Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu

Animovaná mapa zobrazujúca priebeh invázie

Tento článok podáva v prehľadnej forme základné udalosti ruskej invázie na Ukrajinu.

Február 2022

Pondelok, 21. február 2022

• Ruský prezident Vladimir Putin verejne vyhlásil, že podpísal výnosy o oficiálnom uznaní Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky za nezávislé štáty a nariadil vyslanie vojakov do týchto oblastí

Štvrtok, 24. február 2022

Bytový dom v Kyjeve poškodený po zásahu raketou, pri ktorom v ňom zomreli dvaja ľudia a šiesti boli zranení

• 04:10: Minister zahraničia USA Antony Blinken vyjadril obavu, že ruský vojenský útok na Ukrajinu môže začať ešte v ten deň v noci
• 04:27: Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že ruská armáda začne „špeciálnu vojenskú operáciu“ na východnej Ukrajine s cieľom „demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu“
• 04:52: Lokálne ukrajinské média hlásia výbuchy po celej Ukrajine na rôznych miestach v Charkove, Kramatorsku, Odese aj Mariupole
• 05:00: Ukrajina uzavrela vzdušný priestor štátu vrátane letísk v Dnipre, Charkove a v Záporoží
• 05:15: Americký prezident Joe Biden vyhlásil, že modlitby celého sveta sú s ukrajinským ľudom, ktorý je obeťou nevyprovokovaného a neospravedlniteľného útoku zo strany Ruska
• 05:46: Ministerstvo obrany Ukrajiny uviedlo, že invázia na Ukrajinu zo strany Ruska sa začala
• 05:50: Minister obrany SR Jaroslav Naď potvrdil vojenskú inváziu na Ukrajinu zo strany Ruska a uviedol, že o opatreniach bude informovať počas dňa
• 05:54: Ukrajinský prezident Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj zvolal bezpečnostnú radu, s cieľom vyhlásiť vojnový stav v krajine
• 05:56: Jens Stoltenberg vyzval Rusko na okamžité skončenie vojenských akcií
• 06:06: Ruský veľvyslanec informoval o začatí invázie na Ukrajinu priamo na zasadnutí bezpečnostnej rady OSN
• 06:09: Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj oficiálne vyhlásil vojnový stav na Ukrajine
• 06:30: Ruská strana popiera raketové či letecké nálety
• 06:34: Výbuchy sa ozvali aj v hlavnom meste Ukrajiny, v Kyjeve
• 06:42: Joe Biden telefonoval s Volodymyrom Zelenskyjm a vyzval aj okolité štáty na odsúdenie nevyprovokovaného a neospravedlniteľného ruského útoku
• 06:54: Ukrajina nariadila evakuáciu občanov Luhanskej oblasti
• 06:56: Ukrajinská pohraničná stráž potvrdila, že útok sa koná ako z ruskej, tak aj z bieloruskej hranice
• 07:02: Ukrajina vyzvala okolité štáty OSN na uvalenie zničujúcich sankcií voči Rusku
• 07:08: Ukrajinská armáda hlási zostrelenie 5 ruských lietadiel na východe Ukrajiny
• 07:10: Po ruskom útoku stúpla cena ropy zhruba o 5 dolárov
• 07:26: Ukrajinský rezort diplomacie uviedol, že cieľom ruského útoku je zničenie ukrajinského štátu
• 07:56: Ruský rubeľ sa po útoku prepadol najnižšie od roku 2016
• 08:20: Rusko tvrdí, že údajne zničilo ukrajinské letecké základne a protivzdušnú obranu
• 08:32: Turecko zvoláva bezpečnostnú radu a je ochotné pomôcť utečencom z Ukrajiny
• 08:35: Dopoludnia zasadnú veľvyslanci členských krajín NATO
• Ukrajinské sily vo štvrtok večer opäť získali kontrolu nad letiskom v Hostomeľ. Počas dňa ho obsadili ruské sily. Letisko je strategické a považované za „bránu do Kyjeva“.
• Ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že počas prvého dňa invázie zomrelo 137 ukrajinských vojakov a civilistov.

Piatok, 25. február 2022

• Okolo 4:00 hodine Kyjev zasiahli rakety.
• Niekoľko ľudí zahynulo pri ruských útokoch v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.
• Ukrajinská armáda vyzvala civilistov na boj proti okupačným silám.
• Ruské jednotky ovládli vodný kanál, ktorý zásobuje Ruskom okupovaný Krym.

Sobota, 26. február 2022

Teplice vyjadrujú podporu Ukrajine – NC Galéria na Námestí Slobody.

• Podľa britských spravodajských informácií sa postup ruských jednotiek dočasne spomalil, vzhľadom na „akútne logistické ťažkosti a silný ukrajinský odpor“.
• O 17:00 nadobudol v Kyjeve platnosť zákaz vychádzania. Platiť bude od 17:00 do 8:00 každý deň do pondelka ráno.
• Ukrajinská správa ciest požiadala obyvateľov o odstránenie dopravných značiek „s názvami obcí a miest, potom aj názvy ulíc“.
• Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, ktorá bránila dodávkam vody na Krym (pod ruskou okupáciou).
• Ruská armáda dostala rozkaz rozšíriť svoju ofenzívu Ukrajiny. Hovorca ruského ministerstva obrany, Igor Konašenkov uviedol: „Po tom, čo ukrajinská strana odmietla rokovací proces, dnes všetky jednotky dostali rozkazy vykonávať postup zo všetkých smerov v súlade s plánmi operácie.“ Ruská strana chcela rokovať v Minsku, Ukrajina však požadovala rokovanie vo Varšave.
• V Kyjeve pri zásahu obytného domu raketou zomreli dvaja ľudia.

Pondelok, 28. február 2022

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal žiadosť o prijatie krajiny do Európskej únie. Parlament to označil za „historickú chvíľu“. Podpísané dokumenty obratom odoslali do Bruselu. Zelenskyj vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.

Marec 2022

Streda, 2. marca 2022

Stánok v priestoroch hlavnej železničnej stanice v Prahe, ponúkajúci informácie a podporu utečencom z Ukrajiny.

• švédske ozbrojené sily oznámili, že švédsky vzdušný priestor narušili štyri ruské bojové lietadlá. Kvôli narušeniu vzlietli dve švédske lietadlá Jas 39 Gripen, ktoré prelet zdokumentovali.
• Rusko prvýkrát priznalo svoje obete invázie. Uviedlo stratu 498 vojakov, podľa Ukrajiny je úmrtí ruských vojakov viacej.
• podľa miestnej samosprávy sa mesto Cherson dostalo do obkľúčenia ruských jednotiek. Hovorca ruského ministerstva obrany vyhlásil, že mesto je pod plnou kontrolou Ruska.
• v Charkove pristáli ruskí parašutisti. Počas ostreľovania mesta za predošlých 24 hodín zomrelo najmenej 21 ľudí.
• podľa ukrajinského ministerstva vnútra 4 ľudia zomreli pri útoku strelou typu Kalibr na mesto Žytomyr. Útok mal byť uskutočnený z územia Bieloruska.
• ruská banka Sberbank odišla z európskeho trhu, „odôvodnila to sankciami uvalenými Západom v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.“
• Svetová banka pripravuje balík pomoci Ukrajine vo výške troch miliárd dolárov. Priamu pomoc vo výške viac než 1 miliardu dolárov pripravujú aj Spojené štáty.
• Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny

Štvrtok, 3. marca 2022

• miestne úrady ráno potvrdili dobytie mesta Cherson ruskými silami. Ide o dobytie prvého väčšieho mesta od začiatku ruskej invázie.
• z Kyjeva boli nadránom hlásené najmenej štyri explózie.

Piatok, 4. marca 2022

Lýceum č. 25 v meste Žytomyr po ruskom leteckom zásahu

• Okolo polnoci v noci na piatok bola ruskými jednotkami zasiahnutá Záporožská jadrová elektráreň, po zásahu vznikol požiar. Cieľom Rusov malo pravdepodobne byť obsadenie elektrárne, nie jej zničenie.
• Mesto Mariupoľ zostalo pod ukrajinskou kontrolou, ale bolo obkľúčené ruskými jednotkami.
• Moldavsko a Gruzínsko požiadali o vstup do Európskej únie.

Sobota, 5. marca 2022

• Vďaka evakuačnému prímeriu sa začala evakuácia mesta Mariupoľ. Ruské jednotky však prímerie nedodržiavajú.

Pondelok, 7. marca 2022

• Je očakávané ďalšie rusko-ukrajinské rokovanie.
• Podľa agentúrnych správ ruské jednotky zabili starostu mesta Hostomeľ. Jurij Illič Prylypko mal zomrieť pri pomáhaní občanom.

Streda, 9. marca 2022

• V meste Mariupoľ ruské jednotky bombardovali detskú nemocnicu s pôrodnicou. O deň neskôr ruské ministerstvo obrany odmietlo zodpovednosť a vyhlásilo, že „Nálet, ku ktorému údajne došlo, je úplne zinscenovanou provokáciou na udržanie protiruskej rétoriky pre západné publikum.“ Pri bombardovaní zomreli 3 ľudia a 17 bolo zranených.

Štvrtok, 10. marca 2022

• Situácia v meste Mariupoľ je vážna. Podľa upozornení Červeného kríža v meste obkľúčenom ruskými jednotkami „nemajú potraviny, vodu, kúrenie, elektrinu ani lekársku starostlivosť“. Zástupca starostu Serhej Orlov uviedol, že v meste bolo zabitých 1207 ľudí, ale je to len počet nájdených na uliciach. Evakuácia sa deň predtým nepodarila, na civilistov začali strieľať ruskí vojaci.
• Podľa kyjevského primátora z mesta utiekla polovica obyvateľov, trochu menej než dva milióny ľudí.
• Podľa ruského ministra energetiky Nikolaja Šulginova bieloruskí odborníci obnovili dodávky elektriny do černobyľskej elektrárne.

Vlajky pred hotelom, v ktorom sa na mierových jednaniach stretli ministri zahraničných vecí Ukrajiny a Ruska

• Stretnutie ministrov zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny Sergeja Lavrova a Dmytra Kulebu v Turecku bolo „civilizované“. Uviedol to turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. Podľa TASR: „Najdôležitejším výsledkom rozhovorov bolo samotné nadviazanie kontaktu.“
• Spojené štáty popreli ruské tvrdenia o americkom programe biologických zbraní na Ukrajine. Tvrdenia odmietla aj Ukrajina. Spojené štáty varovali, že ruské tvrdenia môžu znamenať, že Rusko biologický útok samo plánuje.

Streda, 16. marca 2022

V kryte pod divadlom v Mariupoli po zásahu bombou zomrelo 600 ľudí

• Ruské lietadlo zhodilo bombu na budovu činoherného divadla v Mariupoli. Zničená bola centrálna časť divadla ako aj vstup do protileteckého krytu situovaného v podzemných častiach budovy, v ktorom sa ukrývalo 1000 až 1200 civilistov. Väčšina z nich prežila, avšak pre pretrvávajúce ostreľovanie mesta bolo veľmi náročné podnikať kroky smerujúce k vykliesneniu preživších. Streľba záchranárom znemožňovala odpratávať trosky a umožniť tak záchranu ľudí uviaznutých v suteréne. V týchto ťažkých podmienkach sa záchranárom nakoniec podarilo z trosiek postupne dostať len 200 z nich, takmer 600 ľudí zomrelo. Ruské ministerstvo obrany nálet na divadlo poprelo.

Piatok, 18. marca 2022

• Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že ruská armáda po prvý raz použila svoje najnovšie rakety Kinžal (Dýka). Táto hypersonická balistická raketa typu vzduch-zem s udávaným doletom 2 000 km je manévrovateľná v každej fáze letu, môže niesť konvenčnú alebo jadrovú hlavicu a je určená na ničenie pozemných alebo námorných cieľov. Odpaľovaná môže byť zo stíhačiek MiG-31 alebo strategických bombardérov Tu-22M3M. Piatkový úder tejto strely zničil veľký podzemný sklad ukrajinskej armády obsahujúci rakety a leteckú muníciu v Ivano-Frankivskej oblasti.

Pondelok, 21. marca 2022

• Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie (FSB) vydala upozornenie, že z prístavov pri Odese sa vplyvom silnej búrky z kotevných lán uvoľnili stovky námorných mín, ktoré morské prúdy unášajú do Čierneho mora. Ukrajinský úrad pre námornú dopravu toto tvrdenie označil za dezinformáciu a obvinil ruskú stranu zo snahy dosiahnuť uzatvorene obchodných námorných trás.

Utorok, 22. marca 2022

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil zranených vojakov v kyjevskej nemocnici

• Podľa názoru analytikov sa vojna dostáva do patovej situácie, čiže sa pravdepodobne tak skoro neskončí.
• Ruská armáda v posledných dňoch zásadne nepokročila, musí riešiť aj logistické problémy. Okrem útoku dronov na vedecký inštitút v Kyjeve bolo počas noci počuť aj ďalšie výbuchy, no pohyb ruských jednotiek sa zastavil.
• V ojedinelých prípadoch začala ukrajinská armáda prechádzať do ofenzívy. S pomocou zbraní dodávaných z krajín Západu sa pokúša vytlačiť ruských vojakov zo skôr obsadených miest. Ide napríklad o mesto Mykolajiv na juhu krajiny alebo Makariv na okraji Kyjeva.
• Ruská armáda pokračuje v snahe dobyť prístavné mesto Mariupoľ, ktorý je už tri týždne v úplnom obkľúčení. V meste je podľa odhadov stále uväznených 100 až 200-tisíc civilistov v ťažkej humanitárnej situácii bez vody, elektriny, tepla, zásob jedla a liekov. Mestská rada tvrdí, že bolo zničených 80 percent mestskej infraštruktúry. Pokusy o vypravenie evakuačných konvojov zlyhávajú napriek pokračujúcim mierovým rokovaniam. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vyzvala Putina, aby umožnil odchod civilistov z mesta. Rusko predtým odkázalo, že civilisti budú môcť z mesta odísť, len ak sa obrana Mariupoľa vzdá.
• Kritická situácia je aj v Chersone, ktorý je pod kontrolou Ruska. Vznikajú tu spontánne protesty obyvateľstva, ruské jednotky však začali už v predchádzajúcich dňoch na protestujúcich strieľať. Denník The Times zverejnil list z prostredia ruskej tajnej služby FSB, podľa ktorého má armáda tvrdo zasiahnuť proti protestujúcim Ukrajincom a v prípade potreby ich deportovať na územie Ruska. Postupne sa tu zhoršuje aj humanitárna situácia, nakoľko v meste sa míňajú zásoby jedla.
• Z obsadených oblastí na juhu Ukrajiny sa množia nezávisle nepotvrdené informácie, že tisíce civilistov boli nasilu odsunuté smerom do Ruska.
• Pokračujú aj diaľkovo vedené diplomatické vyjednávania medzi Ruskom a Ukrajinou, veľký progres však zatiaľ nepriniesli. Súčasťou rokovaní je napríklad uznanie Krymu či obsadených častí Donbasu za ruské územie, čo však Kyjev odmieta. Namiesto toho, výmenou za prímerie, pripúšťa možnosť zanechania snahy Ukrajiny o členstvo v NATO. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opätovne vyzval Vladimíra Putina na stretnutie a vyhlásil, že ak Ukrajina dosiahne pri rokovaní s Ruskom územný kompromis, potvrdiť by ho mali aj občania v referende.
• Sankcie uvalené na Rusko začínajú mať priamy dopad na vojenské výrobné podniky. Jediný ruský výrobca tankov Uralvagonzavod prerušil výrobu, pretože nemá dostatok dôležitých komponentov dovážaných zo zahraničia.

Sobota, 26. marca 2022

• Turecké ministerstvo obrany oznámilo, že pri vstupe do prielivu Bospor zneškodnilo "predmet podobný míne". Na únik stoviek námorných mín z odeských prístavov upozornila v pondelok 21. marca FSB. Toto tvrdenie vtedy Kyjev označil za dezinformáciu s cieľom uzavrieť časť Čierneho mora.

Pondelok, 28. marca 2022

Požiar skladu paliva v meste Luck

• Ruská armáda pokračovala v preskupovaní svojich síl, s ktorým začala v predchádzajúcich dňoch. Počas noci útočili raketami najmä na sklady pohonných látok po celej krajine, rakety však dopadali aj v blízkosti obytných oblastí.
• Obe bojujúce strany podnikli viacero menších útokov s cieľom obsadiť strategické miesta v okolí Kyjeva. Cieľ ruskej armády obkľúčiť hlavné mesto a zablokovať jeho zásobovacie trasy tak zostal aj v 33. deň vojny nenaplnený.
• V okupovaných mestách pokračovali protesty domácich obyvateľov. Okupačné sily na nepokoje reagovali únosmi nepoddajných starostov. Prezident Volodymyr Zelenskyj pripustil, že niektorých z nich mohli okupanti aj zabiť.
• Nezávislým projektom Oryx bolo od začiatku invázie vizuálne (fotkou, videom) potvrdené zneškodnenie 312 tankov a viac ako 600 obrnených vozidiel na ruskej strane a 79 tankov a do 300 bojových vozidiel ukrajinskej armády.

Utorok, 29. marca 2022

• Ruskí predstavitelia po mierových rokovaniach v Istanbule vyhlásili, že „výrazne znížia“ svoju vojenskú aktivitu a začnú sťahovať vojakov z okolia Kyjeva a Černihiva. Ruský minister obrany Sergej Šojgu vyhlásil, že bojový potenciál Ukrajiny sa výrazne znížil, vďaka čomu sa ruské jednotky môžu sústrediť na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, ktorým je Donbas.
• Ukrajinské úrady od začiatku ruskej invázie zlikvidovali päť fariem internetových botov v Charkove, Čerkasách, Ternopili a Zakarpatskej oblasti, čo bolo viac ako stotisíc falošných účtov na rôznych sociálnych sieťach. Kontá šírili dezinformácie, ruskú ideológiu a ospravedlňovali vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu.

Streda, 30. marca 2022

• Vladimir Putin v telefonáte s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vyhlásil, že ostreľovanie Mariupoľa sa neskončí, kým sa mesto nevzdá. Pripustil však možnosť evakuácie civilistov.
• Ruská armáda napriek svojmu vyhláseniu z predošlého dňa nepoľavila v ostreľovaní severoukrajinského mesta Černihiv.

Štvrtok, 31. marca 2022

Ukrajinská armáda získala kontrolu nad Černobyľskou elektrárňou, v pozadí nový sarkofág štvrtého bloku

• Riaditeľ britských spravodajských služieb uviedol, že niektorí ruskí vojaci odmietajú poslúchať rozkazy a zámerne ničia vlastné vybavenie.
• Ruský prezident podpísal výnos o jarnom povolaní 135-tisíc mužov vo veku od 18 do 27 rokov do základnej vojenskej služby. V Rusku sa branci povolávajú dvakrát ročne. Napriek tomu, že Vladimír Putin od začiatku sľuboval, že žiadni regrúti nebudú do „špeciálnej operácie“ nasadení, rezort obrany 9. marca priznal, že tam vyslali aj brancov. Prezidentov prísľub bol tiež obchádzaný prinútením mladých vojakov podpísať profesionálne kontrakty s armádou.

• Ruská armáda sa stiahla z elektrárne v Černobyle ako aj z uzavretej zóny, ktorá ju obklopuje. V rovnakom čase na územie Bieloruska presunula raketové komplexy. Týmito manévrami sa potvrdilo riziko zvýšenia vzdušných útokov na Kyjev a sústredenie sa ruských pozemných síl na vytvorenie nových útočných zoskupení na východe Ukrajiny s cieľom získať kontrolu nad časťami Charkovskej, Luhanskej a Doneckej oblasti.
• Rusko súhlasilo s lokálnym prímerím s cieľom evakuovať civilistov z približne mesiac obliehaného Mariupoľa. Do mesta vyslala konvoj organizácia Červený kríž.

Apríl 2022

Piatok, 1. apríla 2022

• Dva vrtuľníky zničili pomocou neriadených rakiet sklad palív v ruskom meste Belgorod asi štyridsať kilometrov od ukrajinských hraníc. Išlo o prvý letecký útok na ruskom území od začiatku vojny. Ukrajinská strana sa však od tohto útoku dištancovala vo vyhlásení ministerstva obrany: „Ukrajina vykonáva obrannú operáciu proti ruskej agresii na území Ukrajiny.“ Stroje sa vyhli ruskej protivzdušnej obrane letom nízko nad zemou.
• Britské ministerstvo obrany vyhlásilo, že Rusko povolalo z Gruzínska na Ukrajinu 1200 až 2000 vojakov. „Je veľmi nepravdepodobné, že by Rusko dopredu plánovalo posilniť svoje sily týmto spôsobom, čo nasvedčuje, že počas vojny utrpelo nečakane veľké straty“.

• Rusi sľúbili, že umožnia evakuáciu civilistov z obliehaného mesta Mariupoľ, napriek tomu bránili otvoreniu humanitárneho koridoru. V noci na piatok zablokovali konvoj 12 nákladných áut a 45 autobusov s humanitárnou pomocou na ceste do Mariupoľa. Po vyložení zásob mali tieto vozidlá evakuovať civilistov.
• Európsky policajný úrad Europol umiestnil svoje tímy do krajín susediacich s Ukrajinou. Úlohou tímov v Litve, Poľsku, Rumunsku, na Slovensku a v Moldavsku je podpora miestnych orgánov sekundárnymi bezpečnostnými hraničnými kontrolami s cieľom identifikovať zločincov a teroristov usilujúcich o preniknutie do EÚ v prúde utečencov.
• Rusko pohrozilo Wikipédii pokutou štyri milióny rubľov za články o ruskej invázii, pretože o nej píše ako o vojne. Ruský cenzorský úrad Roskomnadzor požiadal, aby Wikipédia odstránila „nepresné informácie o špeciálnej vojenskej operácii Ruskej federácie na Ukrajine, ktoré vedú k dezinformovaniu ruských používateľov“. Cenzorský úrad tiež považuje za nepravdivé informácie vydané ukrajinskou vládou, ktoré wikipédia na svojich stránkach cituje.

Sobota, 2. apríla 2022

Vrak najväčšieho lietadla na svete Antonov An-225 Mrija, vpravo vrak obrneného pásového vozidla

• Ruské vojská sa stiahli z okolia mesta Černigov (Černihiv), ktoré obliehali a ostreľovali od 24. februára. Podľa starostu mesta bolo zničených približne 70 % zástavby mesta.

• Podľa vyhlásenia britského ministerstva obrany sa ruské jednotky stiahli z priestorov letiska v meste Hostomeľ západne od Kyjeva. Toto strategické letisko pri hlavnom meste Ukrajiny bolo dejiskom intenzívnych bojov už od prvého dňa vojnového konfliktu. Počas bojov o letisko bolo 27. februára útokom ruskej armády zničené najväčšie lietadlo sveta Mrija

Nedeľa, 3. apríla 2022

• Počas víkendu vojaci ukrajinskej armády vstúpili do mestečka Buča, ktoré leží severozápadne od Kyjeva (bolo posledným, ktoré dobyli ruské jednotky postupujúce na Kyjev), a objavili na uliciach, pri domoch a autách desiatky mŕtvych tiel ukrajinských civilistov, ktorí boli podľa svedkov z mestečka zavraždení ruskými vojenskými jednotkami. Neskôr bol pri miestnom kostole objavený masový hrob s ďalšími civilnými obeťami. Počet obetí v Buči sa odhaduje na cca 300. Masaker civilného obyvateľstva bol zdokumentovaný desiatkami autentických fotografií a videí. Tento barbarský čin vyvolal na celom svete vlnu odsúdenia.

Pondelok, 4. apríla 2022

Obraz v uliciach miest v Kyjevskej oblasti po vytlačení agresora

• Ruská armáda sa aktívne sťahovala zo Sumskej oblasti. Po odsune väčšiny ruských vojsk z okolia Kyjeva a severu Ukrajiny v predošlých dňoch sa tak severný front prakticky uzavrel a kontrolu nad oblasťami znovu získala ukrajinská moc.
• Česko zaslalo Ukrajine niekoľko desiatok starších bojových vozidiel pechoty (BVP-1) a tankov T-72, ktoré vyradila zo svojich armádnych skladov.

Štvrtok, 7. apríla 2022

• Ruskí vojaci robili prieskum kvôli očakávanej ofenzíve v Donbase. Zároveň ruská armáda pokračovala v presune a preskupovaní svojich jednotiek na Donbas potom, ako sa jej nepodarilo dobyť hlavné mesto Kyjev. Ukrajinská vláda vyzvala svojich občanov, aby z východu krajiny odišli.
• Pokračovalo dobývanie prístavného mesta Mariupoľ. Nemeckou tajnou službou bola zachytená nahrávka medzi ruskými vojakmi, na ktorej sa sťažujú, že čelia výraznej prevahe. „Je ich 150-tisíc a nás tritisíc. Sú naľavo, napravo, obkľučujú nás! Nemáme žiadnu podporu, žiadne letectvo, nič.“
• Ukrajinská protivzdušná obrana oznámila, že večer pri meste Záporožie zostrelila tri ruské riadené strely. Pri tomto priemyselnom meste sa nachádza najväčšia atómová elektráreň v Európe.

• Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov priznal značné straty vojakov. "Máme značné straty vojska. A to je pre nás obrovská tragédia.“ Počet obetí však neuviedol. Rusko predtým nezvyklo priznávať zlý vývoj na Ukrajine. Najnovšie oficiálne priznané straty Ruska boli uvedené koncom marca, kedy priznali smrť 1351 svojich vojakov a 3825 zranených. Podľa ukrajinského ministerstva obrany však bolo k 7. aprílu z boja vyradených (zabitých, zranených alebo zajatých) 18 900 ruských vojakov vrátane 7 generálov, 10 plukovníkov, 20 podplukovníkov, 31 majorov a 155 nižších dôstojníkov.

Piatok, 8. apríla 2022

Fragment strely pred železničnou stanicou v Kramatorsku. Na strele je nápis v azbuke „за дети“, v preklade „Za deti“

• Najmenej 50 obetí a okolo 100 zranených si vyžiadal ruský raketový útok na železničnú stanicu v Kramatorsku v Doneckej oblasti. Obeťami boli ľudia, ktorí sa snažili vlakmi opustiť oblasť východnej Ukrajiny, v ktorej naďalej prebiehali prudké boje. Na trávniku pred budovou železničnej stanice zostala časť taktickej balistickej trieštivej strely OTR-21 Točka, v krajinách NATO označovanej SS-21 Scarab. Cielenie útokov na stanice a železnicu mohlo ochromiť evakuáciu v čase, kedy predstavitelia Ukrajiny vo štvrtok vyzvali civilných obyvateľov na východe krajiny, aby z oblasti odišli. Reagovali tak na novú fázu vojny, keď Rusko pred dvomi týždňami oznámilo za svoj cieľ dobytie regiónu Donbas.
  

Prokremeľské médiá na sieti Telegram zverejnili správu o úspešnom ruskom útoku na železničnú stanicu v Kramatorsku. Potom, ako sa potvrdilo, že na mieste zahynuli civilisti, tieto správy z kanálov zmizli. Ruské ministerstvo obrany následne obvinilo Ukrajinu z útoku na vlastných civilistov argumentujúc, že ruská armáda vo svojej výbave rakety Točka-U nemá.

Ukrajinský prezident preberá od predsedníčky Európskej komisie dotazník na udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ

• Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová odovzdala v prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému dotazník týkajúci sa udelenia štatútu kandidátskej krajiny. Ukrajina oficiálne požiadala o členstvo v Európskej únii na konci februára, krátko po začiatku ruskej invázie. Dotazník slúži ako základ pre prístupové rozhovory. Vstup do Únie je dlhý a komplikovaný proces, môže trvať dlhú dobu, kým sa rokovania o prijatí vôbec začnú.

Eduard Heger na návšteve Vlodymyra Zelenského v Kyjeve

• Slovenský premiér Eduard Heger počas návštevy Ukrajiny potvrdil správu, že Slovensko podarovalo ukrajinskej vláde raketový obranný systém protivzdušnej obrany S-300, o ktorý Ukrajina už EÚ viackrát žiadala. Namiesto tohto staršieho systému (pochádza z roku 1987) bude slovenské územie chrániť raketový systém Patriot, ktorý Slovensku poskytli spojenci v NATO. Minister obrany Jaroslav Naď cez víkend ďalej informoval, že systém S-300 nebol modernizovaný, do dvoch rokov mu skončí životnosť a Slovensko by ho aj tak muselo vymeniť za modernejšiu techniku. Premiér Heger v popoludňajších hodinách navštívil aj mesto Buča, v ktorom došlo k masakru civilistov ruskou armádou.
• Ruské jednotky sa úplne stiahli zo severu Ukrajiny smerom do Bieloruska a Ruska, odkiaľ sa podľa britského ministerstva obrany časť síl po doplnení zásob presunie na východnú Ukrajinu.
• Situácia v obkľúčenom Mariupoli bola naďalej zúfalá, do mesta sa nedostal ani Červený kríž. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že devastácia v Mariupoli bude zrejme väčšia ako v mestách na severe krajiny. Ďalej varoval, že ruská armáda sa snaží zahladiť stopy po civilných obetiach, na čo v meste používa mobilné krematóriá.

Sobota, 9. apríla 2022

Britský premiér Boris Johnson pri sojej návšteve Kyjeva spoločne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym prechádza Námestím nezávislosti, hlavným námestím v Kyjeve, dejiskom udalostí Euromajdan

• Britský premiér Boris Johnson ako prvý svetový líder osobne navštívil Kyjev od začiatku invázie. Počas svojej utajenej pracovnej cesty sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym, s ktorým rokoval o ďalšej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Nedeľa, 10. apríla 2022

• Velenia ruskej invázie na Ukrajinu sa ujal novovymenovaný veliteľ, jeden z najskúsenejších dôstojníkov v ruských silách, generál Alexander Dvornikov, veterán z bojov v Sýrii spájaný s brutalitou proti civilistom. Od roku 2016 velil ruskému južnému vojenskému okruhu, medzi iným aj jednotkám, ktoré od 24. februára obsadili juhovýchod Ukrajiny a bojujú o Mariupoľ, Doneckú a Luhanskú oblasť či Melitopoľ. Zmena sa udiala v čase prípravy na nový úder vo východnej časti Ukrajiny s cieľom zlepšiť koordináciu medzi jednotkami. Moskva sústredí všetku snahu na dosiahnutie akýchkoľvek úspechov do 9. mája, kedy pravidelne oslavuje porážku nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne.
• Ruské jednotky obsadili mesto Izjum pri Charkove so strategickým významom pre útok na Sloviansk a Kramatorsk s ich kľúčovými železničnými uzlami. Americký Inštitút pre výskum vojny vyhlásil, že ak sa Ukrajine podarí udržať Sloviansk, ruská armáda bude mať veľký problém obsadiť celú Doneckú a Luhanskú oblasť.

• Rusko cez víkend útočilo a kompletne zničilo medzinárodné letisko v meste Dnipro. Ruské ministerstvo obrany informovalo o zničení obranného protiraketového systému S-300 pri Charkove. Ukrajinská armáda zase úspešne zasiahla sklad munície ruskej armády v Doneckej oblasti.
• Ukrajina obvinila ruskú armádu, že z laboratórií Černobyľskej jadrovej elektrárne odniesla vzorky 133 toxických materiálov vrátane nebezpečných rádioaktívnych látok. Po odchode ruskej armády zo zóny ukrajinská národná spoločnosť Energoatom našla zničené laboratóriá, vyrabované kancelárie aj ďalšie priestory elektrárne. Boli tiež objavené zákopy a opevnenia vybudované okupantmi v Červenom lese v blízkosti havarovaného štvrtého bloku. Častice jadrového paliva a silne kontaminované úlomky materiálov z explodovaného reaktora, ktoré emitujú alfa žiarenie, sa vplyvom samovoľného pozvoľného klesania do pôdy v súčasnosti nachádzajú v hĺbke 40 až 80 cm. Alfa žiarenie má pritom oveľa zničujúcejšie účinky ako prenikavé gama žiarenie v prípade, že alfa žiarič uviazne v organizme. Ruskí vojaci kopali aj do väčších hĺbok, kontaminovanú pôdu a piesok plnili do vriec na opevnenie, pričom mohli vdýchnuť zvírený prach. Podľa vyhlásenia Energoatomu by možné vnútorné ožiarenie postihnutých osôb mohlo byť až 160-krát vyššie ako povoľuje norma. Pri takých dávkach sa očakáva vznik choroby z ožiarenia viacerých stupňov závažnosti.

Pondelok, 11. apríla 2022

Rakúsky kancelár Karl Nehammer a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na stretnutí v Kyjeve

• S Vladimirom Putinom sa neďaleko Moskvy stretol rakúsky kancelár Karl Nehammer, potom ako cez víkend rokoval s Volodymyrom Zelenským. Išlo o prvú návštevu lídra z členských štátov Európskej únie u agresora od začiatku vojny. Obom stranám sa kancelár ponúkol ako sprostredkovateľ pri rokovaniach o prímerí a humanitárnych koridoroch. Rakúsko nie je členom NATO a krajina viackrát zdôraznila, že ostáva „vojensky neutrálnou“. Podľa niektorých názorov však táto návšteva môže byť ruským prezidentom zneužitá vo svoj prospech.
• 36. ukrajinská námorná brigáda brániaca Mariupoľ vyhlásila, že po 47 dňoch v obliehaní sa chystajú na „poslednú bitku“ o kontrolu nad mestom a že zrejme čoskoro podľahnú ruskej presile. Sťažovali sa na nedostatok munície a bojaschopných vojakov. V meste sú údajne desaťtisíce mŕtvych. Civilisti, ktorých sa podarilo evakuovať, označili tamojšiu situáciu za zúfalú. Mŕtvych pochovávali v plytkých hroboch, bolo zaznamenané rabovanie čečenskými bojovníkmi ako aj zabíjanie vyhladovaných obyvateľov vychádzajúcich z úkrytov v snahe nájsť jedlo a vodu.
• Rusi pri Donbase pokračovali v zhromažďovaní síl na veľkú inváziu. Čečenský líder Ramzan Kadyrov na videu zverejnenom na Telegrame vyhlásil, že ďalšími cieľmi sú Luhansk a Doneck, potom sa ruská armáda má znovu pokúsiť dobyť Kyjev. Ukrajinskí lídri vyzvali civilistov, aby z východu krajiny odišli. Desaťtisíce ľudí však pri snahách o evakuáciu uviazli.

Utorok, 12. apríla 2022

Zadržaný Viktor Medvedčuk

• Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) oznámila, že zadržala Viktora Medvedčuka pri jeho úteku z Ukrajiny do Podnesterska. Tam na neho čakali agenti ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorí ho mali odviezť do Moskvy.

Viktor Medvedčuk, neraz označovaný ako Putinov kmotor, bol lídrom zakázanej ukrajinskej proruskej politickej strany s priamymi väzbami na Kremeľ s názvom Opozičná platforma – Za život. Ukrajinské úrady ho v máji 2021 obvinili z vlastizrady a sprenevery potom, ako previedol licencie na ťažbu ropy a zemného plynu jedného z ťažobných polí na anektovanom Kryme na ruské orgány, resp. vyzradil utajované informácie o rozmiestnení ukrajinských vojenských jednotiek. Z domáceho väzenia utiekol 27. februára, teda tri dni po začiatku tejto invázie a zdržiaval sa na neznámom mieste. Neskôr mu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj výnosom odňal ukrajinské občianstvo.

Štvrtok, 14. apríla 2022

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo 50 dní.

• Vážne bol poškodený ruský krížnik Moskva, ktorý sa podieľal na obsadení Hadieho ostrova v prvý deň vojenského konfliktu. Zatiaľ čo ukrajinská strana vyhlásila, že ho cielene zasiahli pri raketovom útoku, Rusi tvrdili, že poškodenie bolo dôsledkom požiaru a následných výbuchov munície uskladnenej na palube s tým, že príčinu požiaru vyšetrujú. Ďalej vyhlásili, že krížnik je naďalej schopný plavby, je však potrebné dostať ho do prístavu. Posádku evakuovali ďalšie plavidlá Čiernomorskej flotily. Úlohou tejto lode bolo okrem velenia celej Čiernomorskej flotile aj zabezpečovať protiraketovú obranu ostatným plavidlám. Vyradenie plavidla výrazne obmedzilo možnosti ruského námorníctva, najmä pri snahe dobyť Odesu.
• Podľa neoverených informácií ruský minister obrany Sergej Šojgu utrpel silný infarkt a skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti. Objavili sa tiež špekulácie, že jeho infarkt „nebol prirodzený.“
• V súvislosti s obrovskou korupciou a defraudáciou približne desať miliárd dolárov určených na prípravu rýchleho ovládnutia Ukrajiny údajne začali Putinovi ľudia stíhať dvadsať generálov z radov armády a tajnej služby FSB.

Piatok, 15. apríla 2022

Krížnik Moskva

• Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že krížnik Moskva, poškodený pri incidente z predošlého dňa, sa potopil v Čiernom mori pri pokuse odvliecť ho do prístavu. Požiarom a detonáciami munície narušený trup lode zapríčinil stratu stability plavidla, čo na rozbúrenom mori viedlo k naberaniu vody a následnému potopeniu. Skaza Moskvy znamenala oslabenie protivzdušnej ochrany ďalších lodí Čiernomorskej flotily a obmedzenie možnosti podnikať raketové útoky na Ukrajinu. Osud členov posádky krížnika zostal nejasný. Strata vlajkovej lode ruského námorníctva znamenala podľa odborníkov tvrdú ranu pre prestíž ruských vojenských síl, hrdosť Rusov, ako aj pre propagandu Kremľa voči svojim občanom. Z týchto dôvodov sa ruské vyhlásenia vyhli zmienke o ukrajinskom podiele na skaze krížnika. Naproti tomu symbolizujúce potopenie lode, ktorú obrancovia ukrajinského Hadieho ostrova urážlivým spôsobom slovne odbili hneď v prvý deň vojny, priniesla vzpruhu pre ukrajinskú morálku.

• Veliteľ ukrajinskej námornej pechoty brániacej Mariupoľ označil situáciu za kritickú. Bojovníkom dochádzala munícia, ruské sily ovládli Iľjičovu oceliareň, súčasť metalurgického kombinátu Azovstaľ. V ťažkej situácii sa tento týždeň vzdalo 1160 príslušníkov ukrajinskej armády. Mestská rada oznámila, že ruskí vojaci začali z neznámych dôvodov exhumovať telá civilných obetí núdzovo pochovaných v blízkosti obytných blokov. Objavilo sa však podozrenie, že Rusko chce zlikvidovať dôkazy o vojnových zločinoch, nakoľko do mesta bolo dopravených 13 mobilných krematórií.
• Moskva prostredníctvom diplomatickej nóty vyzvala USA a ich spojencov, aby „prestali s nezodpovednou militarizáciou Ukrajiny, ktorá môže mať nepredvídateľné dôsledky pre regionálnu aj medzinárodnú bezpečnosť." Vysokopostavení americkí činitelia vyhlásili, že to môže znamenať nepriame priznanie Ruska k vlastným problémom na bojisku.
• Podľa neoverených údajov vydaných ukrajinskými úradmi bolo z boja vyradených (zabitých, zranených alebo zajatých) už viac ako 20 000 ruských vojakov. Za rovnaké obdobie zomrelo do 3000 ukrajinských vojakov a asi 10 000 ich bolo zranených.

Utorok, 19. apríla 2022

• Po týždňoch ruských presunov sa naplno rozbehli útoky na Donbase. Útokom predchádzalo ostreľovanie rôznych miest Ukrajiny, najmä na východe krajiny, no bol zaznamenaný raketový útok aj na Ľvov. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že toto je dôležitý moment, keď sa začala ďalšia etapa vojenského konfliktu. Cieľom má byť nadobudnutie kontroly nad Donbasom a celým pobrežím, čím by Ukrajina zostala odrezaná od strategického prístupu k Čiernemu moru a ruské územie sa prepojilo s proruským moldavským Podnesterskom, kde údajne tiež prebieha útlak ruskojazyčných obyvateľov. Podobné argumenty Moskva používala ako zámienku na napadnutie Ukrajiny.
• V oslobodených oblastiach sa do svojich domovov postupne vracali civilisti. V ich domácnostiach však ruskí vojaci pri ústupe zanechali zákerné výbušné pasce. Objavili sa prípady odistených granátov nastražených v pohári, v práčke či v nákupnej taške.

• Mierové vyjednávania uviazli na mŕtvom bode potom, ako sa objavili dôkazy o násilnostiach spáchaných voči civilistom v ukrajinských dedinách a mestách. V rovnakom čase a z rovnakej príčiny prestal s Vladimírom Putinom komunikovať aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, hoci predtým s ním komunikoval pomerne intenzívne.

Socha sv. Cyrila a Metoda čiastočne prekrytá ochrannými vrecami s pieskom

• Podpredseda Európskej komisie Josep Borrell vyhlásil, že Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny. "Predmety kultúrneho dedičstva sú vo vojne úmyselne ničené." Ukrajinské inštitúcie sa snažia kultúrne pamiatky chrániť ich obložením vrecami s pieskom, aby ich nepoškodilo bombardovanie alebo projektily.

Streda, 20. apríla 2022

• Predseda humanitárneho výboru ukrajinského parlamentu Mykyta Poturajev v Európskom parlamente informoval, že okupanti násilne odviedli do Ruska alebo oblastí kontrolovaných proruskými separatistami už pol milióna Ukrajincov. Ruskej armáde bola viackrát vyčítaná streľba na evakuačné kolóny a otváranie bezpečných koridorov len smerom do Ruska. Situáciu potvrdila aj ruská informačná agentúra TASS, podľa ktorej z "nebezpečných oblastí Ukrajiny" do Ruska evakuovali už 550-tisíc ľudí. Len z obliehaného Mariupoľa to bolo viac ako 121-tisíc Ukrajincov. Podľa viacerých britských médií umiestnili takmer 100 000 ukrajinských utečencov do ekonomicky slabých oblastí na Sibíri a v najodľahlejších častiach ďalekého východu. Ukrajinská vojenská rozviedka zistila, že Ukrajincom, ktorí sa po odvedení do Ruska ocitli v ťažkej životnej situácii, boli úradmi ponúkané pracovné pozície viazané na súhlas dva roky neopustiť pridelené regióny. Rusko nútenými deportáciami presúvalo aj osirotené deti a deti z detských domovov zo zabratých území.

