Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Animovaná mapa zobrazujúca priebeh invázie

Tento článok podáva v prehľadnej forme základné udalosti ruskej invázie na Ukrajinu.

Február 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Štvrtok, 24. február 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Searchtool.svg Pozri aj: Bitka o Hadí ostrov
Zničený bytový dom v Kyjeve. Po zásahu raketou v ňom zomreli dvaja ľudia a šiesti boli zranení[1]
  • 04:10: Minister zahraničia USA Antony Blinken vyjadril obavu, že ruský vojenský útok na Ukrajinu môže začať ešte v ten deň v noci[2]
  • 04:27: Ruský prezident Vladimir Vladimirovič Putin vyhlásil, že ruská armáda začne „špeciálnu vojenskú operáciu“ na východnej Ukrajine s cieľom „demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu“[2]
  • 04:52: Lokálne ukrajinské média hlásia výbuchy po celej Ukrajine na rôznych miestach v Charkove, Kramatorsku, Odese aj Mariupole[2]
  • 05:00: Ukrajina uzavrela vzdušný priestor štátu vrátane letísk v Dnipre, Charkove a v Záporoží[2]
  • 05:15: Americký prezident Joe Biden vyhlásil, že modlitby celého sveta sú s ukrajinským ľudom, ktorý je obeťou nevyprovokovaného a neospravedlniteľného útoku zo strany Ruska[2]
  • 05:46: Ministerstvo obrany Ukrajiny uviedlo, že invázia na Ukrajinu zo strany Ruska sa začala[2]
  • 05:50: Minister obrany SR Jaroslav Naď potvrdil vojenskú inváziu na Ukrajinu zo strany Ruska a uviedol, že o opatreniach bude informovať počas dňa[2]
  • 05:54: Ukrajinský prezident Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj zvolal bezpečnostnú radu, s cieľom vyhlásiť vojnový stav v krajine[2]
  • 05:56: Jens Stoltenberg vyzval Rusko na okamžité skončenie vojenských akcií[2]
  • 06:06: Ruský veľvyslanec informoval o začatí invázie na Ukrajinu priamo na zasadnutí bezpečnostnej rady OSN[2]
  • 06:09: Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj oficiálne vyhlásil vojnový stav na Ukrajine[2]
  • 06:30: Ruská strana popiera raketové či letecké nálety[2]
  • 06:34: Výbuchy sa ozvali aj v hlavnom meste Ukrajiny, v Kyjeve[2]
  • 06:42: Joe Biden telefonoval s Volodymyrom Zelenskyjm a vyzval aj okolité štáty na odsúdenie nevyprovokovaného a neospravedlniteľného ruského útoku[2]
  • 06:54: Ukrajina nariadila evakuáciu občanov Luhanskej oblasti[2]
  • 06:56: Ukrajinská pohraničná stráž potvrdila, že útok sa koná ako z ruskej, tak aj z bieloruskej hranice[2]
  • 07:02: Ukrajina vyzvala okolité štáty OSN na uvalenie zničujúcich sankcií voči Rusku[2]
  • 07:08: Ukrajinská armáda hlási zostrelenie 5 ruských lietadiel na východe Ukrajiny[2]
  • 07:10: Po ruskom útoku stúpla cena ropy zhruba o 5 dolárov[2]
  • 07:26: Ukrajinský rezort diplomacie uviedol, že cieľom ruského útoku je zničenie ukrajinského štátu[2]
  • 07:56: Ruský rubeľ sa po útoku prepadol najnižšie od roku 2016[2]
  • 08:20: Rusko tvrdí, že údajne zničilo ukrajinské letecké základne a protivzdušnú obranu[2]
  • 08:32: Turecko zvoláva bezpečnostnú radu a je ochotné pomôcť utečencom z Ukrajiny[2]
  • 08:35: Dopoludnia zasadnú veľvyslanci členských krajín NATO[2]
  • Ukrajinské sily vo štvrtok večer opäť získali kontrolu nad letiskom v Hostomeľ. Počas dňa ho obsadili ruské sily. Letisko je strategické a považované za „bránu do Kyjeva“.[3]
  • Ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že počas prvého dňa invázie zomrelo 137 ukrajinských vojakov a civilistov.[4]

Piatok, 25. február 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Okolo 4:00 hodine Kyjev zasiahli rakety.[5]
  • Niekoľko ľudí zahynulo pri ruských útokoch v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.[5]
  • Ukrajinská armáda vyzvala civilistov na boj proti okupačným silám.[6]
  • Ruské jednotky ovládli vodný kanál, ktorý zásobuje Ruskom okupovaný Krym.[7]

Sobota, 26. február 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Teplice vyjadrujú podporu Ukrajine – NC Galéria na Námestí Slobody.
  • Podľa britských spravodajských informácií sa postup ruských jednotiek dočasne spomalil, vzhľadom na „akútne logistické ťažkosti a silný ukrajinský odpor“.[8]
  • O 17:00 nadobudol v Kyjeve platnosť zákaz vychádzania. Platiť bude od 17:00 do 8:00 každý deň do pondelka ráno.[9]
  • Ukrajinská správa ciest požiadala obyvateľov o odstránenie dopravných značiek „s názvami obcí a miest, potom aj názvy ulíc“.[10]
  • Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, ktorá bránila dodávkam vody na Krym (pod ruskou okupáciou).[11]
  • Ruská armáda dostala rozkaz rozšíriť svoju ofenzívu Ukrajiny. Hovorca ruského ministerstva obrany, Igor Konašenkov uviedol: „Po tom, čo ukrajinská strana odmietla rokovací proces, dnes všetky jednotky dostali rozkazy vykonávať postup zo všetkých smerov v súlade s plánmi operácie.“ Ruská strana chcela rokovať v Minsku, Ukrajina však požadovala rokovanie vo Varšave.[12]
  • V Kyjeve pri zásahu obytného domu raketou zomreli dvaja ľudia.[1]

Pondelok, 28. február 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal žiadosť o prijatie krajiny do Európskej únie. Parlament to označil za „historickú chvíľu“. Podpísané dokumenty obratom odoslali do Bruselu. Zelenskyj vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.[13]

Marec 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Streda, 2. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Stánok v priestoroch hlavnej železničnej stanice v Prahe, ponúkajúci informácie a podporu utečencom z Ukrajiny.
  • švédske ozbrojené sily oznámili, že švédsky vzdušný priestor narušili štyri ruské bojové lietadlá. Kvôli narušeniu vzlietli dve švédske lietadlá Jas 39 Gripen, ktoré prelet zdokumentovali.[14]
  • Rusko prvýkrát priznalo svoje obete invázie. Uviedlo stratu 498 vojakov, podľa Ukrajiny je úmrtí ruských vojakov viacej.[15]
  • podľa miestnej samosprávy sa mesto Cherson dostalo do obkľúčenia ruských jednotiek. Hovorca ruského ministerstva obrany vyhlásil, že mesto je pod plnou kontrolou Ruska.[16]
  • v Charkove pristáli ruskí parašutisti. Počas ostreľovania mesta za predošlých 24 hodín zomrelo najmenej 21 ľudí.[16]
  • podľa ukrajinského ministerstva vnútra 4 ľudia zomreli pri útoku strelou typu Kalibr na mesto Žytomyr. Útok mal byť uskutočnený z územia Bieloruska.[16]
  • ruská banka Sberbank odišla z európskeho trhu, „odôvodnila to sankciami uvalenými Západom v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.“[16]
  • Svetová banka pripravuje balík pomoci Ukrajine vo výške troch miliárd dolárov. Priamu pomoc vo výške viac než 1 miliardu dolárov pripravujú aj Spojené štáty.[16]
  • Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny[17]

Štvrtok, 3. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • miestne úrady ráno potvrdili dobytie mesta Cherson ruskými silami. Ide o dobytie prvého väčšieho mesta od začiatku ruskej invázie.[18]
  • z Kyjeva boli nadránom hlásené najmenej štyri explózie.[19]

Piatok, 4. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Lýceum č. 25 v meste Žytomyr po ruskom leteckom zásahu

Sobota, 5. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vďaka evakuačnému prímeriu sa začala evakuácia mesta Mariupoľ.[24] Ruské jednotky však prímerie nedodržiavajú.[25]

Pondelok, 7. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Je očakávané ďalšie rusko-ukrajinské rokovanie.[26]
  • Podľa agentúrnych správ ruské jednotky zabili starostu mesta Hostomeľ. Jurij Illič Prylypko mal zomrieť pri pomáhaní občanom.[27]

Streda, 9. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • V meste Mariupoľ ruské jednotky bombardovali detskú nemocnicu s pôrodnicou.[28] O deň neskôr ruské ministerstvo obrany odmietlo zodpovednosť a vyhlásilo, že „Nálet, ku ktorému údajne došlo, je úplne zinscenovanou provokáciou na udržanie protiruskej rétoriky pre západné publikum.“ Pri bombardovaní zomreli 3 ľudia a 17 bolo zranených.[29]

Štvrtok, 10. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Situácia v meste Mariupoľ je vážna. Podľa upozornení Červeného kríža v meste obkľúčenom ruskými jednotkami „nemajú potraviny, vodu, kúrenie, elektrinu ani lekársku starostlivosť“. Zástupca starostu Serhej Orlov uviedol, že v meste bolo zabitých 1207 ľudí, ale je to len počet nájdených na uliciach. Evakuácia sa deň predtým nepodarila, na civilistov začali strieľať ruskí vojaci.[30]
  • Podľa kyjevského primátora z mesta utiekla polovica obyvateľov, trochu menej než dva milióny ľudí.[31]
  • Podľa ruského ministra energetiky Nikolaja Šulginova bieloruskí odborníci obnovili dodávky elektriny do černobyľskej elektrárne.[32]
Vlajúca ruská a ukrajinská vlajka
Vlajky pred hotelom, v ktorom sa na mierových jednaniach stretli ministri zahraničných vecí Ukrajiny a Ruska
  • Stretnutie ministrov zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny Sergeja Lavrova a Dmytra Kulebu v Turecku bolo „civilizované“. Uviedol to turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. Podľa TASR: „Najdôležitejším výsledkom rozhovorov bolo samotné nadviazanie kontaktu.“[33]
  • Spojené štáty popreli ruské tvrdenia o americkom programe biologických zbraní na Ukrajine. Tvrdenia odmietla aj Ukrajina. Spojené štáty varovali, že ruské tvrdenia môžu znamenať, že Rusko biologický útok samo plánuje.[34]

Piatok, 18. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Pondelok, 21. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Utorok, 22. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Volodymyr Zelenskyj si podáva ruku so zraneným vojakom ukrajinskej armády
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil zranených vojakov v kyjevskej nemocnici
  • Podľa názoru analytikov[37] sa vojna dostáva do patovej situácie, čiže sa pravdepodobne tak skoro neskončí.
  • Ruská armáda v posledných dňoch zásadne nepokročila, musí riešiť aj logistické problémy. Okrem útoku dronov na vedecký inštitút v Kyjeve bolo počas noci počuť aj ďalšie výbuchy, no pohyb ruských jednotiek sa zastavil.[37]
  • V ojedinelých prípadoch začala ukrajinská armáda prechádzať do ofenzívy. S pomocou zbraní dodávaných z krajín Západu sa pokúša vytlačiť ruských vojakov zo skôr obsadených miest. Ide napríklad o mesto Mykolajiv na juhu krajiny alebo Makariv na okraji Kyjeva.[37]
  • Ruská armáda pokračuje v snahe dobyť prístavné mesto Mariupoľ, ktorý je už tri týždne v úplnom obkľúčení.[38] V meste je podľa odhadov stále uväznených 100 až 200-tisíc civilistov v ťažkej humanitárnej situácii bez vody, elektriny, tepla, zásob jedla a liekov. Mestská rada tvrdí, že bolo zničených 80 percent mestskej infraštruktúry.[37] Pokusy o vypravenie evakuačných konvojov zlyhávajú napriek pokračujúcim mierovým rokovaniam. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vyzvala Putina, aby umožnil odchod civilistov z mesta. Rusko predtým odkázalo, že civilisti budú môcť z mesta odísť, len ak sa obrana Mariupoľa vzdá.[37]
  • Kritická situácia je aj v Chersone, ktorý je pod kontrolou Ruska. Vznikajú tu spontánne protesty obyvateľstva, ruské jednotky však začali už v predchádzajúcich dňoch na protestujúcich strieľať.[37] Denník The Times zverejnil list z prostredia ruskej tajnej služby FSB, podľa ktorého má armáda tvrdo zasiahnuť proti protestujúcim Ukrajincom a v prípade potreby ich deportovať na územie Ruska.[39] Postupne sa tu zhoršuje aj humanitárna situácia, nakoľko v meste sa míňajú zásoby jedla.[37]
  • Z obsadených oblastí na juhu Ukrajiny sa množia nezávisle nepotvrdené informácie, že tisíce civilistov boli nasilu odsunuté smerom do Ruska.[37]
  • Pokračujú aj diaľkovo vedené diplomatické vyjednávania medzi Ruskom a Ukrajinou, veľký progres však zatiaľ nepriniesli.[40] Súčasťou rokovaní je napríklad uznanie Krymu či obsadených častí Donbasu za ruské územie, čo však Kyjev odmieta. Namiesto toho, výmenou za prímerie, pripúšťa možnosť zanechania snahy Ukrajiny o členstvo v NATO. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opätovne vyzval Vladimíra Putina na stretnutie a vyhlásil, že ak Ukrajina dosiahne pri rokovaní s Ruskom územný kompromis, potvrdiť by ho mali aj občania v referende.[37]
  • Sankcie uvalené na Rusko začínajú mať priamy dopad na vojenské výrobné podniky. Jediný ruský výrobca tankov Uralvagonzavod prerušil výrobu, pretože nemá dostatok dôležitých komponentov dovážaných zo zahraničia.[41]

Sobota, 26. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Turecké ministerstvo obrany oznámilo, že pri vstupe do prielivu Bospor zneškodnilo "predmet podobný míne". Na únik stoviek námorných mín z odeských prístavov upozornila v pondelok 21. marca FSB. Toto tvrdenie vtedy Kyjev označil za dezinformáciu s cieľom uzavrieť časť Čierneho mora.[42]

Pondelok, 28. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Rozsiahly požiar sa snažia hasiť traja ukrajinský hasiči
Požiar skladu paliva v meste Luck
  • Ruská armáda pokračovala v preskupovaní svojich síl, s ktorým začala v predchádzajúcich dňoch. Počas noci útočili raketami najmä na sklady pohonných látok po celej krajine, rakety však dopadali aj v blízkosti obytných oblastí.[43]
  • Obe bojujúce strany podnikli viacero menších útokov s cieľom obsadiť strategické miesta v okolí Kyjeva. Cieľ ruskej armády obkľúčiť hlavné mesto a zablokovať jeho zásobovacie trasy tak zostal aj v 33. deň vojny nenaplnený.[43]
  • V okupovaných mestách pokračovali protesty domácich obyvateľov. Okupačné sily na nepokoje reagovali únosmi nepoddajných starostov. Prezident Volodymyr Zelenskyj pripustil, že niektorých z nich mohli okupanti aj zabiť.[43]
  • Nezávislým projektom Oryx bolo od začiatku invázie vizuálne (fotkou, videom) potvrdené zneškodnenie 312 tankov a viac ako 600 obrnených vozidiel na ruskej strane a 79 tankov a do 300 bojových vozidiel ukrajinskej armády.[44][43]

Utorok, 29. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Streda, 30. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vladimir Putin v telefonáte s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vyhlásil, že ostreľovanie Mariupoľa sa neskončí, kým sa mesto nevzdá. Pripustil však možnosť evakuácie civilistov.[45]
  • Ruská armáda napriek svojmu vyhláseniu z predošlého dňa nepoľavila v ostreľovaní severoukrajinského mesta Černihiv.[45]

Štvrtok, 31. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Vojak v maskovacom odeve s víťazným gestom vztyčuje ukrajinskú štátnu vlajku na streche jednej z budov Černobyľskej jadrovej elektrárne
Ukrajinská armáda získala kontrolu nad Černobyľskou elektrárňou, v pozadí nový sarkofág štvrtého bloku
  • Riaditeľ britských spravodajských služieb uviedol, že niektorí ruskí vojaci odmietajú poslúchať rozkazy a zámerne ničia vlastné vybavenie.[47]
  • Ruský prezident podpísal výnos o jarnom povolaní 135-tisíc mužov vo veku od 18 do 27 rokov do základnej vojenskej služby. V Rusku sa branci povolávajú dvakrát ročne. Napriek tomu, že Vladimír Putin od začiatku sľuboval, že žiadni regrúti nebudú do „špeciálnej operácie“ nasadení, rezort obrany 9. marca priznal, že tam vyslali aj brancov. Prezidentov prísľub bol tiež obchádzaný prinútením mladých vojakov podpísať profesionálne kontrakty s armádou.[48][49]

Apríl 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Piatok, 1. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dva vrtuľníky zničili pomocou neriadených rakiet sklad palív v ruskom meste Belgorod asi štyridsať kilometrov od ukrajinských hraníc. Išlo o prvý letecký útok na ruskom území od začiatku vojny.[55][56] Ukrajinská strana sa však od tohto útoku dištancovala vo vyhlásení ministerstva obrany: „Ukrajina vykonáva obrannú operáciu proti ruskej agresii na území Ukrajiny.[57][58] Stroje sa vyhli ruskej protivzdušnej obrane letom nízko nad zemou.
  • Britské ministerstvo obrany vyhlásilo, že Rusko povolalo z Gruzínska na Ukrajinu 1200 až 2000 vojakov. „Je veľmi nepravdepodobné, že by Rusko dopredu plánovalo posilniť svoje sily týmto spôsobom, čo nasvedčuje, že počas vojny utrpelo nečakane veľké straty“.[58]
  • Rusi sľúbili, že umožnia evakuáciu civilistov z obliehaného mesta Mariupoľ, napriek tomu bránili otvoreniu humanitárneho koridoru. V noci na piatok zablokovali konvoj 12 nákladných áut a 45 autobusov s humanitárnou pomocou na ceste do Mariupoľa. Po vyložení zásob mali tieto vozidlá evakuovať civilistov.[58][59]
  • Európsky policajný úrad Europol umiestnil svoje tímy do krajín susediacich s Ukrajinou. Úlohou tímov v Litve, Poľsku, Rumunsku, na Slovensku a v Moldavsku je podpora miestnych orgánov sekundárnymi bezpečnostnými hraničnými kontrolami s cieľom identifikovať zločincov a teroristov usilujúcich o preniknutie do v prúde utečencov.[58]
  • Rusko pohrozilo Wikipédii pokutou štyri milióny rubľov za články o ruskej invázii, pretože o nej píše ako o vojne. Ruský cenzorský úrad Roskomnadzor požiadal, aby Wikipédia odstránila „nepresné informácie o špeciálnej vojenskej operácii Ruskej federácie na Ukrajine, ktoré vedú k dezinformovaniu ruských používateľov“. Cenzorský úrad tiež považuje za nepravdivé informácie vydané ukrajinskou vládou, ktoré wikipédia na svojich stránkach cituje.[58]

Sobota, 2. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Vrak zničeného lietadla pod strechou poškodeného hangára
Vrak najväčšieho lietadla na svete Antonov An-225 Mrija, vpravo vrak obrneného pásového vozidla
  • Ruské vojská sa stiahli z okolia mesta Černigov (Černihiv), ktoré obliehali a ostreľovali od 24. februára. Podľa starostu mesta bolo zničených približne 70 % zástavby mesta.
  • Podľa vyhlásenia britského ministerstva obrany sa ruské jednotky stiahli z priestorov letiska v meste Hostomeľ západne od Kyjeva. Toto strategické letisko pri hlavnom meste Ukrajiny bolo dejiskom intenzívnych bojov už od prvého dňa vojnového konfliktu.[60] Počas bojov o letisko bolo 27. februára útokom ruskej armády zničené najväčšie lietadlo sveta Mrija [61][62]

Nedeľa, 3. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Počas víkendu vojaci ukrajinskej armády vstúpili do mestečka Buča, ktoré leží severozápadne od Kyjeva (bolo posledným, ktoré dobyli ruské jednotky postupujúce na Kyjev), a objavili na uliciach, pri domoch a autách desiatky mŕtvych tiel ukrajinských civilistov, ktorí boli podľa svedkov z mestečka zavraždení ruskými vojenskými jednotkami. Neskôr bol pri miestnom kostole objavený masový hrob s ďalšími civilnými obeťami. Počet obetí v Buči sa odhaduje na cca 300. Masaker civilného obyvateľstva bol zdokumentovaný desiatkami autentických fotografií a videí. Tento barbarský čin vyvolal na celom svete vlnu odsúdenia. [63]

Pondelok, 4. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Ulica posiata troskami a vrakmi bojovej vojenskej techniky
Obraz v uliciach miest v Kyjevskej oblasti po vytlačení agresora
  • Ruská armáda sa aktívne sťahovala zo Sumskej oblasti. Po odsune väčšiny ruských vojsk z okolia Kyjeva a severu Ukrajiny v predošlých dňoch sa tak severný front prakticky uzavrel a kontrolu nad oblasťami znovu získala ukrajinská moc.[64]
  • Česko zaslalo Ukrajine niekoľko desiatok starších bojových vozidiel pechoty (BVP-1) a tankov T-72, ktoré vyradila zo svojich armádnych skladov.[65]

Štvrtok, 7. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ruskí vojaci robili prieskum kvôli očakávanej ofenzíve v Donbase.[66] Zároveň ruská armáda pokračovala v presune a preskupovaní svojich jednotiek na Donbas potom, ako sa jej nepodarilo dobyť hlavné mesto Kyjev. Ukrajinská vláda vyzvala svojich občanov, aby z východu krajiny odišli.[67]
  • Pokračovalo dobývanie prístavného mesta Mariupoľ. Nemeckou tajnou službou bola zachytená nahrávka medzi ruskými vojakmi, na ktorej sa sťažujú, že čelia výraznej prevahe. „Je ich 150-tisíc a nás tritisíc. Sú naľavo, napravo, obkľučujú nás! Nemáme žiadnu podporu, žiadne letectvo, nič.[67][68]
  • Ukrajinská protivzdušná obrana oznámila, že večer pri meste Záporožie zostrelila tri ruské riadené strely. Pri tomto priemyselnom meste sa nachádza najväčšia atómová elektráreň v Európe.[67]
  • Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov priznal značné straty vojakov. "Máme značné straty vojska. A to je pre nás obrovská tragédia.“ Počet obetí však neuviedol.[69] Rusko predtým nezvyklo priznávať zlý vývoj na Ukrajine. Najnovšie oficiálne priznané straty Ruska boli uvedené koncom marca, kedy priznali smrť 1351 svojich vojakov a 3825 zranených.[70] Podľa ukrajinského ministerstva obrany však bolo k 7. aprílu z boja vyradených (zabitých, zranených alebo zajatých) 18 900 ruských vojakov vrátane 7 generálov, 10 plukovníkov, 20 podplukovníkov, 31 majorov a 155 nižších dôstojníkov.[71]

Piatok, 8. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Vyšetrovatelia dokumetujú veľký fragment rakety Točka
Fragment strely pred železničnou stanicou v Kramatorsku. Na strele je nápis v azbuke „за дети“, v preklade „Za deti“
  • Najmenej 50 obetí a okolo 100 zranených si vyžiadal ruský raketový útok na železničnú stanicu v Kramatorsku v Doneckej oblasti. Obeťami boli ľudia, ktorí sa snažili vlakmi opustiť oblasť východnej Ukrajiny, v ktorej naďalej prebiehali prudké boje. Na trávniku pred budovou železničnej stanice zostala časť taktickej balistickej trieštivej strely OTR-21 Točka, v krajinách NATO označovanej SS-21 Scarab.[72][73] Cielenie útokov na stanice a železnicu mohlo ochromiť evakuáciu v čase, kedy predstavitelia Ukrajiny vo štvrtok vyzvali civilných obyvateľov na východe krajiny, aby z oblasti odišli. Reagovali tak na novú fázu vojny, keď Rusko pred dvomi týždňami oznámilo za svoj cieľ dobytie regiónu Donbas.
Prokremeľské médiá na sieti Telegram zverejnili správu o úspešnom ruskom útoku na železničnú stanicu v Kramatorsku. Potom, ako sa potvrdilo, že na mieste zahynuli civilisti, tieto správy z kanálov zmizli. Ruské ministerstvo obrany následne obvinilo Ukrajinu z útoku na vlastných civilistov argumentujúc, že ruská armáda vo svojej výbave rakety Točka-U nemá.[73]
Predsedníčka Európskej komisie odovzdáva ukrajinskému prezidentovi listiny dotazníka
Ukrajinský prezident preberá od predsedníčky Európskej komisie dotazník na udelenie štatútu kandidátskej krajiny
  • Slovenský premiér Eduard Heger počas návštevy Ukrajiny potvrdil správu, že Slovensko podarovalo ukrajinskej vláde raketový obranný systém protivzdušnej obrany S-300, o ktorý Ukrajina už EÚ viackrát žiadala. Namiesto tohto staršieho systému (pochádza z roku 1987) bude slovenské územie chrániť raketový systém Patriot, ktorý Slovensku poskytli spojenci v NATO.[76] Minister obrany Jaroslav Naď cez víkend ďalej informoval, že systém S-300 nebol modernizovaný, do dvoch rokov mu skončí životnosť a Slovensko by ho aj tak muselo vymeniť za modernejšiu techniku.[77] Premiér Heger v popoludňajších hodinách navštívil aj mesto Buča, v ktorom došlo k masakru civilistov ruskou armádou.
  • Ruské jednotky sa úplne stiahli zo severu Ukrajiny smerom do Bieloruska a Ruska, odkiaľ sa podľa britského ministerstva obrany časť síl po doplnení zásob presunie na východnú Ukrajinu.[78]
  • Situácia v obkľúčenom Mariupoli bola naďalej zúfalá, do mesta sa nedostal ani Červený kríž.[79] Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že devastácia v Mariupoli bude zrejme väčšia ako v mestách na severe krajiny. Ďalej varoval, že ruská armáda sa snaží zahladiť stopy po civilných obetiach, na čo v meste používa mobilné krematóriá.[78]

Sobota, 9. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

pozri popis a text
Britský premiér Boris Johnson pri sojej návšteve Kyjeva spoločne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym prechádza Námestím nezávislosti, hlavným námestím v Kyjeve, dejiskom udalostí Euromajdan
  • Britský premiér Boris Johnson ako prvý svetový líder osobne navštívil Kyjev od začiatku invázie. Počas svojej utajenej pracovnej cesty sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym, s ktorým rokoval o ďalšej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.[80][81][82]

