätú zem, ktorý sa síce odohral takmer pred tisíc rokmi, ale svojimi dôsledkami siaha až do prítomnosti.
Väčšina scén filmu sa nakrúcala v meste Ouarzazate v Maroku, kde Ridley Scott natáčal aj svoje úspešné filmy Gladiátor a Čierny jastrab zostrelený. Nádherná replika historického Jeruzalema bola zhotovená v púšti. Marocká vláda vyslala na ochranu filmového štábu stovky vojakov. Zároveň však marocká kavaléria bola naporúdzi ako dodatočný komparz v bojových scénach. Filmovanie sa tiež odohrávalo v Španielsku, a to na hrade Loarre, v Segovii, Ávile, Palma del Río a v Casa de Pilatos v Seville.
10[upraviť zdroj]
Medená veža je filmová dráma režiséra Martina Hollého z roku 1970 natočená podľa námetu Ivana Bukovčana o priateľstve partie horolezcov Pirina, Starca a Valéra ktorí pracujú spoločne na jednej vysokohorskej chate vo Vysokých Tatrách. Ich pokojný život však naruší príchod mladých študentiek, medzi ktorými je aj Saška – do ktorej sa jeden z kamarátov – Pirin bezhlavo zaľúbi. Pirin a Saška sa vezmú a Saška ostáva na chate s troma kamarátmi, čo vedie mnohým rozporom a konfliktom až ku tragickému koncu.
Tento dobrodružno-romantický film je považovaný za jeden zo skvostov slovenskej kinematografie. Okrem výborných hereckých výkonov hrá dôležitú úlohu vo filme predovšetkým tatranská príroda. Film natáčal kameraman Karol Krška na farebný, širokouhlý materiál, čo umožnilo ešte viac vyniknúť mnohým záberom tatranských štítov a prírody. Film bol natočený za pomoci správy Tatranského národného parku a Horskej služby vo Vysokých Tatrách. Vo filme je ľahko rozoznateľný minimalistický režijný rukopis Martina Hollého. Dôraz kladie predovšetkým na rozprávanie samotného príbehu troch kamarátov. Je zaujímavé, že napriek dobe, kedy film vznikol, sa v ňom nenachádzajú stopy po schematizme alebo ďalšie prvky príznačné pre filmy, vznikajúce v období normalizácie. Voľným pokračovaním filmu Medená veža je film Orlie pierko z roku 1971.
11[upraviť zdroj]
Sedem (v origináli Se7en) je americký kriminálny film, ktorého režisérom bol David Fincher.
Detektív William Somerse (herec Morgan Freeman) a detektív David Mills (herec Brad Pitt) vyšetrujú sériu brutálnych vrážd, ktoré sú motivované siedmimi hlavnými hriechmi. Dej sa odohráva v neupresnenom meste, plnom hluku, smogu a neprestávajúceho dažďa. Dokreslovalo to násilnosť, surovosť deja, depresie a zlé nálady postáv. Tmavý vzhľad bol dosiahnutý aj pomocou tzv. "bleach bypass", ktorý prehlbuje tmavé odtiene, začo bol kameraman nominovaný na Academy Awards (nominácia filmu aj za strih).
Rolu Sommerseho písal scenárista pre Williama Hurta, neskôr bol zvažovaný aj Al Pacino, ktorý sa ale rozhodol pre film Vyšší záujem. Režisér mal na konte film Votrelec 3 a k scenáru Sedem sa vyjadril ako o dokumente nehumánnosti. Spracovanie filmu skutočne ani tak nevysvetľuje prečo bola vražda spáchaná, ale ako bola prevedená.
12[upraviť zdroj]
Jánošík je slovensko-americký film štúdia Tatra Film Corporation a režiséra Jaroslava Siakeľa. Premiéra filmu bola 25. novembra 1921 v Prahe, 1. decembra 1921 v Chicagu a 3. januára 1922 v Žiline. Jánošík je prvý slovenský celovečerný hraný film. V roku 1970 priniesol na Slovensko Ján Závodný takmer celý zachovaný film, ktorý 50 rokov opatroval vo svojej chicagskej garáži a venoval ho Slovenskému filmovému ústavu v Bratislave.
Jánošík z roku 1921 je vôbec prvou kapitolou, napísanou slovenským hraným celovečerným filmom. Režírovaný síce slovenskými emigrantmi z USA ale natočený v slovenských reáliách a so slovenským obsadením, z veľkej časti neskúseným. Filmovej réžie sa ujal Jaroslav Siakeľ, jeho brat Daniel mal byť kameramanom. Pri výbere exteriérov si vybrali vlastnú rodnú dedinu Blatnicu. Tá podoba filmu, akú môžeme vidieť dnes je rekonštrukciou verzie určenej pre americký trh. Autori rekonštrukcie sa pokúšali čo najvernejšie, podľa rôznych poznámok a scenárov, prinavrátiť filmu jeho pôvodnú podobu. Aj hudba či titulky prešli úpravou, pritom sa stále snažili zachovať ducha doby, v ktorej film vznikol.
13[upraviť zdroj]
.jpg)
Butch Cassidy a Sundance Kid je preslávený western režiséra George Roy Hilla z roku 1969 o dvoch sympatických ľahkomyselných zločincoch, špecializujúcich sa na vykrádanie bánk a vlakov. Hlavné úlohy vo filme hrajú Paul Newman a Robert Redford, aj keď pôvodne boli ponúknuté Warren Beattymu a Steve McQueenovi, dokonca sa uvažovalo aj o Marlon Brandovi. Pre Roberta Redforda sa stala postava Sundance Kida prelomovou a urobila z neho populárnu hviezdu.
Film získal štyroch Oscarov v roku 1969 a to za pôvodný scenár, kameru, pieseň a pôvodnú hudbu. Okrem toho bol nominovaný v ďalších troch kategóriách: najlepší film, réžia a zvuk. Podľa jednej z hlavných postáv nazval Robert Redford filmový inštitút Sundance Institute, ktorý podporuje nezávislých filmárov a ktorý každoročne usporadúva Sundance Film Festival – najvýznamnejší festival nezávislého filmu v USA, ktorý si získal svoje meno už aj v zahraničí. Aj rekreačné stredisko Sundance Resort, ležiace na úpätí Skalnatých hôr v blízkosti Salt Lake City v štáte Utah, nesie meno tohto filmového hrdinu.
14[upraviť zdroj]
Bláznova kronika je český film režiséra Karla Zemana z roku 1964 s Petrom Kostkom, Miloslavom Holubom a Emíliou Vášáryovou v hlavnej úlohe.
Ide o historickú komédiu v žánri fantasy so zjavným protivojnovým kontextom, ktorá pojednáva o osudoch mladého oráča Petra (Petr Kostka), ktorý je v roku 1625 násilne odvedený do armády, aby bojoval na bojiskách Tridsaťročnej vojny. Na začiatku filmu sa Peter náhodne stretáva s vojenským verbovačom (a so svojim neskorším vojenským kumpánom a kamarátom) žoldnierom Matejom (Miloslav Holub), neskôr aj s dievčinou Lenkou (Emília Vášáryová). Tieto tri hlavné postavy potom spolu prechádzajú celým dejom filmu. Snímka, naostatok tak ako väčšina hraných filmov režiséra Karla Zemana, je plný neotrepaného humoru, mnohých filmových trikov i nevšedných a výrazných výtvarných počinov.
Film bol v roku 2010 vydaný na 2 DVD, kde okrem vlastného filmu boli zverejnené rozhovory nielen s jednotlivými hercami (Petr Kostka, Valentina Thielová, Miriam Kantorková, Emília Vášáryová), ale aj s dcérou režiséra Karla Zemana, výtvarníčkou, režisérkou a spisovateľkou Ludmilou Zemanovou.
15[upraviť zdroj]
Rain Man je americký film režiséra Barryho Levinsona z roku 1988. Autormi scenára sú Barry Morrow a Ronald Bass. V hlavných úlohách vystupujú Tom Cruise (ako Charlie Babbitt) a Dustin Hoffman (ako Raymond).
