Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, september a október 2022

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tento článok je podstránkou svojho nadradeného článku Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu. V štruktúrovanej forme podrobne pojednáva o udalostiach Ruskej invázie na Ukrajinu ako súčasti širšieho Rusko-Ukrajinského konfliktu za obdobie september a október 2022.

Článok zahŕňa najmä prehľad uskutočnených vojenských operácií a bojových postupov ale aj súvisiace politické a diplomatické pozadie, partizánske akcie, ekonomické a obchodné aspekty, prehľad pomoci od spojencov, humanitárne a kultúrne dopady a iné súvisiace udalosti.

September 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Týždeň od 29. augusta do 4. septembra 2022[upraviť | upraviť zdroj]

pozri popis
Mapka aktuálne obsadeného územia. Smery ukrajinskej protiofenzívy označujú modré šípky.
  • V pondelok predstavitelia Ukrajiny informovali, že ukrajinská armáda spustila v Chersonskej a Mykolajivskej oblasti z viacerých smerov očakávanú protiofenzívu. V tomto regióne už dlhší čas prebiehali prípravné operácie ukrajinskej armády, ruské sily tak mali dostatočný čas pripraviť sa na útok a posilniť svoje obranné pozície. V okolí mesta Cherson sa zakopávali vo viacerých líniách. Ukrajinskej armáde sa na začiatku útoku podarilo preraziť líniu prvých obranných pozícií na troch miestach, oslobodiť sa podarilo štyri obce.[1] Frontová línia sa však v tomto týždni posúvala len málo. Oslobodiť sa podarilo niekoľko ďalších obcí, ale kľúčová bitka o 300-tisícove mesto Cherson sa ani nezačala. Ukrajinská armáda sa pokúšala cielenými údermi v čele útoku a v tyle narušiť logistické centrá a oslabiť tak pozície nepriateľa.[2] Ostreľovala aj trajekty a pontónové mosty cez rieku Dneper, ktoré musel agresor využívať na zásobovanie okupovaného územia potom, ako bol po presných zásahoch vyradený Antonivský most.[3][4]
  • Na základe tlaku obrancov na juhu musela ruská armáda presúvať svoje mobilné záložné jednotky na posilnenie voľnejších úsekov vlastnej obrannej línie a na pokrytie utŕžených strát.[5][6]
  • Hmatateľný posun nenastal ani v Charkovskej oblasti a na Donbase, kde sa ruská armáda snažila malými krokmi získať nové územia.[2]
Skupina osôb na streche hľadí do diery
Odborníci z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu skúmajú poškodenie jednej z budov Záporožskej jadrovej elektrárne
  • V Záporožskej jadrovej elektrárni z dôvodu poškodení od ostreľovania odstavili aj posledný činný reaktor. Elektráreň pod ruskou kontrolou navštívil inšpekčný 14-členný tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorý viedol jej predseda Rafael Grossi. Agentúra si kládla za cieľ preskúmať jadrovú bezpečnosť a dodržiavanie bezpečnostných štandardov v elektrárni, o čom chcela následne predložiť správu pred Bezpečnostnou radu OSN.[2][7] Predseda agentúry tiež navrhol zriadenie stálej monitorovacej misie v elektrárni.[8]
  • Rozbehnutie ukrajinskej protiofenzívy vystrašilo obyvateľov ruského prihraničného mesta Belgorod, ktorí ho húfne opúšťali. Ich obavy boli znásobené aj niekoľkými predošlými údermi na vojenské ciele v okolí mesta.[9]
  • Za účelom oklamania nepriateľa Ukrajina úspešne využívala kašírované atrapy vyspelých odpaľovacích systémov, najmä raketometov HIMARS. Ruské sily tak na ničenie bezcenných cieľov plytvali drahými raketami dlhého doletu Kalibr.[10]
  • Švédska vláda oznámila, že ich krajina daruje Ukrajine delostreleckú muníciu v hodnote 46,8 milióna eur.[11]
  • Európska únia úplne pozastavila platnosť dohody s Ruskom o zjednodušení vydávania víz, čo pre občanov Ruskej federácie znamenalo dlhšie čakacie doby a vyššie poplatky za víza do Únie. Na zvažovaný úplný zákaz vydávania víz sa nenašla medzi krajinami EÚ dostatočná zhoda.[12]

Týždeň od 5. do 11. septembra 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Charkovská protiofenzíva[upraviť | upraviť zdroj]

Upravené civilné osobné auto
Rýchly postup ukrajinskej armády pri charkovskej protiofenzíve umožnila moderná taktika boja spolu s vhodnou technikou. Na fotke Peugeot 307 CC ukrajinskými silami adaptovaný na vojenské použitie.

V utorok ráno ukrajinské ozbrojené sily nečakane otvorili druhú protiofenzívu v Charkovskej oblasti, severne od mesta Izjum.[13] Ruské jednotky v regióne neboli na odrazenie protiofenzívy dostatočné početné, nakoľko svoje sily presmerovali na juh Ukrajiny, kde ukrajinské sily spustili protiofenzívu predošlý týždeň. Ruské bojové jednotky sa tiež sústredili na dobytie Doneckej oblasti, čo viazalo značnú časť ich vojska v okolí miest Doneck a v útočnej línii na strategický Bachmut.[14] Na mieste novej protiofenzívy tak zostali prevažne len slabo vyzbrojené jednotky tvorené najmä slabo motivovanými, nezriedka násilne odvedenými mužmi z Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky.[15]

Vojak štetcom maľuje biely kríž na bok tanku
Preznačovanie armádnych symbolov na ukoristenej vojenskej technike

Následkom prekvapivej akcie ukrajinskej armády boli zaskočené ruské sily donútené ustupovať, miestami až so zahanbujúcou rýchlosťou. Do ukrajinských rúk sa tak už v prvotných fázach dostala aj obec Verbivka s rozsiahlou zbrojnicou nepriateľa.[16][17] Ruské jednotky ustupovali v panike na viacerých úsekoch, pričom za sebou nechávali veľké množstvo techniky a munície, do zajatia padlo veľa vojakov. Zrútenie frontu napokon vyústilo do stiahnutia sa ruských vojsk z celej Charkovskej oblasti až za rieku Oskil.[15]

Protiofenzíva v Chersonskej oblasti, prebiehajúca od predošlého týždňa, zostala bez výraznejších posunov, poslúžila však ako falošná návnada, ktorá prinútila stiahnuť početné ruské sily z pozícií na severe, z oblasti pri Charkove. Tam obrancovia následne naplno využili moment prekvapenia, postúpili o viac ako 50 kilometrov a oslobodili až 6000 km2 územia. Pod svoju kontrolu opätovne získali aj kľúčové mestá Kupiansk so železničným uzlom a Izjum, ktoré boli ako logistické centrá mimoriadne dôležité pre podporu a zásobovanie ruskej ofenzívy v celom regióne Donbas.[15][18]

Úspešná charkovská protiofenzíva znamenala mimoriadne dôležitú vzpruhu aj pre morálku ukrajinského vojska ako aj domáceho civilného obyvateľstva.[15]

Okrem späť získania územia Ukrajina úspešnou protiofenzívou jednoznačne preukázala, že jej ozbrojené sily vedia používať moderný spôsob vedenia vojny. Dokázali účinne skombinovať rýchle protiútoky mobilnej pechoty, ktorá obsadila kľúčové body v tyle nepriateľa. V ďalšom slede nastúpili ťažké mechanizované jednotky a tanky, ktoré dočistili priestor a porazili opevnené body nepriateľa a miesta odporu. Zároveň do oblasti veľmi rýchlo privážali techniku protivzdušnej obrany, čím znemožnili ruskému letectvu podporiť svoje pozemné sily. Toto všetko vykonali s podporou presných a koordinovaných raketových úderov. Svojim spojencom zo Západu tak jednoznačne preukázali, že dodávané zbraňové systémy vedia využívať efektívne, ich dodávanie má zmysel a nehrozí, že by padli do rúk nepriateľa.[15][19]

Naopak, ukrajinskej armáde sa podarilo ukoristiť prakticky nepoškodený ruský tank T-90M, ktorý bol najmodernejším tankom reálne používaným ozbrojenými silami Ruskej federácie pri tejto invázii na Ukrajinu. Vývojovo novší ruský tank T-14 Armata bol doposiaľ vyrobený len v niekoľkých kusoch a do bojov na Ukrajine prakticky nezasahoval. O ukoristený tank T-90M prejavili záujem západné vojenské rozviedky a predpokladá sa, že bol bezodkladne dopravený do niektorej z krajín NATO.[20][21] Podrobná analýza tanku totiž umožnila preskúmať pancierovanie, odhaliť slabiny a utajované kľúčové podrobnosti konkrétneho typu bojového vozidla ako aj rozpoznať celkový stav najnovšej úrovne vojenských technológií nepriateľa.[22][23]

Prekvapujúca a nečakaná porážka ruskej armády pri charkovskej ofenzíve vyvolala v Rusku rôzne protichodné reakcie. Kritické hlasy proti Vladimírovi Putinovi, najmä z radov ruských komunálnych politikov, ho verejne vyzývali na odstúpenie, pretože podľa ich slov škodí Rusku. Naopak najfanatickejší podporovatelia vojny vyjadrili svoje pobúrenie z vývoja na fronte a žiadali, aby armáda vojnu vystupňovala, použila ničivejšie zbrane a ešte nemilosrdnejšie udierala na ukrajinských civilistov. Objavili sa tiež výzvy, aby Rusko pristúpilo k plošnej mobilizácii.[19]

Ďalšie udalosti týždňa[upraviť | upraviť zdroj]

Silne poškodená budova
Ruské raketové útoky pokračovali aj v tomto týždni.[24] Zásah zničil aj budovu gymnázia v Kurachove pri Donecku.
  • Ofenzíva v Chersonskej oblasti pokračovala pozičnými bojmi, ukrajinským silám sa podarilo získať niekoľko obcí. Ruské jednotky tu na opevnenie svojich pozícii zriadili silne zamínované územia, čo postup spomaľovalo.[25] Ukrajinci si pomáhali aj raketovými útokmi na kľúčové ciele, zneškodnili napr. plavidlo nahradzujúce zničené mosty cez rieku Dneper.[26]
  • Ukrajinskí partizáni pokračovali v odbojovej činnosti. Nástražný výbušný systém v aute usmrtil dosadeného šéfa mestskej okupačnej správy v juhoukrajinskom meste Berďansk,[27] rovnakým spôsobom zomrel aj Ruskom dosadený šéf ukrajinského mesta Michajlivka v okupovanej časti Záporožskej oblasti.[28] Útoky cielili aj na miesta spojené s pripravovaným referendom o pripojení obsadených oblastí k Rusku. Po zničení niektorých politických štábov a skladu tlačovín musel byť termín referenda opätovne oddialený.[29][30][31][32]
Miestnosť s ovládacími panelmi
Velín jedného z blokov Záporožskej jadrovej elektrárne
  • Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu ukončila misiu v Záporožskej jadrovej elektrárni. Vo svojej správe potvrdila prítomnosť ruských vojakov, vojenských vozidiel a vybavenia v elektrárni. Na mieste prítomní inšpektori v správe ďalej potvrdili poškodenú infraštruktúru elektrárne vrátane škôd v bezprostrednej blízkosti reaktorov a vyzvali na ukončenie bojov a vytvorenie bezpečnostnej zóny v okolí elektrárne, kde by neprebiehali žiadne bojové operácie ani jednej zo strán konfliktu.[39][40] Aj po skončení misie zostali v elektrárni dvaja experti MAAE ako nezávislí pozorovatelia s predpokladom ich trvalej prítomnosti až do skončenia invázie.[41]
V tomto týždni bolo obnovené pripojenie elektrárne na elektrickú rozvodnú sústavu, vďaka čomu mohol byť z prevádzky odstavený aj posledný činný reaktor. Ten dovtedy produkoval elektrickú energiu nevyhnutne potrebnú na vlastný chod elektrárne, najmä na napájanie čerpadiel okruhov chladenia všetkých blokov a ďalších bazálnych bezpečnostných funkcií. Bez pripojenia na vonkajšiu sieť elektráreň v rozpore s bezpečnostnými štandardmi fungovala ako samostatný ostrov.[42]

Týždeň od 12. do 18. septembra 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Muž v ochrannej kombinéze skúma exhumované telo
Na oslobodených územiach začali ukrajinské úrady exhumovať hroby a vyšetrovať možné vojnové zločiny
  • Rýchly postup pri charkovskej protiofenzíve z predošlého týždňa sa vyčerpal, v tomto týždni prebiehali už len lokálne boje o jednotlivé dediny, medzi inými aj v dosahu mesta Lysyčansk. Tým sa postupne otvárala možnosť na opätovné späťdobytie tohto mesta, ktoré padlo do ruských rúk na začiatku júla.[44] Ukrajinská armáda v oblasti sústredila sily na mestá Donbasu. Bojovalo sa aj na predmestiach mesta Lyman, ktorý sa bleskovou charkovskou protiofenzívou ocitol na aktuálne novej frontovej línii. Tú ruská armáda urýchlene posilňovala a aktívne presúvala svoje jednotky na nové pozície.[45]
  • Po úspechu v Charkovskej oblasti sa obrancovia sústredili na južný front a okolie Chersonu,[19] kde tiež zaznamenali určité zisky. Ruská armáda bola vytlačená aj z dediny Kyselivka, ležiacej 15km severozápadne od Chersonu, situovanej strategicky medzi diaľnicou a železničnou traťou do Mykolajiva. Obec bola pre ruskú armádu dôležitá z logistických dôvodov.[46] Obrancovia naďalej ničili muničné sklady nepriateľa ako aj pontónové prechody cez rieku Dneper, ktoré bola ruská armáda nútená využívať na prepravu svojej techniky, zásob a munície.[47]
  • Ruskou odpoveďou na charkovskú ofenzívu sa stali útoky na kritickú civilnú infraštruktúru. Rakety prilietajúce z poza hraníc alebo od Kaspického mora ničili elektrické rozvody, teplárne a zariadenia na dodávku pitnej vody. Víkendové útoky odstavili elektrický prúd hneď v niekoľkých veľkých mestách ako Charkov, Dnipro, Sumy, Záporožie, Kremenčuk, Poltava a tiež v niektorých obciach v Doneckej oblasti. Dodávky elektrickej energie sa ukrajinským úradom podarilo obnoviť za niekoľko hodín, v niektorých mestách však výpadky trvali celý deň.[50]
Pozri popis
Ukrajinskí vojaci s prezidentom Volodymyrom Zelenskym (uprostred) na námestí v Izjume
  • Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil ťažko poškodené mesto Izjum v Charkovskej oblasti, ktoré bolo oslobodené v predošlom týždni. Stretol sa s vojakmi, ktorým poďakoval za ich úsilie pri opätovnom dobývaní zabratého územia. Spoločne pred budovou vyhorenej radnice slávnostne vztýčili štátnu vlajku Ukrajiny.[51]
  • Takmer päťtisíc ukrajinských vojakov ukončilo výcvik v Spojenom kráľovstve, kde získali základné vedomosti a zručnosti z taktickej prípravy a vedenia útočných a obranných operácií vedených v urbanizovanom území ako aj znalosti z oblastí ženijnej, požiarnej, psychologickej a medicínskej. Do spoločného projektu s názvom Interflex sa okrem Britov zapojili aj inštruktori z Kanady, Holandska a Nového Zélandu.[52]

