Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, máj a jún 2023

Tento článok je podstránkou svojho nadradeného článku Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu. V štruktúrovanej forme podrobne pojednáva o udalostiach ruskej invázie na Ukrajinu ako súčasti širšieho rusko-ukrajinského konfliktu za obdobie máj a jún 2023.

Článok zahŕňa najmä prehľad uskutočnených vojenských operácií a bojových postupov ale aj súvisiace politické a diplomatické pozadie, partizánske akcie, ekonomické a obchodné aspekty, prehľad pomoci od spojencov, humanitárne a kultúrne dopady a iné súvisiace udalosti.

Máj 2023

Týždeň od 1. do 7. mája 2023

• Na bojiskách prebiehala operačná prestávka, kedy sa ani jedna zo strán nepúšťala do väčších akcií. Delostrelecká paľba bola vzájomne opätovaná, menšie útoky odrážané. Výnimkou bol Bachmut, kde ukrajinská armáda vytlačila okupantov z niektorých pozícií. Pri odrážaní ruského útoku smerovaného na prelomenie obrany dokázali Ukrajinci znovu získať kontrolu nad štyrmi blokmi budov na západe Bachmutu. Jadro ruských síl tu naďalej pozostávalo z bojovníkov žoldnierskej skupiny Wagner. Jej šéf Jevgenij Prigožin pohrozil, že sa z oblasti stiahnu, ak im nebudú dodané požadované množstvá munície. Podľa jeho slov ruské ministerstvo obrany nakoniec prisľúbilo túto požiadavku splniť.

V súvislosti s avizovaným stiahnutím žoldnierov z Bachmutu ponúkol svojich bojovníkov čečenský vodca Ramzan Kadyrov.

• Wagnerova skupina sťahovala do oblasti Bachmutu svojich bojovníkov z iných častí frontu v snahe dobyť toto mesto do 9.mája, ktorý má pre Rusko značný symbolický význam v súvislosti s oslavami Dňa víťazstva nad fašizmom. Ukrajinskí obrancovia nemienili mesto opustiť, v tomto týždni sa im podarilo zničiť nepriateľský sklad munície.

• Ukrajina obvinila Rusko, že pri Bachmute použilo zbrane s bielym fosforom spôsobujúce vážne popáleniny a požiare.

Pokračovali raketové útoky na Ukrajinské mestá. Protivzdušnej obrane sa v Kyjevskej oblasti darilo väčšinu striel zneškodňovať. Na snímke zvyšky zostrelenej rakety Ch-55

• Ukrajina podnikla sériu útokov dronmi na sklady palív. Prvý z útokov sa odohral v Krasnodarskom kraji v obci Volna neďaleko Krymského mosta. Druhý požiar nastal v rafinérii v meste Iľskij na juhu Ruska, zásobník nafty horel aj v meste Stavropol. Najmenej desať dronov mierilo na ciele na Krymskom polostrove, tieto stroje však boli ruskou protivzdušnou obranou zlikvidované.

• V Brianskej oblasti došlo k vykoľajeniu dvoch nákladných vlakov následkom explózie a nelegálneho zásahu do železničnej prevádzky.

• Rusko vzdušnými údermi ničilo logistické trasy a strediská ukrajinských ozbrojených síl.

• V noci na piatok sa ukrajinskej protivzdušnej obrane v oblasti Kyjeva podarilo pomocou systému Patriot zostreliť ruskú hypersonickú strelu Ch-47M2 Kinžal. Raketu vypustilo lietadlo MiG-31 z ruského vnútrozemia. Išlo o prvý známy prípad zostrelenia jednej z najmodernejších a najpokrokovejších rakiet ruskej armády. Systémy Patriot boli dovtedy úspešne nasadzované len proti balistickým strelám, možnosti zastaviť aj riadené nadzvukové strely bola iba teoretická. Kinžal zneškodnila výlučne ukrajinská obsluha systému Patriot vycvičená v Oklahome. Ukrajina prevzala prvú dodávku batérie Patriot iba koncom apríla.

• Rusko prijalo opatrenia na zvýšenie výroby zbraní a vojenského materiálu. Uložilo zbrojárskym firmám povinnosť v krátkom čase zvýšiť tempo aj objem výroby zbraní a munície. Ruská armáda pociťovala logistické problémy a nedostatočný prísun munície v objeme potrebnom na zvládnutie väčšej ofenzívy.

• Volodymyr Zelenskyj navštívil Medzinárodný trestný súd v Haagu, kde požiadal o vytvorenie špeciálneho tribunálu pre ruskú agresiu na Ukrajine. V Holandsku sa stretol aj so zranenými ukrajinskými vojakmi, ktorí sa tam zotavovali z bojových zranení a s vojakmi prechádzajúcimi výcvikom. Cestou zavítal aj do Fínska, kde ďakoval za doterajšiu vojenskú podporu a viedol rokovania o jej pokračovaní.

Vladimír Putin cez videolink spustil obnovenú električkovú dopravu v okupovanom Mariupoli. Sprevádzkovaná bola asi desatina z pôvodného rozsahu tratí. Prevádzka bola zastavená od počiatku marca 2022 po obkľúčení mesta spojenom s jeho systematickým ostreľovaním.

• Dánsko schválilo nový balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 1,7 miliardy dánskych korún obsahujúci techniku na odstraňovanie mín, muníciu, pontónové mosty a financie pre protivzdušnú obranu.

• USA schválilo 37. balík pomoci Ukrajine. Dodávka obsahovala veľké množstvo delostreleckých nábojov, rakiet vzduch-zem a inej munície, taktiež kamióny, ťahače a náhradné dielce.

• V Kyjeve začali testovať Izraelský systém na detekciu rakiet, vďaka ktorému mali obyvatelia viac času na presun do úkrytov. Systém automaticky vyhodnocoval údaje z ukrajinských radarov, identifikoval objekty a vypočítaval ich smerovanie. V ohrozených zónach následne spúšťal sirény a odosielal varovania na mobilné telefóny.

• Slovenská elektrizačná prenosová sústava darovala Ukrajine svoje vyradené energetické zariadenia na obnovu poškodenej elektrickej infraštruktúry v nákupnej hodnote jedného milióna eur.

• Švédsky parlament schválil prísnejší protiteroristický zákon s cieľom vyhovieť požiadavkám Turecka na schválenie ich vstupu do NATO.

• Pohraničníci z ruskej Federálnej bezpečnostnej služby zadržali Jána Mazáka z Košíc, ktorý v neoprénovom odeve nelegálne preplával cez hraničnú rieku Narva z Estónska do ruskej Leningradskej oblasti. Tento Slovák zastával proruské názory a do Ruska sa rozhodol emigrovať pre zdražovanie, nesúhlas s politikou Európskej únie a rastúcu akceptáciu LGBT. Po viac ako dvoch mesiacoch väzenia mu bola uložená pokuta a bol vyhostený.

Útok dronmi na Kremeľ

Bol zaznamenaný útok dronmi na moskovský Kremeľ

V noci na stredu došlo k útoku dvomi dronmi na moskovský Kremeľ. Oba boli armádou vyradené z prevádzky, kamery zachytili iba záblesk nad kupolami komplexu. Vladimír Putin v Kremli v čase útoku nebol, nachádzal sa vo svojej rezidencii Novo-Ogarjovo pri Moskve. Kyjev sa od incidentu dištancoval s odôvodnením, že takýto útok by neriešil žiadny vojenský problém.

Ruská prezidentská administratíva útok považovala za teroristickú akciu a za pokus o atentát na prezidenta, za čo si vyhradila právo na odvetné kroky. Zároveň vyhlásili, že za útokom stoja USA, ktoré diktujú Ukrajine ciele útokov.

Jednou verziou udalosti bol útok partizánskou aktivitou miestnych odbojových skupín. Ukrajine sa podarilo vytvoriť v Rusku sieť agentov a sympatizantov, ktorí pre ňu vykonávali rôzne sabotáže. Na tieto účely ich Ukrajina zásobovala potrebným vybavením, vrátane dronov.

Inou možnosťou, ktorú analytici pripustili, mohla byť účelovo zinscenovaná a zvnútra riadená akcia Ruska v snahe preniesť vojnu domov a motivovať tak ruské domáce publikum k podpore vojenských aktivít na Ukrajine. Vzhľadom na posilnenú ochranu Moskvy bolo totiž krajne nepravdepodobné, že by dva drony mohli preniknúť niekoľkými vrstvami protivzdušnej obrany a vybuchnúť alebo byť zostrelené priamo nad srdcom Kremľa tak, že to bolo pôsobivo zachytené kamerou. Túto verziu udalostí podporoval aj fakt, že všetko sa stalo len pár dní pred ruskými oslavami konca druhej svetovej vojny 9. mája.

Posledná z teórií predpokladala priamu účasť zvláštnych ukrajinských vojenských alebo spravodajských jednotiek, pričom vrcholní predstavitelia Ukrajiny nemuseli byť o pripravovanej akcii informovaní. Sami autori tejto hypotézy však pripúšťali, že sa neopierali o dostatočné množstvo dát.

Týždeň od 8. do 14. mája 2023

Ruské oslavy konca Druhej svetovej vojny

V Moskve sa konali oslavy ukončenia Druhej svetovej vojny. Z tankov bol predvedený len jediný tank, historický T-34.

V utorok Moskva tradičnou vojenskou prehliadkou oslávila jeden z najdôležitejších ruských sviatkov – Deň víťazstva nad fašizmom. V porovnaní s minulými rokmi však ukázali menej vojenského vybavenia. V rozpore so zvyklosťami vystavovať najmodernejšiu techniku bol predvedený len jeden historický tank T-34 z čias druhej svetovej vojny. Tank nasledovalo ďalších 51 vojenských vozidiel, predošlý rok ich však v sprievode defilovalo 131. Na sprievode sa zúčastnilo len osemtisíc vojakov z radov pomocných jednotiek a kadetov a už druhý rok za sebou sa nekonal prelet stíhačiek. Viaceré ruské mestá vojenské prehliadky obmedzili alebo celkom zrušili a nahradili ich kultúrnymi podujatiami.