Dej filmu začína smrťou Charlieho otca, s ktorým sa už dávno odcudzili. Príde mu na pohreb do Ohia a zisťuje, že otec mu zanechal zo svojho veľkého dedičstva iba svoje auto. Zistí že má autistického brata, ktorému jeho otec odkázal trojmiliónové dedičstvo. Rozhodne sa ísť do ústavu v domnení, že od svojho brata získa aspoň nejakú časť dedičstva a tak ho zoberie na výlet naprieč Amerikou. Problémy začínajú už vo chvíli keď sa snažia nastúpiť do lietadla, pretože Raymond nechce cestovať lietadlom a tak musia ísť autom. Počas ich cesty sa Charlie naučí ako vychádzať s Raymondovým svojráznym chovaním a začne sa o brata starať. Postupne v sebe nachádza stratený cit a zisťuje, že peniaze nie sú najdôležitejšia vec v živote.
Film získal v roku 1988 štyroch Oscarov vrátane ocenenia za najlepší film. Oscara za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe si odniesol Dustin Hoffman za stvárnenie postavy Raymonda, Oskara za najlepšiu réžiu získal Barry Levinson a Oskara za najlepší originálny scenár Barry Morrow a Ronald Bass.
16[upraviť zdroj]
Vtedy na Západe je legendárny spaghetti western talianskeho režiséra Sergia Leoneho z roku 1968.
Podľa niektorých filmových kritikov je tento film najlepším westernom všetkých čias a tiež jedným z najlepších filmov v dejinách svetovej kinematografie. Pre všetkých milovníkov príbehov z divokého západu je učebnicovým dielom, ako sa má správne natočiť skvelý príbeh, ktorý je stále fascinujúci pre diváka aj mnoho rokov po svojej premiére. Jeho originálny názov je: "C'era una volta il West" (angl.: "Once Upon a Time in the West"). Filmový zážitok pre diváka je umocnený hlavne nezabudnuteľnou hudbou majstra westernovej melódie, ktorým nebol nikto iný ako Ennio Morricone.
17[upraviť zdroj]
Cigáni idú do neba (orig. rus. Табор уходит в небо) je sovietsky film moldavského režiséra Emila Loteanu z roku 1975 na motívy poviedok Maxima Gorkého.
Ľúbostný príbeh Zobara a Rady je situovaný do rómskeho prostredia. Zobar v predvečer Nového roka spolu so svojimi priateľmi ukradne dôstojníkom z kasární kone a postupne ich predáva. Vojenská hliadka ho zraní. Raneného ho neskôr v kríkoch nájde Rada, ktorá sa o neho stará a ošetruje ho. Hovorí sa o nej, že vie čarovať. Zobar sa do nej zamiluje na prvý pohľad, ale ona bez slova zmizne. Keď ju zamilovaný Zobar znovu stretne s jej kočovnou rodinou, Rada ho prosí, aby ju nechal na pokoji. Zobar pokračuje v krádeží koní, čo sa mu však vypomstí, pretože vojaci postupne likvidujú členov jeho tábora. Zobara chytia a postavia na šibenicu, z ktorej však v poslednej chvíli utečie, čím sa zachráni. Ujde za Radou, ktorá mu nakoniec vyznáva lásku. Keď ju však pred celým táborom požiada o ruku, Rada sa mu vysmeje, pretože nechce prísť o vlastnú slobodu. Zobar strácajúc svoj vlastný rozum bodne Radu do hrude. Keď to jej otec Danillo uvidí, zoberie nôž a bodne Zobara do chrbta. Milenci v objatí padajú na zem a zomierajú. Významnú úlohu vo filme zohrala hudba Eugena Dogu.
18[upraviť zdroj]
Zlaté opojenie (angl. The Gold Rush) je americký čiernobiely nemý film z roku 1925, režírovaný Charliem Chaplinom. Chaplin tiež film produkoval, napísal scenár a stvárnil hlavnú úlohu, bol jedným z prvých filmov, ktoré tento talentovaný umelec neskôr oživil pridaním zvuku.
Nápad na tento film dostal Chaplin, keď si prezeral obrázky Zlatej horúčky na Klondiku z roku 1896. V tom istom čase aj náhodou prečítal knihu o imigrantoch, ktorých sneh uväznil v Sierre Nevade a tak im nezostávalo nič iné ako zjesť svoje topánky, či mŕtvoly svojich mŕtvych priateľov. Chaplin, ktorý veril, že tragédia a komično nemajú ďaleko od seba, sa rozhodol spojiť tieto príbehy deprivácie a hororu v komédii. Rozhodol sa, že jeho známa postava tuláka by sa mala stať zlatokopom, ktorý sa pripojí k odvážnym optimistom rozhodnutým čeliť všetkým nástrahám spojeným s hľadaním zlata ako sú choroby, hlad, samota, či možnosť, že ich môže kedykoľvek napadnúť grizly. Vo filme sú scény ako napríklad Chaplin uvarí a zje svoju topánku, alebo ako ho jeho vyhladovaný priateľ Big Jim vidí zmeneného v kura.
19[upraviť zdroj]
Perinbaba je slovenská filmová rozprávka režiséra Juraja Jakubiska nakrútená na motívy rozprávky bratov Grimmovcov Pani Zima.
Film rozpráva o starenke, ktorá sa starala o sneh (Perinbaba) a o láske nebojácneho Jakuba a Alžbetky. Osudy hrdinov sprevádza Zubatá s kosou, ktorá spôsobuje smrť tam, kde sa objaví – ale zároveň je protiobrazom dobrej Perinbabe. Na scenári spolupracoval režisér so slovenským spisovateľom a scenáristom Ľubomírom Feldekom. Režisér Juraj Jakubisko vytvoril dva svety, v prvom sa zastavil čas, a tak Perinbaba, Jakub a ani Zubatá nestarnú. Druhý svet, ten pozemský približuje životy bežných roľníkov, cirkusantov a viaceré tradičné svadby. Juraj Jakubisko vo filme využíva už svoje typické magické prvky, ktoré sú miestami ladené až hororovo (opakované zobrazovanie smrti, jed a pod.). Hlavnú úlohu Perinbaby stvárnila talianska herečka Giulietta Masinová, v úlohe Alžbetky sa predstavila Petra Vančíková-Kolevská a Jakuba hral Nemec Tobias Hoesl. Okrem nich vo filme hrala aj Soňa Valentová a Pavol Mikulík.
20[upraviť zdroj]
Amélia z Montmartru (Le Fabuleux Destin d'Amélie Poulain) je francúzska romantická komédia režírovaná Jean-Pierre Jeunetom z roku 2001, v ktorej stvárnila hlavnú rolu Audrey Tautou.
Amélia z Montmartru je príbeh Amélie Poulainovej, dievčaťa, ktoré vyrástlo izolované od ostatných detí svojim tichým otcom, ktorý jej v detstve omylom diagnostikoval srdcovú vadu. Chybná diagnóza bola spôsobená tým, že jej jediný kontakt s otcom spočíval v každomesačnom vyšetrení, ktoré Améliu tak rozrušilo, že jej veľmi silne búšilo srdce. Jej matka (rovnako neurotická ako otec) zomrela, keď bola Amélia malá, následkom samovraždy istej Quebečanky, ktorá sa rozhodla ukončiť svoj život skokom z katedrály Notre Dame. Pádom tak zabila Améliinu matku. Jej otec sa ešte viac uzatvoril a malá Amélia bola nútená žiť vo svojom vlastnom svete, bez ostatných detí. Amélia si tak vytvorila veľmi nezvyčajné predstavy.
Film svoju úspešnú púť po svetových festivaloch začal v Karlových Varoch, kde zvíťazil a dostal Krištáľový glóbus. Potom získal cenu za najlepší film na Európskom udeľovaní filmových cien. Získal 4 ceny César (vrátane ceny za najlepší film a najlepšiu réžiu), dve ceny BAFTA (vrátane najlepšieho scenára) a bol nominovaný na 5 Oscarov. Po snímke Nedotknuteľní je druhým najlepšie posudzovaným francúzskym filmom v databáze IMDb.