Týždeň od 19. do 25. septembra 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Mobilizácia v Rusku[upraviť | upraviť zdroj]

pozri popis
Vladimír Putin, prezident Ruskej federácie, vyhlásil 21. septembra čiastočnú mobilizáciu

Ruský prezident Vladimír Putin v stredu ráno v televíznom prejave oznámil okamžitú čiastočnú mobilizáciu 300-tisíc záložníkov, teda ruských občanov s vojenskými skúsenosťami. Potrebu mobilizácie odôvodnil nutnosťou obrany pred Západom, ktorý sa podľa jeho slov snažil oslabiť, rozdeliť a zničiť Rusko. Cieľ ruskej operácie na Ukrajine sa podľa jeho slov nezmenil, zostalo ním „oslobodenieDonbasu. Zároveň spomenul pripravenosť Ruska použiť jadrové zbrane a oznámil zvýšenie prostriedkov určených pre ruský zbrojársky priemysel.[53]

Vydaný dekrét však umožňoval širšiu mobilizáciu ako bolo deklarované v televíznom prejave. Písomný dokument neobsahoval zmienku o predošlých vojenských skúsenostiach mobilizovaných, vylučoval len mužov podľa veku, zdravotne nespôsobilých a väzňov. Prezident tým ponechal na uvážení ministerstva obrany kto, odkiaľ a v akom sumárnom počte bude do vojny povolaný. Nemenovaný predstaviteľ vlády pre nezávislý ruský denník uviedol, že odvedených môže byť až 1 milión mužov.[54] Z videí, správ a svedectiev odvedencov zverejnených na sociálnych sieťach ďalej vyplývalo, že mobilizácia pôsobila značne asymetricky. Kým vo veľkých mestách ako Moskva či Petrohrad bola iba mierna, v odľahlých oblastiach ruského vidieka dochádzalo k totálnej mobilizácii, pričom medzi plošne odvádzanými mužmi prevládali príslušníci etnických menšín, a nie etnickí Rusi. Početné svedectvá tiež ukázali, že do armády boli odvádzaní aj mladí muži bez výcviku.[55]

Podľa reakcie šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajla Podoljaka oznámenie o ruskej mobilizácii predvídali, nakoľko situácia na bojisku svedčila o tom, že ruskému veleniu jeho vojnové plány nevychádzali. Sarkasticky dodal, že „dnešok je 210. dňom ruskej trojdňovej vojny“.[53] Podobný názor vyjadril aj bývalý náčelník generálneho štábu armády Českej republiky Petr Pavel, podľa ktorého Rusi vyhlásením mobilizácie nepriamo potvrdili významné straty živej sily, ktoré pri invázii na Ukrajinu utrpeli.[56]

Auto s nálepkou na zadnom skle
Majiteľ automobilu s označením "Z" dáva otvorene najavo svoj súhlas s inváziou na Ukrajinu

Prejav prezidenta Vladimíra Putina bol pôvodne avizovaný na utorok večer,[57] pričom sa všeobecne očakávalo, že v ňom ohlási práve nejakú formu mobilizácie. Tomu zodpovedali aj obavy a konanie obyčajných Rusov, ktorí vykúpili letenky do destinácií, kde nepotrebovali víza (Turecko, Gruzínsko, Azerbajdžan, Belehrad). Ceny voľných leteniek prudko stúpli, napriek tomu sa behom pár hodín vypredali na niekoľko týždňov vopred.[58][59] Zintenzívnenie pohybu smerom von z Ruska zaznamenali aj na cestných hraničných priechodoch do Fínska, Gruzínska a Kazachstanu.[60][61][62] Fínsko neskôr reagovalo zavedením zákazu vstupu pre Rusov so schengenskými turistickými vízami,[63][64] do Gruzínska neboli vpúšťané vozidlá nesúce označenie „V“ a „Z“, považované za symbol invázie.[65] Podľa štatistiky ruskej tajnej služby FSB od vyhlásenia mobilizácie do sobotného večera utieklo z Ruska viac ako 260-tisíc mužov v brannom veku.[66]

Najmenej v 38 mestách po celom Rusku vznikli, napriek hrozbe až 15-ročného väzenia, spontánne občianske demonštrácie proti mobilizácii. Podľa pozorovateľov išlo o vôbec najväčšie protesty od začiatku invázie. Poriadkové sily pri protestoch zatkli viac ako 2000 ľudí, väčšinu z nich v Petrohrade a v Moskve.[67][68][69][70] Polovicu z protestujúcich pritom tvorili ženy.[71] Viacerí zo zadržaných mužov následne priamo na policajnej stanici dostali povolávacie rozkazy.[72] Počas protestov sa terčom útokov stali aj budovy Úradov pre nábor do armády. Napríklad v Nižnom Novgorode alebo v Toľjatti útoky Molotovovým koktailom spôsobili menšie požiare.[73] V Irkutskej oblasti bol počas inštruktáže pred oficiálnou registráciou odvedencov jedným z brancov vážne postrelený predseda miestnej odvodovej komisie.[74]

Putinov prejav mal okamžitý efekt aj na finančné trhy. Ruský akciový trh zaznamenal po správe o mobilizácii prudký pokles, ruský rubeľ prudko klesol oproti doláru na najnižšie kurzy za viac ako dva mesiace.[75]

Deň pred vyhlásením mobilizácie ruský parlament schválil zákon sprísňujúci tresty za viacero trestných činov súvisiacich s mobilizáciou alebo armádnymi bojovými operáciami. Okrem iných sa sprísňovali tresty za dezerciu, poškodzovanie vojenského majetku či neuposlúchnutie rozkazu.[76]

Hlava ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill sľúbil vojakom odpustenie všetkých hriechov v prípade, že obetujú svoj život vo vojne. Smrť „pri plnení si vojenských povinností“ prirovnal k tomu, ako Boh obetoval svojho jediného syna Ježiša.[77]

Ďalšie udalosti týždňa[upraviť | upraviť zdroj]

pozri popis
Mapka aktuálne obsadeného územia. Charkovskou protiofenzívou boli oslobodené územia na severovýchode
  • V týždni pokračovali raketové útoky na viacerých miestach Ukrajiny, cieľom boli aj obytné budovy. V Záporoží a v Mykolajive rakety zasiahli objekty mestskej infraštruktúry.[78][79][80][81] Ukrajinský generálny štáb uviedol, že Rusi útočili pozdĺž celej frontovej línie, naďalej sústreďovali svoje úsilie na pokusy plne obsadiť Doneckú oblasť, organizovali svoju obranu, udržiavali dobyté územia a preskupovali svoje jednotky. [82] Iránskymi kamikadze dronmi Šáhid-136 zaútočili aj na Kryvyj Rih, Odesu a prístav v meste Očakiv. Najmenej štyri ďalšie drony nad Mykolajivskou oblasťou sa protivzdušnej obrane podarilo zostreliť.[83]
  • Odvetné údery podnikala aj ukrajinská armáda. V okupovanom meste Novoajdar v Luhanskej oblasti, asi 60 kilometrov od metropoly oblasti Luhansk zneškodnila sklad s muníciou.[84] V ôsmych obciach prevažne v Doneckej oblasti, vrátane Avdijivky, ukrajinskí obrancovia odrazili nepriateľské útoky. Zostrelili pritom ruský vrtuľník Mi-8. V rovnakej oblasti vyvíjala ukrajinská armáda aj ofenzívne úsilie, keď útočila na mesto Lyman. Tiež sa jej podarilo preniknúť na východný breh rieky Oskil, ktorú sa snažili ruské sily využiť ako svoju obrannú líniu po nedávnej Charkovskej protiofenzíve.[85] Obsadila aj strategické pozície južne od Bachmutu. [86]
  • Na juhu Ukrajiny prebiehali ťažké boje, ktoré nútili ruskú armádu ustupovať zo svojich pozícií. Ukrajinským silám sa podarilo spôsobiť značné škody zásahmi na zhromaždenej technike a zbraniach protivníka, letectvo zasiahlo sedem systémov protivzdušnej obrany určených na ochranu skladov jeho munície. Raketovými a delostreleckými údermi sa ďalej podarilo zničiť dve nepriateľské veliteľské stanovištia v okresoch Heničesk a Kachovka.[87]
  • V Kyjeve bola odhalená spravodajská skupina, ktorá nepriateľovi poskytovala súradnice v elektronických mapách a fotografie zdrojov elektriny a tepla v hlavnom meste. Ukrajinské orgány na základe týchto zistení predpokladali, že ruská armáda plánuje pred vykurovacou sezónou sériou raketových útokov zaútočiť na kritickú civilnú infraštruktúru Kyjeva.[89]
Muža pri chôdzi podopierajú dvaja zdravotníci
Medzi Ukrajinou a Rukom prebehla doposiaľ najväčšia výmena zajatcov. Medzi inými sa zo zajatia domov dostali aj bojovníci z pluku Azov, ktorí boli zajatí 16. mája pri dobytí oceliarne Azovstaľ v Mariupoli.
  • Pri najväčšej výmene vojenských väzňov od začiatku invázie vymenila Ukrajina Viktora Medvedčuka a 55 ruských vojakov za 215 svojich vojakov, vrátane 188 obrancov Mariupoľa. Medzi nimi bolo 108 bojovníkov pluku Azov. Z ruského zajatia sa dostal aj ich veliteľ Denys Prokopenko, jeho zástupca, kapitán Svyatoslav Palamar a veliteľ 36. samostatnej brigády námornej pechoty Serhij Volynskyj ako aj päť Britov, dvaja Američania, Švéd, Chorvát a Maročan dobrovoľne bojujúci na strane Ukrajiny.[90][91] Pätica prepustených ukrajinských veliteľov zostala podľa dohody až do konca vojny v Turecku, čím sa naplnila podmienka ich vylúčenia z ďalších bojov.[92] Mnohí z prepustených ukrajinských vojakov mali na tele stopy po brutálnom mučení.[93]
  • Z jedného masového hrobu v oslobodenom meste Izjum bolo exhumovaných 436 tiel, 30 z nich malo viditeľné známky mučenia. V oblastiach oslobodených pri Charkovskej protiofenzíve objavili tri ďalšie pohrebiská. [94]
  • Ruské ministerstvo obrany bez zverejnenia dôvodu zbavilo funkcie námestníka Dmitrija Bulgakova, zodpovedného za „materiálno-technické zásobovanie ozbrojených síl“, t.j. za armádnu logistiku.[95]
  • Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny v piatok oznámilo svoje rozhodnutie odobrať akreditáciu iránskemu veľvyslancovi na Ukrajine a zároveň podstatne znížiť povolený počet iránskych diplomatov v krajine. Krok zdôvodnilo tým, že Irán posielal zbrane Rusku, hoci oficiálne to popieral.[96]
Svätica so zbraňou v rukách
Svätá Javelin, cirkevne neuznaná svätica. Namiesto dieťaťa drží v náručí Javelin, z pleca odpaľovanú protitankovú strelu.
  • Podpora Ukrajiny od širokej svetovej verejnosti si stále udržiavala svoju úroveň. Mala rôznu formu, napríklad viac ako milión dolárov na podporu boja proti ruskej invázii sa doteraz podarilo získať z predaja tričiek, nálepiek, odznakov, vlajok a ďalších predmetov s motívom Svätej Javelin. Autorom grafiky napodobujúcej Pannu Máriu, držiacu protitankovú zbraň, je Christian Borys, bývalý novinár pôsobiaci v Kanade. Zisky z predaja propagačných predmetov a z práv k dielu posielal charitám a na podporu ukrajinskej armády. Ruské úrady ho za túto kampaň zaradili na zoznam nežiaducich osôb.[97]

Týždeň od 26. septembra do 2. októbra 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Referendá na okupovaných územiach Ukrajiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na okupovaných územiach Ukrajiny prebehli referendá o pripojení týchto území k Ruskej federácii. Hlasovalo sa v neuznanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike a v okupovaných častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti. Hlasovanie začalo ešte v piatok predošlého týždňa a ukončené bolo v utorok. Obyvatelia dotknutých území mali tendenciu hlasovanie ignorovať, avšak proruské úrady sa na situáciu pripravili a konali tak, aby mohli referendum prehlásiť za úspešné.[98]

Volebné miestnosti boli prístupné len v utorok, v ostatné dni prebiehalo hlasovanie priamo v príbytkoch obyvateľov, kde ich vyhľadali volební zriadenci sprevádzaní ozbrojeným vojakom.[99] Na niektorých miestach prebiehalo hlasovanie formou ústnej ankety, kedy vojaci vyzbrojení samopalmi búchali ľudom na dvere bytov a následne sa pýtali, či sú za pripojenie k Rusku, pričom odpovede do volebných hárkov nezaznačovali hlasujúci, ale zapisovali si ich vojaci. Ruské štátne médiá uviedli, že takéto zbieranie hlasov „od dverí k dverám“ bolo v skutočnosti bezpečnostným opatrením.[100]

Podľa zverejnených videí v niektorých mestách hlasovali aj uniformovaní muži maskovaní v kuklách bez toho, aby sa volebnej komisii akokoľvek legitimovali. Boli tiež zaznamenané hlasovania neplnoletých ako aj autobusy privážajúce ľudí z Krymu, ktorí odovzdávali hlasovacie lístky a zvyšovali tým účasť na pseudohlasovaní.[100][98] Zvláštna hlasovacia miestnosť bola zriadená aj v Moskve, kde mohli svoj hlas odovzdať obyvatelia štyroch ukrajinských regiónov v súčasnosti žijúci v Rusku.[101]

Hlasovacie lístky
Hlasovací hárok referenda v Doneckej ľudovej republike s otázkou o súhlase s pripojením republiky ako federálneho subjektu k Ruskej federácii

Výsledkom takto zinscenovaných referend bolo, že všetky dotknuté okupované regióny boli presvedčivo za pripojenie k Rusku. Ruskom dosadení volební predstavitelia vyhlásili, že v Zaporožskej oblasti podporilo anexiu 93 percent hlasujúcich, v Chersonskej oblasti 87 percent, v Luhanskej 98 percent a v Doneckej dokonca 99 percent hlasujúcich.[102] Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá bežne monitoruje rôzne voľby, uviedla, že výsledky hlasovania nebudú z právneho hľadiska platné, pretože akcia bola v rozpore s ukrajinskými zákonmi aj medzinárodným právom, konalo sa v oblastiach, kde nie je bezpečne, a nezúčastnili sa ho nezávislí pozorovatelia.