Podujatie prebehlo za sprísnených bezpečnostných podmienok motivovaných minulotýždňovým útokom dronom na Kremeľ. Napriek snahe získať na podujatie zahraničných delegátov sa na oslavách zúčastnilo len sedem lídrov z bývalých sovietskych republík. Svoju účasť pritom potvrdili na poslednú chvíľu deň pred akciou.

Vladimír Putin vo svojom prejave tradične obvinil Západný blok zo snahy zničiť Rusko, Ukrajincov označil za rukojemníkov svojich západných pánov a vlastným vojakom odkázal, že aj od nich závisí budúcnosť Ruska.

Naproti tomu Ukrajina si 9. mája v rámci odklonu od sovietskej minulosti pripomenula deň Európy tak, ako iné západné krajiny. Do parlamentu bol tiež predložený zákon určujúci, že koniec Druhej svetovej vojny bude na Ukrajine oslavovaný 8. mája.

Ďalšie udalosti týždňa

• Žoldnieri zo skupiny wagnerovcov naďalej zatláčali ukrajinské pozície v meste Bachmut. Ukrajinským silám sa však za posledné dni podarilo stabilizovať situáciu po okrajoch mesta. Pokrok sa ukrajinským vojakom podaril na juhu aj na severozápade od mesta, kde ruské jednotky zatlačili späť až o 2 km, čím si obnovili prístup ku kľúčovej zásobovacej trase a vyčistili veľkú časť lesa pri obci Ivanivske. Celkovo za tri dni späťzískali asi 25 kilometrov štvorcových územia.

Postup ukrajinskej armády a veľké straty na strane Rusov dohnal 72. motostreleckú brigádu ruských ozbrojených síl k úteku z pozícií. Situáciu na strane okupantov zhoršovala aj nedostatočná komunikácia a koordinácia medzi jednotkami regulárnej armády a žoldniermi.

• Začiatok chystanej ukrajinskej protiofenzívy odďaľovalo daždivé počasie, rozmočená pôda a vyčkávanie na príchod sľúbenej modernej obrnenej techniky v dostatočných množstvách. Od začiatku invázie dostala Ukrajina dovedna 575 tankov rôznych typov, najviac od Poľska (325), Holandska (85), Nemecka (80) a Spojených štátov (76).

• Ukrajina zaútočila dronmi na vojenský výcvikový priestor Pogonovo juhozápadne od Voroneže. Niekoľko vojakov bolo zranených. Detonácie boli zaznamenané aj v továrni v Luhansku.

Budova z roku 1863, sídlo gymnázia v Chersone, po ruskom ostreľovaní

• Rusko sa vrátilo k taktike raketových útokov na ukrajinské mestá, ktoré v predchádzajúcich dvoch mesiacoch poklesli až utíchli. Cieľom náletu bola Odesa, okrem toho rakety dopadali aj na Chersonskú, Charkovskú a Mykolajivskú oblasť. Osem protilodných striel Ch-22 svoj cieľ zasiahlo. V pondelok skoro ráno bol zaznamenaný aj najväčší dronový útok od začiatku tejto vojny, keď na ukrajinské územie smerovalo 60 kamikaze dronov, z toho 36 na Kyjev. Všetky drony boli zostrelené. Celkovo bolo od začiatku tejto invázie v Kyjeve vyhlásených už 740 leteckých poplachov, úspešnosť ruských vzdušných útokov však postupne klesala.

• V ruskej Brianskej oblasti neďaleko hraníc s Ukrajinou a Bieloruskom spadli cez víkend štyri kusy ruskej vojenskej leteckej techniky: bombardér Su-34, stíhačka Su-35 a dva vrtuľníky Mi-8. Pravdepodobne boli zostrelené, nebolo však jasné, či nešlo o omyl vlastnej protivzdušnej obrany alebo čin záškodníkov. Deväť pilotov zahynulo. Ďalší dvaja piloti zomreli na Kryme pri páde vrtuľníka počas cvičného letu.

Volodymyr Zelenskyj navštívil viaceré európske krajiny, medzi nimi aj Taliansko. Na snímke veža Kvirinálskeho paláca, sídlo talianskeho prezidenta, vyzdobená štátnou vlajkou Ukrajiny.

• Volodymyr Zelenskyj koncom týždňa cestoval do viacerých európskych metropol. Jeho prvou zastávkou bol Rím, kde sa stretol s talianskym prezidentom a premiérkou. Absolvoval tiež súkromnou audienciou u pápeža Františka, s ktorým hovoril o politickej a humanitárnej situácii a o deportáciách ukrajinských detí do Ruska.

Ďalší deň sa presunul do Nemecka, kde ho prijal tamojší prezident a kancelár a do Paríža, kde sa stretol so svojím náprotivkom. Európske turné zakončil nasledujúci pondelok v Londýne u predsedu britskej vlády. Navštívení štátnici vyjadrili pretrvávajúcu podporu Ukrajine a prisľúbili ďalšiu pomoc.

• Po piaty raz od začiatku tejto invázie pricestovala do Kyjeva predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému predstavila ďalší pripravovaný balík protiruských sankcií.

• Veľká Británia ako prvá západná krajina dodala Ukrajine strely dlhého doletu Storm Shadow s dosahom zhruba 250 km a schopnosťou presného úderu. Britský premiér Rishi Sunak ohlásil poskytnutie tejto munície ešte počas svojej februárovej návštevy Kyjeva. Ukrajina sa zaviazala použiť tieto rakety len na akcie v rámci svojho územia. Otvorila sa jej tak možnosť podnikať presné útoky na polostrov Krym.

• Nemecko prisľúbilo dodávky ďalších 20 bojových vozidiel pechoty typu Marder, 30 tankov Leopard 1 a štyri systémy protivzdušnej obrany IRIS-T.

• Belgicko oznámilo balík pomoci pre Ukrajinu financovaný daňami z úrokov získaných zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky v krajine. Polovicu z balíka tvorili obrnené vozidlá, zbrane a munícia, zvyšok bola humanitárna pomoc. USA naopak previedli celú sumu zhabanú ruskému oligarchovi Konstantinovi Malofejevovi na financovanie obnovy Ukrajiny. Oligarcha bol v USA obvinený z porušovania sankcií a jeho tamojšie aktíva prepadli štátu.

• Česko dodalo Ukrajine dva systémy protivzdušnej obrany Kub s príslušnými raketami. Celkovo Česko Ukrajine poskytlo takmer sto tankov, približne rovnaký počet obrnených vozidiel a množstvo munície.

• Česká kampaň „Dárek pro Putina“ vyzbierala od občanov 50 miliónov korún na kúpu raketometu RM-70 a 365 rakiet pre ukrajinskú armádu. Po úspechoch verejných zbierok v Česku organizátori spustili projekt aj na Slovensku, kde vyberali peniaze na odmínovací systém Božena 5 v hodnote 650-tisíc eur.

• Podnestersko požiadalo Rusko o zvýšenie jeho vojenskej prítomnosti v tomto separatistickom regióne. Zdôvodňovalo to výrokmi ruských predstaviteľov o hroziacom útoku Moldavska, Ukrajiny alebo NATO na Podnestersko.

• Lotyšsko prijalo zákon, na základe ktorého musia Rusi žijúci v tejto krajine absolvovať skúšku z Lotyštiny. Pri nedodržaní nariadenia im hrozilo vyhostenie.

Týždeň od 15. do 21. mája 2023

V piatok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo 450 dní.

Mapka aktuálne okupovaných území

• Ukrajina strácala kontrolu nad Bachmutom, po vyše deviatich mesiacoch bojov bola zásadná časť mesta v držaní ruských síl. Ukrajina však stále kontrolovala okolité kopce a niektoré pozície na juhozápade, čo jej poskytovalo výhodné postavenie na bránenie výraznejšieho postupu Ruska v smeroch na mestá Časiv Jar, Kramatorsk a Sloviansk. Napriek ťažkej situácii pokračovala v obrane mesta, protiúderom dokázala získať desiatku ruských pozícií na predmestí Bachmutu. Čiastočne postúpila najmä na krídlach, južne a juhozápadne od obce Ivanivske a severozápadne od Kliščijevky.

• Rusi podnikali rozsiahle letecké útoky na Kyjev. V noci na utorok to bol už ôsmy za tento mesiac. V snahe zahltiť protivzdušnú obranu vystrelili Rusi maximálny počet rakiet v čo najkratšom čase. Ukrajinským silám sa pri utorkovom útoku podarilo zneškodniť všetky strely, vrátane šiestich hypersonických rakiet Kinžal.

• Pri jednom z ruských raketových útokov bolo z mora, vzduchu a zo zeme odpálených 30 striel s plochou dráhou letu, z ktorých ukrajinské vzdušné sily zneškodnili 29. Ruské ministerstvo obrany o tejto vlne útoku vyhlásilo, že zničila veľké sklady zbraní, munície a techniky zahraničnej výroby a zálohy ukrajinskej armády.

Požiar na stojisku autobusov po nočnom raketovom útoku na Kyjev

• Ruský raketový útok presnou hypersonickou strelou Kinžal zasiahol jeden z viacerých komponentov batérie Patriot. Relatívne malý rozsah poškodenia neobmedzil funkčnosť systému ani nevyžadoval jeho stiahnutie z boja na opravu. Tá zabrala len niekoľko dní, po oprave bol systém plne funkčný opäť v prevádzke.

• Podľa hlásení ukrajinského generálneho štábu presiahli straty Ruska 200 000 mužov, pričom zo zverejnených informácií nebolo zrejmé, či má na mysli len zabitých alebo aj zranených a prípadne zajatých vojakov.

• Príslušníci ruskej armády zriaďovali opevnenie Mariupoľa. V blízkosti každého mosta cez rieky budovali maskované betónové bunkre so strieľňami a hĺbili zákopy. S cieľom sťaženia postupu ukrajinských síl kládli v oblasti frontu v okrese Vasylivka v Záporožskej oblasti míny do menších priehrad a cielene zaplavovali polia, zvyšovali tiež hladiny vody v zavlažovacích kanáloch.