21[upraviť zdroj]
Príchod vlaku do stanice La Ciotat je nemý, krátkometrážny čiernobiely dokumentárny film vyrobený a distribuovaný bratmi Lumiérovcami. Celý päťdesiat-sekundový film zobrazuje príchod vlaku na stanicu vo francúzskom prímorskom meste La Ciotat. Podobne ako väčšina vtedajších filmov bratov Lumiérovcov sa skladá z jedného záberu každodenného života. Film bol prvýkrát premietaný 6. januára 1896 v podzemí, v Indickom salóne parížskej kaviarne Grand Café. Vstupné bolo 1 frank. Celkom sa premietalo 10 filmov s priemernou dĺžkou 1 minúta. Táto krátkometrážna snímka je jedným z prvých nakrútených a zverejnených filmov na svete. Podľa jednej historky sa diváci sledujúci približujúci sa rušeň začínali báť a niektorí s krikom vybiehali z divadelných sedadiel.
22[upraviť zdroj]
.jpg)
Hviezdne vojny (angl. Star Wars) je sci-fi film Georgea Lucasa. Je to jeden z komerčne najúspešnejších a najznámejších filmov všetkých čias a film, ktorý značne ovplyvnil ďalší vývoj filmov sci-fi. Film je síce prvým natočeným filmom zo základnej šestice filmov „Hviezdne vojny“, ale v chronologickom a dejovom poradí je až štvrtý. Prvýkrát bol uverejnený roku 1977 a bol znovu uvedený do kín v rokoch 1979, 1981, 1982, 1997, 2000 a 2004, pričom najmä v roku 1997 boli na filme vykonané značné zmeny (tzv. Special Edition: predĺženie, digitálne spracovania a pod.) a v roku 2012 bola uvedená trojrozmerná verzia.
Film sa pôvodne volal len „Star Wars“ a až pri jeho opätovnom uvedení v roku 1981 dostal názov „Star Wars: Episode IV: A New Hope“, aby bol konzistentný s názvom ďalšej časti (Star Wars: Episode V: The Empire Strikes Back). Aj v samotnom filme sa v úvodnom texte objavil nadpis „Episode IV: A New Hope“ až v roku 1981. V praxi sa však až do uvedenia DVD v roku 2004 film v anglicky hovoriacom svete propagoval pod názvom „Star Wars“ a na videách sa v Amerike film nazýval „Star Wars IV: A New Hope“. Pôvodný názov scenára znel „Adventures of the Starkiller: Episode 1 – The Star Wars“ a existuje aj pôvodná značne dlhšia verzia filmu pod týmto názvom (bežne označovaná ako „The Star Wars“), ktorú žiaľ videlo len niekoľko novinárov (po verejnom premietaní hotového filmu).
23[upraviť zdroj]
Limonádový Joe aneb Koňská opera je česká filmová hudobná komédia, resp. osobitá paródia, ktorú natočil režisér Oldřich Lipský v roku 1964. Hlavný hrdina filmu – pištoľník popíjajúci zásadne len Kolalokovu limonádu (Karel Fiala) – likviduje zlo na Divokom západe, predovšetkým potom pištoľníkov popíjajúcich whisky. Protihráčom je mu gangster hľadaný v štyroch štátoch (Miloš Kopecký), neštítiaci sa ani tých najhanebnejších zločinov, obzvlášť na nevinných dievčatách.
Príbeh nás privádza do arizonského mesta Stetson City v roku 1885. Toto mesto žije typickým životom osady, ktorá vyrástla na železnici a peniazoch z nej plynúcich. Schádza sa tu pestrá spoločnosť kovbojov, honcov dobytka, dobytkárov, dobrodruhov i podnikavcov. Tí všetci sa schádzajú vo vyhlásenom podniku nazývanom Trigger-Whiskey-Saloon. Jeho majiteľom je Dough Badman, podnikavý a – podľa svojich vlastných slov – odporne bohatý muž. Je to človek aspoň do istej obmedzenej miery na úrovni, a jeho ctižiadosťou je udržiavať vo svojom podniku povesť kultúrneho stánku. Preto si tiež vydržuje hviezdu, speváčku Tornado Lou ("Tornado žena, Tornado lvice"). Tá ma na prítomných mužov, vrátane Dougha, magický vplyv, a je predmetom ich túžby. Ona sama je však podobnými typmi mužov presýtená, hľadá muža svojich snov, muža, ktorý by ju spravil inou, lepšou („já stále sním, kdy přijde on, mého srdce šampión“).
24[upraviť zdroj]
Votrelec je prvou časťou štvordielnej ságy o agresívnom mimozemskom parazitovi. Film sa zapísal do histórie úplne odlišným poňatím sveta budúcnosti, než na aké bolo filmové publikum zvyknuté. Film sa pravidelne umiestňuje v rebríčkoch historicky najlepších sci-fi filmov a hororov. Sága pokračuje filmami Votrelci (Aliens, 1986), Votrelec 3 (Alien 3, 1992) a Votrelec: Vzkriesenie (Alien: Resurrection, 1997). Votrelci sa objavujú aj v cross-overi Votrelec vs. Predátor, kde je ich protivníkom skupina iných slávnych monštier z filmu Predátor.
Počiatky Votrelca siahajú do roku 1974 k filmu Dark Star, ktorý režíroval a aj v ňom hral Dan O'Bannon. V jednej scéne jeho postava naháňa potenciálne nebezpečného mimozemšťana (v podobe bodkovanej nafukovacej lopty na kuracích nôžkach) v klimatizácii. O'Bannona tento nápad zaujal tak, že na ňom postavil celý svoj ďalší film. Producenti pôvodne obsadili do hlavnej úlohy Veronicu Cartwrightovú, ktorá až na kostýmovej skúške zistila, že sa jej ušla úloha pilotky a hlavnú postavu získala Sigourney Weaverová. Režisér a producenti zámerne obsadili sedem astronautov neznámymi britskými a americkými hercami, keď jedinými relatívne známymi boli Yaphet Kotto a Tom Skerritt. Sigourney Weaverová získala úlohu presne v čase, keď už uvažovala, že s herectvom nadobro skončí. Práve hrdinská astronautka, ktorá víťazí tam, kde neuspeli drsní muži, jej priniesla medzinárodnú popularitu a katapultovala ju medzi hviezdy prvej veľkosti. Rolu Ellen Ripleyovej si zopakovala aj v ďalších pokračovaniach ságy. V ťažkom gumovom kostýme votrelca sa skrýval 2,18 metra vysoký Afričan Bolaji Badejo, v tom čase študent dizajnu. Režisér Ridley Scott ho našiel náhodou, v bare. Badejo spĺňal jeho predstavy herca v kostýme votrelca, keďže na svoju výšku bol neobyčajne chudý.
Hlavným zámerom režiséra bolo vyvolať v divákoch strach. Riadil sa pritom heslom, že najviac sa bojíme toho, čo nepoznáme. A tak sa votrelec v celom filme objaví iba päť ráz. Jediný záber, v ktorom je v celku, je na konci filmu, no i v tomto zábere je obraz skreslený plazmou z motorov záchranného modulu. Vizuálnu podobu votrelca mal na starosti švajčiarsky výtvarník Hans Rudi Giger, ktorý aj vďaka práci na tomto filme dosiahol svetovú slávu. Pôvodne mal byť votrelec priehľadná, alebo aspoň priesvitná bytosť obalená slizom, no vtedajšie technické možnosti neumožnili vyrobiť vierohodnú obludu na tento spôsob. Najznámejšia scéna „pôrodu“ votrelca vošla do dejín okrem šokujúceho obsahu aj spôsobom, ako vznikla. Nakrúcali ju simultánne štyrmi kamerami a musela klapnúť na prvý raz. Okrem iného totiž režisér prichystal pre hercov prekvapenie. Hoci vedeli, že Kaneovi sa z hrudníka vyliahne netvor, netušili, že to bude sprevádzať masívna explózia krvi a vnútorností. Keď sa natáčanie scény spustilo, z umelého Kaneovho trupu vystrelila na nič netušiacich hercov spŕška skutočnej zvieracej krvi.
25[upraviť zdroj]
Kráľova reč (po anglicky The King's Speech) je britská historická dráma, ktorú režíroval Tom Hooper a napísal David Seidler. Vyhrala cenu People's Choice Award na Torontskom medzinárodnom filmovom festivale v roku 2010 a bola nominovaná na dvanásť Oscarov. Vo filme si v hlavných úlohách zahrali Colin Firth, Geoffrey Rush a Helena Bonhamová Carterová.