Západné krajiny ako aj ukrajinská vláda hlasovanie samotné ani jeho výsledky neuznali rovnako ako v prípade sporného plebiscitu z roku 2014 o pripojení Krymského polostrova k Rusku, celú akciu považovali za propagandu a nelegálny akt s cieľom umožniť Moskve anektovať násilne obsadené územia.[103] Za štáty Európskej únie nelegálne referendá odsúdil podpredseda Európskej komisie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell,[104] britská premiérka Liz Trussová, rovnako ako nemecký kancelár Olaf Scholz, prezidenta Volodymyra Zelenského telefonicky uistili, že ich krajiny ruské pokusy o anexiu nikdy neuznajú.[105][106] Odmietavo sa k otázke referend a anexie území vyjadril aj turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan[107] ako aj srbský prezident Aleksandar Vučić. Srbsko aj Turecko pritom udržiavali s Moskvou blízke vzťahy.[108]

Putin pri slávnostnom prejave
V piatok 30.septembra Vladimír Putin pri slávnostnej ceremónii podpísal pripojenie okupovaných území Ukrajiny k Ruskej federácii

V stredu na základe výsledkov referend štvorica dosadených lídrov predmetných regiónov oficiálne požiadala Vladimíra Putina o anektovanie nimi vedených oblastí. Nezávislosť separatistických republík - Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky - uznal ruský prezident krátko pred vtrhnutím ruských vojsk na Ukrajinu.[109] Zmluvy týkajúce sa pripojenia týchto republík, ako aj okupovaných častí Záporožskej a Chersonskej oblasti k Rusku, boli prezidentom podpísané v piatok počas slávnostnej ceremónie v Georgijevskej sále Veľkého kremeľského paláca. V rozpore s medzinárodným právom sa tým začal proces ich anektovania. [110]

Ďalšie udalosti týždňa[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pomalá ukrajinská protiofenzíva na južnom fronte v Chersonskej oblasti sa za v týchto dňoch dramaticky zmenila, keď ukrajinská armáda prelomila ruskú obranu na pravom brehu Dnepra a rýchlym postupom zatlačila ruské sily až po novú líniu kontaktu tiahnucu sa od mesta Dudčany na brehu Dnepra po mesto Velyka Oleksandrivka na rieke Inhulec, asi 65 km južne od aglomerácie Kryvyj Rih.[111] Ruská armáda tu nebola schopná útočných operácií a postupu, sústredila sa výlučne na držanie obranných pozícií, ktoré v otvorenom priestore rozľahlých stepí bez lesov tvorili najmä železobetónové konštrukcie.[112]
  • Vojenské úspechy zaznamenávala ukrajinská armáda aj na východnom fronte, kde postupnými krokmi v priebehu niekoľkých dní obkľučovala Rusov v Lymane. Tí boli donútení z Lymanu ustupovať až kým na konci týždňa mesto úplne nepadlo do rúk ukrajinských síl.[113][114] Strategicky dôležitý Lyman bol pod ruskou kontrolou od konca mája. Strata mesta ako významného zásobovacieho a dopravného uzla priniesla ruskej armáde nový problém pre jej plány ovládnuť celý priemyselný región Donbas, keďže stratila zásobovací koridor pre operácie na severe Doneckej oblasti. Ruské ministerstvo obrany stratu Lymanu odkomunikovalo ako „stiahnutie sa na výhodnejšie pozície“.[111][115]
Obrancovia s ukrajinskou vlajkou v zničenom meste
Ukrajinská armáda 27. septembra oslobodila aj mestečko Vysokopillja situované medzi riekami Dneper a Inhulec, na rozhraní Dnepropetrovskej a Chersonskej oblasti
  • Súvisiaci ukrajinský postup v okolí Lymanu dosiahol až k mestu Kreminna. Jeho späťdobytím prenikli obrancovia do Luhanskej oblasti, ktorú malo predtým Rusko pod svojou kontrolu celú. Ukrajinci sa týmto postupom približovali aj k súmestiu Severodoneck - Lysyčansk, o ktoré sa zvádzali tvrdé boje v júni.[111]
  • Vladimír Putin vo štvrtkovom prejave pred Národnou bezpečnostnou radou priznal, že čiastočná mobilizácia neprebiehala bez problémov a dokonca sa ospravedlnil za chyby. Do médií totiž prenikli videá ukazujúce odvedencov vo veku 59 až 62 rokov, alebo že povolávací rozkaz dostali všetci muži z celej továrne, celej dediny alebo iba ľudia z konkrétnej etnickej menšiny v regióne. V niektorých prípadoch noví regrúti fasovali neúplnú alebo poškodenú výstroj, prípadne hrdzavé zbrane.[111][116][117]
Minister obrany Sergej Šojgu potvrdil, že do ruskej armády už naverbovali 200-tisíc Rusov. Za rovnaký čas s cieľom vyhnúť sa odvodom utieklo do Gruzínska či Kazachstanu viac ako 360-tisíc mužov. Očakávalo sa preto, že mobilizácia môže priniesť citeľné dopady aj na ruskú ekonomiku pre chýbajúci personál vo fabrikách a na technických pozíciách.[111]
  • Bol zaznamenaný presun takzvaného „jadrového vlaku“ prevážajúceho vozidlá a zariadenia špeciálnej armádnej jednotky zodpovednej za skladovanie, údržbu, prepravu a výdaj jadrových zbraní, zo stredného Ruska smerom k Ukrajine. Rovnako náhle opustila prístav ruská jadrová ponorka Belgorod, ktorá zamierila do arktických vôd. Existovalo podozrenie, že ponorka išla testovať jadrové medzikontinentálne supertorpédo Poseidon. Vedenie Ruska tak pravdepodobne zamýšľalo demonštrovať svoju ochotu použiť jadrové zbrane.[111][118]
Pozri popis
V reakcii na pripojenie okupovaných území k Ruskej federácii podala Ukrajina žiadosť o vstup do Severoatlantickej aliancie.[119][120]

Incident na plynovodoch Nord Stream[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa lokácie udalosti
Mapka zobrazujúca miesto a čas výbuchov, ktoré zničili potrubia plynovodov Nord Stream

V pondelok ráno boli dvomi výbuchmi v blízkosti dánskeho ostrova Bornholm poškodené plynovody Nord Stream 1 a 2,[125] čo viedlo k masívnemu úniku plynu a rozčereniu hladiny mora na štyroch miestach. Menšie kruhy bublajúcej vody mali priemer okolo dvesto metrov, ten najväčší až jeden kilometer. Na plynovode Nord Stream 1 pozostávajúcom z dvoch paralelných potrubí vznikli dva úniky blízko seba - jeden vo švédskej a druhý v dánskej ekonomickej zóne. Preprava ruského plynu do Európskej únie cez plynovod Nord Stream 1 bola Gazpromom na konci augusta zastavená s odvolaním sa na technické problémy. Plynovod Nord Stream 2 nebol pre vojnu na Ukrajine napriek technickému dokončeniu sprevádzkovaný, bol však plne natlakovaný plynom.[126]

Incidenty začali ihneď vyšetrovať úrady zo Švédska, Dánska aj Nemecka. V stredu sa k nim pridalo i Rusko. Predstavitelia viacerých krajín v súvislosti s únikmi plynu hovorili o sabotáži.[127] K výbuchom došlo deň pred otvorením nového plynovodu Baltic Pipe medzi Nórskom a Poľskom. [128]

Pre množstvo unikajúceho plynu bolo nutné vyčkať na možnosť prieskumu miesta únikov situovaných v hĺbke asi 80 m na dne Baltského mora.[129] Švédska pobrežná stráž oblasť pravidelne monitorovala. Žiadne ďalšie viditeľné úniky z plynovodov ohlásila až 14. októbra.[130] Dánske úrady následne 18. októbra potvrdili rozsiahle poškodenie plynovodov zapríčinené „silnými výbuchmi“ a uviedli, že nemožno povedať, kedy bude vyšetrovanie dokončené. Švédska spravodajská služba informovala, že jej predbežné vyšetrovanie iných dvoch únikov „posilnilo podozrenie z vážnej sabotáže“.[131] Prieskum odhalil, že na dvoch miestach chýbalo potrubie v dĺžke niekoľko metrov, namiesto neho boli na mieste krátery s hĺbkou tri až päť metrov. Výbuchy vymrštili úlomky z potrubí do vzdialenosti až 250 metrov.[132] Neskôr dánski a švédski vyšetrovatelia informovali, že pri plynovodoch našli stopy výbušnín a potvrdili tak, že išlo o sabotáž.[133]

Každý z plynovodov Nord Stream 1 a 2 pozostával z dvojice potrubí. Pri explóziách boli zničené obidve potrubia Nord Stream 1 a jedno potrubie Nord Stream 2.[134]

Október 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Týždeň od 3. do 9. októbra 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Vojak upevňuje ukrajinskú vlajku na betónový monument s názvom regiónu
Úspešná ukrajinská protiofenzíva napredovala v Chersonskej oblasti, na pravom brehu Dnepra. Stélu s názvom oblasti ozdobili ukrajinskí vojaci štátnou vlajkou.
  • Ukrajinskej armáde sa naďalej darilo na južnom fronte, kde sa jej od septembra podarilo získať okolo 50 obcí, čo predstavovalo územie s veľkosťou 1200 km2. Postupovala však aj v pásme od oblastného mesta Mykolajiv smerom ku Chersonu. V nakročenom napredovaní a zaznamenávaní ďalších čiastkových územných ziskov sa jej darilo aj v tomto týždni, keď frontovú líniu posunula o ďalších 20 km. Pod jej neustálym tlakom ruské vojská svoju obrannú pozíciu neustále sťahovali smerom k Chersonu.[135][136] Snahy odolať protiofenzíve Rusom značne komplikovali najmä problémy so zásobovaním a veľké personálne straty, keď motostrelecká divízia v tejto oblasti prišla o viac ako päťsto vojakov.[137]
  • Ukrajina postupovala v protiofenzíve aj na východnom fronte. V Charkovskej oblasti konsolidovala značnú časť územia východne od rieky Oskil, postúpila do obranného pásma ruských síl smerom k mestu Svatove. Nepriateľ tu kládol odpor a snažil sa obsadené územia udržať: Svoje úsilie sústredil do pokusov na niektorých smeroch narúšať aktívne operácie ukrajinských síl. Ruská armáda tiež pokračovala v preskupovaní svojich vojsk.[138] Ukrajinskej armáde sa tu osvedčilo odrezávať ruské jednotky od zázemia, čím prichádzali o šancu doplniť muníciu, obranné prostriedky ako aj vojakov na frontových pozíciách.[139]
Pozri popis
Ťažko poškodená bytovka v Záporoží po ruskom raketovom útoku na mesto
  • Ukrajina do pohraničnej oblasti s Bieloruskom vyslala 15-tisíc vojakov, ktorí začali zriaďovať kontrolné stanovištia a palebné pozície pozdĺž ciest.[143]
  • V znovu získaných obciach ihneď po ich oslobodení pracovali kriminalisti na odhaľovaní a vyšetrovaní vojnových zločinov. Len na juhu Ukrajiny do tohto týždňa zdokumentovali 105 prípadov.[144]
Šťastné dievča beží v ústrety otcovej náruči
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil piatim veliteľom ukrajinského pluku Azov, ktorí bránili Azovstaľ v Mariupoli, rad Zlatej hviezdy a titul Hrdina Ukrajiny. Títo velitelia sa dostali z ruského zajatia na konci septembra a podľa zvláštnej dohody o výmene zajatcov museli až do konca vojny zostať v Turecku. Vyznamenania im preto v Turecku odovzdal Andrij Jermak, vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta. Pri tejto príležitosti mali vojaci možnosť stretnúť sa so svojimi rodinami po dlhom odlúčení.[145]
  • Minister obrany Sergej Šojgu informoval, že od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie bolo povolaných už cez 200-tisíc mužov.[146] Prví z nich už dorazili na okupované územia v Luhanskej a Doneckej oblasti, kde mali absolvovať výcvik.[147] Podľa vyjadrení ukrajinských predstaviteľov to nie vždy bola pravda, nakoľko už v tomto týždni zaznamenali nasadenie čerstvo mobilizovaných na miestach intenzívnych bojov.[148] Navyše ukrajinskí vojaci našli na miestach, odkiaľ sa krátko predtým stiahli ruskí vojaci, drevené tréningové makety ručných zraní, granátov, samopalov, streliva a pod., čo naznačovalo, že branci absolvovali výcvik priamo na frontovej línii. Podľa svedectiev samotných brancov sa títo sami učili riadiť tanky a strieľať z mínometov pomocou návodov na YouTube. Mnohí z nich si pritom museli zadovážiť výstroj ako helmu, nepriestrelnú vestu, teplú bielizeň a ďalšie veci samostatne a za vlastné peniaze.[149][150]
  • Úspešný postup ukrajinskej armády spolu s nasadením neskúsených ruských brancov viedol k prudkému rastu ruských strát. K 5. októbru prekročili straty na ruskej strane 61 000 vojakov, pričom hranica 50 000 bola dosiahnutá len pred mesiacom, 6. septembra.[151]
Pozri popis
Sergej Surovikin, novovymenovaný veliteľ ruskej invázie na Ukrajinu
  • V sobotu ruské ministerstvo obrany vymenovalo za hlavného veliteľa vojsk tejto špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine generála Sergeja Surovikina, dovtedajšieho veliteľa ruskej armády na juhu Ukrajiny. Išlo o prvý prípad, keď všetky ruské sily na Ukrajine dostali spoločného veliteľa.[154] Tento dôstojník bol podľa expertov známy ako prchký bezškrupulózny veliteľ, ktorý s obľubou plošne bombardoval nepriateľské ciele vrátane civilných. Po prvýkrát sa stal známy, keď v auguste 1991 počas komunistického puču proti Gorbačovovým reformám nechal strieľať do revolucionárov a tanky jeho jednotky rozdrvili troch demonštrantov.[155]
  • V rámci kampane „Dárek pro Putina“ sa asi 11 000 Čechov vyzbieralo na modernizovaný tank T-72M4CZ v hodnote 30 miliónov korún. Na vyzbieranie čiastky pritom stačil jeden mesiac. Tank bol pomenovaný „Tomáš“, podľa prvého prezidenta Prvej česko-slovenskej republiky. Organizátori zbierky nákup tanku konzultovali s ukrajinskou armádou, jeho dodávku a transport zastrešilo české ministerstvo obrany. Zbierka pokračovala aj naďalej s cieľom získať peniaze na muníciu pre tento tank.[156]
  • V reakcii na zničenie plynovodov Nord Stream zvýšilo Nórsko ochranu svojej infraštruktúry na ťažbu a spracovanie ropy a plynu. Okrem námorníctva, vzdušných síl a týmu kybernetickej obrany boli aktivovaní aj príslušníci domobrany.[157]

Útok na Krymský most[upraviť | upraviť zdroj]

V sobotu došlo na Krymskom (Kerčskom) moste, skladajúcom sa z paralelnej cestnej a železničnej časti, vedúcom z anektovaného Krymu na ruskú pevninu, k mohutnému výbuchu a následnému silnému požiaru.[137][158] K explózii došlo okolo 6.00 hodiny ráno miestneho času na cestnej časti mosta, čo viedlo k zrúteniu dvoch polí cestného mosta, susedná časť pre opačný smer jazdy bola poškodená. V čase výbuchu sa na železničnej časti mosta nachádzal nákladný vlak. Vplyvom detonácie došlo k poškodeniu siedmych cisternových vozňov naložených naftou, ktorá sa vznietila. Následkom rozsiahleho požiaru bol ťažko poškodený aj železničný most.[159] Premávka na tejto dôležitej dopravnej spojnici bola v obmedzenom režime obnovená popoludní, keď mostom mohli prechádzať osobné autá. Nákladná doprava ako aj železničná doprava zostala zastavená.[160] Ruské orgány neskôr odhadli, že oprava cestného prepojenia sa môže natiahnuť až do marca 2023.[161] Ako termín kompletného dokončenia opráv mosta určili moskovské úrady koniec júla 2023.[162] Rusi z útoku obvinili Ukrajincov, Vladimír Putin nariadil vytvorenie špeciálnej vyšetrovacej komisie. Ukrajinská vláda sa k zničeniu mosta oficiálne nepriznala, poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak však ešte v auguste hovoril, že most je legitímnym vojenským cieľom. [159]

Prezident sadá za volant nákladného auta
Cestnú časť Krymského mosta 15. mája 2018 slávnostne otváral osobne Vladimír Putin za volantom nákladného vozidla

19 km dlhý Krymský most, známy aj ako Kerčský most, bol pre Rusko vysoko dôležitý pri zásobovaní krymského polostrova ako aj armády na ďalších okupovaných častiach južnej Ukrajiny. Jeho zničením mohla byť ruská armáda okupujúca Chersonskú oblasť zásobovaná po železnici len jednou linkou – medzi Krasnodarom a Melitopoľom. Táto trať sa však nachádzala v dosahu ukrajinskej paľby a v okupovanom Melitopole pôsobila silná bunka ukrajinských partizánov útočiacich aj na železnice a vlaky s dodávkami.[159]

Most má pre Rusov aj silný symbolický význam. Jeho otvorenie totiž symbolicky zavŕšilo anexiu polostrova Krym. Dokončený most otváral osobne ruský prezident Vladimir Putin, cestnú časť 15. mája 2018, železničnú potom o dva roky neskôr.[163]

Týždeň od 10. do 16. októbra 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Odveta za Krymský most[upraviť | upraviť zdroj]

pozri popis
Mapa pondelkových raketových útokov. Symbol blesku označuje miesta s výpadkom elektriny.