Nedeľa, 10. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Velenia ruskej invázie na Ukrajinu sa ujal novovymenovaný veliteľ, jeden z najskúsenejších dôstojníkov v ruských silách, generál Alexander Dvornikov, veterán z bojov v Sýrii spájaný s brutalitou proti civilistom. Od roku 2016 velil ruskému južnému vojenskému okruhu, medzi iným aj jednotkám, ktoré od 24. februára obsadili juhovýchod Ukrajiny a bojujú o Mariupoľ, Doneckú a Luhanskú oblasť či Melitopoľ.[83] Zmena sa udiala v čase prípravy na nový úder vo východnej časti Ukrajiny s cieľom zlepšiť koordináciu medzi jednotkami. Moskva sústredí všetku snahu na dosiahnutie akýchkoľvek úspechov do 9. mája, kedy pravidelne oslavuje porážku nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne.[84][85]
  • Ruské jednotky obsadili mesto Izjum pri Charkove so strategickým významom pre útok na Sloviansk a Kramatorsk s ich kľúčovými železničnými uzlami. Americký Inštitút pre výskum vojny vyhlásil, že ak sa Ukrajine podarí udržať Sloviansk, ruská armáda bude mať veľký problém obsadiť celú Doneckú a Luhanskú oblasť.[77]
  • Rusko cez víkend útočilo a kompletne zničilo medzinárodné letisko v meste Dnipro.[86] Ruské ministerstvo obrany informovalo o zničení obranného protiraketového systému S-300 pri Charkove.[87] Ukrajinská armáda zase úspešne zasiahla sklad munície ruskej armády v Doneckej oblasti.[77]
  • Ukrajina obvinila ruskú armádu, že z laboratórií Černobyľskej jadrovej elektrárne odniesla vzorky 133 toxických materiálov vrátane nebezpečných rádioaktívnych látok. Po odchode ruskej armády zo zóny ukrajinská národná spoločnosť Energoatom našla zničené laboratóriá, vyrabované kancelárie aj ďalšie priestory elektrárne.[77][88] Boli tiež objavené zákopy a opevnenia vybudované okupantmi v Červenom lese v blízkosti havarovaného štvrtého bloku. Častice jadrového paliva a silne kontaminované úlomky materiálov z explodovaného reaktora, ktoré emitujú alfa žiarenie, sa vplyvom samovoľného pozvoľného klesania do pôdy v súčasnosti nachádzajú v hĺbke 40 až 80 cm. Alfa žiarenie má pritom oveľa zničujúcejšie účinky ako prenikavé gama žiarenie v prípade, že alfa žiarič uviazne v organizme. Ruskí vojaci kopali aj do väčších hĺbok, kontaminovanú pôdu a piesok plnili do vriec na opevnenie, pričom mohli vdýchnuť zvírený prach.[89] Podľa vyhlásenia Energoatomu by možné vnútorné ožiarenie postihnutých osôb mohlo byť až 160-krát vyššie ako povoľuje norma. Pri takých dávkach sa očakáva vznik choroby z ožiarenia viacerých stupňov závažnosti.[88]

Pondelok, 11. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoký štátni predstavitelia na tlačovej konferencii 9. apríla 2022
Rakúsky kancelár Karl Nehammer a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na stretnutí v Kyjeve
  • S Vladimirom Putinom sa neďaleko Moskvy stretol rakúsky kancelár Karl Nehammer, potom ako cez víkend rokoval s Volodymyrom Zelenským. Išlo o prvú návštevu lídra z členských štátov Európskej únie u agresora od začiatku vojny. Obom stranám sa kancelár ponúkol ako sprostredkovateľ pri rokovaniach o prímerí a humanitárnych koridoroch.[90] Rakúsko nie je členom NATO a krajina viackrát zdôraznila, že ostáva „vojensky neutrálnou“.[91] Podľa niektorých názorov však táto návšteva môže byť ruským prezidentom zneužitá vo svoj prospech.[92]
  • 36. ukrajinská námorná brigáda brániaca Mariupoľ vyhlásila, že po 47 dňoch v obliehaní sa chystajú na „poslednú bitku“ o kontrolu nad mestom a že zrejme čoskoro podľahnú ruskej presile. Sťažovali sa na nedostatok munície a bojaschopných vojakov.[93][91] V meste sú údajne desaťtisíce mŕtvych. Civilisti, ktorých sa podarilo evakuovať, označili tamojšiu situáciu za zúfalú. Mŕtvych pochovávali v plytkých hroboch, bolo zaznamenané rabovanie čečenskými bojovníkmi ako aj zabíjanie vyhladovaných obyvateľov vychádzajúcich z úkrytov v snahe nájsť jedlo a vodu.[91]
  • Rusi pri Donbase pokračovali v zhromažďovaní síl na veľkú inváziu. Čečenský líder Ramzan Kadyrov na videu zverejnenom na Telegrame vyhlásil, že ďalšími cieľmi sú Luhansk a Doneck, potom sa ruská armáda má znovu pokúsiť dobyť Kyjev. Ukrajinskí lídri vyzvali civilistov, aby z východu krajiny odišli. Desaťtisíce ľudí však pri snahách o evakuáciu uviazli.[91]

Štvrtok, 14. apríla 2022 (50. deň vojny)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vážne bol poškodený ruský krížnik Moskva, ktorý sa podieľal na obsadení Hadieho ostrova v prvý deň vojenského konfliktu. Zatiaľ čo ukrajinská strana vyhlásila, že ho cielene zasiahli pri raketovom útoku, Rusi tvrdili, že poškodenie bolo dôsledkom požiaru a následných výbuchov munície uskladnenej na palube s tým, že príčinu požiaru vyšetrujú.[94][95] Ďalej vyhlásili, že krížnik je naďalej schopný plavby, je však potrebné dostať ho do prístavu. Posádku evakuovali ďalšie plavidlá Čiernomorskej flotily.[96] Úlohou tejto lode bolo okrem velenia celej Čiernomorskej flotile aj zabezpečovať protiraketovú obranu ostatným plavidlám. Vyradenie plavidla výrazne obmedzilo možnosti ruského námorníctva, najmä pri snahe dobyť Odesu.[97]
  • Podľa neoverených informácií ruský minister obrany Sergej Šojgu utrpel silný infarkt a skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti. Objavili sa tiež špekulácie, že jeho infarkt „nebol prirodzený.“[97]
  • V súvislosti s obrovskou korupciou a defraudáciou približne desať miliárd dolárov určených na prípravu rýchleho ovládnutia Ukrajiny údajne začali Putinovi ľudia stíhať dvadsať generálov z radov armády a tajnej služby FSB.[97][98]

Piatok, 15. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Krížnik Moskva na šírom mori sprevádzaný dvoma bojovými vrtuľníkmi
Krížnik Moskva
  • Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že krížnik Moskva, poškodený pri incidente z predošlého dňa, sa potopil v Čiernom mori pri pokuse odvliecť ho do prístavu. Požiarom a detonáciami munície narušený trup lode zapríčinil stratu stability plavidla, čo na rozbúrenom mori viedlo k naberaniu vody a následnému potopeniu.[99] Skaza Moskvy znamenala oslabenie protivzdušnej ochrany ďalších lodí Čiernomorskej flotily a obmedzenie možnosti podnikať raketové útoky na Ukrajinu. Osud členov posádky krížnika zostal nejasný.[100] Strata vlajkovej lode ruského námorníctva znamenala podľa odborníkov tvrdú ranu pre prestíž ruských vojenských síl, hrdosť Rusov, ako aj pre propagandu Kremľa voči svojim občanom. Z týchto dôvodov sa ruské vyhlásenia vyhli zmienke o ukrajinskom podiele na skaze krížnika. Naproti tomu symbolizujúce potopenie lode, ktorú obrancovia ukrajinského Hadieho ostrova urážlivým spôsobom slovne odbili hneď v prvý deň vojny, priniesla vzpruhu pre ukrajinskú morálku.[101]
  • Veliteľ ukrajinskej námornej pechoty brániacej Mariupoľ označil situáciu za kritickú. Bojovníkom dochádzala munícia, ruské sily ovládli Iľjičovu oceliareň, súčasť metalurgického kombinátu Azovstaľ. V ťažkej situácii sa tento týždeň vzdalo 1160 príslušníkov ukrajinskej armády. Mestská rada oznámila, že ruskí vojaci začali z neznámych dôvodov exhumovať telá civilných obetí núdzovo pochovaných v blízkosti obytných blokov. Objavilo sa však podozrenie, že Rusko chce zlikvidovať dôkazy o vojnových zločinoch, nakoľko do mesta bolo dopravených 13 mobilných krematórií.[102]
  • Moskva prostredníctvom diplomatickej nóty vyzvala USA a ich spojencov, aby „prestali s nezodpovednou militarizáciou Ukrajiny, ktorá môže mať nepredvídateľné dôsledky pre regionálnu aj medzinárodnú bezpečnosť."[103] Vysokopostavení americkí činitelia vyhlásili, že to môže znamenať nepriame priznanie Ruska k vlastným problémom na bojisku.[104]
  • Podľa neoverených údajov vydaných ukrajinskými úradmi bolo z boja vyradených (zabitých, zranených alebo zajatých) už viac ako 20 000 ruských vojakov.[105] Za rovnaké obdobie zomrelo do 3000 ukrajinských vojakov a asi 10 000 ich bolo zranených.[106]

Utorok, 19. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Po týždňoch ruských presunov[107] sa naplno rozbehli útoky na Donbase. Útokom predchádzalo ostreľovanie rôznych miest Ukrajiny, najmä na východe krajiny, no bol zaznamenaný raketový útok aj na Ľvov.[108][109] Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že toto je dôležitý moment, keď sa začala ďalšia etapa vojenského konfliktu.[110] Cieľom má byť nadobudnutie kontroly nad Donbasom a celým pobrežím, čím by Ukrajina zostala odrezaná od strategického prístupu k Čiernemu moru a ruské územie sa prepojilo s proruským moldavským Podnesterskom, kde údajne tiež prebieha útlak ruskojazyčných obyvateľov. Podobné argumenty Moskva používala ako zámienku na napadnutie Ukrajiny.[111]
  • V oslobodených oblastiach sa do svojich domovov postupne vracali civilisti. V ich domácnostiach však ruskí vojaci pri ústupe zanechali zákerné výbušné pasce. Objavili sa prípady odistených granátov nastražených v pohári, v práčke či v nákupnej taške.[109]
  • Mierové vyjednávania uviazli na mŕtvom bode potom, ako sa objavili dôkazy o násilnostiach spáchaných voči civilistom v ukrajinských dedinách a mestách.[112] V rovnakom čase a z rovnakej príčiny prestal s Vladimírom Putinom komunikovať aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, hoci predtým s ním komunikoval pomerne intenzívne.[110]
Socha čiastočne obložené vreciami s pieskom
Socha sv. Cyrila a Metoda čiastočne prekrytá ochrannými vrecami s pieskom
  • Podpredseda Európskej komisie Josep Borrell vyhlásil, že Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny. "Predmety kultúrneho dedičstva sú vo vojne úmyselne ničené." Ukrajinské inštitúcie sa snažia kultúrne pamiatky chrániť ich obložením vrecami s pieskom, aby ich nepoškodilo bombardovanie alebo projektily.[113]

Streda, 20. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Predseda humanitárneho výboru ukrajinského parlamentu Mykyta Poturajev v Európskom parlamente informoval, že okupanti násilne odviedli do Ruska alebo oblastí kontrolovaných proruskými separatistami už pol milióna Ukrajincov.[114] Ruskej armáde bola viackrát vyčítaná streľba na evakuačné kolóny a otváranie bezpečných koridorov len smerom do Ruska. Situáciu potvrdila aj ruská informačná agentúra TASS, podľa ktorej z "nebezpečných oblastí Ukrajiny" do Ruska evakuovali už 550-tisíc ľudí. Len z obliehaného Mariupoľa to bolo viac ako 121-tisíc Ukrajincov.[115] Podľa viacerých britských médií umiestnili takmer 100 000 ukrajinských utečencov do ekonomicky slabých oblastí na Sibíri a v najodľahlejších častiach ďalekého východu.[116] Ukrajinská vojenská rozviedka zistila, že Ukrajincom, ktorí sa po odvedení do Ruska ocitli v ťažkej životnej situácii, boli úradmi ponúkané pracovné pozície viazané na súhlas dva roky neopustiť pridelené regióny. Rusko nútenými deportáciami presúvalo aj osirotené deti a deti z detských domovov zo zabratých území.[115]
  • Rusko nasadilo v rámci svojej novej ofenzívy na Donbas aj 10 až 20 tisíc žoldnierov zo Sýrie, Líbye a iných krajín. Naverbovala ich ruská Vagnerova skupina, fakticky súkromná armáda bojujúca za záujmy Kremľa.[117] Podľa ukrajinských úradov sa okrem toho objavili aj prípady násilnej mobilizácie mužov v okupovanom Donbase. Takto získaní bojovníci boli bez riadnej výstroje a výzbroje posielaní do boja s cieľom vyprovokovať paľbu ukrajinských obranných síl a odhaliť tak ich pozíciu.[118]
Študenti držaním troch farebných pruhov látky vytvárajú štylizované písmeno Z vo farbách ruskej štátnej vlajky
Z ako symbol invázie vytvorený študentmi vojenskej školy v Krasnodare
  • Ruská armáda začala s nácvikom slávnostnej vojenskej prehliadky každoročne organizovanej 9. mája. Boli zaznamenané pochodujúce pešie útvary, nácvik prehliadky tankov aj letecké precvičovanie formácie znázorňujúcej písmeno Z, symbol ruskej invázie na Ukrajinu.[114]
  • Fínsky parlament otvoril diskusiu o možnom vstupe krajiny do NATO. O podobnom kroku uvažovalo aj Švédsko. NATO sa dlhodobo snažilo obe severské krajiny začleniť do svojich štruktúr, a to aj prostredníctvom vojenských cvičení či spoločného výcviku. Rusko prostredníctvom diplomatických kanálov obe krajiny varovalo pred dôsledkami, ktoré by znamenali posilnenie pozemných, námorných aj vzdušných síl v oblasti Baltského mora vrátane rozmiestnenia jadrových zbraní.[119]

Piatok, 22. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ruská armáda zastavila snahu ovládnuť poslednú baštu ukrajinských obrancov Mariupoľa, metalurgický komplex Azovstaľ a začala s blokádou jeho areálu. Stalo sa tak na priamy pokyn Vladimíra Putina, ktorý ďalej vyhlásil, že umožní civilistom odchod z továrne a že všetci vojaci ukrajinských ozbrojených síl, ktorí komplex Azovstaľ bránia, zostanú nažive, ak zložia zbrane.[120] Začala tak snaha zostávajúcich obrancov vyhladovať.[121] Avšak aj táto taktika na mieste zamestnala mnoho ruských jednotiek, ktoré sa nemohli presunúť a pôsobiť na iných miestach frontu.[122] Ukrajinským silám sa navyše v noci na sobotu podarilo pomocou helikoptér dodať do oceliarne dodávku nových zbraní a zásob.[123]
  • Nezávislý projekt Oryx vydal overené informácie, podľa ktorých ruská strana preukázateľne stratila 3 068 kusov rôznej techniky, z čoho 1625 bolo zničených a 1152 ukoristila ukrajinská armáda.[120]

Pondelok, 25. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Počas víkendu pravoslávni kresťania oslavovali Veľkú noc. Hoci Ukrajina navrhovala veľkonočné prímerie, Rusko útoky nezastavilo a to napriek tomu, že toto náboženstvo vyznáva väčšina obyvateľov oboch štátov. Ruská armáda však v uplynulých dňoch nedosiahla žiadne výraznejšie úspechy, Ukrajinci odrazili početné útoky najmä na frontovej línii v Donbase.[124] Podľa Britskej rozviedky bojovú účinnosť ruských síl zhoršovala slabá morálka a obmedzený čas na obnovenie výbavy a reorganizáciu síl, ktoré predtým pôsobili pri Kyjeve.[125]
Zrútený cestný most zablokoval železničnú trať vedúcu pod ním
Zničený most v Mykolajivskej oblasti zablokoval železničnú trať. V troskách uviaznutý ruský tank T-72
  • Ruské sily v pondelok ráno ostreľovali päť železničných staníc v západnej a strednej časti Ukrajiny. Pokračovali tak v systematickom ničení dôležitej železničnej infraštruktúry, ktorá je chrbticou zásobovania a vojenských presunov.[122] Podľa ukrajinského ministra infraštruktúry bolo od začiatku ruskej invázie zničených už do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry. Škody utrpeli prakticky všetky zložky dopravnej infraštruktúry. Poškodené alebo zničené boli stovky cestných mostov, tisíce kilometrov ciest, mnohé železničné mosty boli vyhodené do vzduchu, škody boli zaznamenané aj v železničných staniciach.[126] Raketový útok poškodil aj dôležitý cestno-železničný most cez rieku Dnester v mieste jej ústia do Čierneho mora. Zrútenie mosta by od zvyšku Ukrajiny odrezalo časť Odeskej oblasti vrátane jej druhého najväčšieho mesta Izmajil.[127]

Utorok, 26. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ruské sily pokračovali v ofenzívnych operáciách v snahe prevziať kontrolu nad celou Doneckou a Luhanskou oblasťou a vytvoriť pozemný koridor na Krym. Boli zaznamenané raketové útoky riadenými strelami na ukrajinské vojenské ciele a tvrdé boje južne od Izjumu, kde sa ruské sily snažili preraziť k mestám Sloviansk a Kramatorsk v súlade s plánom obkľúčiť ukrajinské pozície na východe krajiny.[128]
  • V Podnestersku boli pri obci Majak zničené dva rozhlasové vysielače, ktoré šírili rozhlasové stanice z Ruskej federácie. Zaznamenané boli aj útoky na budovu ministerstva bezpečnosti v Tiraspole.[128][129]
Kufre plné monitorovacích prístrojov
Zástupcovia medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu odovzdávajú prístroje diaľkového monitorovania radiácie
  • 36 rokov od najhoršej jadrovej havárie v histórii navštívil oslobodený areál Černobyľskej atómovej elektrárne šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi. Po stretnutí potvrdil, že úroveň rádioaktivity je normálna a dodal, že po viac ako mesiac trvajúcom výpadku bol diaľkový bezpečnostný monitorovací systém opätovne sprevádzkovaný a ukrajinský regulačný úrad má s ním opäť priame spojenie.[130][131] Zástupcovia medzinárodnej agentúry do Černobyľu priniesli aj nové radiačné monitorovacie zariadenia vysielajúce namerané dáta priamo do jej ústredia vo Viedni.[132] Spojenie s pôvodnými monitorovacími zariadeniami sa stratilo po tom, ako objekt elektrárne obsadili ruskí vojaci.[133] Niekoľko dní bola elektráreň aj bez elektrickej energie a na zabezpečenie cirkulácie vody v systéme dlhodobého dochladzovania vyhorených palivových tyčí museli byť využívané záložné dieselové generátory.
  • V Rusku sa rozmnožili požiare a výbuchy vybraných objektov vojenského charakteru. Po požiari zásobníkov pohonných hmôt na začiatku apríla v Belgorode neďaleko štátnej hranice nasledovali incidenty aj vo vnútrozemí Ruska. V meste Briansk explodovali zásobníky palív a muničný sklad, v meste Tver vyhorel Ústredný výskumný ústav ruských vzdušných a kozmických síl vyvíjajúci útočné balistické rakety Iskander či armádne navigačné systémy. Požiar vypukol aj v Dmitrievskej chemickej továrni v meste Kinešma, kde sa vyrábalo palivo pre ruské vojenské rakety. V Koroljove zhorela časť Ruského raketového a vesmírneho vedeckého analytického centra vesmírnej agentúry Roskosmos, zaznamenaný bol aj rozsiahly požiar na letisku pri Vladivostoku.[134]
Pri takom množstve nehôd v objektoch významným spôsobom súvisiacich s ruskou schopnosťou viesť vojnu je náhodný vplyv málo pravdepodobný. Ukrajina však útočenie na ruskom území odmietla, oficiálne to ale ani nevyvracala. Britský minister ozbrojených síl k udalostiam otvorene povedal, že prípadné ukrajinské útoky na ruskej pôde mierené na dodávky vojenského materiálu a narúšanie logistiky ruskej armády sú „absolútne legitímne. Vo vojne musí Ukrajina napádať logistické línie nepriateľa, jeho dodávky palív, muničné sklady.“[128]
Politici sedia na koncoch dlhého stola
Ruský prezident Vladimír Putin a generálny tajomník OSN António Guterres na stretnutí v Moskve
  • V Moskve sa stretli ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a generálny tajomník OSN António Guterres. Témou rokovania bolo otvorenie humanitárneho koridoru z obliehaného Mariupoľa smerom do ukrajinského vnútrozemia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj najvyššieho predstaviteľa OSN podrobil kritike zato, že ceste do Moskvy nepredchádzala návšteva Kyjeva, ktorý je v tejto vojne zasiahnutou stranou.[128]

Streda, 27. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • V stredu sa nanovo rozbehol útok na oceliareň Azovstaľ v Mariupoli, ktorý stále držala ukrajinská armáda. V komplexe sa ukrývali aj civilisti. Pred týždňom pritom ruský prezident Vladimir Putin nariadil, aby boli útoky zastavené a komplex podrobený blokáde.[135]
  • Útoky pokračovali aj v Pondestersku. Hlásené boli drony a streľba v blízkosti ruského skladu zbraní a munície. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyhlásila, že nemožno určiť, či v prípade týchto incidentov nejde o operácie pod falošnou vlajkou. Mohlo by ísť o záujem Moskvy nájsť dôvod na otvorenie nového frontu smerom na Odesu, ktorá je navyše stále ohrozená z mora.[135][136]

Štvrtok, 28. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Generálny tajomník OSN sedí za spoločným rokovacím stolom s ukrajinským prezidentom
Stretnutie generálneho tajomníka OSN s ukrajinským prezidentom v Kyjeve
  • Na ceste z Moskvy navštívil Ukrajinu generálny tajomník OSN António Guterres. Na stretnutí s prezidentom Volodymyrom Zelenským vyhlásil, že „Vojna v 21. storočí je absurdná. Vojna je zlo. Vojnu v 21. storočí nemožno v nijakom prípade akceptovať“.[136] V čase jeho pobytu v Kyjeve dopadlo na mesto niekoľko rakiet. Rusko potvrdilo, že podniklo raketový útok na Kyjev počas návštevy šéfa OSN.[137] Ukrajinský minister zahraničných vecí túto udalosť okomentoval slovami „Týmto ohavným činom barbarstva Rusko demonštruje svoj postoj voči Ukrajine, Európe a svetu.[138]

Piatok, 29. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Švédske ministerstvo obrany uviedlo, že ruské prieskumné lietadlo Antonov An-30 narušilo vzdušný priestor Švédska a na krátky okamih aj Dánska. Na narušenie zareagovali okamžitým vzletom dvoch stíhačiek F-16. Provokačný incident prišiel v čase, keď Švédsko a Fínsko otvorene hovorili o zvažovaní ich vstupu do štruktúr NATO.[139][140]
  • Ukrajinské jednotky zničili železničný most v okupovanej časti Ukrajiny spájajúci polostrov Krym s okupovaným mesto Melitopoľ. Ruská armáda cez tento most zásobovala svoje jednotky na Donbase zbraňami a palivom z Krymu.[141]

Máj 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Nedeľa, 1. mája 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rusko zavŕšilo zhromažďovanie síl na rozsiahlu ofenzívu na východe krajiny. Intenzívne boje na Donbase pokračovali v okolí Charkova a mesta Izjum. Ruské jednotky postupne dosahovali menšie územné zisky, ktorými čoraz viac obkľučovali oblasť okolo miest Severodoneck, Sloviansk a Kramatorsk.[136] Nad okupovanými mestami ako Cherson či Melitopoľ upevňovali svoju vojenskú kontrolu.[142]
pozri popis
Náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov
  • Ukrajinské velenie oznámilo, že Rusko už stratilo približne 24-tisíc svojich vojakov, podľa overených informácií prišlo aj o stovky dôstojníkov, vrátane deviatich generálov. Objavili sa aj správy, že pri ukrajinskom útoku neďaleko Izjumu utrpel zranenia nohy aj náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov, po prezidentovi a ministrovi obrany tretí najvyšší veliteľ ruských ozbrojených síl. Podľa bývalého vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe vysoký počet zabitých dôstojníkov ukazuje na nekompetentnosť ruskej armády.[143] Tá je totiž založená na prísne hierarchickom systéme velenia, v ktorom je len málo priestoru na nezávislé myslenie alebo rozhodovanie. Prítomnosť vyšších dôstojníkov na bojisku je preto nevyhnutná. Mnohé západné armády fungujú oveľa decentralizovanejším spôsobom, vďaka ktorému môžu na bojisku aj nižší dôstojníci rozhodovať v reálnom čase.[144] Za úspechmi ukrajinskej armády v eliminácii príslušníkov ruského velenia je spravodajská pomoc spriatelených štátov. USA priznali, že Ukrajine poskytujú spravodajské informácie vrátane aktuálnych polôh ruských dôstojníkov. Takáto pomoc prispela aj k lokalizácii a potopeniu krížnika Moskva.[145] Úspešnej lokalizácii vysokých dôstojníkov prispieva aj nevhodná taktika a nekryté spôsoby komunikácie používané ruskou armádou.[146]
  • V nedeľu sa pod záštitou OSN a Červeného kríža podarilo jednorázovo evakuovať asi sto civilistov z oceliarní Azovstaľ v Mariupoli. Odvezení boli autobusmi do Záporožia.[147][142] Ukrajinský prezident uviedol, že zvyšní civilisti sa obávali nastúpiť do evakuačných autobusov v domnienke, že ich odvezú do Ruska.[148] Vojaci brániaci obliehaný komplex sa podľa svojho vyhlásenia ruským jednotkám takisto nevzdajú. „Nevieme o nijakom vojakovi z pluku Azov, ktorý by sa vrátil zo zajatia ruských síl od roku 2014. S určitosťou ale vieme, že zajatým hrozí mučenie a zabitie. Vzdanie sa neprichádza do úvahy“.[149]
  • Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že od začiatku vojny bolo do Ruska evakuovaných milión ľudí. Potvrdili sa tým informácie, že ruské jednotky odviedli do Ruska tisíce civilných Ukrajincov, často proti ich vôli.[150]
  • Ukrajinské ozbrojené sily opakovane pálili raketovými strelami na Ruskom obsadený Hadí ostrov v Čiernom mori. Pri útokoch bolo zničených niekoľko ruských protivzdušných obranných systémov, jedna komunikačná jednotka a pomocou dronov Bayraktar sa v blízkosti ostrova podarilo potopiť dva ruské hliadkové člny. Ostrov, ktorý sa stal symbolom ukrajinského odporu, však naďalej zostal pod kontrolou Ruska.[142]
  • Ukrajina si podľa vlastných vyjadrení udržiava kontrolu nad väčšinou svojho vzdušného priestoru.[135] Pomáha jej v tom aj systém protivzdušnej obrany S-300, ktorý jej darovalo Slovensko. Umiestnený bol na juhu Ukrajiny.[137]
  • Poľsko darovalo Ukrajine viac ako 200 tankov T-72, ktorých malo prebytok. Poľská armáda ešte predtým uzavrela kontrakt, na základe ktorého v priebehu niekoľkých rokov prezbrojí na americké tanky M1 Abrams.[137]