• Ruský minister obrany Sergej Šojgu navštívil vojakov v okupovanej časti Záporožskej oblasti. Vykonal inšpekciu predsunutého veliaceho stanovišťa a vypočul si hlásenie veliteľa a dôstojníkov štábu.

• Ukrajinci po prvý raz použili riadené strely dlhého doletu typu Storm Shadow, ktoré im minulý týždeň darovalo Spojené kráľovstvo. Nasadené boli aj pri údere na okupovaný Berďansk, odkiaľ boli hlásené výbuchy a požiare v štábe okupačných vojsk a na miestnom letisku.

• Poľské úrady informovali, že v lese neďaleko obce Zamosc pri meste Bydgoszcz našli ešte v apríli ruskú raketu Ch-55 schopnú niesť jadrovú hlavicu. Nájdená strela však nebola vybavená bojovou hlavicou, ale jej rozmerovou a hmotnostnou maketou z betónu. Raketa totiž nemôže letieť bez hlavice, jej náhrada pôsobí škody pri dopade iba svojou kinetickou energiou a zvyškami paliva. Strela na územie Poľska dopadla v polovici decembra predošlého roku, kedy ruské letectvo podniklo nálet na Ukrajinu s využitím bombardérov Su-34 štartujúcich z Bieloruska. Ich nálet sledovali poľské radary, ktoré zaznamenali objekt prilietavajúci do Poľska. Práve pri Bydhošti sa tento objekt z radarov stratil. Decembrové pátranie po objekte nebolo pre zlé počasie úspešné.

Volodymyr Zelenskyj v pondelok dokončil svoju víkendovú cestu po niektorých európskych štátoch, keď ako posledné navštívil Spojené kráľovstvo. V piatok sa tiež zúčastnil samitu Ligy arabských štátov v Saudskej Arábii, kde rokoval o mieri a energetickej spolupráci. Zo Saudskej Arábie následne zamieril do Japonskej Hirošimy, kde sa zúčastnil zasadnutia G7 (na snímke celkom vľavo).

• Spojenci Ukrajiny vyslovili na samite G7 prísľub možného dodania stíhačiek F-16. Joe Biden totiž uviedol, že Spojené štáty nebudú iným spojencom blokovať dodanie stíhačiek a podporia výcvik ukrajinských pilotov na ich obsluhu. Britský premiér Rishi Sunak a jeho holandský partner Mark Rutte v tejto súvislosti ohlásili vytvorenie medzinárodnej koalície na pomoc pri zaobstaraní lietadiel F-16 pre Ukrajinu a výcviku pilotov a obslužného personálu.

• Kanada a Lotyšsko spoločne začali bojový výcvik ukrajinských vojakov a nižších dôstojníkov v Lotyšsku. Vycvičiť v tomto roku 3 200 ukrajinských vojakov sa zaviazalo aj Nórsko.

• Spojené kráľovstvo poslalo Ukrajine stovky bojových dronov s doletom 200 km a rakety protivzdušnej obrany.

• Objavili sa informácie, že v Rusku zatkli a obvinili z vlastizrady vedcov vyvíjajúcich moderné hypersonické navádzané strely vrátane rakety Kinžal, ktoré Rusko vyhlasovalo za nezničiteľné. Stalo sa tak v čase, keď západné obranné systémy dokázali na Ukrajine zostreliť aj tieto moderné strely. Dôvodom zatknutia mali byť vedecké vystúpenia na medzinárodných konferenciách a publikácie v zahraničných časopisoch. Všetky zverejnené štúdie pritom prešli cez špeciálnu komisiu zaisťujúcu kontrolu utajovaných informácií.

• Ruské úrady bez udania dôvodu zaradili hlavného žalobcu Medzinárodného trestného súdu Karima Khana na zoznam hľadaných osôb. Tento súd vydal v marci zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina.

• Na stretnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli zablokovali Maďarskí predstavitelia vyplatenie novej tranže vojenskej pomoci a prijatie nového sankčného balíčka na Rusko. Od Ukrajiny totiž požadovali, aby vyškrtli maďarskú OTP banku zo zoznamu sponzorov vojny. Banka pôsobila aj na okupovaných ukrajinských územiach a poskytovala pôžičky aj ruským vojakom. Maďarsko už viackrát spomalilo schvaľovanie protiruských sankcií a odmietalo Ukrajine vojensky pomáhať.

• Rusko dlhodobo robilo obštrukcie pri kontrole plavidiel smerujúcich do ukrajinských prístavov na základe tkz. Obilnej dohody. Na základe tejto dohody mali ruskí inšpektori kontrolovať prichádzajúce lode pre vylúčenie prepravy zbraní na Ukrajinu. Inšpektori pravidelne zdržiavali zapísanie plavidiel do plánu kontrol, často tiež bez udania dôvodu skontrolovali len malú časť z naplánovaného počtu lodí.

Týždeň od 22. do 28. mája 2023 - Začiatok ukrajinskej protiofenzívy

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak v rozhovore s novinármi oficiálne vyhlásil, že ukrajinská protiofenzíva sa začala. Poukázal na desiatky menších akcií zameraných na ničenie logistiky nepriateľa.

• Bojové akcie sa naďalej sústredili pri Bachmute, Lymane, Avdijivke a Marjinke v Doneckej oblasti a pri Kupjansku v Charkovskej oblasti. Ukrajinské sily kontrolovali už len juhozápadný okraj Bachmutu, presnejšie sektor s rodinnými domami vo štvrti Litak. Bojov v samotnom meste ubudlo, boje sa viedli o vyvýšeniny ležiace severne a južne od mesta.

Šéf wagneovcov Jevgenij Prigožin vyhlásil mesto Bachmut za dobyté a uviedol, že po vybudovaní obranných línii na západe odovzdá kontrolu nad mestom ruským silám. Stiahnutie svojich jednotiek avizoval na koniec týždňa. Poznamenal tiež, že v bojoch o mesto prišla jeho armáda o 20 000 mužov, z naverbovaných 50 000 väzňov pritom padlo asi 20%. Podľa odhadov Západných spravodajských služieb boli celkove straty Ruska (mŕtvi aj ranení) v Bachmute asi 60 000, ukrajinské straty zverejnené neboli.

Išlo o prvý zisk Ruska od januárového dobytia Soledaru. Boje o mesto stáli obe strany značné straty síl, odhadovalo sa, že len za Rusko tu padlo 20 000 vojakov a žoldnierov. Ukrajina mesto urputne bránila s cieľom čo najviac oslabiť Rusov a získať čas na prípravu pred chystanou protiofenzívou.

Požiarna zbrojnica v meste Dnipro po ruskom raketovom útoku. Zničených bolo viac ako 20 vozidiel.

• Ruská armáda pokračovala v raketových útokoch na pozemné ciele dronmi, riadenými strelami, balistickými raketami typu Iskander-M aj protilietadlovými strelami S-300. Zasahovala v Dnepropetrovskej, Záporožskej a Charkovskej oblasti, poškodené boli rezidenčné budovy, súkromné domy, škôlka, nemocnica a ďalšia civilná infraštruktúra. Časť striel sa ukrajinskej protivzdušnej obrane darilo zostreľovať.

• Ukrajina zaútočila raketometmi HIMARS na Doneck, kde zasiahla dve nemocnice, čerpaciu stanicu a výskumný ústav.

• V noci zo soboty na nedeľu bol Kyjev podrobený najrozsiahlejšiemu ostreľovaniu od začiatku tejto invázie, keď naň mierilo 54 dronov vo viacerých vlnách. 52 z nich obrana mesta zostrelila. Išlo o štrnásty útok od začiatku mája. Celkovo bolo od začiatku invázie proti Ukrajine nasadených asi 1160 dronov Šáhid-136, z ktorých zhruba 900 bolo zostrelených. Volodymyr Zelenskyj vyzval iránskych politikov, aby prestali Rusku dodávať tieto zbrane, pretože tým Irán viedli k väčšej medzinárodnej izolácii.

• Ukrajinská tajná služba (SBU) bez ďalších podrobností priznala svoju úlohu pri útoku na Krymský most z 8. októbra 2022.

Obec Bilohorivka na Donbase po neutíchajúcich bojoch

• Volodymyr Zelenskyj znovu navštívil svojich vojakov na fronte. Zablahoželal im k sviatku námornej pechoty, povzbudil ich morálku a odovzdal vojenské vyznamenania.

• Tri ukrajinské hladinové drony útočili v Čiernom mori na ruskú prieskumnú loď Ivan Churs. Loď sa nepotopila, ale utrpela značné poškodenie trupu a vybavenia.

• Rusi začali vo väčšej miere využívať upravené letecké bomby zo sovietskej éry. Bomby boli doplnené o krídelká, čo predĺžilo ich kĺzavý let cez 30km od vypustenia z lietadla. Pre protivzdušnú obranu predstavovali ťažký terč, pretože vo vzduchu nezostávali dlhšie ako 70 sekúnd.

• Rusko oznámilo sedem požiadaviek pre nastolenie mieru na Ukrajine. Žiadalo, aby Ukrajina ukončila svoje bojové akcie, zastavili sa dodávky západných zbraní, Ukrajina uznala dobyté územia za ruské a ruštinu za štátny jazyk, chránila práva ruskojazyčných občanov a národnostných menšín, dodržiavala základné ľudské práva vrátane slobody náboženského vyznania a vzdala sa snahy o vstup do NATO aj do EÚ. Ukrajina reagovala predložením svojich podmienok, ktoré zahŕňali stiahnutie všetkých ruských vojsk z ukrajinského územia, definitívne uznanie rozpadu Sovietskeho zväzu a zvrchovanosti nástupníckych republík, vytvorenie demilitarizovanej nárazníkovej zóny na ruskom území, zníženie počtu útočných zbraní, vydanie vojnových zločincov a ľudí zodpovedných za vojnu, vyplatenie reparácií a uskutočnenie medzinárodnej konferencie, ktorá by zorganizovala budúcu kontrolu nad jadrovým arzenálom Ruska.