V pondelok ráno začala ruská armáda masívne ostreľovanie ukrajinských miest. Reagovala tak na útok na Krymský most, ktorý sa odohral len dva dni predtým. Vladimír Putin vyhlásil, že na „teroristický útok“ na most nemohli nereagovať a že odpovede budú vždy v takom rozsahu, v akom sú vedené vyhrážky proti Rusku. Z tohto dôvodu podľa jeho slov podnikli koordinované útoky na „energetické, vojenské a komunikačné zariadenia.“[164][165][166]

Raketové útoky zasiahli takmer celú krajinu od Ľvova na západe, cez Kyjev, Dnipro až po Charkov a Záporožie na východe štátu.[137][167] Cieľmi boli objekty kritickej civilnej, najmä energetickej infraštruktúry a centrá husto obývaných ukrajinských miest. Útoky boli realizované v čase rannej špičky, keď ľudia cestovali do práce a keď študenti prichádzali do škôl. Zasiahnuté boli aj obytné budovy. Jedna z rakiet v Kyjeve dopadla v blízkosti sídla ukrajinskej tajnej služby SBU a kancelárie ukrajinského prezidenta.[168] Vlna ničivých ruských náletov si vyžiadala niekoľko desiatok mŕtvych a viac ako stovku zranených civilov, taktiež spôsobila výpadok v dodávkach elektrickej energie vo viacerých regiónoch.[137][164][169] Útoky za dva dni zasiahli asi 30 percent energetickej infraštruktúry Ukrajiny, úrady vyzvali obyvateľstvo a firmy na šetrenie elektrinou, plynom aj uhlím.[170][171]

Išlo o najrozsiahlejšie útoky na infraštruktúru od začiatku tejto invázie. Moskva pritom nepoužívala iba rakety, ale aj tzv. kamikadze drony iránskej výroby.[172]

kráter uprostred križovatky
Raketové útoky zasiahli aj rušné miesta v centrách miest počas rannej špičky. Na fotke križovatka ulice Volodymyrska a bulváru Tarasa Ševčenka pri rovnomennej univerzite v Kyjeve.
čerstvo zasfaltované miesto, zadebnené okná
Rovnaké miesto ako na predošlej fotke o jediný deň neskôr

Rusko sa na Ukrajine snažilo vyvolať humanitárnu katastrofu ako trest za to, že sa nepodriadili jeho invázii a okupácii. Vladimír Putin sa podľa analytikov útokmi čiastočne snažil aj umlčať hnev zástancov tvrdého ruského postupu, ktorí velenie kritizovali po neúspechoch na fronte.[173] Stratégia vyvolať chaos a odradiť Ukrajinu od ďalších útokov proti Rusku však zrejme Moskve nevyšla a ukrajinskí politici hovorili o ešte väčšom odhodlaní obyvateľstva brániť svoju krajinu pred agresiou.[137][164]

Pondelkové masívne útoky na Ukrajinu však zrejme neboli len odvetou za poškodenie Krymského mosta. Americké aj ukrajinské tajné služby tvrdili, že raketové útoky boli pripravované od začiatku októbra. Ruskú reakciu očakávali po jeho vojenských neúspechoch na východnom a južnom fronte, kde bola ruská armáda od začiatku septembra vytláčaná zo svojich pozícií, bola nútená ustupovať a strácala rozsiahle okupované územia. Súčasné raketové útoky na civilnú infraštruktúru tak možno považovať za prejav zúfalstva ruskej armády.[137][164]

Pondelkový útok ukázal, že Ozbrojené sily Ruskej federácie boli stále schopné masívneho ostreľovania aj s využitím moderných, presne navádzaných striel. Na začiatku tejto invázie využívali moderné rakety ako Ch-101 a 9K720 Iskander v širšej miere, v ostatných mesiacoch však pri vzdušných útokoch prevažovali najmä staršie, menej presné rakety zo sovietskej éry, ktorých malo Rusko stále dostatok. Pri pondelkových útokoch použili najmenej 84 presne navádzaných rakiet s plochou dráhou letu a minimálne 24 bezpilotných lietadiel, zvyšné použité strely boli lacnejšie a ich vystrelenie malo predovšetkým preťažiť ukrajinskú protivzdušnú obranu. Cena modernej strely s plochou dráhou letu Ch-101 pritom bola približne 13 miliónov dolárov, Kalibr 6,5 milióna a Iskander 3 milióny. Rusko však moderné strely nestíhalo vyrábať z kapacitných dôvodov ako aj pre sankcie uvalené na jeho zbrojársky priemysel a ekonomiku. Nakupovalo preto bojové drony Šáhid-136 a ďalšie zbrane z Iránu.[137][174][175][176]

Iránske drony však Ruskej armáde neprinášali taký efekt v bojových operáciách, ktorý by bol porovnateľný s nasadením amerických raketometov HIMARS na strane ukrajinskej armády. Kým Ukrajinci presnými údermi útočili na muničné sklady, logistické uzly a veliteľské štáby nepriateľa, Rusi využívali zahraničné zbrane na útoky proti civilnej infraštruktúre rozptýlené po celej Ukrajine a nepokúšali sa o koncentrované nálety riadenými dronmi na kľúčové body frontu alebo vojenské ciele v tyle protivníka.[177] Svoju úlohu zohral aj fakt, že až 60% relatívne pomalých bezpilotných lietadiel Šáhid-136 bolo ukrajinskou protivzdušnou obranou zostrelených.[178]

Ďalšie udalosti týždňa[upraviť | upraviť zdroj]

  • V okupovaných územiach úspešne pokračovala ukrajinská protiofenzíva. Obrancovia oslobodili viacero obcí, najviac z nich v Chersonskej oblasti.[172][179] Nepriateľ v snahe zastaviť ich postup pokračoval v delostreleckom ostreľovaní ukrajinských oddielov pozdĺž celej kontaktnej línie.[180] Zároveň sa ťažkými bojmi snažil konsolidovať novú frontovú líniu, ktorá dosahovala k dedine Mylove na pravom brehu Dnepra. Na západnom krídle tohto frontu bola pre ruských vojakov situácia zložitejšia, nakoľko ich už po ukrajinskom postupe nechránila rieka Inhulec.[181]
budova v plameňoch
Bachmut, historická budova Fakulty dopravných stavieb po ruskom ostreľovaní zo 14. septembra
  • Ukrajinskí obrancovia odrazili ruské útoky vedené v Donbase, vrátane operácie proti mestu Bachmut, dôležitého mesta ležiaceho na hlavnom cestnom ťahu do miest Kramatorsk a Slovjansk, ktorý sa ruská armáda snažila dobyť už niekoľko mesiacov.[182] Veľmi pomaly Rusko napredovalo v centrálnom Donbase, kde si veľmi obmedzené územné zisky vybojovala Wagnerova skupina. Ťažkosti ruskej armáde spôsoboval aj nedostatočný prísun munície.[183]
  • V menšej miere pokračovalo ostreľovanie balistickými raketami aj v ostatné dni týždňa, väčšinu striel sa však ukrajinskej protivzdušnej obrane darilo likvidovať.[184]
Požiarnici pred naskladanou hromadou špeciálneho oblečenia
Kanada sa zaviazala poskytnúť Ukrajine muníciu, obrnené transportéry, delostrelectvo, telekomunikačné vybavenie, špičkové kamery do dronov ako aj špeciálne zimné odevy.[185] Na snímke darovaná hasičská výstroj pre ukrajinských požiarnikov od ich kanadských kolegov.
  • Na Ukrajinu dorazili ďalšie štyri americké ľahké salvové raketomety M142 HIMARS.[194]
  • Bielorusko od konca septembra prijalo 20-tisíc mobilizovaných ruských mužov, väčšinou bez vojenských skúseností, ktorí boli v jeho zariadeniach trénovaní, nakoľko ruské kasárne boli vplyvom mobilizácie preplnené. Bielorusko poskytovalo svoje základne a vzdušný priestor od začiatku invázie, po stiahnutí sa ruských vojsk od Kyjeva a uzatvorení severného frontu ich využitie a význam poklesol. V reakcii na výbuchy na Krymskom moste však v pondelok bieloruský diktátor Alexander Lukašenko oznámil, že z dôvodu narastajúceho napätia v regióne a údajnej prípravy útokov zo strany Ukrajiny na Bielorusko, vytvorí na západnej hranici spoločnú jednotku s Ruskom. Odvolal sa pritom na spojenectvo s Ruskom v rámci ich spoločnej únie.[137][164][195][196]
Muži pri hromade škatúľ s anténami
Starosta Kyjeva Vitalij Klyčko so svojim bratom Volodymyrom ďakujú Elonovi Muskovi za prvú dodávku koncových terminálov Starlink darovaných Ukrajine, 5. marec 2022
  • Najbohatší človek sveta Elon Musk cez svoju spoločnosť SpaceX vyhlásil, že už nemôže ďalej na Ukrajine financovať internetovú službu Starlink a požiadal Ministerstvo obrany Spojených štátov amerických, aby financovanie prevzalo. Na začiatku invázie bezplatne sprístupnil Ukrajine satelitnú internetovú službu a daroval približne 20 tisíc terminálov Starlink potrebných na jej využívanie. Časť z týchto terminálov financovali vlády USA, Veľkej Británie a Poľska. Služba sa ukázala byť veľmi užitočná nie len pre obyvateľstvo postihnuté výpadkami klasických sietí, ale aj pre rozsiahle armádne využitie. Okrem vzájomnej komunikácie využívali ukrajinskí vojaci tento stabilný vysokorýchlostný internet aj na ovládanie bojových dronov. Elon Musk vyčíslil, že od začiatku invázie náklady na túto akciu dosiahli 80 miliónov dolárov a odhadol, že na najbližších 12 mesiacov si vyžiadajú ďalších 400 miliónov s tým, že oveľa väčšia časť nákladov pripadá na prevádzku pripojenia a konektivitu ako na nákup terminálov.[197][2]
veniec v národných farbách pred múrom porytým fotkami obetí
14. októbra bol na Ukrajine štátny sviatok Deň obrancov. Prezident Volodymyr Zelenskyj pri tejto príložitosti položil veniec pred pamätník vojakov padlých od začiatku tejto Rusko-ukrajinskej vojny, teda od roku 2014 [198]
  • Rusko podniklo niekoľko kybernetických útokov na slovenské štátne úrady a súkromné firmy. Medzi inými bolo kybernetickému útoku vystavené aj ministerstvo obrany.[199]
  • Medziročná miera inflácie na Ukrajine dosiahla v septembri hodnotu 24,6 %.[200]
  • Dánsky ostrov Bornholm v Baltskom mori zasiahol rozsiahly výpadok elektrickej energie po tom, ako došlo k prerušeniu podmorského kábla zo Švédska, cez ktorý je ostrov napájaný. V susedstve tohto ostrova došlo 26. septembra k výbuchom na plynovodoch Nord Stream.[201][202]