Týždeň od 2. do 8. mája 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Počas tohto týždňa pokračovali ťažké boje na východe Ukrajiny, nepriniesli však žiadne významnejšie územné zisky ani jednej z bojujúcich strán. Ukrajinské jednotky sa v protiofenzíve zameriavali na oblasť okolo Charkova a obsadeného mesta Izjum. Ruské sily sa stále snažili získať kontrolu nad celým územím Donbasu. Pod neustálou paľbou bola oblasť okolo Donecka, rakety Onyx zasiahli armádne logistické centrum na vojenskom letisku v Odese. Raketové útoky cielili aj na kľúčové prvky železničnej infraštruktúry po celej krajine, rakety zasiahli elektrické napájacie stanice v Ľvove a vo Volovci na dôležitej trati cez Karpaty a ďalšie železničné štruktúry. Zasiahnuté boli aj objekty civilného charakteru.[151][152][146][153][154][155][156][157]
Mapa okolia mesta Mariupoľ s vyznačenou oblasťou mimo kontroly ruských vojsk
Areál oceliarní Azovstaľ vzdoruje ruským okupantom
  • Ruská armáda pokračovala v ťažkých krvavých útokoch na oceliarne Azovstaľ v Mariupoli. Pomocou ťažkých zbraní, delostrelectva, rakiet, lietadiel aj palubných diel vojnových lodí jednotky ruskej armády a Doneckej ľudovej republiky ničili palebné pozície ukrajinských jednotiek opevnených v tomto metalurgickom komplexe. Rusko tu zrejme využilo aj termobarické rakety schopné preniknúť do podzemných priestorov.[151][146][153] Ukrajinská vicepremiérka oznámila, že pomocou vyjednávacieho úsilia OSN a Červeného kríža sa z oceliarní podarilo evakuovať všetkých starších ľudí, ženy a deti, dovedna asi 350 civilistov. Ruské ministerstvo obrany potom oznámilo, že operácia s cieľom evakuovať civilistov z Azovstaľu sa skončila.[158] Prezident Volodymyr Zelenskyj však vyhlásil, že bude nasledovať snaha o evakuáciu ranených vojakov a zdravotníkov. Bojaschopní vojaci, ktorých zostalo v komplexe pravdepodobne ešte niekoľko stoviek, vyhlásili, že budú bojovať, kým budú žiť. Zároveň požiadali o vonkajšiu pomoc v ich snažení.[159][160][161]
  • Bola poškodená fregata Admiral Makarov, významné vojenské plavidlo triedy Admirál Grigorovič ruských námorných síl disponujúce riadenými strelami. Fregaty sú určené na boj s ponorkami a na sprevádzanie a ochranu lodných konvojov. Dokážu tiež krycou paľbou chrániť pozemné sily pri vyloďovaní. Loď plaviacu sa v blízkosti Hadieho ostrova následkom zásahu protilodnej strely Neptun zachvátil požiar.[153][162] Okrem toho ukrajinské sily zasiahli a potopili aj menšie vyloďovacie plavidlo projektu Serna.[163]
  • V stredu začala s rozsiahlym vojenským cvičením bieloruská armáda s cieľom preveriť svoju pripravenosť. Bielorusko vyhlásilo, že manévre nepredstavujú hrozbu pre žiadnu zo susedných krajín, aj keď invázia Ruska na Ukrajinu sa začala aj z bieloruského územia bezprostredne nadväzujúc na spoločné vojenské cvičenie. Alexandr Lukašenko označil akúkoľvek vojnu za neprijateľnú. Vyhlásil, že „špeciálna operácia“, ktorej po vypuknutí konfliktu vyjadril podporu, sa príliš naťahuje. S Vladimírom Putinom má však podľa vlastných slov dlhodobo vynikajúci vzťah a nazval ho bratom.[146][164] Ukrajinská armáda na situáciu reagovala vyhlásením, že kalkuluje aj s takou možnosťou, kedy by sa bieloruské sily do konfliktu aktívne zapojili.[165]
  • Podľa správ ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby prebehla v Rusku úradná inšpekcia zásob potravín potrebných pre armádu, čo signalizuje prípravu na nábor ďalších ľudí do armády. Objavovali sa špekulácie, že Moskva by mohla pristúpiť k vyhláseniu všeobecnej mobilizácie.[166][146]
  • Objavili sa aj ďalšie incidenty v Podnestersku, hlásené boli štyri nové výbuchy. Vojenská posádka tohto separatistického regiónu prešla do stavu bojovej pohotovosti.[167][168]
  • Ukrajinské regionálne úrady vyvíjali snahu evakuovať civilistov z frontových zón z dôvodu, že územia po zabraní ruskými silami podliehali blokáde. Obyvateľom nebolo dovoľované odísť do regiónov kontrolovaných ukrajinskou stranou. Obchody boli pritom prázdne, dovolený nebol ani pohyb zásobovania.[146] V okupovaných územiach boli zdokumentované aktivity ruských úradov vedúce k výmene obyvateľstva. Do Ruska boli násilne deportované desaťtisíce ľudí, často až na Sibír alebo na Ďaleký východ do vyslovene „depresívnych regiónov“, v ktorých žijú prevažne nízko vzdelaní ľudia.[151][169] Najmenej tristo obyvateľov Mariupoľa bolo zavlečených až do Vladivostoku. Bez dokladov a financií je nemožné odtiaľ odísť, miestne úrady im poskytli len útočisko a stravu na ubytovni a začali im prideľovať málo platené pracovné pozície.[146]
  • Organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International ako aj ďalšie nezávislé organizácie oficiálne potvrdili, že ruské jednotky v okolí Kyjeva počas okupácie územia páchali vojnové zločiny na civilnom obyvateľstve. V dedine Buča a ďalších obciach boli po odchode okupantov nájdené masové hroby, obete mali stopy mučenia, zviazané ruky, strelné rany na zátylkoch. Zdokumentované boli aj prípady opakovaného skupinového znásilňovania žien a dievčat.[153][170][171]

Pondelok, 9. mája 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Ruské oslavy[upraviť | upraviť zdroj]

9. máj je deň, kedy si v Rusku pripomínajú víťazstvo nad nacizmom v druhej svetovej vojne. Tradične sa konajú vojenské prehliadky v Moskve a ďalších veľkých ruských mestách. Tentoraz bola vojenská prehliadka na Červenom námestí menšia ako po minulé roky. Súčasťou mal byť aj prelet desiatok lietadiel, okrem iných aj osem stíhačiek typu MiG-29 vo formácii písmena "Z", ktoré sa stalo symbolom ruských jednotiek bojujúcich na Ukrajine. Prelety však boli zrušené na oslavách po celej krajine s odvolaním na nevhodné počasie.[172][173] Na prehliadke sa v rozpore so zvykom z minulých rokov nezúčastnil ani žiadny zahraničný štátnik.[174] Absentoval aj kľúčový generál, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov, po prezidentovi a ministrovi obrany tretí najvyšší veliteľ ruských ozbrojených síl, ktorý bol údajne zranený útokom ukrajinských síl priamo na frontovej línii.[175]

V súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu o tomto dátume špekulovali mnohí analytici, nakoniec však Vladimír Putin neohlásil žiadny úspech dosiahnutý na Ukrajine ani nevyhlásil Ukrajine oficiálnu vojnu, čo by mu umožnilo mobilizovať mužov po celej krajine a zapojiť ich do aktívnych bojov. Kremeľ tak zotrval na označovaní svojho pôsobenia na Ukrajine ako „špeciálna vojenská operácia,“[146] ktorej ukončenie podmieňuje obsadením celej Ukrajiny až po poľské hranice.[176] Vladimír Putin vo svojom krátkom príhovore len zopakoval tvrdenia propagandy z posledných mesiacov – o snahe Západu napadnúť ruské územia, o nacistoch na Ukrajine a o jej snahe dostať sa k jadrovým zbraniam či o tom, že Rusko muselo vojensky konať a bolo to jediné správne rozhodnutie.[172] Neprišlo ani na vyhrážky použitia jadrových zbraní, hoci od začiatku konfliktu vysokí ruskí predstavitelia túto tému spomenuli viackrát a podľa vlastných slov prezidenta jadrové systémy boli uvedené do stavu pohotovosti.[177] V prejave nenaznačil ani vidinu stiahnutia ruských síl ani deeskalácie napätia, v platnosti teda zostal aktuálny ruský cieľ obsadiť celý Donbas a prepojiť ruské územia s Podnesterskom, čo by znamenalo odrezanie Ukrajiny od čiernomorského pobrežia.[178]

Niekdajší ruský premiér Michail Kasjanov označil slová prezidenta Vladimíra Putina za skryté priznanie faktu, že Rusko vo vojne zlyháva, pretože neočakávalo taký tuhý odpor a na začiatku bolo uvedené do omylu, čo sa týka postoja radových Ukrajincov k príchodu ruských „osloboditeľov.“[179]

Udalosti dňa[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vo Varšave chcel ruský veľvyslanec v Poľku Sergej Andrejev položiť veniec k pomníku sovietskych vojakov. Tam ho však čakala skupina demonštrantov proti vojne na Ukrajine, ktorá mu v tom zabránila. Prinesený veniec mu vytrhli a zničili, veľvyslanca s pokrikmi „fašista“ a „vrah“ poliali červenou farbou. Od fyzického napadnutia ho uchránila ochranka a neskôr privolaná polícia.[183][184]
Pyrotechnik so svojím psom vyhľadávajú a zneškod§ujú nevybuchnutú leteckú bombu
Pes Patron s pyrotechnikom čistia oblasť od nevybuchnutej munície v Charkovskej oblasti
Pes Patron pomáha pri odmínovaní oslobodených území
  • Ukrajinský prezident udeľoval vojenské vyznamenania. Medailou ocenil aj pyrotechnika Mychajla Iljeva aj s jeho psom Patronom, ktorý od začiatku ruskej invázie pomohol nájsť vyše dvestotridsať mín a ďalšiu nevybuchnutú muníciu.[185]

Týždeň od 9. do 15. mája 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Situácia na Ukrajine sa pozvoľna zmenila, mobilná fáza vojny sa definitívne skončila. Konflikt sa preklopil do novej a dlhej fázy, takzvanej opotrebovacej vojny s fakticky stabilnou frontovou líniou, kedy rozhoduje schopnosť starostlivo plánovať svoje zdroje, dlhodobo nahrádzať zničenú techniku a dopĺňať živé sily.[186][187] Podľa britského ministerstva obrany Rusko pravdepodobne prišlo už o tretinu svojich pozemných síl zapojených do ofenzívy. Za uplynulé týždne sa pritom ruskej armáde nepodarilo dosiahnuť výraznejšie územné zisky a zápasí s vysokou mierou opotrebovania.[188][189]
  • Na východe Ukrajiny pokračovala ruská ofenzíva, agresor sa snažil preraziť ukrajinskú obranu. Pokračovali aj raketové útoky po celej Ukrajine.[188] Ruské sily sa tiež zameriavali na ničenie letísk a odstavenie ukrajinského letectva vrátane dronov.[172] Zničili jeden protivzdušný obranný systém S-300 v Charkovskom regióne a radarovú stanicu kúsok od Odesy.[190]
Ruská armáda pri meste Izjum síce pomaly, ale postupovala s cieľom dostať do obkľúčenia mestá Severodoneck a Lysyčansk. Postup spomaľovala aj rieka Siverskyj Donec, kde ukrajinská armáda úspešne ničila pontónové mosty nepriateľa.[191][192] Celkovo bolo zničených sedemdesiat kusov bojovej techniky, pričom časť vlastného vybavenia zničila aj samotná ruská armáda, aby sa nedostalo do rúk ukrajinských jednotiek.[186]
  • Nová fáza invázie sa nevyvíjala podľa ruských predstáv ani severovýchodne od Charkova. Ukrajincom sa tu podarilo na viacerých miestach zatlačiť Rusov až k štátnej hranici. Ruská armáda pritom pri ústupe za sebou ničila mosty.[193][194] Samotný Charkov už fakticky prestal byť frontovým mestom, nakoľko sa dostal mimo dosah dostrelu nepriateľských pozemných síl.[191][186] Toto druhé najväčšie mesto Ukrajiny bolo pritom Rusmi považované za ľahký cieľ, keďže leží blízko hraníc a prevláda tu ruskojazyčné obyvateľstvo. Nedobytie Charkova sa pre Vladimíra Putina stalo druhou výraznou prehrou po tom, čo sa ruské jednotky museli stiahnuť z okolia Kyjeva a severu Ukrajiny.[186][195]
  • Rusi pokračovali v bombardovaní komplexu oceliarne Azovstaľ v Mariupoli, kde vzdorovali poslední obrancovia.[190]. Po úspešnej evakuácii civilistov v uplynulom týždni ďalšie rokovania o evakuácii a výmene aspoň ťažko zranených bojovníkov zamrzli. Loď na evakuáciu ponúklo začiatkom mája aj Turecko, pričom sa zaručovalo, že evakuovaní vojaci by až do skončenia vojny do ďalších bojov nezasiahli. Ruskí predstavitelia to však odmietli a vyzvali prezidenta Ukrajiny, aby v oceliarňach vyhlásil lokálnu kapituláciu.[186] Samotné mesto Mariupoľ zostalo po viac ako dvojmesačnom bombardovaní v troskách. Niektorí obyvatelia, ktorí zostali v meste, pristúpili na spoluprácu s ruskými okupačnými silami výmenou za potraviny.[188]
  • Podľa britského ministerstva obrany sa ruskej armáde začala míňať presne navádzaná munícia, čo viedlo k čoraz častejšiemu využívaniu nepresných rakiet a bômb. Takýto spôsob ostreľovania však pôsobí oveľa ničivejšie voči civilným cieľom.[172][196]
  • Ukrajinské zdroje informovali, že zničili už dva najmodernejšie ruské tanky T-90M, ktoré ruská armáda do bojov nasadila len pred niekoľkými týždňami.[191] Na rozdiel od predošlých generácií má tento tank prakticky všetky funkcie ako moderné západné tanky. Odhaduje sa, že ruské pozemné sily disponujú iba dvadsiatimi kusmi tankov T-90M.[197][198]
  • Po zásahu ukrajinskou strelou bola ťažko poškodená 95m dlhá loď Vsevolod Bobrov, jedno z najmodernejších plavidiel ruskej Čiernomorskej flotily, ktoré bolo do činnej služby uvedené len minulý rok v auguste. Loď mierila k Hadiemu ostrovu, kde viezla posily vrátane systému protivzdušnej obrany.[199] Plavidlá stratené v Čiernom mori nemohlo Rusko nahrádzať, pretože prieliv Bospor zostával uzavretý pre všetky vojnové lode okrem tureckých.[200]
  • Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa prostredníctvom telemosta prihovoril slovenským poslancom. Nešlo pritom o jeho klasický prejav, aké predtým predniesol po parlamentoch sveta, kde za účelom motivovania zákonodarcov k pomoci Ukrajine využíval rétoriku zahanbovania a výčitiek. V slovenskom parlamente najmä ďakoval za poskytnutú vojenskú a humanitárnu pomoc. Pripojil aj varovanie, že sa už nesmie zopakovať história roku 1968, počas ktorého do Československa Moskva poslala sovietske tanky a vojaci napokon okupovali československé územie viac ako 20 rokov. Ukrajinský prezident je pri vystúpeniach v národných parlamentoch známy tým, že k ruskej invázii na Ukrajine hľadá paralely v histórii jednotlivých štátov, ktorým sa prihovára.[201] V príhovore tiež naznačil, ktorým smerom by mohla byť poskytnutá ďalšia pomoc. Spomenul najmä potrebu obranných lietadiel a vrtuľníkov.[202]
Zelenského príhovor odignorovala značná časť poslancov slovenského parlamentu. V sále neboli členovia hnutia Republika, väčšina poslancov Smeru a niektorí nezaradení poslanci. Chýbali aj minister hospodárstva Richard Sulík zo SaS a minister práce Milan Krajniak zo Sme rodina.[203] Predseda Smeru Robert Fico už vopred slovami „Nebudem počúvať človeka, ktorý klame na dennej báze" avizoval, že na videohovore nebude prítomný.[172]
  • Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že je pripravený rokovať s Vladimirom Putinom. Zároveň naznačil predstavu budúceho usporiadania obsadených území. „Chcem hovoriť len s ním, bez nejakých prostredníkov. Krym ako súčasť Ruska neuznám. Nech má autonómiu, svoj parlament, ale v rámci Ukrajiny.“[186]
  • Na Ukrajine sa začali prvé súdne procesy so zajatými ruskými vojakmi obvinených z vrážd civilistov. Prvým súdeným bol Vadim Šišimarin, iba 21-ročný ruský tankista, ktorý 28. februára pri ústupe zastrelil neozbrojeného civilistu v regióne Sumy. Dôvodom vraždy mala byť obava, že ho muž nahlási ukrajinskej armáde. Za skutok mu hrozilo 10 až 15 rokov väzenia alebo doživotie.[191][204] Obvinený súhlasil s tým, že pristúpi k dohode o vine a treste, v rámci ktorej sa priznal k porušeniu vojnového práva a zvyklostí vedenia vojny.[186] Prokuratúra v Kyjeve aktuálne eviduje viac ako 11-tisíc možných vojnových zločinov,[186] pričom pri ich dokumentovaní pomáhajú aj nezávislé medzinárodné expertné tímy, medzi inými aj zo Slovenska.[205][206] Vlastné vyšetrovanie možných vojnových zločinov zahájil aj Medzinárodný trestný súd v Haagu.[207]
Kovové fragmenty v tvare šípok na dlani človeka
Kovové šípky rozptýlené pri explózii šípkovej munície
  • Podľa správy vydanej mimovládnou organizáciou Human Rights Watch obe strany vojnového konfliktu používali zakázanú kazetovú muníciu. Tento typ striel sa vo vzduchu rozpadne na množstvo menších kusov „submunície“, ktorá pri prvom náraze nemusí explodovať. V takom prípade môže fungovať ako nášľapná mína. Rusko malo opakovane použiť najmenej šesť typov kazetovej munície aj pri útokoch na obytné domy, nemocnice a školy, pričom zdokumentované sú stovky prípadov.[208] Ukrajinské jednotky mali preukázateľne nasadiť tento typ munície aspoň raz. Ani jedna zo strán konfliktu použitie takejto munície nepoprela, zároveň však nefigurujú v medzinárodnom dohovore o zákaze kazetovej munície podpísanom v roku 2008.[209]
Ruská armáda preukázateľne použila v zastavaných civilných oblastiach aj šípkovú muníciu. Takáto strela exploduje ešte pred dopadom, pričom sa z nej do širokého okolia rozletí až 9000 kovových elementov v tvare šípok dlhých 3-4 cm.[210]

Týždeň od 16. do 22. mája 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Obrancovia Azovstaľu sa vzdávajú ruským vojskám
Osobná prehliadka zajatých bojovníkov z Azovstaľu
  • Skončilo sa 82 dní dlhé obliehanie prístavného mesta Mariupoľ, keď ukrajinský generálny štáb v pondelok oznámil, že ukrajinskí vojaci v Mariupoli naplnili svoju bojovú misiu a nariadil obrancom poslednej bašty ukrajinského odporu, tamojšieho metalurgického komplexu Azovstaľ, aby prestali klásť odpor ruským útokom a zachránili si tak svoje životy.[211] V priebehu týždňa sa ruským silám postupne vzdali všetci vojaci, pričom v oceliarňach sa skrývali príslušníci pluku Azov, národnej gardy, námornej pechoty, pohraničníkov, polície, teritoriálnej obrany a dobrovoľníci. Medzi prvými zajatými boli desiatky zranených, aj ťažko.[212][213] Ako poslední zložili v piatok zbrane vojaci pluku Azov a to až po priamom rozkaze z centrálneho veliteľstva.[214] Tento pluk, ktorý vznikol z futbalových chuligánov, no postupne prešiel očistou od radikálov a otvorených neonacistov, v roku 2014 vytlačil z mesta proruských separatistov a uchránil tak kľúčový ukrajinský prístav pred okupáciou.[215]
Ruské velenie následne oznámilo, že prevzalo kontrolu nad oceliarňami, pričom bolo celkovo zajatých viac ako 2000 ukrajinských bojovníkov.[216][217] Rusko týmto získalo pod svoju kontrolou celé mesto, v ktorom pred vojnou žilo takmer pol milióna obyvateľov. Viac ako 200 tisíc z nich však pred vojnou ušlo, ďalšie desaťtisíce obyvateľov následkom bojov zomreli. Len v troskách divadla zasiahnutého raketou zahynulo okolo 600 civilistov. Celé mesto zostalo ležať v troskách, poškodená alebo zničená bola väčšina budov a ciest, v meste sa bude musieť nanovo vybudovať plynofikácia a ďalšie siete nevyhnutné pre jeho obývateľnosť. Podľa mestskej správy obnova potrvá prinajmenšom dva roky za predpokladu, že Rusi na to budú mať potrebné zdroje a kvalifikované sily.[218][219] V dôsledku ostreľovania priemyselného komplexu Azovstaľ mohlo dôjsť aj k vážnym ekologickým škodám, mohli byť totiž poškodené obrovské zásobníky koncentrovaného roztoku sírovodíka.[213]
Prehľadná mapka Rusmi kontrolovaných území
Strata Mariupoľa bola pre Ukrajinu prvou väčšou porážkou tejto invázie. Naopak pre Rusko ide o kľúčové víťazstvo v snahe vytvoriť pozemný koridor medzi anektovaným Krymom, okupovanými územiami vo východnej časti Ukrajiny a štátnym územím Ruska.[220]
Zmyslom dlhého vzdorovania presile agresora bolo viazanie významného počtu ruských jednotiek, ktoré sa nemohli presunúť a pôsobiť inde.[221] Ukrajinské velenie vďaka tomu získalo kriticky dôležitý čas na vytvorenie rezerv, preskupenie síl, výcvik ďalšieho personálu a prísun množstva zbraní od zahraničných partnerov. Obrancovia Mariupoľa tak nepriamo pomohli odraziť útoky na Kyjev a zastaviť postup v Záporožskej a Doneckej oblasti. Plnením úloh stanovených centrálnym velením na seba naviazali až 17 práporových taktických skupín nepriateľa, čo predstavovalo až 20 000 ľudí. Podľa údajov ukrajinského ministerstva obrany až 10% všetkých ruských strát bolo zaznamenaných v Mariupoli.[222][212]
  • Ukrajina deklarovala záujem vymeniť zajatých vojakov z Azovstaľu za ruských vojenských zajatcov, ruská Štátna duma však k takémuto postupu namietala. Prikláňala sa skôr k názoru, že najmä zajatci z pluku Azov musia čeliť súdnemu tribunálu, pričom sa hovorilo aj o treste smrti. Ruskí predstavitelia a štátne médiá sa totiž dlhodobo snažili vykresľovať bojovníkov z Azovstaľu ako neonacistov a zločincov, boj s ktorými udávali za hlavné poslanie celej vojenskej operácie na Ukrajine.[220][213][223][224]
  • Americký Inštitút pre štúdium vojny skonštatoval, že Rusko sa pomaly vzdalo cieľa na rozsiahle obkľúčenie ukrajinských jednotiek od Donecka až po Izjum. Obkľúčenie ukrajinskej armády na Donbase totiž zlyhávalo a aj prognóza vývoja do ďalších týždňov nenasvedčovala obratu situácie. Ukrajinská armáda začala v Izjume s protiofenzívou a postupovala aj na mesto Lyman, ktoré je dôležitým železničným uzlom. Novým cieľom agresora sa preto stalo postupné dobytie zvyšku Luhanskej oblasti. Situácia bola zložitá aj pre Ukrajinu, no plánovanie a dodávky zbraní zo zahraničia jej prinášali náskok.[225][226]
  • Po páde Mariupoľa sa ruské ozbrojené sily zamerali najmä na Donbas. Svoje sily sústreďovali najmä v Doneckej oblasti, kde sa snažili zničiť ukrajinské opevnené pozície delostreleckými a leteckými útokmi. Výraznejší pokrok však nedosiahli.[221][227] Pomalý postup svojich vojsk Rusko vynahradzovalo zosilnením ostreľovania.[213]
  • Rusko nedosiahlo zásadné zisky ani v Luhanskej oblasti. Mestá Severodoneck a Lysyčansk a ich okolie zahŕňajúce niekoľko obcí, dovedna asi desatina Luhanskej oblasti, zostávali aj naďalej pod kontrolou ukrajinských síl.[220][218] Agresor sa v snahe zabrať aj tieto územia sústredil na obsadenie cesty spájajúcej tieto mestá so zvyškom Ukrajiny s vidinou ich úplného obkľúčenia,[213] pričom zničil aj most medzi nimi.[218]
  • V Charkovskej oblasti sa stupňovali protiútoky ukrajinskej armády. Aj keď bitka o Charkov sa už podľa ukrajinských úradov skončila, ruská armáda sa snažila udržať svoje pozície v snahe zabrániť ukrajinským jednotkám dostať sa na dostrel k ruskému mestu Belgorod, kľúčovému logistickému uzlu ruskej armády.[220]
  • Viaceré miesta v Černihivskej a Sumskej oblasti čelili rozsiahlym útokom delostrelectvom a mínometmi, ruské strely zasiahli Dnepropetrovskú aj Ľvovskú oblasť, tu sa však väčšinu prichádzajúcich rakiet podarilo zostreliť.[220][213][227]
  • V Rusmi okupovanom meste Enerhodar v Záporožskej oblasti bol zaznamenaný útok ukrajinského odboja nástražným výbušným zariadením. Zranenia utrpel okupantmi dosadený šéf správy mesta a členovia jeho ochranky.[218]
  • Na cestách vedúcich z obsadenej Chersonskej oblasti okupanti kládli míny s cieľom zabránili civilistom v úteku na územia kontrolované ukrajinskými úradmi.[218]
Zástpcovia národov s prihláškami v rukách pózuú fotografom v spoločnosti generálneho tejomníka
Zástupcovia Švédska a Fínska odovzdali generálnemu tajomníkovi NATO prihlášky na členstvo v Aliancii
Fínsko aj Švédsko zároveň vyhlásilo, že nechcú na svojom území teraz ani po získaní členstva povoliť rozmiestňovanie jadrových zbraní ani budovanie vojenských základní NATO.[227] Hlava ruskej diplomacie Sergej Lavrov povedal, že vstup týchto krajín do NATO prakticky žiadnu zmenu neprinesie,[220] no ruský minister obrany Sergej Šojgu v tejto súvislosti vyhlásil, že Rusko vytvorí nové základne na západe svojho územia.[230]
  • Podľa zistení britského ministerstva obrany Rusko v uplynulých týždňoch prepustilo niekoľko vysokopostavených vojenských veliteľov. Funkcie boli okrem iných zbavení veliteľ Čiernomorskej flotily viceadmirál Igor Osipov pravdepodobne za stratu krížnika Moskva, či generálporučík Sergej Kisel, veliteľ elitnej 1. gardovej tankovej armády, pre neúspešný pokus o dobytie Charkova.[227]
  • Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak potvrdil, že mierové rokovania s Ruskom sa zastavili, nakoľko Rusko podľa neho neprejavilo žiadne porozumenie pre aktuálnu situáciu na Ukrajine. Vyhlásil, že rokovania slúžili Moskve len ako propaganda voči vlastnému národu, pričom reálne riešenie konfliktu nehľadali.[220]