V 30. rokoch 20. storočia sa vo Spojenom kráľovstve princ Albert, druhorodený syn kráľa Juraja V., trápi s vážnym problémom – koktaním. Pod nátlakom svojej manželky sa stretáva s Lionelom Logueom, austrálskym logopédom, ktorý má neortodoxné metódy. Až na malé rezervy princa Logueova metóda prekvapivo funguje. Abdikácia jeho staršieho brata Eduarda VIII. ho prinútila nastúpiť na trón, a tak kráľ musel predstúpiť pred ľud a prekonať svoje ťažkosti s jazykom práve vtedy, keď Európa vstupovala do druhej svetovej vojny.
26[upraviť zdroj]
Polnočný kovboj je film režiséra Johna Schlesingera z roku 1969. Film mal v roku 1970 sedem nominácií na Oscara, napokon získal ocenenie za najlepší film, réžiu a najlepší adaptovaný scenár. Na prestížnom udeľovaní cien Britskej filmovej a televíznej akadémie BAFTA film dostal cenu za najlepší film, réžiu, scenár, strih, za mužský herecký výkon pre Dustina Hoffmana a cenu pre najlepšieho začínajúceho herca udelili Jonovi Voightovi.
Polnočný kovboj je kritickým pohľadom na súdobú americkú spoločnosť, kde pod nablýskanou fasádou možno nájsť len beznádej a odcudzenie. Režisér zobrazuje život na ulici bez akejkoľvek idealizácie a na druhej strane neskĺzava do prílišného naturalizmu. Hrdinom filmu je mladík Joe Buck (Jon Voight), ktorý sa rozhodne zanechať stereotypnú prácu umývača riadov v Texase a odchádza Do New Yorku, aby sa tam stal profesionálnym gigolom. V New Yorku sa zoznámi so zlodejíčkom Rizzom (Dustin Hoffman), ktorý sa mu snaží v cudzom prostredí pomáhať. Skutočnosť, ktorá ho vo veľkom svete stretne však vôbec nezodpovedá jeho očakávaniam.
27[upraviť zdroj]
Učiteľka je slovensko-český koprodukčný film režiséra Jana Hřebejka a scenáristu Petra Jarchovského.
Film odohrávajúci sa v 80. rokoch opisuje triednu schôdzku, zvolanú po incidente v triede. Učiteľka pomocou detí manipuluje rodičov a získava rôzne služby a výhody. Aj keď väčšina z nich jej praktiky akceptuje, jej postupom sa vzoprú rodičia troch detí a vznášajú sťažnosť riaditeľke školy. Film mal svetovú premiéru 4. júla 2016 na MFF Karlovy Vary, do distribúcie na Slovensku a v Česku sa dostal 21. júla. Film bol uvedený na Medzinárodnom filmovom festivale v Haife, Medzinárodnom filmovom festivale Tokio a americkú premiéru mal začiatkom októbra 2016 v New Yorku. Do januára 2017 bol film uvedený na 15 festivaloch a vysielacie práva boli predané do 25 krajín vrátane Japonska.
28[upraviť zdroj]
Diktátor je čiernobiela celovečerná satirická komédia Charlieho Chaplina z roku 1940. Chaplin napísal scenár, film produkoval, režíroval a stvárnil hlavnú dvojúlohu. Ide o ostrú satiru na nemecký fašistický režim a obzvlášť na Adolfa Hitlera. Tento film bol prvým hovoreným, plne zvukovým Chaplinovým filmom. Komerčne je Chaplinovým najúspešnejším filmom a časovo jedným z najdlhších (viac ako 2 hod).
Dej začína počas 1. svetovej vojny scénou súboja nešikovného vojaka (Chaplina) s obrím delom. Vojak stratí na ďalších 20 rokov pamäť. Medzitým sa v jeho rodnej Tománii ujme moci diktátor Adenoid Hynkel (opäť Chaplin). V niekoľkých scénach zo židovského geta sú plagáty a nápisy v jazyku esperanto, v niektorých prípadoch upravené tak aby viac pripomínali poľštinu alebo nemčinu. Chaplin ho použil zrejme aby nemusel svoj príbeh zasadzovať do konkrétneho jazykového prostredia.
29[upraviť zdroj]
.jpg)
Počiatok (v anglickom origináli Inception) je americký sci-fi akčný film napísaný, produkovaný a režírovaný Christopherom Nolanom a v hlavné postavy stvárnili Leonardo DiCaprio, Ken Watanabe, Joseph Gordon-Levitt, Marion Cotillardová, Ellen Pageová a Cillian Murphy. Film sa upriamuje na Doma Cobba, "extraktora", človeka, ktorý vniká do snov ostatných ľudí, aby dosiahol informáciu, ktorá je inak nedostupná. Jeho schopnosti ho stáli jeho rodinu a národnosť, ale je mu sľúbené vykúpenie a nadobudnutie jeho starého života, keď sa Cobb a jeho tím špecialistov nechá zlákať na špeciálnu úlohu: zasadiť myšlienku do podvedomia určitej osoby. Tento proces zasadenia myšlienky, známy ako „počiatok“, je Cobbovi menej známy a oveľa náročnejší ako jeho obvyklá „extrakcia“.
Vytváranie Počiatku začalo približne pred desiatimi rokmi, kedy Nolan napísal 80-stranové filmové spracovanie o zlodejoch snov. Potom, čo predniesol myšlienku spoločnosti Warner Bros. v roku 2001, cítil, že potrebuje mať viac skúseností s vytváraním filmov vo veľkom rozsahu. Z toho dôvodu sa Nolan rozhodol pracovať na filmoch Batman začína a Temný rytier. Strávil polroka dolaďovaním scenáru predtým, než ho Warner Bros. kúpilo vo februári 2009. Natáčanie začalo v Tokiu 19. júna 2009 a skončilo na konci novembra toho istého roka.
Rozpočet Počiatku bol oficiálne 160 miliónov $; táto suma bola rozdelená medzi Warner Bros. a Legendary Pictures. Nolanova reputácia a úspech s Temným rytierom pomohli zabezpečiť film so 100 miliónmi $ na reklamné účely. Počiatok mal premiéru v Londýne 13. júla 2010 a bol distribuovaný do konvenčných a IMAX kín 16. júla 2010, do slovenských kín sa dostal 22. júla 2010. Film dostal pozitívne ohlasy od filmových kritikov a za prvý deň zarobil viac ako 21 miliónov $, za prvý víkend 62,7 milióna $.
30[upraviť zdroj]
Avatar je americko-britský 3D sci-fi film, ktorý napísal a režíroval James Cameron. Hlavné postavy stvárnili Sam Worthington, Zoe Saldanová, Sigourney Weaverová a Stephen Lang. Film bol vyrobený v produkcii Lightstorm Entertainment a distribuovaný spoločnosťou 20th Century Fox. Premiéru mal v Londýne 10. decembra 2009, na Slovensku bol z dôvodu časového posunu uvedený 17. decembra, deň pred uvedením do amerických kín.
Film sa odohráva v budúcnosti, v roku 2154, na Pandore, mesiaci planéty Polyfémos, plynného obra v sústave hviezdy Alfy Centauri A, vzdialenej 4,4 svetelných rokov (280 000 AU) od Slnečnej sústavy, kde ľudská korporácia RDA prevádzkuje lomy kde sa ťaží veľmi vzácny minerál – unobtanium. Vedúci ťažobných operácií Parker Selfridge (Giovanni Ribisi) zamestnáva bývalých vojakov zo Zeme ako žoldnierov, chrániacich civilných zamestnancov. Pandora je obývaná pôvodným druhom inteligentných humanoidov zvaným Na'vi. Na'vi žijú v harmónii s prírodným svetom a sú podľa ľudských štandardov považovaní za primitívnych. Sú to asi 2,7 až 3,7 metra vysoké bytosti s modrou bioluminiscenčnou pokožkou, chvosty a kosti ktorých sú vystužené prírodným uhlíkovým vláknom. Uctievajú bohyňu matku Eywu. Atmosféra Pandory je pre ľudí toxická a vyžaduje si neustále nosenie kyslíkových masiek. Výskumníci pod vedením Dr. Grace Augustinovej (Sigourney Weaverová) vytvoria program Avatar, v rámci ktorého vytvárajú hybridy ľudí a Na'vi s cieľom zlepšiť vzťahy s domorodcami. Človek, ktorý zdieľa genetický materiál so svojim avatarom, sa s ním môže spojiť a ovládať ho, zatiaľ čo jeho vlastné telo „spí“. Vytvorenie týchto avatarov bolo finančne veľmi náročné.