Týždeň od 17. do 23. októbra 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Najväčším ohniskom bojov v tomto týždni boli mestá Bachmut a Soledar na Donbase.[203] Zintenzívnila sa tu ruská snaha o ich dobytie. Ruským silám sa podarilo v oblasti získať isté územia, postupovali však len veľmi pomaly, približne dvesto metrov za deň a za cenu vysokých strát.[204]
  • Počínajúc minulým týždňom sa zmenila ruská taktika, keď začali masívne ostreľovania kritickej infraštruktúry Ukrajiny vzdušnými a raketovými útokmi. Za desať dní vykonalo Rusko 190 rozsiahlych útokov. Ruská armáda na tento účel využívala rakety dlhého doletu aj menej presné, no lacnejšie iránske drony Šáhid-136. Len v pondelok bolo vypustených 42 týchto útočných dronov, ukrajinským silám sa 36 z nich podarilo zostreliť.[205] Zhruba tri desiatky z týchto dronov cielili na Kyjev. Predpokladalo sa, že Rusko siahalo po alternatívach aj pre nedostatok inej munície.[172]
Hoci ostreľovanie nemalo priamy vplyv na situáciu na fronte, spôsobovalo problémy ukrajinským občanom.[204] Okrem iných miest podnikla ruská armáda útoky aj na viaceré energetické objekty na severe v Sumskej oblasti vedené z územia Bieloruska, rakety v Dnepropetrovskej oblasti zasiahli objekt energetickej infraštruktúry, kde vypukol rozsiahly požiar. Na východe pokračovalo aj ostreľovanie ťažkým delostrelectvom.[206][207]
hasič v špeciálnom obleku hasí transformátor
Útoky na energetickú infraštruktúru cielili najmä na elektrické rozvodne vysokého napätia a na teplárne
Pre pretrvávajúce útoky sa situácia rôzne menila. V sobotu bolo bez elektrickej energie 1,5 milióna ľudí na strednej a západnej Ukrajine. Viaceré mestá vrátane Kyjeva boli v noci bez verejného osvetlenia a úrady vyzývali ľudí, aby obmedzili používanie elektrospotrebičov.[204]
pozri popis
Mapka aktuálne obsadeného územia. Ukrajinská armáda vytláčala okupantov z Chersonskej oblasti na juhu krajiny.
  • Ruské pozície na pravom brehu Dnepra v Chersonskej oblasti sa stali neudržateľnými, ruská armáda sa chystala na ich stiahnutie. Boli zaznamenané presuny veľkého množstva vojakov a vojenskej techniky cez rieku Dneper do mesta Nova Kachovka na jeho ľavom brehu.[211] Taktiež bol vybudovaný dočasný pontónový most vedľa zničeného Antonivského mosta,[212] nevyhnutného pre možnosť postupného sťahovania rozsiahlych vojsk a techniky.
Zároveň začali proruské úrady evakuovať aj civilných obyvateľov z okupovanej časti Chersonskej oblasti na ľavý breh rieky Dneper. S odvolaním sa na ich ochranu pred ukrajinskou protiofenzívou sa chystali odviezť až 60-tisíc ľudí.[213] Hoci bola evakuácia civilistov deklarovaná ako dobrovoľná, ukrajinskí predstavitelia hovorili o nútených odsunoch obyvateľstva.[172][204] Ľudia boli deportovaní do takzvaných filtračných táborov, odkiaľ boli po previerke presúvaní do ruskej Rostovskej oblasti a Krasnodarského kraja, Stavropoľského kraja a na anektovaný Krym.[214]
  • Okupanti pripravovali obranné pozície na ľavom brehu Dnepra, kde tiež kládli míny. Podmínovali aj viaceré mosty.[204]
pozri popis
Fragmenty dronu Šáhid-136 iránskej výroby po útoku na Kyjev. Ruská armáda tieto drony viedla pod označením Geraň-2, (rus. Герань-2).
  • Na anektovanom Kryme pôsobil malý tím iránskeho vojenského personálu pozostávajúci z inštruktorov a pracovníkov technickej podpory pre kamikadze drony Šáhid-136. Pomáhali tu ruskej armáde s obsluhou dronov pri útočných operáciách na ukrajinskú infraštruktúru vedenú práve týmito dronmi.[215] Rusko pôvodne poslalo svojich operátorov na výcvik do Iránu, pre pretrvávajúce problémy s ovládaním však boli inštruktori vyslaní priamo na ruské základne. Zostalo však nejasné, či niektoré drony na ukrajinské ciele aj sami navádzali.[216][217]
pozri popis
Zástup kamiónov čakajúcich na trajekt cez Kerčský prieliv
  • Prehĺbili sa logistické ťažkosti ruskej armády po poškodení Krymského mosta. V jeho okolí sa tvorili dlhé dopravné zápchy, hoci po osobných autách bol 17. októbra most sprístupnený aj pre autobusy.[223] Všetka nákladná doprava sa však musela spoliehať na trajekty, ktoré boli po dostavbe mosta odstavené a plavidlá boli medzitým premiestnené inam alebo chátrali.[224] Výpadky v zásobovaní sa snažila ruská armáda kompenzovať zvýšením dodávok cez Mariupoľ. Na dopravnom význame narástol aj Melitopoľ, ktorý sa stal dôležitou križovatkou zásobovacích trás a ruské sily tu mali významnú leteckú základňu.[225][226]
  • Rusko vyslalo do Bieloruska deväťtisíc vojakov a stovky kusov bojovej techniky zahŕňajúcich 170 tankov, 200 bojových obrnených vozidiel a delostrelectvo. Napĺňali tak predošlý týždeň avizované vytvorenie spoločného vojenského zoskupenia pri severných hraniciach Ukrajiny. Bielorusko malo zapojiť 70 tisíc svojich vojakov. Spojené armády tu plánovali uskutočniť vojenské cvičenia s ostrou muníciou vrátane protilietadlových striel. Americký Inštitút pre štúdium vojny však napísal, že nový útok z Bieloruska na sever Ukrajiny je nepravdepodobný. Posilňovanie ruských vojenských kapacít tu malo podľa neho za cieľ skôr udržať v Kyjeve čo najväčší počet ukrajinských jednotiek, aby sa nemohli zúčastňovať protiofenzívy na iných častiach frontu.[227][228] Rovnaký názor mali aj analytici britského ministerstva obrany.[229] Rozviedky navyše napísali, že Lukašenkov režim si uvedomoval nebezpečenstvá pripojenia sa k ruskej vojne a obával sa reakcie spoločnosti na mobilizáciu, nakoľko jeho moc bola po sérii nedávnych protivládnych protestov ešte stále naštrbená.[230]
  • Rusko stiahlo časť svojho vojenského kontingentu (prinajmenšom 1000 vojakov) a systému protivzdušnej obrany S-300 zo Sýrie. V oblasti zostal systém S-400, vojakov nahradili vojenskí policajti.[231][232]
Vojak v sklade nevybuchnutej munície
Oslobodené regióny boli dočisťované od nevybuchnutej munície a nastražených mín
  • Ministri zahraničných vecí členských štátov sa v pondelok dohodli na vytvorení výcvikovej misie pre približne 15-tisíc ukrajinských vojakov. Do misie sa zaviazalo zapojiť aj Slovensko. Vojenskí experti z Únie mali podľa dohodnutého plánu cvičiť ukrajinských vojakov na základni v Poľsku a menšiu časť v Nemecku. Ukrajinci mali vďaka nej získať predovšetkým zručnosti v ovládaní zbraňových systémov dodávaných štátmi EÚ. Od ruskej anexie Krymu v roku 2014 pomáhala s podobnou výcvikovou misiou Ukrajine aj americká armáda. Očakávalo sa, že misia potrvá dva roky.[172][234][235]
  • Izraelský minister obrany Binjamin Ganc vyhlásil, že Izrael z rôznych operačných dôvodov nedodá Ukrajine zbrane, ale bude pokračovať s posielaním humanitárnej pomoci a obranného vybavenia. Oznámil, že Izrael pomôže Ukrajine vyvinúť civilný výstražný systém včasného varovania pred vzdušnými útokmi.[236]
pozri popis
Elektrické rozvodňa Záporožskej jadrovej elektrárne
  • Pri ruskom ostreľovaní energetickej infraštruktúry bolo prerušené aj posledné funkčné vedenie vysokého napätia pripájajúce Záporožskú jadrovú elektráreň k sieti. Pre výpadok prúdu museli byť na zabezpečenie bezpečnostných zariadení elektrárne aktivované núdzové dieselgenerátory.[237]
  • Rada OSN pre ľudské práva vydala správu, podľa ktorej boli na začiatku invázie porušované ľudské práva, medzinárodné humanitárne právo a došlo aj k vojnovým zločinom, pričom eviduje 1237 zabitých civilistov vrátane 112 detí s poznámkou, že skutočný počet prípadov bude pravdepodobne oveľa vyšší. Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia OSN dospela k záveru, že väčšinu z týchto zločinov spáchali príslušníci ruskej armády. V skúmanom období od konca februára do konca marca zistili, že ruské jednotky bez rozlišovania cieľov ostreľovali obývané oblasti, vykonávali mimosúdne popravy alebo priamo útočili na civilistov utekajúcich do bezpečia, alebo ktorí sa vydali pre základné životné potreby. Vyšetrovanie prebiehalo v obci Buča na predmestí Kyjeva a v 16 ďalších obciach v Kyjevskej, Sumskej, Černihivskej a Charkovskej oblasti. V niektorých prípadoch sa porušenia medzinárodného humanitárneho práva, vrátane dvoch vojnových zločinov, dopustili tiež ukrajinskí vojaci, keď postrelili, zranili alebo mučili ruských vojakov naďalej neschopných boja.[238]