• Rusko nasadilo v rámci svojej novej ofenzívy na Donbas aj 10 až 20 tisíc žoldnierov zo Sýrie, Líbye a iných krajín. Naverbovala ich ruská Wagnerova skupina, fakticky súkromná armáda bojujúca za záujmy Kremľa. Podľa ukrajinských úradov sa okrem toho objavili aj prípady násilnej mobilizácie mužov v okupovanom Donbase. Takto získaní bojovníci boli bez riadnej výstroje a výzbroje posielaní do boja s cieľom vyprovokovať paľbu ukrajinských obranných síl a odhaliť tak ich pozíciu.

Z ako symbol invázie vytvorený študentmi vojenskej školy v Krasnodare

• Ruská armáda začala s nácvikom slávnostnej vojenskej prehliadky každoročne organizovanej 9. mája. Boli zaznamenané pochodujúce pešie útvary, nácvik prehliadky tankov aj letecké precvičovanie formácie znázorňujúcej písmeno Z, symbol ruskej invázie na Ukrajinu.

• Fínsky parlament otvoril diskusiu o možnom vstupe krajiny do NATO. O podobnom kroku uvažovalo aj Švédsko. NATO sa dlhodobo snažilo obe severské krajiny začleniť do svojich štruktúr, a to aj prostredníctvom vojenských cvičení či spoločného výcviku. Rusko prostredníctvom diplomatických kanálov obe krajiny varovalo pred dôsledkami, ktoré by znamenali posilnenie pozemných, námorných aj vzdušných síl v oblasti Baltského mora vrátane rozmiestnenia jadrových zbraní.

Piatok, 22. apríla 2022

• Ruská armáda zastavila snahu ovládnuť poslednú baštu ukrajinských obrancov Mariupoľa, metalurgický komplex Azovstaľ a začala s blokádou jeho areálu. Stalo sa tak na priamy pokyn Vladimíra Putina, ktorý ďalej vyhlásil, že umožní civilistom odchod z továrne a že všetci vojaci ukrajinských ozbrojených síl, ktorí komplex Azovstaľ bránia, zostanú nažive, ak zložia zbrane. Začala tak snaha zostávajúcich obrancov vyhladovať. Avšak aj táto taktika na mieste zamestnala mnoho ruských jednotiek, ktoré sa nemohli presunúť a pôsobiť na iných miestach frontu. Ukrajinským silám sa navyše v noci na sobotu podarilo pomocou helikoptér dodať do oceliarne dodávku nových zbraní a zásob.
• Nezávislý projekt Oryx vydal overené informácie, podľa ktorých ruská strana preukázateľne stratila 3 068 kusov rôznej techniky, z čoho 1625 bolo zničených a 1152 ukoristila ukrajinská armáda.

Pondelok, 25. apríla 2022

• Počas víkendu pravoslávni kresťania oslavovali Veľkú noc. Hoci Ukrajina navrhovala veľkonočné prímerie, Rusko útoky nezastavilo a to napriek tomu, že toto náboženstvo vyznáva väčšina obyvateľov oboch štátov. Ruská armáda však v uplynulých dňoch nedosiahla žiadne výraznejšie úspechy, Ukrajinci odrazili početné útoky najmä na frontovej línii v Donbase. Podľa Britskej rozviedky bojovú účinnosť ruských síl zhoršovala slabá morálka a obmedzený čas na obnovenie výbavy a reorganizáciu síl, ktoré predtým pôsobili pri Kyjeve.

Zničený most v Mykolajivskej oblasti zablokoval železničnú trať. V troskách uviaznutý ruský tank T-72

• Ruské sily v pondelok ráno ostreľovali päť železničných staníc v západnej a strednej časti Ukrajiny. Pokračovali tak v systematickom ničení dôležitej železničnej infraštruktúry, ktorá je chrbticou zásobovania a vojenských presunov. Podľa ukrajinského ministra infraštruktúry bolo od začiatku ruskej invázie zničených už do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry. Škody utrpeli prakticky všetky zložky dopravnej infraštruktúry. Poškodené alebo zničené boli stovky cestných mostov, tisíce kilometrov ciest, mnohé železničné mosty boli vyhodené do vzduchu, škody boli zaznamenané aj v železničných staniciach. Raketový útok poškodil aj dôležitý cestno-železničný most cez rieku Dnester v mieste jej ústia do Čierneho mora. Zrútenie mosta by od zvyšku Ukrajiny odrezalo časť Odeskej oblasti vrátane jej druhého najväčšieho mesta Izmajil.

Utorok, 26. apríla 2022

• Ruské sily pokračovali v ofenzívnych operáciách v snahe prevziať kontrolu nad celou Doneckou a Luhanskou oblasťou a vytvoriť pozemný koridor na Krym. Boli zaznamenané raketové útoky riadenými strelami na ukrajinské vojenské ciele a tvrdé boje južne od Izjumu, kde sa ruské sily snažili preraziť k mestám Sloviansk a Kramatorsk v súlade s plánom obkľúčiť ukrajinské pozície na východe krajiny.

• V Podnestersku boli pri obci Majak zničené dva rozhlasové vysielače, ktoré šírili rozhlasové stanice z Ruskej federácie. Zaznamenané boli aj útoky na budovu ministerstva bezpečnosti v Tiraspole.

Zástupcovia medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu odovzdávajú prístroje diaľkového monitorovania radiácie

• 36 rokov od najhoršej jadrovej havárie v histórii navštívil oslobodený areál Černobyľskej atómovej elektrárne šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi. Po stretnutí potvrdil, že úroveň rádioaktivity je normálna a dodal, že po viac ako mesiac trvajúcom výpadku bol diaľkový bezpečnostný monitorovací systém opätovne sprevádzkovaný a ukrajinský regulačný úrad má s ním opäť priame spojenie. Zástupcovia medzinárodnej agentúry do Černobyľu priniesli aj nové radiačné monitorovacie zariadenia vysielajúce namerané dáta priamo do jej ústredia vo Viedni. Spojenie s pôvodnými monitorovacími zariadeniami sa stratilo po tom, ako objekt elektrárne obsadili ruskí vojaci. Niekoľko dní bola elektráreň aj bez elektrickej energie a na zabezpečenie cirkulácie vody v systéme dlhodobého dochladzovania vyhorených palivových tyčí museli byť využívané záložné dieselové generátory.

• V Rusku sa rozmnožili požiare a výbuchy vybraných objektov vojenského charakteru. Po požiari zásobníkov pohonných hmôt na začiatku apríla v Belgorode neďaleko štátnej hranice nasledovali incidenty aj vo vnútrozemí Ruska. V meste Briansk explodovali zásobníky palív a muničný sklad, v meste Tver vyhorel Ústredný výskumný ústav ruských vzdušných a kozmických síl vyvíjajúci útočné balistické rakety Iskander či armádne navigačné systémy. Požiar vypukol aj v Dmitrievskej chemickej továrni v meste Kinešma, kde sa vyrábalo palivo pre ruské vojenské rakety. V Koroljove zhorela časť Ruského raketového a vesmírneho vedeckého analytického centra vesmírnej agentúry Roskosmos, zaznamenaný bol aj rozsiahly požiar na letisku pri Vladivostoku.

Pri takom množstve nehôd v objektoch významným spôsobom súvisiacich s ruskou schopnosťou viesť vojnu je náhodný vplyv málo pravdepodobný. Ukrajina však útočenie na ruskom území odmietla, oficiálne to ale ani nevyvracala. Britský minister ozbrojených síl k udalostiam otvorene povedal, že prípadné ukrajinské útoky na ruskej pôde mierené na dodávky vojenského materiálu a narúšanie logistiky ruskej armády sú „absolútne legitímne. Vo vojne musí Ukrajina napádať logistické línie nepriateľa, jeho dodávky palív, muničné sklady.“

Ruský prezident Vladimír Putin a generálny tajomník OSN António Guterres na stretnutí v Moskve

• V Moskve sa stretli ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a generálny tajomník OSN António Guterres. Témou rokovania bolo otvorenie humanitárneho koridoru z obliehaného Mariupoľa smerom do ukrajinského vnútrozemia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj najvyššieho predstaviteľa OSN podrobil kritike zato, že ceste do Moskvy nepredchádzala návšteva Kyjeva, ktorý je v tejto vojne zasiahnutou stranou.

Streda, 27. apríla 2022

• V stredu sa nanovo rozbehol útok na oceliareň Azovstaľ v Mariupoli, ktorý stále držala ukrajinská armáda. V komplexe sa ukrývali aj civilisti. Pred týždňom pritom ruský prezident Vladimir Putin nariadil, aby boli útoky zastavené a komplex podrobený blokáde.

• Útoky pokračovali aj v Pondestersku. Hlásené boli drony a streľba v blízkosti ruského skladu zbraní a munície. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyhlásila, že nemožno určiť, či v prípade týchto incidentov nejde o operácie pod falošnou vlajkou. Mohlo by ísť o záujem Moskvy nájsť dôvod na otvorenie nového frontu smerom na Odesu, ktorá je navyše stále ohrozená z mora.

Štvrtok, 28. apríla 2022

Stretnutie generálneho tajomníka OSN s ukrajinským prezidentom v Kyjeve

• Na ceste z Moskvy navštívil Ukrajinu generálny tajomník OSN António Guterres. Na stretnutí s prezidentom Volodymyrom Zelenským vyhlásil, že „Vojna v 21. storočí je absurdná. Vojna je zlo. Vojnu v 21. storočí nemožno v nijakom prípade akceptovať“. V čase jeho pobytu v Kyjeve dopadlo na mesto niekoľko rakiet. Rusko potvrdilo, že podniklo raketový útok na Kyjev počas návštevy šéfa OSN. Ukrajinský minister zahraničných vecí túto udalosť okomentoval slovami „Týmto ohavným činom barbarstva Rusko demonštruje svoj postoj voči Ukrajine, Európe a svetu.“

Piatok, 29. apríla 2022

• Švédske ministerstvo obrany uviedlo, že ruské prieskumné lietadlo Antonov An-30 narušilo vzdušný priestor Švédska a na krátky okamih aj Dánska. Na narušenie zareagovali okamžitým vzletom dvoch stíhačiek F-16. Provokačný incident prišiel v čase, keď Švédsko a Fínsko otvorene hovorili o zvažovaní ich vstupu do štruktúr NATO.
• Ukrajinské jednotky zničili železničný most v okupovanej časti Ukrajiny spájajúci polostrov Krym s okupovaným mesto Melitopoľ. Ruská armáda cez tento most zásobovala svoje jednotky na Donbase zbraňami a palivom z Krymu.

Máj 2022

Nedeľa, 1. mája 2022

• Rusko zavŕšilo zhromažďovanie síl na rozsiahlu ofenzívu na východe krajiny. Intenzívne boje na Donbase pokračovali v okolí Charkova a mesta Izjum. Ruské jednotky postupne dosahovali menšie územné zisky, ktorými čoraz viac obkľučovali oblasť okolo miest Severodoneck, Sloviansk a Kramatorsk. Nad okupovanými mestami ako Cherson či Melitopoľ upevňovali svoju vojenskú kontrolu.

Náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov

• Ukrajinské velenie oznámilo, že Rusko už stratilo približne 24-tisíc svojich vojakov, podľa overených informácií prišlo aj o stovky dôstojníkov, vrátane deviatich generálov. Objavili sa aj správy, že pri ukrajinskom útoku neďaleko Izjumu utrpel zranenia nohy aj náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov, po prezidentovi a ministrovi obrany tretí najvyšší veliteľ ruských ozbrojených síl. Podľa bývalého vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe vysoký počet zabitých dôstojníkov ukazuje na nekompetentnosť ruskej armády. Tá je totiž založená na prísne hierarchickom systéme velenia, v ktorom je len málo priestoru na nezávislé myslenie alebo rozhodovanie. Prítomnosť vyšších dôstojníkov na bojisku je preto nevyhnutná. Mnohé západné armády fungujú oveľa decentralizovanejším spôsobom, vďaka ktorému môžu na bojisku aj nižší dôstojníci rozhodovať v reálnom čase. Za úspechmi ukrajinskej armády v eliminácii príslušníkov ruského velenia je spravodajská pomoc spriatelených štátov. USA priznali, že Ukrajine poskytujú spravodajské informácie vrátane aktuálnych polôh ruských dôstojníkov. Takáto pomoc prispela aj k lokalizácii a potopeniu krížnika Moskva. Úspešnej lokalizácii vysokých dôstojníkov prispieva aj nevhodná taktika a nekryté spôsoby komunikácie používané ruskou armádou.
• V nedeľu sa pod záštitou OSN a Červeného kríža podarilo jednorázovo evakuovať asi sto civilistov z oceliarní Azovstaľ v Mariupoli. Odvezení boli autobusmi do Záporožia. Ukrajinský prezident uviedol, že zvyšní civilisti sa obávali nastúpiť do evakuačných autobusov v domnienke, že ich odvezú do Ruska. Vojaci brániaci obliehaný komplex sa podľa svojho vyhlásenia ruským jednotkám takisto nevzdajú. „Nevieme o nijakom vojakovi z pluku Azov, ktorý by sa vrátil zo zajatia ruských síl od roku 2014. S určitosťou ale vieme, že zajatým hrozí mučenie a zabitie. Vzdanie sa neprichádza do úvahy“.
• Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že od začiatku vojny bolo do Ruska evakuovaných milión ľudí. Potvrdili sa tým informácie, že ruské jednotky odviedli do Ruska tisíce civilných Ukrajincov, často proti ich vôli.
• Ukrajinské ozbrojené sily opakovane pálili raketovými strelami na Ruskom obsadený Hadí ostrov v Čiernom mori. Pri útokoch bolo zničených niekoľko ruských protivzdušných obranných systémov, jedna komunikačná jednotka a pomocou dronov Bayraktar sa v blízkosti ostrova podarilo potopiť dva ruské hliadkové člny. Ostrov, ktorý sa stal symbolom ukrajinského odporu, však naďalej zostal pod kontrolou Ruska.
• Ukrajina si podľa vlastných vyjadrení udržiava kontrolu nad väčšinou svojho vzdušného priestoru. Pomáha jej v tom aj systém protivzdušnej obrany S-300, ktorý jej darovalo Slovensko. Umiestnený bol na juhu Ukrajiny.
• Poľsko darovalo Ukrajine viac ako 200 tankov T-72, ktorých malo prebytok. Poľská armáda ešte predtým uzavrela kontrakt, na základe ktorého v priebehu niekoľkých rokov prezbrojí na americké tanky M1 Abrams.

Týždeň od 2. do 8. mája 2022

• Počas tohto týždňa pokračovali ťažké boje na východe Ukrajiny, nepriniesli však žiadne významnejšie územné zisky ani jednej z bojujúcich strán. Ukrajinské jednotky sa v protiofenzíve zameriavali na oblasť okolo Charkova a obsadeného mesta Izjum. Ruské sily sa stále snažili získať kontrolu nad celým územím Donbasu. Pod neustálou paľbou bola oblasť okolo Donecka, rakety Onyx zasiahli armádne logistické centrum na vojenskom letisku v Odese. Raketové útoky cielili aj na kľúčové prvky železničnej infraštruktúry po celej krajine, rakety zasiahli elektrické napájacie stanice v Ľvove a vo Volovci na dôležitej trati cez Karpaty a ďalšie železničné štruktúry. Zasiahnuté boli aj objekty civilného charakteru.

Areál oceliarní Azovstaľ vzdoruje ruským okupantom

• Ruská armáda pokračovala v ťažkých krvavých útokoch na oceliarne Azovstaľ v Mariupoli. Pomocou ťažkých zbraní, delostrelectva, rakiet, lietadiel aj palubných diel vojnových lodí jednotky ruskej armády a Doneckej ľudovej republiky ničili palebné pozície ukrajinských jednotiek opevnených v tomto metalurgickom komplexe. Rusko tu zrejme využilo aj termobarické rakety schopné preniknúť do podzemných priestorov. Ukrajinská vicepremiérka oznámila, že pomocou vyjednávacieho úsilia OSN a Červeného kríža sa z oceliarní podarilo evakuovať všetkých starších ľudí, ženy a deti, dovedna asi 350 civilistov. Ruské ministerstvo obrany potom oznámilo, že operácia s cieľom evakuovať civilistov z Azovstaľu sa skončila. Prezident Volodymyr Zelenskyj však vyhlásil, že bude nasledovať snaha o evakuáciu ranených vojakov a zdravotníkov. Bojaschopní vojaci, ktorých zostalo v komplexe pravdepodobne ešte niekoľko stoviek, vyhlásili, že budú bojovať, kým budú žiť. Zároveň požiadali o vonkajšiu pomoc v ich snažení.
• Bola poškodená fregata Admiral Makarov, významné vojenské plavidlo triedy Admirál Grigorovič ruských námorných síl disponujúce riadenými strelami. Fregaty sú určené na boj s ponorkami a na sprevádzanie a ochranu lodných konvojov. Dokážu tiež krycou paľbou chrániť pozemné sily pri vyloďovaní. Loď plaviacu sa v blízkosti Hadieho ostrova následkom zásahu protilodnej strely Neptun zachvátil požiar. Okrem toho ukrajinské sily zasiahli a potopili aj menšie vyloďovacie plavidlo projektu Serna.
• V stredu začala s rozsiahlym vojenským cvičením bieloruská armáda s cieľom preveriť svoju pripravenosť. Bielorusko vyhlásilo, že manévre nepredstavujú hrozbu pre žiadnu zo susedných krajín, aj keď invázia Ruska na Ukrajinu sa začala aj z bieloruského územia bezprostredne nadväzujúc na spoločné vojenské cvičenie. Alexandr Lukašenko označil akúkoľvek vojnu za neprijateľnú. Vyhlásil, že „špeciálna operácia“, ktorej po vypuknutí konfliktu vyjadril podporu, sa príliš naťahuje. S Vladimírom Putinom má však podľa vlastných slov dlhodobo vynikajúci vzťah a nazval ho bratom. Ukrajinská armáda na situáciu reagovala vyhlásením, že kalkuluje aj s takou možnosťou, kedy by sa bieloruské sily do konfliktu aktívne zapojili.
• Podľa správ ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby prebehla v Rusku úradná inšpekcia zásob potravín potrebných pre armádu, čo signalizuje prípravu na nábor ďalších ľudí do armády. Objavovali sa špekulácie, že Moskva by mohla pristúpiť k vyhláseniu všeobecnej mobilizácie.
• Objavili sa aj ďalšie incidenty v Podnestersku, hlásené boli štyri nové výbuchy. Vojenská posádka tohto separatistického regiónu prešla do stavu bojovej pohotovosti.
• Ukrajinské regionálne úrady vyvíjali snahu evakuovať civilistov z frontových zón z dôvodu, že územia po zabraní ruskými silami podliehali blokáde. Obyvateľom nebolo dovoľované odísť do regiónov kontrolovaných ukrajinskou stranou. Obchody boli pritom prázdne, dovolený nebol ani pohyb zásobovania. V okupovaných územiach boli zdokumentované aktivity ruských úradov vedúce k výmene obyvateľstva. Do Ruska boli násilne deportované desaťtisíce ľudí, často až na Sibír alebo na Ďaleký východ do vyslovene „depresívnych regiónov“, v ktorých žijú prevažne nízko vzdelaní ľudia. Najmenej tristo obyvateľov Mariupoľa bolo zavlečených až do Vladivostoku. Bez dokladov a financií je nemožné odtiaľ odísť, miestne úrady im poskytli len útočisko a stravu na ubytovni a začali im prideľovať málo platené pracovné pozície.
• Organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International ako aj ďalšie nezávislé organizácie oficiálne potvrdili, že ruské jednotky v okolí Kyjeva počas okupácie územia páchali vojnové zločiny na civilnom obyvateľstve. V dedine Buča a ďalších obciach boli po odchode okupantov nájdené masové hroby, obete mali stopy mučenia, zviazané ruky, strelné rany na zátylkoch. Zdokumentované boli aj prípady opakovaného skupinového znásilňovania žien a dievčat.

Pondelok, 9. mája 2022

Ruské oslavy

9. máj je deň, kedy si v Rusku pripomínajú víťazstvo nad nacizmom v druhej svetovej vojne. Tradične sa konajú vojenské prehliadky v Moskve a ďalších veľkých ruských mestách. Tentoraz bola vojenská prehliadka na Červenom námestí menšia ako po minulé roky. Súčasťou mal byť aj prelet desiatok lietadiel, okrem iných aj osem stíhačiek typu MiG-29 vo formácii písmena "Z", ktoré sa stalo symbolom ruských jednotiek bojujúcich na Ukrajine. Prelety však boli zrušené na oslavách po celej krajine s odvolaním na nevhodné počasie. Na prehliadke sa v rozpore so zvykom z minulých rokov nezúčastnil ani žiadny zahraničný štátnik. Absentoval aj kľúčový generál, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov, po prezidentovi a ministrovi obrany tretí najvyšší veliteľ ruských ozbrojených síl, ktorý bol údajne zranený útokom ukrajinských síl priamo na frontovej línii.

V súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu o tomto dátume špekulovali mnohí analytici, nakoniec však Vladimír Putin neohlásil žiadny úspech dosiahnutý na Ukrajine ani nevyhlásil Ukrajine oficiálnu vojnu, čo by mu umožnilo mobilizovať mužov po celej krajine a zapojiť ich do aktívnych bojov. Kremeľ tak zotrval na označovaní svojho pôsobenia na Ukrajine ako „špeciálna vojenská operácia,“ ktorej ukončenie podmieňuje obsadením celej Ukrajiny až po poľské hranice. Vladimír Putin vo svojom krátkom príhovore len zopakoval tvrdenia propagandy z posledných mesiacov – o snahe Západu napadnúť ruské územia, o nacistoch na Ukrajine a o jej snahe dostať sa k jadrovým zbraniam či o tom, že Rusko muselo vojensky konať a bolo to jediné správne rozhodnutie. Neprišlo ani na vyhrážky použitia jadrových zbraní, hoci od začiatku konfliktu vysokí ruskí predstavitelia túto tému spomenuli viackrát a podľa vlastných slov prezidenta jadrové systémy boli uvedené do stavu pohotovosti. V prejave nenaznačil ani vidinu stiahnutia ruských síl ani deeskalácie napätia, v platnosti teda zostal aktuálny ruský cieľ obsadiť celý Donbas a prepojiť ruské územia s Podnesterskom, čo by znamenalo odrezanie Ukrajiny od čiernomorského pobrežia.

Niekdajší ruský premiér Michail Kasjanov označil slová prezidenta Vladimíra Putina za skryté priznanie faktu, že Rusko vo vojne zlyháva, pretože neočakávalo taký tuhý odpor a na začiatku bolo uvedené do omylu, čo sa týka postoja radových Ukrajincov k príchodu ruských „osloboditeľov.“

Udalosti dňa

• Volodymyr Zelenskyj informoval, že Ukrajina odoslala druhú polovicu vyplneného dotazníka pre vstup do Európskej únie. Stalo sa tak symbolicky na Deň Európy. Formulár dotazníka do Kyjeva priniesla osobne predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová 8. apríla potom, ako Ukrajina 28. februára oficiálne požiadala o vstup do EÚ. Dotazník slúži na vyhodnotenie politických a hospodárskych prístupových kritérií. Šéfka eurokomisie vyhlásila, že Európska komisia žiadosť posúdi a bude sa usilovať predložiť svoju odpoveď v júni. V prípade kladného stanoviska a súhlasu všetkých členských štátov EÚ Ukrajina oficiálne získa štatút kandidátskej krajiny. Ukrajinu následne čaká zdĺhavý proces prístupových rokovaní a plnenia škály kritérií, Kyjev však v danej situácii za životne dôležitú pokladá už aj záruku miestenky v EÚ.

• Vo Varšave chcel ruský veľvyslanec v Poľku Sergej Andrejev položiť veniec k pomníku sovietskych vojakov. Tam ho však čakala skupina demonštrantov proti vojne na Ukrajine, ktorá mu v tom zabránila. Prinesený veniec mu vytrhli a zničili, veľvyslanca s pokrikmi „fašista“ a „vrah“ poliali červenou farbou. Od fyzického napadnutia ho uchránila ochranka a neskôr privolaná polícia.

Pes Patron s pyrotechnikom čistia oblasť od nevybuchnutej munície v Charkovskej oblasti

Pes Patron pomáha pri odmínovaní oslobodených území

• Ukrajinský prezident udeľoval vojenské vyznamenania. Medailou ocenil aj pyrotechnika Mychajla Iljeva aj s jeho psom Patronom, ktorý od začiatku ruskej invázie pomohol nájsť vyše dvestotridsať mín a ďalšiu nevybuchnutú muníciu.

Týždeň od 9. do 15. mája 2022

• Situácia na Ukrajine sa pozvoľna zmenila, mobilná fáza vojny sa definitívne skončila. Konflikt sa preklopil do novej a dlhej fázy, takzvanej opotrebovacej vojny s fakticky stabilnou frontovou líniou, kedy rozhoduje schopnosť starostlivo plánovať svoje zdroje, dlhodobo nahrádzať zničenú techniku a dopĺňať živé sily. Podľa britského ministerstva obrany Rusko pravdepodobne prišlo už o tretinu svojich pozemných síl zapojených do ofenzívy. Za uplynulé týždne sa pritom ruskej armáde nepodarilo dosiahnuť výraznejšie územné zisky a zápasí s vysokou mierou opotrebovania.

• Na východe Ukrajiny pokračovala ruská ofenzíva, agresor sa snažil preraziť ukrajinskú obranu. Pokračovali aj raketové útoky po celej Ukrajine. Ruské sily sa tiež zameriavali na ničenie letísk a odstavenie ukrajinského letectva vrátane dronov. Zničili jeden protivzdušný obranný systém S-300 v Charkovskom regióne a radarovú stanicu kúsok od Odesy.

Ruská armáda pri meste Izjum síce pomaly, ale postupovala s cieľom dostať do obkľúčenia mestá Severodoneck a Lysyčansk. Postup spomaľovala aj rieka Siverskyj Donec, kde ukrajinská armáda úspešne ničila pontónové mosty nepriateľa. Celkovo bolo zničených sedemdesiat kusov bojovej techniky, pričom časť vlastného vybavenia zničila aj samotná ruská armáda, aby sa nedostalo do rúk ukrajinských jednotiek.

• Nová fáza invázie sa nevyvíjala podľa ruských predstáv ani severovýchodne od Charkova. Ukrajincom sa tu podarilo na viacerých miestach zatlačiť Rusov až k štátnej hranici. Ruská armáda pritom pri ústupe za sebou ničila mosty. Samotný Charkov už fakticky prestal byť frontovým mestom, nakoľko sa dostal mimo dosah dostrelu nepriateľských pozemných síl. Toto druhé najväčšie mesto Ukrajiny bolo pritom Rusmi považované za ľahký cieľ, keďže leží blízko hraníc a prevláda tu ruskojazyčné obyvateľstvo. Nedobytie Charkova sa pre Vladimíra Putina stalo druhou výraznou prehrou po tom, čo sa ruské jednotky museli stiahnuť z okolia Kyjeva a severu Ukrajiny.

• Rusi pokračovali v bombardovaní komplexu oceliarne Azovstaľ v Mariupoli, kde vzdorovali poslední obrancovia.. Po úspešnej evakuácii civilistov v uplynulom týždni ďalšie rokovania o evakuácii a výmene aspoň ťažko zranených bojovníkov zamrzli. Loď na evakuáciu ponúklo začiatkom mája aj Turecko, pričom sa zaručovalo, že evakuovaní vojaci by až do skončenia vojny do ďalších bojov nezasiahli. Ruskí predstavitelia to však odmietli a vyzvali prezidenta Ukrajiny, aby v oceliarňach vyhlásil lokálnu kapituláciu. Samotné mesto Mariupoľ zostalo po viac ako dvojmesačnom bombardovaní v troskách. Niektorí obyvatelia, ktorí zostali v meste, pristúpili na spoluprácu s ruskými okupačnými silami výmenou za potraviny.

• Podľa britského ministerstva obrany sa ruskej armáde začala míňať presne navádzaná munícia, čo viedlo k čoraz častejšiemu využívaniu nepresných rakiet a bômb. Takýto spôsob ostreľovania však pôsobí oveľa ničivejšie voči civilným cieľom.

• Ukrajinské zdroje informovali, že zničili už dva najmodernejšie ruské tanky T-90M, ktoré ruská armáda do bojov nasadila len pred niekoľkými týždňami. Na rozdiel od predošlých generácií má tento tank prakticky všetky funkcie ako moderné západné tanky. Odhaduje sa, že ruské pozemné sily disponujú iba dvadsiatimi kusmi tankov T-90M.

• Po zásahu ukrajinskou strelou bola ťažko poškodená 95m dlhá loď Vsevolod Bobrov, jedno z najmodernejších plavidiel ruskej Čiernomorskej flotily, ktoré bolo do činnej služby uvedené len minulý rok v auguste. Loď mierila k Hadiemu ostrovu, kde viezla posily vrátane systému protivzdušnej obrany. Plavidlá stratené v Čiernom mori nemohlo Rusko nahrádzať, pretože prieliv Bospor zostával uzavretý pre všetky vojnové lode okrem tureckých.

10. mája sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prostredníctvom telemosta prihovoril poslancom Národnej rady SR

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa prostredníctvom telemosta prihovoril slovenským poslancom. Nešlo pritom o jeho klasický prejav, aké predtým predniesol po parlamentoch sveta, kde za účelom motivovania zákonodarcov k pomoci Ukrajine využíval rétoriku zahanbovania a výčitiek. V slovenskom parlamente najmä ďakoval za poskytnutú vojenskú a humanitárnu pomoc. Pripojil aj varovanie, že sa už nesmie zopakovať história roku 1968, počas ktorého do Československa Moskva poslala sovietske tanky a vojaci napokon okupovali československé územie viac ako 20 rokov. Ukrajinský prezident je pri vystúpeniach v národných parlamentoch známy tým, že k ruskej invázii na Ukrajine hľadá paralely v histórii jednotlivých štátov, ktorým sa prihovára. V príhovore tiež naznačil, ktorým smerom by mohla byť poskytnutá ďalšia pomoc. Spomenul najmä potrebu obranných lietadiel a vrtuľníkov.

Zelenského príhovor odignorovala značná časť poslancov slovenského parlamentu. V sále neboli členovia hnutia Republika, väčšina poslancov Smeru a niektorí nezaradení poslanci. Chýbali aj minister hospodárstva Richard Sulík zo SaS a minister práce Milan Krajniak zo Sme rodina. Predseda Smeru Robert Fico už vopred slovami „Nebudem počúvať človeka, ktorý klame na dennej báze" avizoval, že na videohovore nebude prítomný.

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že je pripravený rokovať s Vladimirom Putinom. Zároveň naznačil predstavu budúceho usporiadania obsadených území. „Chcem hovoriť len s ním, bez nejakých prostredníkov. Krym ako súčasť Ruska neuznám. Nech má autonómiu, svoj parlament, ale v rámci Ukrajiny.“

• Na Ukrajine sa začali prvé súdne procesy so zajatými ruskými vojakmi obvinených z vrážd civilistov. Prvým súdeným bol Vadim Šišimarin, iba 21-ročný ruský tankista, ktorý 28. februára pri ústupe zastrelil neozbrojeného civilistu v regióne Sumy. Dôvodom vraždy mala byť obava, že ho muž nahlási ukrajinskej armáde. Za skutok mu hrozilo 10 až 15 rokov väzenia alebo doživotie. Obvinený súhlasil s tým, že pristúpi k dohode o vine a treste, v rámci ktorej sa priznal k porušeniu vojnového práva a zvyklostí vedenia vojny. Prokuratúra v Kyjeve aktuálne eviduje viac ako 11-tisíc možných vojnových zločinov, pričom pri ich dokumentovaní pomáhajú aj nezávislé medzinárodné expertné tímy, medzi inými aj zo Slovenska. Vlastné vyšetrovanie možných vojnových zločinov zahájil aj Medzinárodný trestný súd v Haagu.

Kovové šípky rozptýlené pri explózii šípkovej munície

• Podľa správy vydanej mimovládnou organizáciou Human Rights Watch obe strany vojnového konfliktu používali zakázanú kazetovú muníciu. Tento typ striel sa vo vzduchu rozpadne na množstvo menších kusov „submunície“, ktorá pri prvom náraze nemusí explodovať. V takom prípade môže fungovať ako nášľapná mína. Rusko malo opakovane použiť najmenej šesť typov kazetovej munície aj pri útokoch na obytné domy, nemocnice a školy, pričom zdokumentované sú stovky prípadov. Ukrajinské jednotky mali preukázateľne nasadiť tento typ munície aspoň raz. Ani jedna zo strán konfliktu použitie takejto munície nepoprela, zároveň však nefigurujú v medzinárodnom dohovore o zákaze kazetovej munície podpísanom v roku 2008.

Ruská armáda preukázateľne použila v zastavaných civilných oblastiach aj šípkovú muníciu. Takáto strela exploduje ešte pred dopadom, pričom sa z nej do širokého okolia rozletí až 9000 kovových elementov v tvare šípok dlhých 3-4 cm.

Týždeň od 16. do 22. mája 2022

Osobná prehliadka zajatých bojovníkov z Azovstaľu

• Skončilo sa 82 dní dlhé obliehanie prístavného mesta Mariupoľ, keď ukrajinský generálny štáb v pondelok oznámil, že ukrajinskí vojaci v Mariupoli naplnili svoju bojovú misiu a nariadil obrancom poslednej bašty ukrajinského odporu, tamojšieho metalurgického komplexu Azovstaľ, aby prestali klásť odpor ruským útokom a zachránili si tak svoje životy. V priebehu týždňa sa ruským silám postupne vzdali všetci vojaci, pričom v oceliarňach sa skrývali príslušníci pluku Azov, národnej gardy, námornej pechoty, pohraničníkov, polície, teritoriálnej obrany a dobrovoľníci. Medzi prvými zajatými boli desiatky zranených, aj ťažko. Ako poslední zložili v piatok zbrane vojaci pluku Azov a to až po priamom rozkaze z centrálneho veliteľstva. Tento pluk, ktorý vznikol z futbalových chuligánov, no postupne prešiel očistou od radikálov a otvorených neonacistov, v roku 2014 vytlačil z mesta proruských separatistov a uchránil tak kľúčový ukrajinský prístav pred okupáciou.

Ruské velenie následne oznámilo, že prevzalo kontrolu nad oceliarňami, pričom bolo celkovo zajatých viac ako 2000 ukrajinských bojovníkov. Rusko týmto získalo pod svoju kontrolou celé mesto, v ktorom pred vojnou žilo takmer pol milióna obyvateľov. Viac ako 200 tisíc z nich však pred vojnou ušlo, ďalšie desaťtisíce obyvateľov následkom bojov zomreli. Len v troskách divadla zasiahnutého raketou zahynulo okolo 600 civilistov. Celé mesto zostalo ležať v troskách, poškodená alebo zničená bola väčšina budov a ciest, v meste sa bude musieť nanovo vybudovať plynofikácia a ďalšie siete nevyhnutné pre jeho obývateľnosť. Podľa mestskej správy obnova potrvá prinajmenšom dva roky za predpokladu, že Rusi na to budú mať potrebné zdroje a kvalifikované sily. V dôsledku ostreľovania priemyselného komplexu Azovstaľ mohlo dôjsť aj k vážnym ekologickým škodám, mohli byť totiž poškodené obrovské zásobníky koncentrovaného roztoku sírovodíka.

Prehľadná mapka Rusmi kontrolovaných území

Strata Mariupoľa bola pre Ukrajinu prvou väčšou porážkou tejto invázie. Naopak pre Rusko ide o kľúčové víťazstvo v snahe vytvoriť pozemný koridor medzi anektovaným Krymom, okupovanými územiami vo východnej časti Ukrajiny a štátnym územím Ruska.

Zmyslom dlhého vzdorovania presile agresora bolo viazanie významného počtu ruských jednotiek, ktoré sa nemohli presunúť a pôsobiť inde. Ukrajinské velenie vďaka tomu získalo kriticky dôležitý čas na vytvorenie rezerv, preskupenie síl, výcvik ďalšieho personálu a prísun množstva zbraní od zahraničných partnerov. Obrancovia Mariupoľa tak nepriamo pomohli odraziť útoky na Kyjev a zastaviť postup v Záporožskej a Doneckej oblasti. Plnením úloh stanovených centrálnym velením na seba naviazali až 17 práporových taktických skupín nepriateľa, čo predstavovalo až 20 000 ľudí. Podľa údajov ukrajinského ministerstva obrany až 10% všetkých ruských strát bolo zaznamenaných v Mariupoli.

• Ukrajina deklarovala záujem vymeniť zajatých vojakov z Azovstaľu za ruských vojenských zajatcov, ruská Štátna duma však k takémuto postupu namietala. Prikláňala sa skôr k názoru, že najmä zajatci z pluku Azov musia čeliť súdnemu tribunálu, pričom sa hovorilo aj o treste smrti. Ruskí predstavitelia a štátne médiá sa totiž dlhodobo snažili vykresľovať bojovníkov z Azovstaľu ako neonacistov a zločincov, boj s ktorými udávali za hlavné poslanie celej vojenskej operácie na Ukrajine.

• Americký Inštitút pre štúdium vojny skonštatoval, že Rusko sa pomaly vzdalo cieľa na rozsiahle obkľúčenie ukrajinských jednotiek od Donecka až po Izjum. Obkľúčenie ukrajinskej armády na Donbase totiž zlyhávalo a aj prognóza vývoja do ďalších týždňov nenasvedčovala obratu situácie. Ukrajinská armáda začala v Izjume s protiofenzívou a postupovala aj na mesto Lyman, ktoré je dôležitým železničným uzlom. Novým cieľom agresora sa preto stalo postupné dobytie zvyšku Luhanskej oblasti. Situácia bola zložitá aj pre Ukrajinu, no plánovanie a dodávky zbraní zo zahraničia jej prinášali náskok.

• Po páde Mariupoľa sa ruské ozbrojené sily zamerali najmä na Donbas. Svoje sily sústreďovali najmä v Doneckej oblasti, kde sa snažili zničiť ukrajinské opevnené pozície delostreleckými a leteckými útokmi. Výraznejší pokrok však nedosiahli. Pomalý postup svojich vojsk Rusko vynahradzovalo zosilnením ostreľovania.
• Rusko nedosiahlo zásadné zisky ani v Luhanskej oblasti. Mestá Severodoneck a Lysyčansk a ich okolie zahŕňajúce niekoľko obcí, dovedna asi desatina Luhanskej oblasti, zostávali aj naďalej pod kontrolou ukrajinských síl. Agresor sa v snahe zabrať aj tieto územia sústredil na obsadenie cesty spájajúcej tieto mestá so zvyškom Ukrajiny s vidinou ich úplného obkľúčenia, pričom zničil aj most medzi nimi.
• V Charkovskej oblasti sa stupňovali protiútoky ukrajinskej armády. Aj keď bitka o Charkov sa už podľa ukrajinských úradov skončila, ruská armáda sa snažila udržať svoje pozície v snahe zabrániť ukrajinským jednotkám dostať sa na dostrel k ruskému mestu Belgorod, kľúčovému logistickému uzlu ruskej armády.
• Viaceré miesta v Černihivskej a Sumskej oblasti čelili rozsiahlym útokom delostrelectvom a mínometmi, ruské strely zasiahli Dnepropetrovskú aj Ľvovskú oblasť, tu sa však väčšinu prichádzajúcich rakiet podarilo zostreliť.
• V Rusmi okupovanom meste Enerhodar v Záporožskej oblasti bol zaznamenaný útok ukrajinského odboja nástražným výbušným zariadením. Zranenia utrpel okupantmi dosadený šéf správy mesta a členovia jeho ochranky.
• Na cestách vedúcich z obsadenej Chersonskej oblasti okupanti kládli míny s cieľom zabránili civilistom v úteku na územia kontrolované ukrajinskými úradmi.

Zástupcovia Švédska a Fínska odovzdali generálnemu tajomníkovi NATO prihlášky na členstvo v Aliancii

• Švédsko a Fínsko v stredu podniklo kľúčový krok na ceste k členstvu v Severoatlantickej aliancii, keď v Bruseli spoločne odovzdali do rúk jej generálneho tajomníka žiadosti o prijatie. Ich prijatie musia schváliť zástupcovia všetkých členských krajín a toto následne ratifikovať ich parlamenty. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan už skôr uviedol, že členstvo týchto krajín podporí len po splnení špecifických podmienok. Problém mal najmä z vlastných vnútropolitických dôvodov. Do oboch krajín totiž často utekali opoziční členovia kurdských organizácií ako je Strana kurdských pracujúcich či Revolučný front ľudového oslobodenia, ktoré Turecko považuje za teroristické organizácie.

Fínsko aj Švédsko zároveň vyhlásilo, že nechcú na svojom území teraz ani po získaní členstva povoliť rozmiestňovanie jadrových zbraní ani budovanie vojenských základní NATO. Hlava ruskej diplomacie Sergej Lavrov povedal, že vstup týchto krajín do NATO prakticky žiadnu zmenu neprinesie, no ruský minister obrany Sergej Šojgu v tejto súvislosti vyhlásil, že Rusko vytvorí nové základne na západe svojho územia.

• Podľa zistení britského ministerstva obrany Rusko v uplynulých týždňoch prepustilo niekoľko vysokopostavených vojenských veliteľov. Funkcie boli okrem iných zbavení veliteľ Čiernomorskej flotily viceadmirál Igor Osipov pravdepodobne za stratu krížnika Moskva, či generálporučík Sergej Kisel, veliteľ elitnej 1. gardovej tankovej armády, pre neúspešný pokus o dobytie Charkova.

• Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak potvrdil, že mierové rokovania s Ruskom sa zastavili, nakoľko Rusko podľa neho neprejavilo žiadne porozumenie pre aktuálnu situáciu na Ukrajine. Vyhlásil, že rokovania slúžili Moskve len ako propaganda voči vlastnému národu, pričom reálne riešenie konfliktu nehľadali.

Týždeň od 23. do 29. mája 2022 (Štvrťrok trvania invázie)

• Tri mesiace trvania Invázie nepriniesli Rusom podľa vyjadrenia britskej vojenskej spravodajskej služby očakávané zisky, naproti tomu zaznamenali straty porovnateľné s 9 rokov trvajúcimi bojmi v Afganistane. Príčinu prisudzovali nevhodnej taktike, obmedzenej vzdušnej podpore, slabej flexibilite velenia či opakovaniu predošlých chýb.

• Ruská armáda vzdala snahu o rozsiahle obkľúčenie ukrajinských obrancov na Donbase, úplne zastavili svoj postup v smere na Sloviansk. Namiesto toho sa zamerala na obkľúčenie menších časti ukrajinských jednotiek s cieľom dosiahnuť síce menšie, ale istejšie územné zisky. Za týmto účelom ruská armáda spolu so separatistickými bojovníkmi zhromažďovala sily na lokálne útoky smerujúce k obkľúčeniu ukrajinských jednotiek v okolí Severodonecka a Lysyčanska. Samotné mesto Severodoneck bolo pod neustálou mohutnou paľbou, očakávalo sa jeho úplné zničenie. Len takouto cestou úplného ničenia dokázal agresor postupovať, aj to len o stovky metrov, nanajvýš jednotky kilometrov. Evakuačné trasy z mesta boli prerušené, pričom tam podľa odhadov zostalo či uviazlo asi pätnásťtisíc obyvateľov. Boli zaznamenané prípravy na útok aj na mesto Sloviansk, čiastočne chránené prírodnou prekážkou v podobe rieky Siverskyj Donec. Ukrajinská armáda priznala stratu mesta Lyman.

• V Azovskom a Čiernom mori pokračovalo ruské námorníctvo v blokovaní plavby všetkých civilných lodí. Zablokované boli tiež prístavy, čo bránilo vývozu ukrajinského obilia. Toto konanie nastoľovalo obavy z možného vyvolania svetovej potravinovej krízy.

• Rusi tiež posilňovali jednotky, aby mohli obnoviť útok v smere na Záporožie, objavili sa aj raketové útoky na toto mesto.

• Ruská armáda začala s budovaním tretej obrannej línie za frontovou čiarou v Chersonskej a Záporožskej oblasti, čo naznačovalo jej zámer nepokračovať v snahe získavať ďalšie územia, ale pevnejšie sa usadiť v už zabratých oblastiach.

• Ukrajinská civilná kontrarozviedka uviedla, že ruská armáda vo veľkej miere využívala platených informátorov na identifikáciu strategicky dôležitých cieľov pre svoje delostrelectvo alebo na vyhodnotenie úspešnosti jeho útokov. Medzi podozrivými boli prevažne ruskí občania, ktorí prišli na Donbas ešte pred vojnou a začlenili sa medzi miestnych. Informácie mali poskytovať ruskej strane za peňažnú odmenu vo výške 500 hrivien.

• Podľa velenia ukrajinskej armády bieloruská armáda naďalej posilňovala sily na svojich hraniciach s Ukrajinou. Pretrvávala tak hrozba raketových útokov na vojenskú aj civilnú infraštruktúru z bieloruského územia.

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj priznal, že jeho armáda každý deň vojny strácala 50 až 100 príslušníkov. Dokopy by to znamenalo, že za štvrť roka trvania invázie prišla o 4500 až 9000 vojakov. K rovnakému dátumu Ukrajina deklarovala elimináciu viac ako 29000 vojakov ruskej armády.

Odsúdený tankista Vadim Šišimarin a jeho tlmočníčka v súdnej miestnosti

• Za vojnový zločin bol na Ukrajine odsúdený prvý ruský vojak, tankista Vadim Šišimarin. Súd mu vymeral doživotný trest za vraždu 62 ročného civilistu Olexandra Šelipova v Čupachivke. Odsúdený vojak sa k zastreleniu muža idúceho na bicykli priznal, pričom ako motív uviedol obavu z udania jeho a jeho druhov utekajúcich na ukradnutom aute ukrajinským úradom. Ďalej vypovedal, že svoj čin ľutuje a že konal na priamy rozkaz nadriadeného.

Ďalší dvaja ruskí vojaci boli odsúdení koncom mája. Trest im bol vymeraný za porušenie vojnového práva vystrelením rakety Grad na civilné ciele v Charkovskej oblasti. Súdy sa zaoberali aj niekoľkými ďalšími prípadmi, pričom ukrajinská prokuratúra vyšetrovala celkovo asi 16 000 prípadov vojnových zločinov vrátanie radovania a znásilnení.

• Vladimír Putin podpísal dekrét zjednodušujúci udeľovanie ruských občianstiev ľuďom žijúcim na okupovaných územiach v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rozšíril tak program, podľa ktorého Ruská federácia udeľovala občianstva obyvateľom samozvaných separatistických republík. Podľa tohto dekrétu už žiadatelia o pridelenie občianstva nemuseli žiť na ruskom území, ani dokazovať, že majú vlastné prostriedky ani že prešli skúškou z ruštiny. Takéto konanie ruských úradov označilo vedenie Ukrajiny za akt prechodu z okupácie na anexiu svojho územia.

• Do miestnych úradov v dobytom Mariupole okupanti dosadili svojich kolaborantov. V meste zostalo približne 100 tisíc civilistov. Po bojoch skončilo až 90% z pôvodných obytných kapacít neobývateľných, nefungovali dodávky vody a energií, inžinierske siete boli zničené. Miestne úrady nútili obyvateľov pracovať na odpratávaní trosiek, školákom zrušili letné prázdniny s tým, že počas leta sa pripravia na ruské školské osnovy a naučia nový vyučovací jazyk – ruštinu. Okupanti po celom zabratom území intenzívne šírili svoju propagandu, internetovú sieť prepojili na ruské servery a nútili obyvateľov prijať ruské reálie, ako napr. služby mobilných operátorov, televízne vysielanie a pod. V Chersonskej oblasti začali so zavádzaním rubľa, prechody na územia kontrolované Ukrajinou úplne uzavreli pre všetkých obyvateľov, cesta z oblasti bola možná len cez Krym alebo Záporožskú oblasť.

Dron Bayraktar TB2, dar občanov Litvy Ukrajine

• Ukrajinská armáda od začiatku invázie nakúpila a využívala viac ako 20 tureckých dronov Bayraktar TB2. Päť miliónov eur potrebných na kúpu jedného ďalšieho dronu pre Ukrajinu vyzbierali v malých sumách za tri a pol dňa tisíce bežných Litovčanov v internetovej zbierke. Výrobca dronu, firma Baykar, neskôr oznámil, že dron Ukrajine venuje bezplatne a vyzbierané peniaze nasmeruje na humanitárnu pomoc.

Jún 2022

Týždeň od 30. mája do 5. júna 2022

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo v piatok sto dní.

• Spravodajské služby a komentátori pri príležitosti stého dňa invázie zhodnotili, že ruská armáda nedokázala dosiahnuť pôvodné ciele ako dobytie Kyjeva a obsadenie vládnych centier. Vytrvalý ukrajinský odpor a neschopnosť obsadiť letisko Hostomeľ v prvých 24 hodinách zapríčinili odrazenie ofenzívy, postupne viedli k ústupu zo severu krajiny a k sérii vojenských zlyhaní. Napriek taktickým úspechom na Donbase Rusko nič zo svojich pôvodného strategických plánov nedosiahlo. Ruskí vojaci zostali demoralizovaní, pretože velenie odkladalo rotáciu z bojov aj kvôli problémom s nedostatkom živej sily. Kremeľ preventívne vydal pokyn, aby ruské média neinformovali o dĺžke trvania invázie. Pri okrúhlych výročiach sa totiž vždy objavuje otázka, čo sa podarilo dosiahnuť. Rusko však nemalo skoro nič, čo by mohlo k tomuto dátumu označiť za úspech. Mohli povedať, že ovládli akési mestá a obce, ale ich mená bežným Rusom nič nehovoria, nerozumejú ani takzvanej denacifikácii a demilitarizácii Ukrajiny, ktoré boli uvádzané za cieľ invázie. Zato vidia, že boje trvajú už dlho, hoci na začiatku sa ruským občanom tvrdilo, že Ukrajina je slabý štát.

• Po tvrdých bojoch vstúpili ruské jednotky útočiace z dvoch smerov do mesta Severodoneck. Boje sa tak preniesli priamo do ulíc mesta. Útoky boli natoľko intenzívne, že úrady prestali počítať civilné obete. Ukrajinské jednotky sa stiahli do výhodnejších, vopred pripravených pozícií, pod ich kontrolou zostala približne polovica mesta. Vedľajší Lysyčansk mal Kyjev pod kontrolou celý. Severodoneck bol spolu so susedným Lysyčanskom posledným slobodným kúskom Luhanskej oblasti. Získanie celej Luhanskej oblasti pritom Rusko už skôr označilo za jeden zo svojich cieľov.

Prezident Volodymyr Zelenskyj na návšteve bojovej zóny na Donbase

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v nedeľu mesto Záporožie na juhovýchode krajiny a tiež viaceré armádne stanovištia ležiace bezprostredne pri frontovej línii v Lysyčansku. Oboznámil sa so situáciou v danom úseku frontu, rozprával sa s gubernátorom oblasti, miestnymi veliteľmi ako aj s radovými vojakmi a odovzdával im vyznamenania.

• Protiútokom ukrajinskej armády sa podarilo narušiť niektoré obranné pozície Rusov južne od mesta Kryvyj Rih. Podobné výpady ukrajinských síl nútili nepriateľa držať vojakov a výzbroj pozdĺž celej frontovej línie bez možnosti ich presunu do miest aktívnych bojov.

• Ruská armáda rozmiestnila na území Bieloruska v blízkosti hraníc s Ukrajinou svoje vojská ako aj nosiče s balistickými strelami Iskander a protivzdušný systém S-400. Boli tiež zaznamenané presuny ruských vojakov aj smerom k mestám Sloviansk a Kramatorsk.

• Ukrajinský prezident oznámil, že Rusko v tomto čase kontrolovalo asi 20 percent územia Ukrajiny, vrátane Krymu a území zabratých v roku 2014. Celkovo sa jednalo o 125 tisíc kilometrov štvorcových. Frontová línia dosahovala viac ako tisíc kilometrov.

• Na okupovaných územiach sa pozvoľna objavovali útoky pripisované partizánom, teda bojovníkom spomedzi civilistov. Mnohí z nich pritom majú predošlé skúsenosti z obdobia vojenskej služby. Počet partizánskych akcií bol však v každom prípade nezanedbateľný a naznačoval trend čoraz vyššej partizánskej aktivity. Partizánsky odboj podporovala aj ukrajinská vláda, okrem iného aj vytvorením manuálu na podporu partizánov alebo na komplikovanie života okupantom.

• Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že Rusko by mohlo odblokovať čiernomorské ukrajinské prístavy pre potreby vývozu ukrajinského obilia. Podmienil to zrušením zahraničných sankcií voči Rusku a odmínovaním prístupových morských ciest okolo Odesy. To však ukrajinské velenie odmietlo v obave z hrozby vylodenia ruskej armády a jej útoku na Odesu. Ukrajina so svojimi partnermi diskutovala o spôsoboch vytvorenia medzinárodného námorného koridoru v Čiernom mori pod záštitou OSN.

Zuzana Čaputová na návšteve Vlodymyra Zelenského v Kyjeve

• Prezidentka Zuzana Čaputová bola v utorok na oficiálnej návšteve Ukrajiny, kde sa v Kyjeve stretla s prezidentom Volodymyrom Zelenským a s príhovorom vystúpila v ukrajinskom parlamente. Tamojším poslancom odkázala, že Slovensko podporuje prístupové rokovania Ukrajiny do EÚ a že Slovensko sa naďalej postará o ukrajinské ženy a deti, ktoré boli nútené pre vojnu opustiť svoje domovy. Neskôr navštívila zničené mestá Boroďanka a Irpiň neďaleko Kyjeva, dejiská odrazeného ruského vojenského ťaženia na Kyjev, spájané s masakrom obyvateľstva.

• Slovenská vláda schválila ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 21,6 milióna eur. Špecifikáciu darovaného vojenského materiálu minister obrany Jaroslav Naď nezverejnil, uviedol len, že pomoc je z existujúcich zásob ozbrojených síl. Slovensko predtým Ukrajine poskytlo mínometnú muníciu, motorovú naftu a letecké palivo, protiraketový obranný systém S-300, či z pleca odpaľovanú protivzdušnú obranu Igla. Vláda zároveň súhlasila s odstúpením ôsmich húfnic Zuzana vyrábaných na Slovensku, tie však Ukrajina od Slovenska zakúpi. Ďalšie štyri moderné raketové systémy M142 HIMARS s dostrelom do 80 km a muníciu dodajú Ukrajine aj USA. Rozšíri sa tým počet skôr dodaných systémov z Nórska. Poskytnutie podobných systémov salvových raketometov M270 potvrdila aj Spojené kráľovstvo. Dodávky vojenského materiálu zo Západu sa Rusi snažili sťažiť raketovými útokmi na dôležitú železničnú trať z Ľvova do Čopu, po piatich týždňoch pokoja zasiahli ruské rakety železničnú infraštruktúru aj priamo v hlavnom meste Kyjev. Strely vypálené z Kaspického mora si nevyžiadali žiadne obete, avšak Rusko tvrdilo, že útokom zasiahlo dodávky tankov z východoeurópskych štátov. Železnica pritom tradične zohráva vo vojenských konfliktoch dôležitú úlohu, nakoľko dokáže presúvať potrebné množstvá ťažkej techniky, munície a materiálu. Ukrajinská armáda je tiež nútená ničiť vlastnú železničnú infraštruktúru na okupovaných územiach, aby nemohla slúžiť nepriateľovi.

Týždeň od 6. do 12. júna 2022

Posledné územie Luhanskej oblasti pod kontrolou ukrajinskej administratívy, mestá Lysyčansk a Severodoneck

• Rusi sa naďalej intenzívne snažili dobyť mesto Severodoneck, útočili aj pri Lymane a pokračovali v ofenzíve na Sloviansk. Súmestie Severodoneck a Lysyčansk sa pozvoľna menilo na mŕtve mestá, ostreľovanie delostrelectvom aj prudké pouličné boje ho postupne menili na trosky. Boje v tejto oblasti pripomínali zákopovú vojnu, Severodoneck prešiel takmer celý do ruských rúk. Ruské sily sa tiež snažili nájsť slabinu v ukrajinskej obrane, aby sa opätovne pokúsili prekročiť rieku Siverskyj Donec. Cieľom malo byť obkľúčenie ukrajinských jednotiek a dobytie tohto súmestia, čo by prakticky znamenalo získanie celej Luhanskej oblasti.

Pri okupovanom meste Izium a na územiach neďaleko oslobodeného Charkova ruské jednotky upevňovali svoje pozície. Kládli tiež mínové polia s cieľom udržať svoje postavenie a znemožniť ukrajinskú protiofenzívu.

• Ozbrojené sily Ukrajiny podnikli nálety na zoskupenie ruských síl v Chersonskej oblasti, zasiahli tiež tri nepriateľské muničné sklady. Protiútokmi sa im podarilo získať späť časť okupovaného územia. Ruskí vojaci pri ústupe aj tu kládli mínové polia a budovali barikády.

• Guvernér Luhanskej oblasti uviedol, že ukrajinská armáda zničila základňu ruských žoldnierov z Wagnerovej skupiny v tyle nepriateľa.

• Ukrajinská armáda vyhlásila, že sa jej podarilo zatlačiť plavidlá ruskej flotily viac ako 100 kilometrov od ukrajinského čiernomorského pobrežia. Ruská armáda bola nútená zmeniť taktiku a rozmiestniť raketové systémy na súši, konkrétne na polostrove Krym a na juhu Chersonskej oblasti. Severovýchodná časť Čierneho mora sa tak stala šedou zónou.

• Aktuálny vývoj vojny na Ukrajine si od februárovej ruskej invázie vyžiadal nasadenie ťažších zbraní s väčším dostrelom. Viaceré západné štáty poskytli Ukrajine svoje húfnice a raketomety. Touto pomocou sa snažili vyrovnať taktickú výhodu ruskej armády disponujúcej až desaťnásobnou presilou v delostrelectve vrátané zbraní s dlhým dostrelom a až 40-násobú prevahu v zásobách munície.. Americké vojenské zdroje tiež tvrdili, že Ukrajinci už vyčerpali zásoby zbraní a munície zo sovietskych čias vrátane tých, ktoré jej zo svojich zásob poskytli spriatelené krajiny bývalého východného bloku. Kyjev sa tak v boji stával úplne závislý od dodávok moderných zbraní od spojencov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vyjadril odmietavo k otázke uzatvorenia prímeria

• Prezident Volodymyr Zelenskyj zopakoval svoje stanovisko, podľa ktorého nie je patová situácia pre Ukrajinu riešením, keďže krajina stratila už „príliš veľa ľudí na to, aby sa jednoducho vzdala územia“. Ukrajina musí podľa neho získať úplnú kontrolu nad celým svojím územím.

• Ruský minister obrany Sergej Šojgu oznámil, že Rusko sprevádzkovalo okružné cestné spojenie zo svojho Krasnodarského kraja cez Krymský most na anektovaný Krym a ďalej cez okupovanú časť južnej Ukrajiny späť na územie Ruska do Rostovskej oblasti. Pozemný koridor, ktorého súčasťou je aj zničený Mariupoľ, bol ruskou armádou označovaný za jeden z jej hlavných cieľov. Minister pri tejto príležitosti tiež sľúbil, že čoskoro v oblasti obnovia aj železničnú dopravu. Ruské úrady ďalej vyhlásili, že prístav v Mariupole je po odmínovaní plne funkčný a do mesta prišli prvé nákladné lode.

• V Chersone, jednom z prvých miest obsadených na začiatku invázie, chystali ruskí okupanti nedeľné oslavy „Dňa Ruska“. Početné svedectvá civilistov, ktorým sa z mesta podarilo uniknúť, hovorili o záhadných zmiznutiach tých ľudí, ktorí odmietli podporiť ruskú inváziu a stavali sa okupantom na odpor.

Od soboty začali ruské úrady v oblasti prideľovať obyvateľom ruské pasy. Do značnej miery to uľahčil dekrét prezidenta Vladimíra Putina z konca mája. Ukrajinská vláda v tom videla snahu o poruštenie jej územia a občanov rovnako, ako sa to udialo po anexii Krymu. Rusko sa tým snažilo nepriamo legitimizovať svoj vojenský zásah tvrdením, že len prišlo chrániť svojich občanov.

Odzbrojení obrancovia z pluku Azov 18. mája 2022 v Mariupoli

• Viac ako 2400 obrancov z Azovstaľu v Mariupoli, ktorí sa po vyčerpávajúcom boji vzdali ruským vojakom, bolo držaných v zajatí v okupovanej obci Olenivka v Doneckej oblasti. Viac ako tisícka z nich bola prevezená na územie Ruskej federácie. Ukrajina presadzovala ich výmenu za zajatých ruských vojakov. Ruskí poslanci však žiadali, aby aspoň niektorí obrancovia Mariupoľa skončili pred súdom, nakoľko podľa nich bol medzi nimi vysoký počet neonacistov. Medzitým bola súdom v neuznanej Doneckej ľudovej republike odsúdená na trest smrti dvojica britských žoldnierov bojujúcich v radoch ukrajinskej armády. Vojaci boli zajatí pri obliehaní Mariupoľa. Britskí vládni predstavitelia však vyjadrili presvedčenie, že verdikt je zo strany okupantov do veľkej miery kalkulom. Moskva takto získala možnosť stupňovať tlak na výmenu ruských zajatcov na Ukrajine za odsúdených Britov. Navyše ak by bol Londýn nútený rokovať priamo so separatistami z Doneckej ľudovej republiky, de facto by to znamenalo uznanie tohto samozvaného štátu.

• Ruský súd zakázal zverejňovať zoznamy vlastných vojakov zabitých na Ukrajine. Viaceré médiá ich museli odstrániť aj napriek tomu, že všetky mená získali z otvorených zdrojov, často z oficiálnych vyhlásení ruských gubernátorov a starostov. Podľa rozhodnutia súdu spojenie rôznych oznámení do jedného zoznamu porušuje prezidentov výnos o utajení strát ruskej armády.

• Dobyté prístavné mesto Mariupoľ bolo uzatvorené do karantény, nakoľko v ňom začala epidémia cholery. V zničenom meste sa nahromadili telá mŕtvych. V meste pritom prakticky neexistoval zdravotnícky systém, chýbali lieky aj vybavenie. Poradca starostu mesta Petro Andrjuščenko vyhlásil, že všetko to, čo ešte fungovalo odviezli okupanti do Donecka alebo do Ruska. Ďalej uviedol, že v masových hroboch je pochovaných 20 až 22 tisíc ľudí. Počet obetí zasypaných pod troskami budov nevedel ani odhadnúť. Dodal, že nikto z Rusov sa neobťažoval hľadať v troskách telá mŕtvych a vynášať ich, všetko jednoducho nakladali a odvážali na skládku.

• Britský denník The Guardian informoval, že špecializovaný gang kradne a pašuje cenné historické artefakty z Ukrajiny do Ruska. Podľa denníka o tom existujú silné dôkazy. Malo ísť o cielený záťah na konkrétne maľby, ornamenty a vysoko hodnotné staroveké predmety.

Týždeň od 13. do 19. júna 2022

Škody po ruskom útoku na mesto Lysyčansk

• Najväčšie boje ostatných týždňov sa odohrávali v meste Severodoneck, ušetrené nebolo ani susedné mesto Lysyčansk. Rusi dostali s podporou delostrelectva pod svoju kontrolu väčšinu mesta, obrana ako aj asi 500 civilistov sa stiahla do lepšie opevnenej priemyselnej časti. V Severodonecku sa tak opakoval scenár z Mariupoľa. Zatiaľ čo poslednou baštou obrancov prístavného mesta bol komplex oceliarní Azovstaľ, obrancovia Severodonecka sa stiahli do chemického závodu Azot.

Rusko neočakávalo v boji o Severodoneck taký silný odpor. Jeho dobývacia taktika založená na delostrelectve spôsobila v meste rozsiahle škody. Všetky mosty medzi mestami boli zničené ruským ostreľovaním alebo taktickým ničením ukrajinskou armádou. Ukrajine sa však pravdepodobne podarilo stiahnuť veľkú časť svojich bojových jednotiek, ktoré sa predtým podieľali na obrane Severodonecka. Aby sa mohla ruská armáda posunúť ďalej, musela pripravovať plány na prekročenie rieky Siverskyj Donec, do tohto času sa však natoľko neskoordinovala, aby pod paľbou ukrajinskej armády dokázala vybudovať pontónové mosty a rieku prekročiť.

Okrem menších územných ziskov v meste Severodoneck, dosiahnutých za cenu sústredenia väčšiny dostupných síl, sa postup ruskej armády zastavil, keďže čelila rastúcim stratám, degradácii vybavenia a klesajúcej morálke svojich jednotiek.

Druhá návšteva britského premiéra Borisa Johnsona v Kyjeve, 17. júna.
Spoločne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym stoja pred pietnym miestom obetí Rusko-Ukrajinskej vojny rozpútanej v roku 2014.

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom vyhlásení potvrdil, že ukrajinská armáda zaznamenávala v Donbase obrovské straty a že čelila výraznej prevahe v množstve delostreleckých systémov. Jedna z najbrutálnejších vojenských bitiek v Európe od druhej svetovej vojny môže podľa neho rozhodnúť aj o ďalšom smerovaní tejto vojny.

• Ostreľované boli viaceré miesta pozdĺž frontovej línie, zaznamenané boli aj raketové útoky nad Ternopiľskou oblasťou ale aj na iných miestach Ukrajiny. Rusi tiež pokračovali v prípravách na ofenzívu na mesto Sloviansk v Doneckej oblasti.

Joe Biden a Jens Stoltenberg

• Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na stretnutí s prezidentom USA Joe Bidenom vyhlásil, že na Ukrajine sa treba pripraviť na dlhú "opotrebovávaciu vojnu." Zdôraznil, že väčšina vojen sa v určitej fáze skončí za rokovacím stolom. Ale iba Ukrajina samotná musí rozhodnúť o tom, či bude akceptovať stratu územia.

Zľava nemecký kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, taliansky premiér Mario Draghi a rumunský prezident Klaus Iohannis na štvrtkovej návšteve Kyjeva

• Nemecko v máji prisľúbilo, že na Ukrajinu dodá sedem samohybných húfnic Panzerhaubitze 2000, ktoré dokážu zasiahnuť cieľ vzdialený až 40 kilometrov. Ďalších päť takýchto húfnic prisľúbilo Holandsko. Ďalšie dodávky ťažkej techniky a systémov dlhého dostrelu v stredu prisľúbil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka potrebovala Ukrajina na pokrytie celej 1000 km dlhej frontovej línie okrem iných ťažkých zbraní asi tisíc húfnic, päťsto tankov a tisíc dronov. Slovensko darovalo Ukrajine štyri vrtuľníky Mi-17, jeden Mi-2 a muníciu do raketometu Grad.

• Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že jeho armáda na Ukrajine postupne zničila viacero skladov západných zbraní riadenými strelami Kalibr.

• Na juhu krajiny pokračovala protiofenzíva zameraná na oslobodenie mesta Cherson. Ukrajinské jednotky sa na niektorých miestach dostali do vzdialenosti 18 kilometrov od mesta. Ruská armáda sa tak dostávala pod väčší tlak a v oblasti sa snažila posilňovať svoje obranné pozície, napr. podmínovaním brehu rieky Inhulec, ktorá sa pri Chersone vlieva do Dnepra.

• Pri snahe vyložiť výzbroj na obsadený Hadí ostrov bol protilodnými raketami Harpoon zasiahnutý ruský remorkér. Zničenie tejto lode podľa britskej rozviedky ukázalo, akým ťažkostiam čelilo Rusko v Čiernom mori. Ukrajinská pobrežná obrana prakticky znemožnila ruské snahy o získanie úplnej kontroly nad Čiernym morom a tým výrazne naštrbila pôvodný ruský plán získať celé pobrežie vrátane Odesy.

• Litva zakázala prevážať do ruskej Kaliningradskej oblasti po železničnej trati vedúcej cez jej územie tovar zo sankčného zoznamu Európskej únie. Ruské úrady reagovali predvolaním zástupcu litovského veľvyslanectva na svoje ministerstvo zahraničných vecí a vyhlásením, že ak sa blokáda neskončí čo najskôr, vyhradí si Rusko právo chrániť svoje národné záujmy.

• Cez víkend 18.-19. júna na dve minúty narušil vzdušný priestor Estónska vrtuľník Mi-8 ruskej pohraničnej stráže neďaleko ruského mesta Pskov. Podľa estónskej armády stroj nepredložil letový plán, mal vypnutý transpondér a nedokázal udržiavať rádiové spojenie. Incident bol už druhým narušením vzdušného priestoru Estónska v tomto roku. Minulý rok vojenské aj civilné lietadlá Ruska narušili estónsky vzdušný priestor celkovo päťkrát.

• Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom znížila dodávky plynu do Európy cez plynovod Nord Stream 1 o 60%. Zdôvodňovala to technickými dôvodmi, nemecký minister hospodárstva Robert Habeck však povedal, že ide „o politické rozhodnutie."

Týždeň od 20. do 26. júna 2022

• Aj v tomto týždni pokračovali rozhodujúce boje o mesto Severodoneck. Chemická továreň Azot, posledné útočisko obrancov a civilistov v tomto meste, bola pod neustálou paľbou. Spolu so susedným Lysyčanskom to boli posledné dve väčšie mestá v Luhanskej oblasti, ktoré zostávali pod kontrolou ukrajinských úradov. Ruská armáda pomaly postupovala v cieli dobyť celú túto oblasť, na čo využívala všetky svoje dostupné prostriedky, mestá ostreľovala delostrelectvom aj letectvom, vykonala niekoľko úspešných postupov juhovýchodne od Severodonecka a na Lysyčansk postupovala z juhu. Vďaka tejto taktike mohla ohrozovať Lysyčansk bez toho, aby čelila ťažkostiam spojeným s prekročením rieky Siverskyj Donec rozdeľujúcej súmestie Severodoneck-Lysyčansk.

Nápis „Mám rád Severodoneck“ v centre mesta

Úsilie o ovládnutie tejto oblasti sa ruskej armáde darilo pozvoľna napĺňať. Ukrajinská strana postupne prišla o kontrolu nad ďalšou z obcí v okolí mesta, v piatok 24. júna dostali ukrajinské obranné sily rozkaz stiahnuť sa zo Severodonecka na lepšie obranné pozície a prenechať zničené mesto nepriateľovi. Boj o mesto tým skončil. Začal bombardovaním na začiatku marca, pozemnému útoku čelil od polovice apríla.

• Oblasť priamych bojov ako aj mesto Lysyčansk opätovne v tajnosti navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

• Ukrajinskej armáde sa podarilo prelomiť prvú z troch ruských obranných línii v Chersonskej oblasti. Raketovým útokom tiež zasiahla muničné sklady ruskej armády v meste Nova Kachovka na východnej strane rieky Dneper. Cielenými útokmi ostreľovala tiež Rusmi obsadený Hadí ostrov v Čiernom mori, pričom im spôsobila značné straty. Zaznamenané boli aj zásahy vrtných plošín na ťažbu plynu na okupovanom Kryme.

• S vyššou intenzitou ako v predošlých týždňoch boli bombardované viaceré mestá Ukrajiny. Rakety zasiahli Charkov, okolie Odesy či Mykolajiv. Obzvlášť krvavý útok na nákupné stredisko v Kremenčuku si vyžiadal najmenej 18 obetí a 60 zranených. Volodymyr Zelenskyj uviedol, že zintenzívnenie ostreľovania bolo ruskou odpoveďou na prípravy a priebeh samitu predsedníctva Európskej únie, na ktorom sa očakávalo prijatie rozhodnutia o udelení štatútu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu.

23. júna 2022 bol Ukrajine priznaný štatút kandidátskej krajiny Európskej únie

• Európska rada vo štvrtok na rokovaní lídrov štátov Európskej únie pridelila Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskych krajín. Lídri priznali, že išlo o politické rozhodnutie ovplyvnené ruskou inváziou ukazujúce jednotnú podporu Únie pre Ukrajinu. Týmto aktom začali zdĺhavé prístupové procesy, v rámci ktorých musia štáty splniť celú škálu detailných ekonomických a politických podmienok, vrátane záväzku uplatňovania právneho štátu a ďalších demokratických princípov. Celý asociačný proces trvá niekoľko rokov, možno aj desaťročí.

Odmietnutie asociačnej dohody s Európskou úniou zo strany vtedajšej ukrajinskej vlády Viktora Janukovyča viedlo v roku 2013 k rozhoreniu protestov Euromajdan, ktoré následne začiatkom ďalšieho roka vyústili do rusko-ukrajinskej vojny.

• Prvý smrteľný útok na Moskvou dosadeného politika zaznamenal odboj v Chersone. Riaditeľ odboru mládežníckej politiky, rodiny a športu Chersonskej oblasti Dmitrij Savlučenkov zomrel v piatok pri výbuchu auta. Rusko jeho smrť označilo za teroristický čin.

• Rusko odkázalo Litve, že jej občania pocítia „zásadné negatívne dôsledky“ za to, že krajina blokuje presun niektorých tovarov do ruskej exklávy v Kaliningrade. Toto prístavné mesto nemá priamu hranicu s Ruskou federáciou a oblasť je tak závislá od dodávok cez územie Litvy. Litovské úrady minulý týždeň oznámili, že zakážu prepravu tovaru, ktorý spadá pod sankčné zoznamy Európskej únie. Týka sa to napríklad uhlia, kovov, konštrukčných materiálov alebo pokročilej technológie. Tieto položky tvorili asi 50 percent všetkých prepravovaných tovarov. Litva vyhrážky odmietla s tvrdením, že len plní to, na čom sa EÚ dohodla. Litva je členským štátom NATO, ktoré deklarovalo, že ju bude v prípade potreby pred Ruskom brániť.

• Britské spravodajské služby vydali správu, podľa ktorej je jednou z príčin veľmi pomalého ruského postupu jeho slabé letectvo. Toto nebolo dlhodobo schopné poskytovať podporu svojim pozemným silám, nedokázalo na Ukrajine získať plnú vzdušnú prevahu, vyhýbalo sa rizikám a len zriedka prenikalo hlboko za ukrajinské línie.

• Ukrajinská bezpečnostná služba informovala, že zadržala vedúceho pracovníka sekretariátu ukrajinskej vlády a šéfa oddelenia v Obchodnej a priemyselnej komore za donášanie informácií nepriateľovi. Zadržané osoby podľa Kyjeva vynášali citlivé informácie o obranných kapacitách, opatreniach na hraniciach a osobných údajoch príslušníkov ukrajinských bezpečnostných orgánov. Rusko údajne platilo vyzvedačom v prepočte dvetisíc až 15-tisíc dolárov podľa stupňa utajenia a dôležitosti vynesených informácií.

Týždeň od 27. júna do 3. júla 2022

Nápis „Lysyčansk“ pri jednom zo vstupov do mesta

• Lysyčansk, po strate Severodonecka posledné veľké mesto v Luhanskej oblasti pod ukrajinskou kontrolou, naďalej čelil silnej ruskej ofenzíve. Mesto bolo bojmi ťažko poškodzované, hlavnou dobývacou taktikou tu bolo plošné ostreľovanie delostrelectvom, letecké nálety zničili aj televíznu vežu a most. Z pôvodných 95 tisíc obyvateľov v meste zostávalo asi 15 tisíc civilistov. Ukrajinskej armáde sa darilo na ruské útoky v rámci možností odpovedať. Nepriateľské jednotky postupovali k mestu aj z juhu s cieľom úplne ho obkľúčiť a odrezať zásobovacie trasy. Na tento účel na mieste zhromaždili množstvo techniky a personálu, čím získali značnú presilu z hľadiska delostrelectva, letectva, raketometov, munície aj vojakov. Hlavné boje sa sústreďovali okolo tamojšej ropnej rafinérie, približne desať kilometrov od mesta.

V posledný deň týždňa sa ukrajinské jednotky z mesta stiahli, čím sa bitka o súmestie Severodoneck-Lysyčansk skončila. Ruské sily tu rovnako ako pri Mariupoli získali pod svoju správu absolútne zničené mestá. Získali však kontrolu nad celou Luhanskou oblasťou, čo bolo popri dobytí Mariupoľa jedným z najväčších dovtedajších úspechov ruskej armády v tejto invázii.

• Ruské jednotky opustili Hadí ostrov v Čiernom mori. Motorovými člnmi z ostrova evakuovali zvyšky svojej posádky po tom, čo sa ostrov stal dejiskom ďalších raketových a delostreleckých útokov ukrajinských obrancov. Ukrajincom sa tak podarilo oslobodiť jeden z dôležitých symbolov prvých dní vojny. Zároveň sa tým zlepšili vyhliadky na možnosť obnovenia vývozu obilnín z ukrajinských prístavov námornou cestou.

• Ruská armáda začala nasadzovať staršie typy rakiet zo sovietskej éry s nižšou presnosťou, ktorých mala dostatočné zásoby. Niektoré z nich boli určené aj na nesenie jadrových hlavíc a preto im postačovala presnosť jedného kilometra. Pozorované bolo aj nasadenie archaických tankov T-62 pochádzajúcich ešte z prelomu 60-tych a 70-tych rokov minulého storočia.

• Ruská Štátna duma pokračovala v prijímaní zmien zákonov s cieľom umožniť povolávanie ďalších mladých mužov do armády, čo niektorí označovali za skrytú mobilizáciu. Jedna zo zmien zákonov umožnila vojenským predstaviteľom ponúkať kontrakty mladým mužom ihneď po dovŕšení plnoletosti, teda bez potreby absolvovať vojenský výcvik. Ďalšia zmena zase zrušila horný vekový limit pre vstup do armády, dovtedy 40 rokov veku.

Ilustračný obrázok

• Fínsko a Švédsko obdržali oficiálnu pozvánku na členstvo v NATO potom, ako sa lídri členských štátov v stredu na samite v Madride zhodli na ich prizvaní do svojich radov. Predstavitelia Fínska a Švédska našli v otázke vstupu spoločnú reč aj s Tureckom. Obe severské krajiny sa spoločným memorandom zaviazali spolupracovať v boji proti militantnej Strane kurdských pracujúcich, ktorá bola považovaná za teroristickú organizáciu nielen v Turecku, ale aj v západných krajinách. Po podpísaní tohto dokumentu Turecko vyhlásilo, že už nebude týmto krajinám klásť prekážky v ich snahách vstúpiť do NATO.

Ruský prezident Vladimír Putin rozhodnutie aliancie komentoval vyhlásením, že Rusko sa jej rozširovania neobáva, ale že na rozmiestnenie vojenských jednotiek a zariadení NATO v týchto štátoch bude reagovať zrkadlovo. Odvetné kroky môžu zahŕňať aj rozmiestnenie balistických rakiet typu Iskander, „bezjadrový“ status Baltského mora by sa tak stal minulosťou.

• Ruské bezpečnostné sily uniesli starostu okupovaného ukrajinského mesta Cherson Ihora Koljčajeva, pretože odmietol spolupracovať s ruskými okupantmi. Poradkyňa starostu uviedla, že Rusi prehľadali jeho kanceláriu, zaistili pevné disky z počítačov a následne ho odviezli v autobuse s nápisom Z. Rusmi dosadené vedenie v zabraných územiach zavádzalo ruské životné reálie, prechádzalo na rubeľ a pripravovalo referendum o pripojení k Rusku. Podľa údajov ruského ministerstva obrany deportovali z obsadených území do Ruska ku koncu júna celkovo takmer dva milióny Ukrajincov.

• Litovské vládne stránky a servery čelili narastajúcim kybernetickým útokom z Ruska. Išlo o odvetu za zastavenie tranzitu niektorých tovarov medzi Ruskom a jeho exklávou Kaliningrad.

• Ukrajina a Rusko pokračovali v programe výmeny zajatcov. V stredu sa do vlasti vrátilo 16 ukrajinských vojakov a jeden civilista, Rusom bolo odovzdaných 15 zajatých vojakov. Strany si navzájom vymieňali aj ostatky padlých vojakov, medzi inými sa domov postupne vrátili telá viacerých obrancov mariupoľských oceliarní Azovstaľ.

• Ukrajinská nadácia vyzbierala dostatok finančných prostriedkov na nákup troch osvedčených dronov Bayraktar TB2. Turecký výrobca ale oznámil, že prostriedky neprijme a stroje odovzdá Ukrajine bezplatne s tým, že vyzbierané prostriedky majú byť nasmerované k občanom Ukrajiny najviac čeliacim ťažkostiam v súvislosti s vojnou.

Výstava zneškodnenej ruskej bojovej techniky v centre Varšavy

• V centre Varšavy vystavili kusy zničenej ruskej vojenskej techniky pochádzajúcej z ukrajinského konfliktu. Vystavený bol napr. ruský tank T-72BA zničený pri Kyjeve, samohybná húfnica 2S19 Msta-S zo Sumskej oblasti a pozostatky ruských rakiet z raketometov Uragan a Smerč.

• Mimovládna organizácia Amnesty International po rozsiahlom vyšetrovaní vyhlásila, že ruské sily spáchali 16. marca útokom na divadlo v Mariupole „jasný vojnový zločin“. Zhromaždením svedectiev a digitálnych dôkazov dospela k záveru, že vzdušný útok na divadlo bol cielený, pričom všetci vedeli, že je tam najväčší civilný protiletecký kryt v meste. V troskách divadla vtedy zahynulo približne 600 ľudí.

Júl 2022

Týždeň od 4. do 10. júla 2022

7. júla ukrajinskí vojaci znova vztýčili na Haďom ostrove štátnu vlajku Ukrajiny

• Ruský postup na východe krajiny sa po víťazstve v Lysyčansku a obsadení celej Luhanskej oblasti zastavil. Nepriateľ sa sústredil na vytvorenie kontroly nad získanou oblasťou, preskupoval svoje jednotky, dopĺňal zásoby a preriedené práporné skupiny. Zintenzívnili sa však raketové útoky nielen na vojenské pozície, ale aj na civilné rezidenčné oblasti. Útoky smerovali aj na mesto Charkov, pričom pri tak vysokej kadencii bolo extrémne náročné a v podstate nemožné zostreľovať všetky rakety.

Ukrajinské pozície boli ostreľované pozdĺž celej frontovej línie. Väčší útok s podporou delostrelectva a letectva bol s čiastkovým úspechom vedený najmä v smere na východoukrajinské mesto Bachmut. Výpad v smere na mesto Sloviansk ukrajinská armáda úspešne odrazila, mesto sa však dostalo na dostrel nepriateľa. Starosta mesta vyzval obyvateľov, aby z mesta odišli, nakoľko Rusi zhromažďovali sily a chystali sa pokračovať v dobýjaní regiónu Donbas.

Ukrajinským jednotkám sa podarilo získať späť pod svoju kontrolu viaceré okupované obce a menšie mestá na juhu krajiny. Pomáhali im aj partizánske útoky proti okupačnej administratíve v Chersone a jeho okolí. Pripísali si aj úspešný útok na ruský sklad munície v Chersonskej oblasti. Na začiatku júla do ostrých bojov zapojili aj americký raketový systém HIMARS, s ktorým cielili najmä na ruské logistické sklady.