Avatar zarobil v Spojených štátoch a Kanade 27 miliónov $ v prvý deň uvedenia. Počas prvého víkendu od uvedenia zarobil v USA a Kanade 77 miliónov $ a 232 miliónov $ celosvetovo. Za päť týždňov od jeho uvedenia celosvetovo zarobil viac ako 1,85 miliardy $, čím sa stal najziskovejším filmom vôbec a dostal sa na vedúce pozície v tabuľkách návštevnosti, keďže predstihol Cameronov predchádzajúci film Titanic z roku 1997, ktorý doteraz zarobil okolo 1,8 miliardy $.
31[upraviť zdroj]
Schindlerov zoznam je film režiséra Stevena Spielberga, natočený podľa skutočných udalostí opísaných v knihe Thomasa Keneallyho. Rozpráva príbeh továrnika Oskara Schindlera (Liam Neeson), ktorý prichádza v roku 1939 do Krakova, aby využil lacnú židovskú pracovnú silu neďalekého geta.
Na základe rozhovorov so "Schindlerovými židmi" a na základe starostlivého štúdia historických dokumentov rekonštruoval Thomas Keneally udalosti, ktoré viedli k záchrane viac než tisícky Židov v koncentračných táboroch. Oskar Schindler bol rozporuplná osoba, ale autor ju nijako neidealizuje. Na pozadí rozprávania o jeho živote vykresľuje obrovské zlo holokaustu. Autor rekonštruuje udalosti veľmi podrobne a v presných súvislostiach. Strhujúce rozprávanie a predovšetkým obrovská výpovedná hodnota robí zo Schindlerovho zoznamu jednu z najlepších kníh s tematikou holokaustu. Film sprevádza hudba Johna Williamsa.
Dej sa odohráva koncom roku 1939, kedy do Krakova prichádza Oskar Schindler, člen NSDAP a neúspešný priemyselník, ktorý má zálusk na získanie rýchleho bohatstva v podobe továrne na smaltovaný riad. Uzatvára dohodu so židovskými predákmi o poskytnutí finančnej pomoci na odkúpenie továrne. Tá je práve na okraji novovzniknutého krakovského geta. Vo svojej továrni zamestnáva Židov z geta a s ich hľadaním mu pomáha bývalý účtovník židovského pôvodu Isaac Stern, ktorý sa snaží v továrni zamestnať čo najviac ľudí. Továreň prosperuje a Schindler začína zarábať svoje bohatstvo. Novým správcom geta sa stáva Amon Goeth, ktorý má odpor nielen voči Židom, ale i voči životu ako takému. Ku koncu vojny sa správa Tretej ríše rozhodla presunúť všetkých krakovských Židov do Osvienčimu. Schindler tomu chce zabrániť za každú cenu a zachrániť čo najväčší počet ľudí. Dohodne sa preto s Goethem, že od neho Židov kúpi. Spolu s Isaacom Sternom spisuje zoznam Židov ("Schindlerov zoznam"), na ktorom sa objaví viac než 1 200 mien.
32[upraviť zdroj]
Varúj...! je slovenský film režisérov Martina Friča a Paľa Bielika z roku 1946. V hlavných úlohách sa predstavili Paľo Bielik ako bača Ondrej Muranica, Július Pántik ako Mišo a Jiřina Štěpničková ako Eva Muranicová. Film predstavuje zásadný medzník v dejinách slovenskej kinematografie. Práve jemu je pripisované prvenstvo v oblasti slovenskej dlhometrážnej filmovej produkcie vôbec.
Predlohou filmu sa stala psychologická dráma Bačova žena od Ivana Stodolu. Dej románu zachytáva život obyvateľov malej podhorskej dediny pred prvou svetovou vojnou. Bača Ondrej Muranica po ostrom konflikte s maďarským pánom vystúpi zo služby a spolu s priateľom Mišom odchádza zarobiť peniaze do Ameriky. Doma pritom necháva ženu Evu a malého syna. Ondrejovi s Mišom sa podarí zamestnať v bani, kde však krátko na to dôjde k nešťastiu. Ondrej zostáva zavalený pod hŕbou kamenia, neskôr je dokonca vyhlásený za mŕtveho. Nešťastný Mišo odchádza domov sám, snaží sa Eve pomáhať v ťažkej situácii a tesne pred nástupom na front ju požiada o ruku. Eva súhlasí. Netuší však, že Ondrej, ktorý nehodu ako zázrakom prežil, sa vracia domov.
V porovnaní s knižnou predlohou prešiel scenár niekoľkými razantnými úpravami. Zatiaľ, čo literárne dielo sa primárne koncentruje na psychologické stvárnenie Evy, vo filme je Eva skôr vedľajšou postavou, stojacou v tieni svojho (prvého) manžela. Už tento výrazný odklon od intímnej ženskej drámy z filmu robí iný príbeh. Ironicky sa o tom vyjadruje aj sám Ivan Stodola, keď prehlási, že „film sa mal skôr volať Bačovej ženy muž.“ Nevyhovujúcim pre film sa zdal aj záver knihy, kde Eva v zúfalstve spácha samovraždu. Filmoví tvorcovia zvolili podľa vzoru amerického happyendu radšej optimistický a otvorený záver. Ondrej Mišovi s Evou odpúšťa a svoju lásku a nádej vkladá do, teraz už dospelého, syna Ondrejka.
33[upraviť zdroj]
Kramerová verzus Kramer je úspešný americký film z roku 1979. Je to príbeh o rozvode a o jeho dôsledkoch na život bývalých manželov a ich syna. Manželka vo filme opúšťa rodinu, aby „našla sama seba“, a manžel sa venuje ich synovi. Keď sa manželka po čase vracia, začína sa ich boj o to, kto sa bude starať o syna.
Film natočil podľa románu Avery Cormana režisér Robert Benton. V hlavných úlohách hrajú Dustin Hoffman a Meryl Streepová. Obaja získali za úlohy v tomto filme Oscara, okrem toho získal film toto ocenenie ešte v kategóriách: najlepší film, režisér a adaptovaný scenár. Celkovo bol nominovaný na Oscara v deviatich kategóriách.
34[upraviť zdroj]
Občan Kane (angl. Citizen Kane) je filmový debut vtedy 25-ročného Orsona Wellsa z roku 1941. Film má v podstate jednoduchý dej, sústredený okolo osoby tlačového magnáta Charlesa Fostera Kanea, ktorý krátko pred smrťou vysloví iba jedno slovo „rosebud“ (ružový púčik). Celým filmom sa potom nesie rozprávanie o zisťovaní významu tohto slova.
Welles vo filme použil nové postupy a niektoré scény natáčal bez zostrihania. Sústredil sa na akcie, pracoval so svetlom a pri natáčaní použil takzvanú žabiu perspektívu.
Keďže mediálny magnát William Randolph Hearst sa domnieval, že dej filmu je o ňom, rozpútal proti nemu negatívnu kampaň, a aj vďaka nej film prerobil 150 000 dolárov. Z deviatich nominácií na Oscara v roku 1941 nakoniec získal iba jeden za scenár. Napriek tomu sa zapísal do zlatého fondu filmografie ako jeden z najlepších filmov v histórii kinematografie.
35[upraviť zdroj]
Gepard je talianska historicko-romantická dráma, natočená na podklade románu spisovateľa Giuseppe Tomasi di Lampedusu. Film režíroval Luchino Visconti a v hlavných úlohách hrali vtedajšie filmové hviezdy ako napríklad Burt Lancaster, Alain Delon alebo Claudia Cardinale.