Mierové rozhovory s Ruskom, vedené krátko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu, jednostranne ukončila Ukrajina po stiahnutí sa ruských vojsk od Kyjeva, ktoré odhalilo rozsiahle vojnové zločiny spáchané na civilistoch.

• Ministri obrany Ruska a Bieloruska podpísali dokument o umiestnení ruských taktických jadrových zbraní na území Bieloruska, pričom si Rusko si nad nimi ponechalo plnú kontrolu. Prakticky okamžite sa začalo s ich dovozom. Podľa zahraničných odborníkov bola pravdepodobnosť rozmiestnenia skutočných jadrových zbraní v Bielorusku veľmi malá, neboli pozorované ani žiadne stopy príprav na vybudovanie špeciálneho skladu na ich umiestnenie.

• Krajiny EÚ dodali Ukrajine 1300 rakiet a prvých 200-tisíc delostreleckých granátov z prisľúbeného milióna kusov.

• O poskytnutí stovky rôznych vojenských vozidiel rozhodlo Japonsko, protilietadlové zbrane prisľúbilo Fínsko.

• V Nemecku začal výcvik ukrajinských posádok a obslužného personálu na americké tanky M1 Abrams.

• Vojensky neutrálne Rakúsko po dlhšej diskusii rozhodlo o financovaní odmínovacieho vybavenia pre Ukrajinu v hodnote 2 miliónov eur.

• Ruský výrobca zbraní Kalašnikov oznámil začiatok vývoja a výroby samovražedných vojenských dronov.

Voda z odpálenej priehrady Karlivka v Doneckej oblasti zalieva polia na sťaženie postupu ukrajinskej armády

• Hladina vody v Kachovskej priehrade okupovanej Ruskom od februára neustále stúpala. Aktuálna hladina prevyšovala zvyčajnú úroveň zhruba o 1m.

Partizánsky útok na Rusko

V pondelok dopoludnia prekročili dva tanky a najmenej deväť obrnených vozidiel ukrajinsko-ruskú hranicu do Grajvoronského okresu v Belgorodskej oblasti. V priebehu pár hodín došlo v oblasti k niekoľkým prestrelkám a ozbrojená skupina oznámila, že získala kontrolu nad niekoľkými ruskými obcami. Využitá bola delostrelecká a mínometná paľba aj drony. Ozbrojenci prenikli až do mesta Grajvoron, zaznamenaný bol tiež pád ruskej helikoptéry Mil Mi-8 v blízkosti mesta Prochorovka. Po akcii sa partizáni stiahli späť na ukrajinské územie. Rusko v tejto súvislosti vyhlásilo v Belgorodskej oblasti protiteroristický režim a z okolia hranice evakuovalo civilistov.

K útoku na ruské územie sa prihlásili Ruský dobrovoľnícky zbor a Légia Sloboda Rusku, samozvané skupiny pôsobiace najmä na ukrajinskom území. Ich členmi boli výhradne Rusi, ktorí pohŕdali režimom Vladimíra Putina a snažili sa o jeho zvrhnutie. Oficiálni ukrajinskí predstavitelia odmietli akúkoľvek spojitosť s týmito skupinami. Ruské politické špičky obvinili ukrajincov zo snahy odvrátiť pozornosť od straty Bachmutu.

K úspešnému prekonaniu hraničnej obrany prispel aj fakt, že zatiaľ čo väčšina ruskej armády bola sústredená v okolí Donbasu, stovky kilometrov ukrajinsko-ruských hraníc boli chránené len málo početnými a slabo vycvičenými čatami pohraničnej stráže.

Prinajmenšom jedna zo samozvaných skupín avizovala ďalšie akcie. Zároveň pripustila, že Ukrajina ich aktivity podporovala informáciami, palivom, jedlom a starostlivosťou o zranených. Velenie ruskej armády tak muselo riešiť otázku, či posilní ochranu vlastnej hranice alebo ponechá dostupné vojská na aktívnom fronte.

O nový malý výboj s hŕstkou mužov sa jedna zo skupín pokúsila aj vo štvrtok v lokalite Novej Tavolžanky. Ruskými silami však boli rýchlo lokalizovaní a vytlačení za hranice.

Jún 2023

Týždeň od 29. mája do 4. júna 2023

Ilustračný obrázok

• Ruská armáda sa postupne vzdávala vlastnej bojovej iniciatívy, ťažisko jej bojových operácií stále viac spočívalo v reagovaní na akcie ukrajinskej armády. Poklesla aj účinnosť vzdušných útokov, v snahe neutralizovať ukrajinskú protivzdušnú obranu zaznamenala len malý úspech. Po vpádoch partizánskych skupín na územie Ruskej federácie posilnila domáce bezpečnostné zložky.

• Po odchode žoldnierov wagnerovej skupiny z Bachmutu výrazne poklesla intenzita ruských útočných akcií na tomto mieste frontu. Okupanti kontrolujúci prakticky celé mesto sa obmedzili len na delostreleckú paľbu na ukrajinské pozície juhozápadne od mesta. Naproti tomu ukrajinské jednotky podnikali protiútoky severne a južne od mesta, pričom ovládali dopravné tepny v jeho okolí.

• Ruskí povstalci zo skupín Légia Sloboda Rusku a Ruský dobrovoľnícky zbor pokračovali v krátkych výpadoch malých skupín na rôznych miestach do Belgorodskej oblasti, kde narúšali sily ruskej armády a delostrelectvom útočili na jej vojenskú techniku. Následne sa plánovane stiahli. Bojovalo sa napríklad v 40-tisícovom meste Šebekino, vo štvrtok týchto bojovníkov lokalizovali neďaleko Novej Tavolžanky asi 3,5 kilometra od hranice. Ruská armáda reagovala na povstalcov tvrdo, nasadila letectvo aj delostrelectvo. Z oblasti evakuovali približne 4000 ľudí.

• Rusko raketovým útokom zasiahlo vojenské zariadenie v Chmeľnickej oblasti. Zásah dostali sklady paliva, munície, päť lietadiel a vzletová dráha.

Na obytnú budovu v Kyjeve dopadli trosky zostreleného kamikadze dronu. Jedna osoba zahynula.

• Ruská armáda útočila raketami na Kyjev každý deň, niekedy aj niekoľkokrát denne, zakaždým inými strelami. Po balistických raketách zaútočil dronmi Šahíd spolu so strelami s plochou dráhou letu. Po dlhšom čase výlučne nočných vzdušných útokov udrela na Kyjev aj počas dňa, keď bola väčšina ľudí v práci a na uliciach. Protivzdušná obrana zničila všetky strely mieriace na mesto, dopadajúce trosky rakiet spôsobovali menšie škody a zranenia, občas však prinášali aj obete.

• V mesiaci máj útočilo Rusko viac ako 300-krát s kamikadze dronmi. Išlo o najintenzívnejšie využitie týchto zbraní od začiatku tejto invázie. Najmenej 90% útočiacich dronov bolo zneškodnených protivzdušnou obranou alebo elektronickými rušičkami.

• V utorok ráno Ukrajina podnikla dovtedy najväčší útok dronmi na Moskvu. Ruské velenie informovalo, že všetkých osem strojov sa podarilo zneškodniť zostrelením alebo rušením ich riadiaceho signálu. Napriek tomu bolo informované o zásahoch a poškodení troch obytných domov v najprestížnejších moskovských štvrtiach.

• Dve ruské rafinérie, jednu v obci Neftekačka a druhú v meste Iľskyj, obe v Krasnodarskom kraji, zachvátil požiar po náletoch dronov. Výbuch zasiahol tiež železničnú infraštruktúru neďaleko Rusmi okupovaného Melitopoľa.

• Raketový útok zničil poslednú veľkú vojenskú výsadkovú loď Jurij Olefirenko ukrajinských námorných síl kotviacu v Odese.

• Ruská armáda výbuchom prerušila cestu v ukrajinskej Černihivskej oblasti v blízkosti rusko-ukrajinsko-bieloruského trojmedzia.

• Viac ako 100 ruských vojakov opustilo svoje bojové pozície a dobrovoľne sa vzdalo Ukrajincom. Asi 80 z nich tak urobilo v oblasti Lysyčansku, zvyšok pri Bachmute.

• Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov na twitteri citoval pieseň Enjoy the Silence od Depeche Mode a pridal video, kde ukrajinskí vojaci s modernou Západnou bojovou technikou ukazovákom pred ústami dávajú symbolický pokyn na ticho pred búrkou a zároveň tak vyzývajú domácu verejnosť na mlčanie a nezverejňovanie fotografií a videí s ich presunmi, polohami, zoskupovaním a zhromažďovaním vybavenia na chystanú aktívnu časť protiofenzívy.

• Vo štvrtok sa v Moldavsku, asi 20km od hranice s Ukrajinou, stretlo asi päťdesiat lídrov európskych krajín a vrcholných predstaviteľov rôznych európskych inštitúcií. Samitu sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Okrem plenárneho zasadnutia absolvoval aj viacero bilaterálnych schôdzok. Hovorilo sa o ďalšej podpore Ukrajiny, prezident Zelenskyj vyzdvihol dôležitosť jednoty Európy a opakovane apeloval na Západ, aby Ukrajine poskytol stíhačky F-16.

Medzitým koalícia pre bojové lietadlá pre Ukrajinu, pozostávajúca z USA, Spojeného kráľovstva, Holandska, Poľska, Dánska, Švédska, Belgicka, Portugalska a Francúzska, podnikala kroky na zrýchlenie výcviku ukrajinských pilotov a technikov na obsluhu strojov F-16.