• Ruská armáda oznámila, že na Ukrajine zničila ďalšie zbrane dodané zo Západu. V Doneckej oblasti mal byť zničený hangár, v ktorom sa nachádzali húfnice M777 dodané USA, pri ďalších delostreleckých a raketových útokoch mala byť zničená aj ďalšia vojenská technika a niekoľko muničných skladov.

• Začali sa niekoľkotýždňové výcvikové kurzy ukrajinských brancov vo Veľkej Británii. Výcvik vojakov bol súčasťou širšieho balíka pomoci Ukrajine, ktorý zahŕňa protitankové zbrane, raketové systémy a ďalšiu techniku. Podľa tamojšieho ministerstva obrany bol plán výcviku zostavený podľa základných výcvikových programov britskej armády, teda používanie zbraní, taktika, poskytovanie prvej pomoci na bojisku, poľný výcvik, hliadkovanie, kybernetická bezpečnosť a právne zásady vedenia ozbrojeného konfliktu. Očakávalo sa, že túto formu vojenskej pomoci postupne využije až 10-tisíc brancov z Ukrajiny.

Začiatok opráv na objekte miestnej teplárne v meste Ochtyrka

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na začatie obnovy zničenej krajiny. Podľa jeho slov je nevyhnutné včas sa začať pripravovať na zimu, je potrebné obnoviť desaťtisíce obytných domov, či zaistiť zásobovanie energiami. V dôsledku bojov boli ochromené alebo aj zastavili prevádzku tisíce podnikov, čo okrem nedostatku výrobkov prinášalo komplikácie aj pre hospodárstvo krajiny.

• Americká vesmírna agentúra na základe satelitných záberov vypočítala, že ruské sily okupujú približne 22% poľnohospodárskej pôdy na Ukrajine. V tejto súvislosti upozornila na ovplyvnenie vývozu obilnín pre zahraničie, nakoľko vojenská aktivita narušila prebiehajúcu žatvu aj výsev nových plodín. Tamojšie poľnohospodárstvo trpelo tiež nedostatkom pracovnej sily. Mimo to pretrvávala blokáda obilia v ukrajinských prístavoch vplyvom uzavretia námorných trás cez Čierne more.

Týždeň od 11. do 17. júla 2022

Bytový dom v Charkove po ruskom ostreľovaní

• Ruská armáda sa naďalej snažila o dobytie zvyšku Doneckej oblasti. Útoky smerom na Sloviansk obrancovia úspešne odrazili, zaznamenané boli raketové útoky na Charkov a ostreľovanie Kramatorska. Až 70% raketových útokov bolo pritom vedených na civilné ciele, vrátane obytných budov. Ruské sily sa na východe Ukrajiny preskupovali, aby obnovili útoky na mesto Siversk, dôležité predmostie pre útok na väčšie mestá Sloviansk a Kramatorsk.

• Postup ruskej armády bol v ostatných týždňoch veľmi pomalý. Okrem nutného preskupovania jednotiek muselo okupačné velenie riešiť pretrvávajúci deficit ľudskej sily. Nedostatok vojakov staval Rusov pred dilemu, či zálohami doplnia útočné vojská na Donbase alebo posilnia obranu na juhu Ukrajiny a udržia tak Chersonskú oblasť pod svojou kontrolou.

Kremeľ hľadal viac mužov do svojej armády najrôznejšími prostriedkami. Podnikal nábory v chudobných etnických menšinách Ruska, najímal žoldnierov a naberal aj v radoch Ukrajincov zo separatistických území. Sľuboval štedré finančné odmeny, ktoré však vyplácal len zdráhavo alebo neúplne. Napriek všetkým snahám však problém nahradiť straty utrpené v bojoch pretrvával. Všeobecná mobilizácia v Rusku nemohla byť vyhlásená bez zavedenia oficiálneho vojnového stavu. Tým by však padla starostlivo budovaná ruská propaganda voči vlastným občanom, ktorá od začiatku invázie hlásala, že na Ukrajine vedú iba „obmedzenú špeciálnu vojenskú operáciu“. Použitie slova vojna či kritizovanie ruskej agresie bolo v Rusku zakázané a mohlo byť potrestané až 15 rokmi väzenia.

• Výkonné západné zbrane otvorili ukrajinskej armáde možnosť uskutočňovať presne cielené útoky na ruské logistické objekty, kontrolné stanovištia a lokálne centrá velenia v tyle ďaleko za frontovou líniou. Tým sa podarilo stabilizovať situáciu na bojisku, v niektorých oblastiach dokonca zmeniť stav veci v prospech Ukrajiny, ktorá vďaka novým zbraniam dokázala vytvoriť protiváhu početnejším ruským zbraňovým systémom. Jeden z najväčších útokov sa odohral v pondelok v noci, keď ukrajinská armáda zasiahla muničný sklad v obci Nova Kachovka v okupovanej Chersonskej oblasti. Masívny výbuch zaznamenali aj satelity a zničenie muničného skladu potvrdili viacerí ruskí vojnoví blogeri s kontaktmi na fronte.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udeľoval štátne vyznamenania Hrdina Ukrajiny, niektoré z nich In memoriam

• Ruská armáda začala do obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárne navážať bojovú techniku vrátane raketových systémov, z ktorých následne ostreľovala druhú stranu rieky Dneper a mesto Nikopol. Citlivé objekty elektrárne tak využila ako štít proti ukrajinským obrancom, ktorí s vedomím rizika nemohli viesť plnohodnotné odvetné ostreľovanie.

• Európska komisia v stredu vydala usmernenie ohľadne sankcií na dovoz tovaru do ruskej exklávy Kaliningrad, podľa ktorého musela Litva umožniť tranzit ruského nákladu do tejto oblasti po železnici s tým, že prepravovať sa mohli iba nevyhnutné tovary. Tranzit vojenského materiálu a techniky ako aj tovarov s dvojakým použitím zostal úplne zakázaný. Členské štáty Európskej únie, ktorých sa usmernenie týkalo, museli zabezpečiť, aby objem prepravovaných tovarov neprekročil priemer z predchádzajúcich troch rokov a aby nedochádzalo k obchádzaniu sankcií. Cestný tranzit tovarov zo sankčných zoznamov nebol podľa opatrení Európskej únie povolený vôbec. Litva toto usmernenie plne a bez výhrad rešpektovala.

• Severná Kórea oficiálne uznala samozvanú Doneckú ľudovú republiku a samozvanú Luhanskú ľudovú republiku.

• V Istanbule sa začalo štvorstranné rokovanie Ukrajiny, Ruska, Turecka a OSN týkajúce sa vývozu obilia zo zablokovaných ukrajinských prístavov. Išlo o prvé osobné stretnutie ruských a ukrajinských predstaviteľov od 29. marca.

Týždeň od 18. do 24. júla 2022

Mapa obsadenia ukrajinského územia k 22. júlu. Ružové oblasti sú pod ruskou kontrolou, šrafované sú sporné územia, kruhy s trikolórou sú miesta združovania ruských jednotiek

• Ani v tomto týždni boje na Donbase nedosahovali úroveň z júna, kedy skončila bitka o súmestie Severodoneck - Lysyčansk. Ruská armáda podnikala menšie útoky na mesto Bachmut, tu však bola frontová línia priamejšia a nehrozilo obkľúčenie ukrajinských obrancov. Snažila sa aj o postup k mestu Vuhlehirsk asi 50km severovýchodne od Donecka, kde sa nachádza druhá najväčšia ukrajinská elektráreň.

• Na juhu Ukrajiny Rusi posilňovali obranu dobytých území, najmä v Chersonskej oblasti. Ukrajinská armáda tu totiž pokračovala v protiútokoch, ktoré sa obmedzovali prakticky len na ostreľovanie zásobovacích reťazcov a skladov, radarových a komunikačných bodov a stanovíšť ďalekonosného delostrelectva. S úspechom na to využívala najmä americké systémy HIMARS s ďalekým dostrelom. Ukrajina v tejto oblasti postupne oslobodila 44 miest a dedín, pre ruskú armádu bolo čoraz namáhavejšie udržať svoje pozície. Ukrajinská armáda využívala salvové raketomety HIMARS aj pri úderoch na Antonivský most cez rieku Dneper, kľúčový objekt pre zásobovanie a presuny ruských síl ako aj pre obsadené mesto Cherson.

• USA schválili ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine, medzi iným aj štyri ďalšie raketomety HIMARS. Ich počet sa tým zvýšil na 20, pričom osem z nich v tomto čase ukrajinská armáda už využívala v bojoch.

Odstraňovanie nevybuchnutej bomby FAB-500 na streche bytovky v Charkove

• Rusko začalo vo väčšej miere používať pri raketových útokoch na pozemné ciele protilietadlové strely a systémy protivzdušnej obrany S-300 a S-400, pravdepodobne z nedostatku vhodnejšej munície. Takéto útoky sa vyznačujú nízkou presnosťou, čo vedie k vyšším civilným obetiam.

• V piatok ukrajinský minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov a ruský minister obrany Sergej Šojgu podpísali so zástupcami OSN a Turecka dohody o otvorení ukrajinských obchodných prístavov v Čiernom mori. Učinili tak oddelene formou podpisu dvoch samostatných zmlúv. Ukrajinská strana sa tak diplomaticky vymedzila voči agresorovi, keď sa nepodpísala pod rovnaký dokument. Olexandr Kubrakov vyhlásil, že Ukrajina nedôveruje Rusku, ale dôveruje partnerom v Turecku a OSN, ktoré dohodu o obnove vývozu obilia sprostredkovali. Dosiahnutie dohody bolo možné vďaka vojenským úspechom ukrajinskej armády, ktorá znovuzískaním Hadieho ostrova opäť kontrolovala svoje teritoriálne vody.

V ukrajinských prístavoch uviazlo následkom invázie asi dvadsať miliónov ton obilia a ďalších potravín v hodnote asi desať miliárd dolárov. Uzatvorená dohoda upravovala proces vývozu obilnín a súvisiacich produktov tak, že lode z prístavov cez zamínované pobrežné vody viedlo ukrajinské sprievodné plavidlo podporované vojenským letectvom. V tureckých vodách alebo prístavoch sa obchodné lode následne podrobili spoločnej inšpekcii nákladu a posádky za prítomnosti zástupcov Ukrajiny, Ruska, OSN a Turecka. Kontrola nad ukrajinskými prístavmi tak zostala plne v rukách Ukrajiny. Rovnaký postup sa uplatňoval aj na lode smerujúce do ukrajinských vôd. Rusko sa totiž obávalo, že prichádzajúce nákladné lode by mohli prevážať zbrane.

Najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí (vľavo) a ruský prezident Vladimír Putin

Karikatúra Vladimíra Putina a Recep Tayyip Erdogana pred mapou Sýrie

• Ruský prezident Vladimír Putin v utorok navštívil Teherán, kde sa stretol s vrcholnými iránskymi predstaviteľmi a s tureckým prezidentom Recep Tayyip Erdoğanom. Diskutovalo sa na tému obilie a o situáciách v Sýrii a na Ukrajine. Stretnutie prezidentov Ruska a Turecka pred novinármi začalo pre Vladimíra Putina veľmi nepríjemne, keď musel na príchod Erdogana čakať. Ponechanie ruského lídra necelú minútu celkom samého pred novinármi bolo v reči diplomatického protokolu, kde je dôležitý každý detail oficiálneho stretnutia, jasným signálom zneváženia.

• Po Litve sa na bojový dron Bayraktar TB2 pre Ukrajinu vyzbierali aj bežní Poliaci. Do zbierky sa zapojilo viac ako 200-tisíc ľudí, vrátanie niekoľkých politikov a celebrít.

Zničené múzeum Hryhorija Skovorodu, ukrajinského filozofa, básnika a osvietenca

• Od začiatku invázie do týchto dní ruské sily zničili viac ako 400 kultúrnych pamiatok, najviac v Charkovskej oblasti. Medzi zničenými objektmi prevládajú cirkevné stavby, ďalej sú to múzeá, knižnice, divadlá, archívy a rôzne pamätníky.

Týždeň od 25. do 31. júla 2022

• Frontová línia sa v tomto týždni výraznejšie neposúvala. Pokračovali ostreľovania na oboch stranách, Rusi intenzívne bombardovali Mykolajiv, zasiahli aj Odesu. Na Kyjevskú oblasť a Černihivskú oblasť bolo vystrelených 20 rakiet aj z územia Bieloruska. Ukrajinci cielili na muničné sklady v Chersonskej oblasti. Obeťou ostreľovania Mykolajivu sa stal aj poľnohospodársky magnát a jeden z najbohatších Ukrajincov Oleksij Vadaturskyj. Dobyvačné zisky dosiahla žoldnierska Wagnerova skupina bojujúca na strane Ruska, ktorej sa podarilo obsadiť Vuhlehirskú tepelnú elektráreň. Ruskí vojaci postúpili severovýchodne od mesta Bachmut, dôležitej dopravnej križovatky.

• Za účelom posilnenia obrany dobytých území presúvala ruská armáda svoje jednotky z Doneckej oblasti na juh Ukrajiny. Obrancovia tu ostreľovaním natoľko poškodili tri mosty cez Dneper, že na udržanie zásobovania musela ruská armáda začať budovať a používať pontónové mosty a kompy.

• Ruská armáda začala využívať obsadenú jadrovú elektráreň v Záporoží ako svoju vojenskú základňu, z ktorej ťažkými zbraňami ostreľovala druhý breh rieky Dneper, predovšetkým mesto Nikopol. Ukrajinské ozbrojené sily na tieto útoky nemohli adekvátne reagovať, pretože nechceli riskovať poškodenie kritických zariadení elektrárne.

• Na Ukrajinu dorazila ďalšia vojenská technika zo Západu. Nemecko dodalo Ukrajine salvové raketomety typu Mars II, ako aj tri ďalšie samohybné húfnice typu PzH 2000. Zmluvne bola tiež potvrdená septembrová dodávka delostreleckého detekčného radaru typu Cobra. Nemecká vláda ďalej schválila predaj sto samohybných húfnic typu PzH 2000 v celkovej hodnote 1,7 miliardy eur, ich výroba však potrvá niekoľko rokov. Z Veľkej Británie dorazilo na Ukrajinu prvých šesť obrnených vozidiel Stormer. Poľsko na Ukrajinu poslalo nešpecifikovaný počet tankov PT-91 Twardy, čo je rozsiahlo modernizovaný tank T-72. Na Ukrajine už operovali aj prvé tri kusy z tridsiatich nemeckých samohybných protileteckých systémov Gepard.

Boris Johnson symbolicky odovzdáva Cenu Sira Winstona Churchilla prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému

• V utorok britský premiér Boris Johnson prostredníctvom telemosta udelil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému Cenu Sira Winstona Churchilla za jeho líderstvo, neuveriteľnú odvahu, vzdor a dôstojnosť tvárou v tvár ruskej invázii.

• V ukrajinských prístavoch Odesa, Čornomorsk a Pivdeny prebehli práce potrebné na obnovenie vývozu obilia. Armádni i civilní špecialisti naplánovali a pripravili prístupové koridory, dôkladne preskúmali podmorské objekty, inštalovali navigačné zariadenia nevyhnutné k zabezpečeniu bezpečnosti plavby a vykonali ďalšie potrebné úkony. Zároveň bolo v Istanbule otvorené centrum pre koordináciu, monitorovanie a inšpekciu vývozu poľnohospodárskych produktov, kde začali spoločne pôsobiť civilní a vojenskí predstavitelia Ukrajiny i Ruska, ako aj delegáti z Turecka a OSN.

• Predseda slovenskej opozičnej politickej strany Smer Robert Fico sa objavil na zozname 75 osôb, ktoré podporujú ruskú propagandu. Stalo sa tak za jeho výroky, že sa nedá preukázať ruská zodpovednosť za konflikt na Ukrajine a že Ukrajina na rozdiel od Ruska neplní podmienky Minských dohôd. Zoznam vydalo ukrajinské Centrum boja proti dezinformáciám.

• Rusko vyslalo na zabrané územia Ukrajiny špecialistov pre prácu s verejnosťou. Ich úlohou bolo vytvoriť občianske hnutie, ktoré najímalo ľudí zúčastňujúcich sa na zinscenovaných akciách na podporu referenda o pripojení oblastí k Rusku.

August 2022

Týždeň od 1. do 7. augusta 2022

• Pokračoval rýchly presun ruskej armády najmä z Donbasu do citlivých oblastí na juhu Ukrajiny, kde ukrajinská armáda podnikala protiofenzívne kroky formou série úderov na muničné a palivové sklady a iné významné objekty nepriateľa. Týmto postupom sa jej podarilo postupne oslobodiť 53 obcí. Podľa odhadu analytikov sa ku Chersonu presunula až tretina ruských jednotiek pôsobiacich na Ukrajine. Vďaka moderným zbraniam od spojencov dokázala ukrajinská armáda prevziať iniciatívu a určiť kde a ako sa bude bojovať.

• Ruská armáda musela následkom odsunu časti svojich síl upraviť svoj plán ofenzívy v Donbase, kde útočné operácie sústredila takmer výhradne na kľúčové mesto Bachmut, ktorého zisk by jej uľahčil útoky na Sloviansk a Kramatorsk, veľké mestá na severe Doneckej oblasti. Všetky útoky tu však boli odrazené. Odložiť musela aj prípravy na útok v smere na Charkov a Charkovskú oblasť. Menší úspech zaznamenala v Doneckej oblasti, kde vytlačila ukrajinských obrancov z pozícií okolo vetracej šachty uhoľnej bane juhozápadne od mesta Avdijivka. Toto ukrajinské postavenie bolo považované za najbližšie situované k mestu Doneck a zároveň za kľúčovú obrannú pozíciu pre samotnú Avdijivku. Postavenie Ukrajinci držali od roku 2015.

• Veľká Británia prisľúbila ukrajinským námorným silám dve protimínové lode s tým, že skupina ukrajinských námorníkov už nastúpila na výcvik obsluhy týchto lodí.

Vozovňa charkovského metra po raketovom útoku ruskej armády z dňa 20. júna 2022

• Ukrajinské Centrum pre boj s dezinformáciami vyhlásilo, že od začiatku invázie do konca júla podniklo Rusko 300 útokov na vojenské ciele a až 17 300 úderov na civilné ciele. Dôvodom až 60-násobnej prevahy útokov na civilnú infraštruktúru je podľa neho široké využívanie zbraní s nízkou presnosťou a používanie zastaraných, nepresných alebo nepravdivých informácií. Moskva útoky na civilné ciele odmietala.

• Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi vyhlásil, že stratili diaľkovú kontrolu nad Záporožskou atómovou elektrárňou. Zároveň vyzval Rusko aj Ukrajinu, aby povolili zahraničným odborníkom vykonať inšpekciu s cieľom stabilizovať situáciu. Ukrajinská národná spoločnosť na výrobu jadrovej energie Enerhoatom už skôr informovala, že ťažké zbrane, ktoré ruskí vojaci umiestnili v areáli elektrárne, sa nachádzali blízko horľavých častí zariadenia, ktoré zaisťuje bezpečný chod elektrárne, predovšetkým veľmi blízko hlavnej olejovej nádrže na chladenie parnej turbíny a pri zásobníku vysoko výbušného vodíka na chladenie generátora.

• 1. augusta nadobudla platnosť štvorstranné dohoda uzatvorená 22. júla o odblokovaní ukrajinských obchodných prístavov. V pondelok ráno z Odesy vyplávala prvá loď naložená poľnohospodárskymi produktmi. Čakala ju plavba sprevádzaná ukrajinským vojnovým námorníctvom a následná kontrola Spoločným koordinačným centrom v Istanbule. Na vyplávanie čakalo ďalších 16 lodí, ktoré v prístavoch uviazli po začatí invázie. Očakávalo sa, že vývoz obilia prinesie ukrajinským poľnohospodárom najmenej miliardu dolárov potrebných na zabezpečenie ďalšej sejby.

Týždeň od 8. do 14. augusta 2022

Výbuch na ruskej leteckej základni Saky na Kryme

• Ukrajina v utorok prvýkrát zaútočila na území Krymského polostrova, asi dvesto kilometrov od aktuálneho južného frontu. Séria veľkých výbuchov zasiahla dôležitú ruskú leteckú základňu Saky v Novofedorivke. Zničených bolo najmenej osem lietadiel, vrátane stíhačiek. Z pohľadu Ukrajiny nešlo o útok na ruské územie, keďže Krym stále považuje za svoj. Ruská strana výbuchy pripisovala nehode spôsobenej porušením zásad požiarnej bezpečnosti a zákazu fajčenia. Priznaním ukrajinského útoku by spochybnila účinnosť svojich systémov protivzdušnej obrany, ktorých povesť utrpela už pri potopení krížnika Moskva.

Útok spôsobil na Krymskom polostrove paniku. Pred Krymským mostom vedúcim cez Kerčský prieliv do Ruska sa vytvorili dlhé kolóny áut s utekajúcimi dovolenkármi a obyvateľmi Krymu. Cez tento pozemný koridor utekali aj niektorí vojenskí velitelia a ich rodiny z Chersonskej oblasti.

• Prioritou Ruska v tomto týždni bol presun armády z Donbasu na juh s cieľom posilniť front v Chersonskej a Záporožskej oblasti pre prípad ukrajinskej protiofenzívy. Na východnom fronte tak zostali prevažne sily zložené z proruských separatistov z odštiepeneckých republík.

• Ukrajinská armáda pokračovala v cielených úderoch v Chersonskej oblasti, kde zásahom vyradila dôležitý most cez Dneper v meste Kachovka. Zničený bol aj železničný most na trati z Krymu, čo okupantom znemožnilo zásobovať svoje jednotky kapacitnou železničnou dopravou.

Lesný požiar po ruskom ostreľovaní Mykolajiva

• Na okupovaných územiach silnel odpor domáceho obyvateľstva. Partizánske jednotky tu pomáhali ukrajinskej armáde identifikovať a presne zamerať kľúčové ciele, podnikali atentáty na dosadených promoskovských predstaviteľov, vyhadzovali do vzduchu mosty aj vlaky a všemožne sabotovali aktivity okupantov.

• Záporožská jadrová elektráreň sa stala terčom delostreleckého útoku, z ktorého sa vzájomne obviňovali obe bojujúce strany. Boli poškodené dve budovy, vrátane skladu vyhoreného paliva. Došlo k úniku vodíka, požiaru a explózii. Kritické zariadenia elektrárne poškodené neboli, úroveň radiácie zostala v normále.

Ruskí technici z Rosatomu realizovali svoj plán pripojenia elektrárne na elektrickú sústavu Krymského polostrova. Z tohto dôvodu odpojili elektráreň od ukrajinskej elektrickej siete, pričom fyzicky zničili pripojovacie vedenie. Počas tejto transformácie využívali na chladenie odstavených blokov len núdzové dieselgenerátory.

• Generálny štáb ukrajinskej armády informoval, že od začiatku invázie zahynulo 43 000 ruských vojakov. Ministerstvo obrany USA odhadlo, že celkovo ich bolo z boja vyradených (zabitých alebo zranených) 70 až 80 000. Ruské straty na technike v tomto čase predstavovali 1817 tankov, 4076 obrnených vozidiel, 2998 nákladných vozidiel a cisterien, 964 delostreleckých a 261 raketových systémov, 133 systémov protivzdušnej obrany, 193 vrtuľníkov, 223 lietadiel, 757 dronov, 15 lodí a 87 kusov špeciálnej pozemnej techniky. Straty na živej sile sa ruská armáda snažila pokryť aj náborom väzňov.

Odmínovanie obytných oblastí na predmestí Kyjeva

• USA informovali o poskytnutí 89 miliónov dolárov Ukrajine na zlikvidovanie nášľapných mín a nevybuchnutej munície, ktorá blokovala návrat vysídlencov do domovov, obnovu krajiny ako aj prístup k poľnohospodárskej pôde. Od marca bolo pritom na Ukrajine zneškodnených asi 160-tisíc mín.

• Dánsko podporilo projekt výcviku ukrajinských vojakov bez bojových skúseností, ktorý na začiatku júla rozbehla Veľká Británia. Do Spojeného kráľovstva poslalo inštruktorov a ponúklo možnosť uskutočňovať výcvik aj v Dánsku.

Týždeň od 15. do 21. augusta 2022

• Týždeň po útoku na ruskú leteckú základňu Saky zasiahli v utorok na Kryme viaceré explózie ďalšie armádne letisko pri Simferopole, ďaleko za dostrelom zbraní, ktoré Ukrajine poskytli spojenci. Iný útok, pravdepodobne malým dronom, zasiahol na severe polostrova ruský sklad munície a trafostanicu pri dôležitom železničnom uzle Džankoj. Týmito údermi sa ruským silám značne narušila logistika a skomplikovalo zásobovanie vlastných vojakov v Chersonskej a Záporožskej oblasti, kde čelili narastajúcej protiofenzíve ako aj partizánskym útokom. V reakcii na krymské útoky ruská armáda zo svojich leteckých základní na Kryme narýchlo stiahla lietadlá a vrtuľníky. Zaznamenané boli prelety 24 lietadiel a 14 vrtuľníkov.

Raketový útok na Charkov zasiahol bytový dom. 7 mŕtvych, 20 zranených civilistov

• Ruská armáda vyvíjala tlak predovšetkým na východe, kde sa naďalej zameriavala na získanie plnej kontroly nad Luhanskou a Doneckou oblasťou. Najintenzívnejšia bojová situácia bola na osi Avdijivka-Pisky-Marjinka, 25 kilometrov dlhej línii nachádzajúcej sa niekoľko kilometrov západne od Donecka. Tu sa jej darilo po malých krokoch postupovať, keď uskutočnila denne 700 až 800 delostreleckých útokov so spotrebou 40 až 60-tisíc delostreleckých granátov. Ukrajinci však mali situáciu pod kontrolou, zisky ruskej armády boli len minimálne. Boje pokračovali aj v Záporožskej a Mykolajivskej oblasti, raketové útoky na civilné ciele boli zaznamenané na viacerých miestach Ukrajiny. Útoky sa nevyhli ani mestu Nikopol, ktoré bolo niekoľkokrát ostreľované zo základne zriadenej v Záporožskej jadrovej elektrárni.

Stretnutie Recep Tayyip Erdogana, Volodymyra Zelenského a Antónia Guterresa v Ľvove

• Vo štvrtok sa v Ľvove stretli ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan a generálny tajomník OSN António Guterres. Jednali o možnostiach ukončenia vojny, rokovanie s Ruskom Zelenskyj podmienil stiahnutím ruskej armády z Ukrajiny. Erdogan vyhlásil, že stojí po boku Ukrajiny a že verí v nájdenie najkratšej a najférovejšej cesty k mierovému rokovaciemu stolu. Predmetom rozhovorov boli tiež možnosti zlepšenia platnej dohody o vývoze obilia, otázka vzájomnej výmeny vojnových zajatcov ako aj situácia v Záporožskej jadrovej elektrárni. Prezident Zelenskyj vyzval OSN, aby zaistila bezpečnosť tohto strategického objektu a jeho uvoľnenie spod ruských vojenských síl.

• Ruské velenie vyhlásilo, že na Ukrajine zničilo nemecký protilietadlový systém Gepard ako aj 6 z najmenej 20 dodaných amerických salvových raketometov HIMARS. Stratu čo i len jedného systému HIMARS ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov poprel, údajné zlikvidovanie systému Gepard nekomentoval.

• Do okupovaného Mariupoľa doplávala ruská trajektová loď, kde podľa informácie ministerstva obrany začala plniť "špecifickú misiu".

Týždeň od 22. do 28. augusta 2022 (Polrok trvania invázie)

V stredu 24. augusta uplynulo pol roka od začiatku invázie. Ruská federácia odvtedy musela niekoľkokrát meniť stratégiu boja, predefinovať svoje ciele a ich komunikáciu voči verejnosti, pretože tie pôvodné sa jej nedarilo napĺňať. Vývoj na fronte ukázal, že ukrajinská armáda po počiatočnej defenzíve prevzala iniciatívu, začala určovať tempo, spôsob aj miesta bojov a Rusi boli donútení improvizovať.

Ilustračný obrázok

Podpora Ukrajiny od širokej medzinárodnej verejnosti zostávala aj po pol roku trvania invázie na vysokej úrovni. Popularite sa napríklad stále tešila crowdfundingová kampaň, ktorá ľuďom kdekoľvek na svete ponúkala, po zaplatení určitého poplatku, možnosť napísať odkaz na rôzny typ munície, ktorý ukrajinská obrana následne vypálila na nepriateľa. Najväčší záujem mali ľudia z USA, Nemecka a Veľkej Británie. Najvyššie ukrajinské armádne kruhy tento spôsob podpory oficiálne nepodporili, iba ho ticho tolerovali. Kampaňou sa podarilo pre ukrajinskú armádu vyzbierať cez 200 tisíc dolárov, ktoré boli nasmerované na nákup vojenského vybavenia pre ochranu a podporu vojakov, teda nie na zbrane ani muníciu.

Rekordnú, doposiaľ najvyššiu, vojenskú pomoc Ukrajine v stredu oznámil aj americký prezident Joe Biden. Prisľúbil zbrane a vybavenie vo výške takmer troch miliárd dolárov, pričom menoval letecké obranné systémy, delostreleckú techniku a muníciu, drony a radary.

Výstava zničenej ruskej vojenskej techniky v centre Kyjeva pri príležitosti Dňa nezávislosti Ukrajiny

V rovnaký deň, teda 24. augusta, si Ukrajina pripomínala Deň nezávislosti, 31. výročie získania nezávislosti od Sovietskeho zväzu (v roku 1991). Kyjevské úrady však zakázali v termíne od pondelka do štvrtka všetky väčšie podujatia a zhromaždenia z dôvodu odôvodnenej obavy z možných ruských útokov počas trvania osláv. Namiesto tradičnej vojenskej prehliadky bola v centre Kyjeva statická výstava zničenej ruskej techniky.

Pri príležitosti výročia nezávislosti bolo v Kyjeve premenovaných 95 ulíc a námestí, ktoré odkazovali na ruské a sovietske mená. Nové názvy boli naviazané na významné historické udalosti Ukrajiny a slávne osobnosti, ktoré bojovali za jej nezávislosť. Jedna z ulíc Kyjeva, ktorá predtým niesla meno po sovietskom ministrovi obrany, bola pomenovaná po ukrajinskom pluku Azov. Iná ulica dostala nové meno Londýnska, z vďaky za jedno z kľúčových spojenectiev v boji proti ruským inváznym silám.

Rad slobody, najvyššie štátne vyznamenanie Ukrajiny udeľované cudzincom

Počas osláv Dňa nezávislosti navštívil Kyjev aj dosluhujúci britský premiér Boris Johnson. Stretol sa s prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého uistil, že „Spojené kráľovstvo zostane stáť pri Ukrajine a poskytne jej každú možnú vojenskú, hospodársku a humanitárnu podporu tak dlho, ako to bude potrebné." Prezident odovzdal Borisovi Johnsonovi najvyššie štátne vyznamenanie Ukrajiny, Rad slobody.

Ukrajincom ku Dňu nezávislosti neočakávane zablahoželal aj bieloruský líder Alexandr Lukašenko, tradičný spojenec Ruska, keď povedal „Som presvedčený, že dnešné nezhody nedokážu zničiť stáročný základ úprimných, dobrých susedských vzťahov. Bielorusko bude aj naďalej presadzovať rozvoj priateľských a vzájomne rešpektujúcich kontaktov na všetkých úrovniach.“ Ukrajincom ďalej zaželal „pokojné nebo, toleranciu, statočnosť, silu a úspech pri obnove dôstojného života“.

Udalosti týždňa

• Ruská armáda výrazne spomalila tempo svojich útokov. Svoje sily naďalej sústredila na dobytie zvyšku Doneckej oblasti, útoky v okolí miest Bachmut a Avdijivka však boli odrazené. Celkovo ruská ofenzíva na Donbase dosahovala len minimálny pokrok aj pre nedostatok munície a personálu, celkové vyčerpanie zdrojov a fyzickej aj morálnej únavy vojska. Ruská armáda tiež pokračovala v posilňovaní kontroly nad získanými regiónmi a obnovovala bojaschopnosť svojich jednotiek. Medzitým pokračovala v leteckých a raketových útokoch na civilné objekty po celej Ukrajine.

• Ozbrojené sily Ukrajiny pokračovali v ostreľovaní bodov kľúčových pre ruskú armádu. Pomocou raketometov HIMARS opäť zasiahli Antonovský most, jeden z dvoch prechodov cez rieku Dnipro v okupovanom meste Cherson, dôležitý pre zásobovanie ruských jednotiek v meste a oblasti. Tiež zneškodnila dve stanovištia protivníka v Chersonskej a Mykolajivskej oblasti, kde zničila húfnice, raketové a radarové systémy, mínomety, obrnené vozidlá a asi 200 rakiet.

Následky útoku na železničnú stanicu v Čaplyne

• V stredu, na deň nezávislosti Ukrajiny, zahynulo 22 ľudí a vyše 50 ich bolo zranených pri útoku na železničnú stanicu v obci Čaplyne v Dnepropetrovskej oblasti. Ruská raketa tu zasiahla osobný vlak.

• Gubernátor Sevastopoľa uviedol, že protivzdušná obrana Krymu zostrelila niekoľko bezpilotných lietadiel a dronov.

• Náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj Informoval, že vojna s Ruskom si vyžiadala život takmer deväťtisíc ukrajinských vojakov.

Nano dron Black Hornet

• Nórsko a Spojené kráľovstvo prisľúbili dodať Ukrajine miniatúrne drony Teledyne Flir Black Hornet vybavené dvojicou kamier a termovíziou. Vreckové drony s dosahom do dvoch kilometrov sú určené na prieskum a identifikáciu cieľov.

• Iránska armáda začala manévre zamerané na testovanie svojich bojových a prieskumných dronov. Vojenskí predstavitelia USA v tejto súvislosti vyjadrili obavu, že by tieto drony mohli byť následne dodané Rusku.

• Od začiatku invázie zatkli v Rusku viac ako 16-tisíc ľudí za protestovanie proti vojne alebo za nazvanie „špeciálnej vojenskej operácie“ vojnou, čo bolo v Rusku zakázané.

• Jeden z ruských oblastných úradov potvrdil, že umiestnil už tisíc detí z Mariupoľa do náhradných rodín prevažne v sibírskych mestách. Ďalších 300 detí na adopciu čakalo. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, v ktorom obvinilo Rusko z unášania ukrajinských detí z obsadených území, ich násilné odoberania rodičom a umiestňovania na ruskom ďalekom východe.

• Pobaltské štáty a Poľsko v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine začali s odstraňovaním vojenských pamätníkov druhej svetovej vojny z verejných priestranstiev. Rôzne sochy a sovietska vojenská technika bola väčšinou premiestnená do areálov špecializovaných múzeí, niektoré objekty boli zbúrané.

September 2022

Týždeň od 29. augusta do 4. septembra 2022

Mapka aktuálne obsadeného územia. Smery ukrajinskej protiofenzívy označujú modré šípky.

• V pondelok predstavitelia Ukrajiny informovali, že ukrajinská armáda spustila v Chersonskej a Mykolajivskej oblasti z viacerých smerov očakávanú protiofenzívu. V tomto regióne už dlhší čas prebiehali prípravné operácie ukrajinskej armády, ruské sily tak mali dostatočný čas pripraviť sa na útok a posilniť svoje obranné pozície. V okolí mesta Cherson sa zakopávali vo viacerých líniách. Ukrajinskej armáde sa na začiatku útoku podarilo preraziť líniu prvých obranných pozícií na troch miestach, oslobodiť sa podarilo štyri obce. Frontová línia sa však v tomto týždni posúvala len málo. Oslobodiť sa podarilo niekoľko ďalších obcí, ale kľúčová bitka o 300-tisícove mesto Cherson sa ani nezačala. Ukrajinská armáda sa pokúšala cielenými údermi v čele útoku a v tyle narušiť logistické centrá a oslabiť tak pozície nepriateľa. Ostreľovala aj trajekty a pontónové mosty cez rieku Dneper, ktoré musel agresor využívať na zásobovanie okupovaného územia potom, ako bol po presných zásahoch vyradený Antonivský most.

• Na základe tlaku obrancov na juhu musela ruská armáda presúvať svoje mobilné záložné jednotky na posilnenie voľnejších úsekov vlastnej obrannej línie a na pokrytie utŕžených strát.

• Hmatateľný posun nenastal ani v Charkovskej oblasti a na Donbase, kde sa ruská armáda snažila malými krokmi získať nové územia.

Odborníci z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu skúmajú poškodenie jednej z budov Záporožskej jadrovej elektrárne

• V Záporožskej jadrovej elektrárni z dôvodu poškodení od ostreľovania odstavili aj posledný činný reaktor. Elektráreň pod ruskou kontrolou navštívil inšpekčný 14-členný tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorý viedol jej predseda Rafael Grossi. Agentúra si kládla za cieľ preskúmať jadrovú bezpečnosť a dodržiavanie bezpečnostných štandardov v elektrárni, o čom chcela následne predložiť správu pred Bezpečnostnou radu OSN. Predseda agentúry tiež navrhol zriadenie stálej monitorovacej misie v elektrárni.

• Rozbehnutie ukrajinskej protiofenzívy vystrašilo obyvateľov ruského prihraničného mesta Belgorod, ktorí ho húfne opúšťali. Ich obavy boli znásobené aj niekoľkými predošlými údermi na vojenské ciele v okolí mesta.

• Za účelom oklamania nepriateľa Ukrajina úspešne využívala kašírované atrapy vyspelých odpaľovacích systémov, najmä raketometov HIMARS. Ruské sily tak na ničenie bezcenných cieľov plytvali drahými raketami dlhého doletu Kalibr.

• Švédska vláda oznámila, že ich krajina daruje Ukrajine delostreleckú muníciu v hodnote 46,8 milióna eur.

• Európska únia úplne pozastavila platnosť dohody s Ruskom o zjednodušení vydávania víz, čo pre občanov Ruskej federácie znamenalo dlhšie čakacie doby a vyššie poplatky za víza do Únie. Na zvažovaný úplný zákaz vydávania víz sa nenašla medzi krajinami EÚ dostatočná zhoda.

Týždeň od 5. do 11. septembra 2022

Charkovská protiofenzíva

Rýchly postup ukrajinskej armády pri charkovskej protiofenzíve umožnila moderná taktika boja spolu s vhodnou technikou. Na fotke Peugeot 307 CC ukrajinskými silami adaptovaný na vojenské použitie.

V utorok ráno ukrajinské ozbrojené sily nečakane otvorili druhú protiofenzívu v Charkovskej oblasti, severne od mesta Izium. Ruské jednotky v regióne neboli na odrazenie protiofenzívy dostatočné početné, nakoľko svoje sily presmerovali na juh Ukrajiny, kde ukrajinské sily spustili protiofenzívu predošlý týždeň. Ruské bojové jednotky sa tiež sústredili na dobytie Doneckej oblasti, čo viazalo značnú časť ich vojska v okolí miest Doneck a v útočnej línii na strategický Bachmut. Na mieste novej protiofenzívy tak zostali prevažne len slabo vyzbrojené jednotky tvorené najmä slabo motivovanými, nezriedka násilne odvedenými mužmi z Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky.

Preznačovanie armádnych symbolov na ukoristenej vojenskej technike

Následkom prekvapivej akcie ukrajinskej armády boli zaskočené ruské sily donútené ustupovať, miestami až so zahanbujúcou rýchlosťou. Do ukrajinských rúk sa tak už v prvotných fázach dostala aj obec Verbivka s rozsiahlou zbrojnicou nepriateľa. Ruské jednotky ustupovali v panike na viacerých úsekoch, pričom za sebou nechávali veľké množstvo techniky a munície, do zajatia padlo veľa vojakov. Zrútenie frontu napokon vyústilo do stiahnutia sa ruských vojsk z celej Charkovskej oblasti až za rieku Oskil.

Protiofenzíva v Chersonskej oblasti, prebiehajúca od predošlého týždňa, zostala bez výraznejších posunov, poslúžila však ako falošná návnada, ktorá prinútila stiahnuť početné ruské sily z pozícií na severe, z oblasti pri Charkove. Tam obrancovia následne naplno využili moment prekvapenia, postúpili o viac ako 50 kilometrov a oslobodili až 6000 km² územia. Pod svoju kontrolu opätovne získali aj kľúčové mestá Kupiansk so železničným uzlom a Izium, ktoré boli ako logistické centrá mimoriadne dôležité pre podporu a zásobovanie ruskej ofenzívy v celom regióne Donbas.

Úspešná charkovská protiofenzíva znamenala mimoriadne dôležitú vzpruhu aj pre morálku ukrajinského vojska ako aj domáceho civilného obyvateľstva.

Okrem späť získania územia Ukrajina úspešnou protiofenzívou jednoznačne preukázala, že jej ozbrojené sily vedia používať moderný spôsob vedenia vojny. Dokázali účinne skombinovať rýchle protiútoky mobilnej pechoty, ktorá obsadila kľúčové body v tyle nepriateľa. V ďalšom slede nastúpili ťažké mechanizované jednotky a tanky, ktoré dočistili priestor a porazili opevnené body nepriateľa a miesta odporu. Zároveň do oblasti veľmi rýchlo privážali techniku protivzdušnej obrany, čím znemožnili ruskému letectvu podporiť svoje pozemné sily. Toto všetko vykonali s podporou presných a koordinovaných raketových úderov. Svojim spojencom zo Západu tak jednoznačne preukázali, že dodávané zbraňové systémy vedia využívať efektívne, ich dodávanie má zmysel a nehrozí, že by padli do rúk nepriateľa.

Ukoristený najmodernejší používaný ruský tank T-90M

Naopak, ukrajinskej armáde sa podarilo ukoristiť prakticky nepoškodený ruský tank T-90M, ktorý bol najmodernejším tankom reálne používaným ozbrojenými silami Ruskej federácie pri tejto invázii na Ukrajinu. Vývojovo novší ruský tank T-14 Armata bol doposiaľ vyrobený len v niekoľkých kusoch a do bojov na Ukrajine prakticky nezasahoval. O ukoristený tank T-90M prejavili záujem západné vojenské rozviedky a predpokladá sa, že bol bezodkladne dopravený do niektorej z krajín NATO. Podrobná analýza tanku totiž umožnila preskúmať pancierovanie, odhaliť slabiny a utajované kľúčové podrobnosti konkrétneho typu bojového vozidla ako aj rozpoznať celkový stav najnovšej úrovne vojenských technológií nepriateľa.