Týždeň od 24. do 30. októbra 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ukrajinské jednotky sa snažili zatláčať Rusov najmä na hraniciach Luhanskej a Charkovskej oblasti, v línii miest Svatove – Kreminna. Cestu medzi týmito mestami dostali z prevažnej časti pod svoju kontrolu. Ruskí vojaci v snahe spomaliť ich postup tu do vzduchu vyhodili most cez rieku Krasna.[239][240]
  • Útočná iniciatíva ruských síl sa v tomto týždni obmedzila na neprestávajúci útok na mesto Bachmut.[240]
  • Rusi v ostatných šiestich týždňoch prešli na prevažne obranný postoj na frontovej línii a v regióne Chersonu neboli vôbec schopní bojových akcií. Z dôvodu veľkých strát a ich len nedostatočnému dopĺňaniu neskúsenými, neadekvátne vycvičenými vojakmi, vkladali dostupné zdroje len do obranných operácií.[241]
Pásové vozidlo zapadnuté v mäkkom teréne
Jarné a jesenné obdobie rasputice je nevhodné pre manévrové operácie ťažkej techniky. Na snímke opustené uviaznuté ženijné vozidlo ruských síl.
  • Dianie na fronte ovplyvňovalo zlé počasie. Nastala tu tkz. mokrá zima, obdobie neskorej jesene spojené s rasputicou. Pôda bola rozmočená a stratila únosnosť, zákopy pechoty zaplnila kalná voda po členky a všadeprítomné mazľavé blato. S mokrou zimou sa spájajú logistické komplikácie pri presune vojenskej techniky a v zásobovaní.[242] Rozmočená zem výrazne spomaľovala v pohybe techniku aj vojakov, pre obe bojujúce strany bolo preto extrémne náročné vykonať rozsiahlejšie útočné akcie až do obdobia, keď pôda na bojisku poriadne premrzne. Predstavitelia ukrajinskej armády uviedli, že nevhodné počasie a zložitý terén zdržali ich plánovaný hlavný postup na Cherson.[241][240]
V súvislosti s útokom ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že na útoky bola využitá „bezpečná zóna“ koridoru určeného na vývoz obilia a mohli byť vypustené z „civilnej lode“. V dôsledku tejto udalosti Rusko pozastavilo svoju účasť na dohode o vývoze poľnohospodárskych produktov z ukrajinských čiernomorských prístavov.[244][245] Od podpisu dohody (1. augusta) doteraz opustilo ukrajinské prístavy viac ako 400 lodí s takmer 9,5 miliónmi ton nákladu.[246] Platnosť predmetnej dohody mala vypršať 19. novembra, avšak generálny tajomník OSN António Guterres už skôr vyzval na jej predĺženie. Znepokojenie nad rozhodnutím Ruska a výzvu na jeho prehodnotenie vyslovil okrem generálneho tajomníka OSN aj šéf diplomacie Josep Borrell, vedenie NATO, prezident USA Joe Biden a ďalší štátnici.[247][248][249][250] Náhle odstúpenie od dohody zablokovalo až 218 lodí. 95 z nich po opustení ukrajinských prístavov čakalo na kontrolu v Spoločnom koordinačnom centre zriadenom v Tureckých vodách, ďalších 101 prázdnych lodí zase čakalo na kontrolu v opačnom smere a zvyšných 22 lodí sa nachádzalo v ukrajinských prístavoch.[251]
Hasiči v boji s masívnym požiarom
Požiar v elektrickej rozvodni v Kyjevskom regióne po útoku kamikadze dronom Šáhid-136. Zariadenia energetickej infraštruktúry boli v ostatnom čase častým cieľom ruských útokov.[252]
  • Odvetou za útok na Čiernomorskú flotilu boli masívne útoky na rôzne ukrajinské ciele kritickej infraštruktúry vrátane vodných elektrární a vodární. Údermi na transformátorové stanice chceli ochromiť ukrajinskú elektrickú sieť. Poškodené vedenia sa darilo postupne opravovať, úrady však vyzývali ľudí na šetrenie.[240]
  • Od 13. septembra, kedy bol na Ukrajine po prvý raz nasedený dron Šáhid-136 iránskej výroby, sa ukrajinskej obrane podarilo zostreliť už 300 týchto strojov. Nepriateľ ich používal vo vlnách spoločne s inými strelami v snahe zahltiť protivzdušnú obranu.[241]
  • V Chersonskej oblasti ukončili dosadené úrady nútenú evakuáciu ukrajinského obyvateľstva. Ruskom dosadený guvernér oblasti Vladimir Saldo uviedol, že z pravého na ľavý breh Dnepra prepravili 70-tisíc civilistov, pričom len obyvatelia mesta Cherson tvorili viac ako polovicu z tohto počtu. Odsun odôvodňoval hrozbou útokov ukrajinskej armády na mesto.[241][240] Ruskí vojaci pri odsune odvážali aj zdravotnícku techniku a sanitky, na zostávajúcich lekárov vyvíjali nátlak v snahe presvedčiť ich, aby prešli na ruské územie.[253]
  • Ruskí predstavitelia vyhlásili, že si želajú obnovu prerušených diplomatických rokovaní s Kyjevom. Ukrajinský prezident reagoval, že Rusko najskôr musí začať rešpektovať územnú celistvosť, suverenitu a hranice Ukrajiny. V čase, keď ukrajinské vojská postupovali, neboli mierové rokovania pre Ukrajinu výhodné.[254][255] Ruský opozičný spravodajský portál Meduza v tejto súvislosti informoval, že ruský prezident chcel dojednať dočasné prímerie len preto, aby ruská armáda získala čas na prípravu ďalšej rozsiahlej ofenzívy.[256]
  • Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že čiastočná mobilizácia na posilnenie invázie na Ukrajinu sa skončila. Podľa ich slov celkovo povolali asi 300-tisíc ľudí, z čoho 82-tisíc už v tomto čase bolo na Ukrajine.[240] Zo strachu pred mobilizáciou ušlo z Ruska do zahraničia až 700 tisíc, prevažne mladých mužov.[257][258]
  • Viac členov sa snažia naverbovať aj polovojenská žoldnierska Wagnerova skupina, financovaná oligarchom Jevgenijom Prigožinom. Zatiaľ čo v minulosti si do svojich radov vyberala najmä dobre vytrénovaných a skúsených členov, v tejto fáze invázie dávala z nutnosti doplniť rozsiahle straty prednosť kvantite pred kvalitou. Samotný vodca Jevgenij Prigožin sa priznal, že do skupiny verbovali aj zločincov z ruských väzníc, neraz trpiacich vážnymi ochoreniami, ako hepatitída typu C či HIV.[240][259]
Puška z veľkej čast vyrobená z dreva
Puška Mosin-Nagant (model z roku 1944), ktorej použitie ruskými silami bolo zaznamenané aj v tejto invázii na Ukrajinu
  • Oficiálne armádne dokumenty a osobné zápisky ruských vojakov nájdené v improvizovanej ruskej základni opustenej pri Charkovskej protiofenzíve potvrdili, že ruské sily dlhodobo zápasili s nedostatočným zásobovaním, nízkou morálkou a značným podstavom vojakov i techniky. Živej sily mali len 20-25% z plánovanej kapacity, inventár vybavenia obsahoval len 15-40% zostávajúcej funkčnej techniky. Medzi ručnými strelnými zbraňami pritom figurovali aj pušky Mosin-Nagant vyvinuté v 19. storočí a z armádnych stavov oficiálne vyradené po 2.sv. vojne.[260]
  • Slovinsko poskytlo Ukrajine 28 svojich tankov M-55S, čo je zásadne modernizovaný sovietsky tank T-55. Namiesto toho krajina dostala viac ako 40 vojenských vozidiel z Nemecka.[261]
  • Tím inšpektorov z USA kontroloval použitie západných zbraní na Ukrajine. Ukrajinskí predstavitelia tieto inšpekcie podporovali a boli pri distribúcii zbraní voči svojim partnerom transparentní. Cieľom akcie bolo zabezpečiť, aby dodávané zbrane neskončili v rukách ruských jednotiek, extrémistických skupín alebo pašerákov. Tieto obavy sa podľa ministerstva zahraničných vecí USA nenaplnili.[262]
  • Elon Musk potvrdil, že bude aj naďalej na území Ukrajiny financovať voľný prístup k satelitnej internetovej sieti Starlink.[263]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Týždeň na Ukrajine: Protiofenzívu pri Chersone okupanti čakali. Vydržia ruské obranné línie?. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-30. Dostupné online [cit. 2022-10-11]. ISSN 1335-4418.
  2. a b c d KRČMÁRIK, Matúš. Týždeň na Ukrajine: Ruské deti cvičia s kalašnikovmi, Putin podpisom potvrdil Ruský svet. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-06. Dostupné online [cit. 2022-10-19]. ISSN 1335-4418.
  3. ČTK. Ukrajina spustila ofenzívu na juhu krajiny, Rusko hovorí o jej ťažkých stratách. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-29. Dostupné online [cit. 2022-10-19]. ISSN 1335-4418.
  4. iDNES.cz, ČTK. Ukrajinci pokračují v protiofenzivě na jihu země, Rusové mění pozice. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-08-31. Dostupné online [cit. 2022-10-19].
  5. SITA. Ukrajinská armáda na juhu zatlačila frontovú líniu a spôsobila Rusom veľké straty. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-31. Dostupné online [cit. 2022-10-19]. ISSN 1335-4418.
  6. ČTK. Ukrajinské sily ostreľujú ruské pozície na juhu krajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-31. Dostupné online [cit. 2022-10-19]. ISSN 1335-4418.
  7. TASR. Tím inšpektorov z MAAE dorazil do Záporožia. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-31. Dostupné online [cit. 2022-10-19]. ISSN 1335-4418.
  8. TASR. Rusko víta návrh MAAE na zriadenie stálej misie v záporožskej elektrárni. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-31. Dostupné online [cit. 2022-10-19]. ISSN 1335-4418.
  9. HAVLICKÁ, Kateřina; ČTK. Stovky Rusů prchají z Belgorodu u ukrajinských hranic. Obávají se útoků. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-08-30. Dostupné online [cit. 2022-10-19].
  10. TASR. Rusko plytvá raketami Kalibr proti dreveným atrapám. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-30. Dostupné online [cit. 2022-10-19]. ISSN 1335-4418.
  11. TASR. Švédsko daruje Ukrajine delostreleckú muníciu v hodnote desiatok miliónov eur. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-31. Dostupné online [cit. 2022-10-19]. ISSN 1335-4418.
  12. TASR. EÚ zastaví platnosť dohody o zjednodušenom vydávaní víz s Ruskom. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-31. Dostupné online [cit. 2022-10-19]. ISSN 1335-4418.
  13. TASR. Ukrajinská armáda proti Rusom vedie dve ofenzívy, potvrdil prezidentov poradca. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-07. Dostupné online [cit. 2022-10-24]. ISSN 1335-4418.
  14. ČTK; SITA. Ukrajinci zrejme v Charkovskej oblasti využili moment prekvapenia, hlásia postup o kilometre. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-08. Dostupné online [cit. 2022-10-24]. ISSN 1335-4418.
  15. a b c d e FILO, Jakub. Úspešná ukrajinská protiofenzíva. Ako prebehla a aké sú štyri kľúčové zistenia?. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-10. Dostupné online [cit. 2022-11-01]. ISSN 1335-4418.
  16. ČTK. Ukrajinské ozbrojené sily prešli do protiofenzívy v Charkovskej oblasti na východe krajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-06. Dostupné online [cit. 2022-10-24]. ISSN 1335-4418.
  17. ČTK; SITA. Ukrajinci zrejme v Charkovskej oblasti využili moment prekvapenia, hlásia postup o kilometre. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-08. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  18. TASR. Zelenskyj: Ukrajina v septembri získala späť 6000 kilometrov štvorcových územia. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-12. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  19. a b c SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Týždeň na Ukrajine: Obrancovia postupujú aj na juhu, v Kremli vypukla panika. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-13. Dostupné online [cit. 2022-10-24]. ISSN 1335-4418.
  20. PATAJ, Roman. Vývoj bojov (207. deň): Ukrajinci ukoristili ďalšiu vzácnu trofej – Rusmi vychvaľovaný tank T-90M. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-09-19. Dostupné online [cit. 2022-11-08]. ISSN 1339-844X.
  21. Military Watch Magazine. Ukraine Captures Russia’s Most Capable Battle Tank in Unprecedented Gain: T-90M Likely to Be Shipped West For Study [online]. militarywatchmagazine.com, 2022-09-19, [cit. 2022-11-08]. Dostupné online.
  22. Peter Suciu, 19fortyfive. Putin should be worried about Ukraine capturing one of Russia's new T-90M tanks [online]. businessinsider.com, 2022-10-02, [cit. 2022-11-08]. Dostupné online.
  23. HARDING, Thomas. Captured modern Russian tank allows West to unlock defence systems [online]. thenationalnews.com, 2022-10-07, [cit. 2022-11-08]. Dostupné online.
  24. ČTK. Ukrajina: Ruské jednotky ostreľovali Charkov aj Slavjansk. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-07. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  25. Ukrajinská pravda,SITA. Ukrajinská armáda oslobodila na juhu krajiny ďalšie dediny, oficiálne o tom bude informovať neskôr. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-07. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  26. SITA. Armáda v Chersonskej oblasti zničila čln s ruskými vojakmi na palube. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-07. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  27. ČTK. Po výbuchu auta zomrel šéf okupačnej správy v juhoukrajinskom Berďansku. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-06. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  28. ČTK. Ruskom dosadený šéf ukrajinského Michajlivky bol zabitý pri výbuchu nálože pod autom. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  29. Hromadske. V okupovanom Berďansku spáchali atentát na dosadeného starostu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-06. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  30. ČTK; SITA. Ukrajinci zrejme v Charkovskej oblasti využili moment prekvapenia, hlásia postup o kilometre. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-08. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  31. SITA. Ukrajinská rozviedka vyhodila do vzduchu sklad okupantov v Záporožskej oblasti. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-05. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  32. TASR. Referendum v Chersonskej oblasti je pozastavené, oznámila proruská samospráva. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-05. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  33. SME. Personálne straty ruskej armády presiahli 50-tisíc, tvrdí Ukrajina. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-06. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  34. SITA. Niektoré ruské jednotky utrpeli viac ako 40-percentné straty, tvrdí Ukrajina. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-07. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  35. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Kremľu zostali Irán a Severná Kórea. Rusi sa u nich snažia nakúpiť rakety a muníciu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-06. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  36. TASR. Rusko podľa amerických tajných služieb nakupuje delostreleckú muníciu od KĽDR. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-09-06. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1336-197X.
  37. TASR. Pentagón potvrdil, že Rusko nakupuje muníciu od Severnej Kórey. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-07. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  38. TASR. Severná Kórea poprela, že posiela Rusku delostreleckú muníciu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-11-08. Dostupné online [cit. 2022-11-09]. ISSN 1335-4418.
  39. ČTK. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vyzvala na ukončenie bojov v záporožskej elektrárni. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-06. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  40. TASR. Guterrers vyzval na bezpečnostnú zónu v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-06. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  41. TASR. Enerhoatom: V Záporožskej elektrárni ostanú nastálo dvaja experti z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-05. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  42. ČTK; TASR. Odstavili aj posledný reaktor, záporožská elektráreň je úplne mimo prevádzky. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-11. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  43. TASR. Pobaltské štáty sa dohodli na obmedzení vstupu ruských občanov na svoje územie. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-07. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4418.
  44. KRČMÁRIK, Matúš. Týždeň na Ukrajine: Putin stráca územia aj spojencov. Dohovára mu aj Erdogan. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-20. Dostupné online [cit. 2022-11-08]. ISSN 1335-4418.
  45. TASR; BBC. Ukrajinská armáda po ziskoch v Charkovskej oblasti mieri na mestá v Donbase. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-14. Dostupné online [cit. 2022-11-09]. ISSN 1335-4418.
  46. ČTK. Ukrajina dosahuje výrazné úspechy aj na južnom fronte, tvrdí ISW. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-13. Dostupné online [cit. 2022-11-10]. ISSN 1335-4418.
  47. SITA. Ruská armáda ustupuje na Krym, tvrdí ukrajinská armáda. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-14. Dostupné online [cit. 2022-11-10]. ISSN 1335-4418.
  48. SME. Rusko na Ukrajine zrejme prvýkrát použilo drony iránskej výroby. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-14. Dostupné online [cit. 2022-11-10]. ISSN 1335-4418.
  49. TASR. Ukrajinská armáda údajne zostrelila "samovražedný" dron iránskej výroby. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-11-10]. ISSN 1335-4418.
  50. ONDRÁŠIK, Branislav. Je to úspech, ale nie zlom. Potrebujeme letectvo a protilietadlové zbrane, odkazujú Ukrajinci. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-12. Dostupné online [cit. 2022-11-08]. ISSN 1335-4418.
  51. TASR. Zelenskyj navštívil nedávno oslobodené mesto Izium na východe Ukrajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-14. Dostupné online [cit. 2022-11-10]. ISSN 1335-4418.
  52. SITA. V Británii vycvičili takmer päťtisíc ukrajinských vojakov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-14. Dostupné online [cit. 2022-11-10]. ISSN 1335-4418.
  53. a b ČTK. Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, týka sa 300-tisíc záložníkov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-21. Dostupné online [cit. 2022-11-13]. ISSN 1335-4418.
  54. SITA; TASR. Dekrét o čiastočnej mobilizácii nestanovuje žiadne parametre. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-22. Dostupné online [cit. 2022-11-14]. ISSN 1335-4418.
  55. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Putinova mobilizácia má znaky etnických čistiek. V Burjatsku povolávajú študentov na prednáškach. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-23. Dostupné online [cit. 2022-11-14]. ISSN 1335-4418.
  56. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Putin na Ukrajine prehráva, mobilizácia je prejav zúfalstva. Rusi chcú vojnu sledovať z gauča. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-21. Dostupné online [cit. 2022-11-13]. ISSN 1335-4418.
  57. SKY NEWS; TASR. Ruský prezident Putin by sa mal prihovoriť k národu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-21. Dostupné online [cit. 2022-11-13]. ISSN 1335-4418.
  58. TASR. Ceny letov z Moskvy po Putinovom oznámení mobilizácie prudko stúpli. Niektoré sa úplne vypredali. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-21. Dostupné online [cit. 2022-11-13]. ISSN 1335-4418.
  59. SITA. Ďalší Rusi opúšťajú krajinu, ceny leteniek presiahli tisíc eur. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-21. Dostupné online [cit. 2022-11-13]. ISSN 1335-4418.
  60. THE GUARDIAN. Doprava na východnej hranici Fínska s Ruskom sa v noci zintenzívnila. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-22. Dostupné online [cit. 2022-11-14]. ISSN 1335-4418.
  61. TASR; ČTK. Na ruskej hranici s juhom Fínska je pomerne rušno. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-23. Dostupné online [cit. 2022-11-14]. ISSN 1335-4418.
  62. TASR. Na rusko-gruzínskych hraniciach sa vytvoril desaťkilometrový rad. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-24. Dostupné online [cit. 2022-11-15]. ISSN 1335-4418.
  63. BANSKÁ, Stella. Rusov do Fínska už nepustia. Ani tých, ktorí sa chcú vyhnúť Putinovej mobilizácii [online]. ereport.sk, 2022-09-30, [cit. 2022-11-16]. Dostupné online.