Verchovna rada Ukrajiny, hlasovacie zariadenia na poslaneckých laviciach

• Ukrajinský parlament schválil na obdobie 50 rokov dodatočné sankcie proti Iránu zahrňujúce komplexný zákaz všetkých obchodných aktivít vrátane investícií, transferu technológií a tranzitu iránskych produktov cez ukrajinské územie. Schválil tiež zákon o presune osláv Dňa víťazstva na 8. mája. Ten istý zákon stanovil, že 9. mája začne Ukrajina sláviť Deň Európy.

• Ruský prezident podpísal zákon o vypovedaní Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe, čo bolo odôvodnené jej zastaranosťou vzhľadom na rozširovanie NATO v Európe. Zmluva, podpísaná v roku 1990, označovaná za jednu z kľúčových dohôd v oblasti bezpečnosti v Európe od skončenia Studenej vojny, obmedzovala rozmiestnenie tankov a vojsk vo vtedajších krajinách Severoatlantickej zmluvy a bývalej Varšavskej zmluvy v Európe a stanovovala opatrenia zamerané na budovanie dôvery, transparentnosti a spolupráce medzi štátmi.

• USA prestali od 1. júna plniť časť dohody NewSTART s Ruskom o jadrových zbraniach. Ukončili informovanie Ruska o stave svojho jadrového arzenálu, prestali umožňovať ruské inšpekcie či poskytovať údaje o letoch balistických rakiet. Išlo o recipročné konanie na podobný krok Ruska z februára tohto roka.

• USA nakúpili pre Ukrajinu protilietadlové systémy Gepard. Ďalej dodali delostrelectvo, protitankové zbrane, tiež rakety a muníciu do skôr dodaných zbraní.

• Európska investičná banka vyčlenila 50 miliónov eur pre Ukrajinskú štátnu agentúru pre obnovu a rozvoj určených na nákup provizórnych mostov. Od začiatku tejto invázie bolo na Ukrajine zničených 346 mostov. Do konca mája z nich bolo obnovených 12, dočasných premostení bolo zriadených 85.

Týždeň od 5. do 11. júna 2023

Kolaps Kachovskej priehrady

Rozsah zaplavených území po kolapse Kachovskej priehrady. Ružové oblasti boli pod vodou od 6. júna, fialové zaliala voda o deň neskôr.

V utorok 6.6. o 2:54 ráno došlo ku kolapsu Kachovskej priehrady. Priehradný múr pretrhla detonácia výbušnín v jeho vnútri, v jednom z technologických priestorov vodnej elektrárne. Potvrdil to otras zaznamenaný citlivými seizmografmi ako aj družica s infračerveným senzorom, ktorá zachytila zvýšenú teplotu typicky sprevádzajúcu výbuch.

Zo zodpovednosti sa navzájom obviňovali obe bojujúce strany, priehradu s elektrárňou však mali už mesiace pod svojou kontrolou ruskí okupanti. Ukrajinská bezpečnostná služba navyše zachytila a zverejnila telefonický hovor medzi príslušníkmi ruskej armády, v ktorom sa hovorí, že za udalosťou stojí ruská sabotážna skupina, ktorej cieľom bolo poškodením priehrady vystrašiť Ukrajincov. Akcia však neprebehla podľa plánu, výsledné poškodenie bolo väčšie ako plánovali.

Udalosť bola označená za najväčší teroristický útok od začiatku tejto vojny. Po pretrhnutí priehrady sa voda vylievala smerom k Chersonskej oblasti a ohrozovala 16-tisíc ľudí žijúcich v záplavovej zóne. Zatopila asi 600 km štvorcových, z toho 68 % na nižšom ľavom, Rusmi okupovanom brehu rieky Dneper. Okrem desiatok obcí voda zaliala ulice Novej Kachovky a časť Chersonu. Maximálna úroveň vzostupu hladiny rieky dosiahla zhruba 12,5 metra nad normál. Priehrada zadržiavala osemnásť kubických kilometrov vody, po pretrhnutí jej hladina klesala rýchlosťou asi 15 až 20 cm za hodinu. Vzhľadom na značný objem nádrže začala povodeň kulminovať až po troch dňoch, keď v noci zo štvrtka na piatok klesla hladina asi o 20 cm. Na pravom brehu Dnepra, ktorý bol pod ukrajinskou kontrolou, bolo evidovaných 16 obetí a 31 nezvestných. Okupačné úrady na ľavom brehu hlásili ďalších 41 obetí.

Povodňová vlna zastihla aj ruské vojenské jednotky na nižšom ľavom brehu rieky. Mnoho vojakov zmietla záplavová vlna, iní utiekli.

Evakuácia civilistov v Chersone

Evakuované boli tisíce obyvateľov. Ukrajinské úrady sa pokúšali člnmi evakuovať aj civilistov z ľavého, Rusmi okupovaného behu rieky, záchranári tu však narazili na ruskú paľbu. Delostrelectvom útočili Rusi na Chersonskú oblasť aj počas evakuácie, svoju paľbu smerovali aj priamo na evakuačné centrá.

V dôsledku kolapsu hrádze stratili prístup k pitnej vode státisíce ľudí. Na pravom brehu rieky Dneper bolo zaplavených približne 10-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, na nižšom ľavom brehu, ktorý bol pod ruskou okupáciou, bola situácia ešte horšia. Katastrofa okrem toho prerušila dodávky vody do 31 sietí zavlažovacích kanálov zúrodňujúcich 584-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Problémy vznikli tiež obyvateľom okupovaného Krymu, keďže priehrada bola hlavnou zásobárňou vody pre celý polostrov. Negatívne dôsledky pocítilo aj rybárstvo. Vo štvrtok do Chersonskej oblasti postihnutej záplavami prišiel ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Najrôznejšie trosky odniesla veľká voda do Čierneho mora, odkiaľ sa postupne dostávali až na pláže v Odeskej oblasti

Ukrajinské aj ruské úrady varovali pred mínami, ktoré z mínových polí na Rusmi kontrolovanom ľavom brehu Dnepra spláchla povodňová vlna, pričom sa nedalo určiť, kde sa vynoria.

Strata vody z Kachovskej priehrady medzi 7. a 18. júnom 2023. V spodnej časti uprostred rozoznateľný oddelený rezervoár chladiacej vody Záporožskej jadrovej elektrárne.

Pokles hladiny vody v Kachovskej priehrade zvýšil riziko pre Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorá využívala vodu z priehrady na chladenie reaktorov a úložiska vyhoreného paliva. Priame ohrozenie funkcie chladenia nenastalo, nakoľko elektráreň chladiacu vodu čerpala z oddeleného rezervoára. Jeho dopĺňanie by však v prípade potreby bolo nutné riešiť náhradným spôsobom. V tejto súvislosti uviedli posledný v pohotovosti udržiavaný reaktor do stavu studenej odstávky so zastavenou štiepnou reakciou.

Útok na priehradu medzi inými odsúdili predstavitelia EÚ, generálny tajomník OSN António Guterres ako aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. EÚ ponúkla okamžitú pomoc v oblasti civilnej ochrany, vodných filtrov, čerpadiel či generátorov, OSN sa s partnermi poponáhľala s pomocou smerujúcou k zabezpečeniu pitnej vody, tabliet na jej čistenie a inej kritickej pomoci. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan navrhol vytvoriť medzinárodnú komisiu so zástupcami oboch bojujúcich strán, OSN a medzinárodného spoločenstva, ktorá by okolnosti zničenia Kachovskej priehrady podrobne vyšetrila.

Ďalšie udalosti týždňa

• Volodymyr Zelenskyj v sobotu oficiálne potvrdil, že Ukrajina už začala protiofenzívu s cieľom vytlačiť ruské sily z okupovaných území. Jej prvými úspechmi bolo oslobodenie siedmych dedín: Blahodatne, Neskučne, Makarivka a Storoževe v Doneckej oblasti a Lobkovo, Levadne a Novodarivka v Záporožskej oblasti. Rozloha oslobodeného územia bola približne 90 štvorcových kilometrov. Ukrajinská armáda zaznamenala po ťažkých bojoch aj postup pri meste Bachmut, kde sa za tento týždeň posunula vpred o 250 až 700 m. Celkovo sa boje na frontovej línii badateľne zintenzívnili, tvrdé boje prebiehali aj južne od obce Orichiv v smere na Robotyne a Tokmak.

• Rusko naďalej sústredilo svoje snahy na východe Ukrajiny, kde sa snažilo o plnú okupáciu Luhanskej a Doneckej oblasti. Neúspešne pokračovalo v útočných akciách pri mestách Bachmut a Marjinka. Naopak Ukrajinci prechádzali z obrany do útoku, darilo sa im postupovať na krídlach okolo Bachmutu. Útokmi severne a juhozápadne od mesta postupne vytláčali nepriateľa z pozícií. Prenikli do obce Berchivka 6km severne od Bachmutu, kde pokračovali v boji o jej plné ovládnutie. Postúpili aj pri obci Kliščijivka, 7 km juhozápadne od Bachmutu, ovládli tiež výšiny pri ceste E-40 medzi Bachmutom a Slovianskom.

• Ruská armáda delostreleckou paľbou a nastraženými mínami zneškodnila hneď v prvý deň ukrajinskej protiofenzívy tri tanky Leopard 2 a niekoľko bojových vozidiel pechoty M2 Bradley pri obci Mala Tokmačka v Záporožskej oblasti. Bojová technika poškodená nabehnutím na míny zostala opustená v zóne nikoho, pod delostreleckou kontrolou oboch bojujúcich strán. Na miesto sa dostali striedavo iba pešiaci oboch armád. Vozidlá bolo možné odtiahnuť až neskôr, po dostatočnom posunutí frontovej línie. Ukrajinci tak dokázali niektoré z týchto strojov opraviť a vrátiť do služby, ruskou armádou nebol ukoristený ani jeden kus z tejto modernej bojovej techniky.

Príčinou zlyhania ukrajinského obrneného útoku bol omyl vodičov zadných strojov, keď sa vydali nesprávnou cestou, do mínového poľa namiesto cez koridor, ktorý vopred pripravili ženisti. Odmínovacie stroje v čele sa následne zastavili, čím vznikol zhluk vozidiel na jednom mieste. Rusi situáciu využili a začali na Ukrajincov útočiť delostrelectvom, z vrtuľníkov aj protitankovými strelami.