Týždeň od 23. do 29. mája 2022 (Štvrťrok trvania invázie)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tri mesiace trvania Invázie nepriniesli Rusom podľa vyjadrenia britskej vojenskej spravodajskej služby očakávané zisky, naproti tomu zaznamenali straty porovnateľné s 9 rokov trvajúcimi bojmi v Afganistane. Príčinu prisudzovali nevhodnej taktike, obmedzenej vzdušnej podpore, slabej flexibilite velenia či opakovaniu predošlých chýb.[231]
  • Ruská armáda vzdala snahu o rozsiahle obkľúčenie ukrajinských obrancov na Donbase, úplne zastavili svoj postup v smere na Sloviansk.[232] Namiesto toho sa zamerala na obkľúčenie menších časti ukrajinských jednotiek s cieľom dosiahnuť síce menšie, ale istejšie územné zisky.[233][234][235] Za týmto účelom ruská armáda spolu so separatistickými bojovníkmi zhromažďovala sily na lokálne útoky smerujúce k obkľúčeniu ukrajinských jednotiek v okolí Severodonecka a Lysyčanska.[236][237] Samotné mesto Severodoneck bolo pod neustálou mohutnou paľbou,[238] očakávalo sa jeho úplné zničenie. Len takouto cestou úplného ničenia dokázal agresor postupovať, aj to len o stovky metrov, nanajvýš jednotky kilometrov.[239] Evakuačné trasy z mesta boli prerušené, pričom tam podľa odhadov zostalo či uviazlo asi pätnásťtisíc obyvateľov.[237] Boli zaznamenané prípravy na útok aj na mesto Sloviansk, čiastočne chránené prírodnou prekážkou v podobe rieky Siverskyj Donec.[231] Ukrajinská armáda priznala stratu mesta Lyman.[240]
  • V Azovskom a Čiernom mori pokračovalo ruské námorníctvo v blokovaní plavby všetkých civilných lodí. Zablokované boli tiež prístavy, čo bránilo vývozu ukrajinského obilia. Toto konanie nastoľovalo obavy z možného vyvolania svetovej potravinovej krízy.[240]
  • Rusi tiež posilňovali jednotky, aby mohli obnoviť útok v smere na Záporožie, objavili sa aj raketové útoky na toto mesto.[241]
  • Ruská armáda začala s budovaním tretej obrannej línie za frontovou čiarou v Chersonskej a Záporožskej oblasti, čo naznačovalo jej zámer nepokračovať v snahe získavať ďalšie územia, ale pevnejšie sa usadiť v už zabratých oblastiach.[242][243]
  • Ukrajinská civilná kontrarozviedka uviedla, že ruská armáda vo veľkej miere využívala platených informátorov na identifikáciu strategicky dôležitých cieľov pre svoje delostrelectvo alebo na vyhodnotenie úspešnosti jeho útokov. Medzi podozrivými boli prevažne ruskí občania, ktorí prišli na Donbas ešte pred vojnou a začlenili sa medzi miestnych. Informácie mali poskytovať ruskej strane za peňažnú odmenu vo výške 500 hrivien.[242]
  • Podľa velenia ukrajinskej armády bieloruská armáda naďalej posilňovala sily na svojich hraniciach s Ukrajinou. Pretrvávala tak hrozba raketových útokov na vojenskú aj civilnú infraštruktúru z bieloruského územia.[233][244]
  • Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj priznal, že jeho armáda každý deň vojny strácala 50 až 100 príslušníkov.[245][246] Dokopy by to znamenalo, že za štvrť roka trvania invázie prišla o 4500 až 9000 vojakov. K rovnakému dátumu Ukrajina deklarovala elimináciu viac ako 29000 vojakov ruskej armády.[231]
Odsúdený tankista Šišimarin v súdnej miestnosti so sklonenou hlavou počúva svoju tlmočníčku
Odsúdený tankista Vadim Šišimarin a jeho tlmočníčka v súdnej miestnosti
  • Za vojnový zločin bol na Ukrajine odsúdený prvý ruský vojak, tankista Vadim Šišimarin. Súd mu vymeral doživotný trest za vraždu 62 ročného civilistu Olexandra Šelipova v Čupachivke. Odsúdený vojak sa k zastreleniu muža idúceho na bicykli priznal,[247] pričom ako motív uviedol obavu z udania jeho a jeho druhov utekajúcich na ukradnutom aute ukrajinským úradom. Ďalej vypovedal, že svoj čin ľutuje a že konal na priamy rozkaz nadriadeného.[211][231] [248][249]
Ďalší dvaja ruskí vojaci boli odsúdení koncom mája. Trest im bol vymeraný za porušenie vojnového práva vystrelením rakety Grad na civilné ciele v Charkovskej oblasti. Súdy sa zaoberali aj niekoľkými ďalšími prípadmi, pričom ukrajinská prokuratúra vyšetrovala celkovo asi 16 000 prípadov vojnových zločinov vrátanie radovania a znásilnení.[227][250]
  • Vladimír Putin podpísal dekrét zjednodušujúci udeľovanie ruských občianstiev ľuďom žijúcim na okupovaných územiach v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rozšíril tak program, podľa ktorého Ruská federácia udeľovala občianstva obyvateľom samozvaných separatistických republík. Podľa tohto dekrétu už žiadatelia o pridelenie občianstva nemuseli žiť na ruskom území, ani dokazovať, že majú vlastné prostriedky ani že prešli skúškou z ruštiny. Takéto konanie ruských úradov označilo vedenie Ukrajiny za akt prechodu z okupácie na anexiu svojho územia.[233]
  • Do miestnych úradov v dobytom Mariupole okupanti dosadili svojich kolaborantov. V meste zostalo približne 100 tisíc civilistov. Po bojoch skončilo až 90% z pôvodných obytných kapacít neobývateľných, nefungovali dodávky vody a energií, inžinierske siete boli zničené. Miestne úrady nútili obyvateľov pracovať na odpratávaní trosiek,[240] školákom zrušili letné prázdniny s tým, že počas leta sa pripravia na ruské školské osnovy a naučia nový vyučovací jazyk – ruštinu.[242] Okupanti po celom zabratom území intenzívne šírili svoju propagandu, internetovú sieť prepojili na ruské servery a nútili obyvateľov prijať ruské reálie, ako napr. služby mobilných operátorov, televízne vysielanie a pod.[240][251] V Chersonskej oblasti začali so zavádzaním rubľa, prechody na územia kontrolované Ukrajinou úplne uzavreli pre všetkých obyvateľov, cesta z oblasti bola možná len cez Krym alebo Záporožskú oblasť.[251]
Traja muži stoja za dronom, malým bezpilotným lietadlom
Dron Bayraktar TB2, dar občanov Litvy Ukrajine
  • Ukrajinská armáda od začiatku invázie nakúpila a využívala viac ako 20 tureckých dronov Bayraktar TB2. Päť miliónov eur potrebných na kúpu jedného ďalšieho dronu pre Ukrajinu vyzbierali v malých sumách za tri a pol dňa tisíce bežných Litovčanov v internetovej zbierke.[251] Výrobca dronu, firma Baykar, neskôr oznámil, že dron Ukrajine venuje bezplatne a vyzbierané peniaze nasmeruje na humanitárnu pomoc.[252][253]

Jún 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Týždeň od 30. mája do 5. júna 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo v piatok sto dní. Spravodajské služby a komentátori pri tejto príležitosti zhodnotili, že ruská armáda nedokázala dosiahnuť pôvodné ciele ako dobytie Kyjeva a obsadenie vládnych centier.[254] Vytrvalý ukrajinský odpor a neschopnosť obsadiť letisko Hostomeľ v prvých 24 hodinách zapríčinili odrazenie ofenzívy, postupne viedli k ústupu zo severu krajiny a k sérii vojenských zlyhaní. Napriek taktickým úspechom na Donbase Rusko nič zo svojich pôvodného strategických plánov nedosiahlo. Ruskí vojaci zostali demoralizovaní, pretože velenie odkladalo rotáciu z bojov aj kvôli problémom s nedostatkom živej sily.[255][256] Kremeľ preventívne vydal pokyn, aby ruské média neinformovali o dĺžke trvania invázie. Pri okrúhlych výročiach sa totiž vždy objavuje otázka, čo sa podarilo dosiahnuť. Rusko však nemalo skoro nič, čo by mohlo k tomuto dátumu označiť za úspech. Mohli povedať, že ovládli akési mestá a obce, ale ich mená bežným Rusom nič nehovoria, nerozumejú ani takzvanej denacifikácii a demilitarizácii Ukrajiny, ktoré boli uvádzané za cieľ invázie. Zato vidia, že boje trvajú už dlho, hoci na začiatku sa ruským občanom tvrdilo, že Ukrajina je slabý štát.[257][258]
  • Po tvrdých bojoch vstúpili ruské jednotky útočiace z dvoch smerov do mesta Severodoneck. Boje sa tak preniesli priamo do ulíc mesta. Útoky boli natoľko intenzívne, že úrady prestali počítať civilné obete. Ukrajinské jednotky sa stiahli do výhodnejších, vopred pripravených pozícií, pod ich kontrolou zostala približne polovica mesta. Vedľajší Lysyčansk mal Kyjev pod kontrolou celý.[259] Severodoneck bol spolu so susedným Lysyčanskom posledným slobodným kúskom Luhanskej oblasti. Získanie celej Luhanskej oblasti pritom Rusko už skôr označilo za jeden zo svojich cieľov.[260][261]
Prezident v podzemnom priestore mocným stiskom ruky ďakuje vojakovi ukrajinskej armády
Prezident Volodymyr Zelenskyj na návšteve bojovej zóny na Donbase
  • Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v nedeľu mesto Záporožie na juhovýchode krajiny a tiež viaceré armádne stanovištia ležiace bezprostredne pri frontovej línii v Lysyčansku. Oboznámil sa so situáciou v danom úseku frontu, rozprával sa s gubernátorom oblasti, miestnymi veliteľmi ako aj s radovými vojakmi a odovzdával im vyznamenania.[262]
  • Protiútokom ukrajinskej armády sa podarilo narušiť niektoré obranné pozície Rusov južne od mesta Kryvyj Rih. Podobné výpady ukrajinských síl nútili nepriateľa držať vojakov a výzbroj pozdĺž celej frontovej línie bez možnosti ich presunu do miest aktívnych bojov.[260][263]
  • Ruská armáda rozmiestnila na území Bieloruska v blízkosti hraníc s Ukrajinou svoje vojská ako aj nosiče s balistickými strelami Iskander a protivzdušný systém S-400.[264][261] Boli tiež zaznamenané presuny ruských vojakov aj smerom k mestám Sloviansk a Kramatorsk.[265]
  • Ukrajinský prezident oznámil, že Rusko v tomto čase kontrolovalo asi 20 percent územia Ukrajiny, vrátane Krymu a území zabratých v roku 2014. Celkovo sa jednalo o 125 tisíc kilometrov štvorcových. Frontová línia dosahovala viac ako tisíc kilometrov.[266]
  • Na okupovaných územiach sa pozvoľna objavovali útoky pripisované partizánom, teda bojovníkom spomedzi civilistov. Mnohí z nich pritom majú predošlé skúsenosti z obdobia vojenskej služby. Počet partizánskych akcií bol však v každom prípade nezanedbateľný a naznačoval trend čoraz vyššej partizánskej aktivity. Partizánsky odboj podporovala aj ukrajinská vláda, okrem iného aj vytvorením manuálu na podporu partizánov alebo na komplikovanie života okupantom.[267]
  • Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že Rusko by mohlo odblokovať čiernomorské ukrajinské prístavy pre potreby vývozu ukrajinského obilia. Podmienil to zrušením zahraničných sankcií voči Rusku a odmínovaním prístupových morských ciest okolo Odesy. To však ukrajinské velenie odmietlo v obave z hrozby vylodenia ruskej armády a jej útoku na Odesu.[261] Ukrajina so svojimi partnermi diskutovala o spôsoboch vytvorenia medzinárodného námorného koridoru v Čiernom mori pod záštitou OSN.[268]
  • Prezidentka Zuzana Čaputová bola v utorok na oficiálnej návšteve Ukrajiny, kde sa v Kyjeve stretla s prezidentom Volodymyrom Zelenským a s príhovorom vystúpila v ukrajinskom parlamente. Tamojším poslancom odkázala, že Slovensko podporuje prístupové rokovania Ukrajiny do a že Slovensko sa naďalej postará o ukrajinské ženy a deti, ktoré boli nútené pre vojnu opustiť svoje domovy. Neskôr navštívila zničené mestá Boroďanka a Irpiň neďaleko Kyjeva, dejiská odrazeného ruského vojenského ťaženia na Kyjev, spájané s masakrom obyvateľstva.[261]
  • Slovenská vláda schválila ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 21,6 milióna eur. Špecifikáciu darovaného vojenského materiálu minister obrany Jaroslav Naď nezverejnil, uviedol len, že pomoc je z existujúcich zásob ozbrojených síl. Slovensko predtým Ukrajine poskytlo mínometnú muníciu, motorovú naftu a letecké palivo, protiraketový obranný systém S-300, či z pleca odpaľovanú protivzdušnú obranu Igla. Vláda zároveň súhlasila s odstúpením ôsmich húfnic Zuzana vyrábaných na Slovensku, tie však Ukrajina od Slovenska zakúpi.[269] Ďalšie štyri moderné raketové systémy M142 HIMARS s dostrelom do 80 km a muníciu dodajú Ukrajine aj USA.[270][255] Rozšíri sa tým počet skôr dodaných systémov z Nórska. Poskytnutie podobných systémov salvových raketometov M270 potvrdila aj Spojené kráľovstvo.[271][272] Dodávky vojenského materiálu zo Západu sa Rusi snažili sťažiť raketovými útokmi na dôležitú železničnú trať z Ľvova do Čopu,[252][273] po piatich týždňoch pokoja zasiahli ruské rakety železničnú infraštruktúru aj priamo v hlavnom meste Kyjev. Strely vypálené z Kaspického mora si nevyžiadali žiadne obete, avšak Rusko tvrdilo, že útokom zasiahlo dodávky tankov z východoeurópskych štátov.[259] Železnica pritom tradične zohráva vo vojenských konfliktoch dôležitú úlohu, nakoľko dokáže presúvať potrebné množstvá ťažkej techniky, munície a materiálu. Ukrajinská armáda je tiež nútená ničiť vlastnú železničnú infraštruktúru na okupovaných územiach, aby nemohla slúžiť nepriateľovi.[274]

Týždeň od 6. do 12. júna 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa zobrazujúca pomery v okolí mesta Severodoneck
Posledné územie Luhanskej oblasti pod kontrolou ukrajinskej administratívy, mestá Lysyčansk a Severodoneck
  • Rusi sa naďalej intenzívne snažili dobyť mesto Severodoneck, útočili aj pri Lymane a pokračovali v ofenzíve na Sloviansk.[275] Súmestie Severodoneck a Lysyčansk sa pozvoľna menilo na mŕtve mestá, ostreľovanie delostrelectvom aj prudké pouličné boje ho postupne menili na trosky. Boje v tejto oblasti pripomínali zákopovú vojnu, Severodoneck prešiel takmer celý do ruských rúk.[276][277][278] Ruské sily sa tiež snažili nájsť slabinu v ukrajinskej obrane, aby sa opätovne pokúsili prekročiť rieku Siverskyj Donec. Cieľom malo byť obkľúčenie ukrajinských jednotiek a dobytie tohto súmestia, čo by prakticky znamenalo získanie celej Luhanskej oblasti.[279]
Pri okupovanom meste Izium a na územiach neďaleko oslobodeného Charkova ruské jednotky upevňovali svoje pozície. Kládli tiež mínové polia s cieľom udržať svoje postavenie a znemožniť ukrajinskú protiofenzívu.[280]
  • Ozbrojené sily Ukrajiny podnikli nálety na zoskupenie ruských síl v Chersonskej oblasti, zasiahli tiež tri nepriateľské muničné sklady. Protiútokmi sa im podarilo získať späť časť okupovaného územia. Ruskí vojaci pri ústupe aj tu kládli mínové polia a budovali barikády.[281]
  • Guvernér Luhanskej oblasti uviedol, že ukrajinská armáda zničila základňu ruských žoldnierov z Wagnerovej skupiny v tyle nepriateľa.[279]
  • Ukrajinská armáda vyhlásila, že sa jej podarilo zatlačiť plavidlá ruskej flotily viac ako 100 kilometrov od ukrajinského čiernomorského pobrežia. Ruská armáda bola nútená zmeniť taktiku a rozmiestniť raketové systémy na súši, konkrétne na polostrove Krym a na juhu Chersonskej oblasti. Severovýchodná časť Čierneho mora sa tak stala šedou zónou.[282]
  • Aktuálny vývoj vojny na Ukrajine si od februárovej ruskej invázie vyžiadal nasadenie ťažších zbraní s väčším dostrelom.[283] Viaceré západné štáty poskytli Ukrajine svoje húfnice a raketomety. Touto pomocou sa snažili vyrovnať taktickú výhodu ruskej armády disponujúcej až desaťnásobnou presilou v delostrelectve vrátané zbraní s dlhým dostrelom a až 40-násobú prevahu v zásobách munície.[280].[281] Americké vojenské zdroje tiež tvrdili, že Ukrajinci už vyčerpali zásoby zbraní a munície zo sovietskych čias vrátane tých, ktoré jej zo svojich zásob poskytli spriatelené krajiny bývalého východného bloku. Kyjev sa tak v boji stával úplne závislý od dodávok moderných zbraní od spojencov.[279][284]
  • Prezident Volodymyr Zelenskyj zopakoval svoje stanovisko, podľa ktorého nie je patová situácia pre Ukrajinu riešením, keďže krajina stratila už „príliš veľa ľudí na to, aby sa jednoducho vzdala územia“. Ukrajina musí podľa neho získať úplnú kontrolu nad celým svojím územím.[276]
  • Ruský minister obrany Sergej Šojgu oznámil, že Rusko sprevádzkovalo okružné cestné spojenie zo svojho Krasnodarského kraja cez Krymský most na anektovaný Krym a ďalej cez okupovanú časť južnej Ukrajiny späť na územie Ruska do Rostovskej oblasti. Pozemný koridor, ktorého súčasťou je aj zničený Mariupoľ, bol ruskou armádou označovaný za jeden z jej hlavných cieľov. Minister pri tejto príležitosti tiež sľúbil, že čoskoro v oblasti obnovia aj železničnú dopravu. Ruské úrady ďalej vyhlásili, že prístav v Mariupole je po odmínovaní plne funkčný a do mesta prišli prvé nákladné lode.[276]
  • V Chersone, jednom z prvých miest obsadených na začiatku invázie, chystali ruskí okupanti nedeľné oslavy „Dňa Ruska“. Početné svedectvá civilistov, ktorým sa z mesta podarilo uniknúť, hovorili o záhadných zmiznutiach tých ľudí, ktorí odmietli podporiť ruskú inváziu a stavali sa okupantom na odpor.[275]
Od soboty začali ruské úrady v oblasti prideľovať obyvateľom ruské pasy. Do značnej miery to uľahčil dekrét prezidenta Vladimíra Putina z konca mája. Ukrajinská vláda v tom videla snahu o poruštenie jej územia a občanov rovnako, ako sa to udialo po anexii Krymu. Rusko sa tým snažilo nepriamo legitimizovať svoj vojenský zásah tvrdením, že len prišlo chrániť svojich občanov.[285]
Rad obrancov pod dohľadom ruských vojakov
Odzbrojení obrancovia z pluku Azov 18. mája 2022 v Mariupoli
  • Viac ako 2400 obrancov z Azovstaľu v Mariupoli, ktorí sa po vyčerpávajúcom boji vzdali ruským vojakom, bolo držaných v zajatí v okupovanej obci Olenivka v Doneckej oblasti.[286] Viac ako tisícka z nich bola prevezená na územie Ruskej federácie.[287] Ukrajina presadzovala ich výmenu za zajatých ruských vojakov.[288] Ruskí poslanci však žiadali, aby aspoň niektorí obrancovia Mariupoľa skončili pred súdom, nakoľko podľa nich bol medzi nimi vysoký počet neonacistov.[280][289] Medzitým bola súdom v neuznanej Doneckej ľudovej republike odsúdená na trest smrti dvojica britských žoldnierov bojujúcich v radoch ukrajinskej armády. Vojaci boli zajatí pri obliehaní Mariupoľa. Britskí vládni predstavitelia však vyjadrili presvedčenie, že verdikt je zo strany okupantov do veľkej miery kalkulom. Moskva takto získala možnosť stupňovať tlak na výmenu ruských zajatcov na Ukrajine za odsúdených Britov. Navyše ak by bol Londýn nútený rokovať priamo so separatistami z Doneckej ľudovej republiky, de facto by to znamenalo uznanie tohto samozvaného štátu.[290]
  • Ruský súd zakázal zverejňovať zoznamy vlastných vojakov zabitých na Ukrajine. Viaceré médiá ich museli odstrániť aj napriek tomu, že všetky mená získali z otvorených zdrojov, často z oficiálnych vyhlásení ruských gubernátorov a starostov. Podľa rozhodnutia súdu spojenie rôznych oznámení do jedného zoznamu porušuje prezidentov výnos o utajení strát ruskej armády.[280]
  • Dobyté prístavné mesto Mariupoľ bolo uzatvorené do karantény, nakoľko v ňom začala epidémia cholery. V zničenom meste sa nahromadili telá mŕtvych.[291] V meste pritom prakticky neexistoval zdravotnícky systém, chýbali lieky aj vybavenie. Poradca starostu mesta Petro Andrjuščenko vyhlásil, že všetko to, čo ešte fungovalo odviezli okupanti do Donecka alebo do Ruska. Ďalej uviedol, že v masových hroboch je pochovaných 20 až 22 tisíc ľudí. Počet obetí zasypaných pod troskami budov nevedel ani odhadnúť. Dodal, že nikto z Rusov sa neobťažoval hľadať v troskách telá mŕtvych a vynášať ich, všetko jednoducho nakladali a odvážali na skládku.[292]
  • Britský denník The Guardian informoval, že špecializovaný gang kradne a pašuje cenné historické artefakty z Ukrajiny do Ruska. Podľa denníka o tom existujú silné dôkazy. Malo ísť o cielený záťah na konkrétne maľby, ornamenty a vysoko hodnotné staroveké predmety.[293]

Týždeň od 13. do 19. júna 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Poškodená budova s troskami, v popredí niekoľko žien
Škody po ruskom útoku na mesto Lysyčansk
  • Najväčšie boje ostatných týždňov sa odohrávali v meste Severodoneck, ušetrené nebolo ani susedné mesto Lysyčansk. Rusi dostali s podporou delostrelectva pod svoju kontrolu väčšinu mesta, obrana ako aj asi 500 civilistov sa stiahla do lepšie opevnenej priemyselnej časti. V Severodonecku sa tak opakoval scenár z Mariupoľa. Zatiaľ čo poslednou baštou obrancov prístavného mesta bol komplex oceliarní Azovstaľ, obrancovia Severodonecka sa stiahli do chemického závodu Azot.[293][292][294]
Rusko neočakávalo v boji o Severodoneck taký silný odpor. Jeho dobývacia taktika založená na delostrelectve spôsobila v meste rozsiahle škody.[295] Všetky mosty medzi mestami boli zničené ruským ostreľovaním alebo taktickým ničením ukrajinskou armádou. Ukrajine sa však pravdepodobne podarilo stiahnuť veľkú časť svojich bojových jednotiek, ktoré sa predtým podieľali na obrane Severodonecka.[296][292] Aby sa mohla ruská armáda posunúť ďalej, musela pripravovať plány na prekročenie rieky Siverskyj Donec, do tohto času sa však natoľko neskoordinovala, aby pod paľbou ukrajinskej armády dokázala vybudovať pontónové mosty a rieku prekročiť.[297]
Okrem menších územných ziskov v meste Severodoneck, dosiahnutých za cenu sústredenia väčšiny dostupných síl, sa postup ruskej armády zastavil, keďže čelila rastúcim stratám, degradácii vybavenia a klesajúcej morálke svojich jednotiek.[298]
Lídri stoja pred pamätníkom pozostávajäceho z množstva portrétnych fotografií
Druhá návšteva britského premiéra Borisa Johsona v Kyjeve, 17. júna.[299]
Spoločne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym stoja pred pietnym miestom obetí Rusko-Ukrajinskej vojny rozpútanej v roku 2014.
  • Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom vyhlásení potvrdil, že ukrajinská armáda zaznamenávala v Donbase obrovské straty a že čelila výraznej prevahe v množstve delostreleckých systémov. Jedna z najbrutálnejších vojenských bitiek v Európe od druhej svetovej vojny môže podľa neho rozhodnúť aj o ďalšom smerovaní tejto vojny.[296][300]
Politici sedia tvárou v tvár v kreslách a diskutujú
Joe Biden a Jens Stoltenberg
  • Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na stretnutí s prezidentom USA Joe Bidenom vyhlásil, že na Ukrajine sa treba pripraviť na dlhú "opotrebovávaciu vojnu." Zdôraznil, že väčšina vojen sa v určitej fáze skončí za rokovacím stolom. Ale iba Ukrajina samotná musí rozhodnúť o tom, či bude akceptovať stratu územia. [302]
Predstavitelia štátov po boku ukrajinského prezidenta pózujú novinárom
Zľava nemecký kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, taliansky premiér Mario Draghi a rumunský prezident Klaus Iohannis na štvrtkovej návšteve Kyjeva
  • Nemecko v máji prisľúbilo, že na Ukrajinu dodá sedem samohybných húfnic Panzerhaubitze 2000, ktoré dokážu zasiahnuť cieľ vzdialený až 40 kilometrov. Ďalších päť takýchto húfnic prisľúbilo Holandsko.[208] Ďalšie dodávky ťažkej techniky a systémov dlhého dostrelu v stredu prisľúbil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka potrebovala Ukrajina na pokrytie celej 1000 km dlhej frontovej línie okrem iných ťažkých zbraní asi tisíc húfnic, päťsto tankov a tisíc dronov.[296] Slovensko darovalo Ukrajine štyri vrtuľníky Mi-17, jeden Mi-2 a muníciu do raketometu Grad.[292]
  • Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že jeho armáda na Ukrajine postupne zničila viacero skladov západných zbraní riadenými strelami Kalibr.[293][297][296]
  • Na juhu krajiny pokračovala protiofenzíva zameraná na oslobodenie mesta Cherson. Ukrajinské jednotky sa na niektorých miestach dostali do vzdialenosti 18 kilometrov od mesta. Ruská armáda sa tak dostávala pod väčší tlak a v oblasti sa snažila posilňovať svoje obranné pozície, napr. podmínovaním brehu rieky Inhulec, ktorá sa pri Chersone vlieva do Dnepra.[296][300][303]
  • Pri snahe vyložiť výzbroj na obsadený Hadí ostrov bol protilodnými raketami Harpoon zasiahnutý ruský remorkér.[304] Zničenie tejto lode podľa britskej rozviedky ukázalo, akým ťažkostiam čelilo Rusko v Čiernom mori. Ukrajinská pobrežná obrana prakticky znemožnila ruské snahy o získanie úplnej kontroly nad Čiernym morom a tým výrazne naštrbila pôvodný ruský plán získať celé pobrežie vrátane Odesy.[305]
  • Litva zakázala prevážať do ruskej Kaliningradskej oblasti po železničnej trati vedúcej cez jej územie tovar zo sankčného zoznamu Európskej únie.[306] Ruské úrady reagovali predvolaním zástupcu litovského veľvyslanectva na svoje ministerstvo zahraničných vecí a vyhlásením, že ak sa blokáda neskončí čo najskôr, vyhradí si Rusko právo chrániť svoje národné záujmy.[307]
  • Cez víkend 18.-19. júna na dve minúty narušil vzdušný priestor Estónska vrtuľník Mi-8 ruskej pohraničnej stráže neďaleko ruského mesta Pskov. Podľa estónskej armády stroj nepredložil letový plán, mal vypnutý transpondér a nedokázal udržiavať rádiové spojenie.[308] Incident bol už druhým narušením vzdušného priestoru Estónska v tomto roku. Minulý rok vojenské aj civilné lietadlá Ruska narušili estónsky vzdušný priestor celkovo päťkrát.[307]
  • Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom znížila dodávky plynu do Európy cez plynovod Nord Stream 1 o 60%. Zdôvodňovala to technickými dôvodmi, nemecký minister hospodárstva Robert Habeck však povedal, že ide „o politické rozhodnutie."[296][292]