  64. Fínsko od polnoci uzatvára hranice pre ruských. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-09-29. Dostupné online [cit. 2022-11-16]. ISSN 1339-844X.
  65. NEXTA. Rusi musia odstrániť z áut znaky podporujúce vojnu, ak chcú prejsť do Gruzínska. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-23. Dostupné online [cit. 2022-11-15]. ISSN 1335-4418.
  66. ČTK. Novaja Gazeta: Od vyhlásenia mobilizácie utieklo z Ruska už viac ako 260-tisíc mužov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-25. Dostupné online [cit. 2022-11-15]. ISSN 1335-4418.
  67. TASR. Do zákopov s Putinom. Rusi vyšli do ulíc kvôli mobilizácii. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-21. Dostupné online [cit. 2022-11-13]. ISSN 1335-4418.
  68. TASR. V Rusku zatkli na protestoch proti mobilizácii viac ako 1300 ľudí. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-21. Dostupné online [cit. 2022-11-13]. ISSN 1335-4418.
  69. ČTK. Ruská polícia zadržala na protestoch proti mobilizácii vyše tisíc ľudí. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-21. Dostupné online [cit. 2022-11-13]. ISSN 1335-4418.
  70. GUARDIAN, The. Počas protestov v Rusku už zadržali viac ako dvetisíc ľudí. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-25. Dostupné online [cit. 2022-11-15]. ISSN 1335-4418.
  71. SITA. Viac ako polovica zadržaných demonštrantov v Rusku sú ženy. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-22. Dostupné online [cit. 2022-11-14]. ISSN 1335-4418.
  72. ČTK. Rusko: Pri protestoch proti mobilizácii zadržali 1 323 ľudí. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-22. Dostupné online [cit. 2022-11-14]. ISSN 1335-4418.
  73. TASR. Na ruský úrad náboru do armády zaútočili zápalnou fľašou, horela aj samospráva. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-22. Dostupné online [cit. 2022-11-13]. ISSN 1335-4418.
  74. TASR. V Rusku postrelili predsedu odvodovej komisie. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-26. Dostupné online [cit. 2022-11-15]. ISSN 1335-4418.
  75. ČTK. Ruský rubeľ spadol oproti doláru najnižšie za viac ako dva mesiace. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-21. Dostupné online [cit. 2022-11-13]. ISSN 1335-4418.
  76. TASR. Ruský parlament sprísnil tresty vojakom za dezerciu a ignorovanie rozkazov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-20. Dostupné online [cit. 2022-11-12]. ISSN 1335-4418.
  77. TASR. Ruská pravoslávna cirkev sľubuje vojakom za smrť na bojisku odpustenie hriechov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-26. Dostupné online [cit. 2022-11-15]. ISSN 1335-4418.
  78. Hromadske. Rusi ostreľovali mesto Kurachovo pri Donecku, zranilo sa 12 ľudí. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-21. Dostupné online [cit. 2022-11-13]. ISSN 1335-4418.
  79. CNN,TASR. Ruské rakety zasiahli obytné budovy v Charkove. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-21. Dostupné online [cit. 2022-11-13]. ISSN 1335-4418.
  80. Hromadske. Ruské rakety zasiahli mesto Záporožie. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-21. Dostupné online [cit. 2022-11-13]. ISSN 1335-4418.
  81. SITA. Mykolajiv bol v noci terčom masívneho ruského raketového útoku. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-22. Dostupné online [cit. 2022-11-14]. ISSN 1335-4418.
  82. ČTK. Ruské invázne sily útočili na Záporožie, uviedli ukrajinské úrady. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-22. Dostupné online [cit. 2022-11-14]. ISSN 1335-4418.
  83. ČTK. Rusko zaútočilo iránskymi dronmi na Kryvyj Rih a prístav Očakiv. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-22. Dostupné online [cit. 2022-11-13]. ISSN 1335-4418.
  84. NEXTA. V okupovanom meste v Luhanskej oblasti vybuchol muničný sklad. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-21. Dostupné online [cit. 2022-11-13]. ISSN 1335-4418.
  85. ČTK. Ukrajinci podľa britskej rozviedky podnikajú protiútoky v Doneckej oblasti. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-23. Dostupné online [cit. 2022-11-14]. ISSN 1335-4418.
  86. NEXTA. Ukrajinská armáda znovu obsadila stratené pozície južne od Bachmutu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-23. Dostupné online [cit. 2022-11-15]. ISSN 1335-4418.
  87. HROMADSKE. Ukrajinské útoky na juhu nútia okupantov k ústupu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-23. Dostupné online [cit. 2022-11-15]. ISSN 1335-4418.
  88. ČTK. Ukrajina: V Moskvou ovládaných častiach sa začali pseudoreferendá. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-23. Dostupné online [cit. 2022-11-16]. ISSN 1335-4418.
  89. Hromadske. Rusko údajne plánuje zaútočiť na zdroje elektriny a tepla v Kyjeve. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-21. Dostupné online [cit. 2022-11-13]. ISSN 1335-4418.
  90. SME. Ukrajina vymenila Viktora Medvedčuka za množstvo obrancov Mariupoľa. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-21. Dostupné online [cit. 2022-11-12]. ISSN 1335-4418.
  91. ČTK. Najväčšia výmena zajatcov od začiatku vojny. Rusko prepustilo obrancov Mariupoľa aj veliteľov pluku Azov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-22. Dostupné online [cit. 2022-11-12]. ISSN 1335-4418.
  92. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Kremeľ pri výmene väzňov prepustil aj veliteľa pluku Azov. Nacionalista Girkin hovorí o zrade. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-22. Dostupné online [cit. 2022-11-12]. ISSN 1335-4418.
  93. TASR. Zajatých Ukrajincov mučili, tvrdí šéf vojenskej rozviedky. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-22. Dostupné online [cit. 2022-11-13]. ISSN 1335-4418.
  94. SITA. V oslobodených oblastiach Charkovskej oblasti našli ďalšie masové pohrebiská. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-23. Dostupné online [cit. 2022-11-15]. ISSN 1335-4418.
  95. ČTK. Ruské ministerstvo obrany zbavilo funkcie námestníka Dmitrija Bulgakova. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-24. Dostupné online [cit. 2022-11-15]. ISSN 1335-4418.
  96. TASR. Irán ľutuje, že sa Ukrajina rozhodla s ním obmedziť diplomatické vzťahy. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-24. Dostupné online [cit. 2022-11-15]. ISSN 1335-4418.
  97. WASHINGTON POST; PAĽOVČÍKOVÁ, Barbora; BARGHOUTY, Leila. Svätá Javelin Škandalózna. Internetová satira zbiera milióny pre ukrajinskú armádu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-19. Dostupné online [cit. 2022-11-12]. ISSN 1335-4418.
  98. a b TASR. Obyvatelia okupovaných ukrajinských oblastí ignorujú referendá. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-23. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  99. SKY NEWS. O pripojení sa k Rusku sa hlasuje mimo volebných miestností. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-23. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  100. a b SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Podomová anketa, hlasovanie v kukle či pod dohľadom samopalu. Ako vyzerajú zinscenované referendá na Ukrajine?. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-24. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  101. TASR. Účasť na referendách bola v piatok asi 20 percent, tvrdia ruské médiá. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-24. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  102. SITA. Proruské úrady tvrdia, že okupované regióny hlasovali za pripojenie sa k Rusku. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-28. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  103. TASR; ČTK. Proruské úrady tvrdia, že ľudia na okupovanej Ukrajine sa chcú pripojiť k Rusku. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-27. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  104. CNN. Borrell odsúdil nelegálne referendá na okupovaných územiach Ukrajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-28. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  105. GUARDIAN, The. Spojené kráľovstvo nikdy neuzná ruské pokusy o anexiu častí Ukrajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-28. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  106. TASR. Nemecko neuzná výsledky ukrajinských referend o pripojení k Rusku. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-28. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  107. TASR. Erdogan: Referendá sťažujú snahy o diplomatické riešenie konfliktu na Ukrajine. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-28. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  108. TASR. Srbsko neuzná výsledky ruských "referend" o ukrajinských územiach. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-28. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  109. TASR. V Kremli v piatok ohlásia anexiu ďalších ukrajinských území. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-29. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  110. TASR. Putin podpísal zmluvy o anexii ďalších ukrajinských oblastí, Zelenskyj požiadal o vstup do NATO. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-30. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  111. a b c d e f ONDERČANIN, Lukáš. Týždeň na Ukrajine: Ruský južný front kolabuje. Moskva nevie, čo anektovala. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-04. Dostupné online [cit. 2022-11-18]. ISSN 1335-4418.
  112. Ukrajinská pravda. Okupanti v Chersonskej oblasti nie sú schopní útočných operácií. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-28. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  113. TASR. Ukrajina získala úplnú kontrolu nad Lymanom, oznámil Zelenskyj. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-02. Dostupné online [cit. 2022-11-18]. ISSN 1335-4418.
  114. TASR. Zlá komunikácia aj chyby veliteľov. Prokremeľské noviny píšu o páde Lymanu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-03. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  115. ČTK. Ukrajinci vstúpili do Lymanu, Rusi z mesta sťahujú vojakov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-01. Dostupné online [cit. 2022-11-18]. ISSN 1335-4418.
  116. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ďalšie zlyhanie. Už aj kremeľskí propagandisti kritizujú mobilizáciu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-28. Dostupné online [cit. 2022-11-18]. ISSN 1335-4418.
  117. TASR. Ruské úrady napravia povolávanie ľudí nespôsobilých pre službu v armáde. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-25. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  118. PODLEŠÁK, Václav. Putin vyslal k Ukrajině „jaderný“ vlak, základnu opustila i superponorka. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-10-04. Dostupné online [cit. 2022-11-23].
  119. TASR. Ukrajina žiada o zrýchlený vstup do NATO [online]. startitup.sk, 2022-09-30, [cit. 2023-06-13]. Dostupné online.
  120. TASR. Ukrajinský premiér potvrdil, že Kyjev podpísal žiadosť o zrýchlený vstup do NATO. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-30. Dostupné online [cit. 2023-06-13]. ISSN 1335-4418.
  121. MIKUŠOVIČ, Dušan. Medzi poslednými, ale hladko. Poslanci súhlasili so vstupom Fínska a Švédska do NATO. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-09-27. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1339-844X.
  122. Poslanci schválili vstup Fínska a Švédska do. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-09-27. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1339-844X.
  123. TASR. Prezidentka ratifikovala vstup Švédska a Fínska do NATO. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-28. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  124. TASR. Slovensko má vyrobiť pre Ukrajinu 16 húfnic Zuzana 2. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-02. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  125. ČTK. Plynovod Nord Stream poškodili výbuchy. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-27. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  126. ČTK. Meranie zachytilo silné výbuchy v miestach únikov plynu z Nord Streamu. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2022-09-27. Dostupné online [cit. 2022-11-19].
  127. TASR. Švédsko hlási ďalší únik plynu z potrubia Nord Streamu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-29. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  128. ONDERČANIN, Lukáš. Z Nord Streamu uniká plyn, za výbuchmi vidia aj sabotáž. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-27. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  129. TASR. Potrvá až dva týždne, kým Dánsko bude môcť preskúmať úniky z Nord Streamov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-28. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  130. TASR. V Baltskom mori už nie sú viditeľné úniky z plynovodov Nord Stream. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-14. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  131. ČTK. Dánski vyšetrovatelia potvrdili rozsiahle poškodenie plynovodov Nord Stream. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-18. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  132. ONDERČANIN, Lukáš. Nord Stream vybuchol pár dní potom, ako dve záhadné lode zmizli z radarov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-11-14. Dostupné online [cit. 2022-11-19]. ISSN 1335-4418.
  133. TASR. Biely dom odmietol tvrdenia, že USA stoja za sabotážou plynovodu Nord Stream. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-02-09. Dostupné online [cit. 2023-02-09]. ISSN 1335-4418.
  134. iDNES.cz, ČTK. Nord Stream nezničili Ukrajinci, míní Putinovi blízký tajemník Patrušev. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2023-03-13. Dostupné online [cit. 2023-03-16].
  135. SKY NEWS; TASR. Ukrajinskí vojaci rýchlo postupujú na juhu krajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-04. Dostupné online [cit. 2022-11-22]. ISSN 1335-4418.
  136. BBC. Ukrajinské jednotky postupujú na juh a posunuli frontovú líniu vpred až o ďalších 20 kilometrov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-06. Dostupné online [cit. 2022-11-22]. ISSN 1335-4418.
  137. a b c d e f g h i ONDERČANIN, Lukáš. Raketové útoky neboli odvetou za most, Putin ich plánoval už dlhšie. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-11. Dostupné online [cit. 2022-11-20]. ISSN 1335-4418.
  138. a b c ČTK. Ukrajina postupuje v protiofenzíve na juhu aj severovýchode, uviedlo britské ministerstvo obrany. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-05. Dostupné online [cit. 2022-11-22]. ISSN 1335-4418.
  139. ČTK. Čiastočná mobilizácia má zatiaľ väčší vplyv vo vnútri Ruska ako na Ukrajine. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-05. Dostupné online [cit. 2022-11-23]. ISSN 1335-4418.
  140. THE GUARDIAN. Sedem ruských rakiet v noci zasiahlo Záporožie. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-06. Dostupné online [cit. 2022-11-22]. ISSN 1335-4418.
  141. iDNES.cz, ČTK. Rusové v Záporoží použili bezpilotní letouny. Obětí útoku na domy je jedenáct. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-10-07. Dostupné online [cit. 2022-11-22].
  142. TASR. Útok na Chmeľnyckú oblasť podniklo Rusko z územia Bieloruska. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-06. Dostupné online [cit. 2022-11-22]. ISSN 1335-4418.
  143. TASR. Lukašenko obvinil Ukrajinu z provokácií na hraniciach. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-04. Dostupné online [cit. 2022-11-23]. ISSN 1335-4418.
  144. ČTK. Ukrajinci hlásia oslobodenie päťdesiatky obcí pri postupe na juhu krajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-04. Dostupné online [cit. 2022-11-22]. ISSN 1335-4418.
  145. TASR. Zelenskyj udelil veliteľom pluku Azov rad Zlatej hviezdy a titul Hrdina Ukrajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-03. Dostupné online [cit. 2022-11-24]. ISSN 1335-4418.
  146. THE GUARDIAN. Od vyhlásenie mobilizácie bolo povolaných 200-tisíc Rusov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-04. Dostupné online [cit. 2022-11-23]. ISSN 1335-4418.
  147. SME. Ukrajina: Prví mobilizovaní ruskí záložníci prišli do Donbasu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-03. Dostupné online [cit. 2022-11-23]. ISSN 1335-4418.
  148. iDNES.cz, ČTK. Zmobilizovali jsme už 200 tisíc, hlásí Šojgu. A možná i milion utekl. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-10-04. Dostupné online [cit. 2022-11-23].
  149. HAVLICKÁ, Kateřina. Bída ruské armády. V opuštěných zákopech se našla maketa kalašnikova. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-10-06. Dostupné online [cit. 2022-11-23].
  150. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Výstroj si kupujú sami, výcvik ani jedlo nedostanú. Ruskí branci už na fronte umierajú. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-16. Dostupné online [cit. 2022-11-23]. ISSN 1335-4418.
  151. SITA. Na ruskej strane padlo už 61-tisíc vojakov, tvrdia Ukrajinci. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-05. Dostupné online [cit. 2022-11-23]. ISSN 1335-4418.
  152. TASR. Rusko zavŕšilo anexiu, Putin podpísal zákony o pripojení ukrajinských regiónov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-05. Dostupné online [cit. 2022-11-23]. ISSN 1335-4418.
  153. TASR. Severná Kórea podporila anexiu ukrajinských oblastí Ruskom. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-04. Dostupné online [cit. 2022-11-23]. ISSN 1335-4418.
  154. TASR. Rusko vymenovalo nového veliteľa vojsk na Ukrajine. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-08. Dostupné online [cit. 2022-11-23]. ISSN 1335-4418.
  155. ONDERČANIN, Lukáš. Mäsiara zo Sýrie strieda generál Armageddon. Ruskému útoku velí milovník bombardovania. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-10. Dostupné online [cit. 2022-11-23]. ISSN 1335-4418.
  156. iDNES.cz, ČTK. Na Ukrajinu zamíří tank Tomáš. Češi se na něj složili ani ne za měsíc. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-10-03. Dostupné online [cit. 2022-11-23].
  157. SVĚTNIČKA, Lubomír. Stíhačky, lodě i domobrana. Norsko zvýšilo ochranu své ropné infrastruktury. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-10-04. Dostupné online [cit. 2022-11-23].
  158. SITA. Časť mosta spájajúceho Rusko s Krymom sa zrútila, podľa Moskvy vybuchla bomba v kamióne. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-08. Dostupné online [cit. 2022-11-20]. ISSN 1335-4418.
  159. a b c KRČMÁRIK, Matúš. Rusku na kľúčovom moste horí zásobovanie armády na juhu. Ostáva mu už len trasa s partizánmi. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-08. Dostupné online [cit. 2022-11-20]. ISSN 1335-4418.
  160. KRČMÁRIK, Matúš. Požiar mosta ukázal ohromujúcu slabinu ruskej armády. Ukrajinci ju poznajú a trpezlivo využívajú. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-09. Dostupné online [cit. 2022-11-20]. ISSN 1335-4418.
  161. GUARDIAN, The. Je nepravdepodobné, že Kerčský most bude funkčný do septembra 2023. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-11-09. Dostupné online [cit. 2022-11-20]. ISSN 1335-4418.
  162. AFP. Moskva nariadila kompletné dokončenie opráv Kerčského most do konca júla 2023. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-14. Dostupné online [cit. 2022-11-28]. ISSN 1335-4418.
  163. TASR. Na Kerčskom moste došlo k silnému výbuchu a požiaru. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-08. Dostupné online [cit. 2022-11-20]. ISSN 1335-4418.