• Ruská armáda sa zverejnením videa pochválila zničením tanku Leopard strelou z vrtuľníka Ka-52 Aligator. Analýzou videa, zachytávajúceho let vystrelenej riadenej strely smerom ku skupine strojov odstavených na otvorenom priestranstve a následný výbuch sa však ukázalo, že silueta zničeného stroja nezodpovedá tvaru tanku. Nápadne sa však podobala na poľnohospodársky kombajn a samohybný postrekovač.

• Ukrajinská armáda delostreleckým úderom zničila konvoj vojenských vozidiel v tyle nepriateľa, v obci Zapovitne v Záporožskej oblasti. Zničené boli tri delostrelecké systémy, kamión naložený muníciou, dve cisterny s palivom a osem kusov ďalšej techniky.

• Od začiatku tejto invázie prišla ruská armáda už o 600ks raketometov.

• Ruskí ženisti zamínovali chemickú továreň TITAN neďaleko mesta Armiansk na Perekopskej šiji Krymského polostrova.

• V Maďarsku sa ocitla skupina 11 ukrajinských zajatcov pochádzajúcich zo Zakarpatskej oblasti, kde žije početná maďarská menšina. Maďarská vláda tvrdila, že s ich transferom z Ruska nemala nič spoločné. Predstavitelia Ukrajiny uviedli, že o ich prepustení a presune nič nevedeli a že akcia slúžila výlučne politickým záujmom Viktora Orbána. Nebol im umožnený ani kontakt s týmito prepustenými zajatcami s odôvodnením, že do Maďarska prišli z vlastnej vôle, mohli kedykoľvek odísť a maďarské orgány ich pobyt a pohyb nijako nemonitorovali. Podľa informácií ukrajinskej diplomacie však maďarské úrady dovolili zajatcom komunikovať s príbuznými len v prítomnosti tretích strán a kontakt s ukrajinským veľvyslancom im odopierali.

Podľa indícií za akciou stála ruská pravoslávna cirkev, ktorá odovzdanie zajatcov kooperované s Maďarskom avizovala na svojej webovej stránke.

• Stíhačky NATO vzlietli k ruským lietadlám v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Baltským morom pätnásť ráz. Išlo o najvyšší počet vzletov počas jedného týždňa v tomto roku. Dôvodom bol pohyb ruských lietadiel bez letového plánu, s vypnutým transpondérom alebo neudržiavajúcich rádiový kontakt.

• Ministerstvo obrany USA oznámilo ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine v hodnote viac ako dvoch miliárd dolárov. Značnú časť tvorila munícia do systémov protivzdušnej obrany.

• Belgicko prisľúbilo Ukrajine delostreleckú muníciu ráže 105mm za 32,4 milióna eur.

• Ruské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že od „dobrovoľníckych formácií“ bojujúcich na strane Ruska budú požadovať, aby s ním do prvého júla podpísali priame zmluvy. Toto vyhlásenie bolo považované za krok proti wagnerovcom. Ich šéf Jevgenij Prigožin povedal, že jeho bojovníci budú zmluvy bojkotovať. Pritom dlhodobo a výrazne kritizoval počínanie regulárnej ruskej armády na fronte. Svoju kritiku zintenzívnil pri bojoch o Bachmut, keď uviedol, že podliehanie priamo ministrovi obrany by účinnosti wagnerovcov uškodilo, keďže ten „nedokáže správne riadiť ani vojenský útvar.“

• Švédsky súd schválil vydanie podporovateľa zakázanej Strany kurdských pracujúcich do Turecka, kde si mal odpykať zvyšok trestu. Definitívne rozhodnutie o jeho vydaní mala v rukách švédska vláda. Turecko žiadalo od Švédska vydanie množstva osôb a kládlo si to ako podmienku pre svoj súhlas s ich vstupom do NATO.

• Po útoku hekerov sa v troch oblastiach Ruska susediacich s Ukrajinou v rozhlase šíril falošný prejav ruského prezidenta oznamujúci vpád ukrajinskej armády do Ruska. V príhovore bol vyhlásený vojnový stav v týchto oblastiach, avizovaná všeobecná mobilizácia a výzva civilnému obyvateľstvu na evakuáciu do hĺbky Ruska.

Týždeň od 12. do 18. júna 2023

• Rusi v prvých dňoch ukrajinskej protiofenzívy využívali taktiku ničenia čím viac ukrajinských bojových vozidiel skôr, ako prenikli až k ich obranným líniám. Po prvých ukrajinských útokoch a spôsobení im čo najväčších škôd sa ruskí vojaci s minimálnymi stratami sťahovali z línie kontaktu na vopred vytvorené obranné pozície lepšie pripravené na boj. Ruská armáda totiž využila čas pred protiofenzívou na vybudovanie rozsiahlych, viacvrstvových a dobre zabezpečených obranných línií pozdĺž celého frontu. Hlavná ruská obranná línia mala šírku asi 15 km a pozostávala z pásma mínových polí, systému zákopov pechoty, priekop na zastavenie obrnených vozidiel a tkz. dračích zubov, protitankových betónových prekážok ihlanovitého tvaru.

Ukrajinskí vojaci sa tak po prvých postupoch museli nanovo zakopávať v nových miestach pred svojimi skoršími obrannými pozíciami, bližšie k ruskému delostrelectvu a mínovým poliam a ďalej od vlastnej vzdušnej podpory. Operácie im Rusi sťažovali neustálymi útokmi delostrelectvom, raketami krátkeho aj dlhého doletu, húfnicami, mínometmi, helikoptérami aj dronmi.

Mapka aktuálne okupovaných území s naznačenými vektormi ukrajinskej protiofenzívy

• Ukrajinské sily útočili na štyroch úsekoch frontu, juhozápadne od Bachmutu, pri Vuhledare, pozdĺž línie Levadne - Staromajorske a pri Robotyne. Za týždeň však prišlo len k malému posunu, obe bojujúce strany zaznamenávali ťažké straty. Ukrajinskí vojaci oslobodili obec Piatychatky v Záporožskej oblasti, v poradí ôsmu dedinu od začiatku protiofenzívy. Rozloha oslobodeného územia sa tak rozšírila na 113 km². Pozastavenie postupu analytici zdôvodňovali tým , že ukrajinské velenie analyzovalo získané poznatky a hľadalo možnosti, ako bez veľkých strát postúpiť a prekonať ruské obranné línie. Prekážkou boli najmä rozsiahle mínové polia s vysokou koncentráciou protipechotných aj protitankových mín.

• Ruská armáda disponovala leteckou prevahou. Do oblastí bojov presunula bojové vrtuľníky vybavené strelami dlhého doletu a raketovými útokmi na ukrajinské mestá nedovoľovala presunúť systémy protivzdušnej obrany bližšie k frontu. Napriek tomu bojová iniciatíva zostávala na ukrajinskej strane, ruská armáda zostávala v defenzíve.

• Postup ukrajinskej armády komplikovali nástroje elektronickej vojny Murmansk-BN a Krasucha-4, ktoré využívali ruské jednotky. Ich nasadenie bránilo Ukrajine v používaní munície s GPS navádzaním a výrazne narušovalo rádiokomunikáciu.

• Najväčším ukrajinským úspechom týždňa bolo zničenie rozsiahleho ruského muničného skladu v obci Rykove neďaleko mesta Heničesk v Chersonskej oblasti. Dronmi útočila tiež na Kryme a v Luhansku, zostreliť sa podarilo aj niekoľko kusov útočných vrtuľníkov Kamov Ka-52. Riadenou strelou Storm Shadow udrela na veliteľské centrum v Záporožskej oblasti, kde zahynul aj ruský generál Sergej Gorjačev, náčelník štábu 35. kombinovanej armády.

• Ruská armáda prišla počas tejto invázie už o 300 vrtuľníkov.

Ruské sily podnikli v utorok hromadný raketový útok na civilné objekty v meste Kryvyj Rih. Útok v meste neprežilo 12 ľudí, viac ako dvadsať utrpelo zranenia.

• Rusko podniklo ďalšiu vlnu vzdušných úderov na ukrajinské mestá, časť striel sa podarilo zneškodniť. Útoky hlásili v Kyjeve aj Charkove, v meste Kryvyj Rih bol zasiahnutý aj päťpodlažný bytový dom. 12 ľudí zahynulo. Pri inom útoku na Kyjev zneškodnila protivzdušná obrana všetkých šesť balistických striel Kinžal a šesť striel s plochou dráhou letu Kalibr.

• Vyostril sa spor medzi Jevgenijom Prigožinom a ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom, pričom šéf wagnerovcov pripustil odchod jeho žoldnierskej skupiny z Ukrajiny.

• V Rusku sa začal súdny proces s 22 ukrajinskými vojakmi z pluku Azov, ktorí tri mesiace bránili prístavné mesto Mariupoľ a oceliarne Azovstaľ. Všetkých obvinili z členstva v teroristickej skupine, za čo im hrozilo 15 rokov väzenia až doživotie. Takýto trest hrozil aj ženám, ktoré bojovníkom počas obliehania varili.

• Ruská bezpečnostná služba FSB zatkla skupinu bývalých pracovníkov v zbrojárstve a obvinila ich z poskytovania citlivých vojenských informácií Ukrajine a z plánovania sabotážnych útokov na dopravnú infraštruktúru.

• USA avizovali poskytnutie štyridsiateho balíka vojenskej pomoci Ukrajine. Okrem munície zahrňoval ďalších 15 obrnených vozidiel M2 Bradley a 10 transportérov Stryker. Na neskôr prisľúbili aj muníciu s ochudobneným uránom spolu s dodávkou 31 tankov M1 Abrams.

Vladimir Putin a minister obrany Sergej Šojgu pri príležitosti Dňa Ruska navštívili zranených ruských vojakov hospitalizovaných v ústrednej vojenskej nemocnici neďaleko Moskvy.