Týždeň od 20. do 26. júna 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Aj v tomto týždni pokračovali rozhodujúce boje o mesto Severodoneck. Chemická továreň Azot, posledné útočisko obrancov a civilistov v tomto meste, bola pod neustálou paľbou. Spolu so susedným Lysyčanskom to boli posledné dve väčšie mestá v Luhanskej oblasti, ktoré zostávali pod kontrolou ukrajinských úradov. Ruská armáda pomaly postupovala v cieli dobyť celú túto oblasť, na čo využívala všetky svoje dostupné prostriedky,[309] mestá ostreľovala delostrelectvom aj letectvom, vykonala niekoľko úspešných postupov juhovýchodne od Severodonecka a na Lysyčansk postupovala z juhu.[305][307][310] Vďaka tejto taktike mohla ohrozovať Lysyčansk bez toho, aby čelila ťažkostiam spojeným s prekročením rieky Siverskyj Donec rozdeľujúcej súmestie Severodoneck-Lysyčansk.[310]
Plastický nápis v cyrilike ako umelecký doplnok mesta
Nápis „Mám rád Severodoneck“ v centre mesta
Úsilie o ovládnutie tejto oblasti sa ruskej armáde darilo pozvoľna napĺňať. Ukrajinská strana postupne prišla o kontrolu nad ďalšou z obcí v okolí mesta,[311][312][313] v piatok 24. júna dostali ukrajinské obranné sily rozkaz stiahnuť sa zo Severodonecka na lepšie obranné pozície a prenechať zničené mesto nepriateľovi. Boj o mesto tým skončil. Začal bombardovaním na začiatku marca, pozemnému útoku čelil od polovice apríla.[314][315][316]
  • Oblasť priamych bojov ako aj mesto Lysyčansk opätovne v tajnosti navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.[305]
  • Ukrajinskej armáde sa podarilo prelomiť prvú z troch ruských obranných línii v Chersonskej oblasti. Raketovým útokom tiež zasiahla muničné sklady ruskej armády v meste Nova Kachovka na východnej strane rieky Dneper.[313] Cielenými útokmi ostreľovala tiež Rusmi obsadený Hadí ostrov v Čiernom mori, pričom im spôsobila značné straty.[307] Zaznamenané boli aj zásahy vrtných plošín na ťažbu plynu na okupovanom Kryme.[313]
  • S vyššou intenzitou ako v predošlých týždňoch boli bombardované viaceré mestá Ukrajiny. Rakety zasiahli Charkov, okolie Odesy či Mykolajiv.[305] Obzvlášť krvavý útok na nákupné stredisko v Kremenčuku si vyžiadal najmenej 18 obetí a 60 zranených.[317] Volodymyr Zelenskyj uviedol, že zintenzívnenie ostreľovania bolo ruskou odpoveďou na prípravy a priebeh samitu predsedníctva Európskej únie, na ktorom sa očakávalo prijatie rozhodnutia o udelení štatútu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu.[313]
Štylizované prepojenie vlajok Európskej únie a Ukrajiny
23. júna 2022 bol Ukrajine priznaný štatút kandidátskej krajiny Európskej únie
  • Európska rada vo štvrtok na rokovaní lídrov štátov Európskej únie pridelila Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskych krajín. Lídri priznali, že išlo o politické rozhodnutie ovplyvnené ruskou inváziou ukazujúce jednotnú podporu Únie pre Ukrajinu.[318] Týmto aktom začali zdĺhavé prístupové procesy, v rámci ktorých musia štáty splniť celú škálu detailných ekonomických a politických podmienok, vrátane záväzku uplatňovania právneho štátu a ďalších demokratických princípov. Celý asociačný proces trvá niekoľko rokov, možno aj desaťročí.[319]
Odmietnutie asociačnej dohody s Európskou úniou zo strany vtedajšej ukrajinskej vlády Viktora Janukovyča viedlo v roku 2013 k rozhoreniu protestov Euromajdan, ktoré následne začiatkom ďalšieho roka vyústili do rusko-ukrajinskej vojny.[314]
  • Prvý smrteľný útok na Moskvou dosadeného politika zaznamenal odboj v Chersone. Riaditeľ odboru mládežníckej politiky, rodiny a športu Chersonskej oblasti Dmitrij Savlučenkov zomrel v piatok pri výbuchu auta. Rusko jeho smrť označilo za teroristický čin.[314]
  • Rusko odkázalo Litve, že jej občania pocítia „zásadné negatívne dôsledky“ za to, že krajina blokuje presun niektorých tovarov do ruskej exklávy v Kaliningrade. Toto prístavné mesto nemá priamu hranicu s Ruskou federáciou a oblasť je tak závislá od dodávok cez územie Litvy. Litovské úrady minulý týždeň oznámili, že zakážu prepravu tovaru, ktorý spadá pod sankčné zoznamy Európskej únie. Týka sa to napríklad uhlia, kovov, konštrukčných materiálov alebo pokročilej technológie. Tieto položky tvorili asi 50 percent všetkých prepravovaných tovarov. Litva vyhrážky odmietla s tvrdením, že len plní to, na čom sa EÚ dohodla.[305][320] Litva je členským štátom NATO, ktoré deklarovalo, že ju bude v prípade potreby pred Ruskom brániť.[321]
  • Britské spravodajské služby vydali správu, podľa ktorej je jednou z príčin veľmi pomalého ruského postupu jeho slabé letectvo. Toto nebolo dlhodobo schopné poskytovať podporu svojim pozemným silám, nedokázalo na Ukrajine získať plnú vzdušnú prevahu, vyhýbalo sa rizikám a len zriedka prenikalo hlboko za ukrajinské línie.[313]
  • Ukrajinská bezpečnostná služba informovala, že zadržala vedúceho pracovníka sekretariátu ukrajinskej vlády a šéfa oddelenia v Obchodnej a priemyselnej komore za donášanie informácií nepriateľovi. Zadržané osoby podľa Kyjeva vynášali citlivé informácie o obranných kapacitách, opatreniach na hraniciach a osobných údajoch príslušníkov ukrajinských bezpečnostných orgánov. Rusko údajne platilo vyzvedačom v prepočte dvetisíc až 15-tisíc dolárov podľa stupňa utajenia a dôležitosti vynesených informácií.[307]

Týždeň od 27. júna do 3. júla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Plastický betónový nápis v azbuke v ukrajinských národných farbách
Nápis „Lysyčansk“ pri jednom zo vstupov do mesta
  • Lysyčansk, po strate Severodonecka posledné veľké mesto v Luhanskej oblasti pod ukrajinskou kontrolou, naďalej čelil silnej ruskej ofenzíve. Mesto bolo bojmi ťažko poškodzované, hlavnou dobývacou taktikou tu bolo plošné ostreľovanie delostrelectvom, letecké nálety zničili aj televíznu vežu a most.[322][323] Z pôvodných 95 tisíc obyvateľov v meste zostávalo asi 15 tisíc civilistov. Ukrajinskej armáde sa darilo na ruské útoky v rámci možností odpovedať.[324] Nepriateľské jednotky postupovali k mestu aj z juhu s cieľom úplne ho obkľúčiť a odrezať zásobovacie trasy. Na tento účel na mieste zhromaždili množstvo techniky a personálu, čím získali značnú presilu z hľadiska delostrelectva, letectva, raketometov, munície aj vojakov.[325][326][327] Hlavné boje sa sústreďovali okolo tamojšej ropnej rafinérie, približne desať kilometrov od mesta.[326]
V posledný deň týždňa sa ukrajinské jednotky z mesta stiahli, čím sa bitka o súmestie Severodoneck-Lysyčansk skončila. Ruské sily tu rovnako ako pri Mariupoli získali pod svoju správu absolútne zničené mestá.[328] Získali však kontrolu nad celou Luhanskou oblasťou, čo bolo popri dobytí Mariupoľa jedným z najväčších dovtedajších úspechov ruskej armády v tejto invázii.[323][329][330]
  • Ruské jednotky opustili Hadí ostrov v Čiernom mori. Motorovými člnmi z ostrova evakuovali zvyšky svojej posádky po tom, čo sa ostrov stal dejiskom ďalších raketových a delostreleckých útokov ukrajinských obrancov. Ukrajincom sa tak podarilo oslobodiť jeden z dôležitých symbolov prvých dní vojny. Zároveň sa tým zlepšili vyhliadky na možnosť obnovenia vývozu obilnín z ukrajinských prístavov námornou cestou.[326][323][331]
  • Ruská armáda začala nasadzovať staršie typy rakiet zo sovietskej éry s nižšou presnosťou, ktorých mala dostatočné zásoby. Niektoré z nich boli určené aj na nesenie jadrových hlavíc a preto im postačovala presnosť jedného kilometra.[323] Pozorované bolo aj nasadenie archaických tankov T-62 pochádzajúcich ešte z prelomu 60-tych a 70-tych rokov minulého storočia.[332]
  • Ruská Štátna duma pokračovala v prijímaní zmien zákonov s cieľom umožniť povolávanie ďalších mladých mužov do armády, čo niektorí označovali za skrytú mobilizáciu. Jedna zo zmien zákonov umožnila vojenským predstaviteľom ponúkať kontrakty mladým mužom ihneď po dovŕšení plnoletosti, teda bez potreby absolvovať vojenský výcvik.[322] Ďalšia zmena zase zrušila horný vekový limit pre vstup do armády, dovtedy 40 rokov veku.[333]
viď popis
Ilustračný obrázok
  • Fínsko a Švédsko obdržali oficiálnu pozvánku na členstvo v NATO potom, ako sa lídri členských štátov v stredu na samite v Madride zhodli na ich prizvaní do svojich radov.[334] Predstavitelia Fínska a Švédska našli v otázke vstupu spoločnú reč aj s Tureckom. Obe severské krajiny sa spoločným memorandom zaviazali spolupracovať v boji proti militantnej Strane kurdských pracujúcich, ktorá bola považovaná za teroristickú organizáciu nielen v Turecku, ale aj v západných krajinách. Po podpísaní tohto dokumentu Turecko vyhlásilo, že už nebude týmto krajinám klásť prekážky v ich snahách vstúpiť do NATO.[335][336]
Ruský prezident Vladimír Putin rozhodnutie aliancie komentoval vyhlásením, že Rusko sa jej rozširovania neobáva, ale že na rozmiestnenie vojenských jednotiek a zariadení NATO v týchto štátoch bude reagovať zrkadlovo. Odvetné kroky môžu zahŕňať aj rozmiestnenie balistických rakiet typu Iskander, „bezjadrový“ status Baltského mora by sa tak stal minulosťou.[337][338]
  • Ruské bezpečnostné sily uniesli starostu okupovaného ukrajinského mesta Cherson Ihora Koljčajeva, pretože odmietol spolupracovať s ruskými okupantmi. Poradkyňa starostu uviedla, že Rusi prehľadali jeho kanceláriu, zaistili pevné disky z počítačov a následne ho odviezli v autobuse s nápisom Z. Rusmi dosadené vedenie v zabraných územiach zavádzalo ruské životné reálie, prechádzalo na rubeľ a pripravovalo referendum o pripojení k Rusku.[339] Podľa údajov ruského ministerstva obrany deportovali z obsadených území do Ruska ku koncu júna celkovo takmer dva milióny Ukrajincov.[340]
  • Litovské vládne stránky a servery čelili narastajúcim kybernetickým útokom z Ruska. Išlo o odvetu za zastavenie tranzitu niektorých tovarov medzi Ruskom a jeho exklávou Kaliningrad.[325][341]
  • Ukrajina a Rusko pokračovali v programe výmeny zajatcov. V stredu sa do vlasti vrátilo 16 ukrajinských vojakov a jeden civilista, Rusom bolo odovzdaných 15 zajatých vojakov. Strany si navzájom vymieňali aj ostatky padlých vojakov, medzi inými sa domov postupne vrátili telá viacerých obrancov mariupoľských oceliarní Azovstaľ.[342][343][344]
  • Ukrajinská nadácia vyzbierala dostatok finančných prostriedkov na nákup troch osvedčených dronov Bayraktar TB2. Turecký výrobca ale oznámil, že prostriedky neprijme a stroje odovzdá Ukrajine bezplatne s tým, že vyzbierané prostriedky majú byť nasmerované k občanom Ukrajiny najviac čeliacim ťažkostiam v súvislosti s vojnou.[345][346]
Zničená hrdzavejúc húfnica s dlhou hlavňou vystavená na námestí, pred ňou štátne vlajky Ukrajiny
Výstava zneškodnenej ruskej bojovej techniky v centre Varšavy
  • Mimovládna organizácia Amnesty International po rozsiahlom vyšetrovaní vyhlásila, že ruské sily spáchali 16. marca útokom na divadlo v Mariupole „jasný vojnový zločin“. Zhromaždením svedectiev a digitálnych dôkazov dospela k záveru, že vzdušný útok na divadlo bol cielený, pričom všetci vedeli, že je tam najväčší civilný protiletecký kryt v meste. V troskách divadla vtedy zahynulo približne 600 ľudí.[326]

Júl 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Týždeň od 4. do 10. júla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka vejúca pri brehu ostrova, rôzne trosky v okolí
7. júla ukrajinskí vojaci znova vztýčili na Haďom ostrove štátnu vlajku Ukrajiny[348]
  • Ruský postup na východe krajiny sa po víťazstve v Lysyčansku a obsadení celej Luhanskej oblasti zastavil. Nepriateľ sa sústredil na vytvorenie kontroly nad získanou oblasťou, preskupoval svoje jednotky, dopĺňal zásoby a preriedené práporné skupiny. Zintenzívnili sa však raketové útoky nielen na vojenské pozície, ale aj na civilné rezidenčné oblasti. Útoky smerovali aj na mesto Charkov, pričom pri tak vysokej kadencii bolo extrémne náročné a v podstate nemožné zostreľovať všetky rakety.[349][350]
Ukrajinské pozície boli ostreľované pozdĺž celej frontovej línie. Väčší útok s podporou delostrelectva a letectva bol s čiastkovým úspechom vedený najmä v smere na východoukrajinské mesto Bachmut.[351] Výpad v smere na mesto Sloviansk ukrajinská armáda úspešne odrazila,[352] mesto sa však dostalo na dostrel nepriateľa. Starosta mesta vyzval obyvateľov, aby z mesta odišli, nakoľko Rusi zhromažďovali sily a chystali sa pokračovať v dobýjaní regiónu Donbas.[353][354]
Ukrajinským jednotkám sa podarilo získať späť pod svoju kontrolu viaceré okupované obce a menšie mestá na juhu krajiny. Pomáhali im aj partizánske útoky proti okupačnej administratíve v Chersone a jeho okolí. Pripísali si aj úspešný útok na ruský sklad munície v Chersonskej oblasti. Na začiatku júla do ostrých bojov zapojili aj americký raketový systém HIMARS, s ktorým cielili najmä na ruské logistické sklady.[349]
  • Ruská armáda oznámila, že na Ukrajine zničila ďalšie zbrane dodané zo Západu. V Doneckej oblasti mal byť zničený hangár, v ktorom sa nachádzali húfnice M777 dodané USA, pri ďalších delostreleckých a raketových útokoch mala byť zničená aj ďalšia vojenská technika a niekoľko muničných skladov.[355]
  • Začali sa niekoľkotýždňové výcvikové kurzy ukrajinských brancov vo Veľkej Británii. Výcvik vojakov bol súčasťou širšieho balíka pomoci Ukrajine, ktorý zahŕňa protitankové zbrane, raketové systémy a ďalšiu techniku. Podľa tamojšieho ministerstva obrany bol plán výcviku zostavený podľa základných výcvikových programov britskej armády, teda používanie zbraní, taktika, poskytovanie prvej pomoci na bojisku, poľný výcvik, hliadkovanie, kybernetická bezpečnosť a právne zásady vedenia ozbrojeného konfliktu. Očakávalo sa, že túto formu vojenskej pomoci postupne využije až 10-tisíc brancov z Ukrajiny.[356][357][358]
Pracovné vozidlá pri troskách priemyselnej budovy
Začiatok opráv na objekte miestnej teplárne v meste Ochtyrka
  • Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na začatie obnovy zničenej krajiny. Podľa jeho slov je nevyhnutné včas sa začať pripravovať na zimu, je potrebné obnoviť desaťtisíce obytných domov, či zaistiť zásobovanie energiami. V dôsledku bojov boli ochromené alebo aj zastavili prevádzku tisíce podnikov, čo okrem nedostatku výrobkov prinášalo komplikácie aj pre hospodárstvo krajiny.[359]

Týždeň od 11. do 17. júla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Bytovka s prepadnutými podlažiami, c popredí hasičské vozidlo s plošinou
Bytový dom v Charkove po ruskom ostreľovaní
  • Ruská armáda sa naďalej snažila o dobytie zvyšku Doneckej oblasti. Útoky smerom na Sloviansk obrancovia úspešne odrazili, zaznamenané boli raketové útoky na Charkov a ostreľovanie Kramatorska.[361][362] Až 70% raketových útokov bolo pritom vedených na civilné ciele, vrátane obytných budov.[363][364][365] Ruské sily sa na východe Ukrajiny preskupovali, aby obnovili útoky na mesto Siversk, dôležité predmostie pre útok na väčšie mestá Sloviansk a Kramatorsk.[366]
  • Postup ruskej armády bol v ostatných týždňoch veľmi pomalý. Okrem nutného preskupovania jednotiek muselo okupačné velenie riešiť pretrvávajúci deficit ľudskej sily.[367] Nedostatok vojakov staval Rusov pred dilemu, či zálohami doplnia útočné vojská na Donbase alebo posilnia obranu na juhu Ukrajiny a udržia tak Chersonskú oblasť pod svojou kontrolou.
Kremeľ hľadal viac mužov do svojej armády najrôznejšími prostriedkami. Podnikal nábory v chudobných etnických menšinách Ruska, najímal žoldnierov a naberal aj v radoch Ukrajincov zo separatistických území. Sľuboval štedré finančné odmeny, ktoré však vyplácal len zdráhavo alebo neúplne. Napriek všetkým snahám však problém nahradiť straty utrpené v bojoch pretrvával. Všeobecná mobilizácia v Rusku nemohla byť vyhlásená bez zavedenia oficiálneho vojnového stavu. Tým by však padla starostlivo budovaná ruská propaganda voči vlastným občanom, ktorá od začiatku invázie hlásala, že na Ukrajine vedú iba „obmedzenú špeciálnu vojenskú operáciu“. Použitie slova vojna či kritizovanie ruskej agresie bolo v Rusku zakázané a mohlo byť potrestané až 15 rokmi väzenia.[361]
  • Výkonné západné zbrane otvorili ukrajinskej armáde možnosť uskutočňovať presne cielené útoky na ruské logistické objekty, kontrolné stanovištia a lokálne centrá velenia v tyle ďaleko za frontovou líniou. Tým sa podarilo stabilizovať situáciu na bojisku, v niektorých oblastiach dokonca zmeniť stav veci v prospech Ukrajiny, ktorá vďaka novým zbraniam dokázala vytvoriť protiváhu početnejším ruským zbraňovým systémom.[361][368] Jeden z najväčších útokov sa odohral v pondelok v noci, keď ukrajinská armáda zasiahla muničný sklad v obci Nova Kachovka v okupovanej Chersonskej oblasti. Masívny výbuch zaznamenali aj satelity a zničenie muničného skladu potvrdili viacerí ruskí vojnoví blogeri s kontaktmi na fronte.[349]
Dve plačúce ženy v čiernom si od prezidenta odnášajú kazetu s vyznamenaním
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udeľoval štátne vyznamenania Hrdina Ukrajiny, niektoré z nich In memoriam
  • Ruská armáda začala do obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárne navážať bojovú techniku vrátane raketových systémov, z ktorých následne ostreľovala druhú stranu rieky Dneper a mesto Nikopol. Citlivé objekty elektrárne tak využila ako štít proti ukrajinským obrancom, ktorí s vedomím rizika nemohli viesť plnohodnotné odvetné ostreľovanie.[369]
  • Európska komisia v stredu vydala usmernenie ohľadne sankcií na dovoz tovaru do ruskej exklávy Kaliningrad, podľa ktorého musela Litva umožniť tranzit ruského nákladu do tejto oblasti po železnici s tým, že prepravovať sa mohli iba nevyhnutné tovary. Tranzit vojenského materiálu a techniky ako aj tovarov s dvojakým použitím zostal úplne zakázaný. Členské štáty Európskej únie, ktorých sa usmernenie týkalo, museli zabezpečiť, aby objem prepravovaných tovarov neprekročil priemer z predchádzajúcich troch rokov a aby nedochádzalo k obchádzaniu sankcií. Cestný tranzit tovarov zo sankčných zoznamov nebol podľa opatrení Európskej únie povolený vôbec.[370] Litva toto usmernenie plne a bez výhrad rešpektovala.[371][372]

Týždeň od 18. do 24. júla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

pozri popis
Mapa obsadenia ukrajinského územia k 22. júlu. Ružové oblasti sú pod ruskou kontrolou, šrafované sú sporné územia, kruhy s trikolórou sú miesta združovania ruských jednotiek
  • Ani v tomto týždni boje na Donbase nedosahovali úroveň z júna, kedy skončila bitka o súmestie Severodoneck - Lysyčansk. Ruská armáda podnikala menšie útoky na mesto Bachmut, tu však bola frontová línia priamejšia a nehrozilo obkľúčenie ukrajinských obrancov.[375][376][377] Snažila sa aj o postup k mestu Vuhlehirsk asi 50km severovýchodne od Donecka, kde sa nachádza druhá najväčšia ukrajinská elektráreň.[378]
  • Na juhu Ukrajiny Rusi posilňovali obranu dobytých území, najmä v Chersonskej oblasti. Ukrajinská armáda tu totiž pokračovala v protiútokoch, ktoré sa obmedzovali prakticky len na ostreľovanie zásobovacích reťazcov a skladov, radarových a komunikačných bodov a stanovíšť ďalekonosného delostrelectva. S úspechom na to využívala najmä americké systémy HIMARS s ďalekým dostrelom. Ukrajina v tejto oblasti postupne oslobodila 44 miest a dedín, pre ruskú armádu bolo čoraz namáhavejšie udržať svoje pozície.[375][379][380] Ukrajinská armáda využívala salvové raketomety HIMARS aj pri úderoch na Antonivský most cez rieku Dneper, kľúčový objekt pre zásobovanie a presuny ruských síl ako aj pre obsadené mesto Cherson.[381]
  • USA schválili ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine, medzi iným aj štyri ďalšie raketomety HIMARS. Ich počet sa tým zvýšil na 20, pričom osem z nich v tomto čase ukrajinská armáda už využívala v bojoch.[382]
bomba prerazila strechu, teraz visí na žeriave
Odstraňovanie nevybuchnutej bomby FAB-500 na streche bytovky v Charkove
  • Rusko začalo vo väčšej miere používať pri raketových útokoch na pozemné ciele protilietadlové strely a systémy protivzdušnej obrany S-300 a S-400, pravdepodobne z nedostatku vhodnejšej munície. Takéto útoky sa vyznačujú nízkou presnosťou, čo vedie k vyšším civilným obetiam.[383]
  • V piatok ukrajinský minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov a ruský minister obrany Sergej Šojgu podpísali so zástupcami OSN a Turecka dohody o otvorení ukrajinských obchodných prístavov v Čiernom mori. Učinili tak oddelene formou podpisu dvoch samostatných zmlúv. Ukrajinská strana sa tak diplomaticky vymedzila voči agresorovi, keď sa nepodpísala pod rovnaký dokument. Olexandr Kubrakov vyhlásil, že Ukrajina nedôveruje Rusku, ale dôveruje partnerom v Turecku a OSN, ktoré dohodu o obnove vývozu obilia sprostredkovali.[375] Dosiahnutie dohody bolo možné vďaka vojenským úspechom ukrajinskej armády, ktorá znovuzískaním Hadieho ostrova opäť kontrolovala svoje teritoriálne vody.[384]
V ukrajinských prístavoch uviazlo následkom invázie asi dvadsať miliónov ton obilia a ďalších potravín v hodnote asi desať miliárd dolárov.[375] Uzatvorená dohoda upravovala proces vývozu obilnín a súvisiacich produktov tak, že lode z prístavov cez zamínované pobrežné vody viedlo ukrajinské sprievodné plavidlo podporované vojenským letectvom. V tureckých vodách alebo prístavoch sa obchodné lode následne podrobili spoločnej inšpekcii nákladu a posádky za prítomnosti zástupcov Ukrajiny, Ruska, OSN a Turecka. Kontrola nad ukrajinskými prístavmi tak zostala plne v rukách Ukrajiny. Rovnaký postup sa uplatňoval aj na lode smerujúce do ukrajinských vôd. Rusko sa totiž obávalo, že prichádzajúce nákladné lode by mohli prevážať zbrane.[384]
štátnici sedia v takmer prázdnej miestnosti, udržujú značný odstup
Najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí (vľavo) a ruský prezident Vladimír Putin
štátnici sa pretláčajú rukou
Karikatúra Vladimíra Putina a Recep Tayyip Erdogana pred mapou Sýrie
  • Ruský prezident Vladimír Putin v utorok navštívil Teherán, kde sa stretol s vrcholnými iránskymi predstaviteľmi a s tureckým prezidentom Recep Tayyip Erdoğanom. Diskutovalo sa na tému obilie a o situáciách v Sýrii a na Ukrajine.[385] Stretnutie prezidentov Ruska a Turecka pred novinármi začalo pre Vladimíra Putina veľmi nepríjemne, keď musel na príchod Erdogana čakať. Ponechanie ruského lídra necelú minútu celkom samého pred novinármi bolo v reči diplomatického protokolu, kde je dôležitý každý detail oficiálneho stretnutia, jasným signálom zneváženia.[386][387]
  • Po Litve sa na bojový dron Bayraktar TB2 pre Ukrajinu vyzbierali aj bežní Poliaci. Do zbierky sa zapojilo viac ako 200-tisíc ľudí, vrátanie niekoľkých politikov a celebrít.[388]
socha v troskách budovy
Zničené múzeum Hryhorija Skovorodu, ukrajinského filozofa, básnika a osvietenca
  • Od začiatku invázie do týchto dní ruské sily zničili viac ako 400 kultúrnych pamiatok, najviac v Charkovskej oblasti. Medzi zničenými objektmi prevládajú cirkevné stavby, ďalej sú to múzeá, knižnice, divadlá, archívy a rôzne pamätníky.[389]