Prekvapujúca a nečakaná porážka ruskej armády pri charkovskej ofenzíve vyvolala v Rusku rôzne protichodné reakcie. Kritické hlasy proti Vladimírovi Putinovi, najmä z radov ruských komunálnych politikov, ho verejne vyzývali na odstúpenie, pretože podľa ich slov škodí Rusku. Naopak najfanatickejší podporovatelia vojny vyjadrili svoje pobúrenie z vývoja na fronte a žiadali, aby armáda vojnu vystupňovala, použila ničivejšie zbrane a ešte nemilosrdnejšie udierala na ukrajinských civilistov. Objavili sa tiež výzvy, aby Rusko pristúpilo k plošnej mobilizácii.

Ďalšie udalosti týždňa

Ruské raketové útoky pokračovali aj v tomto týždni. Zásah zničil aj budovu gymnázia v Kurachove pri Donecku.

• Ofenzíva v Chersonskej oblasti pokračovala pozičnými bojmi, ukrajinským silám sa podarilo získať niekoľko obcí. Ruské jednotky tu na opevnenie svojich pozícii zriadili silne zamínované územia, čo postup spomaľovalo. Ukrajinci si pomáhali aj raketovými útokmi na kľúčové ciele, zneškodnili napr. plavidlo nahradzujúce zničené mosty cez rieku Dneper.

• Ukrajinskí partizáni pokračovali v odbojovej činnosti. Nástražný výbušný systém v aute usmrtil dosadeného šéfa mestskej okupačnej správy v juhoukrajinskom meste Berďansk, rovnakým spôsobom zomrel aj Ruskom dosadený šéf ukrajinského mesta Michajlivka v okupovanej časti Záporožskej oblasti. Útoky cielili aj na miesta spojené s pripravovaným referendom o pripojení obsadených oblastí k Rusku. Po zničení niektorých politických štábov a skladu tlačovín musel byť termín referenda opätovne oddialený.

• Velenie ozbrojených síl Ukrajiny vyhlásilo, že 6. septembra celkové personálne straty ruskej armády v tejto invázii presiahli 50-tisíc vojakov, pričom mnohé ruské jednotky operujúce na ukrajinskom území mali zabitých alebo vážne zranených viac ako 40% svojich príslušníkov.

• Sankcie uvalené na Rusko a jeho zbrojný priemysel prinútili, podľa zistení západných tajných služieb, predstaviteľov Kremľa zadovážiť chýbajúce zbrane a muníciu na základe obchodných dohôd s Iránom a so Severnou Kóreou. Snahy ruského ministerstva obrany smerovali k nákupu rakiet, delostreleckých granátov a bezpilotných lietadiel. Severná Kórea neskôr poprela, že by delostreleckú muníciu Rusku dodávala.

Velín jedného z blokov Záporožskej jadrovej elektrárne

• Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu ukončila misiu v Záporožskej jadrovej elektrárni. Vo svojej správe potvrdila prítomnosť ruských vojakov, vojenských vozidiel a vybavenia v elektrárni. Na mieste prítomní inšpektori v správe ďalej potvrdili poškodenú infraštruktúru elektrárne vrátane škôd v bezprostrednej blízkosti reaktorov a vyzvali na ukončenie bojov a vytvorenie bezpečnostnej zóny v okolí elektrárne, kde by neprebiehali žiadne bojové operácie ani jednej zo strán konfliktu. Aj po skončení misie zostali v elektrárni dvaja experti MAAE ako nezávislí pozorovatelia s predpokladom ich trvalej prítomnosti až do skončenia invázie.

V tomto týždni bolo obnovené pripojenie elektrárne na elektrickú rozvodnú sústavu, vďaka čomu mohol byť z prevádzky odstavený aj posledný činný reaktor. Ten dovtedy produkoval elektrickú energiu nevyhnutne potrebnú na vlastný chod elektrárne, najmä na napájanie čerpadiel okruhov chladenia všetkých blokov a ďalších bazálnych bezpečnostných funkcií. Bez pripojenia na vonkajšiu sieť elektráreň v rozpore s bezpečnostnými štandardmi fungovala ako samostatný ostrov.

• Pobaltské štáty po vzájomnej dohode uzavreli svoje hranice s Ruskom a Bieloruskom, až na malé výnimky pre všetkých držiteľov ruských pasov.

Týždeň od 12. do 18. septembra 2022

Na oslobodených územiach začali ukrajinské úrady exhumovať hroby a vyšetrovať možné vojnové zločiny

• Rýchly postup pri charkovskej protiofenzíve z predošlého týždňa sa vyčerpal, v tomto týždni prebiehali už len lokálne boje o jednotlivé dediny, medzi inými aj v dosahu mesta Lysyčansk. Tým sa postupne otvárala možnosť na opätovné späťdobytie tohto mesta, ktoré padlo do ruských rúk na začiatku júla. Ukrajinská armáda v oblasti sústredila sily na mestá Donbasu. Bojovalo sa aj na predmestiach mesta Lyman, ktorý sa bleskovou charkovskou protiofenzívou ocitol na aktuálne novej frontovej línii. Tú ruská armáda urýchlene posilňovala a aktívne presúvala svoje jednotky na nové pozície.

• Po úspechu v Charkovskej oblasti sa obrancovia sústredili na južný front a okolie Chersonu, kde tiež zaznamenali určité zisky. Ruská armáda bola vytlačená aj z dediny Kyselivka, ležiacej 15km severozápadne od Chersonu, situovanej strategicky medzi diaľnicou a železničnou traťou do Mykolajiva. Obec bola pre ruskú armádu dôležitá z logistických dôvodov. Obrancovia naďalej ničili muničné sklady nepriateľa ako aj pontónové prechody cez rieku Dneper, ktoré bola ruská armáda nútená využívať na prepravu svojej techniky, zásob a munície.

Trosky dronu Šáhid-136 iránskej výroby zostreleného pri Kupjansku

• Ozbrojené sily Ruskej federácie na Ukrajine prvýkrát použili samovražedné drony Šáhid-136 iránskej výroby. Príslušníci ukrajinskej armády ich spozorovali a niektoré z nich zostrelili neďaleko čerstvo oslobodeného mesta Kupjansk.

• Ruskou odpoveďou na charkovskú ofenzívu sa stali útoky na kritickú civilnú infraštruktúru. Rakety prilietajúce z poza hraníc alebo od Kaspického mora ničili elektrické rozvody, teplárne a zariadenia na dodávku pitnej vody. Víkendové útoky odstavili elektrický prúd hneď v niekoľkých veľkých mestách ako Charkov, Dnipro, Sumy, Záporožie, Kremenčuk, Poltava a tiež v niektorých obciach v Doneckej oblasti. Dodávky elektrickej energie sa ukrajinským úradom podarilo obnoviť za niekoľko hodín, v niektorých mestách však výpadky trvali celý deň.

Ukrajinskí vojaci s prezidentom Volodymyrom Zelenskym (uprostred) na námestí v Izjume

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil ťažko poškodené mesto Izjum v Charkovskej oblasti, ktoré bolo oslobodené v predošlom týždni. Stretol sa s vojakmi, ktorým poďakoval za ich úsilie pri opätovnom dobývaní zabratého územia. Spoločne pred budovou vyhorenej radnice slávnostne vztýčili štátnu vlajku Ukrajiny.

• Takmer päťtisíc ukrajinských vojakov ukončilo výcvik v Spojenom kráľovstve, kde získali základné vedomosti a zručnosti z taktickej prípravy a vedenia útočných a obranných operácií vedených v urbanizovanom území ako aj znalosti z oblastí ženijnej, požiarnej, psychologickej a medicínskej. Do spoločného projektu s názvom Interflex sa okrem Britov zapojili aj inštruktori z Kanady, Holandska a Nového Zélandu.

Týždeň od 19. do 25. septembra 2022

Mobilizácia v Rusku

Vladimír Putin, prezident Ruskej federácie, vyhlásil 21. septembra čiastočnú mobilizáciu

Ruský prezident Vladimír Putin v stredu ráno v televíznom prejave oznámil okamžitú čiastočnú mobilizáciu 300-tisíc záložníkov, teda ruských občanov s vojenskými skúsenosťami. Potrebu mobilizácie odôvodnil nutnosťou obrany pred Západom, ktorý sa podľa jeho slov snažil oslabiť, rozdeliť a zničiť Rusko. Cieľ ruskej operácie na Ukrajine sa podľa jeho slov nezmenil, zostalo ním „oslobodenie“ Donbasu. Zároveň spomenul pripravenosť Ruska použiť jadrové zbrane a oznámil zvýšenie prostriedkov určených pre ruský zbrojársky priemysel.

Vydaný dekrét však umožňoval širšiu mobilizáciu ako bolo deklarované v televíznom prejave. Písomný dokument neobsahoval zmienku o predošlých vojenských skúsenostiach mobilizovaných, vylučoval len mužov podľa veku, zdravotne nespôsobilých a väzňov. Prezident tým ponechal na uvážení ministerstva obrany kto, odkiaľ a v akom sumárnom počte bude do vojny povolaný. Nemenovaný predstaviteľ vlády pre nezávislý ruský denník uviedol, že odvedených môže byť až 1 milión mužov. Z videí, správ a svedectiev odvedencov zverejnených na sociálnych sieťach ďalej vyplývalo, že mobilizácia pôsobila značne asymetricky. Kým vo veľkých mestách ako Moskva či Petrohrad bola iba mierna, v odľahlých oblastiach ruského vidieka dochádzalo k totálnej mobilizácii, pričom medzi plošne odvádzanými mužmi prevládali príslušníci etnických menšín, a nie etnickí Rusi. Početné svedectvá tiež ukázali, že do armády boli odvádzaní aj mladí muži bez výcviku.

Podľa reakcie šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajla Podoljaka oznámenie o ruskej mobilizácii predvídali, nakoľko situácia na bojisku svedčila o tom, že ruskému veleniu jeho vojnové plány nevychádzali. Sarkasticky dodal, že „dnešok je 210. dňom ruskej trojdňovej vojny“. Podobný názor vyjadril aj bývalý náčelník generálneho štábu armády Českej republiky Petr Pavel, podľa ktorého Rusi vyhlásením mobilizácie nepriamo potvrdili významné straty živej sily, ktoré pri invázii na Ukrajinu utrpeli.

Majiteľ automobilu s označením "Z" dáva otvorene najavo svoj súhlas s inváziou na Ukrajinu

Prejav prezidenta Vladimíra Putina bol pôvodne avizovaný na utorok večer, pričom sa všeobecne očakávalo, že v ňom ohlási práve nejakú formu mobilizácie. Tomu zodpovedali aj obavy a konanie obyčajných Rusov, ktorí vykúpili letenky do destinácií, kde nepotrebovali víza (Turecko, Gruzínsko, Azerbajdžan, Belehrad). Ceny voľných leteniek prudko stúpli, napriek tomu sa behom pár hodín vypredali na niekoľko týždňov vopred. Zintenzívnenie pohybu smerom von z Ruska zaznamenali aj na cestných hraničných priechodoch do Fínska, Gruzínska a Kazachstanu. Fínsko neskôr reagovalo zavedením zákazu vstupu pre Rusov so schengenskými turistickými vízami, do Gruzínska neboli vpúšťané vozidlá nesúce označenie „V“ a „Z“, považované za symbol invázie. Podľa štatistiky ruskej tajnej služby FSB od vyhlásenia mobilizácie do sobotného večera utieklo z Ruska viac ako 260-tisíc mužov v brannom veku.

Najmenej v 38 mestách po celom Rusku vznikli, napriek hrozbe až 15-ročného väzenia, spontánne občianske demonštrácie proti mobilizácii. Podľa pozorovateľov išlo o vôbec najväčšie protesty od začiatku invázie. Poriadkové sily pri protestoch zatkli viac ako 2000 ľudí, väčšinu z nich v Petrohrade a v Moskve. Polovicu z protestujúcich pritom tvorili ženy. Viacerí zo zadržaných mužov následne priamo na policajnej stanici dostali povolávacie rozkazy. Počas protestov sa terčom útokov stali aj budovy Úradov pre nábor do armády. Napríklad v Nižnom Novgorode alebo v Toľjatti útoky Molotovovým koktailom spôsobili menšie požiare. V Irkutskej oblasti bol počas inštruktáže pred oficiálnou registráciou odvedencov jedným z brancov vážne postrelený predseda miestnej odvodovej komisie.

Putinov prejav mal okamžitý efekt aj na finančné trhy. Ruský akciový trh zaznamenal po správe o mobilizácii prudký pokles, ruský rubeľ prudko klesol oproti doláru na najnižšie kurzy za viac ako dva mesiace.

Deň pred vyhlásením mobilizácie ruský parlament schválil zákon sprísňujúci tresty za viacero trestných činov súvisiacich s mobilizáciou alebo armádnymi bojovými operáciami. Okrem iných sa sprísňovali tresty za dezerciu, poškodzovanie vojenského majetku či neuposlúchnutie rozkazu.

Hlava ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill sľúbil vojakom odpustenie všetkých hriechov v prípade, že obetujú svoj život vo vojne. Smrť „pri plnení si vojenských povinností“ prirovnal k tomu, ako Boh obetoval svojho jediného syna Ježiša.

Ďalšie udalosti týždňa

Mapka aktuálne obsadeného územia. Charkovskou protiofenzívou boli oslobodené územia na severovýchode

• V týždni pokračovali raketové útoky na viacerých miestach Ukrajiny, cieľom boli aj obytné budovy. V Záporoží a v Mykolajive rakety zasiahli objekty mestskej infraštruktúry. Ukrajinský generálny štáb uviedol, že Rusi útočili pozdĺž celej frontovej línie, naďalej sústreďovali svoje úsilie na pokusy plne obsadiť Doneckú oblasť, organizovali svoju obranu, udržiavali dobyté územia a preskupovali svoje jednotky. Iránskymi kamikadze dronmi Šáhid-136 zaútočili aj na Kryvyj Rih, Odesu a prístav v meste Očakiv. Najmenej štyri ďalšie drony nad Mykolajivskou oblasťou sa protivzdušnej obrane podarilo zostreliť.

• Odvetné údery podnikala aj ukrajinská armáda. V okupovanom meste Novoajdar v Luhanskej oblasti, asi 60 kilometrov od metropoly oblasti Luhansk zneškodnila sklad s muníciou. V ôsmych obciach prevažne v Doneckej oblasti, vrátane Avdijivky, ukrajinskí obrancovia odrazili nepriateľské útoky. Zostrelili pritom ruský vrtuľník Mi-8. V rovnakej oblasti vyvíjala ukrajinská armáda aj ofenzívne úsilie, keď útočila na mesto Lyman. Tiež sa jej podarilo preniknúť na východný breh rieky Oskil, ktorú sa snažili ruské sily využiť ako svoju obrannú líniu po nedávnej Charkovskej protiofenzíve. Obsadila aj strategické pozície južne od Bachmutu.

• Na juhu Ukrajiny prebiehali ťažké boje, ktoré nútili ruskú armádu ustupovať zo svojich pozícií. Ukrajinským silám sa podarilo spôsobiť značné škody zásahmi na zhromaždenej technike a zbraniach protivníka, letectvo zasiahlo sedem systémov protivzdušnej obrany určených na ochranu skladov jeho munície. Raketovými a delostreleckými údermi sa ďalej podarilo zničiť dve nepriateľské veliteľské stanovištia v okresoch Heničesk a Kachovka.

• V častiach Ukrajiny pod ruskou kontrolou sa v piatok začali pseudoreferendá o pripojení okupovaných území k Rusku. Západné krajiny reagovali vyhlásením, že ich výsledky neuznajú. Hlasovanie bolo naplánované až do nasledujúceho utorka. Hlasovať mohli ľudia v Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike, tiež v okupovaných častiach Záporožskej, Chersonskej a Mykolajivskej oblasti.

• V Kyjeve bola odhalená spravodajská skupina, ktorá nepriateľovi poskytovala súradnice v elektronických mapách a fotografie zdrojov elektriny a tepla v hlavnom meste. Ukrajinské orgány na základe týchto zistení predpokladali, že ruská armáda plánuje pred vykurovacou sezónou sériou raketových útokov zaútočiť na kritickú civilnú infraštruktúru Kyjeva.

Medzi Ukrajinou a Rukom prebehla doposiaľ najväčšia výmena zajatcov. Medzi inými sa zo zajatia domov dostali aj bojovníci z pluku Azov, ktorí boli zajatí 16. mája pri dobytí oceliarne Azovstaľ v Mariupoli.

• Pri najväčšej výmene vojenských väzňov od začiatku invázie vymenila Ukrajina Viktora Medvedčuka a 55 ruských vojakov za 215 svojich vojakov, vrátane 188 obrancov Mariupoľa. Medzi nimi bolo 108 bojovníkov pluku Azov. Z ruského zajatia sa dostal aj ich veliteľ Denys Prokopenko, jeho zástupca, kapitán Svyatoslav Palamar a veliteľ 36. samostatnej brigády námornej pechoty Serhij Volynskyj ako aj päť Britov, dvaja Američania, Švéd, Chorvát a Maročan dobrovoľne bojujúci na strane Ukrajiny. Pätica prepustených ukrajinských veliteľov zostala podľa dohody až do konca vojny v Turecku, čím sa naplnila podmienka ich vylúčenia z ďalších bojov. Mnohí z prepustených ukrajinských vojakov mali na tele stopy po brutálnom mučení.

• Z jedného masového hrobu v oslobodenom meste Izjum bolo exhumovaných 436 tiel, 30 z nich malo viditeľné známky mučenia. V oblastiach oslobodených pri Charkovskej protiofenzíve objavili tri ďalšie pohrebiská.

• Ruské ministerstvo obrany bez zverejnenia dôvodu zbavilo funkcie námestníka Dmitrija Bulgakova, zodpovedného za „materiálno-technické zásobovanie ozbrojených síl“, t.j. za armádnu logistiku.

• Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny v piatok oznámilo svoje rozhodnutie odobrať akreditáciu iránskemu veľvyslancovi na Ukrajine a zároveň podstatne znížiť povolený počet iránskych diplomatov v krajine. Krok zdôvodnilo tým, že Irán posielal zbrane Rusku, hoci oficiálne to popieral.

• Podpora Ukrajiny od širokej svetovej verejnosti si stále udržiavala svoju úroveň. Mala rôznu formu, napríklad viac ako milión dolárov na podporu boja proti ruskej invázii sa doteraz podarilo získať z predaja tričiek, nálepiek, odznakov, vlajok a ďalších predmetov s motívom Svätej Javelin. Autorom grafiky napodobujúcej Pannu Máriu, držiacu protitankovú zbraň, je Christian Borys, bývalý novinár pôsobiaci v Kanade. Zisky z predaja propagačných predmetov a z práv k dielu posielal charitám a na podporu ukrajinskej armády. Ruské úrady ho za túto kampaň zaradili na zoznam nežiaducich osôb.

Týždeň od 26. septembra do 2. októbra 2022

Referendá na okupovaných územiach Ukrajiny

Na okupovaných územiach Ukrajiny prebehli referendá o pripojení týchto území k Ruskej federácii. Hlasovalo sa v neuznanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike a v okupovaných častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti. Hlasovanie začalo ešte v piatok predošlého týždňa a ukončené bolo v utorok. Obyvatelia dotknutých území mali tendenciu hlasovanie ignorovať, avšak proruské úrady sa na situáciu pripravili a konali tak, aby mohli referendum prehlásiť za úspešné.

Volebné miestnosti boli prístupné len v utorok, v ostatné dni prebiehalo hlasovanie priamo v príbytkoch obyvateľov, kde ich vyhľadali volební zriadenci sprevádzaní ozbrojeným vojakom. Na niektorých miestach prebiehalo hlasovanie formou ústnej ankety, kedy vojaci vyzbrojení samopalmi búchali ľudom na dvere bytov a následne sa pýtali, či sú za pripojenie k Rusku, pričom odpovede do volebných hárkov nezaznačovali hlasujúci, ale zapisovali si ich vojaci. Ruské štátne médiá uviedli, že takéto zbieranie hlasov „od dverí k dverám“ bolo v skutočnosti bezpečnostným opatrením.

Podľa zverejnených videí v niektorých mestách hlasovali aj uniformovaní muži maskovaní v kuklách bez toho, aby sa volebnej komisii akokoľvek legitimovali. Boli tiež zaznamenané hlasovania neplnoletých ako aj autobusy privážajúce ľudí z Krymu, ktorí odovzdávali hlasovacie lístky a zvyšovali tým účasť na pseudohlasovaní. Zvláštna hlasovacia miestnosť bola zriadená aj v Moskve, kde mohli svoj hlas odovzdať obyvatelia štyroch ukrajinských regiónov v súčasnosti žijúci v Rusku.

Hlasovací hárok referenda v Doneckej ľudovej republike s otázkou o súhlase s pripojením republiky ako federálneho subjektu k Ruskej federácii

Výsledkom takto zinscenovaných referend bolo, že všetky dotknuté okupované regióny boli presvedčivo za pripojenie k Rusku. Ruskom dosadení volební predstavitelia vyhlásili, že v Zaporožskej oblasti podporilo anexiu 93 percent hlasujúcich, v Chersonskej oblasti 87 percent, v Luhanskej 98 percent a v Doneckej dokonca 99 percent hlasujúcich. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá bežne monitoruje rôzne voľby, uviedla, že výsledky hlasovania nebudú z právneho hľadiska platné, pretože akcia bola v rozpore s ukrajinskými zákonmi aj medzinárodným právom, konalo sa v oblastiach, kde nie je bezpečne, a nezúčastnili sa ho nezávislí pozorovatelia.

Západné krajiny ako aj ukrajinská vláda hlasovanie samotné ani jeho výsledky neuznali rovnako ako v prípade sporného plebiscitu z roku 2014 o pripojení Krymského polostrova k Rusku, celú akciu považovali za propagandu a nelegálny akt s cieľom umožniť Moskve anektovať násilne obsadené územia. Za štáty Európskej únie nelegálne referendá odsúdil podpredseda Európskej komisie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell, britská premiérka Liz Trussová, rovnako ako nemecký kancelár Olaf Scholz, prezidenta Volodymyra Zelenského telefonicky uistili, že ich krajiny ruské pokusy o anexiu nikdy neuznajú. Odmietavo sa k otázke referend a anexie území vyjadril aj turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan ako aj srbský prezident Aleksandar Vučić. Srbsko aj Turecko pritom udržiavali s Moskvou blízke vzťahy.

V piatok 30.septembra Vladimír Putin pri slávnostnej ceremónii podpísal pripojenie okupovaných území Ukrajiny k Ruskej federácii

V stredu na základe výsledkov referend štvorica dosadených lídrov predmetných regiónov oficiálne požiadala Vladimíra Putina o anektovanie nimi vedených oblastí. Nezávislosť separatistických republík - Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky - uznal ruský prezident krátko pred vtrhnutím ruských vojsk na Ukrajinu. Zmluvy týkajúce sa pripojenia týchto republík, ako aj okupovaných častí Záporožskej a Chersonskej oblasti k Rusku, boli prezidentom podpísané v piatok počas slávnostnej ceremónie v Georgijevskej sále Veľkého kremeľského paláca. V rozpore s medzinárodným právom sa tým začal proces ich anektovania.

Ďalšie udalosti týždňa

• Pomalá ukrajinská protiofenzíva na južnom fronte v Chersonskej oblasti sa za v týchto dňoch dramaticky zmenila, keď ukrajinská armáda prelomila ruskú obranu na pravom brehu Dnepra a rýchlym postupom zatlačila ruské sily až po novú líniu kontaktu tiahnucu sa od mesta Dudčany na brehu Dnepra po mesto Velyka Oleksandrivka na rieke Inhulec, asi 65 km južne od aglomerácie Kryvyj Rih. Ruská armáda tu nebola schopná útočných operácií a postupu, sústredila sa výlučne na držanie obranných pozícií, ktoré v otvorenom priestore rozľahlých stepí bez lesov tvorili najmä železobetónové konštrukcie.

• Vojenské úspechy zaznamenávala ukrajinská armáda aj na východnom fronte, kde postupnými krokmi v priebehu niekoľkých dní obkľučovala Rusov v Lymane. Tí boli donútení z Lymanu ustupovať až kým na konci týždňa mesto úplne nepadlo do rúk ukrajinských síl. Strategicky dôležitý Lyman bol pod ruskou kontrolou od konca mája. Strata mesta ako významného zásobovacieho a dopravného uzla priniesla ruskej armáde nový problém pre jej plány ovládnuť celý priemyselný región Donbas, keďže stratila zásobovací koridor pre operácie na severe Doneckej oblasti. Ruské ministerstvo obrany stratu Lymanu odkomunikovalo ako „stiahnutie sa na výhodnejšie pozície“.

Ukrajinská armáda 27. septembra oslobodila aj mestečko Vysokopillja situované medzi riekami Dneper a Inhulec, na rozhraní Dnepropetrovskej a Chersonskej oblasti

• Súvisiaci ukrajinský postup v okolí Lymanu dosiahol až k mestu Kreminna. Jeho späťdobytím prenikli obrancovia do Luhanskej oblasti, ktorú malo predtým Rusko pod svojou kontrolu celú. Ukrajinci sa týmto postupom približovali aj k súmestiu Severodoneck - Lysyčansk, o ktoré sa zvádzali tvrdé boje v júni.

• Vladimír Putin vo štvrtkovom prejave pred Národnou bezpečnostnou radou priznal, že čiastočná mobilizácia neprebiehala bez problémov a dokonca sa ospravedlnil za chyby. Do médií totiž prenikli videá ukazujúce odvedencov vo veku 59 až 62 rokov, alebo že povolávací rozkaz dostali všetci muži z celej továrne, celej dediny alebo iba ľudia z konkrétnej etnickej menšiny v regióne. V niektorých prípadoch noví regrúti fasovali neúplnú alebo poškodenú výstroj, prípadne hrdzavé zbrane.

Minister obrany Sergej Šojgu potvrdil, že do ruskej armády už naverbovali 200-tisíc Rusov. Za rovnaký čas s cieľom vyhnúť sa odvodom utieklo do Gruzínska či Kazachstanu viac ako 360-tisíc mužov. Očakávalo sa preto, že mobilizácia môže priniesť citeľné dopady aj na ruskú ekonomiku pre chýbajúci personál vo fabrikách a na technických pozíciách.

• Bol zaznamenaný presun takzvaného „jadrového vlaku“ prevážajúceho vozidlá a zariadenia špeciálnej armádnej jednotky zodpovednej za skladovanie, údržbu, prepravu a výdaj jadrových zbraní, zo stredného Ruska smerom k Ukrajine. Rovnako náhle opustila prístav ruská jadrová ponorka Belgorod, ktorá zamierila do arktických vôd. Existovalo podozrenie, že ponorka išla testovať jadrové medzikontinentálne supertorpédo Poseidon. Vedenie Ruska tak pravdepodobne zamýšľalo demonštrovať svoju ochotu použiť jadrové zbrane.

• V utorok poslanci Národnej rady Slovenskej republiky odhlasovali vyslovenie súhlasu s pristúpením Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva k Severoatlantickej zmluve. Za vstup Fínska hlasovalo 126 zo 143 prítomných poslancov, v prípade Švédska to bolo 124 zo 144 poslancov. Nasledujúci deň prístupové protokoly svojim podpisom ratifikovala aj prezidentka Zuzana Čaputová.

• Minister obrany Jaroslav Naď v nedeľu v Kodani podpísal dohodu o dodávke ďalších 16 kusov samohybných kanónových húfnic Zuzana 2 ozbrojeným silám Ukrajiny. Pre slovenskú štátnu akciovú spoločnosť Konštrukta-Defence išlo o komerčný kontrakt v hodnote 92 miliónov eur, predaj sa zaviazali financovať spoločne Dánsko, Nemecko a Nórsko zo svojich rozpočtov. Začiatok postupných dodávok húfnic sa predpokladal od druhej polovice roka 2023.

Incident na plynovodoch Nord Stream

Mapka zobrazujúca miesto a čas výbuchov, ktoré zničili potrubia plynovodov Nord Stream

V pondelok ráno boli dvomi výbuchmi v blízkosti dánskeho ostrova Bornholm poškodené plynovody Nord Stream 1 a 2, čo viedlo k masívnemu úniku plynu a rozčereniu hladiny mora na štyroch miestach. Menšie kruhy bublajúcej vody mali priemer okolo dvesto metrov, ten najväčší až jeden kilometer. Na plynovode Nord Stream 1 pozostávajúcom z dvoch paralelných potrubí vznikli dva úniky blízko seba - jeden vo švédskej a druhý v dánskej ekonomickej zóne. Preprava ruského plynu do Európskej únie cez plynovod Nord Stream 1 bola Gazpromom na konci augusta zastavená s odvolaním sa na technické problémy. Plynovod Nord Stream 2 nebol pre vojnu na Ukrajine napriek technickému dokončeniu sprevádzkovaný, bol však plne natlakovaný plynom.

Incidenty začali ihneď vyšetrovať úrady zo Švédska, Dánska aj Nemecka. V stredu sa k nim pridalo i Rusko. Predstavitelia viacerých krajín v súvislosti s únikmi plynu hovorili o sabotáži. K výbuchom došlo deň pred otvorením nového plynovodu Baltic Pipe medzi Nórskom a Poľskom.

Pre množstvo unikajúceho plynu bolo nutné vyčkať na možnosť prieskumu miesta únikov situovaných v hĺbke asi 80 m na dne Baltského mora. Švédska pobrežná stráž oblasť pravidelne monitorovala. Žiadne ďalšie viditeľné úniky z plynovodov ohlásila až 14. októbra. Dánske úrady následne 18. októbra potvrdili rozsiahle poškodenie plynovodov zapríčinené „silnými výbuchmi“ a uviedli, že nemožno povedať, kedy bude vyšetrovanie dokončené. Švédska spravodajská služba informovala, že jej predbežné vyšetrovanie iných dvoch únikov „posilnilo podozrenie z vážnej sabotáže“. Prieskum odhalil, že na dvoch miestach chýbalo potrubie v dĺžke niekoľko metrov, namiesto neho boli na mieste krátery s hĺbkou tri až päť metrov. Výbuchy vymrštili úlomky z potrubí do vzdialenosti až 250 metrov. Neskôr dánski a švédski vyšetrovatelia informovali, že pri plynovodoch našli stopy výbušnín a potvrdili tak, že išlo o sabotáž.

Október 2022

Týždeň od 3. do 9. októbra 2022

Úspešná ukrajinská protiofenzíva napredovala v Chersonskej oblasti, na pravom brehu Dnepra. Stélu s názvom oblasti ozdobili ukrajinskí vojaci štátnou vlajkou.

• Ukrajinskej armáde sa naďalej darilo na južnom fronte, kde sa jej od septembra podarilo získať okolo 50 obcí, čo predstavovalo územie s veľkosťou 1200 km². Postupovala však aj v pásme od oblastného mesta Mykolajiv smerom ku Chersonu. V nakročenom napredovaní a zaznamenávaní ďalších čiastkových územných ziskov sa jej darilo aj v tomto týždni, keď frontovú líniu posunula o ďalších 20 km. Pod jej neustálym tlakom ruské vojská svoju obrannú pozíciu neustále sťahovali smerom k Chersonu. Snahy odolať protiofenzíve Rusom značne komplikovali najmä problémy so zásobovaním a veľké personálne straty, keď motostrelecká divízia v tejto oblasti prišla o viac ako päťsto vojakov.

• Ukrajina postupovala v protiofenzíve aj na východnom fronte. V Charkovskej oblasti konsolidovala značnú časť územia východne od rieky Oskil, postúpila do obranného pásma ruských síl smerom k mestu Svatove. Nepriateľ tu kládol odpor a snažil sa obsadené územia udržať: Svoje úsilie sústredil do pokusov na niektorých smeroch narúšať aktívne operácie ukrajinských síl. Ruská armáda tiež pokračovala v preskupovaní svojich vojsk. Ukrajinskej armáde sa tu osvedčilo odrezávať ruské jednotky od zázemia, čím prichádzali o šancu doplniť muníciu, obranné prostriedky ako aj vojakov na frontových pozíciách.

• Severne od oblastného mesta Doneck pokračovali ruské sily v útočných operáciách na Avdijivku a Bachmut, ktoré sa snažili dobyť dlhodobo. V tejto časti frontovej línie, najmä pri ofenzíve na Bachmut, tvorili vojenské jednotky z ľudí naverbovaní z ruských väzníc a platení žoldnieri zo skupiny wagnerovcov, za ktorou stál ruský oligarcha Jevgenij Prigožin.

Ťažko poškodená bytovka v Záporoží po ruskom raketovom útoku na mesto

• Po celej Ukrajine boli naďalej podnikané letecké a raketové útoky, vrátane napríklad Charkova, Záporožia alebo Kramatorska. Útoky boli vedené aj samovražednými dronmi. Prvý raz od 28. augusta bol zaznamenaný letecký útok vedený z územia Bieloruska. Boli pri ňom nasadené štyri lietadlá Tu-22 M3 vyzbrojené protilodnými raketami Ch-22 Burja. Strely cielili na Chmeľnyckú oblasť.

• Ukrajina do pohraničnej oblasti s Bieloruskom vyslala 15-tisíc vojakov, ktorí začali zriaďovať kontrolné stanovištia a palebné pozície pozdĺž ciest.

• V znovu získaných obciach ihneď po ich oslobodení pracovali kriminalisti na odhaľovaní a vyšetrovaní vojnových zločinov. Len na juhu Ukrajiny do tohto týždňa zdokumentovali 105 prípadov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil piatim veliteľom ukrajinského pluku Azov, ktorí bránili Azovstaľ v Mariupoli, rad Zlatej hviezdy a titul Hrdina Ukrajiny. Títo velitelia sa dostali z ruského zajatia na konci septembra a podľa zvláštnej dohody o výmene zajatcov museli až do konca vojny zostať v Turecku. Vyznamenania im preto v Turecku odovzdal Andrij Jermak, vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta. Pri tejto príležitosti mali vojaci možnosť stretnúť sa so svojimi rodinami po dlhom odlúčení.

• Minister obrany Sergej Šojgu informoval, že od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie bolo povolaných už cez 200-tisíc mužov. Prví z nich už dorazili na okupované územia v Luhanskej a Doneckej oblasti, kde mali absolvovať výcvik. Podľa vyjadrení ukrajinských predstaviteľov to nie vždy bola pravda, nakoľko už v tomto týždni zaznamenali nasadenie čerstvo mobilizovaných na miestach intenzívnych bojov. Navyše ukrajinskí vojaci našli na miestach, odkiaľ sa krátko predtým stiahli ruskí vojaci, drevené tréningové makety ručných zraní, granátov, samopalov, streliva a pod., čo naznačovalo, že branci absolvovali výcvik priamo na frontovej línii. Podľa svedectiev samotných brancov sa títo sami učili riadiť tanky a strieľať z mínometov pomocou návodov na YouTube. Mnohí z nich si pritom museli zadovážiť výstroj ako helmu, nepriestrelnú vestu, teplú bielizeň a ďalšie veci samostatne a za vlastné peniaze.

• Úspešný postup ukrajinskej armády spolu s nasadením neskúsených ruských brancov viedol k prudkému rastu ruských strát. K 5. októbru prekročili straty na ruskej strane 61 000 vojakov, pričom hranica 50 000 bola dosiahnutá len pred mesiacom, 6. septembra.

• Začiatkom týždňa obe komory ruského parlamentu ratifikovali zmluvy o anexii Luhanskej ľudovej republiky, Doneckej ľudovej republiky a okupovaných častí Záporožskej a Chersonskej oblasti k Ruskej federácii. V stredu zákony podpísal ruský prezident Vladimír Putin, čím zavŕšil formálnu anexiu ukrajinského územia. Anexiu uznala iba Kórejská ľudovodemokratická republika, západné krajiny vyhlásili, že anexiu nikdy neuznajú.

Sergej Surovikin, novovymenovaný veliteľ ruskej invázie na Ukrajinu

• V sobotu ruské ministerstvo obrany vymenovalo za hlavného veliteľa vojsk tejto špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine generála Sergeja Surovikina, dovtedajšieho veliteľa ruskej armády na juhu Ukrajiny. Išlo o prvý prípad, keď všetky ruské sily na Ukrajine dostali spoločného veliteľa. Tento dôstojník bol podľa expertov známy ako prchký bezškrupulózny veliteľ, ktorý s obľubou plošne bombardoval nepriateľské ciele vrátane civilných. Po prvýkrát sa stal známy, keď v auguste 1991 počas komunistického puču proti Gorbačovovým reformám nechal strieľať do revolucionárov a tanky jeho jednotky rozdrvili troch demonštrantov.

• V piatok 7.októbra sa ruský prezident Vladimír Putin dožil životného jubilea 70 rokov.

• V rámci kampane „Dárek pro Putina“ sa asi 11 000 Čechov vyzbieralo na modernizovaný tank T-72M4CZ v hodnote 30 miliónov korún. Na vyzbieranie čiastky pritom stačil jeden mesiac. Tank bol pomenovaný „Tomáš“, podľa prvého prezidenta Prvej česko-slovenskej republiky. Organizátori zbierky nákup tanku konzultovali s ukrajinskou armádou, jeho dodávku a transport zastrešilo české ministerstvo obrany. Zbierka pokračovala aj naďalej s cieľom získať peniaze na muníciu pre tento tank.

• V reakcii na zničenie plynovodov Nord Stream zvýšilo Nórsko ochranu svojej infraštruktúry na ťažbu a spracovanie ropy a plynu. Okrem námorníctva, vzdušných síl a týmu kybernetickej obrany boli aktivovaní aj príslušníci domobrany.

Útok na Krymský most

V sobotu došlo na Krymskom (Kerčskom) moste, skladajúcom sa z paralelnej cestnej a železničnej časti, vedúcom z anektovaného Krymu na ruskú pevninu, k mohutnému výbuchu a následnému silnému požiaru. K explózii došlo okolo 6.00 hodiny ráno miestneho času na cestnej časti mosta, čo viedlo k zrúteniu dvoch polí cestného mosta, susedná časť pre opačný smer jazdy bola poškodená. V čase výbuchu sa na železničnej časti mosta nachádzal nákladný vlak. Vplyvom detonácie došlo k poškodeniu siedmych cisternových vozňov naložených naftou, ktorá sa vznietila. Následkom rozsiahleho požiaru bol ťažko poškodený aj železničný most. Premávka na tejto dôležitej dopravnej spojnici bola v obmedzenom režime obnovená popoludní, keď mostom mohli prechádzať osobné autá. Nákladná doprava ako aj železničná doprava zostala zastavená. Ruské orgány neskôr odhadli, že oprava cestného prepojenia sa môže natiahnuť až do marca 2023. Ako termín kompletného dokončenia opráv mosta určili moskovské úrady koniec júla 2023. Rusi z útoku obvinili Ukrajincov, Vladimír Putin nariadil vytvorenie špeciálnej vyšetrovacej komisie. Ukrajinská vláda sa k zničeniu mosta oficiálne nepriznala, poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak však ešte v auguste hovoril, že most je legitímnym vojenským cieľom.

Cestnú časť Krymského mosta 15. mája 2018 slávnostne otváral osobne Vladimír Putin za volantom nákladného vozidla

19 km dlhý Krymský most, známy aj ako Kerčský most, bol pre Rusko vysoko dôležitý pri zásobovaní krymského polostrova ako aj armády na ďalších okupovaných častiach južnej Ukrajiny. Jeho zničením mohla byť ruská armáda okupujúca Chersonskú oblasť zásobovaná po železnici len jednou linkou – medzi Krasnodarom a Melitopoľom. Táto trať sa však nachádzala v dosahu ukrajinskej paľby a v okupovanom Melitopole pôsobila silná bunka ukrajinských partizánov útočiacich aj na železnice a vlaky s dodávkami.

Most má pre Rusov aj silný symbolický význam. Jeho otvorenie totiž symbolicky zavŕšilo anexiu polostrova Krym. Dokončený most otváral osobne ruský prezident Vladimir Putin, cestnú časť 15. mája 2018, železničnú potom o dva roky neskôr.

Týždeň od 10. do 16. októbra 2022

Odveta za Krymský most

Mapa pondelkových raketových útokov. Symbol blesku označuje miesta s výpadkom elektriny.

V pondelok ráno začala ruská armáda masívne ostreľovanie ukrajinských miest. Reagovala tak na útok na Krymský most, ktorý sa odohral len dva dni predtým. Vladimír Putin vyhlásil, že na „teroristický útok“ na most nemohli nereagovať a že odpovede budú vždy v takom rozsahu, v akom sú vedené vyhrážky proti Rusku. Z tohto dôvodu podľa jeho slov podnikli koordinované útoky na „energetické, vojenské a komunikačné zariadenia.“

Raketové útoky zasiahli takmer celú krajinu od Ľvova na západe, cez Kyjev, Dnipro až po Charkov a Záporožie na východe štátu. Cieľmi boli objekty kritickej civilnej, najmä energetickej infraštruktúry a centrá husto obývaných ukrajinských miest. Útoky boli realizované v čase rannej špičky, keď ľudia cestovali do práce a keď študenti prichádzali do škôl. Zasiahnuté boli aj obytné budovy. Jedna z rakiet v Kyjeve dopadla v blízkosti sídla ukrajinskej tajnej služby SBU a kancelárie ukrajinského prezidenta. Vlna ničivých ruských náletov si vyžiadala niekoľko desiatok mŕtvych a viac ako stovku zranených civilov, taktiež spôsobila výpadok v dodávkach elektrickej energie vo viacerých regiónoch. Útoky za dva dni zasiahli asi 30 percent energetickej infraštruktúry Ukrajiny, úrady vyzvali obyvateľstvo a firmy na šetrenie elektrinou, plynom aj uhlím.

