Portál:Letectvo/ďalšie odporúčané články

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Focke-Wulf Fw 190[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/1
Focke-Wulf Fw 190 050602-F-1234P-005.jpg

Focke-Wulf Fw 190 Würger („Strakoš“) bola nemecká jednomiestna jednomotorová stíhačka, používaná Luftwaffe vo veľkých množstvách počas druhej svetovej vojny. Vo svojej dobe bola jednou z najlepších stíhačiek. Od roku 1941 bolo vyrobených približne 20 000 kusov (vrátane asi 6 000 kusov vo verzii stíhacieho bombardéra).

Prvého septembra 1941 bola skupina britských Spitfirov F.Mk.V nad Gravelines vo Francúzsku napadnutá štyrmi dovtedy neznámymi nemeckými lietadlami s hviezdicovými motormi. Nemci získali výhodu prekvapivého útoku a podarilo sa im zostreliť štyri Spitfiry bez jedinej straty.

Tak sa objavil na scéne Focke-Wulf Fw 190, jedno z najlepších stíhacích lietadiel druhej svetovej vojny. Britskí piloti súpera nepoznali a panoval zmätok, ako ho identifikovať. Objavil sa dokonca názor, že ide o ukoristené francúzske Hawky H.75. Stroj bol vytvorený pod dohľadom Ing. Kurta Tanka. Vytvoril nové štandardy, ktorých sa museli držať i jeho novodobí súperi od jeho uvedenia až do konca vojny. Fw 190 bol dôležitým faktorom určujúcim silu a výkonnosť Luftwaffe.

Focke-Wulf Ta 152[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/2
Focke Wulf Ta152.jpg

Focke-Wulf Ta 152 bola jednomiestna jednomotorová nemecká stíhačka zo samého konca vojny, a pravdepodobne najlepšie vrtuľové stíhacie lietadlo celého konfliktu. Na šťastie pre Spojencov takmer nezasiahla do bojov.

História lietadla Focke-Wulf Ta 152 je tesne spätá s typom Fw 190. Už v okamžiku operačného nasadenia stíhačky Fw 190 A v lete 1941 považoval Kurt Tank za potrebné vyprojektovať a zaviesť do jednotiek Luftwaffe stíhacie lietadlo, ktoré by bolo schopné operovať vo veľkých výškach nedostupných pre vtedajšie štandardné nemecké i spojenecké stíhačky. Do mája 1942 pripravil Tank sériu konštrukčných štúdií vychádzajúcich z draku Fw 190 A, ale s použitím rôznych motorov a krídel s väčším rozpätím.

Messerschmitt Bf 109[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/3
Me109 G-6 D-FMBB 1.jpg

Messerschmitt Bf 109 bolo nemecké stíhacie lietadlo používané počas druhej svetovej vojny. Od konca 30. rokov bolo hlavným typom Luftwaffe, na tomto stroji lietali najúspešnejší nemeckí letci.

Vývoj preslávenej stodeviatky začal v roku 1934, kedy Luftwaffe zadala konkurz na vývoj moderného stíhacieho lietadla. Do konkurzu sa prihlásilo niekoľko firiem, ale do záverečných skúšok sa dostali iba dva prototypy. Jedným bol He 112 firmy Heinkel a Bf 109 firmy Messerschmitt. Obidva stroje boli moderné celokovové dolnoplošníky so zaťahovateľným podvozkom. Bf 109 vyšiel nakoniec zo skúšiek ako víťaz. Prvý prototyp Bf 109V-1 zatiaľ lietal s britským motorom Rolls Royce Kestrel a bolo zrejmé, že využíva prvky viacmiestného stroja Bf 108 Taifun, ktorý bol len nedávnym úspechom konštruktéra Willyho Messerschmitta.

Messerschmitt Bf 110[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/4
Bundesarchiv Bild 101I-377-2801-013, Flugzeug Messerschmitt Me 110.jpg

Messerschmitt Bf 110 bolo nemecké dvojmotorové stíhacie lietadlo používané počas druhej svetovej vojny.