Film sa dosť verne pridržiava obsahu knižnej predlohy Gepard (Il gattopardo, 1958), v ktorej je hlavnou postavou knieža Fabrizio Corbèra zo Saliny, sicílsky aristokrat. Na rodiel od knihy, v ktorej dej zahŕňa aj smrť kniežaťa v roku 1883 a krátku scénu života jeho dcér v roku 1910, vo filme sú zobrazené len udalosti z rokov 1860 a 1861, súvisiace s pripojením Sicílie k zjednocujúcemu sa Taliansku. Knieža je typickým hrdým reprezentantom svojej vrstvy, je sebavedomý, panovačný, rozhodný a zároveň vzdelaný, vo voľných chvíľach sa venuje astronómii. Knieža v máji 1860 s obavami sleduje zápas o ovládnutie Sicílie vojakmi Giuseppe Garibaldiho, pretože tieto zmeny vníma ako postupný zánik „starého sveta“, v ktorom jeho spoločenská vrstva patrila k vládnucej spolu s cirkvou, ktorú v knihe i vo filme reprezentuje konzervatívny páter Pirrone, rodinný kňaz a vychovávateľ. Zánik starého politicko-spoločenského zriadenia skutočne prichádza so zjednotením Talianska. Sicília bola k zjednocujúcemu sa štátu pripojená po vpáde Garibaldiho vojakov v máji 1860 a po porážke kráľovských bourbonovských vojsk na prelome rokov 1860 a 1861; posledný kráľ František II., pochádzajúci z bourbonovskej dynastie, odišiel do vyhnanstva.
36[upraviť zdroj]
Medená veža je filmová dráma režiséra Martina Hollého z roku 1970 natočená podľa námetu Ivana Bukovčana o priateľstve partie horolezcov Pirina, Starca a Valéra vo Vysokých Tatrách. Tento film je považovaný za jeden zo skvostov slovenskej kinematografie. Voľným pokračovaním filmu Medená veža je film Orlie pierko z roku 1971.
Príbeh vo filme Medená veža rozpráva retrospektívne jeden z troch kamarátov – „R“, ktorého stvárnil Ivan Mistrík. Ide o príbeh troch kamarátov - Valéra, Pirina a „R“, ktorí pracujú spoločne na jednej vysokohorskej chate vo Vysokých Tatrách. Ich pokojný život však naruší príchod mladých študentiek, medzi ktorými je aj Saška – do ktorej sa jeden z kamarátov – Pirin bezhlavo zaľúbi. Pirin a Saška sa vezmú a Saška ostáva na chate s troma kamarátmi, čo vedie mnohým rozporom a konfliktom až ku tragickému koncu. Dá sa povedať, že okrem ďalších hereckých predstaviteľov – Štefana Kvietika, Ivana Rajniaka a Emílie Vášáryovej dôležitú úlohu vo filme má predovšetkým tatranská príroda. Film natáčal kameraman Karol Krška na farebný, širokouhlý materiál, čo umožnilo ešte viac vyniknúť mnohým záberom tatranských štítov a prírody. Film bol natočený za pomoci správy TANAPu a Horskej služby vo Vysokých Tatrách. Vo filme je ľahko rozoznateľný minimalistický režijný rukopis Martina Hollého. Dôraz kladie predovšetkým na rozprávanie samotného príbehu troch kamarátov. Je zaujímavé, že napriek dobe, kedy film vznikol, sa v ňom nenachádzajú stopy po schematizme alebo ďalšie prvky príznačné pre filmy, vznikajúce v období normalizácie.
37[upraviť zdroj]
Odtiaľto až na večnosť (v anglickom origináli From Here to Eternity) je americká dráma režiséra Freda Zinnemanna z roku 1953 s Burtom Lancasterom, Montgomery Cliftom a Deborah Kerrovou v hlavných úlohách. Snímka bola natočená na motívy rovnomenného románu Jamesa Jonesa z roku 1951. Film získal osem Oscarov vrátane ceny za najlepší film z celkových trinástich nominácií a dva Zlaté glóbusy.
Tento kultový vojnový film je príbehom vášne a tragédie amerických vojakov na ostrove Oahu na Havaji. Odohráva sa v predvečer napadnutia námornej základne Pearl Harbor japonskými vojskami.
38[upraviť zdroj]
Krstný otec (angl. The Godfather) je americký film z roku 1972 natočený podľa rovnomenného románu Maria Puza. V hlavných úlohách hrajú Marlon Brando a Al Pacino, režisérom bol Francis Ford Coppola. Popisuje činnosť talianskej mafiánskej rodiny Corleone v Spojených štátoch na čele s Vitom Corleone (Brando). Tento film je považovaný za jeden najlepších filmov všetkých čias. Bol nominovaný na 11 Oscarov a zvíťazil v troch kategóriách: najlepší film, najlepší adaptovaný scenár a najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe získal Marlon Brando.
39[upraviť zdroj]
Andalúzsky pes je krátkometrážny francúzsky film z roku 1929, ktorý natočil režisér Luis Buñuel. Na jeho tvorbe spolupracoval slávny španielsky surrealistický maliar Salvador Dalí. Je dlhý 16 minút a obsahovo sa jedná o surrealistickú drámu. Natáčanie trvalo 15 dní. Film je čierno-biely a nemý, avšak v roku 1960 bolo do filmu pridané zvukové pásmo, na ktoré dohliadal sám Buñuel, ktorý tam začlenil časť Wagnerovho diela a dve argentínske tangá.
Podľa slov Luisa Buñuela sa Andalúzsky pes zrodil spojením dvoch snov. Dalí mu porozprával o svojom sne, v ktorom sa mu v rukách hemžili mravce a Buñuel o sne, v ktorom britva reže oko, čo je aj znázornené v úvodnej scéne. Práve týmto je film veľmi známy. Dielo je považované za najvýznamnejšiu snímku surrealistického kina. Prekračujúc základné rozprávačské schémy, by mal film u diváka vyvolať morálny šok vyvolaný agresivitou obrazu. Neustále odkazuje na šialenstvo a sen, tak v použitých scénach, ako aj v nelineárnom zobrazení času záberov. Dej bol napísaný za šesť dní.
Snímka bola cenzurovaná vo viacerých kinách kvôli britvou prerezanému ženskému oku. V skutočnosti sa nejedná o ľudské oko, ale oko kozy, a človek s britvou je sám Buñuel. Dalí sa taktiež vo filme objavil ako jeden z kňazov, ktorý vliekli piano. Názov Andalúzsky pes bol zvolený preto, že nemal nič spoločné s filmom. Vo filme sa nevyskytuje žiadny pes, ani človek z Andalúzie. Film bol prvýkrát premietaný 6. júna 1929 v kine Studio des Ursulines v Paríži.
40[upraviť zdroj]
Rebecca je americký film, ktorý nakrútil v roku 1940 Alfred Hitchcock podľa románu britskej spisovateľky Daphne du Maurierovej "Rebeka". Ide o jeho prvý hollywoodsky film.
Hitchcock mal dlhé roky snahu získať právo nakrútiť film Rebeka, čo sa mu nakoniec podarilo. Ide o jediný Hitchcockov film, ktorý získal Oscara za najlepší film. Dostal ho však producent David O. Selznick, okrem toho získal George Barnes Oscara za najlepšiu kameru. Selznick prehľadal celú Ameriku, aby našiel to správne miesto pre nakrúcanie filmu. Keďže sa mu to nepodarilo, bol nútený pracovať s miniatúrami. Jednou z najstrašidelnejších postáv filmu je bezpochyby pani Danversová, ktorú vo filme stvárnila Judith Andersonová. Na podčiarknutie hrôzostrašnosti postavy využíva chôdzu. Pani Danversová sa akoby vznáša po chodbách a znenazdajky sa objavuje na nečakaných miestach, čím naháňa strach nielen druhej pani de Winter, ale aj divákovi. O stvárnenie postavy druhej pani de Winter si Hitchcock vyberal medzi herečkami zvučných mien, akými boli Anne Baxterová, či Vivien Leigh, ktorá mala v tom období prežívať búrlivý vzťah s Sirom Laurencom Olivierom, ktorý stvárňoval v Rebeke postavu Maxa de Wintera. Nakoniec bola vybratá Joan Fontaine, ktorá si pri nakrúcaní filmu užila svoje. Na to, aby Hitchcock dosiahol správny výraz na jej tvári, narozprával jej, že ju všetci nenávidia.
41[upraviť zdroj]
.jpg)
Prelet nad kukučím hniezdom je film režiséra Miloša Formana nakrútený podľa románovej predlohy spisovateľa Kena Keseyho "Bol som dlho preč" v hlavnej úlohe s Jackom Nicholsonom. Film sa radí na 20 miesto Amerického filmového inštitútu v zozname 100 najlepších amerických filmov.