Išlo o najrozsiahlejšie útoky na infraštruktúru od začiatku tejto invázie. Moskva pritom nepoužívala iba rakety, ale aj tzv. kamikadze drony iránskej výroby.

Raketové útoky zasiahli aj rušné miesta v centrách miest počas rannej špičky. Na fotke križovatka ulice Volodymyrska a bulváru Tarasa Ševčenka pri rovnomennej univerzite v Kyjeve.

Rovnaké miesto ako na predošlej fotke o jediný deň neskôr

Rusko sa na Ukrajine snažilo vyvolať humanitárnu katastrofu ako trest za to, že sa nepodriadili jeho invázii a okupácii. Vladimír Putin sa podľa analytikov útokmi čiastočne snažil aj umlčať hnev zástancov tvrdého ruského postupu, ktorí velenie kritizovali po neúspechoch na fronte. Stratégia vyvolať chaos a odradiť Ukrajinu od ďalších útokov proti Rusku však zrejme Moskve nevyšla a ukrajinskí politici hovorili o ešte väčšom odhodlaní obyvateľstva brániť svoju krajinu pred agresiou.

Pondelkové masívne útoky na Ukrajinu však zrejme neboli len odvetou za poškodenie Krymského mosta. Americké aj ukrajinské tajné služby tvrdili, že raketové útoky boli pripravované od začiatku októbra. Ruskú reakciu očakávali po jeho vojenských neúspechoch na východnom a južnom fronte, kde bola ruská armáda od začiatku septembra vytláčaná zo svojich pozícií, bola nútená ustupovať a strácala rozsiahle okupované územia. Súčasné raketové útoky na civilnú infraštruktúru tak možno považovať za prejav zúfalstva ruskej armády.

Pondelkový útok ukázal, že Ozbrojené sily Ruskej federácie boli stále schopné masívneho ostreľovania aj s využitím moderných, presne navádzaných striel. Na začiatku tejto invázie využívali moderné rakety ako Ch-101 a 9K720 Iskander v širšej miere, v ostatných mesiacoch však pri vzdušných útokoch prevažovali najmä staršie, menej presné rakety zo sovietskej éry, ktorých malo Rusko stále dostatok. Pri pondelkových útokoch použili najmenej 84 presne navádzaných rakiet s plochou dráhou letu a minimálne 24 bezpilotných lietadiel, zvyšné použité strely boli lacnejšie a ich vystrelenie malo predovšetkým preťažiť ukrajinskú protivzdušnú obranu. Cena modernej strely s plochou dráhou letu Ch-101 pritom bola približne 13 miliónov dolárov, Kalibr 6,5 milióna a Iskander 3 milióny. Rusko však moderné strely nestíhalo vyrábať z kapacitných dôvodov ako aj pre sankcie uvalené na jeho zbrojársky priemysel a ekonomiku. Nakupovalo preto bojové drony Šáhid-136 a ďalšie zbrane z Iránu.

Iránske drony však Ruskej armáde neprinášali taký efekt v bojových operáciách, ktorý by bol porovnateľný s nasadením amerických raketometov HIMARS na strane ukrajinskej armády. Kým Ukrajinci presnými údermi útočili na muničné sklady, logistické uzly a veliteľské štáby nepriateľa, Rusi využívali zahraničné zbrane na útoky proti civilnej infraštruktúre rozptýlené po celej Ukrajine a nepokúšali sa o koncentrované nálety riadenými dronmi na kľúčové body frontu alebo vojenské ciele v tyle protivníka. Svoju úlohu zohral aj fakt, že až 60% relatívne pomalých bezpilotných lietadiel Šáhid-136 bolo ukrajinskou protivzdušnou obranou zostrelených.

Ďalšie udalosti týždňa

• V okupovaných územiach úspešne pokračovala ukrajinská protiofenzíva. Obrancovia oslobodili viacero obcí, najviac z nich v Chersonskej oblasti. Nepriateľ v snahe zastaviť ich postup pokračoval v delostreleckom ostreľovaní ukrajinských oddielov pozdĺž celej kontaktnej línie. Zároveň sa ťažkými bojmi snažil konsolidovať novú frontovú líniu, ktorá dosahovala k dedine Mylove na pravom brehu Dnepra. Na západnom krídle tohto frontu bola pre ruských vojakov situácia zložitejšia, nakoľko ich už po ukrajinskom postupe nechránila rieka Inhulec.

Bachmut, historická budova Fakulty dopravných stavieb po ruskom ostreľovaní zo 14. septembra

• Ukrajinskí obrancovia odrazili ruské útoky vedené v Donbase, vrátane operácie proti mestu Bachmut, dôležitého mesta ležiaceho na hlavnom cestnom ťahu do miest Kramatorsk a Slovjansk, ktorý sa ruská armáda snažila dobyť už niekoľko mesiacov. Veľmi pomaly Rusko napredovalo v centrálnom Donbase, kde si veľmi obmedzené územné zisky vybojovala Wagnerova skupina. Ťažkosti ruskej armáde spôsoboval aj nedostatočný prísun munície.

• V menšej miere pokračovalo ostreľovanie balistickými raketami aj v ostatné dni týždňa, väčšinu striel sa však ukrajinskej protivzdušnej obrane darilo likvidovať.

Kanada sa zaviazala poskytnúť Ukrajine muníciu, obrnené transportéry, delostrelectvo, telekomunikačné vybavenie, špičkové kamery do dronov ako aj špeciálne zimné odevy. Na snímke darovaná hasičská výstroj pre ukrajinských požiarnikov od ich kanadských kolegov.

• Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v reakcii na pondelkové útoky uviedol, že NATO prioritne poskytne Ukrajine systémy protivzdušnej obrany. Ďalej spresnil, že Ukrajina potrebuje rôzne typy protivzdušnej obrany pre rôzne úlohy – na strely krátkeho a dlhého doletu, proti balistickým raketám, riadeným strelám a dronom, vrátane výcviku vojska na ich obsluhu. Svoju pomoc v tejto oblasti deklarovalo Francúzsko, Kanada, Holandsko, Nemecko so štyrmi kompletmi svojich systémov IRIS-T SLM, USA poskytlo obranný systém NASAMS, Spojené kráľovstvo prisľúbilo protilietadlové strely AMRAAM, kompatibilné s americkými systémami NASAMS, schopné zostreliť rakety s plochou dráhou letu.

• Na Ukrajinu dorazili ďalšie štyri americké ľahké salvové raketomety M142 HIMARS.

• Bielorusko od konca septembra prijalo 20-tisíc mobilizovaných ruských mužov, väčšinou bez vojenských skúseností, ktorí boli v jeho zariadeniach trénovaní, nakoľko ruské kasárne boli vplyvom mobilizácie preplnené. Bielorusko poskytovalo svoje základne a vzdušný priestor od začiatku invázie, po stiahnutí sa ruských vojsk od Kyjeva a uzatvorení severného frontu ich využitie a význam poklesol. V reakcii na výbuchy na Krymskom moste však v pondelok bieloruský diktátor Alexander Lukašenko oznámil, že z dôvodu narastajúceho napätia v regióne a údajnej prípravy útokov zo strany Ukrajiny na Bielorusko, vytvorí na západnej hranici spoločnú jednotku s Ruskom. Odvolal sa pritom na spojenectvo s Ruskom v rámci ich spoločnej únie.

Starosta Kyjeva Vitalij Klyčko so svojim bratom Volodymyrom ďakujú Elonovi Muskovi za prvú dodávku koncových terminálov Starlink darovaných Ukrajine, 5. marec 2022

• Najbohatší človek sveta Elon Musk cez svoju spoločnosť SpaceX vyhlásil, že už nemôže ďalej na Ukrajine financovať internetovú službu Starlink a požiadal Ministerstvo obrany Spojených štátov amerických, aby financovanie prevzalo. Na začiatku invázie bezplatne sprístupnil Ukrajine satelitnú internetovú službu a daroval približne 20 tisíc terminálov Starlink potrebných na jej využívanie. Časť z týchto terminálov financovali vlády USA, Veľkej Británie a Poľska. Služba sa ukázala byť veľmi užitočná nie len pre obyvateľstvo postihnuté výpadkami klasických sietí, ale aj pre rozsiahle armádne využitie. Okrem vzájomnej komunikácie využívali ukrajinskí vojaci tento stabilný vysokorýchlostný internet aj na ovládanie bojových dronov. Elon Musk vyčíslil, že od začiatku invázie náklady na túto akciu dosiahli 80 miliónov dolárov a odhadol, že na najbližších 12 mesiacov si vyžiadajú ďalších 400 miliónov s tým, že oveľa väčšia časť nákladov pripadá na prevádzku pripojenia a konektivitu ako na nákup terminálov.

14. októbra bol na Ukrajine štátny sviatok Deň obrancov. Prezident Volodymyr Zelenskyj pri tejto príložitosti položil veniec pred pamätník vojakov padlých od začiatku tejto Rusko-ukrajinskej vojny, teda od roku 2014

• Rusko podniklo niekoľko kybernetických útokov na slovenské štátne úrady a súkromné firmy. Medzi inými bolo kybernetickému útoku vystavené aj ministerstvo obrany.

• Medziročná miera inflácie na Ukrajine dosiahla v septembri hodnotu 24,6 %.

• Dánsky ostrov Bornholm v Baltskom mori zasiahol rozsiahly výpadok elektrickej energie po tom, ako došlo k prerušeniu podmorského kábla zo Švédska, cez ktorý je ostrov napájaný. V susedstve tohto ostrova došlo 26. septembra k výbuchom na plynovodoch Nord Stream.

Týždeň od 17. do 23. októbra 2022

• Najväčším ohniskom bojov v tomto týždni boli mestá Bachmut a Soledar na Donbase. Zintenzívnila sa tu ruská snaha o ich dobytie. Ruským silám sa podarilo v oblasti získať isté územia, postupovali však len veľmi pomaly, približne dvesto metrov za deň a za cenu vysokých strát.

• Počínajúc minulým týždňom sa zmenila ruská taktika, keď začali masívne ostreľovania kritickej infraštruktúry Ukrajiny vzdušnými a raketovými útokmi. Za desať dní vykonalo Rusko 190 rozsiahlych útokov. Ruská armáda na tento účel využívala rakety dlhého doletu aj menej presné, no lacnejšie iránske drony Šáhid-136. Len v pondelok bolo vypustených 42 týchto útočných dronov, ukrajinským silám sa 36 z nich podarilo zostreliť. Zhruba tri desiatky z týchto dronov cielili na Kyjev. Predpokladalo sa, že Rusko siahalo po alternatívach aj pre nedostatok inej munície.

Hoci ostreľovanie nemalo priamy vplyv na situáciu na fronte, spôsobovalo problémy ukrajinským občanom. Okrem iných miest podnikla ruská armáda útoky aj na viaceré energetické objekty na severe v Sumskej oblasti vedené z územia Bieloruska, rakety v Dnepropetrovskej oblasti zasiahli objekt energetickej infraštruktúry, kde vypukol rozsiahly požiar. Na východe pokračovalo aj ostreľovanie ťažkým delostrelectvom.

Útoky na energetickú infraštruktúru cielili najmä na elektrické rozvodne vysokého napätia a na teplárne

• Po desiatich dňoch útokov na energetickú infraštruktúru zostalo bez elektriny 1162 obcí v Dnepropetrovskej, Kirovohradskej, Žytomyrskej, Charkovskej, Doneckej, Záporožskej, Luhanskej, Mykolajivskej a Chersonskej oblasti. Ukrajinským operátorom sa darilo dodávky priebežne obnovovať, prednostne vo väčších mestách. Ruské útoky však zničili až 30% ukrajinských elektrární, čo operátora energetickej prenosovej siete Ukrenergo donútilo pristúpiť k plánovaným pravidelným odstávkam elektriny v Kyjeve a k výzvam na jej šetrenie.

Pre pretrvávajúce útoky sa situácia rôzne menila. V sobotu bolo bez elektrickej energie 1,5 milióna ľudí na strednej a západnej Ukrajine. Viaceré mestá vrátane Kyjeva boli v noci bez verejného osvetlenia a úrady vyzývali ľudí, aby obmedzili používanie elektrospotrebičov.

Mapka aktuálne obsadeného územia. Ukrajinská armáda vytláčala okupantov z Chersonskej oblasti na juhu krajiny.

• Ruské pozície na pravom brehu Dnepra v Chersonskej oblasti sa stali neudržateľnými, ruská armáda sa chystala na ich stiahnutie. Boli zaznamenané presuny veľkého množstva vojakov a vojenskej techniky cez rieku Dneper do mesta Nova Kachovka na jeho ľavom brehu. Taktiež bol vybudovaný dočasný pontónový most vedľa zničeného Antonivského mosta, nevyhnutného pre možnosť postupného sťahovania rozsiahlych vojsk a techniky.

Zároveň začali proruské úrady evakuovať aj civilných obyvateľov z okupovanej časti Chersonskej oblasti na ľavý breh rieky Dneper. S odvolaním sa na ich ochranu pred ukrajinskou protiofenzívou sa chystali odviezť až 60-tisíc ľudí. Hoci bola evakuácia civilistov deklarovaná ako dobrovoľná, ukrajinskí predstavitelia hovorili o nútených odsunoch obyvateľstva. Ľudia boli deportovaní do takzvaných filtračných táborov, odkiaľ boli po previerke presúvaní do ruskej Rostovskej oblasti a Krasnodarského kraja, Stavropoľského kraja a na anektovaný Krym.

• Okupanti pripravovali obranné pozície na ľavom brehu Dnepra, kde tiež kládli míny. Podmínovali aj viaceré mosty.

Fragmenty dronu Šáhid-136 iránskej výroby po útoku na Kyjev. Ruská armáda tieto drony viedla pod označením Geraň-2, (rus. Герань-2).

• Na anektovanom Kryme pôsobil malý tím iránskeho vojenského personálu pozostávajúci z inštruktorov a pracovníkov technickej podpory pre kamikadze drony Šáhid-136. Pomáhali tu ruskej armáde s obsluhou dronov pri útočných operáciách na ukrajinskú infraštruktúru vedenú práve týmito dronmi. Rusko pôvodne poslalo svojich operátorov na výcvik do Iránu, pre pretrvávajúce problémy s ovládaním však boli inštruktori vyslaní priamo na ruské základne. Zostalo však nejasné, či niektoré drony na ukrajinské ciele aj sami navádzali.

• Po tom, čo Európska únia zhromaždila dostatok vlastných dôkazov o tom, že Irán poskytol bojové drony ruskej armáde, doplnia na sankčnú listinu voči Iránu troch iránskych generálov spojených s týmito dronmi a ich výrobcu, zbrojársku firmu Shahed Aviation Industries.

• V ruskom prístavnom meste Jejsk na pobreží Azovského mora sa na bytový dom zrútil ruský stíhací bombardér Su-34. Rozliate palivo spôsobilo masívny požiar, ktorý zachvátil budovu od prvého do deviateho poschodia. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že lietadlo sa zrútilo pri vzlete na cvičný let z dôvodu požiaru jedného z motorov. Dvojčlenná posádka sa pred dopadom katapultovala. V budove zahynulo niekoľko osôb. V tomto meste na juhozápade Ruska, asi 70km od Mariupoľa, sa nachádza vojenské letisko, odkiaľ štartovali stroje vzdušných síl Ruskej federácie na bojové misie na ukrajinskom fronte.

Zástup kamiónov čakajúcich na trajekt cez Kerčský prieliv

• Prehĺbili sa logistické ťažkosti ruskej armády po poškodení Krymského mosta. V jeho okolí sa tvorili dlhé dopravné zápchy, hoci po osobných autách bol 17. októbra most sprístupnený aj pre autobusy. Všetka nákladná doprava sa však musela spoliehať na trajekty, ktoré boli po dostavbe mosta odstavené a plavidlá boli medzitým premiestnené inam alebo chátrali. Výpadky v zásobovaní sa snažila ruská armáda kompenzovať zvýšením dodávok cez Mariupoľ. Na dopravnom význame narástol aj Melitopoľ, ktorý sa stal dôležitou križovatkou zásobovacích trás a ruské sily tu mali významnú leteckú základňu.

• Rusko vyslalo do Bieloruska deväťtisíc vojakov a stovky kusov bojovej techniky zahŕňajúcich 170 tankov, 200 bojových obrnených vozidiel a delostrelectvo. Napĺňali tak predošlý týždeň avizované vytvorenie spoločného vojenského zoskupenia pri severných hraniciach Ukrajiny. Bielorusko malo zapojiť 70 tisíc svojich vojakov. Spojené armády tu plánovali uskutočniť vojenské cvičenia s ostrou muníciou vrátane protilietadlových striel. Americký Inštitút pre štúdium vojny však napísal, že nový útok z Bieloruska na sever Ukrajiny je nepravdepodobný. Posilňovanie ruských vojenských kapacít tu malo podľa neho za cieľ skôr udržať v Kyjeve čo najväčší počet ukrajinských jednotiek, aby sa nemohli zúčastňovať protiofenzívy na iných častiach frontu. Rovnaký názor mali aj analytici britského ministerstva obrany. Rozviedky navyše napísali, že Lukašenkov režim si uvedomoval nebezpečenstvá pripojenia sa k ruskej vojne a obával sa reakcie spoločnosti na mobilizáciu, nakoľko jeho moc bola po sérii nedávnych protivládnych protestov ešte stále naštrbená.

• Rusko stiahlo časť svojho vojenského kontingentu (prinajmenšom 1000 vojakov) a systému protivzdušnej obrany S-300 zo Sýrie. V oblasti zostal systém S-400, vojakov nahradili vojenskí policajti.

Oslobodené regióny boli dočisťované od nevybuchnutej munície a nastražených mín

• Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, označila útoky ruskej armády na ukrajinskú energetickú infraštruktúru za vojnové zločiny. Európska únia uvoľnila zo svojich rozpočtov ďalších päťsto miliónov eur pre Ukrajinu, celková suma podpory tak dosiahla čiastku 3,1 miliardy eur.

• Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ sa v pondelok dohodli na vytvorení výcvikovej misie pre približne 15-tisíc ukrajinských vojakov. Do misie sa zaviazalo zapojiť aj Slovensko. Vojenskí experti z Únie mali podľa dohodnutého plánu cvičiť ukrajinských vojakov na základni v Poľsku a menšiu časť v Nemecku. Ukrajinci mali vďaka nej získať predovšetkým zručnosti v ovládaní zbraňových systémov dodávaných štátmi EÚ. Od ruskej anexie Krymu v roku 2014 pomáhala s podobnou výcvikovou misiou Ukrajine aj americká armáda. Očakávalo sa, že misia potrvá dva roky.

• Izraelský minister obrany Binjamin Ganc vyhlásil, že Izrael z rôznych operačných dôvodov nedodá Ukrajine zbrane, ale bude pokračovať s posielaním humanitárnej pomoci a obranného vybavenia. Oznámil, že Izrael pomôže Ukrajine vyvinúť civilný výstražný systém včasného varovania pred vzdušnými útokmi.

Elektrické rozvodňa Záporožskej jadrovej elektrárne

• Pri ruskom ostreľovaní energetickej infraštruktúry bolo prerušené aj posledné funkčné vedenie vysokého napätia pripájajúce Záporožskú jadrovú elektráreň k sieti. Pre výpadok prúdu museli byť na zabezpečenie bezpečnostných zariadení elektrárne aktivované núdzové dieselgenerátory.

• Rada OSN pre ľudské práva vydala správu, podľa ktorej boli na začiatku invázie porušované ľudské práva, medzinárodné humanitárne právo a došlo aj k vojnovým zločinom, pričom eviduje 1237 zabitých civilistov vrátane 112 detí s poznámkou, že skutočný počet prípadov bude pravdepodobne oveľa vyšší. Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia OSN dospela k záveru, že väčšinu z týchto zločinov spáchali príslušníci ruskej armády. V skúmanom období od konca februára do konca marca zistili, že ruské jednotky bez rozlišovania cieľov ostreľovali obývané oblasti, vykonávali mimosúdne popravy alebo priamo útočili na civilistov utekajúcich do bezpečia, alebo ktorí sa vydali pre základné životné potreby. Vyšetrovanie prebiehalo v obci Buča na predmestí Kyjeva a v 16 ďalších obciach v Kyjevskej, Sumskej, Černihivskej a Charkovskej oblasti. V niektorých prípadoch sa porušenia medzinárodného humanitárneho práva, vrátane dvoch vojnových zločinov, dopustili tiež ukrajinskí vojaci, keď postrelili, zranili alebo mučili ruských vojakov naďalej neschopných boja.

Týždeň od 24. do 30. októbra 2022

• Ukrajinské jednotky sa snažili zatláčať Rusov najmä na hraniciach Luhanskej a Charkovskej oblasti, v línii miest Svatove – Kreminna. Cestu medzi týmito mestami dostali z prevažnej časti pod svoju kontrolu. Ruskí vojaci v snahe spomaliť ich postup tu do vzduchu vyhodili most cez rieku Krasna.

• Útočná iniciatíva ruských síl sa v tomto týždni obmedzila na neprestávajúci útok na mesto Bachmut.

• Rusi v ostatných šiestich týždňoch prešli na prevažne obranný postoj na frontovej línii a v regióne Chersonu neboli vôbec schopní bojových akcií. Z dôvodu veľkých strát a ich len nedostatočnému dopĺňaniu neskúsenými, neadekvátne vycvičenými vojakmi, vkladali dostupné zdroje len do obranných operácií.

Jarné a jesenné obdobie rasputice je nevhodné pre manévrové operácie ťažkej techniky. Na snímke opustené uviaznuté ženijné vozidlo ruských síl.

• Dianie na fronte ovplyvňovalo zlé počasie. Nastala tu tkz. mokrá zima, obdobie neskorej jesene spojené s rasputicou. Pôda bola rozmočená a stratila únosnosť, zákopy pechoty zaplnila kalná voda po členky a všadeprítomné mazľavé blato. S mokrou zimou sa spájajú logistické komplikácie pri presune vojenskej techniky a v zásobovaní. Rozmočená zem výrazne spomaľovala v pohybe techniku aj vojakov, pre obe bojujúce strany bolo preto extrémne náročné vykonať rozsiahlejšie útočné akcie až do obdobia, keď pôda na bojisku poriadne premrzne. Predstavitelia ukrajinskej armády uviedli, že nevhodné počasie a zložitý terén zdržali ich plánovaný hlavný postup na Cherson.

• Pri útoku dronov v Sevastopoľskom prístave na anektovanom polostrove Krym bolo poškodené prinajmenšom jedno plavidlo ruskej Čiernomorskej flotily. Ukrajinská armáda tu nasadila útočné, diaľkovo ovládané bezposádkové plavidlá. Menšie škody utrpela mínolovka Ivan Golubec, medzi zasiahnutými loďami bola údajne aj fregata Admirál Makarov.

V súvislosti s útokom ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že na útoky bola využitá „bezpečná zóna“ koridoru určeného na vývoz obilia a mohli byť vypustené z „civilnej lode“. V dôsledku tejto udalosti Rusko pozastavilo svoju účasť na dohode o vývoze poľnohospodárskych produktov z ukrajinských čiernomorských prístavov. Od podpisu dohody (1. augusta) doteraz opustilo ukrajinské prístavy viac ako 400 lodí s takmer 9,5 miliónmi ton nákladu. Platnosť predmetnej dohody mala vypršať 19. novembra, avšak generálny tajomník OSN António Guterres už skôr vyzval na jej predĺženie. Znepokojenie nad rozhodnutím Ruska a výzvu na jeho prehodnotenie vyslovil okrem generálneho tajomníka OSN aj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, vedenie NATO, prezident USA Joe Biden a ďalší štátnici. Náhle odstúpenie od dohody zablokovalo až 218 lodí. 95 z nich po opustení ukrajinských prístavov čakalo na kontrolu v Spoločnom koordinačnom centre zriadenom v Tureckých vodách, ďalších 101 prázdnych lodí zase čakalo na kontrolu v opačnom smere a zvyšných 22 lodí sa nachádzalo v ukrajinských prístavoch.

Požiar v elektrickej rozvodni v Kyjevskom regióne po útoku kamikadze dronom Šáhid-136. Zariadenia energetickej infraštruktúry boli v ostatnom čase častým cieľom ruských útokov.

• Odvetou za útok na Čiernomorskú flotilu boli masívne útoky na rôzne ukrajinské ciele kritickej infraštruktúry vrátane vodných elektrární a vodární. Údermi na transformátorové stanice chceli ochromiť ukrajinskú elektrickú sieť. Poškodené vedenia sa darilo postupne opravovať, úrady však vyzývali ľudí na šetrenie.

• Od 13. septembra, kedy bol na Ukrajine po prvý raz nasedený dron Šáhid-136 iránskej výroby, sa ukrajinskej obrane podarilo zostreliť už 300 týchto strojov. Nepriateľ ich používal vo vlnách spoločne s inými strelami v snahe zahltiť protivzdušnú obranu.

• V Chersonskej oblasti ukončili dosadené úrady nútenú evakuáciu ukrajinského obyvateľstva. Ruskom dosadený guvernér oblasti Vladimir Saldo uviedol, že z pravého na ľavý breh Dnepra prepravili 70-tisíc civilistov, pričom len obyvatelia mesta Cherson tvorili viac ako polovicu z tohto počtu. Odsun odôvodňoval hrozbou útokov ukrajinskej armády na mesto. Ruskí vojaci pri odsune odvážali aj zdravotnícku techniku a sanitky, na zostávajúcich lekárov vyvíjali nátlak v snahe presvedčiť ich, aby prešli na ruské územie.

• Ruskí predstavitelia vyhlásili, že si želajú obnovu prerušených diplomatických rokovaní s Kyjevom. Ukrajinský prezident reagoval, že Rusko najskôr musí začať rešpektovať územnú celistvosť, suverenitu a hranice Ukrajiny. V čase, keď ukrajinské vojská postupovali, neboli mierové rokovania pre Ukrajinu výhodné. Ruský opozičný spravodajský portál Meduza v tejto súvislosti informoval, že ruský prezident chcel dojednať dočasné prímerie len preto, aby ruská armáda získala čas na prípravu ďalšej rozsiahlej ofenzívy.

• Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že čiastočná mobilizácia na posilnenie invázie na Ukrajinu sa skončila. Podľa ich slov celkovo povolali asi 300-tisíc ľudí, z čoho 82-tisíc už v tomto čase bolo na Ukrajine. Zo strachu pred mobilizáciou ušlo z Ruska do zahraničia až 700 tisíc, prevažne mladých mužov.

• Viac členov sa snažia naverbovať aj polovojenská žoldnierska Wagnerova skupina, financovaná oligarchom Jevgenijom Prigožinom. Zatiaľ čo v minulosti si do svojich radov vyberala najmä dobre vytrénovaných a skúsených členov, v tejto fáze invázie dávala z nutnosti doplniť rozsiahle straty prednosť kvantite pred kvalitou. Samotný vodca Jevgenij Prigožin sa priznal, že do skupiny verbovali aj zločincov z ruských väzníc, neraz trpiacich vážnymi ochoreniami, ako hepatitída typu C či HIV.

Puška Mosin-Nagant (model z roku 1944), ktorej použitie ruskými silami bolo zaznamenané aj v tejto invázii na Ukrajinu

• Oficiálne armádne dokumenty a osobné zápisky ruských vojakov nájdené v improvizovanej ruskej základni opustenej pri Charkovskej protiofenzíve potvrdili, že ruské sily dlhodobo zápasili s nedostatočným zásobovaním, nízkou morálkou a značným podstavom vojakov i techniky. Živej sily mali len 20-25% z plánovanej kapacity, inventár vybavenia obsahoval len 15-40% zostávajúcej funkčnej techniky. Medzi ručnými strelnými zbraňami pritom figurovali aj pušky Mosin-Nagant vyvinuté v 19. storočí a z armádnych stavov oficiálne vyradené po 2.sv. vojne.

• Slovinsko poskytlo Ukrajine 28 svojich tankov M-55S, čo je zásadne modernizovaný sovietsky tank T-55. Namiesto toho krajina dostala viac ako 40 vojenských vozidiel z Nemecka.

• Tím inšpektorov z USA kontroloval použitie západných zbraní na Ukrajine. Ukrajinskí predstavitelia tieto inšpekcie podporovali a boli pri distribúcii zbraní voči svojim partnerom transparentní. Cieľom akcie bolo zabezpečiť, aby dodávané zbrane neskončili v rukách ruských jednotiek, extrémistických skupín alebo pašerákov. Tieto obavy sa podľa ministerstva zahraničných vecí USA nenaplnili.

• Elon Musk potvrdil, že bude aj naďalej na území Ukrajiny financovať voľný prístup k satelitnej internetovej sieti Starlink.

• Ruský súd vyrubil Wikimedii, nadácii prevázkujúcej Wikipédiu, pokutu vo výške dvoch miliónov rubľov za obsah týkajúci sa ofenzívy na Ukrajine.

November 2022

Týždeň od 31. októbra do 6. novembra 2022

V pondelok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo 250 dní.

• Na bojisku k zásadným posunom nedošlo. Ukrajinci nezaútočili na Cherson ani na ďalšie obsadené mestá na východe krajiny. Miestom najkrvavejších bitiek bol východný Donbas, kde zomierali stovky ľudí denne. Určité postupy tu zaznamenávala privátna Wagnerova skupina bojujúca na strane Rusov, s územnými ziskami neprevyšujúcimi 100 až 200 metrov za deň. Viaceré útoky sa ukrajinským silám darilo odrážať. Ukrajinská armáda pritom neustále využívala taktiku presných úderov v tyle nepriateľa, kde ničila vojenské posádky, zhromaždenú techniku a muničné sklady.

• Elitná profesionálna jednotka 155. brigády námornej pechoty z ruského Ďalekého východu utrpela ťažké straty v Donbase pri obci Pavlivka. Vojaci sa sťažovali na nekompetentné velenie, ktoré ich vyslalo do nepochopiteľnej ofenzívy, pri ktorej prišli o 300 príslušníkov a 50% techniky. Podľa predstáv velenia malo byť obsadenie Pavlivky po sérii neúspechov a dlhom prešľapovaní na mieste dôležitým ziskom ruskej armády, vďaka ktorému by obnovili železničné spojenie medzi Melitopoľom a Doneckom. Ukrajinské sily opevnené na vyvýšených miestach však mali prístupové cesty k obci vedúce otvoreným priestranstvom pod pohodlnou delostreleckou kontrolou. Navyše terén bol pre pretrvávajúcu rasputicu nevhodný pre bojové operácie. Z týchto dôvodov bola ofenzíva námorníkmi označená za nezmyselnú a predčasnú.

Miestne úrady v Mykolajive umiestnili betónové úkryty blízko rušných zastávok mestskej dopravy. Objekt s dvomi východmi poskytoval útočisko pre 15 ľudí ohrozených pri ostreľovaní mesta

• Pokračovali raketové útoky na viacerých miestach krajiny, len v pondelok ráno dopadlo na Kyjev päť rakiet.

• Dosadené úrady v Chersone stále naliehali na civilistov, aby opustili mesto. Do uvoľnených bytov sa potom sťahovali ruskí vojaci a pripravovali sa na mestský boj proti ukrajinskej armáde. Ukrajinské velenie predpokladalo, že ruská armáda stiahnutie z pravobrežnej časti Chersonskej oblasti len fingovala, aby vlákali ukrajinskú armádu do oblastného mesta Cherson a viedli proti nej náročnú mestskú vojnu.

• V sobotu iránsky režim vyhlásením svojho ministra zahraničných vecí Hosejna Amirabdollahiana oficiálne priznal, že Rusku dodal „malý počet“ bojových dronov Šáhid-136 a to ešte pred začiatkom tejto invázie. Doposiaľ to režim odmietal, napriek troskám dronov nachádzaných na miestach úderov ako aj poznatkom západných spravodajských služieb. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil toto vyhlásenie za klamlivé, pretože len v oblasti okolo Kyjeva protivzdušná obrana denne zostrelila najmenej desať týchto dronov. To potvrdili aj USA, podľa ktorých Irán dodal aj počas leta desiatky týchto zbraní a na okupované územia Ukrajiny vyslal svoj personál, ktorý Rusom pomáhal bezpilotné lietadlá používať. Ďalšia zásielka týchto dronov bola do Ruska dodaná aj tento týždeň, keď bol zaznamenaný let vhodného nákladného lietadla Il-76 z Teheránu na moskovské letisko Vnukovo. Ako protislužbu žiadal Irán od Ruska pomoc s rozvojom jadrového programu.

Na oslobodených územiach Ukrajiny pokračovalo odmínovanie. V Charkovskej oblasti bolo od 8. septembra do konca tohto týždňa vyčistených 1422 hektárov krajiny, na ktorej bolo nájdených a zlikvidovaných 37 915 mín a nevybuchnutej munície. Na tabuľke je nápis v azbuke „НЕБЕЗПЕЧНО! МИНИ!“, v preklade „Nebezpečenstvo! Míny!“

• Pre rozsiahle škody v oblasti výroby a distribúcie elektrickej energie po celej Ukrajine zaviedli úrady plánované odstávky elektriny. Podľa vopred ohláseného harmonogramu striedavo odpájali jednotlivé oblasti od dodávok energie s cieľom udržať rovnováhu medzi výrobou a spotrebou elektriny. Úrady sa zároveň pripravovali na možnosť úplného dlhodobého výpadku v dodávkach elektriny, tkz. blackoutu. Krajiny EÚ poslali na Ukrajinu približne 500 generátorov elektrickej energie zo zásob civilnej ochrany na pokrytie najnevyhnutnejších potrieb.

• Záporožskú jadrovú elektráreň opätovne pripojili k vonkajšej rozvodnej sieti. Chladenie odstavených reaktorov a ďalšie bezpečnostné systémy boli od predošlého štvrtka zabezpečované iba záložnými generátormi, keďže ruské ostreľovanie zničilo vedenie vysokého napätia pripájajúce elektráreň k sieti. V elektrárni od začiatku septembra pôsobil stály monitorovací tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorá opätovne vyzvala na zriadenie zóny jadrovej bezpečnosti a ochrany elektrárne.

• Ruská armáda čelila problémom s výcvikom zmobilizovaných záložníkov. Pre nedostatočnú kapacitu výcvikových zariadení, chýbajúcich inštruktorov a vybavenia sa ruské sily pripravovali v Bielorusku.

• Britské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko nasadilo na frontovú líniu zmobilizovaných záložníkov s nevhodnou výzbrojou. Verejne prístupné zdroje dokazovali, že boli vybavení puškami typu AKM vyrábanými od roku 1959. Navyše mnohé z nich boli po nesprávnom uskladnení pravdepodobne len sotva použiteľné. Regulárne ruské bojové útvary boli vyzbrojené útočnými puškami typu Kalašnikov AK-12 používajúcimi rozdielnu muníciu. To zvýšilo nároky na logistiku, keďže len pre ľahké ručné zbrane musela ruská armáda zabezpečovať dva typy streliva.

• Objavili sa špekulácie, že pre problémy s nízkou morálkou začala ruská armáda na Ukrajine nasadzovať blokačné, resp. protiústupové jednotky. Ich úlohou malo byť pod hrozbou zastrelenia odrádzať ruských vojakov od ústupu z frontových pozícií.

Vlajka sovietskych výsadkových síl. Znak ako na vlajke bol dôvodom nevpustenia ruského železničného vozňa na územie Litvy.

• Litovská štátna pohraničná stráž nevpustila na svoje územie z Kaliningradskej oblasti päť nákladných vagónov s namaľovanými ruskými vojenskými symbolmi.

• Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že od stredy sa Rusko vracia k dohode o vývoze obilia cez Čierne more. Svoje stanovisko prehodnotilo po vyhlásení tureckého ministra obrany, že lode budú môcť komodity vyvážať pod tureckou vlajkou napriek ruskému odstúpeniu od dohody, pričom Turecko zaistí ich bezpečnosť. Lode pritom plávali už od pondelka, na čom sa bez Ruska dohodli OSN, Turecko a Ukrajina.

• Ruské úrady sa zmocňovali osirotených detí na okupovaných územiach a odvážali ich do Ruska s cieľom vychovávať ich ako Rusov. Niektoré z detí odobrali pestúnskym rodinám, iné prišli o rodičov pri ostreľovaní miest. Podľa ukrajinských úradov bolo do Ruska deportovaných okolo 8000 detí, Rusko celkové počty nezverejnilo. Vychovávať deti zavlečené z vojnou zasiahnutej krajiny v inej krajine alebo inej kultúre je pritom jedným z kritérií genocídy.

Týždeň od 7. do 13. novembra 2022

Oslobodenie Chersonu

Mapka znázorňujúca hlavné smery postupu ukrajinskej armády pri oslobodzovaní Chersonu

Na začiatku týždňa boli na juhu v Mykolajivskej oblasti hlásené prudké boje pri Snihurivke severne od Chersonu, významnom opevnenom bode ruských síl brániacich ukrajinský postup na toto oblastné mesto. Mesto spolu s desiatkami ďalších obcí oslobodila ukrajinská armáda v prvej polovici týždňa, obrancovia sa pri tomto postupe k Chersonu priblížili na 15km. V priebehu stredy sa ukrajinská armáda dostala až do severnej časti mesta.

V stredu večer, nedlho po oslobodení Snihurivky, ruský minister obrany Sergej Šojgu nariadil stiahnutie ruských vojsk z pravého brehu Dnepra v Chersonskej oblasti potom, čo veliteľ ruských inváznych síl generál Sergej Surovikin oznámil, že samotné oblastné mesto Cherson už nie je možné zásobovať a navrhol posunúť obranné línie na ľavý (východný) breh rieky. Vo vyhlásení sa vyhol slovu „ústup“, akcia bola komunikovaná ako „manéver“.

Ukrajinskí predstavitelia na oznámenie ruského velenia reagovali s opatrnosťou, podľa ich názoru mohlo ísť o pascu. Obávali sa falošných informácií s cieľom vlákať ich do mesta a tu rozpútať náročné pouličné boje.

Ruská armáda pri ústupe ničila aj menšie mosty. Na ilustračnej fotke most v Kupiansku, meste oslobodenom pri Charkovskej protiofenzíve

Ruské sily v oblasti sa narýchlo naloďovali na dostupné plavidlá, presúvali vojakov a vybavenie na ľavý breh Dnepra. Tu stavali obranné línie a odtiaľto kryli svoj ústup intenzívnym ostreľovaním postupujúcich obrancov na pravom brehu. Postup ukrajinských jednotiek zdržiavali aj nastražené mínové polia a zničenie viacero menších mostov cez riečky a potoky. Pri rýchlom a masovom prekračovaní rieky sa utopilo nezanedbateľné množstvo ruských vojakov, mnohí ďalší sa prezliekli do civilu a pokúsili sa stratiť medzi miestnym obyvateľstvom.

Antonivský most cez Dneper neďaleko Chersonu zničený ustupujúcou ruskou armádou

Priehradný múr Kachovskej priehrady. Na ľavej strane fotky za zábradlím cestná komunikácia prechádzajúca pozdĺž telesa hrádze.

Pri ústupe ruská armáda podmínovala cesty, ničila kritickú infraštruktúru, elektrické vedenia a zanechávala nástražné výbušné systémy. V noci zo štvrtka na piatok, na konci svojho ústupu, vyhodila do vzduchu Antonivský most, ktorý bol dovtedy čiastočne schodný aspoň pre pechotu, ako aj časť mostovky na Kachovskej priehrade, dovtedy jedinej zjazdnej cestnej komunikácii cez Dneper v oblasti. Samotná priehrada poškodená nebola.

V piatok ráno ruské velenie oznámilo úspešné ukončenie presunu svojich jednotiek na ľavý breh s tým, že na pravom brehu nezostal ani jeden ich vojak ani žiadna vojenská technika či zbrane. V súvislosti s opustením Chersonu bolo Ruskom dosadené oblastné centrum presunuté do mesta Heničesk na pobreží Azovského mora, mimo dostrelu ukrajinských raketometov HIMARS.

Obyvatelia oslobodeného Chersonu na hlavnom námestí emotívne vítajú prvých ukrajinských vojakov

V piatok 11.11. dopoludnia sa na hlavnom námestí v Chersone objavila štátna vlajka Ukrajiny. Vyvesili ju tam miestni partizáni, príslušníci Hnutia odporu. Následne sa do mesta dostali prví ukrajinskí vojaci. V uliciach mesta zavládla eufória, obyvatelia vyšli slobodne do ulíc, zaplnili centrálne Námestie slobody, objímali prichádzajúcich vojakov a novinárov a na všetkých budovách sa snažili vyvesiť ukrajinské vlajky.

V súvislosti s informovaním o vstupe ukrajinských vojsk do mesta bola niekoľkým novinárom odobratá akreditácia. Podľa generálneho štábu Ukrajiny porušili pravidlá pre pôsobenie médií v oblasti bojových operácií tým, že o pohybe vojsk informovali príliš skoro, dokonca on-line. Pred stabilizovaním situácie, dočistením možných miest odporu, prevzatím plnej kontroly a prísunu systémov protivzdušnej obrany tak mohli poskytnúť cenné informácie pre ruské sily ostreľujúce mesto z druhého brehu rieky alebo pre prípadné ruské sily ukrývajúce sa v meste.

Stiahnutie z Chersonu bolo už tretím veľkým ústupom Ruska v tejto invázii. Najskôr museli v marci opustiť predmestia Kyjeva, následne boli v septembri vytlačení z rozsiahlych území od Charkova. Ústup ruských vojsk z Chersonu vyvolal bezprecedentnú kritiku prezidenta Vladimíra Putina a ideologický rozkol medzi jeho oddanými zástancami a radikálnymi stúpencami tvrdej vojny.