Týždeň od 25. do 31. júla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Frontová línia sa v tomto týždni výraznejšie neposúvala. Pokračovali ostreľovania na oboch stranách, Rusi intenzívne bombardovali Mykolajiv, zasiahli aj Odesu.[390][391] Na Kyjevskú oblasť a Černihivskú oblasť bolo vystrelených 20 rakiet aj z územia Bieloruska.[392] Ukrajinci cielili na muničné sklady v Chersonskej oblasti. Obeťou ostreľovania Mykolajivu sa stal aj poľnohospodársky magnát a jeden z najbohatších Ukrajincov Oleksij Vadaturskyj.[391] Dobyvačné zisky dosiahla žoldnierska Wagnerova skupina bojujúca na strane Ruska, ktorej sa podarilo obsadiť Vuhlehirskú tepelnú elektráreň. Ruskí vojaci postúpili severovýchodne od mesta Bachmut, dôležitej dopravnej križovatky.[392][393]
  • Za účelom posilnenia obrany dobytých území presúvala ruská armáda svoje jednotky z Doneckej oblasti na juh Ukrajiny. Obrancovia tu ostreľovaním natoľko poškodili tri mosty cez Dneper, že na udržanie zásobovania musela ruská armáda začať budovať a používať pontónové mosty a kompy.[391][394]
  • Ruská armáda začala využívať obsadenú jadrovú elektráreň v Záporoží ako svoju vojenskú základňu, z ktorej ťažkými zbraňami ostreľovala druhý breh rieky Dneper, predovšetkým mesto Nikopol. Ukrajinské ozbrojené sily na tieto útoky nemohli adekvátne reagovať, pretože nechceli riskovať poškodenie kritických zariadení elektrárne.[395]
  • Na Ukrajinu dorazila ďalšia vojenská technika zo Západu. Nemecko dodalo Ukrajine salvové raketomety typu Mars II, ako aj tri ďalšie samohybné húfnice typu PzH 2000. Zmluvne bola tiež potvrdená septembrová dodávka delostreleckého detekčného radaru typu Cobra.[396] Nemecká vláda ďalej schválila predaj sto samohybných húfnic typu PzH 2000 v celkovej hodnote 1,7 miliardy eur, ich výroba však potrvá niekoľko rokov.[397] Z Veľkej Británie dorazilo na Ukrajinu prvých šesť obrnených vozidiel Stormer.[398] Poľsko na Ukrajinu poslalo nešpecifikovaný počet tankov PT-91 Twardy, čo je rozsiahlo modernizovaný tank T-72. Na Ukrajine už operovali aj prvé tri kusy z tridsiatich nemeckých samohybných protileteckých systémov Gepard.[399]
Johnson dvíha ruku držiac ocenenie smerom k Zelenskému na monitore
Boris Johnson symbolicky odovzdáva Cenu Sira Winstona Churchilla prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému
  • V utorok britský premiér Boris Johnson prostredníctvom telemosta udelil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému Cenu Sira Winstona Churchilla za jeho líderstvo, neuveriteľnú odvahu, vzdor a dôstojnosť tvárou v tvár ruskej invázii. [400][401]
  • V ukrajinských prístavoch Odesa, Čornomorsk a Pivdeny prebehli práce potrebné na obnovenie vývozu obilia. Armádni i civilní špecialisti naplánovali a pripravili prístupové koridory, dôkladne preskúmali podmorské objekty, inštalovali navigačné zariadenia nevyhnutné k zabezpečeniu bezpečnosti plavby a vykonali ďalšie potrebné úkony.[402] Zároveň bolo v Istanbule otvorené centrum pre koordináciu, monitorovanie a inšpekciu vývozu poľnohospodárskych produktov, kde začali spoločne pôsobiť civilní a vojenskí predstavitelia Ukrajiny i Ruska, ako aj delegáti z Turecka a OSN.[403]
  • Rusko vyslalo na zabrané územia Ukrajiny špecialistov pre prácu s verejnosťou. Ich úlohou bolo vytvoriť občianske hnutie, ktoré najímalo ľudí zúčastňujúcich sa na zinscenovaných akciách na podporu referenda o pripojení oblastí k Rusku.[405]