Dej filmu sa odohráva v psychiatrickej liečebni, do ktorej prichádza profesionálny kartár a bitkár Randle Patrick McMurphy, ktorý má súdne nariadenú liečbu. McMurphy hrá pomäteného, aby sa vyhol väzenskému trestu za sexuálne zneužitie a násilné prepadnutie. Jeho predstava pokojného života v ústave je od začiatku konfrontovaná s praktikami despotickej vrchnej sestry Mildred Ratched, ktorá v ústave neobmedzene panuje.
Film získal množstvo ocenení:
- BAFTA: najlepší film, najlepšia réžia, najlepší herec v hlavnej úlohe (Jack Nicholson), najlepšia herečka v hlavnej úlohe (Louise Fletcher), najlepší herec vo vedľajšej úlohe (Brad Dourif), najlepší strih
- Zlatý glóbus: najlepší film, najlepšia réžia , najlepší filmový scenár, najlepší herec v hlavnej úlohe (Jack Nicholson), najlepšia herečka v hlavnej úlohe (Louise Fletcher), najlepší herec vo vedľajšej úlohe (Brad Dourif)
- Cena kritiky USA: najlepší herec v hlavnej úlohe (Jack Nicholson)
- Cena kritiky Los Angeles: najlepší film
- Cena kritiky New York: Najlepší herec v hlavnej úlohe (Jack Nicholson)
- Oscar: najlepší film, najlepšia réžia, najlepší filmový scenár podľa literárnej predlohy, najlepší herec v hlavnej úlohe (Jack Nicholson), najlepšia herečka v hlavnej úlohe (Louise Fletcher)
42[upraviť zdroj]
Tanec s vlkmi je americký western z roku 1990, režijná prvotina hollywoodskeho herca a režiséra Kevina Costnera.
V 90. rokoch prichádza s týmto filmom nová vlna antiwesternov, ktoré sa stavajú proti klasickému poňatiu tohoto žánru. Prvá vlna prišla na konci 60., a potom hlavne v 70. rokoch 20. storočia, a dala si za úlohu posilniť americkú novú vlnu filmárov a kritizovať starosvetský štýl života bielych Američanov a ich slepý patriotizmus. Snáď vôbec prvou lastovičkou v tomto zmysle bol vynikajúci film z roku 1961 Veľká zem s Gregory Peckom a Jean Simmonsovou v hlavných rolách. V 90. rokoch mal nový typ westernu za úlohu tento umierajúci žáner oživiť. Filmu Tanec s vlkmi sa to podarilo v plnej miere. Zatiaľ čo v 80. rokoch western živoril v tieni popcornovej zábavy hollywoodských zlatých detí (Steven Spielberg a George Lucas) a vznikali nie veľmi podarené kúsky (napr. Pale Rider, 1985).
Kevin Costner svojím dielom znovu pritiahol k westernu pozornosť publika. A tiež ďalších tvorcov. O dva roky neskôr natočil Clint Eastwood film Nezmieriteľní (Unforgiven) a neskôr vznikali dobrodružné westerny ako Pištoľníčky (1995) či Rýchlejší ako smrť (1994). Za pozornosť stoja i filmy, kde boli na filmové plátno viac-menej verne prenesené dnes už klasické literárne diela čerpajúce námety z nedávnej americkej histórie, ako napr. film Muž so srdcom kovboja (podľa románu Jacka Schaefera) či indiánskymi vojnami sa zaoberajúci film Malý veľký muž (podľa románu Thomasa Bergera) s Dustinom Hoffmanom.
43[upraviť zdroj]
Titanic je americký katastroficko-romantický film z roku 1997 o potápaní lode Titanic, ktorý režíroval, napísal, spoluprodukoval a na strihu ktorého spolupracoval James Cameron. V hlavných úlohách sú obsadení Leonardo DiCaprio ako Jack Dawson a Kate Winsletová ako Rose Dewittová Bukaterová, dvaja členovia rozdielnych spoločenských tried, ktorí sa do seba zamilujú počas nešťastnej plavby na palube novej lode.
Produkcia filmu začala v roku 1995, kedy Cameron začal s natáčaním ozajstného vraku Titanicu. Vymyslel milostný príbeh tak, aby primäl divákov vžiť sa do tragédie zo života. Nakrúcanie sa konalo na palube lode Akademik Mstislav Keldyš – ktorá pomáhala Cameronovi v nakrúcaní ozajstného vraku – pre moderné scény a rekonštrukciu lode bola postavená v Playas de Rosarito v Baja California v Mexiku. Cameron taktiež použil zmenšeniny a počítačovú grafiku, aby znovu vytvoril potápanie. Titanic sa v tom čase stal najdrahším filmom v histórii, pričom jeho rozpočet bol približne 200 miliónov USD s financovaním od Paramount Pictures a 20th Century Fox.
44[upraviť zdroj]
Gladiátor je americký historický film režiséra Ridleyho Scotta z roku 2000. Získal viacero Oscarov a to za najlepší film, najlepší mužský výkon v hlavnej úlohe (Russell Crowe), zvuk, kostýmy a vizuálne efekty.
Hlavnou postavou filmu je úspešný rímsky vojvodca Maximus Decimus Meridius z obdobia vlády císára Marka Aurelia. Keďže vyhral boj proti Germánom, cisár si ho obľúbil. Svojmu synovi Commodovi cisár prikázal odísť do Germánie a oznámil mu, že sa nestane následníkom trónu. Tým sa mal stať práve Maximus. Commodus, hlboko sklamaný, uškrtil vlastného otca a prezentoval to ako prirodzenú smrť. Sám sa povýšil na rímskeho cisára. Nariadil tiež Maximovu popravu, ktorú tento prežil a utiekol domov. Nestihol však už pred smrťou zachrániť svoju rodinu. Prišiel neskoro a keď zistil čo sa stalo, zranený a vyčerpaný stratil vedomie. Okoloidúci obchodník ho vzal so sebou, odvliekol ho do Afriky a predal do gladiátorskej školy. Ako gladiátor bol veľmi úspešný, tak, ako bol predtým úspešným vojvodcom. Medzi gladiátormi si rýchlo získal rešpekt, ale stále bol otrokom v skupine gladiátorov. Títo gladiátori boli odoslaní do Ríma na hry v Koloseu, ktoré usporiadal Commodus na počesť svojho mŕtveho otca.
45[upraviť zdroj]
Umelec je francúzska romantická komédia/dráma z roku 2011, ktorú režíroval Michel Hazanavicius. V hlavných úlohách boli obsadení Jean Dujardin a Bérénice Bejová. Dej filmu sa odohráva v Hollywoode v rozmedzí rokov 1927 a 1932 a zobrazuje upadajúcu mužskú hviezdu a zrod novej ženskej hviezdy na pozadí filmu so zvukom, ktorý preberá miesto nemého filmu. Sám film je nemý a je urobený čiernobielo, a aj vďaka tomu získal množstvo uznaní od kritikov. Dujardin získal za rolu v tomto filme ocenenie za najlepšieho herca na Filmovom festivale v Cannes a tak isto Oscara za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe. Film získal z desiatich nominácií celkovo päť Oscarov. Okrem Oscara za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe to bol aj Oscar za najlepší film, najlepšiu réžiu, najlepšiu hudbu a najlepšie masky.
46[upraviť zdroj]
Smrť čaká všade (v origináli The Hurt Locker) je americký vojnový triler z roku 2009 od režisérky Kathryn Bigelowovovej. Je to jeden z kriticky najlepšie oceňovaných filmov roku 2009 a vyhral mnohé ceny viacerých organizácií, festivalov a skupín. Kathryn Bigelowová týmto filmom získala Oscara za najlepšiu réžiu. Film získal z deviatich nominácií celkovo šesť Oscarov. Okrem Oscara za najlepšiu réžiu to bol aj Oscar za najlepší film, najlepší pôvodný scenár, najlepší strih zvuku, najlepší zvuk a najlepší strih.