O ukrajinskej protiofenzíve na Cherson sa hovorilo už od leta. Reálne úspechy na fronte však prišli až začiatkom októbra. Vytlačeniu agresora z pravého brehu Dnepra značnou mierou prispeli cielené a dobre vykonané útoky s využitím vyspelej Západnej vojenskej techniky zamerané na miesta koncentrácie ruských síl, vojenské ciele a logistické uzly po celej Chersonskej oblasti, ktoré viedli tiež k ťažkému poškodeniu Antonivského mosta. Toto prinieslo problémy so zásobovaním a znemožňovalo okupantom dlhodobo udržať pozície na pravom (západnom) brehu rieky. Vďaka tejto taktike nemuseli Ukrajinci uskutočniť rozsiahle a náročné pozemné oslobodzovacie manévre a bitky.

Pavel Macko, slovenský generál vo výslužbe

Generál vo výslužbe Pavel Macko označil oslobodenie Chersonu za veľký vojenský, strategický i politický úspech Ukrajiny. Pre ruské sily v tejto novej situácii bolo kľúčové posilniť svoje úsilie na obranu zostávajúcich území Chersonskej oblasti na ľavom brehu Dnepra pod ich kontrolou, nakoľko tadiaľ viedli trasy pre dodávky pitnej vody pre anektovaný Krym ako aj súvislý pozemný koridor spájajúci Krymský polostrov s ruskou pevninou. Tento koridor bol v čase poškodenia Krymského mosta dôležitý z logistických dôvodov aj pre samotnú ruskú armádu. Stratou Chersonu ruské sily prišli aj o možnosť postupovať ďalej na západ, čím sa rozplynul ich sen o dobytí Odesy, ovládnutí Čierneho mora a pozemnom spojení Ruskej federácie s Podnesterskom.

Cherson bol jediným obsadeným oblastným mestom a tiež prvým veľkomestom, ktoré získali ruské jednotky po februárovom vpáde na Ukrajinu. Okupácia mesta začala 2. marca. V nasledujúcich týždňoch boli do vedenia mesta dosadení ľudia lojálny Kremľu. Tí tu postupne zavádzali ruské reálie ako vysielanie televíznych staníc, služby mobilných operátorov, ruské učebné osnovy, hrivnu nahradili rubľom a na námestí umiestnili sochu V. I. Lenina.

Antonivský most, kľúčová spojnica Chersonu s ľavým brehom Dnepra. Jeho nezničenie na začiatku iinvázie zásadným spôsobom uľahčilo obsadenie Chersonu a území na pravom brehu.

300-tisícová metropola Chersonskej oblasti nebola ruskými silami dobytá, ale obsadená prakticky bez boja zradou resp. zlyhaním viacerých vysokopostavených dôstojníkov Tajnej služby Ukrajiny (SBU). Šéf miestneho riaditeľstva, generál Serhij Krivoručko, v rozpore s rozkazmi nariadil evakuáciu podriadených dôstojníkov ešte pred príchodom ruských jednotiek. Jeho asistent, vedúci protiteroristického centra SBU, plukovník Ihor Sadochin, s okupantmi dokonca kolaboroval, keď ich informoval o zamínovaných miestach a pomáhal koordinovať letovú trasu nepriateľských lietadiel. Vedúci oddelenia vnútornej bezpečnosti SBU, brigádny generál Andrij Naumov, prchol pred vpádom ruských vojsk do zahraničia. Všetkých troch bývalých vysokopostavených dôstojníkov SBU ukrajinské úrady obvinili z vlastizrady. Jedno z ich kľúčových zlyhaní bolo nevyhodenie do vzduchu Antonivského mosta cez Dneper.

Obsadením Chersonu si ruská armáda vytvorila predpolie pre postup na Mykolajiv a Odesu. Bližšie ako na okraj Mykolajiva sa však nikdy nedostala.

Ďalšie udalosti týždňa

• Situácia bola komplikovaná pozdĺž celej frontovej línie. V niektorých oblastiach pokračovali prudké boje. Jednotky ruskej armády sa snažili udržať dobyté územia a útokmi chceli naďalej dosiahnuť administratívne hranice Doneckej oblasti. S týmto cieľom pokračovali v útočných akciách v okolí Bachmutu, po presunutí päť práporových zoskupení po osemsto vojakov otvorili predošlý týždeň novú ofenzívu na úseku frontu v oblasti miest Avdijivka a Vuhledar, útočiac smerom na severozápad. Útoky ukrajinskí obrancovia úspešne odrážali. Motívom k tomuto výpadu bola snaha zabezpečiť zostávajúce logistické trasy po poškodení Krymského mosta. Najprudšie boje sa v týchto dňoch odohrávali pri obci Pavlivka v susedstve Vuhledaru. Preraziť obranné línie sa však agresorovi nepodarilo, naopak utrpel tu veľké straty.

• K zlyhaniu ruskej armády došlo pri meste Svatove, kde sa ruskí vojaci snažili udržať frontovú líniu a zabrániť oslobodeniu severnej časti Luhanskej oblasti. Pre nedostatočnú koordináciu a komunikáciu sa tu nevyhli streľbe do vlastných radov, čo spôsobilo až 60% strát ruských vojakov. Dôvodom boli časté výmeny vojenských veliteľov, povyšovanie neskúsených vojakov a využívanie mobilizovaných brancov bez riadneho výcviku.

• Ruská diplomacia vyhlásila, že je pripravená vrátiť sa k mierovým rokovaniam s Ukrajinou a to s ohľadom na súčasnú realitu. Ukrajinského ministerstvo zahraničia reagovalo, že Rusku v skutočnosti nejde o mier, keďže stále útočí na civilistov, ale chce len získať čas na preskupenie svojich jednotiek, doplnenie zbraní a na výcvik mobilizovaných vojakov. Ukrajina rokovania podmienila stiahnutím ruských vojsk a obnovením územnej celistvosti Ukrajiny.

Raketové útoky na energetické zariadenia ochromili dodávky tepla po celej Ukrajine. Na snímke požiar teplárne v meste Zmjiv neďaleko Charkova

• V celej krajine pokračovali opravy energetických zariadení. Najťažšia situácia bola v hlavnom meste, kde pre hroziaci blackout úrady vyzvali obyvateľov, aby odcestovali, ak majú kam. Kyjevský magistrát začal v meste zriaďovať tisíc vykurovaných úkrytov slúžiacich aj ako bunkre. Obyvatelia sa tu mohli zohriať, dať si čaj alebo si nabiť mobilný telefón.

• Z ruského zajatia sa vrátilo 30 ukrajinských obrancov Hadieho ostrova. V čase útoku, 24. februára, bolo na ňom 80 obrancov a aj niekoľko civilistov: správca majáku a niekoľko pracovníkov technických služieb.

Západné protitankové zbrane ukoristené ruskou armádou

• Objavila sa informácia, že Rusko ešte 20. augusta poskytlo Iránu za 160 bojových dronov 140 miliónov eur v hotovosti a vzorky ukoristených západných zbraní. Do Teheránu sa tak dostala britská protitanková raketa NLAW, americká protitanková strela Javelin a protilietadlová raketa Stinger. Iránska armáda tak získala možnosť preskúmať západné technológie a reverzným inžinierstvom si vyrobiť kópie týchto zbraní.

• Švédsky premiér oznámil tvrdší postoj k boju s terorizmom. Reflektoval tak na požiadavky Turecka vznesené v súvislosti so vstupom Švédska a Fínska do NATO. Maďarský parlament o tejto otázke doposiaľ nerokoval. Maďarsko a Turecko boli jedinými členskými štátmi NATO, ktoré rozšírenie paktu doposiaľ neschválili.

• Bola uzatvorená dohoda, podľa ktorej Nemecko vo vojenskom útvare v Michalovciach začalo s opravami bojmi poškodených zbraní, ktoré predtým poskytlo ukrajinskej armáde. Súčasťou opravovaného arzenálu boli samohybné húfnice PzH 2000, salvové raketomety a protilietadlový systém Iris-T.

• Pri dopravnej nehode zahynul zástupca šéfa dosadenej ruskej okupačnej správy Chersonskej oblasti Kirill Stremousov, jedna z najvýraznejších verejných tvárí ruskej okupácie.

• Hollywoodsky herec Sean Penn, pri svojej tretej návšteve Ukrajiny od začiatku invázie, podaroval ukrajinskému prezidentovi, bývalému hercovi, Volodymyrovi Zelenskému svoju sošku Oscara. Sean Penn sa staral o utečencov z Ukrajiny, za čo mu ukrajinský prezident udelil Rad za zásluhy.

Električka Tatra T6A5 zničená pri raketovom útoku na depo v Charkove

• V Charkove začala po nutných úpravách a prerozchodovaní premávať prvá z dvadsiatich električiek typu Tatra T6A5, ktoré mestu daroval Dopravný podnik hlavného mesta Praha. Pri ruskej agresii bolo poškodených alebo zničených mnoho tamojších vozidiel, okrem električiek aj autobusy, trolejbusy i metro. Ďalšie vozidlá Charkovu daroval Plzenský mestský dopravný podnik, Dopravný podnik Ostrava a Dopravný podnik mesta Brno.

• Pravoslávna cirkev na Ukrajine v súvislosti s inváziou ruských síl po prvýkrát povolila svojim kongregáciám sláviť Vianoce podľa gregoriánskeho kalendára, teda 25. decembra. Odvrátila sa tak od Ruska a priklonila k západnej tradícii. Pravoslávna cirkev na Ukrajine tradične slávila Vianoce podľa juliánskeho kalendára 7. januára, v rovnakom čase ako moskovský patriarchát vedený patriarchom Kirillom. Ten však otvorene podporoval ruskú inváziu na Ukrajinu a nevyhranil sa ani proti útokom na civilistov. Ukrajinská pravoslávna cirkev sa od patriarchu Kirilla dištancovala a viac sa necítila byť podriadená moskovskému patriarchátu.

Otázka, kedy sláviť Vianoce, bola na Ukrajine predmetom dlhodobej diskusie už pred vojnou. Pred inváziou slávila Vianoce západným spôsobom tretina Ukrajincov, pod vplyvom ruskej agresie podpora tohto názoru vzrástla. 25. december je na Ukrajine štátnym sviatkom od roku 2017..

Týždeň od 14. do 20. novembra 2022

Mapka aktuálne okupovaného územia. Regióny na pravom brehu Dnepra v okolí Chersonu boli oslobodené v predošlom týždni.

• Tento týždeň posun na bojisku nepriniesol, Rusom sa darilo ničiť len energetickú infraštruktúru. Bojujúce strany museli operovať vo veľmi blatistých podmienkach, s mechanizovanými operáciami väčšieho rozsahu vyčkávali na príchod mrazov.

• Ukrajinské jednotky odrazili útoky na Bachmut a ďalších deväť obcí na Donbase. Intenzívna obojstranná delostrelecká paľba bola vedená v priestore mesta Svatove na východe Ukrajiny. Ruské sily pokračovali v budovaní obranných pozícií, často s využitím mobilizovaných záložníkov.

Po rozsiahlom ruskom raketovom útoku na energetickú infraštruktúru Ukrajiny sa v plameňoch ocitlo viacero transformátorových staníc

• Ukrajina čelila rozsiahlym raketovým útokom. Len v priebehu utorka vypálili ruské sily približne sto rakiet, v ostatné dni týždňa ďalšie desiatky. Cieľom útokov bola civilná infraštruktúra veľkých miest a zariadenia energetickej infraštruktúry krajiny. Jedna z rakiet zasiahla transformátor poskytujúci elektrickú energiu pre čerpadlá ropovodu Družba. Aj keď samotný ropovod poškodený nebol, dodávky ropy do Maďarska, Česka a na Slovensko boli dočasne zastavené.

• Výbuchy na elektrorozvodnej infraštruktúre boli zaznamenané aj v areáli Záporožskej jadrovej elektrárne, samotné reaktory sa však do ohrozenia nedostali. Kým ruská strana tvrdila, že Ukrajinci vykonali najmenej 15 útokov na elektráreň, Ukrajinci obvinili Rusov zo zinscenovania výbuchov v snahe preniesť zodpovednosť za prípadnú jadrovú katastrofu na Kyjev.

• Po ruských raketových útokoch bola celkovo poškodená takmer polovica energetickej infraštruktúry Ukrajiny. Asi 30 % elektrární bolo zničených úplne. Napriek prebiehajúcim opravám boli výpadkami a odstávkami postihnuté milióny obyvateľov. K útokom na rozvodné siete sa nepriateľ uchýlil po sérii neúspechov na bojisku vrátane ústupu z Chersonu v predošlom týždni.

Na poľskú prihraničnú obec Przewodów dopadla raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá minula svoj pôvodný cieľ

• Ozbrojené sily Ukrajiny sa v maximálnej miere snažili raketové útoky zmierňovať protivzdušnou obranou. V utorok jedna zo striel systému S-300 nezasiahla určený cieľ a dopadla do východopoľskej prihraničnej obce Przewodów. Pri následnom výbuchu zahynuli dvaja ľudia. Na prešetrenie incidentu boli okrem expertov NATO prizvaní aj ukrajinskí vyšetrovatelia. Keďže sa preukázalo, že nešlo o úmyselný útok ale o nehodu, reakcia Severoatlantickej aliancie bola len diplomatická. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyjadril súhlas so slovami poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoljaka, ktorý vyhlásil, že „za akékoľvek incidenty s raketami môže Rusko, ktoré rozpútalo vojnu a Ukrajinu zasypáva strelami.“

• V piatok došlo k útoku na ropný terminál v čiernomorskom prístave Novorossijsk, hlavnej základni ruskej Čiernomorskej flotily. Boli tu sústredené aj plavidlá z krymského prístavu Sevastopoľ po tom, ako naň ukrajinské sily na konci októbra zaútočili. Incident ukázal, že ukrajinská armáda je schopná zasiahnuť aj ciele na ruskom území značne vzdialené od frontovej línie.

Dav novinárov a miestnych obyvateľov obkolesil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pri jeho návšteve oslobodeného Chersonu

V rovnaký deň sa v Chersone prezident (v druhom rade uprostred) stretol aj s vojakmi ukrajinskej armády. Krátko sa bojovníkom prihovoril a udelil niekoľko vyznamenaní.

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok navštívil Cherson, ktoré len tri dni predtým opätovne ovládla ukrajinská armáda. Aj počas jeho návštevy bolo počuť dunenie delostrelectva z blízkeho frontu. Na hlavnom námestí sa okrem vojakov zhromaždili dojaté davy ľudí vrátane rodín s deťmi, mnohí niesli ukrajinské vlajky. Prezident prišiel najmä vyjadriť podporu miestnym obyvateľom a zablahoželal vojenským jednotkám k bojovým úspechom. Zároveň priznal, že oslobodzovacie úsilie sprevádzajú aj ťažkosti a veľké ľudské obete. Ďakoval aj spojencom za pokračujúcu podporu.

Volodymyr Zelenskyj pobudol v Chersone asi 30 minút. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii uviedol, že „ide o územie Ruskej federácie“.

• Agentúra Unian vyčíslila, že ukrajinskej armáde sa podarilo oslobodiť 52,5% územia dobytého od začiatku tejto invázie, resp. 39% území okupovaných od roku 2014.

• V oslobodenej časti Chersonskej oblasti bolo odhalených viac ako 400 ruských vojnových zločinov. Tiež bolo zatknutých viacero zbehnutých ruských vojakov a žoldnierov prezlečených do civilu predstierajúcich, že patria k miestnemu obyvateľstvu.

• Po vytlačení okupantov v krajine zostávali tisíce kusov nevybuchnutej munície, rozsiahle mínové polia a nastražené výbušniny. V samotnom Chersone ruská armáda nástražnými výbušnými systémami zamorila všetky možné objekty, medzi nimi aj byty či kanalizačnú sieť. Predpokladalo sa, že odmínovanie mesta a jeho okolia potrvá prinajmenšom týždne, možno mesiace. Úrady preto od návratu odhovárali tých, ktorí mesto pre vojnu dočasne opustili.

Novovymenovaný britský premiér Rishi Sunak, ktorý v úrade nahradil Borisa Johnsona, v sobotu v Kyjeve navštívil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Počas návštevy ho uistil o pokračovaní podpory zo strany Spojeného kráľovstva a ohlásil poskytnutie systému protivzdušnej obrany, protilietadlových diel, radarového a protidronového vybavenia a humanitárnej podpory.

• Vojenská pomoc poskytnutá Ukrajine Európskou úniou dosiahla hodnotu osem miliárd eur. USA za rovnaké obdobie poskytli vybavenie za viac ako dvojnásobok tejto sumy.

• Od začiatku invázie portál Oryx vizuálne zdokumentoval stratu viac ako 8000 kusov rôznej ruskej bojovej techniky, pričom viac ako 2600 kusov z nich bol koristný zisk ukrajinskej armády. V tomto počte bolo zahrnutých aj viac ako 1500 tankov, z toho 522 ukoristených vo funkčnom stave.

• Ministri Európskej únie schválili prípravu výcvikovej misie pre 15-tisíc ukrajinských vojakov na území Poľska.

• Rusko uzatvorilo dohodu s Iránom o začatí výroby bezpilotných ozbrojených lietadiel Šáhid-136 na ruskom území.

• Vo štvrtok súd v Amsterdame vyniesol verdikt v prípade zostrelenia letu MH17 nad separatistickou Doneckou ľudovou republikou. V neprítomnosti odsúdil na doživotie vtedajšieho lídra doneckých separatistov Igora Girkina alias Strelkova, bývalého agenta ruskej vojenskej tajnej služby GRU Sergeja Dubinského a Ukrajinca bojujúceho na strane separatistov Leonida Charčenka. Podľa súdu ani jeden z nich raketu osobne neodpálil, ale priamo sa podieľali na získaní odpaľovacieho zariadenia, na jeho preprave a inštalácii. Holandské úrady však nemali právomoc odsúdených primäť nastúpiť na výkon trestu.

V sobotu do oslobodeného Chersonu prišiel prvý vlak z Kyjeva. Súprava Vlaku do víťazstva bola vyzdobená náterom od ukrajinských umelcov. Na vozni je tiež nápis ukr. „Потяг до перемоги“ – Vlak víťazstva.

• V sobotu do oslobodeného Chersonu prišiel prvýkrát do začiatku tejto invázie priamy vlak z Kyjeva. Sedem z jeho vagónov pomaľovali ukrajinskí umelci v projekte nazvanom Vlaky do víťazstva. Ukrajinská železnica súčasne spustila charitatívny projekt Cestovného lístka do víťazstva, v rámci ktorého si ľudia mohli zakúpiť cestovné lístky do okupovaných miest. V ponuke boli cestovné lístky do Mariupoľa, Donecka, Luhanska a Simferopoľu. Vypravenie priamych vlakov z Kyjeva do týchto miest ukrajinské železnice avizovali na obdobie bezprostredne po ich budúcom oslobodení.

Jazde predchádzala nevyhnutná oprava asi 60km trate vrátane odstránenia mín. Obnova trate pomohla aj zásobovaniu mesta, kde po ukončení okupácie pretrvávali ťažkosti s dodávkami základných tovarov a surovín.

• Počet utečencov z Ukrajiny, ktorí na Slovensku požiadali o štatút dočasného útočiska, presiahol 100 000. Od začiatku invázie hraničnými priechodmi s Ukrajinou na Slovensko prišlo 957-tisíc ľudí, späť sa vrátilo 731-tisíc.

• Lotyšsko odstránilo všetkých 120 pamätníkov zo sovietskej éry, ktoré malo na svojom území. Kampaň začala v lete ako reakcia na ruskú inváziu na Ukrajinu.

Týždeň od 21. do 27. novembra 2022 (Trištvrte roka trvania invázie)

Nekončiaca ofenzíva prinášala obete na oboch stranách. Na fotke hroby ukrajinských vojakov v meste Novovolinsk.

Polia posiate krátermi po ostreľovaní svedčia o intenzite bojov

Za trištvrte roka trvania tejto invázie Rusko podniklo viac ako 16-tisíc raketových útokov na Ukrajinu, z toho 97 % zasiahlo civilné ciele. 12 300 striel dopadlo na predmestské oblasti a vidiek, 1900 zasiahlo bytové domy, viac ako 250 poškodilo dopravnú infraštruktúru a asi 220 energetickú infraštruktúru. Postupné spotrebovávanie presne navádzaných striel riešil agresor stále častejším útočením dronmi Šáhid-136 a raketami protivzdušnej obrany S-300.

Ukrajinské sily od ruskej okupácie oslobodili 1886 miest a obcí. Rusko naďalej okupovalo približne pätinu ukrajinského územia, čo predstavovalo asi dvetisíc ďalších miest a obcí.

Udalosti týždňa

• Nedostatok iných vhodnejších rakiet viedol ruskú armádu aj k použitiu rakiet určených na nesenie jadrových hlavíc. Ukrajinskej obrane sa podarilo zostreliť napr. raketu AS-15 Kent, ktorá mala hlavicu nahradenú inou výplňou. Takéto strela dokáže spôsobiť škody len svojou kinetickou energiou a výbuchom nespotrebovaného paliva. Ich rozsiahle nasadenie však dokázalo preťažiť protivzdušnú obranu.

• Počas tohto týždňa boli intenzívne boje zaznamenané v okolí obce Pavlivka a mesta Vuhledar na východe Ukrajiny. Prudké ostreľovanie bolo aj v okolí Avdijivky severne od Donecka. Významnejší posun však nepriniesli žiadnej zo strán.

• Ruské sily ťažkým delostrelectvom cez rieku Dneper ostreľovali mesto Nikopol a niekoľko okolitých dedín, na mesto vypálili aj takmer 60 rakiet.

• Ukrajinská armáda sa pokúsila dobyť Kinburnskú kosu, úzky polostrov v ústí rieky Dneper do Čierneho mora. Vytlačenie nepriateľa z tohto územia by obmedzilo ruské údery na pobrežné oblasti a tamojšie prístavy.

Po ruských raketových útokoch na energetickú infraštruktúru došlo na Ukrajine k rozpadu elektrickej siete a takmer celá krajina sa ponorila do tmy

• V stredu Rusko opäť viacerými údermi zaútočilo na ukrajinskú energetickú sieť, čo spôsobilo vážne škody a viedlo k rozsiahlym výpadkom elektriny na väčšine územia. Pre stratu prepojenia a rozpad energetickej siete ochrana pred prepätím núdzovo odstavila aj Juhoukrajinskú a Chmelnickú jadrovú elektráreň. Ukrajina sa tak na niekoľko hodín dostala do stavu prakticky úplného blackoutu.

Národný prevádzkovateľ ukrajinskej elektrickej prenosovej siete Ukrenergo skonštatoval, že elektrická sieť bola po šiestich týždňoch ruských úderov zničená v „kolosálnom“ rozsahu. Prakticky žiadne tepelné ani vodné elektrárne nezostali bez poškodenia, poškodených bolo najmenej 15 hlavných energetických rozvodných uzlov s desiatkami veľkých transformátorov, v krajine bol deficit výroby elektriny a v začínajúcej zime hrozili dlhodobé výpadky elektriny a tepla pre domácnosti.

Situácia sa razantne zhoršila v Kyjeve a ďalších veľkých mestách. Pre výpadky elektriny netiekla voda, nedalo sa variť jedlo, vypadlo centrálne vykurovanie aj telekomunikácie. Narušená bola verejná doprava, malé obchody nemohli fungovať, obmedzili sa zdravotnícke služby, zastavila on-line výučba. V súvislosti s touto situáciou vláda vyzvala občanov, aby zvážili opustenie krajiny a tých, ktorí sú v zahraničí, aby sa nateraz nevracali.

Do Kyjeva pri príležitosti 90. výročia začiatku hladomoru pricestovalo niekoľko európskych predstaviteľov, aby si uctili pamiatku obetí. Pri tejto príležitosti rokovali s ukrajinskými náprotivkami najmä o možnej novej vlne migrácie.

• Asociácia najväčších európskych miest ohlásila darovanie generátorov elektrického prúdu a transformátorov pre Ukrajinu, podobne reagovala japonská vláda. Nórsko poskytlo peniaze na kúpu zemného plynu na vykurovanie a Európska banka pre obnovu a rozvoj poskytla úver 370 miliónov eur ukrajinskej energetickej spoločnosti Ukrenergo na obnovu energetickej siete.

• Spojené kráľovstvo dodalo Ukrajine vylepšený model laserom navádzanej inteligentnej strely Brimstone proti pozemným cieľom.

• USA poskytli Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 400 miliónov dolárov, prevažne muníciu.

• Ukrajina si od Slovenska prevzala 30 pásových transportérov BVP 1. Slovenský minister obrany oznámil, že v rámci dohody s Nemeckom dostane Slovensko za tieto transportéry 15 tankov Leopard 2A4.

• Americká armáda zriadila v Poľsku areál, v ktorom sa opravovali delá a húfnice ukrajinskej armády poškodené počas bojov. Išlo o zbrane pôvodom od spojencov zo Západných krajín.

Volodymyr Zelenskyj s manželkou si uctili obete protestov počas revolúcie Euromajdan zapálením sviečky pri ich pamätníku

• Parlamentné zhromaždenie NATO označilo Rusko za teroristický štát a vyzvalo na vytvorenie osobitného medzinárodného tribunálu. Podobne Európsky parlament schválili rezolúciu označujúcu Rusko za štát podporujúci terorizmus pre jeho zámerné útočenie na civilné ciele.

• Ukrajinské bezpečnostné zložky prehľadali pravoslávny kláštor Kyjevsko-pečerská lavra v Kyjeve a neskôr aj v ďalších objektoch pravoslávnej cirkvi po celej krajine pre podozrenie, že v kláštore sa môžu ukrývať sympatizanti alebo priamo špióni ruských špeciálnych jednotiek. Hoci ešte v máji ukrajinská pravoslávna cirkev vyhlásila svoju nezávislosť od moskovského patriarchátu pre nesúhlas s postojom patriarchu moskovského a celej Rusi Kirilla, objavovali sa obavy, či pravoslávne duchovenstvo nie je v skutočnosti lojálne Moskve. Pri razii sa v objektoch našla propagandistická literatúra a príručky, veľké sumy peňazí rôznych mien v hotovosti, ruské pasy so stopami falšovania ako aj podozrivé osoby, zväčša Rusi.

• Do prístavu v Nemecku dorazil prvý plávajúci terminál na opätovné splyňovanie LNG prepravovaného po mori. Išlo o jedno z opatrení smerujúcich k úplnému zastaveniu odberu plynu z Ruska.

December 2022

Týždeň od 28. novembra do 4. decembra 2022

• Na Ukrajine nastala tzv. mokrá zima, teploty sa držali tesne nad nulou, v noci slabo mrzlo. Terén zostal rozmočený a zablatený, padal mokrý sneh, prípadne pršalo a bolo všeobecne mokro. To prinieslo logistické komplikácie a znemožnilo podnikať rozsiahlejšie manévre s využitím bojových vozidiel.

• Ruské sily sa museli brániť pozdĺž línie Svatove-Kreminna a okolo Kupjanska. Naopak útočné operácie menšieho rozsahu viedli západne od Kreminy a okolo Avdiivky.

Detailná mapa postupných ruských pokusov o dobytie Bachmutu

• Ťažké boje pokračovali v okolí Bachmutu, bolo to jedno z mála miest, kde aktuálne Rusko pokračovalo v ofenzíve. Nepriateľ tam vypálil 180 až 200 delostreleckých granátov denne, úhrnný počet zranených a zabitých vojakov tu na oboch stranách spolu dosahoval asi sto ľudí denne.

Mesto bolo v centre ťažkých bojov už päť mesiacov. Situácia v okolí mesta pripomínala zákopové boje prvej svetovej vojny, vojaci tam operovali v zaplavených zákopoch plných blata, pozície boli dlhodobo statické. O dobytie mesta sa pokúšali žoldnieri z Wagnerovej skupiny. Tí svojich pešiakov naverbovaných v ruských väzniciach posielali vpred na prakticky istú smrť s cieľom odhaliť palebné pozície ukrajinskej obrany.

• Rusko stiahlo časť svojich vojakov a techniky z niektorých pozícií na ľavom brehu Dnepra, najmä z mesta Olešky a tiež v Záporožskej oblasti, aby ich presunulo na iné miesta frontu alebo prestriedalo s čerstvými silami z radov mobilizovaných.

V oslobodenej časti Chersonskej oblasti sa postupne obnovovali základné služby, ako mobilný signál či prevádzka bánk. Oblasť sa darilo aj postupne odmínovať, sprevádzkovaných bolo vyše 160 kilometrov ciest a vyčistených takmer 60 hektárov územia.

• Ruské jednotky pokračovali v delostreleckých útokoch na osídlené oblasti v oslobodenej Chersonskej oblasti, vrátane samotného Chersonu. V meste žila iba štvrtina z predvojnového počtu obyvateľov, ďalší obyvatelia mesto opúšťali v dôsledku pokračujúceho ostreľovania a prerušených dodávok vody a elektriny.

• Podľa vyjadrenia generálneho štábu ukrajinskej armády v bojoch zahynulo 10 až 13-tisíc ich vojakov. V rovnakom období velenie informovalo, že straty na ruskej strane presiahli 90-tisíc padlých.

• Ukrajinské prieskumné drony zaznamenali podchladených ruských vojakov v zákopoch na východe krajiny. Denné teploty na Ukrajine sa v týchto dňoch pohybovali okolo nuly, v noci klesali pod bod mrazu. Hypotermia sa u ruských vojakov prejavovala apatiou a len symbolickou snahou uniknúť dopadajúcim granátom. Mnohí z nich nemali vhodné zimné oblečenie, dostatok jedla, niektoré ruské prápory tvrdili, že nedostali ani stany či spacie vaky.

• Prevádzkovateľ prenosovej siete Ukrenergo vyčíslil, že energetický deficit Ukrajiny bol na úrovni 30 percent, poškodených bolo približne 40 percent energetickej infraštruktúry. V prvý zimný deň nemalo elektrinu takmer šesť miliónov obyvateľov. Narástol počet domových požiarov, keď ľudia porušili bezpečnostné zásady v snahe vyhriať svoje domovy. Objavili sa aj prípady otravy oxidom uhoľnatým.

• Do 30. novembra bolo na Ukrajinu od spojencov a darcov dovezených 82 124 elektrocentrál a 3075 transformátorov.

• Škody spôsobené bojmi na Ukrajine boli odhadované na 600 miliárd eur.

• Ruské okupačné správy pokračovali v násilnom presune ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska pod zámienkou špeciálnej lekárskej starostlivosti.

Centrálny vianočný stromček v Kyjeve bol vyzdobený holubicami mieru a vlajkami štátov pomáhajúcich Ukrajine v čase vojny

• Kyjev avizoval, že v meste postaví vianočné stromčeky bez svetiel. Centrály stromček na Sofijskom námestí, pomenovaný „vianočný stromček neporaziteľnosti“, s ukrajinským štátnym znakom na vrcholci, ozdobili aj 500 bielymi holubicami, vlajkami krajín podporujúcich Ukrajinu počas vojny a tiež úsporným osvetlením napojeným na generátor elektrickej energie. Pod stromom si ľudia mohli nabíjať svoje mobilné telefóny. Po sviatkoch bol generátor odovzdaný ukrajinskej armáde. Celú akciu financovali miestni podnikatelia. Navzdory tradícii však pri vítaní Nového roka úrady nepovolili žiadne zhromaždenia ani koncerty.

• V Estónsku uviedli do obehu dva milióny kusov pamätných dvojeurových mincí s motívom venovaným Ukrajine. Na minci je vyobrazené dievča držiace vtáka, obilné klasy, kvety a slogan Sláva Ukrajine. Autorkou motívu je utečenka z Charkova, výťažok z predaja zberateľského balenia mince išiel na Ukrajinu.

Týždeň od 5. do 11. decembra 2022

• Tempo bojov sa v uplynulých týždňoch spomaľovalo. Ukrajinskej armáde sa podarilo oslobodiť niekoľko osád v Charkovskej oblasti, ruské sily naopak obsadili viacero nových pozícií pri meste Bachmut. Obkľúčenie tohto mesta sa im ale dosiahnuť nedarilo. Bojovalo sa aj pri meste Svatove, dopravnom uzle v Luhanskej oblasti, ku ktorému postupovala ukrajinská armáda. Oslobodila tu obec Kyslivka. Ruské útoky a ostreľovanie boli zaznamenané aj na východe a severovýchode, ukrajinská armáda útoky odrazila.

• Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyhlásil, že Rusko sa počas zimy snažilo o zmrazenie vojny na Ukrajine, aby tak mohlo skonsolidovať sily k jarným útokom.

• V pondelok ráno boli na dvoch ruských vojenských leteckých základniach zaznamenané výbuchy. Z oboch letísk bežne vzlietali strategické bombardéry vypúšťajúce na Ukrajinu strely s plochou dráhou letu s dlhým doletom. Obe letiská ležali stovky kilometrov v ruskom vnútrozemí, jedno pri Riazani (základňa Ďagilevo) a druhé pri Saratove (letisko Engels-2, asi 600 kilometrov od hranice). Pri výbuchu pri Saratove boli poškodené najmenej dva bombardéry Tu-95, traja vojaci zahynuli. Pri Riazani vybuchla cisterna s palivom a jeden bombardér Tu-22M3 bol poškodený.

Hoci sa Ukrajinské sily k útokom oficiálne neprihlásili, predpokladalo sa, že pravdepodobne použili upravené drony Tu-141 sovietskej výroby pôvodne určené na výzvedné účely, ktoré adaptovali pridaním výbušnej nálože a navádzaním pomocou GPS. Útoky ukázali, že Ukrajina je schopná zasiahnuť citlivé ciele stovky kilometrov od svojich pozícií, hlboko v tyle nepriateľa. Útok na ruské územie tiež naplnil ruskú doktrínu o možnosti použiť jadrové zbrane na vlastnú obranu.

V utorok tretí útok dronmi z ukrajinského územia zasiahol zásobárne paliva na vojenskom letisku v Kursku. Aj keď škody neboli zásadné, ďalší útok ukázal zraniteľnosť ruských základní a bojové schopnosti ukrajinskej armády.

• Ukrajinská armáda útočila aj na vlastnom okupovanom území. V sobotu zasiahla raketometom HIMARS objekt v Melitopoli, kde sa sústredili ruskí vojaci, čečenskí bojovníci ale aj príslušníci ruskej tajnej služby FSB. Postihnutých bolo asi 200 osôb. Zasiahla tiež hotel v meste Kadijivka, sídlo Wagnerovej skupiny. Partizáni zase podpálili ruské kasárne na Kryme a zničili dva systémy protivzdušnej obrany S-300 v Mariupoli. Ku všetkým týmto útokom sa Ukrajina prihlásila.

Hasenie požiaru v elektrickej rozvodni

• V pondelok, v deň výročia podpisu Budapeštianskeho memoranda, podniklo Rusko ďalšiu masívnu vlnu raketových útokov na ukrajinské ciele a kritickú infraštruktúru. Udialo sa tak v čase, keď sa po predchádzajúcich útokoch podarilo opraviť väčšinu elektrických sietí a obnoviť dodávky elektriny do najväčších miest. Ukrajinské ozbrojené sily zostrelili viac ako 60 zo 70 vypálených rakiet, napriek tomu bola zasiahnutá infraštruktúra v Kyjevskej, Sumskej aj Záporožskej oblasti.

Podľa odhadov boli náklady Ruska na túto jednu vlnu bombardovania na úrovni štyristo až päťsto miliónov dolárov. V jednej vlne vystrelili spravidla 80 až 90 rakiet. Od začiatku invázie si Rusko vyrobilo približne 240 rakiet Ch-101 a približne 120 rakiet Kalibr. Ruský vojenský priemysel dokázal vyrobiť približne štyridsať rôznych rakiet mesačne.

• Počas pondelkovej masívnej vlny ostreľovania Ukrajiny dopadla do pohraničného územia Moldavska neidentifikovaná raketa. Strela, ktorá padla do neobývanej oblasti pri dopade neexplodovala.

• Ruská armáda nasadila nové brigády a prápory vojakov zo septembrovej mobilizácie, ktorí už mali ukončený výcvik.

Krymský most

• Ruský prezident Vladimir Putin navštívil Krymský most poškodený výbuchom z 8. októbra. Previezol sa cezeň v aute zn. Mercedes, ktoré osobne šoféroval. Vypočul si správu o prebiehajúcej oprave mosta, na jeho cestnej časti už bola premávka čiastočne, s výnimkou nákladnej dopravy, obnovená. Išlo o najbližšie priblíženie ruského prezidenta k frontovej línii od začiatku tejto invázie.

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil mesto Sloviansk, asi 40 km od frontu, od Bachmutu. Navštívil aj Charkovskú oblasť, kde sa stretol so zranenými vojakmi a zdravotníckym personálom.

• Vo štvrtok navštívila Kyjev delegácia Slovenskej republiky, ktorú zastupoval minister zahraničných vecí Rastislav Káčer, minister obrany Jaroslav Naď a minister hospodárstva Karel Hirman. Na rokovaniach s ukrajinským prezidentom, premiérom a rezortnými partnermi týchto uistili o pokračujúcej podpore zo strany Slovenska. Vyhlásili, že Slovensko poskytne generátory, teplovzdušné ohrievače, materiál na opravy energetickej infraštruktúry a ďalší humanitárny materiál. Okrem toho tiež odmínovacie komplety Božena, balistické vesty a ďalšiu vojenskú pomoc. Celková hodnota pomoci od začiatku tejto invázie tým dosiahla približne 167,8 milióna eur.

Pri tejto príležitosti udelil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi Rad Jaroslava Múdreho druhého stupňa určený pre zahraničných predstaviteľov za mimoriadne služby pre ukrajinský národ.

Partia odmínovačov v detonačnej jame po riadenom odstrele mín a zlyhanej munície

• Ukrajina vyzvala na dlhodobú pomoc pri odstraňovaní mín a ďalšej nevybuchnutej munície. Zamorených bolo 174-tisíc štvorcových kilometrov územia. Mínami boli posiate aj Čierne a Azovské more.

• Členské krajiny Európskej únie sa dohodli na spoločnom balíku pomoci pre Ukrajinu vo výške 18 miliárd eur. Po prvotnom nesúhlase dohodu nakoniec podporilo aj Maďarsko.

Ku koncu novembra boli najštedrejšími donormi Ukrajiny USA so 48 miliardami € nasledované EÚ (35mld.) a s odstupom Spojeným kráľovstvom (7,1mld.). Pri zohľadnení rozpočtu krajín rebríček darcov viedlo Estónsko, ktoré Ukrajine poskytlo pomoc na úrovni 1,32% svojho HDP. Ďalšie v poradí bolo Lotyšsko (1,14%), Poľsko (0,75%), Litva (0,6%), na piatom mieste Slovensko s 0,5% nasledované Českom s 0,45% HDP.

• Bulharsko po prvý raz od začiatku invázie poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc. Zoznam schválenej vojenskej pomoci nebol zverejnený, základom dodávky mali byť ručné zbrane a munícia. Maďarsko a Rakúsko tak zostali poslednými krajinami EÚ, ktoré neposkytli zbrane.

• Volodymyra Zelenského cez telemost ocenili v USA Cenou za demokraciu Madeleine Albrightovej.

• Rusko schválilo rozpočet na nadchádzajúci rok. Zvýšilo v ňom výdavky pre armádu na deväť biliónov rubľov, čo podľa odhadov tvorilo viac ako tridsať percent celého ruského rozpočtu.

• Inflácia v Rusku sa v novembri dostala na najnižšiu úroveň od začiatku invázie, keď dosiahla hodnotu 11,98%. Najvyššia medziročná miera inflácie od roku 2002 bola zaznamenané v apríli a to 17,8 %.

• V Rusku sa ozvali hlasy volajúce po zákaze používania inej abecedy ako cyriliky v reklamných textoch, názvoch a sloganoch. V ostatných rokoch popularitu získavalo využívanie angličtiny a latinky všeobecne. Zákaz sa nemal týkať písmen Z, V a O, ktoré používala ruská armáda počas tejto invázie na označenie okruhov svojich jednotiek.

Týždeň od 12. do 18. decembra 2022

• Mokrá zima bez silných mrazov a menej denného svetla priniesli do konfliktu zmenu podmienok, vrátane menšieho počtu ofenzív a viacerých statických obranných línií. Terén na bojiskách bol v tomto období natoľko rozbahnený, že znemožňoval presuny ťažkej techniky. Sezóna dažďov a bahna, vo východnej Európe označovaná ako rasputica, nútila bojujúce strany vyčkávať s väčšími ofenzívami, kým pôda dostatočne premrzne.

• Ruské jednotky sa naďalej usilovali o dobytie dedín v okolí Lymanu a mesta Bachmut v Doneckej oblasti. Podnikali tiež letecké a raketové útoky na viacerých miestach krajiny.

• Cieľom bombardovania, ostreľovania raketami a delostrelectvom boli ciele v Sumskej, Odeskej, Doneckej a Luhanskej oblasti, v Kyjeve, Dnipre, Charkove, Kryvom Rohu. Údery smerovali na ukrajinské pozície, energetickú infraštruktúru aj civilné ciele. Len v piatok bolo na územie Ukrajiny vystrelených 98 riadených striel a 65 sálv z raketometov. Aj keď sa väčšiu časť striel darilo protivzdušnej obrane zostreľovať, krajina sa nevyhla výpadkom elektriny a ďalším škodám.

Skládka zvyškov rakiet a riadených striel v Charkove. Do 6. decembra bolo na nej uložených asi 5000 kusov striel typu Grad, Uragan, Smerč, Tornado-G, Kalibr a Iskander.

• Od októbra, keď začala ruská armáda v odvete za útok na Krymský most ostreľovať civilnú a energetickú infraštruktúru, vypálila na Ukrajinu už viac ako tisíc riadených rakiet. Zámerom bolo spôsobovať škody v ukrajinských mestách a podlomiť tak morálku civilného obyvateľstva.

• Ruská armáda mala stále pod kontrolou trojicu väčších ostrovov v ústí rieky Dneper, z ktorých odsunula všetkých civilistov.

• Na okupovanom Krymskom polostrove ruskí vojaci kopali zákopy, kládli mínové polia a budovali opevnenia spomaľujúce postup ťažkých vozidiel.