August 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Týždeň od 1. do 7. augusta 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pokračoval rýchly presun ruskej armády najmä z Donbasu do citlivých oblastí na juhu Ukrajiny, kde ukrajinská armáda podnikala protiofenzívne kroky formou série úderov na muničné a palivové sklady a iné významné objekty nepriateľa. Týmto postupom sa jej podarilo postupne oslobodiť 53 obcí. Podľa odhadu analytikov sa ku Chersonu presunula až tretina ruských jednotiek pôsobiacich na Ukrajine. Vďaka moderným zbraniam od spojencov dokázala ukrajinská armáda prevziať iniciatívu a určiť kde a ako sa bude bojovať.[406][407][408]
  • Ruská armáda musela následkom odsunu časti svojich síl upraviť svoj plán ofenzívy v Donbase, kde útočné operácie sústredila takmer výhradne na kľúčové mesto Bachmut, ktorého zisk by jej uľahčil útoky na Sloviansk a Kramatorsk, veľké mestá na severe Doneckej oblasti. Všetky útoky tu však boli odrazené.[409] Odložiť musela aj prípravy na útok v smere na Charkov a Charkovskú oblasť.[406][407] Menší úspech zaznamenala v Doneckej oblasti, kde vytlačila ukrajinských obrancov z pozícií okolo vetracej šachty uhoľnej bane juhozápadne od mesta Avdijivka. Toto ukrajinské postavenie bolo považované za najbližšie situované k mestu Doneck a zároveň za kľúčovú obrannú pozíciu pre samotnú Avdijivku. Postavenie Ukrajinci držali od roku 2015.[410]
  • Veľká Británia prisľúbila ukrajinským námorným silám dve protimínové lode s tým, že skupina ukrajinských námorníkov už nastúpila na výcvik obsluhy týchto lodí.[411]
Poškodené vozene metra pod troskami budovy
Vozovňa charkovského depa po raketovom útoku ruskej armády z dňa 20. júna 2022
  • Ukrajinské Centrum pre boj s dezinformáciami vyhlásilo, že od začiatku invázie do konca júla podniklo Rusko 300 útokov na vojenské ciele a až 17 300 úderov na civilné ciele. Dôvodom až 60-násobnej prevahy útokov na civilnú infraštruktúru je podľa neho široké využívanie zbraní s nízkou presnosťou a používanie zastaraných, nepresných alebo nepravdivých informácií. Moskva útoky na civilné ciele odmietala.[412][413]
  • Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi vyhlásil, že stratili diaľkovú kontrolu nad Záporožskou atómovou elektrárňou. Zároveň vyzval Rusko aj Ukrajinu, aby povolili zahraničným odborníkom vykonať inšpekciu s cieľom stabilizovať situáciu.[414] Ukrajinská národná spoločnosť na výrobu jadrovej energie Enerhoatom už skôr informovala, že ťažké zbrane, ktoré ruskí vojaci umiestnili v areáli elektrárne, sa nachádzali blízko horľavých častí zariadenia, ktoré zaisťuje bezpečný chod elektrárne, predovšetkým veľmi blízko hlavnej olejovej nádrže na chladenie parnej turbíny a pri zásobníku vysoko výbušného vodíka na chladenie generátora.[415]
  • 1. augusta nadobudla platnosť štvorstranné dohoda uzatvorená 22. júla o odblokovaní ukrajinských obchodných prístavov. V pondelok ráno z Odesy vyplávala prvá loď naložená poľnohospodárskymi produktmi. Čakala ju plavba sprevádzaná ukrajinským vojnovým námorníctvom a následná kontrola Spoločným koordinačným centrom v Istanbule. Na vyplávanie čakalo ďalších 16 lodí, ktoré v prístavoch uviazli po začatí invázie. Očakávalo sa, že vývoz obilia prinesie ukrajinským poľnohospodárom najmenej miliardu dolárov potrebných na zabezpečenie ďalšej sejby.[391][416][417]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b TASR. Pri zásahu bytového domu v Kyjeve raketou zahynuli dvaja ľudia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-26 17:30. Dostupné online [cit. 2022-02-26].
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x Minúta po minúte, Rýchle správy Denníka N [online]. Denník N, [cit. 2022-02-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. TASR. Ukrajinská armáda získala späť kontrolu nad letiskom Hostomeľ. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-25. Dostupné online [cit. 2022-02-26].
  4. TASR. Zelenskyj: Zahynulo 137 Ukrajincov, som cieľom číslo jeden. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-25. Dostupné online [cit. 2022-02-26].
  5. a b TASR. Zelenskyj potvrdil raketové útoky, ktoré ráno zasiahli Kyjev. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-25. Dostupné online [cit. 2022-02-26].
  6. TASR. Ukrajinská armáda vyzvala na boj všetkých civilistov bez ohľadu na vek. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-25. Dostupné online [cit. 2022-02-26].
  7. TASR. Rusko obsadilo kľúčový vodný kanál na zásobovanie Krymského polostrova. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-25. Dostupné online [cit. 2022-02-26].
  8. Rýchlosť postupu ruskej armády sa "dočasne. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2022-02-26. Dostupné online [cit. 2022-02-26]. ISSN 1339-844X.
  9. Zákaz vychádzania, ktorý v Kyjeve nadobudol. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2022-02-26. Dostupné online [cit. 2022-02-26]. ISSN 1339-844X.
  10. Ukrajinská správa ciest vyzvala obyvateľov, aby. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2022-02-26. Dostupné online [cit. 2022-02-26]. ISSN 1339-844X.
  11. TASR. Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, kvôli vode na Krym. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-26. Dostupné online [cit. 2022-02-26].
  12. TASR. Ruská armáda dostala rozkazy na rozšírenie svojej ofenzívy na Ukrajine. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-26. Dostupné online [cit. 2022-02-26].
  13. a b Pravda. Zelenskyj podpísal žiadosť o prijatie Ukrajiny do EÚ. pravda.sk (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-02-28. Dostupné online [cit. 2022-05-15]. ISSN 1336-197X.
  14. TASR. Ruské bojové lietadlá narušili vzdušný priestor Švédska, tvrdí armáda. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-03. Dostupné online [cit. 2022-03-03].
  15. TASR. Moskva tvrdí, že na Ukrajine dosiaľ zahynulo 498 ruských vojakov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-02. Dostupné online [cit. 2022-03-03].
  16. a b c d e PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2022-03-09]. Dostupné online.
  17. Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny. [online]. 2.3.2022 23:52, [cit. 2022-03-29]. Dostupné online.
  18. TASR. Cherson ovládli ruskí vojaci, potvrdil miestny činiteľ. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-03. Dostupné online [cit. 2022-03-03].
  19. TASR. Kyjevom otriasli nadránom najmenej štyri výbuchy. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-03. Dostupné online [cit. 2022-03-03].
  20. Rusi zasiahli jeden z blokov Záporožskej jadrovej elektrárne, radiácia je nateraz bezpečná. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2022-03-04. Dostupné online [cit. 2022-03-05]. ISSN 1339-844X.
  21. Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo [online]. Praha: Česká televize, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online.
  22. VASILKO, Tomáš. Černobyľ nie, skôr Fukušima. Aké nebezpečenstvo hrozilo z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2022-03-04. Dostupné online [cit. 2022-03-05]. ISSN 1339-844X.
  23. a b PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2022-03-04, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online.
  24. Začala sa evakuácia Mariupola. Mesto. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2022-03-05. Dostupné online [cit. 2022-03-05]. ISSN 1339-844X.
  25. SHERWOOD, Harriet. Russia-Ukraine war latest: Mariupol evacuation paused as Russian troops failing to observe ceasefire, Ukraine officials say – live. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2022-03-05. Dostupné online [cit. 2022-03-05]. ISSN 0261-3077.
  26. TASR. Tretie kolo ukrajinsko-ruských rokovaní bude 7. marca. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-05. Dostupné online [cit. 2022-03-06].
  27. TASR. Agentúry: Ruské sily zabili starostu kyjevského predmestia Hostomeľ. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-07. Dostupné online [cit. 2022-03-10].
  28. TASR. Pri útoku na detskú nemocnicu s pôrodnicou zomreli 3 ľudia, aj dieťa. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-10. Dostupné online [cit. 2022-03-10].
  29. TASR. Rusko tvrdí, že útok na nemocnicu v Mariupole zinscenovala Ukrajina. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-10. Dostupné online [cit. 2022-03-10].
  30. TASR. Červený kríž upozorňuje na zlú situáciu v Mariupole. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-10. Dostupné online [cit. 2022-03-10].
  31. TASR. Z Kyjeva podľa starostu utiekla polovica obyvateľov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-10. Dostupné online [cit. 2022-03-10].
  32. TASR. Šulginov: Bielorusi obnovili dodávky elektriny do Černobyľu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-10. Dostupné online [cit. 2022-03-10].
  33. TASR. Čavušoglu: Stretnutie Kulebu s Lavrovom bolo zložité, ale civilizované. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-10. Dostupné online [cit. 2022-03-10].
  34. TASR. USA popreli slová Ruska o vojenskom biologickom programe na Ukrajine. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-10. Dostupné online [cit. 2022-03-10].
  35. a b TASR. Rusko použilo po prvýkrát na Ukrajine hypersonické rakety Kinžal. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-03-19. Dostupné online [cit. 2022-03-19]. ISSN 1335-4418.
  36. PARTILA, Peter. Z ukrajinských prístavov sa odtrhli námorné míny, plávajú v Čiernom mori [online]. ereport.sk, 2022-03-21, [cit. 2022-03-27]. Dostupné online.
  37. a b c d e f g h i ONDERČANIN, Lukáš. Ukrajinský spravodaj: Putin sa mstí Mariupoľu aj Navaľnému. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-03-22. Dostupné online [cit. 2022-02-24]. ISSN 1335-4418.
  38. TASR. Mesto už tri týždne neustále ostreľujú ťažkými zbraňami ruské jednotky, ktoré ho kompletne obkľúčili. teraz.sk, 2022-03-18. Dostupné online [cit. 2022-02-24].
  39. The TIMES. Russia plans kidnapping and violence in ‘great terror’ to end Kherson protests. thetimes.co.uk, 2022-03-22. Dostupné online [cit. 2022-02-24].
  40. ČTK. Charkov odráží těžké útoky, v Mariupolu je uvězněno 100 tisíc lidí. iDnes.cz (MAFRA, a. s.), 2022-03-23. Dostupné online [cit. 2022-02-24].
  41. Ukrayinska Pravda. The only Russian plant to assemble tanks has stopped. pravda.com.ua, 2022-03-22. Dostupné online [cit. 2022-02-24].
  42. TASR. Turecko hlási, že našlo predmet podobný míne plávajúci v Čiernom mori. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-26. Dostupné online [cit. 2022-03-27].
  43. a b c d FILO, Jakub; MAŤKOVÁ, Jana. Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ sa už rovná Sarajevu či Groznému. Rusi sa preskupujú. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-03-28. Dostupné online [cit. 2022-03-29]. ISSN 1335-4418.
  44. Attack On Europe: Documenting Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine [online]. oryxspioenkop.com, [cit. 2022-03-29]. Dostupné online.
  45. a b c SOBOTOVIČOVÁ, Nina; KOVAČIČ HANZELOVÁ, Zuzana. Ukrajinský spravodaj: Rusi klamali, Černihiv ostreľujú ešte mohutnejšie. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-03-30. Dostupné online [cit. 2022-03-31]. ISSN 1335-4418.
  46. a b KRČMÁRIK, Matúš; PROKOPČÁK, Tomáš. Ukrajinský spravodaj: Meníme taktiku, hlásia Rusi. Zamerajú sa vraj na svoj skutočný cieľ. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-03-29. Dostupné online [cit. 2022-03-31]. ISSN 1335-4418.
  47. ČTK. Rusi si podľa šéfa britských tajných omylom zostrelili vlastné lietadlo. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-03-31. Dostupné online [cit. 2022-03-31]. ISSN 1335-4418.
  48. ČTK, iDNES.cz. Putin podepsal dekret o odvodech, Rusko povolává 134 tisíc mladých mužů. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-03-31. Dostupné online [cit. 2022-04-02].
  49. a b KRČMÁRIK, Matúš; PROKOPČÁK, Tomáš. Ukrajinský spravodaj: Kadyrov aj šéf NATO sa zhodli. Rusko útoky nezmierni. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-03-31. Dostupné online [cit. 2022-03-31]. ISSN 1335-4418.
  50. TASR. Ruskí vojaci sa stiahli z Černobyľa. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-02]. ISSN 1335-4418.
  51. a b ČTK. Rusko presúva do Bieloruska žoldnierov a raketové komplexy. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-02]. ISSN 1335-4418.
  52. TASR. Pentagon varoval pred zvýšeným rizikom leteckých útokov na Kyjev. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-02]. ISSN 1335-4418.
  53. CNN. Ukrajina zaznamenala silné ostreľovanie na východe krajiny. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-02]. ISSN 1335-4418.
  54. TASR. Moskva vyhlásila prímerie v Mariupole s cieľom evakuovať civilistov. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-02]. ISSN 1335-4418.
  55. War in Ukraine: Russia accuses Ukraine of attacking oil depot [online]. bbc.com, [cit. 2022-04-03]. Dostupné online.
  56. Belgorod: First Ukrainian airstrike on Russian territory [online]. euractiv.com, 2022-04-01, [cit. 2022-04-03]. Dostupné online.
  57. GUARDIAN, The. Ukrajina odmieta, že stojí za útokom na ropný sklad v ruskom Belgorode. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-03]. ISSN 1335-4418.
  58. a b c d e KRČMÁRIK, Matúš; ŠULIKOVÁ BAJÁNOVÁ, Nikola. Ukrajinský spravodaj: Rusko sa hnevá, Ukrajina mu zničila sklad. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-01. Dostupné online [cit. 2022-04-03]. ISSN 1335-4418.
  59. iDNES.cz, ČTK. Červený kříž do Mariupolu nedojel. Další pokus o evakuaci lidí bude v sobotu. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-04-01. Dostupné online [cit. 2022-04-03].
  60. TASR. Ukrajinská armáda naďalej zatláča ruské sily v okolí Kyjeva. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-02. Dostupné online [cit. 2022-04-03]. ISSN 1335-4418.
  61. TASR. Rusi pri bojoch zničili najväčšie lietadlo na svete, oznámil minister Kuleba. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-02-27. Dostupné online [cit. 2022-04-09]. ISSN 1335-4418.
  62. Ruskí vojaci pri útočení na Ukrajine zničili najväčšie lietadlo na svete, Antonov An-225. ta3.com (Bratislava: C.E.N.). Dostupné online [cit. 2022-04-09].
  63. dennikn.sk, DennikN. Civilistov strieľali zozadu do hlavy a rabovali domy. Ruskí vojaci zanechali v uliciach Buče desiatky mŕtvol aj míny. dennikn.sk (Bratislava), 2022-04-03. Dostupné online [cit. 2022-04-03].
  64. TASR. Ruské jednotky sa sťahujú zo Sumskej oblasti, tvrdí tamojší gubernátor. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-09]. ISSN 1335-4418.
  65. lidovky.cz, LIDOVKY. Česko jako první země poslalo Ukrajině tanky z armádních skladů. Do války míří i obrněnce. lidovky.cz (Praha), 2022-04-05. Dostupné online [cit. 2022-04-05].
  66. TASR. Ruské sily sa snažia Donbas úplne dobyť, tvrdí ukrajinská armáda. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-09]. ISSN 1335-4418.
  67. a b c KRČMÁRIK, Matúš. Ukrajinský spravodaj: Rusi sa sťažujú na presilu v Mariupoli. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-07. Dostupné online [cit. 2022-04-09]. ISSN 1335-4418.
  68. ŠVAMBERK, Alex. Ruský voják v Mariupolu si stěžuje na převahu Ukrajinců [online]. novinky.cz, [cit. 2022-04-09]. Dostupné online.
  69. THE GUARDIAN. Hovorca Kremľa priznal značné straty vojakov. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-09]. ISSN 1335-4418.
  70. ČTK; VLACHOS, Rémy. Je to pro nás obrovská tragédie. Kreml přiznal značné vojenské ztráty. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-04-07. Dostupné online [cit. 2022-04-09].
  71. ČTK. Na Ukrajine zahynulo už vyše dvesto ruských dôstojníkov. Ich telá posielajú domov prednostne. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2022-04-06. Dostupné online [cit. 2022-04-09]. ISSN 1336-1996.
  72. ONDERČANIN, Lukáš. Vlaky zachránili milióny Ukrajincov. Teraz útoky zasiahli aj stanice. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-08. Dostupné online [cit. 2022-04-09]. ISSN 1335-4418.
  73. a b TASR. Rusko použilo pri útoku na Kramatorsk balistickú raketu, domnieva sa Pentagon. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2022-04-09. Dostupné online [cit. 2022-04-09].
  74. SITA. Šéfka eurokomisie podporí kroky, aby sa integrácia Ukrajiny do Únie urýchlila. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-08. Dostupné online [cit. 2022-04-16]. ISSN 1335-4418.
  75. TASR. Zelenskyj: Odpovede Ukrajiny na dotazník pre vstup do EÚ sú takmer hotové. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-16]. ISSN 1335-4418.
  76. ŠNÍDL, Vladimír. Slovensko darovalo Ukrajine raketový systém S-300. Jeho presun mohol byť riskantná operácia. denníkn.sk (Bratislava: DenníkN), 2022-04-08. Dostupné online [cit. 2022-04-08].
  77. a b c d ONDERČANIN, Lukáš; KOVAČIČ HANZELOVÁ, Zuzana. Ukrajinský spravodaj: Rozbieha sa boj o východ krajiny. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-10. Dostupné online [cit. 2022-04-10]. ISSN 1335-4418.
  78. a b ONDERČANIN, Lukáš; PROKOPČÁK, Tomáš. Ukrajinský spravodaj: Slovensko spravilo odvážne gesto. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-08. Dostupné online [cit. 2022-04-10]. ISSN 1335-4418.
  79. BBC. Červený kríž sa nevie dostať do Mariupoľu. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-10]. ISSN 1335-4418.
  80. SME. Zelenskyj verí, že politika Británie sa po rezignácii Johnsona nezmení. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-07. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  81. TASR. Boris Johnson sa stretol v Kyjeve s Volodymyrom Zelenským. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-04-09. Dostupné online [cit. 2022-07-30].
  82. TASR. Británia pošle Ukrajine ďalšie obrnené vozidlá a protilodné systémy. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-09. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  83. ONDERČANIN, Lukáš. Brutalita a bombardovanie. Vojnu na Ukrajine bude viesť nový ruský generál. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-11. Dostupné online [cit. 2022-04-12]. ISSN 1335-4418.
  84. SITA. Nový ruský veliteľ vojny na Ukrajine je známy pre svoju brutalitu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-10. Dostupné online [cit. 2022-04-11]. ISSN 1335-4418.
  85. iDNES.cz, ČTK. Putin chce zlepšit velení invaze na Ukrajině. Povolal generála z bojů v Sýrii. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-04-09. Dostupné online [cit. 2022-04-11].
  86. Ukrinform. Ruská armáda zničila letisko v Dnipre. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-10]. ISSN 1335-4418.
  87. TASR. Ruská armáda tvrdí, že zasiahla batérie protivzdušnej obrany na juhu a východe krajiny. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-10]. ISSN 1335-4418.
  88. a b CNN. V Červenom lese pri Černobyle namerali abnormálne vysokú radiáciu. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-10]. ISSN 1335-4418.
  89. GUARDIAN, The. Ukrajina tvrdí, že Rusi ukradli smrtiace rádioaktívne látky z Černobyľu. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-10]. ISSN 1335-4418.
  90. TASR. Rakúsky kancelár označil rokovania s Putinom za veľmi priame a tvrdé. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-11. Dostupné online [cit. 2022-04-12]. ISSN 1335-4418.
  91. a b c d KRČMÁRIK, Matúš; KOVAČIČ HANZELOVÁ, Zuzana. Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ sa chystá na poslednú bitku. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-11. Dostupné online [cit. 2022-04-12]. ISSN 1335-4418.
  92. iDNES.cz, ČTK. Nebylo to přátelské setkání. Rakouský kancléř jednal v Moskvě s Putinem. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-04-11. Dostupné online [cit. 2022-04-12].
  93. HÁJEK, Adam. VIDEO: Držíme pozice až do konce, vzkazují ukrajinští mariňáci z Mariupolu. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-04-12. Dostupné online [cit. 2022-04-12].
  94. TASR. Krížnik Moskva poškodil výbuch munície na palube, tvrdí Rusko. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-14]. ISSN 1335-4418.
  95. TASR. Ruská vlajková loď skončila v plameňoch. Ukrajina tvrdí, že po jej útoku, Moskva to popiera. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-14. Dostupné online [cit. 2022-04-14]. ISSN 1335-4418.
  96. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Pýchu ruskej flotily vyradili z prevádzky. Čo vieme o krížniku Moskva. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-14. Dostupné online [cit. 2022-04-14]. ISSN 1335-4418.
  97. a b c KRČMÁRIK, Matúš; MAŤKOVÁ, Jana. Ukrajinský spravodaj: Kam šla ruská bojová loď Moskva. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-14. Dostupné online [cit. 2022-04-14]. ISSN 1335-4418.
  98. ČTK, iDNES.cz. Putina podrazili zkorumpovaní velitelé. Končí za mřížemi, chybí biliony rublů. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-04-11. Dostupné online [cit. 2022-04-15].
  99. TASR. Poškodený ruský krížnik Moskva sa potopil. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-14. Dostupné online [cit. 2022-04-15]. ISSN 1335-4418.
  100. ČTK. Osud posádky potopeného krížnika Moskva je nejasný. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-15. Dostupné online [cit. 2022-04-15]. ISSN 1335-4418.
  101. ČTK. Skaza krížnika Moskva je podľa odborníkov ranou najmä pre prestíž Kremľa. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-15. Dostupné online [cit. 2022-04-15]. ISSN 1335-4418.
  102. TASR. Situácia v Mariupoli je podľa veliteľa ukrajinskej jednotky kritická. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-15. Dostupné online [cit. 2022-04-15]. ISSN 1335-4418.
  103. TASR. Moskva v nóte varovala Washington, aby prestal vyzbrojovať Ukrajinu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-15. Dostupné online [cit. 2022-04-15]. ISSN 1335-4418.
  104. ČTK. Rusko varovalo USA i ďalšie štáty pred nepredvídateľnými dôsledkami dodávok zbraní na Ukrajinu. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-16]. ISSN 1335-4418.
  105. SITA. Od začiatku vojny padlo 20-tisíc ruských vojakov. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-15]. ISSN 1335-4418.
  106. TASR. Vo vojne s Ruskom zomrelo doteraz podľa odhadov do 3000 ukrajinských vojakov. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-16]. ISSN 1335-4418.
  107. GUARDIAN, The. Ruské sily podľa Britov pokračujú v presúvaní vybavenia na východ Ukrajiny. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-19]. ISSN 1335-4418.
  108. TASR. Ruská armáda zbombardovala ropnú rafinériu v Lysyčansku. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-19]. ISSN 1335-4418.
  109. a b SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Rakety zabíjali aj vo Ľvove, Rusko klamalo o krížniku. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-18. Dostupné online [cit. 2022-04-19]. ISSN 1335-4418.
  110. a b KRČMÁRIK, Matúš; MAŤKOVÁ, Jana. Ukrajinský spravodaj: Začína sa kľúčová bitka o Donbas, Šojgu asi žije. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-19. Dostupné online [cit. 2022-04-19]. ISSN 1335-4418.
  111. KRČMÁRIK, Matúš; HANZELOVÁ, Zuzana Kovačič. Ukrajinský spravodaj: Rusko prezradilo svoje nové ciele. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-22. Dostupné online [cit. 2022-04-22]. ISSN 1335-4418.
  112. TASR. Abramovič sa vraj pokúša oživiť mierové rokovania, mal byť aj v Kyjeve. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-17. Dostupné online [cit. 2022-04-19]. ISSN 1335-4418.
  113. , TASR,. Borrell: Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny. etrend.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2022-04-19. Dostupné online [cit. 2022-04-19]. ISSN 1336-2674.
  114. a b SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ vzdoruje, Moskva chystá prehliadku. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-20. Dostupné online [cit. 2022-04-20]. ISSN 1335-4418.
  115. a b KRČMÁRIK, Matúš. Rusko nasilu unáša Ukrajincov. To nie je krajina, ale väzenie, hovorí deportovaný Ihor. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-19. Dostupné online [cit. 2022-04-20]. ISSN 1335-4418.
  116. Martin Hojsík: Putin nútene presúva 100 000 ukrajinských utečencov na Sibír. Toto tu nebolo od Stalina [online]. europskenoviny.sk, 2022-04-17, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online.
  117. TASR. Rusko nasadilo v Donbase aj tisíce žoldnierov zo Sýrie a Líbye, píše britský Guardian. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-19. Dostupné online [cit. 2022-04-20]. ISSN 1335-4418.
  118. SME. Ruská armáda núti obyvateľov Donbasu bojovať, tvrdí ukrajinský predstaviteľ. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-20]. ISSN 1335-4418.
  119. TASR. Rusko varovalo Fínsko a Švédsko pred vstupom do NATO. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-20. Dostupné online [cit. 2022-04-20]. ISSN 1335-4418.
  120. a b FILO, Jakub; MAŤKOVÁ, Jana. Ukrajinský spravodaj: Exvodca separatistov tvrdo kritizuje Rusko. Predpovedá prehru. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-21. Dostupné online [cit. 2022-04-22]. ISSN 1335-4418.
  121. TASR. Ruské sily sa zrejme snažia vyhladovať obrancov oceliarní v Mariupole. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-25]. ISSN 1335-4418.
  122. a b SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Rusov boj o Mariupoľ vyčerpáva. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-25. Dostupné online [cit. 2022-04-25]. ISSN 1335-4418.
  123. SITA. Rusko presúva viac jednotiek do Donbasu, do oceliarne Azovstaľ sa podarilo dodať zbrane. slovenskaiskra.sk, 2022-04-23. Dostupné online [cit. 2022-04-25].
  124. SITA. Ruské sily bombardujú ukrajinské mesta aj na Veľkú noc. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-27]. ISSN 1335-4418.
  125. KRČMÁRIK, Matúš; BAJÁNOVÁ, Nikola Šuliková. Ukrajinský spravodaj: Putin nedoprial Ukrajine veľkonočné prímerie. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-24. Dostupné online [cit. 2022-04-27]. ISSN 1335-4418.
  126. TASR. Ruská invázia zničila alebo poškodila do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-25]. ISSN 1335-4418.
  127. iDNES.cz, ČTK. Ruský útok poničil most nad ústím Dněstru. Hrozí odříznutí části Ukrajiny. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-04-26. Dostupné online [cit. 2022-04-27].
  128. a b c d KRČMÁRIK, Matúš; BAJÁNOVÁ ŠULIKOVÁ, Nikola. Ukrajinský spravodaj: Hrozí jadrová vojna? Presúva sa konflikt do Podnesterska?. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-26. Dostupné online [cit. 2022-04-27]. ISSN 1335-4418.
  129. iDNES.cz, ČTK. Výbuchy zničily vysílače v Podněstří, Moldavsko se bojí zatažení do války. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-04-26. Dostupné online [cit. 2022-04-27].
  130. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Neohrozovali iba seba. Ruskí okupanti v Černobyli hazardovali. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-27. Dostupné online [cit. 2022-04-29]. ISSN 1335-4418.
  131. TASR. Spojenie Černobyľskej elektrárne a ukrajinského regulátora sa obnovilo. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-29]. ISSN 1335-4418.
  132. MUFSON, Steven; STERN, David L.. IAEA finds normal radioactivity at Chernobyl on disaster’s anniversary [online]. washingtonpost.com, 2022-04-26, [cit. 2022-04-29]. Dostupné online.
  133. TASR. MAAE: V černobyľskej elektrárni zastavili opravy a údržbu pre únavu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-14. Dostupné online [cit. 2022-04-29].
  134. FILO, Jakub. Zhoreli kľúčové továrne, sklady aj výskumné centrá. Útočí Ukrajina?. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-25. Dostupné online [cit. 2022-04-27]. ISSN 1335-4418.
  135. a b c KRČMÁRIK, Matúš; MAŤKOVÁ, Jana. Ukrajinský spravodaj: Rusko vydiera plynom, v Podnestersku pokračujú výbuchy. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-27. Dostupné online [cit. 2022-04-30]. ISSN 1335-4418.
  136. a b c ONDERČANIN, Lukáš. Ukrajinský spravodaj: Rusko tlačí na Donbas a vyhráža sa Európe. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-28. Dostupné online [cit. 2022-04-30]. ISSN 1335-4418.
  137. a b c SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Slovenský systém S-300 už chráni juh Ukrajiny. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-29. Dostupné online [cit. 2022-04-30]. ISSN 1335-4418.
  138. OSN je šokovaná "blízkosťou" ruského útoku v Kyjeve počas návštevy Guterresa. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-28. Dostupné online [cit. 2022-04-30]. ISSN 1335-4418.
  139. TASR. Švédsko tvrdí, že ruské lietadlo narušilo jeho vzdušný priestor. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-30. Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  140. TASR. Okrem Švédska narušilo ruské lietadlo aj vzdušný priestor Dánska. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-01. Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  141. SITA. Armáda zničila železničný most v Rusmi okupovanej južnej časti Ukrajiny. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-28. Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  142. a b c ONDERČANIN, Lukáš. Ukrajinský spravodaj: Azovstaľ evakuujú, v mestách pribúdajú Leninove sochy. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-01. Dostupné online [cit. 2022-05-01]. ISSN 1335-4418.
  143. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Rusko prichádza o generálov. Prečo sa pohybujú na fronte?. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-02. Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  144. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinci cielia na ruských generálov, pomáhajú im správy amerických tajných. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-05. Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  145. TASR. Ukrajina potopila Moskvu aj vďaka informáciám od USA, tvrdia zdroje. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-06. Dostupné online [cit. 2022-05-06]. ISSN 1335-4418.
  146. a b c d e f g h ONDERČANIN, Lukáš; MAŤKOVÁ, Jana. Ukrajinský spravodaj: Ukrajina sa bojí 9. mája, môže priniesť útoky. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-05. Dostupné online [cit. 2022-05-08]. ISSN 1335-4418.
  147. TASR. Spustili evakuáciu civilistov z mariupoľských oceliarní, Zelenskyj potvrdil prvých sto zachránených. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-01. Dostupné online [cit. 2022-05-01]. ISSN 1335-4418.
  148. KRČMÁRIK, Matúš; KOVAČIČ HANZELOVÁ, Zuzana. Ukrajinský spravodaj: Izrael pobúrilo, že Rusi vidia žida aj v Hitlerovi. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-02. Dostupné online [cit. 2022-05-02]. ISSN 1335-4418.
  149. TASR. Manželky obrancov Mariupola vyzvali na evakuáciu vojakov, nielen civilistov. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-01]. ISSN 1335-4418.
  150. ČTK. Od začiatku vojny bolo podľa Lavrova do Ruska evakuovaných viac ako milión ľudí. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-30]. ISSN 1335-4418.
  151. a b c KRČMÁRIK, Matúš; ŠULIKOVÁ BAJÁNOVÁ, Nikola. Ukrajinský spravodaj: Čo chystá Putin na 9. mája a čo vie Orbán o jeho plánoch. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-03. Dostupné online [cit. 2022-05-06]. ISSN 1335-4418.
  152. ONDERČANIN, Lukáš; MAŤKOVÁ, Jana. Ukrajinský spravodaj: V Mariupoli sú opäť ťažké boje, Západ verí, že sankcie zaberú. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-04. Dostupné online [cit. 2022-05-07]. ISSN 1335-4418.
  153. a b c d SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: V Azovstali sú stále aj civilisti, šiesty balík sankcií zatiaľ neprešiel. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-06. Dostupné online [cit. 2022-05-08]. ISSN 1335-4418.
  154. TASR. Odesu a Sumskú oblasť zasiahlo niekoľko rakiet, tvrdia tamojšie úrady. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-08]. ISSN 1335-4418.
  155. TASR. Raketa zasiahla v Lysyčansku bunker s 90 ľuďmi. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-08]. ISSN 1335-4418.
  156. CNN. Na Odesu boli vypálené štyri ruské riadené strely, tvrdí ukrajinská armáda. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-08]. ISSN 1335-4418.
  157. BBC. Bitka o Charkov by mohla byť v rozhodujúcej fáze. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-08]. ISSN 1335-4418.
  158. ČTK. Vojaci bojujúci v oceliarňach Azovstaľ nepotvrdili evakuáciu všetkých civilistov. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-08]. ISSN 1335-4418.
  159. TASR. Z Azovstaľu zachránili vyše 300 civilistov, pripravuje sa druhá fáza evakuácií. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-08]. ISSN 1335-4418.
  160. TASR. Zvyšní vojaci v Azovstale po evakuácii civilistov požiadali o pomoc. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-08]. ISSN 1335-4418.
  161. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Maďarsko blokuje embargo na ruskú ropu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-08. Dostupné online [cit. 2022-05-08]. ISSN 1335-4418.
  162. KRČMÁRIK, Matúš. Ukrajinci vraj zasiahli ďalšiu ruskú loď. Makarov sa pred strelami Neptun neschoval. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-06. Dostupné online [cit. 2022-05-08]. ISSN 1335-4418.
  163. GUARDIAN, The. Ukrajinská vláda tvrdí, že zničila ďalšiu ruskú loď. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-08]. ISSN 1335-4418.
  164. TASR. Lukašenko má pocit, že sa vojna na Ukrajine už ťahá dlho. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-05. Dostupné online [cit. 2022-05-08]. ISSN 1335-4418.
  165. iDNES.cz, ČTK. Bělorusko pořádá nečekané manévry. Den předtím Putin instruoval Lukašenka. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-05-04. Dostupné online [cit. 2022-05-08].
  166. SITA. V Rusku prebieha inšpekcia zásob pre armádu. Ide o náznak mobilizácie. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-08]. ISSN 1335-4418.
  167. TASR. Vojská separatistického Podnesterska sú v režime bojovej pohotovosti. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-08]. ISSN 1335-4418.
  168. ČTK. Z moldavského separatistického regiónu Podnesterska hlásia štyri výbuchy. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-08]. ISSN 1335-4418.
  169. TASR. Moskva oznámila, že z Ukrajiny previezla do Ruska 1,16 milióna ľudí. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-08]. ISSN 1335-4418.
  170. KOTOUČOVÁ, Ditta. Zabíjeli lidi jen tak. Přeživší z Buče popisují teror pod ruskou okupací. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-04-04. Dostupné online [cit. 2022-05-08].
  171. TASR. Ruskí vojaci znásilnili v Buči najmenej 25 žien a dievčat. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-06. Dostupné online [cit. 2022-05-08]. ISSN 1335-4418.
  172. a b c d e KRČMÁRIK, Matúš; ŠULIKOVÁ BAJÁNOVÁ, Nikola. Ukrajinský spravodaj: Uvedomuje si Putin, že jeho vládnutie sa končí?. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-09. Dostupné online [cit. 2022-05-14]. ISSN 1335-4418.
  173. TASR. Prelety lietadiel na Deň víťazstva zrušili v celom Rusku. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-09. Dostupné online [cit. 2022-05-14]. ISSN 1335-4418.
  174. Kateřina Havlická, Reuters. Putin je k smrti vyděšený, míní Kyjev o projevu. Zkresluje historii, řekl Fiala. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-05-09. Dostupné online [cit. 2022-05-14].
  175. TASR. Na vojenskej prehliadke v Moskve nebol kľúčový generál. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-14]. ISSN 1335-4418.
  176. NEXTA. Rusko sa nezastaví, kým nedosiahne poľskú hranicu. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-14]. ISSN 1335-4418.
  177. Putin nariadil uvedenie jadrových síl do pohotovosti, Západ obvinil z nepriateľských krokov. ta3.com (Bratislava: C.E.N.). Dostupné online [cit. 2022-05-15].
  178. KRČMÁRIK, Matúš. Putin opakoval propagandu. Dôležitejšie je, čo na oslavách nepovedal. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-09. Dostupné online [cit. 2022-05-14]. ISSN 1335-4418.
  179. NEWS, Sky. Putin ukradol Rusom Deň víťazstva. Jeho koniec sa blíži, tvrdí bývalý premiér. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-14]. ISSN 1335-4418.
  180. SITA. Ukrajina odoslala druhú časť dotazníka pre vstup do Únie. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-15]. ISSN 1335-4418.
  181. TASR. EÚ odpovie na ukrajinskú žiadosť o členstvo v júni. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-15]. ISSN 1335-4418.
  182. TASR. Ukrajina chce záruku miestenky v EÚ. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-15]. ISSN 1335-4418.
  183. SITA; ČTK. Ruského veľvyslanca obliali vo Varšave červenou farbou. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-09. Dostupné online [cit. 2022-05-14]. ISSN 1335-4418.
  184. KOTOUČOVÁ, Ditta; ČTK. Ruského ambasadora v Polsku polili rudou barvou. Fašista, křičeli demonstranti. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-05-09. Dostupné online [cit. 2022-05-14].
  185. ČTK. Zelenskyj ocenil medailou psa, ktorý pomohol nájsť dvesto mín. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-14]. ISSN 1335-4418.
  186. a b c d e f g h i ONDERČANIN, Lukáš; ŠULIKOVÁ BAJÁNOVÁ, Nikola. Ukrajinský spravodaj: Rusko prišlo pri útoku na most o prápor aj obrnené vozidlá. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-13. Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  187. TASR. Reznikov: Rýchly koniec vojny s Ruskom nie je v dohľade. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  188. a b c KRČMÁRIK, Matúš. Ukrajinský spravodaj: Ukrajina oslavuje Eurovíziu, Rusko poslalo chemický pozdrav. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-15. Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  189. ČTK. Briti neočakávajú zrýchlenie ruského postupu na Ukrajine. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  190. a b KRČMÁRIK, Matúš; KOVAČIČ HANZELOVÁ, Zuzana. Ukrajinský spravodaj: Fínsko chce do NATO a Rusi znovu spomínajú jadrovú vojnu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-12. Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  191. a b c d FILO, Jakub. Ukrajinský spravodaj: Tri správy ukazujú, že sa Rusom darí menej, ako by chceli. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-11. Dostupné online [cit. 2022-05-15]. ISSN 1335-4418.
  192. iDNES.cz, ČTK. Rusové posilují ochranu hranic, Ukrajinci je deptají ničením pontonových mostů. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-05-13. Dostupné online [cit. 2022-05-21].
  193. TASR. Kyjev tvrdí, že Rusi ničia mosty v snahe zabrániť protiútokom. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  194. iDNES.cz, ČTK. Ukrajinci u Charkova dosáhli ruských hranic. Rusko ostřeluje Doněckou oblast. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-05-16. Dostupné online [cit. 2022-05-21].
  195. ONDERČANIN, Lukáš. Po Kyjeve prehrávajú Rusi ďalší veľký boj, Ukrajina ich vytláča k hraniciam. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-13. Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  196. SITA. Rusku sa míňa presne navádzaná munícia. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-15]. ISSN 1335-4418.
  197. GUARDIAN, The. Vojna si vyberá daň na niektorých najschopnejších ruských jednotkách. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  198. PEŠKOVÁ, Daniela. Ukrajinské síly zničily nejnebezpečnější ruský tank, armáda jich má jen 20. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-05-05. Dostupné online [cit. 2022-05-21].
  199. HENDLINGEROVÁ, Natálie. V Černém moři hoří další ruská loď, tvrdí Ukrajinci. Rusko mlčí. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-05-12. Dostupné online [cit. 2022-05-21].
  200. SITA. Ruská Čiernomorská flotila je stále schopná zasahovať ukrajinské ciele. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  201. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Fíni sú krok od NATO, pre Litvu je Rusko teroristický štát. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-10. Dostupné online [cit. 2022-05-15]. ISSN 1335-4418.
  202. KATUŠKA, Michal. Nesmieme dopustiť, aby sa zopakoval rok 1968. Top výroky z príhovoru Zelenského. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-10. Dostupné online [cit. 2022-05-15]. ISSN 1335-4418.
  203. KATUŠKA, Michal. Keď Zelenskyj rečnil, Fico, Sulík aj Čaputová mali iný program. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-10. Dostupné online [cit. 2022-05-15]. ISSN 1335-4418.
  204. ČTK. Na Ukrajine sa začal prvý súd s ruským vojakom obvineným z vojnového zločinu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-13. Dostupné online [cit. 2022-05-15]. ISSN 1335-4418.
  205. ONDERČANIN, Lukáš; JAKUBČO, Jozef. Slováci im berú DNA, môžu tak nájsť zločincov. Telá ruských vojakov nik nechce. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-04. Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  206. Posledný príbeh ruského vojaka (reportáž z Ukrajiny). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2022-05-07. Dostupné online [cit. 2022-05-21].