  164. a b c d e KRČMÁRIK, Matúš. Rusko sa mstí za Kerčský most. Bombarduje celú Ukrajinu, do boja sa hlási aj Lukašenko. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-10. Dostupné online [cit. 2022-11-26]. ISSN 1335-4418.
  165. ČTK, iDNES.cz. Rakety jsou odveta za Kerčský most, řekl Putin. Letěly i z moře přes Moldavsko. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-10-10. Dostupné online [cit. 2022-11-26].
  166. TASR. Útoky na ukrajinské mestá sú odvetou za výbuch na Kerčskom moste, vyhlásil Putin. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-10. Dostupné online [cit. 2022-11-28]. ISSN 1335-4418.
  167. GUARDIAN, The. Výbuchy hlásia aj z Ľvova, Mykolajiva, Žytomyru či Ternopilu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-10. Dostupné online [cit. 2022-11-26]. ISSN 1335-4418.
  168. TASR. Raketový útok na Kyjev si vyžiadal obete a ranených. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-10. Dostupné online [cit. 2022-11-26]. ISSN 1335-4418.
  169. TASR. Počet obetí ruských útokov stúpol na 19. V Kyjeve sa opäť rozozvučali sirény. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-11. Dostupné online [cit. 2022-11-26]. ISSN 1335-4418.
  170. ČTK. Ruské raketové útoky zasiahli okolo 30 percent energetickej infraštruktúry.. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-11. Dostupné online [cit. 2022-11-26]. ISSN 1335-4418.
  171. SITA. Ukrajinský premiér vyzval na šetrenie elektrinou. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-12. Dostupné online [cit. 2022-11-26]. ISSN 1335-4418.
  172. a b c d e SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Týždeň na Ukrajine: Nijaká evakuácia, ale deportácia. Úrady varujú pred čistkami v Chersone. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-18. Dostupné online [cit. 2022-11-25]. ISSN 1335-4418.
  173. TASR. Putin je terčom kritiky ruských nacionalistov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-10. Dostupné online [cit. 2022-11-28]. ISSN 1335-4418.
  174. SITA. Rusko vyčerpalo značnú časť svojej presne navádzanej munície, tvrdí zdroj z NATO. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-12. Dostupné online [cit. 2022-11-26]. ISSN 1335-4418.
  175. ČTK. Rusko na Ukrajinu vypálilo rakety za pol miliardy dolárov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-11. Dostupné online [cit. 2022-11-26]. ISSN 1335-4418.
  176. SITA. Moskva minula za masové bombardovanie Ukrajiny 400 až 700 miliónov dolárov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-11. Dostupné online [cit. 2022-11-26]. ISSN 1335-4418.
  177. iDNES.cz, ČTK. Ukrajina úspěšně likviduje útočící drony. Rusům válku nevyhrají, říká analýza. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-10-07. Dostupné online [cit. 2022-11-27].
  178. GUARDIAN, The. Šesťdesiat percent bezpilotných lietadiel Šáhid vypustených Ruskom 10. októbra bolo zničených. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-12. Dostupné online [cit. 2022-11-28]. ISSN 1335-4418.
  179. TASR. Ukrajina opätovne dobyla v Chersonskej oblasti ďalších päť obcí. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-12. Dostupné online [cit. 2022-11-27]. ISSN 1335-4418.
  180. TASR. Ukrajina opätovne dobyla v Chersonskej oblasti ďalších päť obcí. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-12. Dostupné online [cit. 2022-11-28]. ISSN 1335-4418.
  181. SITA; THE GUARDIAN. Ruské sily sa po ústupe v Chersonskej oblasti snažia konsolidovať novú frontovú líniu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-13. Dostupné online [cit. 2022-11-28]. ISSN 1335-4418.
  182. ČTK. Intenzívne boje pokračujú najmä v Doneckej, Luhanskej a Chersonskej oblasti. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-16. Dostupné online [cit. 2022-11-28]. ISSN 1335-4418.
  183. THE GUARDIAN. Británia: Rusko veľmi pomaly napreduje v centrálnom Donbase. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-14. Dostupné online [cit. 2022-11-28]. ISSN 1335-4418.
  184. ČTK. Ukrajinské velenie hlási neúspech ruských útokov na východe krajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-12. Dostupné online [cit. 2022-11-27]. ISSN 1335-4418.
  185. SITA. Kanada poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-12. Dostupné online [cit. 2022-11-27]. ISSN 1335-4418.
  186. NATO chce prioritne poskytnúť Ukrajine systémy protivzdušnej obrany. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-11-27]. ISSN 1335-4418.
  187. TASR. Americký generál vyzval na pokrytie Ukrajiny protivzdušnou obranou. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-12. Dostupné online [cit. 2022-11-27]. ISSN 1335-4418.
  188. ČTK. Holanďania dodajú Ukrajine systémy protivzdušnej obrany za 15 miliónov eur. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-12. Dostupné online [cit. 2022-11-27]. ISSN 1335-4418.
  189. SITA. Spojenci prisľúbili Ukrajine posilnenie protivzdušnej ochrany. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-13. Dostupné online [cit. 2022-11-28]. ISSN 1335-4418.
  190. ČTK. Nemecko počas nasledujúcich dní odovzdá Ukrajine prvý protivzdušný systém Iris-T. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-10. Dostupné online [cit. 2022-11-27]. ISSN 1335-4418.
  191. ČTK. Ukrajinský minister obrany potvrdil dodávku systému IRIS-T SLM z Nemecka. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-12. Dostupné online [cit. 2022-11-27]. ISSN 1335-4418.
  192. TASR. Biden prisľúbil Zelenskému moderné systémy protivzdušnej obrany. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-11. Dostupné online [cit. 2022-11-27]. ISSN 1335-4418.
  193. TASR. Británia dodá Ukrajine protilietadlové rakety. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-13. Dostupné online [cit. 2022-11-28]. ISSN 1335-4418.
  194. SME. Na Ukrajinu dorazili ďalšie štyri americké ľahké salvové raketomety HIMARS. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-12. Dostupné online [cit. 2022-11-28]. ISSN 1335-4418.
  195. AFP, The Guardian,TASR. Rusko a Bielorusko nasadia spoločné regionálne jednotky. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-10. Dostupné online [cit. 2022-11-27]. ISSN 1335-4418.
  196. TASR. Do Bieloruska prišli prví ruskí vojaci, ktorí sa majú zapojiť do spoločnej jednotky. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-15. Dostupné online [cit. 2022-11-28]. ISSN 1335-4418.
  197. ČTK, iDNES.cz. Musk se pře s Pentagonem o internet na Ukrajině, už ho nechce platit. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-10-14. Dostupné online [cit. 2022-11-27].
  198. TASR. Zelenskyj na Deň obrancov prisľúbil víťazstvo vo vojne s Ruskom. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-14. Dostupné online [cit. 2022-11-29]. ISSN 1335-4418.
  199. SME. Rusko podniklo kybernetické útoky aj na slovenské úrady. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-12. Dostupné online [cit. 2022-11-27]. ISSN 1335-4418.
  200. TASR. Inflácia na Ukrajine sa zrýchľuje viac, než sa očakávalo. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-10. Dostupné online [cit. 2022-11-28]. ISSN 1335-4418.
  201. TASR. Dánsky ostrov Bornholm sa ocitol bez elektriny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-10. Dostupné online [cit. 2022-11-27]. ISSN 1335-4418.
  202. Ostrov Bornholm ostal bez elektriny, podvodný kábel zo Švédska bol vraj preseknutý. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA). Dostupné online [cit. 2022-11-27].
  203. ČTK. Zelenskyj informuje o tvrdých bojoch v okolí dvoch miest na Donbase. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-16. Dostupné online [cit. 2022-12-01]. ISSN 1335-4418.
  204. a b c d e ONDERČANIN, Lukáš. V Kremli vidno rozkol, Cherson môžu oslobodiť do konca roka. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-25. Dostupné online [cit. 2022-12-01]. ISSN 1335-4418.
  205. SITA. Ukrajinské sily zostrelili 36 zo 42 dronov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-17. Dostupné online [cit. 2022-12-01]. ISSN 1335-4418.
  206. ČTK. Rusko udrelo na infraštruktúru v Dnepropetrovskej a Sumskej oblasti, hlásia úrady. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-17. Dostupné online [cit. 2022-12-01]. ISSN 1335-4418.
  207. ČTK. Rusko podniklo za deň desiatky útokov na Ukrajinu, uviedol generálny štáb. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-20. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  208. TASR. Bez elektriny je po ruských útokoch vyše 1100 ukrajinských miest. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-18. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  209. ČTK. Ruské útoky zničili podľa Zelenského 30 percent ukrajinských elektrární. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-18. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  210. TASR. V Kyjeve boli zavedené plánované výpadky elektriny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-23. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  211. ČTK. Rusko sa chystá na stiahnutie armády a okupačnej správy z Chersonu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-21. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  212. ČTK. Ruské sily pokračujú v budovaní prechodov cez rieku Dneper. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-22. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  213. ČTK. Proruské úrady začali evakuovať obyvateľov Chersonskej oblasti. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-19. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  214. SITA. Rusko ponúka ubytovanie pre ľudí, ktorí sa evakuujú z Chersonskej oblasti. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-14. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  215. TASR. Iránski inštruktori pomáhajú Rusom na Kryme pri útokoch s dronmi. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-20. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  216. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Irán na Ukrajinu neposlal len drony, ale aj inštruktorov. Dôkazov je dosť, hovorí Brusel. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-19. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  217. iDNES.cz, ČTK. Rusům pomáhají ovládat drony íránští instruktoři, na Krymu jsou jich desítky. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-10-19. Dostupné online [cit. 2022-12-03].
  218. TASR. Borrell: EÚ hľadá dôkaz o zapojení Iránu do vojny na Ukrajine. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-17. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  219. TASR. Európska únia pripravuje voči Iránu nové sankcie pre dodávky dronov Rusku. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-19. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  220. The Guardian. EÚ uvalila sankcie na troch iránskych generálov a zbrojársku firmu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-20. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  221. TASR; ČTK. V ruskom Jejsku sa zrútil bombardér na obytný dom, zomrelo 13 ľudí. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-17. Dostupné online [cit. 2022-12-04]. ISSN 1335-4418.
  222. ČTK. Na obytnú budovu v ruskom meste Jejsk spadlo vojenské lietadlo. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-17. Dostupné online [cit. 2022-12-04]. ISSN 1335-4418.
  223. The Guardian. Cez Krymský most môžu opäť prechádzať autobusy. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-17. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  224. PAVLÍČEK, Tomáš. Z Ruska zní hysterický nářek, říká zpravodaj Dorazín. Kerčský most je jedno z nejstřeženějších míst v Rusku [online]. Praha: Český rozhlas, 2022-10-08, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.
  225. ČTK. Ruské problémy po poškodení Kerčského mosta sa prehlbujú, uvádza Londýn. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-17. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  226. iDNES.cz, ČTK. Zásobování přes poničený Kerčský most kolabuje, Rusové hledají náhradní trasy. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-10-17. Dostupné online [cit. 2022-12-03].
  227. ČTK. Rusko vyslalo do Bieloruska deväťtisíc vojakov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-17. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  228. TASR. Bielorusko a Rusko budú mať ostré vojenské cvičenia. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-17. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  229. The Guardian. Nasadenie rusko-bieloruských síl je taktika rozptýlenia. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-21. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  230. SITA. Lukašenko sa bojí reakcie na mobilizáciu a účasť vo vojne. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-19. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  231. ČTK, iDNES.cz. Rusko stahuje část armády ze Sýrie. Izrael to může vybudit k pomoci Ukrajině. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-10-20. Dostupné online [cit. 2022-12-03].
  232. ČTK. Rusko presunulo časť síl zo Sýrie, Izrael by mohol zmeniť stratégiu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-20. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  233. SITA. Von der Leyenová označila ruské útoky za vojnové zločiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-19. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  234. a b ČTK. Európska únia uvoľnila ďalších päťsto miliónov eur pre Ukrajinu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-17. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  235. TASR. Slovensko sa zapojí do výcvikovej misie EÚ pre ukrajinských vojakov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-17. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  236. SITA. Ukrajine pomôže vyvinúť výstražný systém protivzdušnej obrany. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-19. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  237. ČTK. Záporožská elektráreň je po ostreľovaní bez prúdu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-17. Dostupné online [cit. 2022-12-04]. ISSN 1335-4418.
  238. ČTK. Rusko zodpovedá za väčšinu zločinov spáchaných na začiatku invázie na Ukrajinu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-18. Dostupné online [cit. 2022-12-04]. ISSN 1335-4418.
  239. SITA. Rusi vyhodili do vzduchu most cez rieku Krasna v Luhanskej oblasti. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-30. Dostupné online [cit. 2022-12-06]. ISSN 1335-4418.
  240. a b c d e f g h ONDERČANIN, Lukáš. Týždeň na Ukrajine: Putin verí, že v zime rozdelí Európu. Ukrajina už s tmou a chladom bojuje. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-11-01. Dostupné online [cit. 2022-12-06]. ISSN 1335-4418.
  241. a b c d ČTK; HRON, Jan. Cherson evakuován, hlásí Rusové. Posilují jednotky západně od Dněpru. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-10-28. Dostupné online [cit. 2022-12-06].
  242. SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Wagnerovci tlačia, no front sa v Bachmute takmer nehýbe. Ťažké boje o zničené mesto neustávajú. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-11-28. Dostupné online [cit. 2022-12-06]. ISSN 1335-4418.
  243. TASR. Útok dronmi v Sevastopoľskom zálive poškodil jedno ruské plavidlo. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-29. Dostupné online [cit. 2022-12-07]. ISSN 1335-4418.
  244. TASR. Rusko tvrdí, že útočné drony na Kryme využili koridor určený na vývoz obilia. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-30. Dostupné online [cit. 2022-12-07]. ISSN 1335-4418.
  245. TASR. Rusko pozastavuje účasť na dohode o vývoze obilia z Ukrajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-29. Dostupné online [cit. 2022-12-07]. ISSN 1335-4418.
  246. KRČMÁRIK, Matúš. Rusko znovu vydiera hladom. Dohoda, od ktorej odstupuje, zachránila sto miliónov ľudí. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-30. Dostupné online [cit. 2022-12-07]. ISSN 1335-4418.
  247. TASR. Guterres je hlboko znepokojený pozastavením účasti Ruska na obilnej dohode. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-30. Dostupné online [cit. 2022-12-07]. ISSN 1335-4418.
  248. The Guardian. EÚ vyzvala Rusko, aby zmenilo svoje rozhodnutie odstúpiť od dohody ktorá umožnila vývoz obilia. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-30. Dostupné online [cit. 2022-12-07]. ISSN 1335-4418.
  249. TASR. NATO vyzýva Rusko, aby urýchlene obnovilo svoju účasť na dohode o vývoze obilia. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-30. Dostupné online [cit. 2022-12-07]. ISSN 1335-4418.
  250. TASR. Biden kritizoval odstúpenie Ruska od dohody o vývoze obilia z Ukrajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-30. Dostupné online [cit. 2022-12-07]. ISSN 1335-4418.
  251. ČTK; TASR. Ukrajina tvrdí, že Rusko pre pozastavenie dohody o vývoze obilia blokuje 218 lodí. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-30. Dostupné online [cit. 2022-12-07]. ISSN 1335-4418.
  252. The Guardian. Ruské sily v noci zaútočili na elektrickú sieť v centrálnych oblastiach Ukrajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-27. Dostupné online [cit. 2022-12-08]. ISSN 1335-4418.
  253. SITA; The Guardian. Ruské sily v Chersonskej oblasti kradnú zdravotnícku techniku. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-29. Dostupné online [cit. 2022-12-07]. ISSN 1335-4418.
  254. ČTK. Putin je pripravený rokovať so Zelenským, hovorí prezident Guiney-Bissau v Kyjeve. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2022-10-26. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1336-1996.
  255. TA3. Putin chce rokovať so Zelenským, odovzdal mi odkaz, povedal prezident Guiney-Bissau. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2022-10-26. Dostupné online [cit. 2023-01-29].
  256. ČTK. Meduza: Putin by chcel prímerie, aby sa mohol pripraviť na ďalšie útoky. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-14. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1335-4418.
  257. TASR. Vodcovia žoldnierskej Vagnerovej skupiny majú v Kremli veľký vplyv, tvrdí Chodorkovskij. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-11-02. Dostupné online [cit. 2022-12-06]. ISSN 1335-4418.
  258. Independent. Moscow denies 700,000 have fled since Putin’s call-up order – but does not have ‘exact figure’ [online]. independent.co.uk, 2022-10-06, [cit. 2022-12-06]. Dostupné online.
  259. TASR. Žoldnieri z Vagnerovej skupiny pre straty znižujú náborové kritériá. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-30. Dostupné online [cit. 2022-12-06]. ISSN 1335-4418.
  260. ČTK; HAVRDOVÁ, Monika. Ruská armáda je v mizerném stavu, promluvily zápisy z opuštěné základny. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-10-27. Dostupné online [cit. 2022-12-07].
  261. ČTK. Slovinsko odovzdalo Ukrajine 28 modernizovaných tankov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-10-30. Dostupné online [cit. 2022-12-07]. ISSN 1335-4418.
  262. TASR. Americkí inšpektori kontrolujú použitie západných zbraní na Ukrajine. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-11-01. Dostupné online [cit. 2022-12-07]. ISSN 1335-4418.
  263. Sky News. Musk potvrdil, že bude Ukrajine naďalej financovať prístup k systému Starlink. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-11-02. Dostupné online [cit. 2022-12-06]. ISSN 1335-4418.
  264. TASR. Ruský súd pokutoval Wikimediu za obsah týkajúci sa ofenzívy na Ukrajine. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-11-01. Dostupné online [cit. 2022-12-07]. ISSN 1335-4418.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]