• Ukrajinskí sabotéri poškodili v Melitopoli most cez rieku Moločna na jednej z hlavných spojníc s prístavom Berďansk na pobreží Azovského mora. Most bol pre ruskú armádu dôležitý pre presun vojsk a zásob na južný front. Iný partizánsky útok vyradil trafostanicu v okupovanom Berďansku.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu z vrtuľníka kontroloval pozície ruskej armády

• Ruský minister obrany Sergej Šojgu navštívil vojakov v oblasti bojov na Ukrajine, kde sa venoval najmä otázke zásobovania. Analýzou zverejneného videa sa ukázalo, že v skutočnosti bol iba na severe Krymu, viac ako 80km od frontu.

• Ukrajina poskytla ruským vojakom videonávod v ruštine, v ktorom radí, ako sa bezpečnejšie vzdať. Po nadviazaní kontaktu cez aplikáciu k nim vyslala červenú kvadrokoptéru, ktorú mali ruskí vojaci s rukami nad hlavu nasledovať až k čakajúcim ukrajinským pozíciám.

• Ruská armáda uviedla do stavu pripravenosti medzikontinentálnu balistickú raketu RS-24 Jars, keď ju vložila do odpaľovacieho zariadenia v Kalužskej oblasti.

• Ukrajinská armáda priznala, že sa 1.mája pokúsila zabiť náčelníka ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova. Pálili po stanovišti ruského velenia v okupovanom ukrajinskom meste Izjum. Objekt sa podarilo zničiť, Gerasimov však odišiel o niečo skôr.

Ľudia trávili v staniciach metra celé hodiny. Prečkávali tu časté letecké poplachy.

• Kyjev pre opakované ostreľovanie energetickej infraštruktúry trpel nedostatkom energie. Metro premávalo len v obmedzenom režime, počas raketových útokov bola prevádzka zastavená, súpravy odstavené v staniciach a spolu s priestormi staníc slúžili ako kryty pre obyvateľstvo. Okrem toho v Kyjevskej oblasti nepretržite fungovalo viac ako 400 „bodov nezlomnosti“, kde bola zabezpečená elektrina z generátorov, teplo, internet, čaj, káva a lekárničky.

• Nemecko dodalo Ukrajine 34 sanitiek, 12 obrnených vyslobodzovacích vozidiel, muníciu pre granátomety a delostrelectvo a ďalšie rakety pre systémy protivzdušnej obrany IRIS-T.

Obyvatelia Slovenska mali z krajín Vyšehradskej štvorky najväčšiu averziu voči ukrajinským utečencom. Ako v jedinej krajine skupiny negatívny postoj k ľuďom utekajúcim pred vojnou presahoval 50%. Najväčšie obavy Slovákov pramenili z obavy, že vďaka podpore utečencov sa zhorší ich vlastná ekonomická situácia. Ďalším dôležitým faktorom boli sympatie k politickým stranám.

• Predseda opozičnej strany Smer-SD Robert Fico zverejnil video, v ktorom kritizuje európske protiruské sankcie, konkrétne embargo na dovoz ruskej ropy. Časť z videa sa stala populárnym aj v Rusku, kde ho s dabingom šírila ruská propaganda.

• Útoky na ukrajinskú infraštruktúru zásadne vyplývali aj na tamojšiu ekonomiku. Zaznamenaný bol pokles na úrovni 33%, prognóza pre nadchádzajúci rok bola ešte horšia. Vláda sa tiež obáva prepadu hodnoty hrivny, keďže ľudia utekajúcich pred vojnou hromadne zamieňali domácu menu za eurá či doláre.

• Ukrajinský najvyšší protikorupčný súd skonfiškoval v prospech štátu všetok majetok bývalého prezidenta Viktora Janukovyča v celkovej odhadovanej hodnote 18,7 milióna eur.

• Podľa prieskumu by za víťazstvo 85% Ukrajincov považovalo oslobodenie celej krajiny vrátane Donbasu a Krymu, 9% by sa uspokojilo s oslobodením územia zabratým pri tejto invázii a 5% sa vyslovilo za pokračovanie bojov aj na území Ruska. V Rusku boli názory opačné, proti vráteniu Krymu do rúk Ukrajiny bolo 78% obyvateľov, proti vráteniu území DĽR a LĽR bolo 66% opýtaných.

Týždeň od 19. do 25. decembra 2022

V utorok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo 300 dní.

Ruské útoky pokračovali aj na Štedrý deň. 24. decembra bolo ostreľované aj mesto Cherson: 8 mŕtvych, 20 zranených.

• Výzvy na sviatočné prímerie neboli vypočuté, boje pokračovali na oboch stranách frontu. Ruské sily na Štedrý deň zasiahli nákupné stredisko v centre Chersonu, najmenej osem ľudí zomrelo. Mierové rokovania v tejto fáze konfliktu odmietli obe znepriatelené strany.

• Miestom najtvrdších bojov zostával Bachmut, útoky prebiehali aj vo východnej časti frontu pri mestách Svatove a Kremina. Na južnej časti frontu boli ostreľované miesta v Záporožskej oblasti.

• Ruský prezident Vladimir Putin sa stretol s bieloruským vodcom Alexandrom Lukašenkom. V spoločnom vyhlásení sa otázke vojny na Ukrajine úplne vyhli. Ruská armáda v sile niekoľkých práporov sústredená v Bielorusku však vykazovala náznaky, že má zámer zaútočiť na severnú Ukrajinu. Experti predpokladali, že Rusko chcelo týmito signálmi zamestnať jednotky ukrajinskej armády v blízkosti hraníc s Bieloruskom, aby zabránilo ich nasadeniu v oblastiach aktívnych bojov. Vzdušný priestor Bieloruska využívala ruská armáda pri útokoch na Ukrajinu pravidelne.

• Vladimir Putin priznal, že už 50-tisíc mobilizovaných vojakov bojovalo na fronte, 250-tisíc sa na nasadenie pripravovalo.

• Vo štvrtok ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že počas tejto invázie prišla ruská armáda už o viac ako 100 000 vojakov.

• Slovenská armáda zabezpečila v uplynulých mesiacoch výcvik pre prvú rotáciu vyše 600 ukrajinských vojakov, pokračovanie výcviku bolo avizované aj na nadchádzajúci rok. Slovenská armáda pomáhala tiež s prevádzkou logistických prekladísk, zmanipulovala a odoslala takmer 250 cestných a železničných transportov.

• Česká kampaň „Dárek pro Putina“ zbierala peniaze na kúpu vozidla Hummer H1 upraveného ako vojenská sanitka frontovej oblasti. Od občanov sa podarilo vyzbierať 6,5 mil. korún, z toho jeden občan prispel čiastkou až 1 mil. Kč.

• V Nemecku sa charite podarilo na pomoc Ukrajine vyzbierať 71 mil. eur.

• Švédsky najvyšší súd zablokoval vydanie exilového tureckého novinára. Jeho vydanie na trestné stíhanie bolo kľúčovou požiadavkou Turecka pre ratifikáciu členstva Švédska v NATO. Tureckí predstavitelia sa v reakcii vyjadrili, že proces ratifikácie členstva sa týmto ocitol opäť na začiatku.

• Ruská armáda avizovala dlhodobý cieľ na zvýšenie počtu svojich príslušníkov z 1 na 1,5 milióna profesionálnych vojakov. Časový horizont na dosiahnutie tohto stavu neuviedla.

• Ruský prezident Vladimír Putin sa v jednom zo svojich prejavov preriekol a verejne nazval boje na Ukrajine vojnou. Rusko oficiálne túto inváziu označovalo ako „špeciálna vojenská operácia“. Použitie slova „vojna“ bolo v tejto súvislosti v Rusku protizákonné a trestané až 15 ročným väzením.

• V Bielorusku odsúdili troch ľudí za sabotáž na železnici. Muži na začiatku invázie v snahe narušiť presuny ruských vojsk spálili na jednej stanici skriňu zabezpečovacieho zariadenia. Za zločiny terorizmu a vlastizrady im boli vymerané tresty vo výške 21 až 23 rokov väzenia.

• Okupačná správa začala likvidovať ruiny divadla v meste Mariupoľ. Plánovala zachovať prednú stranu, zlikvidovať zvyšok budovy zbombardovanej 16. marca a postaviť tu nové divadlo. Poradca starostu obvinil okupantov zo snahy zakryť vraždu stoviek civilistov a vybudovať nové divadlo „na kostiach obyvateľov Mariupoľa".

• V Kyjeve prestali pre nedostatok elektriny jazdiť električky a trolejbusy. Na pokrytie prepravných potrieb nasadili 222 autobusov.

• Mnoho pravoslávnych Ukrajincov tento rok vôbec prvýkrát slávilo Vianoce podľa gregoriánskeho kalendára, teda nie 7. januára, ako boli doteraz zvyknutí, ale už 25. decembra. Učinili tak nie len ľudia na úteku, ktorí sa tak prispôsobili zvykom prijímajúcich krajín, ale aj ľudia na Ukrajine, ktorí takto vyjadrili odpor voči invázii. Podpora skoršieho slávenia Vianoc vrástla z 26 na 44% obyvateľov.

Volodymyr Zelenskyj na návšteve USA

Stretnutie Volodymyra Zelenského, Joa Bidena a Jill Bidenovej v Bielom dome

Bezprostredne pred svojou cestou, v utorok, v 300-stý deň invázie, navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj frontovú líniu. V Bachmute sa stretol s armádnymi veliteľmi, odovzdal vojakom vyznamenania a snažil sa zvýšiť morálku vojska priamo na najhorúcejšom bode frontu.

V stredu sa Volodymyr Zelenskyj vydal na vôbec prvú zahraničnú cestu od začiatku invázie. Cieľom boli Spojené štáty, najdôležitejší spojenec Ukrajiny. Stretol sa s prezidentom Joeom Bidenom a vystúpil na spoločnom zasadnutí oboch komôr Kongresu, ktorý krátko po jeho vystúpení schválil ďalší balíček pomoci pre Ukrajinu. Jeho súčasťou boli aj systémy protivzdušnej obrany Patriot vrátane výcviku a munície.

Volodymyr Zelenskyj prednáša svoj prejav v Kongrese Spojených štátov. Za svoj prejav si od poslancov vyslúžil niekoľko potleskov v stoji.

V prejave sa Volodymyr Zelenskyj snažil osloviť predovšetkým Republikánov, medzi ktorými narastala skepsa v súvislosti s rastúcimi výdavkami na pomoc Ukrajine. Za prejav si od zákonodarcov vyslúžil niekoľko búrlivých potleskov v stoji. Jeho prejav v Kongrese označili komentátori význačných svetových denníkov za vzdorovitý, silný a odhodlaný a prirovnávali ho k pamätnému prejavu britského premiéra Winstona Churchilla z roku 1941 prednesenom na rovnakom mieste.

Stretnutie prezidentov zároveň vyslalo jasný signál smerom k Rusku, že vzťahy USA a Ukrajiny sa nezhoršujú.

Kremeľ vo svojej reakcii obvinil Spojené štáty z vedenia zástupnej vojny proti Rusku a dodávané západné zbrane označil za legitímne vojenské ciele.

Utajovaná cesta ukrajinského prezidenta začala jazdou vlakom do Poľska, do prihraničného mesta Przemyśl, ďalej v konvoji automobilov na letisko v Rzeszówe, odkiaľ odletel do Washingtonu špionážnym lietadlom NATO. Pri návrate sa v Poľsku stretol s prezidentom Andrzejom Dudom.

Týždeň od 26. decembra 2022 do 1. januára 2023

• Ani v tomto týždni nedošlo k posunom na fronte, boje uviazli na mŕtvom bode. Bojovalo sa o kontrolu nad cestou R66 v Luhanskej oblasti, vedúcej z ruskej Belgorodskej oblasti na mesto Svatove, ktorá bola dôležitou zásobovacou trasou ruskej armády pre severnú časť frontu. Rusi vykonávali ofenzívne akcie na viacerých miestach frontu, najzreteľnejšie v okolí Bachmutu, Avdijivky, Lymanu, Svatove a smerom na Kupjansk, avšak len s minimálnymi územnými ziskami. V záujme sústredenia delostrelectva a potrebnej munície okolo Bachmutu naopak zredukovali počet útokov na Cherson.

• Pri Kremine ruské sily budovali novú rozsiahlu obrannú líniu. Privážali tam veľké množstvo rezerv a vybavenia, svoje straty tu rýchlo dopĺňali. Oblasť bola logisticky dôležitá pre front na Donbase.

Vo štvrtok zažila Ukrajina jeden z najrozsiahlejších raketových útokov od začiatku tejto invázie. Na fotke nevybuchnutá strela Ch-555 v rodinnom dome v obci Hruška v Inavofrankivskej oblasti.

• Pokračovalo ostreľovanie celej krajiny. Raketový útok zo štvrtkového rána bol jeden z najväčších od začiatku invázie, na Ukrajinu smerovalo vo viacerých vlnách viac ako 120 riadených striel.

Tak ako počas Vianoc sa ani prelom rokov neobišiel bez ruských raketových útokov. Zaznamenaných bolo najmenej 80 úderov riadenými strelami a dronmi. Len niekoľko minút po silvestrovskej polnoci dopadali strely na Kyjev. Zasiahli energetickú infraštruktúru, obytné štvrte aj hotel. Štyria ľudia zomreli, 50 bolo zranených. Kyjevská polícia zverejnila fotografiu jedného zo zostrelených dronov, na ktorom bol nápis "Šťastný nový rok" v ruštine.

• Ku koncu roka bolo ruskou inváziou poškodených viac ako 35-tisíc objektov, z toho viac ako 700 zariadení kritickej infraštruktúry ako napr. rozvodne elektriny a plynu a mosty.

Poškodená budova školy v obci Makijivka, slúžiaca ako kasárne ruskej armády

• Novoročnú noc využila aj ukrajinská armáda. Štyrmi raketami HIMARS zasiahla budovu školy v meste Makijivka, v ktorej boli v tom čase ubytované stovky zmobilizovaných ruských vojakov. Vystopovanie miesta sústredenia vojakov umožnilo intenzívne používanie mobilných telefónov počas osláv Nového roka. Ničivosti tohto zásahu napomohlo aj skladovanie zbraní a munície neďaleko budov, v ktorých boli vojaci ubytovaní. Ukrajinská armáda uviedla, že útok zabil približne 400 vojakov a ďalších 300 zranil. Ruské ministerstvo obrany priznalo stratu 89 svojich vojakov.

Aj prípady novoročných útokov potvrdili, že ruské jednotky mali pri ostreľovaní absolútnu prevahu v kvantite, ukrajinské sily však boli vďaka vyspelým Západným zbraniam presnejšie.

• Ukrajinským silám sa podarilo druhýkrát zasiahnuť ruskú leteckú základňu Engels pri Saratove, 650 kilometrov od štátnej hranice. Poškodených bolo päť strategických bombardérov Tu-95MS využívaných na raketové útoky proti Ukrajine. Ruská armáda bola donútená z poškodeného letiska stiahnuť väčšinu lietadiel do bezpečia. Následkom toho sa aktivita ruského letectva znížila.

Okrem toho ukrajinská armáda zasiahla dva muničné sklady, jeden kontrolný bod a sedem stanovíšť ruských jednotiek na vlastnom okupovanom území.

• Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyhlásil, že ukrajinské útoky na vojenské ciele na území Ruska považuje za plne legitímne. Odvolal sa pritom na právo každej krajiny na sebaobranu zakotvené v Charte OSN. Zároveň vyzval spojencov na pokračovanie v dodávkach zbraní Ukrajine aj v nadchádzajúcom roku.

• Spojené kráľovstvo dodalo Ukrajine sto súprav na deaktivovanie bômb a viac ako tisíc detektorov kovov na odmínovaní územia.

Segment pontónového mosta na špeciálnom prepravnom vozidle

• Česko prisľúbilo Ukrajine ďalších 12 pontónových mostov. Šesť týchto provizórnych mostov dodalo už v júli.

• V posledný deň roka nezávislý projekt Oryx vizuálne (zo zverejnenej fotky alebo videa) zdokumentoval stratu 1600 ruských tankov. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl k rovnakému dátumu informoval, že nepriateľ stratil 3029 tankov. Časť z nich Ukrajina ukoristila vo funkčnom stave.

• V nedeľu sa na oficiálnom twitterovom účte ukrajinského parlamentu objavil oslavný príspevok k 114. výročiu narodenia Stepana Banderu doplnený fotografiou veliteľa ukrajinskej armády Valerija Zalužného pred Banderovým portrétom. Príspevok bol po krátkom čase vymazaný. Jeho zverejnenie ostro kritizovalo najmä Poľsko, kontroverzne vnímaného Banderu tam totiž považujú za kolaboranta s nacistami a jeho ukrajinských nacionalistov za zločinov zodpovedných za terorizmus a genocídu.

• Do konca roka sa o nelegálne opustenie Ukrajiny pokúsilo viac ako 12-tisíc mužov, na ktorých sa vzťahovala povinná mobilizácia.

• Od začiatku invázie venovala Slovenská republika Ukrajine vojenskú pomoc v celkovej hodnote približne 167,8 milióna eur. Z Európskeho mierového nástroja dostalo Slovensko za poskytnutú pomoc prvých 40 miliónov eur, na prelome rokov sa očakávalo vyplatenie ďalších približne 40 miliónov.

• Vianočné a novoročné pozdravy od ruského prezidenta dostali iba traja politici z Európskej únie: maďarský premiér Viktor Orbán, bývalý predseda talianskej vlády Silvio Berlusconi a niekdajší nemecký kancelár Gerhard Schröder. Z európskych krajín poslal pozdravy ešte prezidentom Bieloruska a Srbska.

• Hrubý domáci produkt Ukrajiny v roku 2022 klesol takmer o 30%.

• Rusko oznámilo, že v roku 2022 hospodárilo s deficitom 3,3 bilióna rubľov, čo bolo zhruba 2,3% jeho hrubého domáceho produktu.

Január 2023

Týždeň od 2. do 8. januára 2023

Náčelník ukrajinského generálneho štábu generál Valerij Zalužnyj

• Vo vojenskej bilancii uplynulého roka náčelník ukrajinského generálneho štábu generál Valerij Zalužnyj uviedol, že Ukrajina oslobodila 40 % územia, ktoré obsadili Rusi od začiatku tejto invázie, resp. 28 % z územia okupovaného Rusmi od roku 2014. Ďalej uviedol, že pyrotechnici zneškodnili takmer 42-tisíc výbušných predmetov a spojenci zo 17 európskych krajín vycvičili vyše 20-tisíc ukrajinských vojakov.

• Ruské jednotky zmiernili útoky na mesto Bachmut zhruba na polovicu. Húževnatý odpor ukrajinských obrancov donútil agresora presunúť časť svojej vojenskej sily do oblastí v jeho okolí. Miestom najnovšej ruskej ofenzívy sa stalo mesto Soledar. Ten bol kľúčovým bodom pre obranu Bachmutu, keďže ho chránil zo severovýchodu. Okupanti v Soledare skúšali inú taktiku a snažili sa kopírovať postupy ukrajinských obrancov. Namiesto posielania veľkých počtov pešiakov na takmer istú smrť teraz skúšali postupovať v malých skupinách. V Soledare prebiehal boj muža proti mužovi priamo v uliciach mesta.

• Ostreľovanie pokračovalo na viacerých miestach frontu. Hlavným cieľom delostrelectva bol Bachmut. V smeroch na Kupiansk a Avdijivka sa ruské sily pokúšali zlepšiť svoje taktické postavenie. Viedli aj ofenzívne akcie, napríklad smerom na Lyman. V žiadnom z týchto smerov však ukrajinskú obranu prelomiť nedokázali.

• Rusko v tomto čase vystrelilo asi 20-tisíc delostreleckých granátov denne. V letnom období si mohli dovoliť vystreľovať až 60-tisíc projektilov denne, čo mohlo ukazovať na významný pokles ruských zásob munície alebo zmenu taktiky.

• Rusko vyhlásilo, že ako odvetu za novoročný ukrajinský úder na základňu ruskej armády v Makijivke zabilo raketovým útokom v Kramatorsku viac ako 600 ukrajinských vojakov. Ukázalo sa však, že ruská raketa zasiahla iba dvor vedľa prázdnej budovy školy.

• Rusko útočilo samovražednými dronmi prevažne v noci a popri rieke Dneper. Letová trasa z juhu popri rieke bola zvolená aj preto, aby sa drony v maximálnej možnej miere vyhli protivzdušnej obrane.

Maketa tanku počas 2.sv. vojny, ilustačný obrázok

• Server BBC spočítal, že Ruská armáda postupne avizovala, že sa jej na Ukrajine podarilo zničiť alebo poškodiť celkovo už 35 amerických raketometov HIMARS. K začiatku tohto roka však Ukrajina dostala len 20 týchto zbraňových systémov. Ukrajinské velenie vyhlásilo, že žiaden z dodaných systémov nebol doposiaľ zničený, čo potvrdili aj Američania. Ešte na prelome augusta a septembra bolo informované, že Ukrajina používala atrapy vyspelých zbraní na klamanie nepriateľa.

• Vladimir Putin na deň pravoslávnych Vianoc, t.j. na 6. januára, nariadil jednostranné 36-hodinové prímerie, v čom ho podporil aj patriarcha Kirill. Ukrajinskí predstavitelia sa k tomuto kroku nepripojili, naopak, označili ho za prejav pokrytectva. Prímerie napokon nerešpektovali ani samotní Rusi, ktorí pokračovali v ostreľovaní ukrajinských cieľov.

• Nemecko sa v pomoci Ukrajine pridalo k USA a oznámilo poskytnutie batérie protivzdušnej obrany Patriot. Zároveň prisľúbilo aj bojové vozidlá pechoty Marder, podobne ako USA, ktoré poskytli vozidlá M2 Bradley. Pre Nemecko sa jednalo o významný bod obratu, keďže spočiatku sa vyhýbalo poskytovaniu väčšej vojenskej pomoci. Svoju pomoc obmedzovalo na financie, humanitárne prostriedky alebo prostriedky individuálnej ochrany ako nepriestrelné vesty a prilby.

• Rusko a Ukrajina si vymenili po 50 vojnových zajatcov. Išlo o prvú výmenu zajatcov v novom roku. Výmeny zajatcov boli pomerne pravidelné a bola to jediná oblasť, v ktorej prebiehal dialóg medzi bojujúcimi stranami.

Múzeum miestnej histórie v Chersone vykradnuté okupačnými vojskami (Foto pred lúpežou)

• Bolo zverejnené, že Rusi odcudzili 80% z umeleckej zbierky regionálneho múzea umenia v Chersone, čo predstavovalo viac ako 10-tisíc umeleckých diel. Rozsiahle krádeže však zaznamenali vo viacerých kultúrnych inštitúciách, mizli aj niektoré sochy z ulíc a parkov ako aj vzácne zväzky kníh. Podľa svedkov bolo všetko dobre naplánované a zorganizované. Na akciu dohliadali experti na umenie, umelecké diela boli pred odvozom balené do prepravných obalov. Podľa svetových odborníkov mohla byť cieľom plienenia okrem zisku aj snaha pripraviť Ukrajinu o jej kultúrne dedičstvo a identitu.

Z do tla vyhoreného dreveného kostola sv. Jána v Kurylivke sa zachoval iba zvon. Premiestnený bol do múzea v Charkove. (Foto kostola pred požiarom)

• Ruská armáda od začiatku tejto invázie poškodila najmenej 1 189 kultúrnych pamiatok, pričom 446 z nich premenila na ruiny. Skutočný počet kultúrnych pamiatok poškodených v dôsledku vojny bol pravdepodobne vyšší, keďže uvedený údaj nezahŕňal stav pamiatok na okupovaných územiach.

• Ruská okupačná správa v Mariupole vymazávala všetko ukrajinské. Pamätník obetiam Stalinovho hladomoru bol odstránený, mnohým uliciam boli vrátené názvy zo sovietskej éry, betónový nápis na vstupe do mesta bol upravený podľa ruského pravopisu, v školách sa vyučovalo podľa ruských osnov, dostupné boli len ruské televízne stanice a zavedený bol moskovský čas. Tamojší prístav menila na vojenskú základňu. Všetci zamestnanci prístavu okrem kolaborantov boli prepustení a nahradení pracovníkmi dovezenými z Ruska.

• Slovom roka 2022 sa na Ukrajine stala veta v ruštine „Ruská vojnová loď, choď do …“ Týmito slovami obrancovia Hadieho ostrova v prvý deň tejto invázie odmietli výzvu na kapituláciu. Slovné spojenie sa stalo symbolom odporu Ukrajiny voči agresii. Slovom roka 2021 bola „vakcína“.

• Podľa prieskumu 85% Ukrajincov považovalo akékoľvek územné ústupky za neprípustné. Proti ústupkom bola väčšina ľudí vo všetkých regiónoch, aj tých vojnou najhoršie postihnutých.

Týždeň od 9. do 15. januára 2023

Bitka o Soledar

V pondelok spustili ruské sily mohutný útok na mesto Soledar v Doneckej oblasti, kľúčové mesto pre obranu Bachmutu zo severu. Mesto je strediskom soľných baní s rozsiahlym komplexom podzemných štôlní v celkovej dĺžke asi 200km.

Po neúspešnom pokuse o dobytie Soledaru v predošlom týždni sa nepriateľ preskupil, doplnil straty, nasadil ďalšie útočné jednotky, zmenil taktiku a začal silný útok. Do ofenzívy sa zapojilo aj veľké množstvo žoldnierov z wagnerovej skupiny. Nepriateľ viedol útoky aj za cenu vysokých strát v radoch svojich vojakov. Masívne využíval delostrelectvo, salvovú streľbu a mínomety. Postupne sa mu darilo získavať taktický pokrok, boje sa zamerali aj na vstupné objekty banských štôlní. Situácia sa dynamicky menila, boje si vyžiadali mnoho mŕtvych na oboch stranách. Do stredy sa boje dostali do centra mesta, v piatok už ukrajinská obrana nedokázala udržať koordinovanú obranu mesta. V sobotu sa z mesta organizovane stiahla väčšina obrancov, brániť zostali len malú časť mesta s osadou Sol na západe. Na konci týždňa Ukrajina boj o Soledar prehrala, ruské vojská ho získali pod svoju kontrolu.

Obsadenie Soledaru bol najväčší vojenský úspech Ruska za ostatného pol roka, od zisku súmestia Severodoneck – Lysyčansk na prelome júna a júla 2022. Jednalo sa najmä o symbolický úspech, nakoľko Soledar nemal zásadný strategický význam. Jeho obsadenie však skomplikovalo obranu podstatne väčšieho mesta Bachmut ležiaceho cca 10 km juhozápadne. Šesť mesiacov trvajúce boje o mesto Bachmut sa týmto posunuli do ďalšej fázy.

Dobytie mesta Soledar malo aj iný zmysel. Systém soledarských a bachmutských baní je totiž sieť podzemných ciest a rozľahlých siení v hĺbke 80 až 100 metrov. V týchto priestoroch bolo možné ukryť veľkú skupinu ľudí a techniky. Vďaka vhodným vstupom sa tam mohli pohybovať aj tanky a bojové vozidlá a systémom tunelov sa nepozorovane a bezpečne presunúť na iné miesta na povrchu, v krajnom prípade sa aj infiltrovať za obranné línie protivníka.

Šéf wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin pripisoval zisk mesta výhradne svojim žoldnierom. Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa dovtedy často postavil na stranu Prigožina, však za úspech pri dobytí mesta oficiálne poďakoval len ruskému ministerstvu obrany a generálnemu štábu.

Ďalšie udalosti týždňa

• Popri získavaní Soledaru sa ruské jednotky naďalej snažili dobyť celý Donecký región. V súčinnosti s výsadkármi a za podpory letectva, raketových vojsk a delostrelectva postupovali na severných predmestiach Bachmutu. Útočili aj v smeroch na Avdijivku a Lyman, tiež sa pokúšali vylepšiť svoje taktické postavenie pri Kupjansku. Obrancovia tieto útoky odrazili rovnako ako menšie akcie pri viac ako desiatke ďalších obcí. Jednou z nich bola obec Bilohorivka na hraniciach Doneckej oblasti v blízkosti Lysyčanska. Obec ležiaca na rieke Donec bola neustálymi bojmi prakticky zničená, ruské jednotky tu však postup nedosiahli.

Raketa Ch-22 zasiahla a zničila centrálnu časť deväťpodlažnej bytovky v meste Dnipro. 44 mŕtvych.

• Raketové útoky pokračovali po celej Ukrajine, v sobotu bolo vydané varovanie pre mestá Cherson a Ľvov, ďalej pre Charkovskú, Doneckú a Dnepropetrovskú oblasť. Jedna z ruských rakiet zasiahla deväťpodlažný bytový dom v meste Dnipro. V zasiahnutej časti bytovky bolo zničených 72 bytov, ďalších 230 bolo poškodených. Cieľom protilodnej rakety Ch-22 s takmer tonovou bojovou hlavicou bola pravdepodobne neďaleká tepelná elektráreň. Pri použití na pozemné ciele však boli tieto rakety značne nepresné. Ukrajinské ozbrojené sily uviedli, že nemajú prostriedky na zostrelenie týchto typov rakiet. Rusko bezprostredne po útoku uviedlo, že zasiahlo všetky plánované ciele a že zasahujú len tie vojenské. Záchranári trosky domu prehľadávali štyri dni, celkovo si tento jeden útok vyžiadal 44 obetí a najmenej 40 zranených.

• V stredu bol za nového hlavného veliteľa tejto invázie vymenovaný priamo najvyšší náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov. Nahradil tak Sergeja Surovikina, ktorý post zastával od októbra. Tomu bola pridelená nižšia funkcia jedného z troch Gerasimových zástupcov. Zároveň bol vytýčený nový strategický cieľ: do marca dobyť celý Donbas.

• Bolo zaznamenané využitie najmodernejších ruských stíhačiek Suchoj Su-57 piatej generácie, využívajúcich technológie Stealth. Operovali však len nad ruským územím, odkiaľ odpaľovali na Ukrajinu rakety dlhého doletu.

• Volodymyr Zelenskyj konštatoval, že Ukrajina musí byť pripravená na hranici s Bieloruskom, keďže Rusko by mohlo využiť jeho územie na spustenie novej vlny pozemnej invázie.

• Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková navštívila Charkov. Stala sa tak najvyššie postavenou západnou političkou, ktorá sa priblížila k frontovej línii. Zahraniční politici navštevujúci Ukrajinu väčšinou neopustili Kyjev a jeho predmestia. Politička Ukrajine prisľúbila ďalšiu pomoc vrátane zbraní, požiadavku na moderné tanky však odmietla.

• Poľsko prejavilo ochotu darovať Ukrajine moderné tanky Leopard 2, tento zámer podporovalo aj Spojené kráľovstvo. Reexport pôvodom nemeckých tankov však vyžadoval súhlas Nemecka, ktoré z obáv o eskálaciu konfliktu takúto možnosť odmietalo. V Berlíne na túto tému prebiehala Intenzívna debata, na jej výsledok a prípadný súhlas čakali viaceré štáty.

• Spojené kráľovstvo koncom týždňa ako prvé zo Západných krajín oznámilo, že dodá Ukrajine 14 kusov svojich moderných tankov Challenger 2. Okrem toho najnovší balík pomoci zahŕňal 8 samohybných húfníc AS90, prostriedky na prekonávanie mínových polí, 100-tisíc delostreleckých nábojov a stovky rakiet.

• Kanadský premiér Justin Trudeau oznámil, že Kanada zakúpi americký systém protivzdušnej obrany NASAMS v hodnote 280 mil. eur a daruje ho Ukrajine.

• Riaditeľ americkej CIA William Burns tajne navštívil Kyjev a stretol sa s prezidentom Volodymyrom Zelenským a predstaviteľmi ukrajinských spravodajských služieb. Obsah schôdzky nebol zverejnený, americká spravodajská služba však ukrajinskú stranu pravidelne informovala o zisteniach týkajúcich sa plánov a zámerov ruskej ofenzívy.

• Pakistan poskytol Ukrajine množstvo munície vrátane delostreleckých granátov kalibru 155 mm pre zbrane zo sovietskej éry. Ukrajina na oplátku prisľúbila pomoc pri modernizácii jeho vrtuľníkov Mi-17 obsahujúcich motory ukrajinskej výroby. Pakistan obchodoval s Ukrajinou v oblasti zbrojárskeho priemyslu aj pred touto inváziou.

Bratislava poskytla 25 autobusov Irisbus Citelis 12M svojmu partnerskému mestu Kyjev

• Primátori Bratislavy, Prahy, Varšavy a Budapešti navštívili Kyjev, kde rokovali so starostom Vitalijom Klyčkom. Kyjevu prisľúbili ďalšiu materiálnu pomoc a budúcu účasť na obnove mesta. Primátor Bratislavy Matúš Vallo avizoval, že Kyjevu ako partnerskému mestu daruje 25 nepotrebných starších autobusov Irisbus Citelis 12M, nedávno odstavených z bratislavskej premávky. Niektoré z autobusov boli v nepojazdnom stave určené ako zdroj náhradných dielcov.

• Ukrajinská bezpečnostná služba od začiatku vojny odhalila už viac ako 600 ruských agentov a špiónov. Viac ako 340 z nich už bolo postavených pred súd. Dopustiť sa mali sabotáží, zhromažďovania citlivých informácií alebo príprav na fyzickú likvidáciu dôležitých ukrajinských činiteľov.

• Bývalý veliteľ jednej z divízií wagnerovej skupiny Andrej Medvedev dezertoval ešte v júli. V tomto týždni nelegálne vstúpil do Nórska. Výmenou za svoju ochranu prisľúbil, že bude svedčiť proti wagnerovcom a vyšetrovateľom vojnových zločinov vypovie všetko, čo vie o žoldnieroch aj o zakladateľovi skupiny Jevgenijovi Prigožinovi. Išlo o prvého vojaka žoldnierskej skupiny, ktorý ušiel na Západ.

Týždeň od 16. do 22. januára 2023

Mapka aktuálne okupovaného územia

• Boje uviazli na mŕtvom bode. Najväčšie boje sa naďalej odohrávali v okolí Bachmutu, ktorý sa ruská armáda snažila obkľúčiť. Bojovalo sa aj na juhu v Záporožskej oblasti v okolí miest Orichiv a Huljajpole a v Luhanskej oblasti pri meste Kreminna. Jednalo sa však iba o delostrelecké prestrelky a menšie potýčky, rozsiahlejšej ofenzíve sa obe bojujúce strany vyhýbali. V Soledare sa situácia po dobytí mesta ustálila, ruské jednotky a žoldnieri súkromnej Wagnerovej skupiny sa zotavovali. Ukrajinské sily vytvorili západne od Soledaru nové obranné línie.

• Zaznamenané boli snahy obkľúčiť Bachmut zo severu od Soledaru aj z juhu. Tu v druhej polovici týždňa žoldnieri zo skupiny wagnerovcov prevzali kontrolu nad obcou Kliščijevka. Priblížili sa tak k dôležitej ceste pre zásobovanie ukrajinskej posádky v Bachmute.

Samotný Bachmut nebol operačne ani strategicky významný, ale viazal na seba ruské vojská čo blokovalo rozšírenie ich operácií na iných miestach frontu. Navyše ústupom z Bachmutu by boli ukrajinské sily donútené budovať nové obranné pozície v menej priaznivom teréne.

Pri nehode vládnej helikoptéry zahynul ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj

• V stredu ráno v obytnej oblasti Kyjevského predmestia Brovary, v blízkosti obytnej budovy a škôlky, havaroval vrtuľník prevážajúci ukrajinského ministra vnútra Denysa Monastyrskyja. Nehoda si vyžiadala celkovo 14 mŕtvych vrátane ministra, jeho prvého námestníka a štátneho tajomníka. Okrem celej posádky vrtuľníka zomreli štyria ďalší dospelí a jedno dieťa nachádzajúci sa na mieste dopadu.

Vrtuľník s vedením rezortu vnútra smeroval na front. Bolo bežnou praxou, že vrtuľníky s ukrajinskými predstaviteľmi nelietal príliš vysoko, aby sa vyhli prípadnej nepriateľskej paľbe. V čase havárie bola tma a hmla. Následkom ruského ostreľovania nebola v oblasti elektrina, v domoch sa nesvietilo, nefungovali signalizačné svetlá výškových stavieb. Za najpravdepodobnejšiu príčinu nehody bola považovaná chyba pilota, ktorý za zníženej viditeľnosti neskoro spozoroval výškovú budovu, prudko zatočil a následne stratil kontrolu nad strojom.

• Na strechy niekoľkých výškových budov v centre Moskvy boli umiestnené raketové systémy protivzdušnej obrany. Ruské vojenské velenie sa tak pripravovalo na možnosť útokov na ruské mestá. Iným možným vysvetlením bolo vedenie informačnej stratégie k vlastným občanom, ktorej účelom bolo prezentovať vojnu na Ukrajine ako hrozbu pre ruských občanov a získať si tak ich podporu.

• V Čiernom mori sa v bojovej pohotovosti nachádzalo 16 lodí ruského vojenského námorníctva so šiestimi nosičmi pre rakety Kalibr.

• Nórska armáda zverejnila odhady, podľa ktorých bol počet ruských vojakov zabitých alebo zranených na Ukrajine od začiatku invázie takmer 180 000. Na ukrajinskej strane si vojna mala za rovnaké obdobie vyžiadať 100 000 mŕtvych alebo zranených vojakov. V rovnakom čase generálny štáb Ukrajiny informoval o 120 000 zabitých Rusoch.

• Ukrajinské úrady od začiatku invázie zaznamenali viac ako 80-tisíc zločinov spáchaných ruskými útočníkmi, pričom zabitých bolo vyše 9-tisíc civilistov vrátane 453 detí. V tejto súvislosti Ukrajina požadovala vytvorenie špeciálneho medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil ruských politických lídrov, a určil mieru reparácií od Ruska za spôsobené materiálne škody.

Socha poetky Lesie Ukrajinky v Moskve

• Niekoľko bežných Rusov prinieslo kvetiny k soche ukrajinskej poetky Lesie Ukrajinky (umelecké meno Larisy Kosačovej) v reakcii na útok na bytovku v Dnipre predošlý víkend. Táto socha v Moskve bola symbolom odporu proti vojne. Polícia kvety a ďalšie predmety pravidelne odstraňovala. Podobné rituály sa odohrávali aj v iných ruských mestách. „Súboj o kvetiny“ bol jedným z mála výraznejších protestov v Rusku. Za prejav nesúhlasu s vojnou na Ukrajine tam hrozili prísne tresty.

• Európska komisia vyplatila Ukrajine prvé tri miliardy z makrofinančnej pomoci v celkovej hodnote 18 miliárd eur. Prostriedky boli určené na výplatu miezd a dôchodkov a udržiavanie základných verejných služieb. Použité mohli byť aj na obnovu kritickej infraštruktúry a reformy na posilnenie právneho štátu.

• Na Ukrajinu dorazila ôsma samohybná húfnica Zuzana, posledný kus z batérie, ktorú si Ukrajina od štátnej akciovej spoločnosti Konštrukta-Defence zakúpila. Jedna z týchto húfnic bola zničená v boji ruským útokom ešte v septembri 2022.

• Bývalý bulharský premiér Kiril Petkov a minister financií uviedli, že ich krajina ešte počas jari 2022 tajne poskytla ukrajinskej armáde muníciu a naftu. Bulharsko bolo známe odmietavým postojom k dodávkam zbraní na Ukrajinu. Niektoré koaličné strany boli sympatizanti Kremľa a viac než 70 % Bulharov bolo proti „prílišnej podpore Ukrajiny“. Neskôr v lete sa táto vláda rozpadla a nový parlament v decembri 2022 oficiálne schválil dodávky zbraní na Ukrajinu.

• Približne 100 ukrajinských vojakov začalo s výcvikom obsluhy protiraketových systémov Patriot na americkej vojenskej základni Fort Sill v Oklahome.

• Odborníci v Kambodži začali s týždňovým výcvikom 15 ukrajinských odmínovačov. Kambožskí odborníci patrili so svojimi skúsenosťami v tejto oblasti k svetovej špičke. Kambodža poskytla Ukrajine aj psy vycvičené na vyhľadávanie mín.

Spoločné rokovanie spojencov

Stretnutie zástupcov viac ako 50 štátov na vojenskej základni Ramstein v Nemecku prinieslo nové balíky vojenskej pomoci pre Ukrajinu

V piatok sa na americkej základni Ramstein v Nemecku stretli zástupcovia asi 50 štátov vrátane Slovenska, ktorí po spoločnom jednaní prisľúbili ďalšiu rozsiahlu vojenskú pomoc Ukrajine. Motiváciou na zvýšenie pomoci od spojencov bol aj krvavý útok na bytový dom v meste Dnipro z predošlého víkendu.

V Berlíne prebiehal v rámci rokovaní politický spor o to, či nemecká vláda umožní iným štátom poslať tanky Leopard 2 nemeckej výroby ukrajinskej armáde. Nemecký výrobca si totiž v minulých predajoch vyhradil právo na udelenie súhlasu s prípadným reexportom jeho zbraní do ďalších krajín. Nemecko nechcelo vzhľadom na svoju históriu v ozbrojených konfliktoch v Európe posielať ako prvá krajina na Ukrajinu tanky a iné ťažké zbrane.

Tanky Leopard 2 boli osobitne vyvinuté na boj s tankami T-90 používanými Ruskom aj pri tejto invázii. Kyjevu chceli svoje tanky Leopard poslať Poľsko, Litva, Lotyšsko, Fínsko, Dánsko, Portugalsko, Švédsko aj Nórsko. Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková v nedeľu povedala, že doposiaľ neevidujú oficiálnu žiadosť k súhlasu s takýmto krokom.

V rámci rokovaní a bezprostredne po nich bola Ukrajine prisľúbená nasledovná vojenská pomoc:

• USA oznámili rozsiahly balík v celkovej hodnote 2,5 miliardy dolárov obsahujúci 90 obrnených bojových vozidiel Stryker, ďalších 59 bojových vozidiel pechoty <