• Španielsko odoslalo Ukrajine ďalšie štyri tanky Leopard 2, 20 obrnených transportérov a väčší počet poľných nemocníc.

• Lotyšsko schválilo humanitárnu pomoc Ukrajine pozostávajúcu z generátorov elektriny, kompresorov, záchranných viest, diek, spacích vakov, čižiem a ďalšieho vybavenia od hasičskej a záchrannej služby.

• Ďalší spojenci venovali Ukrajinskej armáde komponenty protivzdušnej obrany, pasívne sledovacie systémy, staršie obrnené vozidlá a muníciu.

• Rusko prešlo od malých dodávok bezpilotných lietadiel Šáhid-136 z Iránu lietadlami k väčším zásielkam loďami cez Kaspické more. Vzrástla aj výroba dronov na ruskom území pod dohľadom Iránu.

• Ruský prezident Vladimír Putin pripustil, že jeho krajine chýba dostatočné množstvo vysoko presnej munície a bezpilotných lietadiel. Kvalita ruských zbraní sa však podľa jeho slov zlepšovala. Skonštatoval tiež, že na vedenie modernej vojny sú potrebné moderné tanky.

Inšpektori MAAE skontrolovali chladiaci systém Záporožskej jadrovej elektrárne

• Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi pricestoval do okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne, kde zhodnotil situáciu po zničení Kachovskej priehrady. Skonštatoval, že hoci bezprostredné nebezpečenstvo nehrozilo, situácia bola vážna a informoval o opatreniach prijímaných na jej stabilizáciu.

• Rusko a Ukrajina si vzájomne vymenili viac ako dvesto zajatcov. Od začiatku tejto invázie sa podarilo v rámci týchto výmen vrátiť do vlasti 2 526 Ukrajincov.

• Do Kyjeva a následne do Petrohradu pricestovala delegácia siedmich afrických lídrov, ktorí Volodymyra Zelenského a Vladimira Putina pozvali za spoločný rokovací stôl. Za týmto účelom predstavili svoj desaťbodový mierový plán. Obaja prezidenti sa však k návrhu postavili vlažne. Africkí lídri hovorili tiež o čiernomorskej obilnej dohode, ktorej prerušením sa Rusko už viackrát vyhrážalo.

• Na pravom brehu rieky Dneper, ktorý je pod kontrolou Ukrajiny, bolo aj týždeň po kolapse Kachovskej priehrady stále zaplavených najmenej 3100 domov v 28 obciach. Na ľavom, okupovanom brehu zostávalo zaplavených 21 400 domov. Ukrajinským úradom sa z druhej strany rieky podarilo zachrániť 143 ľudí vrátane siedmich detí.

• Medzinárodný trestný súd začal vyšetrovať zničenie Kachovskej priehrady spojené s rozsiahlou povodňou. O vyšetrenie udalosti ho požiadala ukrajinská generálna prokuratúra.

• Vedenie Charkova sa jednomyseľne rozhodlo zmeniť názvy ulíc, ktoré nejakým spôsobom súviseli so sovietskou minulosťou. Nové pomenovania mali pripomínať padlých ukrajinských hrdinov.

Týždeň od 19. do 25. júna 2023

Pokračovali raketové útoky na Ukrajinu. Na snímke požiar na stojisku autobusov v Chersone.

• Ukrajinská armáda pokračovala v pomalej, no vytrvalej protiofenzíve. Boje boli aj naďalej krvavé. Ukrajinské jednotky zúročili skúsenosti z prvých týždňov svojej protiofenzívy a prispôsobovali taktiku boja. Vďaka tomu dosahovali pomalý, ale pravidelný postup v kľúčových častiach frontu. Ich postup spomaľovali rozsiahle mínové polia, keďže Ukrajinci kládli dôraz na minimalizáciu vlastných personálnych strát. Spomaľujúcim faktorom bol tiež otáľavý prístup Západných spojencov s dodávkami zbraní a oneskorovanie ich doručenia, čo Rusi využili na zdokonalenie svojich obranných línií.

• Ukrajinci útočili v troch častiach frontu. Podnikali útočné operácie na pomedzí Záporožskej a Doneckej oblasti a na západe Záporožskej oblasti. V okolí Bachmutu zatláčali nepriateľa späť pri Berchivke a Kliščijivke, t.j. na južnom a severnom krídle okolo mesta, kde postúpili o 600m až kilometer. Naopak v oblasti pôvodného prelomu, južne od obcí Velyka Novosilka a Blahodatne, sa postup ukrajinských síl zastavil. Niekoľko útokov tu ruské sily odrazili.

• Iniciatívy sa celkom nevzdali ani Rusi, ktorí dosiahli významný posun v Serebrianskom lese v Luhanskej oblasti. Dosiahli tu územné zisky, ale k zásadnejšiemu prielomu nedošlo. O prielom sa snažili aj v smere na Lyman a Kupjansk, kde spustili silnú delostreleckú a mínometnú paľbu. Ich útoky však boli zastavené. Na posilnenie vlastnej obrany presunuli k Bachmutu veľkú časť zoskupenia síl pôvodne rozmiestneného pri ľavom brehu rieky Dneper, keďže po kolapse Kachovskej priehrady nepredpokladali väčší ukrajinský útok vedený cez rieku.

• Ukrajina strelami dlhého doletu Storm Shadow úspešne zaútočila na cestný Čonharský most spájajúci Krym s Chersonskou oblasťou smerom na Melitopoľ. Premávka musela byť odklonená na pontónový most s niekoľkotýždňovým predpokladom trvania opráv.

• Rusi podnikli útok riadenými strelami Ch-101 a Ch-555 na vojenské letisko v Chmeľnyckej oblasti. Všetkých 13 striel ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila.

• Ruská protilietadlová obrana zostrelila dron nad mestom Kursk. Ďalšie dva drony boli prostriedkami elektronického boja znefunkčnené v Moskovskej oblasti, keď mierili na vojenské sklady.

• Hovorca ukrajinskej armády uviedol, že ruská armáda použila proti jednej pozícii ukrajinských síl zakázanú chemickú muníciu s dusivým efektom.

• Rusi skúšali na fronte novú taktiku samovražedných tankov, keď staré tanky T-54/T-55 naplnili výbušninami a staršími typmi leteckých bômb. Takto naložený tank nasmerovali pri Marjinke v Doneckej oblasti proti ukrajinským pozíciám. Asi 300m pred nimi vodič zablokoval riadenie a tank opustil. Trhaviny boli odpálené diaľkovo po priblížení k ukrajinským pozíciám. Veľa takýchto pokusov však zastavila delostrelecká paľba alebo nabehnutie na míny.

• Podľa štatistík ukrajinského velenia prišla ruská armáda počas trvania tejto invázie už o 4000 tankov a rovnaký počet delostreleckých systémov. Nedostatok tankov pripustil aj ruský minister obrany Sergej Šojgu a vyzval výrobný závod na zvýšenie ich produkcie.

• Ukrajinská armáda aktuálne nasadzovala do bojov asi 36 000 mužov vycvičených a vybavených Západnými spojencami. Výhodu im prinášalo vybavenie na nočné videnie, ktorým ruská armáda disponovala len v obmedzenej miere.

• Nemecká vláda rozhodla o poskytnutí ďalších 20 bojových vozidiel pechoty Marder zo zásob nemeckej armády. Celkovo tak Ukrajine poskytla 60 týchto strojov.

• Európska únia vyplatila Ukrajine ďalších 1,5 miliardy eur vo forme makrofinančnej pomoci určenej na pokrytie okamžitých potrieb financovania štátnych výdavkov ako je vyplácanie miezd a dôchodkov a udržiavanie základných verejných služieb. 1,3 miliardy dolárov na opravu a rozvoj energetiky poskytli aj USA.

• Veľvyslanci krajín EÚ sa zhodli na jedenástom balíku sankcií proti Rusku. Nové opatrenia smerovali najmä na potlačenie obchádzania predošlých sankcií.

• Rusko zamietlo žiadosť OSN o vstup humanitárnej misie do zaplavených oblastí na ľavom brehu Dnepra.

• Slovenský parlament prijal uznesenie, v ktorom uznal umelo vyvolaný hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933 za genocídu.

Rebélia wagnerovcov

Postup Wagnerovej skupiny pri rebélii

V sobotu sa majiteľ a šéf žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin so svojimi jednotkami pokúsil zvrhnúť ruské vojenské velenie. Asi 25-tisíc jeho žoldnierov sa s pomocou bojovej techniky zmocnilo mesta Rostov nad Donom s jeho veliteľstvom ruskej armády a ostatnými vojenskými objektmi a vydalo sa smerom k Moskve. Urobil tak po tom, ako v piatok obvinil vedenie ruskej armády z nariadenia raketových útokov na tábory jeho bojovníkov, čo ruské ministerstvo obrany poprelo. Počas tejto rebélie požadoval stretnutie s ministrom obrany Sergejom Šojguom a náčelníkom generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerijom Gerasimovom.

Hlavnou motiváciou pre ozbrojenú akciu voči ruskému armádnemu veleniu bola dlhotrvajúca antipatia, ktorú Jevgenij Prigožin voči predstaviteľom ruskej armády prechovával. Ruské vojenské velenie kritizoval na sociálnych sieťach aj v tomto týždni, keď uviedol, že Ukrajinci vo svojej protiofenzíve zaznamenávajú značné územné zisky a ich ďalší postup by mohol zvrátiť dovtedajšie úspechy ruských síl, ktoré sú nútené ustupovať. Okrem iných úspechov spomenul ukrajinský postup v smere na mesto Tokmak, kľúčový cieľ v postupe smerom k Azovskému moru. Otvorene hovoril aj o nedostatku zbraní, munície a personálu v ruskej armáde. Zároveň obvinil ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova zo zavádzania, zatajovania skutočných strát a iných klamstiev podávaných ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Poprel tiež propagandou budovaný mýtus, že Ukrajina od roku 2014 ostreľovala okupované časti Donbasu. Spochybnil aj samotné dôvody, pre ktoré Rusko vpadlo na Ukrajinu.