Film sleduje jednotku americkej armády poverenej odstraňovaním bômb počas vojny v Iraku. Príbeh napísal Mark Boal, nezávislý spisovateľ, ktorý slúžil v podobnom oddieli. Vo filme účinkujú Jeremy Renner, Anthony Mackie a Brian Geraghty ako príslušníci jednotky EOD v Iraku a vo filme je zobrazená ich misia, hrozba vzbury a napätie, ktoré sa medzi nimi vyvíja. Film bol nakrúcaný na Blízkom východe, konkrétnejšie v Jordánsku niekoľko kilometrov od irackých hraníc. Film mal premiéru na 65. benátskom filmovom festivale 4. septembra 2008. Do amerických kín sa film dostal 26. júna 2009, na Slovensku bol uvedený 11. marca 2010.
47[upraviť zdroj]
Vtáčkovia, siroty a blázni je slovensko-francúzsky film režiséra Juraja Jakubiska z roku 1969.
Šialený svet bez ideálov, plný násilia, cynizmu, beznádeje a v ňom trojica zvláštnych samotárov, ktorá prežíva len vďaka „bláznovstvu“ – životu založenom na princípe hry a filozofii radosti. Mozaikovité podobenstvo sa odohráva v bližšie neurčenom čase a priestore. Hlavné postavy, Yorick, Marta a Andrej, si do boja proti bezútešnému svetu dobrovoľne nasadia masku bláznov, ktorá im umožňuje stať sa imúnnymi voči beznádeji. Rozohrávajú spoločne absurdnú hru, ktorá už od začiatku nemá šancu dopadnúť dobre. To však už v úvode naznačuje aj samotný režisér, keď sa tu prostredníctvom detského hlasu prihovára k divákovi a priznáva, že príbeh sa skončí tragicky – to by nám ale nemalo prekážať v smiechu, pretože aj hrdinovia filmu sa smejú do poslednej chvíle. Bláznovstvo je droga. Alebo ako hovorí Yorick: „iba blázon môže byť slobodným človekom.“
Ideálny priestor na natáčanie poskytla polorozpadnutá budova v centre mesta. Jednotlivé miestnosti pôsobia ako bludisko a aj vďaka rekvizitám nadobúdajú akýsi surrealistický nádych. Práve toto prostredie odzrkadľuje aj ich vnútorný svet plný hier. „Život je krásny,“ kričia hlavné postavy a zdá sa, že k šťastiu im nič nechýba. Časovanou bombou v príbehu sa stáva vzťah oboch chlapcov k Marte. Je jasné, že v súboji o jej srdce jeden z kamarátov musí vyjsť ako porazený. Verdikt padá vo chvíli, keď Yoricka zatkne polícia a on tak skončí vo väzení. Izolovanosť od priateľov a každodenných vylomenín spôsobí, že musí dospieť.
48[upraviť zdroj]
Nezmieriteľní (ang. Unforgiven) je americký western, ktorý režíroval Clint Eastwood. Hlavné úlohy stvárnili Clint Eastwood, Gene Hackman, Morgan Freeman, Richard Harris, Jaimz Woolvett, Saul Rubinek a Frances Fisherová. Film mal premiéru v Spojených štátoch 7. augusta 1992. Dej sa odohráva na mýtickom Divokom západe. Film získal celkovo štyroch Oscarov – najlepší film, najlepšia réžia, najlepší herec vo vedľajšej úlohe (Gene Hackman za postavu šerifa Little Bill Daggetta) a najlepší strih.
Film sa snaží o realistický pohľad na americký Západ na konci 19. storočia a zobrazuje snahu bývalého pištoľníka a lupiča Williama Munnyho vyrovnať sa so svojou vlastnou minulosťou. Kvôli svojej žene zanechal bývalý život a už desať rokov má vlastnú farmu a po smrti manželky sa snaží čo najlepšie postarať o svoje deti. Až kým nepríde pokušenie v podobe ponuky stať sa kvôli peniazom nájomným vrahom. Munny má finančné problémy a preto tejto ponuke nemôže odolať.
49[upraviť zdroj]
Forrest Gump je americký film režiséra Roberta Zemeckisa z roku 1994 a je adaptáciou románu amerického spisovateľa Winstona Grooma, ktorý vyšiel v roku 1986. Film rozpráva príbeh muža, ktorý si kvôli svojmu relatívne nízkemu IQ, neuvedomuje významnosť udalostí dejúcich sa okolo neho. Pri jeho ceste životom stretáva mnoho historických osobností, ktoré svojim spôsobom ovplyvňuje. Film mal kinopremiéru v USA 6. júla 1994. Hoci spoločnosť Paramount Pictures zarobila na tomto filme okolo 667 miliónov amerických dolárov, vyhlásila to za komerčný neúspech a nevyplatila Groomovi, autorovi pôvodného diela jeho podiel na zisku. Ten následne nepovolil sfilmovanie pokračovania príbehu z roku 1995 Gump and Co.
Snímka bola nominovaná na trinásť Oscarov, z čoho šiestich získala, vrátane Oscara za najlepší film. Robert Zemeckis získal Oscara za najlepšiu réžiu, Tom Hanks za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe, okrem toho film získal Oscara za najlepší adaptovaný scenár, najlepší strih a najlepšie vizuálne efekty.
50[upraviť zdroj]
Priehrada je slovenský čiernobiely film režiséra Paľa Bielika z roku 1950 nakrútený podľa námetu Dominika Tatarku a Ondreja Jariabka. Priehrada je druhý celovečerný film Bielika v úlohe režiséra po Vlčích dierach. Je to prvý film z radu „budovateľských“ filmov z vtedajšej súčasnosti s výrazným propagandistickým zameraním, so zdôrazňovaním procesu vytvárania „novej spoločnosti“ a „sociálnej drámy“ zobrazujúcej neľahký život jednotlivca v predchádzajúcom režime. Premiéra bola 23. augusta 1950 v Česko-Slovensku a 18. októbra 1951 vo Švédsku. Film má rýchly dej, dramatické gradovanie, zaujímavé efekty a výbornú kameru.
Príbeh filmu je postavený na pozadí budovania Nosickej priehrady pri Nimnici, počas ktorej sa rozvíja politická agitácia zameraná predovšetkým na kolektivizáciu roľníkov. Film je obsadený všetkými prominentnými slovenskými hercami tej doby. Aj keď má pôsobiť ako dráma (láska, vražda, nenávisť) obsahuje „komické situácie“ a aj budovateľskú propagandu muzikálového charakteru. Konflikt spočíva v nedostatku pracovných síl na stavbe priehrady a neochote gazdov zapojiť sa do budovateľského úsilia.
51[upraviť zdroj]
Statočné srdce je americký historický dobrodružný film z roku 1995 režiséra Mela Gibsona, ktorý hrá vo filme zároveň hlavnú úlohu. Scenár je inšpirovaný eposom stredovekého britského básnika prezývaného Blind Harry. V centre príbehu je historická postava William Wallace. Bol to príslušník nižšej šľachty, škótsky národný hrdina, jedna z hlavných postáv škótskych vojen o nezávislosť v 13. storočí proti anglickému kráľovi Eduardovi I. Film bol nominovaný na 10 Oscarov a úspešný bol v presnej polovici kategórií. Získal Oscara za najlepší film, najlepšiu réžiu, najlepšiu kameru, najlepšie masky a najlepší strih zvuku.
Európska premiéra filmu bola 3. septembra 1995 v škótskom Stirlingu.
52[upraviť zdroj]
Obchod na korze (angl. The Shop on Main Street) je film na motívy novely spisovateľa Ladislava Grosmana. Ako prvý česko-slovenský film získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film v roku 1966. Film sa natáčal na východnom Slovensku v Sabinove a v ateliéroch v Prahe. Obchod na korze sa od 70. rokov v bývalom Česko-Slovensku nepremietal, keďže jeden z jeho režisérov Ján Kadár po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska emigroval do Spojených štátov.
53[upraviť zdroj]
Fantomas (franc. Fantomas) je francúzsko-talianska dobrodružná krimi-komédia z roku 1964, režírovaná André Hunebellom. Ide o komickú adaptáciu hororových románov od Pierra Souvestra a Marcela Allaina zo začiatku 20. storočia.
Je to prvý diel trilógie o Fantomasovi, v ktorej v hlavných úlohách účinkovali Jean Marais, Louis de Funès a Mylène Demongeot. Film produkoval najmä Gaumont pod vedením Alaina Poirého.