  207. iDNES.cz, ČTK. Začal soud s Rusem obviněným ze zabití civilisty. První od začátku invaze. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-05-13. Dostupné online [cit. 2022-05-15].
  208. a b c SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Komisia je pripravená odporučiť Ukrajinu ako kandidáta na vstup do Únie. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-14. Dostupné online [cit. 2022-06-27]. ISSN 1335-4418.
  209. TASR. Zakázanú kazetovú muníciu používajú armády Ruska aj Ukrajiny. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  210. KOTOUČOVÁ, Ditta. Smrtící kovový déšť. Rusové na Ukrajině použili šipkovou munici, líčí koroneři. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-04-25. Dostupné online [cit. 2022-05-25].
  211. a b SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Rusko zažíva jednu z najväčších migračných vĺn od boľševickej revolúcie. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-20. Dostupné online [cit. 2022-05-30]. ISSN 1335-4418.
  212. a b iDNES.cz, ČTK. Začala evakuace obránců Azovstalu, míří na Rusy okupovaná území. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-05-16. Dostupné online [cit. 2022-05-30].
  213. a b c d e f ONDERČANIN, Lukáš; ŠULIKOVÁ BAJÁNOVÁ, Nikola. Ukrajinský spravodaj: Výmenu vojakov z Azovstaľu môže Rusko zablokovať. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-18. Dostupné online [cit. 2022-05-30]. ISSN 1335-4418.
  214. AFP. Kyjev nariadil zostávajúcim ukrajinským jednotkám v oceliarňach Azovstaľ zastaviť boje. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-30]. ISSN 1335-4418.
  215. KRČMÁRIK, Matúš. Poručík Azova: Rokovať s ruskými zvermi nemá zmysel, ukázali sme, ako sa im postaviť. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-09. Dostupné online [cit. 2022-05-30]. ISSN 1335-4418.
  216. GUARDIAN, The; TASR. Rusko oznámilo, že prevzalo kontrolu nad oceliarňou Azovstaľ. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-30]. ISSN 1335-4418.
  217. ČTK. Vyše 1900 ukrajinských vojakov z Azovstaľu sa už vzdalo, tvrdí Moskva. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-30]. ISSN 1335-4418.
  218. a b c d e KRČMÁRIK, Matúš. Ukrajinský spravodaj: Rusi Mariupoľ neobnovia, nemajú na to. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-22. Dostupné online [cit. 2022-05-30]. ISSN 1335-4418.
  219. ONDERČANIN, Lukáš. Boj o Azovstaľ sa skončil. Po Mariupoli môže Rusko posilniť ofenzívu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-17. Dostupné online [cit. 2022-05-30]. ISSN 1335-4418.
  220. a b c d e f g ONDERČANIN, Lukáš; KOVAČIČ HANZELOVÁ, Zuzana. Ukrajinský spravodaj: Rokovania zamrzli, Rusi dosiahli na juhu víťazstvo. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-17. Dostupné online [cit. 2022-05-30]. ISSN 1335-4418.
  221. a b SOBOTOVIČOVÁ, Nina; ŠULIKOVÁ BAJÁNOVÁ, Nikola. Ukrajinský spravodaj: Rusom došli rezervy, Fíni aj Švédi chystajú prihlášky do NATO. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-16. Dostupné online [cit. 2022-05-30]. ISSN 1335-4418.
  222. Ukrinform,TASR. Ukrajinský minister ocenil zásluhy obrancov Mariupoľa. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-30]. ISSN 1335-4418.
  223. SITA. Osud ukrajinských vojakov z oceliarne Azovstaľ vzbudzuje obavy. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-30]. ISSN 1335-4418.
  224. TASR. Ruský parlament rokuje o zákaze výmeny ukrajinských vojakov z pluku Azov. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-30]. ISSN 1335-4418.
  225. ONDERČANIN, Lukáš. Zničené mosty a hlúpe vedenie brzdia ruský postup na Donbase. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-16. Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  226. BBC. Podľa šéfa charkivskej regionálnej vojenskej správy ukrajinská armáda začala protiofenzívu v Izjume. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  227. a b c d e SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Fíni nechcú základne NATO, ruskí velitelia končia vo funkciách. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-19. Dostupné online [cit. 2022-05-30]. ISSN 1335-4418.
  228. ČTK; KOTOUČOVÁ, Ditta. Švédsko a Finsko podaly v centrále NATO žádost o vstup do Aliance. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-05-18. Dostupné online [cit. 2022-05-30].
  229. SME. Turecko je ochotné diskutovať o vstupe Fínska a Švédska do NATO. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-30]. ISSN 1335-4418.
  230. TASR. V reakcii na expanziu NATO vytvoríme nové základe na západe Ruska, uviedol Šojgu. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-30]. ISSN 1335-4418.
  231. a b c d KRČMÁRIK, Matúš; MELCEROVÁ, Ľubica. Ukrajinský spravodaj: Rusko číta Orwella opačne ako zvyšok sveta. Vidí úpadok liberalizmu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-23. Dostupné online [cit. 2022-06-15]. ISSN 1335-4418.
  232. ČTK. Ruská armáda sa vzdala snahy o široké obkľúčenie ukrajinskej obrany na východe. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-15]. ISSN 1335-4418.
  233. a b c KRČMÁRIK, Matúš; MELCEROVÁ, Ľubica. Ukrajinský spravodaj: Nechcem už počuť o Putinovej tvári, odkázala šéfka europarlametu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-25. Dostupné online [cit. 2022-06-15]. ISSN 1335-4418.
  234. KRČMÁRIK, Matúš. Boje o Donbas vyhrajú staré zbrane. Rusi majú veľké straty, no poučili sa. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-27. Dostupné online [cit. 2022-06-15]. ISSN 1335-4418.
  235. ČTK, iDNES.cz. Rusové se zakopávají. Začíná třetí, dlouhodobá fáze války na Ukrajině. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-05-23. Dostupné online [cit. 2022-06-15].
  236. TASR. Boje sa priblížili ku kľúčovému mestu Severodoneck. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-15]. ISSN 1335-4418.
  237. a b SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: V troskách jedinej budovy v Mariupoli našli takmer dvesto tiel. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-24. Dostupné online [cit. 2022-06-15]. ISSN 1335-4418.
  238. GUARDIAN, The. Situácia v Luhanskej oblasti sa zhoršuje, Rusi zintenzívňujú útoky na Severodoneck. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-15]. ISSN 1335-4418.
  239. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Rusi sa začínajú zakopávať, boli pripravení iba na krátku vojnu. Zlyháva aj ofenzíva v Donbase?. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-23. Dostupné online [cit. 2022-06-15]. ISSN 1335-4418.
  240. a b c d SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Rusko si v Donbase pripisuje zisky, Naď prirovnal Putina k Hitlerovi. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-27. Dostupné online [cit. 2022-06-15]. ISSN 1335-4418.
  241. SITA; TASR. Ruské rakety zasiahli Záporožie, zomrel jeden človek. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-15]. ISSN 1335-4418.
  242. a b c SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Školáci v Mariupoli prídu o prázdniny, aby sa pripravili na ruské osnovy. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-26. Dostupné online [cit. 2022-06-15]. ISSN 1335-4418.
  243. iDNES.cz, ČTK. Rusové se zakopávají na jihu Ukrajiny, budují tři linie obrany. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-05-26. Dostupné online [cit. 2022-06-15].
  244. ČTK, iDNES.cz. Rusové mění taktiku. Ubylo přesných raket, více využívají letectvo. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-05-25. Dostupné online [cit. 2022-06-15].
  245. iDNES.cz, ČTK. Zelenskyj: Nelze dovolit mužům odjet ze země, denně umírá v bojích až 100 lidí. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-05-22. Dostupné online [cit. 2022-06-15].
  246. ONDERČANIN, Lukáš. Sto zabitých denne? Mŕtvych vojakov taja Ukrajina aj Rusko. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-08. Dostupné online [cit. 2022-06-15]. ISSN 1335-4418.
  247. TASR. Ruský vojak sa priznal k zabitiu civilistu, jeho obhajca aj tak žiada oslobodenie. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-20. Dostupné online [cit. 2022-06-15]. ISSN 1335-4418.
  248. SITA. Ruského vojaka odsúdili za zabitie civilistu na doživotie. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-23. Dostupné online [cit. 2022-06-15]. ISSN 1335-4418.
  249. NETÍKOVÁ, Magdaléna; ČTK. První Rus souzený za válečné zločiny na Ukrajině dostal doživotí, zabil civilistu. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-05-23. Dostupné online [cit. 2022-06-15].
  250. SITA. Ukrajinské úrady postúpili súdu ďalších osem prípadov vojnových zločinov. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-15]. ISSN 1335-4418.
  251. a b c SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Litovčania sa Kyjevu vyzbierali na bayraktar. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-29. Dostupné online [cit. 2022-06-15]. ISSN 1335-4418.
  252. a b ONDERČANIN, Lukáš. Ukrajinský spravodaj: Rusko obsadilo pätinu Ukrajiny, rakety zasiahli západ. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-02. Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 1335-4418.
  253. SME. Ukrajina dostane bojový dron vďaka zbierke Litovčanov. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 1335-4418.
  254. iDNES.cz, ČTK. Sto dnů války: Ukrajina hraje o přežití, Putin spoléhá na lhostejnost světa. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-06-03. Dostupné online [cit. 2022-06-19].
  255. a b ONDERČANIN, Lukáš. Ukrajinský spravodaj: Sto dní vojny zásadné víťazstvo Rusku neprinieslo. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-03. Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 1335-4418.
  256. SVĚTNIČKA, Lubomír. Všechny Putinovy předválečné plány a sliby se proměnily ve smrt a zkázu. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-06-05. Dostupné online [cit. 2022-06-19].
  257. ČTK. Ruské prokremeľské médiá dostali pokyn nepísať o dĺžke vojny na Ukrajine. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 1335-4418.
  258. iDNES.cz, ČTK. Sto dnů bojů bez významného úspěchu? Ruská média nesmějí psát o délce války. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-06-02. Dostupné online [cit. 2022-06-19].
  259. a b ONDERČANIN, Lukáš. Ukrajinský spravodaj: Putin chce zasiahnuť nové ciele, ak Západ dodá ďalšie zbrane. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-05. Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 1335-4418.
  260. a b ONDERČANIN, Lukáš; KOVAČIČ HANZELOVÁ, Zuzana. Ukrajinský spravodaj: Ukrajinci cvičia so Zuzanami, Rusko dobýja Donbas. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-30. Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 1335-4418.
  261. a b c d ONDERČANIN, Lukáš; MAŤKOVÁ, Jana. Ukrajinský spravodaj: Čaputová prišla do Kyjeva, Únia sa odreže od ruskej ropy. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-31. Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 1335-4418.
  262. TASR. Ukrajinský prezident navštívil frontovú líniu v Donbase aj Záporožie. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-06. Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 1335-4418.
  263. SME. Ukrajinci útočili v Chersonskej oblasti, Rusi zničili mosty v snahe chrániť diaľnicu. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 1335-4418.
  264. INDEPENDENT, Kyiv. V Bielorusku sa pri hraniciach s Ukrajinou zhromažďujú raketové systémy. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-27]. ISSN 1335-4418.
  265. GUARDIAN, The. Kyrylenko: Niektoré regióny Doneckej oblasti sú pod neustálou raketovou paľbou. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 1335-4418.
  266. BBC. Rusko v súčasnosti kontroluje asi 20 percent územia Ukrajiny. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 1335-4418.
  267. KRČMÁRIK, Matúš. Rusi okrem armády čelia aj partizánom. Kyjev spísal manuál, ako škodiť okupantovi. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-05-31. Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 1335-4418.
  268. TASR. V ukrajinských prístavoch uviazlo zhruba 22 miliónov ton obilia. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 1335-4418.
  269. TASR. Slovensko dodá Ukrajine osem húfnic Zuzana 2, podpísali zmluvu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-02. Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 1335-4418.
  270. KRČMÁRIK, Matúš; ŠULIKOVÁ BAJÁNOVÁ, Nikola. Ukrajinský spravodaj: Severodoneck padá, Biden píše, čo urobí. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-01. Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 1335-4418.
  271. TASR. Británia pošle Ukrajine raketomety s dostrelom 80 kilometrov. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 1335-4418.
  272. PITTHARDOVÁ, Veronika; ČTK. Zelenskyj navštívil frontovou linii, ruské rakety zasáhly Kyjev. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-06-06. Dostupné online [cit. 2022-06-19].
  273. TASR. Rusko zaútočilo na železničný tunel v Karpatoch. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 1335-4418.
  274. JANDOUREK, Jan. Ukrajina ničí železniční síť, aby znemožnila Rusům přesuny vojáků a munice [online]. forum24.cz, [cit. 2022-06-19]. Dostupné online.
  275. a b SOBOTOVIČOVÁ, Nina; MELCEROVÁ, Ľubica. Ukrajinský spravodaj: Zelenskyj na fronte udeľoval vyznamenania. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-06. Dostupné online [cit. 2022-06-21]. ISSN 1335-4418.
  276. a b c ONDERČANIN, Lukáš. Ukrajinský spravodaj: Zbrane prichádzajú rýchlejšie, ako sa Ukrajinci učia ich obsluhovať. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-07. Dostupné online [cit. 2022-06-21]. ISSN 1335-4418.
  277. TASR. Severodoneck je podľa gubernátora z veľkej časti pod ruskou kontrolou. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-26]. ISSN 1335-4418.
  278. GUARDIAN, The. Zelenskyj: Ukrajinské sily v Donbase ostávajú silné. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-26]. ISSN 1335-4418.
  279. a b c ONDERČANIN, Lukáš; MELCEROVÁ, Ľubica. Ukrajinský spravodaj: Putin chce územia ako cár, Ukrajine dochádzajú zbrane. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-10. Dostupné online [cit. 2022-06-26]. ISSN 1335-4418.
  280. a b c d SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Súd zakázal zverejňovanie zoznamov padlých Rusov, vraj rozvracajú mravnosť. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-08. Dostupné online [cit. 2022-06-22]. ISSN 1335-4418.
  281. a b SOBOTOVIČOVÁ, Nina; MAŤKOVÁ, Jana. Ukrajinský spravodaj: Ruskí vojaci umierajú pri kladení starých mín. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-09. Dostupné online [cit. 2022-06-22]. ISSN 1335-4418.
  282. TASR. Ukrajinská armáda tvrdí, že zatlačila ruskú flotilu ďalej od pobrežia Ukrajiny. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-27]. ISSN 1335-4418.
  283. SME. Čas hrá v prospech Ukrajiny, ale potrebuje účinné zbrane, tvrdí generál Macko. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-26]. ISSN 1335-4418.
  284. ČTK. Vojna na Ukrajine vstúpila do rozhodujúcej fázy, myslia si západní predstavitelia. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-15. Dostupné online [cit. 2022-06-29]. ISSN 1335-4418.
  285. PITTHARDOVÁ, Veronika. A teď je z tebe Rus. Okupanti na Ukrajině rozdávají pasy jako na Krymu. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-06-12. Dostupné online [cit. 2022-06-27].
  286. SME. V ruskom zajatí je 2449 obrancov oceliarní Azovstaľ, píše web Ukrajinska Pravda. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-22]. ISSN 1335-4418.
  287. ČTK. Do Ruska previezli tisícku vojakov z Azovstaľu, píšu ruské médiá. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-26]. ISSN 1335-4418.
  288. NEXTA. V Rusku je teraz viac ako 2 500 ukrajinských vojnových zajatcov z oceliarní Azovstaľ. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-26]. ISSN 1335-4418.
  289. iDNES.cz, ČTK. Asi tisíc obránců Azovstalu odvezli do Ruska. Čeká je tam soud, hlásí Moskva. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-06-08. Dostupné online [cit. 2022-06-26].
  290. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Britov, ktorí roky bojovali za Ukrajinu, odsúdili separatisti na trest smrti. Je to taktika. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-10. Dostupné online [cit. 2022-06-26]. ISSN 1335-4418.
  291. TASR. Mariupoľ sa pripravuje na epidémiu cholery, hromadia sa v ňom mŕtve telá a odpadky. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-27]. ISSN 1335-4418.
  292. a b c d e f KRČMÁRIK, Matúš; MELCEROVÁ, Ľubica. Ukrajinský spravodaj: Nastal vhodný moment pre Macrona, Kyjev živí nádej na Krym. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-16. Dostupné online [cit. 2022-06-28]. ISSN 1335-4418.
  293. a b c SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Rusi opäť menia plány. Pripravujú sa, že vojna potrvá do októbra. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-12. Dostupné online [cit. 2022-06-26]. ISSN 1335-4418.
  294. SKY NEWS. Ukrajinské sily stále kontrolujú priemyselnú štvrť Severodonecku. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-29]. ISSN 1335-4418.
  295. ČTK. Rusko pôvodne nečakalo v Severodonecku taký silný odpor, myslí si Londýn. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-29]. ISSN 1335-4418.
  296. a b c d e f g ONDERČANIN, Lukáš; MAŤKOVÁ, Jana. Ukrajinský spravodaj: Ukrajina tu už o dva roky nemusí byť, vraví Medvedev. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-15. Dostupné online [cit. 2022-06-28]. ISSN 1335-4418.
  297. a b KRČMÁRIK, Matúš; MELCEROVÁ, Ľubica. Ukrajinský spravodaj: Duda posiela Macrona do Irpiňa a Buče. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-13. Dostupné online [cit. 2022-06-27]. ISSN 1335-4418.
  298. SITA. Rusko dosiahlo malé zisky pri Severodonecku, no inde zastavilo ofenzívu. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-29]. ISSN 1335-4418.
  299. BIGGS, Stuart. Boris Johnson Makes Second Surprise Visit to Meet Zelenskiy in Kyiv [online]. Bloomberg UK, 2022-06-17, [cit. 2022-07-30]. Dostupné online.
  300. a b ČTK. Zelenskyj: Ukrajinskí vojaci sa usilujú o oslobodenie Chersonu. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-29]. ISSN 1335-4418.
  301. THE GUARDIAN. Na Kyjev opäť zaútočili zo vzduchu, hlavným mestom sa ozývali poplachy a výbuchy. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-29]. ISSN 1335-4418.
  302. Stoltenberg: Musíme sa pripraviť, že vojna na Ukrajine bude dlhá a vyčerpávajúca. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-27]. ISSN 1335-4418.
  303. TASR. Ukrajina spustila protiofenzívu v okupovanej Chersonskej oblasti. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-06-29]. ISSN 1335-4418.
  304. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Gazprom kráti Slovensku dodávky plynu, ruskí oligarchovia sa snažia odísť. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-17. Dostupné online [cit. 2022-06-29]. ISSN 1335-4418.
  305. a b c d e ONDERČANIN, Lukáš. Ukrajinský spravodaj: Rusko sa vyhráža Litve za blokádu Kaliningradu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-21. Dostupné online [cit. 2022-07-21]. ISSN 1335-4418.
  306. ČTK. Litva zakázala prevážať vlakmi do Kaliningradu tovar zo sankčného zoznamu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-18. Dostupné online [cit. 2022-07-31]. ISSN 1335-4418.
  307. a b c d e PAĽOVČÍKOVÁ, Barbora. Ukrajinský spravodaj: Ukrajinci chytili donášača, Rusi chystajú čistky. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-22. Dostupné online [cit. 2022-07-21]. ISSN 1335-4418.
  308. SITA. Ruský vrtuľník pohraničnej stráže narušil estónsky vzdušný priestor. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-21. Dostupné online [cit. 2022-06-29]. ISSN 1335-4418.
  309. SITA. Rusi dopravili do Severodonecka desiatky kusov ťažkej techniky. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-07-21]. ISSN 1335-4418.
  310. a b KRČMÁRIK, Matúš. Štyri mesiace od začiatku vojny: Ukrajina stratí Donbas, no o pár mesiacov môže mať prevahu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-23. Dostupné online [cit. 2022-07-21]. ISSN 1335-4418.
  311. ČTK. Ukrajinci potvrdili, že ruské jednotky obsadili niekoľko obcí pri Severodonecku a Lysyčansku. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-07-21]. ISSN 1335-4418.
  312. SITA. Rusi sa zmocnili obce Toškivka na frontovej línii v Luhanskej oblasti. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-07-21]. ISSN 1335-4418.
  313. a b c d e PAĽOVČÍKOVÁ, Barbora. Ukrajinský spravodaj: Zelenskyj očakáva pred kľúčovým hlasovaním Únie zosilnenie ruských útokov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-20. Dostupné online [cit. 2022-07-21]. ISSN 1335-4418.
  314. a b c KRČMÁRIK, Matúš. Ukrajinský spravodaj: Nádejnú alebo tragickú správu? Kyjev dostal obe naraz. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-24. Dostupné online [cit. 2022-07-21]. ISSN 1335-4418.
  315. ČTK. Ukrajina prestáva brániť zničený Severodoneck. Jednotky dostali rozkaz ustúpiť. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-24. Dostupné online [cit. 2022-07-21]. ISSN 1335-4418.
  316. iDNES.cz, ČTK. Ukrajinská armáda dostala rozkaz, aby opustila zničený Severodoněck. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-06-24. Dostupné online [cit. 2022-07-21].
  317. TASR. Ruský útok nákupné stredisko v Kremenčuku si vyžiadal už najmenej 18 obetí. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-07-21]. ISSN 1335-4418.
  318. TASR. Udelenie štatútu Ukrajine je veľmi silným signálom pre Rusko, vyhlásil Macron. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-07-21]. ISSN 1335-4418.
  319. TASR; SITA. Európska únia udelila Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskych krajín. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-23. Dostupné online [cit. 2022-07-21]. ISSN 1335-4418.
  320. TASR. Bezprecedentné a nelegálne. Rusko kritizuje zákaz tranzitu tovaru do Kaliningradu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-20. Dostupné online [cit. 2022-07-21]. ISSN 1335-4418.
  321. TASR. USA: Náš záväzok voči Litve je neotrasiteľný, pred Ruskom ju budeme brániť. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-07-21]. ISSN 1335-4418.
  322. a b KRČMÁRIK, Matúš; MAŤKOVÁ, Jana. Ukrajinský spravodaj: Briti sledovali, kde končí ukradnuté obilie. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-27. Dostupné online [cit. 2022-07-28]. ISSN 1335-4418.
  323. a b c d KRČMÁRIK, Matúš. Týždeň na Ukrajine: Ruský nacionalista Girkin varuje, Ukrajincom pri Lysyčansku vyšla ich taktika. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-05. Dostupné online [cit. 2022-07-28]. ISSN 1335-4418.
  324. TASR. Lysyčansk odoláva útokom ruských jednotiek, musí vydržať čo najdlhšie, vyhlásil Hajdaj. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-07-29]. ISSN 1335-4418.
  325. a b ONDERČANIN, Lukáš; HANZELOVÁ, Zuzana Kovačič. Ukrajinský spravodaj: Vojna skončí, keď sa Ukrajina vzdá, odkazuje Kremeľ. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-28. Dostupné online [cit. 2022-07-28]. ISSN 1335-4418.
  326. a b c d {{>KRČMÁRIK, Matúš; MAŤKOVÁ, Jana. Ukrajinský spravodaj: Putin odmieta ruskú vinu, Kličko ďakuje Slovensku. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-30. Dostupné online [cit. 2022-07-28]. ISSN 1335-4418.
  327. iDNES.cz, ČTK. Rusové útočí na Lysyčansk, poslední ukrajinskou baštu v Luhanské oblasti. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-06-27. Dostupné online [cit. 2022-07-29].
  328. ONDERČANIN, Lukáš. Zbrane meškali, boj o Lysyčansk môže byť iný. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-27. Dostupné online [cit. 2022-07-29]. ISSN 1335-4418.
  329. SME,ČTK. Ukrajinská armáda prestala brániť Lysyčansk. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-07-28]. ISSN 1335-4418.
  330. KRČMÁRIK, Matúš. Rusi ovládajú Lysyčansk, bombardovaní Ukrajinci sa už veľmi nebránili. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-03. Dostupné online [cit. 2022-07-28]. ISSN 1335-4418.
  331. iDNES.cz, ČTK. Ukrajinci rozstříleli Hadí ostrov. Odešli jsme z dobré vůle, řekli Rusové. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-06-30. Dostupné online [cit. 2022-07-29].
  332. VODIČKA, Milan. Rusko vytáhlo z hrobu půlstoletí staré tanky T-62. Otázka je, co to znamená. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-05-27. Dostupné online [cit. 2022-07-30].
  333. BBC. Rusko zrušilo vekový limit pre pre vojakov vstupujúcich do armády. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 202-05-28. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  334. TASR. Fínsko a Švédsko už dostali oficiálnu pozvánku na členstvo v NATO. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-29. Dostupné online [cit. 2022-07-29]. ISSN 1335-4418.
  335. ČTK. Turecko súhlasí so vstupom Fínska a Švédska do NATO. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-07-29]. ISSN 1335-4418.
  336. TASR. Fínsko a Švédsko sa zaviazali, že nám vydajú teroristov, tvrdí Turecko. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-07-29]. ISSN 1335-4418.
  337. iDNES.cz, ČTK. Ať si Finsko a Švédsko jdou do NATO, odpovíme zrcadlově, řekl Putin. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-06-30. Dostupné online [cit. 2022-07-29].
  338. TASR. Medvedev: Zásah na Kryme zo strany krajiny NATO by znamenal tretiu svetovú vojnu. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-07-29]. ISSN 1335-4418.
  339. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Okupanti uniesli starostu Chersonu, ktorý odmietol kolaborovať. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-29. Dostupné online [cit. 2022-07-28]. ISSN 1335-4418.
  340. ČTK. Z Ukrajiny presídlili do Ruska takmer dva milióny ľudí, tvrdí Moskva. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  341. GUARDIAN, The. Ruská hackerská skupina Killnet pokračuje vo veľkom kybernetickom útoku na Litvu. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-07-29]. ISSN 1335-4418.
  342. ČTK. Ukrajina a Rusko si vymenili zajatcov, do vlasti sa vracia 17 Ukrajincov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-28. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  343. SITA. Rusko odovzdalo Ukrajine telá ďalších 64 obrancov z Azovstaľ. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-14. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  344. ČTK. Ukrajina a Rusko si odovzdali telá padlých vojakov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-08. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  345. TASR. Baykar oznámil, že daruje Ukrajine tri bezpilotné lietadlá. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-07-29]. ISSN 1335-4418.
  346. ČTK. Turecký výrobca dronov Bayraktar sľúbil Ukrajine, že jej venuje tri svoje stroje. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-07-29]. ISSN 1335-4418.
  347. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Sem prídu ruské tanky už len ako exponáty. Varšava vystavuje zničenú techniku okupantov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-28. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  348. SME. Ukrajinská armáda vrátila vlajku Ukrajiny na Hadí ostrov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-07. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  349. a b c ONDERČANIN, Lukáš. Týždeň na Ukrajine: Kyjev sľubuje nereálnu protiofenzívu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-12. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  350. SITA. Ruské rakety zasiahli Mykolajiv i Dnipropetrovskú oblasť, na juhu Ukrajinci zničili ruské vybavenie. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-05. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  351. SITA. Ukrajina: Terčom ruských útokov v Donbase bolo viac ako 40 obcí. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-08. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  352. ČTK. Rusko sa podľa Ukrajincov sústredí na vytvorenie kontroly nad celou Luhanskou oblasťou. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-05. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  353. GUARDIAN, The. Starosta mesta Slovjansk vyzýva obyvateľov, aby utiekli z mesta. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-05. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  354. TASR. Úrady vyzývali civilistov na urýchlený odchod zo Slavjansku. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-06. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  355. TASR. Ruská armáda tvrdí, že na Ukrajine zničila ďalšie zbrane zo Západu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-09. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  356. TASR. Na výcvik do Británie dorazili prví ukrajinskí vojaci. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-06. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  357. SITA; TASR. Johnson pricestoval už na druhú neohlásenú návštevu Kyjeva od začiatku vojny. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-06-17. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  358. TASR. V Británii sa začal výcvik prvých stoviek ukrajinských vojakov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-10. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  359. TASR. S obnovou Ukrajiny nemožno čakať na koniec vojny, vyhlásil Zelenskyj. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-05. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  360. TASR. Rusko okupuje asi 22 percent ornej pôdy na Ukrajine. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-07. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  361. a b c SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Týždeň na Ukrajine: Rusko sa zúfalo snaží nájsť mužov, ktorí by išli bojovať. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-19. Dostupné online [cit. 2022-08-17]. ISSN 1335-4418.
  362. ČTK. Ukrajinský generálny štáb hlási odrazenie ruského útoku pri Slovjansku. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-13. Dostupné online [cit. 2022-08-17]. ISSN 1335-4418.
  363. GUARDIAN, The. Ukrajina tvrdí, že takmer 70 percent ruských raketových útokov sa zameriava na civilné objekty. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-15. Dostupné online [cit. 2022-08-17]. ISSN 1335-4418.
  364. GUARDIAN, The. Rusko eskaluje útoky na civilistov, hovorí tajomník ukrajinskej národnej bezpečnostnej rady. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-15. Dostupné online [cit. 2022-08-17]. ISSN 1335-4418.
  365. GUARDIAN, The. Ruské rakety zasiahli školy v Charkove. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-15. Dostupné online [cit. 2022-08-17]. ISSN 1335-4418.
  366. TASR. Ruské jednotky sa preskupujú. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 202-07-15. Dostupné online [cit. 2022-08-17]. ISSN 1335-4418.
  367. iDNES.cz, ČTK. Rusko ztratilo 50 tisíc vojáků, ale režim je stabilní, míní šéf britské armády. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-07-17. Dostupné online [cit. 2022-08-17].
  368. TASR. Ukrajina dostala prvé samohybné salvové raketomety M270. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-15. Dostupné online [cit. 2022-08-18]. ISSN 1335-4418.
  369. iDNES.cz, ČTK. Rusové odpalují rakety ze Záporožské jaderné elektrárny, přivezli i výbušniny. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-07-16. Dostupné online [cit. 2022-08-18].
  370. TASR. Litva musí umožniť tranzit tovaru do Kaliningradu po železnici, Komisia vydala usmernenie. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-13. Dostupné online [cit. 2022-08-18]. ISSN 1335-4418.
  371. TASR. Litva víta usmernenie Európskej komisie ku Kaliningradu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-13. Dostupné online [cit. 2022-08-18]. ISSN 1335-4418.
  372. GUARDIAN, The. Sankcionovaný ruský tovar môže prechádzať cez územie bloku do Kaliningradu po železnici. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-13. Dostupné online [cit. 2022-08-18]. ISSN 1335-4418.
  373. GUARDIAN, The. Ukrajina prerušila vzťahy so Severnou Kóreou pre uznanie separatistických regiónov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-13. Dostupné online [cit. 2022-08-18]. ISSN 1335-4418.
  374. SME. V Istanbule sa začalo rokovanie Ukrajiny a Ruska týkajúce sa vývozu obilia. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 202-07-13. Dostupné online [cit. 2022-08-18]. ISSN 1335-4418.
  375. a b c d KRČMÁRIK, Matúš. Týždeň na Ukrajine: Lavrov chce oslobodiť Ukrajincov od ich vlastnej nadvlády. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-26. Dostupné online [cit. 2022-08-24]. ISSN 1335-4418.
  376. SITA. Ruským silám sa v Doneckej oblasti nedarí postupovať, tvrdí Ukrajina. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-22. Dostupné online [cit. 2022-08-19]. ISSN 1335-4418.
  377. ČTK. Tempo ruskej armády sa od ukončenia operačnej prestávky nezmenilo, píšu analytici. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-22. Dostupné online [cit. 2022-08-19]. ISSN 1335-4418.
  378. SITA; GUARDIAN, The. Ruská armáda sa na východe Ukrajiny snaží obsadiť mesto Vuhlehirsk. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-21. Dostupné online [cit. 2022-08-19]. ISSN 1335-4418.
  379. iDNES.cz, ČTK. Ukrajina úspěšně likviduje ruské logistické zázemí, Putin jednal v Íránu. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-07-19. Dostupné online [cit. 2022-08-19].
  380. SITA. Ukrajinská armáda zasiahla už najmenej sto dôležitých ruských cieľov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-22. Dostupné online [cit. 2022-08-19]. ISSN 1335-4418.
  381. iDNES.cz, ČTK. Ukrajina ničí raketomety ruskou slabinu, most přes Dněpr, a odolává ofenzivě. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-07-20. Dostupné online [cit. 2022-08-19].
  382. TASR. USA posielajú ďalšiu pomoc pre Ukrajinu vrátane štyroch systémov HIMARS. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-22. Dostupné online [cit. 2022-08-24]. ISSN 1335-4418.
  383. TASR. Rusko používa protivzdušné raketové systémy na ostreľovanie pozemných cieľov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-22. Dostupné online [cit. 2022-08-19]. ISSN 1335-4418.
  384. a b SITA. Ukrajina a Rusko sa dohodli na vývoze obilia, dohody však podpísali zvlášť. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-22. Dostupné online [cit. 2022-08-21]. ISSN 1335-4418.
  385. iDNES.cz, ČTK. Ukrajina úspěšně likviduje ruské logistické zázemí, Putin jednal v Íránu. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-07-19. Dostupné online [cit. 2022-08-24].
  386. KOTOUČOVÁ, Ditta. Erdogan zesměšnil Putina, nechal ho šoupat nohama před kamerami. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-07-20. Dostupné online [cit. 2022-08-24].
  387. BUCH, Juraj. Erdogan nechal čakať Putina pred novinármi. Mohla to byť odplata. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-20. Dostupné online [cit. 2022-08-24]. ISSN 1335-4418.
  388. TASR. Takmer päť miliónov eur. Po Litve sa na dron pre Ukrajinu vyzbierali aj Poliaci. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-24. Dostupné online [cit. 2022-08-24]. ISSN 1335-4418.
  389. SITA. Ruské sily zničili už viac ako 400 kultúrnych pamiatok. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 202-07-22. Dostupné online [cit. 2022-08-24]. ISSN 1335-4418.
  390. SITA. Rusi vystrelili v utorok na Mykolajivskú oblasť 18 rakiet. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-26. Dostupné online [cit. 2022-09-09]. ISSN 1335-4418.
  391. a b c d KRČMÁRIK, Matúš. Týždeň na Ukrajine: Sme len jeden nesprávny krok od jadrovej vojny, varuje šéf OSN. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-08-02. Dostupné online [cit. 2022-09-09]. ISSN 1335-4418.
  392. a b iDNES.cz, ČTK. Ukrajinci postupují na jihu. Rusové jsou v Chersonu odříznuti, tvrdí Londýn. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-07-28. Dostupné online [cit. 2022-09-09].
  393. SITA. Ruské sily dobyli elektráreň vo Vuhlehirsku, potvrdil Kyjev. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-28. Dostupné online [cit. 2022-09-09]. ISSN 1335-4418.
  394. GUARDIAN, The. Ukrajina ostreľovala Antonovský most v okupovanom Chersone. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 202-07-27. Dostupné online [cit. 2022-09-09]. ISSN 1335-4418.
  395. SITA. Ruská armáda využíva jadrovú elektráreň v Záporoží ako pevnosť. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-27. Dostupné online [cit. 2022-09-11]. ISSN 1335-4418.
  396. TASR. Nemecko dodalo Ukrajine salvové raketomety typu Mars II. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-26. Dostupné online [cit. 2022-09-11]. ISSN 1335-4418.
  397. PRESS, Euromaidan. Nemecko schválilo predaj sto PzH 2000 samohybných zbraní Ukrajine. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-27. Dostupné online [cit. 2022-09-11]. ISSN 1335-4418.
  398. ČTK. Ukrajina dostala z Británie šesť obrnených vozidiel Stormer. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-26. Dostupné online [cit. 2022-09-11]. ISSN 1335-4418.
  399. iDNES.cz, ČTK. Těžké zbraně Ukrajině: z Polska přišly tanky Twardy, z Německa první Gepardy. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-07-25. Dostupné online [cit. 2022-09-15].
  400. SITA. Johnson udelil ukrajinskému prezidentovi Cenu Sira Winstona Churchilla. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2033-07-26. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  401. Boris Johnson gives Churchill award to Ukraine's Zelenskyy [online]. euronews.com, 2022-07-27, [cit. 2022-09-15]. Dostupné online.
  402. GUARDIAN, The; ČTK. V ukrajinských prístavoch sa začali práce na obnovenie vývoz obilia. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-27. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  403. TASR. V Istanbule otvorili koordinačné centrum na vývoz ukrajinského obilia. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-27. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  404. SME, euractiv. Fico sa objavil v zozname osôb, ktoré šíria ruskú propagandu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 202-07-26. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  405. ČTK. Rusko vysiela na Ukrajinu PR špecialistov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-07-26. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  406. a b ONDERČANIN, Lukáš. Týždeň na Ukrajine: Rusov na Kryme prekvapili výbuchy. Ukrajinu to môže posilniť. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-08-09. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  407. a b TASR; GUARDIAN, The. Rusko zrejme presunie časť jednotiek zo severu Donbasu na juh Ukrajiny. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 202-08-01. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  408. SME. Ukrajina opäť dobyla 53 obcí v Chersonskej oblasti, tvrdí šéf tamojšej správy. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-08-02. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  409. CNN. Ruské sily sa neúspešne snažia postúpiť k mestu Bachmut. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-08-03. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  410. ČTK. Ruská armáda ostreľovala Charkov aj Mykolajiv, zrejme priamo zaútočí na Avdijivku. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 03-08-2022. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  411. SITA. Británia dodá Ukrajine dve protimínové lode. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-08-01. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  412. ČTK. Rusko sa triafa do civilných cieľov 60-krát častejšie ako do vojenských, tvrdia Ukrajinci. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 202-08-01. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  413. iDNES.cz, ČTK. Rusko zasahuje šedesátkrát častěji civilní cíle než ty vojenské, tvrdí Kyjev. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-08-01. Dostupné online [cit. 2022-09-15].
  414. TASR. Záporožská atómová elektráreň je úplne bez kontroly, tvrdí Grossi. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 202-08-03. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  415. TASR. Ruskí vojaci priviezli zbrane a výbušniny do Zaporožžskej jadrovej elektrárne. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 202-07-21. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  416. TASR; SITA. Z Odesy vyplávala prvá loď s nákladom ukrajinských obilnín. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-08-01. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  417. iDNES.cz, ČTK. Z Oděsy vyplula první loď s ukrajinským obilím. Rusko na Donbase mění strategii. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-08-01. Dostupné online [cit. 2022-09-15].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]