Ruské úrady v reakcii na udalosti vyhlásili v Moskve a Moskovskej oblasti režim protiteroristickej operácie.

Vladimir Putin situáciu označil za pokus rozvrátiť Rusko zvnútra a vyhlásil, že zradcovia budú potrestaní. O pár hodín neskôr však bolo stíhanie šéfa wagnerovcov zrušené pod podmienkou, že odíde do Bieloruska.

Mapa územia (tmavosivá oblasť pri hraniciach s Ukrajinou a pozdĺž diaľnice do Moskvy) kontrolovaného wagnerovcami pred ukončením rebélie

Počas vzbury Vladimí Putin a Jevgenij Prigožin spolu nekomunikovali priamo. Jednanie sprostredkoval bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. Ten vyjednávaním dosiahol, že Jevgenij Prigožin ešte v sobotu večer svoje rozhodnutie prehodnotil, ťaženie 5000 svojich mužov asi dvesto kilometrov pred Moskvou zastavil a nariadil im vrátiť sa do poľných táborov na Ukrajine, čo zdôvodnil snahou vyhnúť sa „prelievaniu krvi ruských vojakov“. Prigožin ďalej zdôraznil, že jeho cieľom nebolo zvrhnúť režim prezidenta Vladimíra Putina, ale jeho výhrady smerovali výhradne k ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi a hlavnému veliteľovi ruských vojsk Valerijovi Gerasimovovi. Vyjadril tiež ľútosť nad smrťou členov ruského letectva, ktorí zahynuli pri zostrelení prieskumného lietadla IL-22 a niekoľkých vrtuľníkov ruskej armády v priebehu rebélie.

Bieloruský prezident dohodol nútený odchod šéfa wagnerovcov z Ruska výmenou za zastavenie trestného konania otvoreného voči Prigožinovi. Ten ponuku prijal a namiesto konfrontácie s Kremľom zvolil dobrovoľný exil v Bielorusku. Súčasťou dohody bolo tiež odovzdanie ťažkého vojenského vybavenia wagnerovcov jednotkám ruskej armády.

V pondelok po udalostiach Vladimir Putin v krátkom prejave uviedol, že vysoké ambície niektorých jednotlivcov viedli k vlastizrade a že snaha o vzburu bola od začiatku odsúdená na neúspech. Vo svojom prejave ani raz nespomenul meno Jevgenija Prigožina. Radovým bojovníkom Wagnerovej skupiny ponúkol možnosť pripojiť sa k pravidelnej ruskej armáde a pokračovať v bojoch na Ukrajine, v opačnom prípade ich odkázal na nútený odchod do Bieloruska.

incident vývoj vojny na Ukrajine neovplyvnil. Samotná vzbura ako aj uzavretý zvláštny kompromis však zatriasli stabilitou ruského režimu a naznačili, že moc Vladimira Putina bola oveľa menšia ako bolo navonok prezentované. Na celkovú slabosť Ruska poukázal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Týždeň od 26. júna do 2. júla 2023

K jednému z najkrvavejších ruských útokov na civilné ciele tejto invázie došlo v utorok večer po tom, ako dve rakety Iskander dopadli na populárnu pizzeriu Ria v centre Kramatorsku plnej hostí. Podnik situovaný vedľa jedného z mála funkčných hotelov bol vyhľadávaný aj zahraničnými novinármi. Útok si vyžiadal 13 obetí a viac ako šesťdesiat zranených. Pri útoku zomrela aj mladá ukrajinská spisovateľka Viktoria Amelinová. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v Kramatorsku zasiahlo dočasné veliteľské stanovište ukrajinskej armády.

• Ukrajinská armáda postupovala každý deň na viacerých miestach frontu o päťsto alebo viac metrov. V Záporožskej oblasti napredovala v smere k mestu Tokmak. V tomto mieste frontu postup ukrajinských síl dosiahol asi dva kilometre. Postúpila aj na severnom i južnom krídle pri Bachmute. Samotný Bachmut však ukrajinské útoky obchádzali, nakoľko sa v ňom Rusi opevnili a využili obranné postavenia, ktoré územie mesta ponúkalo. Pôsobili tu len ukrajinskí ostreľovači. Do oblasti severného krídla Rusi presunuli dva výsadkové pluky. Ukrajinskej armáde sa podarilo oslobodiť niekoľko obcí, medzi nimi aj obec Krasnohorivka neďaleko mesta Doneck, okupovanú od roku 2014.

• Ruské sily útočili v smeroch na Avdijivku, Marjinku a Lyman v Doneckej oblasti a na Svatove v Luhanskej oblasti, kde zaznamenali aj územné zisky.

• Ukrajinskí vojaci prekročili v oblasti mesta Cherson rieku Dneper, kde sa opevnili na jej ľavom brehu pod zvyškami Antonivského mosta a vytvorili si tak malé predmostie pre budúce operácie. Rusi sa neúspešne pokúšali ich postavenie zničiť úderom navádzanou strelou Iskander, s ťažkými stratami zlyhali aj pokusy ruskej pechoty Ukrajincov z pozície vypudiť.

• V okupovanom prístavnom meste Berďansk bolo zaznamenaných 11 explózií a požiar potom, ako ukrajinská armáda zasiahla ruské veliteľstvo a sklad pohonných hmôt a maziva.

• Jevgenij Prigožin sa aj s časťou svojich žoldnierov po rebélii z predošlého týždňa stiahol do Bieloruska, do bývalého vojenského tábora v Asipovičy. Vladimír Putin zároveň priznal, že Rusko ich aktivity dlhodobo financovalo.

• Blízky priateľ Jevgenija Prigožina, generál Sergej Surovikin, zástupca veliteľa tejto invázie na Ukrajinu, bol zadržaný a predvedený na vypočutie.

Vladimír Putin v Dagestane v roku 2018, ilustračný obrázok

• V stredu sa Vladimír Putin nezvyklo objavil medzi davom bežných ľudí v Derbente v autonómnej republike Dagestan na juhu Ruska, kde si s nimi podával ruky a robil fotografie. Udalosť bola považovaná za snahu posilniť svoj obraz po rebélii wagnerovcov.

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil svojich vojakov v Doneckej oblasti. V nedeľu, na deň námorníctva, navštívil aj prístavnú Odesu, kde sa stretol s veliteľmi a zranenými vojakmi. Adresoval im slová vďaky a udelil niekoľko vyznamenaní. V Odese diskutoval aj o perspektívach rozvoja námorného bezpilotného programu.

• Rusko vyslalo stíhačky k britským lietadlám Typhoon sprevádzajúcim prieskumné lietadlo RC-135 nad Čiernym morom, ktoré sa blížili k ruským hraniciam. Po vzájomnom priblížení sa britské lietadlá otočili a vzdialili. V predošlých mesiacoch dochádzalo nad Čiernym aj Baltským morom k čoraz väčšiemu počtu podobných incidentov vyprovokovaných Ruskom ako aj Západnými krajinami.

• Grigorij Karasin, šéf medzinárodného výboru Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu priznal, že ruské úrady vyviezli z územia Ukrajiny do Ruska viac ako 700 000 detí. Kým ruskí predstavitelia hovorili o snahe chrániť siroty, Ukrajinci tvrdili, že išlo o nútenú deportáciu aj násilné odoberanie detí rodinám na okupovaných územiach.

Šéf americkej CIA William Burns v tajnosti navštívil Kyjev, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom a špičkami ukrajinských tajných služieb. Boli mu predstavené plány na dobytie Ruskom okupovaných území.

• Rusko postupne znižovalo počet svojich zamestnancov Rosatomu v okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni. Odísť malo byť odporúčané aj tým ukrajinským zamestnancom, ktorí s Rosatomom podpísali pracovnú dohodu.

• Vo Švédsku vstúpila do platnosti nová legislatíva, ktorá zakazovala účasť v teroristických organizáciách akýmkoľvek spôsobom. Pri tejto príležitosti švédsky minister zahraničných vecí uviedol, že Švédsko splnilo posledné požiadavky Turecka pre vstup do NATO.

• Americké ministerstvo obrany oznámilo 41. balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote pol miliardy dolárov. Zásielka obsahovala muníciu do systémov protivzdušnej obrany MIM-104 Patriot a raketometov M142 HIMARS, protilietadlové zbrane FIM-92 Stinger, 30 bojových vozidiel pechoty M2 Bradley, 25 obrnených transportérov Stryker, protitankové strely FGM-148 Javelin, protiradarové rakety AGM-88 HARM, delostrelecké granáty, ručné zbrane s 22 miliónmi nábojov, odmínovacie zariadenia, termovízne systémy, generátory a náhradné dielce.

• Poľsko oznámilo zaslanie tisícov guľometov s miliónmi nábojov Ukrajine. Prisľúbilo tiež poskytnutie zdravotníckej pomoci zraneným ukrajinským vojakom.

• Litva zakúpila pre Ukrajinu dva protivzdušné systémy NASAMS. Prisľúbila tiež ďalších 10 obrnených bojových vozidiel M113, 12,5 milióna nábojov do ručných zbraní vo viacerých dodávkach a protitankovú muníciu.

• V Dánsku sa začal výcvik ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16.

• Nová prozápadná bulharská vláda bez zverejnenia podrobností schválila druhý balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

• Česko darovalo Ukrajine autobus prebudovaný na pojazdnú poľnú nemocnicu.

• V krajinách EÚ podstúpilo výcvik zameraný na používanie západných zbraňových systémov a modernej vojenskej techniky už 24-tisíc ukrajinských vojakov.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, máj a jún 2023

Externé odkazy

Politický portál

• SME.sk – Ukrajinský spravodaj
• SME.sk – Najnovšie správy o ruskej invázii
• YouTube - Kanál v slovenčine s denným sumárom z bojiska
• iDNES - Online reportáž Rusko-ukrajinský konflikt (po česky)