Messerschmitt Bf 110 má všeobecne veľmi zmiešané hodnotenia. Bol často kritizovaný pre svoje zlyhanie počas bitky o Britániu, zatiaľ čo jeho úspechy v iných úlohách boli zväčša ignorované. Napriek všetkému, tento stroj, ktorý nesplnil očakávania Luftwaffe, dokázal spoľahlivo slúžiť Nemecku počas celej druhej svetovej vojny, ako sprievodný stíhač dlhého doletu, stíhací bombardér, prieskumník, stroj pre priamu podporu pozemných vojsk a aj ako nočný stíhač.

S projektovaním stroja začal Willy Messerschmitt na konci roku 1934, v Bayerische Flugzeugwerke v Augsburgu. Stroj „zerstörer“, ktorý požadoval veliteľ Luftwaffe, Hermann Göring, mal prenikať hlboko do nepriateľského územia, prípadne sprevádzať nemecké bombardéry.

Heinkel He 162[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/5
He162 color010.jpg

Heinkel He 162 Volksjäger („Ľudová stíhačka“) bolo nemecké prúdové stíhacie lietadlo, zavedené na konci druhej svetovej vojny, ktoré malo zvrátiť negatívnu situáciu Tretej ríše v jej prospech. Bolo bojovo nasadené, no väčšiemu nasadeniu zabránil koniec vojny. Po vojne bolo testované Spojencami.

V septembri 1944, keď bolo Nemecko pod obrovským tlakom na všetkých frontoch, vydalo RLM požiadavku na novú prúdovú stíhačku, ktorá by bola lacná, jednoduchá, s jednoduchou konštrukciou a dostupná vo veľkých množstvách. Táto stíhačka mala byť dostupná v takých množstvách, že by nebol potrebný takmer žiaden pozemný personál, keďže ťažšie poškodené stroje by boli ihneď zošrotované a nahradené novými. RLM túto stíhačku nazvala Volksjäger (ľudová stíhačka).

Heinkel He 177[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/6
He 177A NAN1Jul43.jpg

Heinkel He 177 Greif („Gryf“) bol jediný ťažký bombardér vo výzbroji Luftwaffe. Stroj sa však nedočkal väčšieho rozšírenia, kvôli pretrvávajúcim technickým problémom a nezmyselným požiadavkám zo strany RLM. Ak by boli odstránené nedostatky s prehrievaním motorov a niektoré iné, mohol byť tento stroj vážnou hrozbou pre Spojencov. Na konci vojny zostalo Luftwaffe ešte okolo 900 Heinkelov 177 – väčšina z nich úplne nových a nepoužitých, a boli odoslané na šrotoviská. Bol to potupný koniec ságy Heinkelu 177. No v skutočnosti, nemecké strategické bombardovacie letectvo – rival Západných Spojencov, bolo nehybné najmenej rok pred koncom vojny.

Douglas TBD Devastator[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/7
Douglas TBD-1 VT-6 in flight c1938.jpeg

Douglas TBD Devastator bol americký torpédový bombardér, vyvinutý v polovici 30. rokov 20. storočia, ktorý slúžil na lietadlových lodiach U.S. Navy v dobe druhej svetovej vojny. Vo svojej dobe patril Devastator k technicky najpokročilejším strojom U.S. Navy, ale keďže vznikol v dobe veľkých pokrokov v letectve, bol už v dobe útoku na Pearl Harbor pomerne zastaraný.

Typ sa zúčastnil operácií na začiatku vojny, z ktorých najvýznamnejšie bolo jeho nasadenie v bitke v Koralovom mori, kde sa podieľal na potopení japonskej lietadlovej lode Shóhó a predovšetkým v bitke o Midway. Tu nasadené stroje boli ťažko zdecimované japonskou obranou a Devastator bol v službe urýchlene nahradený typom TBF Avenger.

Airbus A320[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/8
Lufthansa Airbus A320-211 D-AIQT 01 (cropped).jpg

Airbus A320 je civilné dopravné lietadlo pre krátke a stredné trate vyrábané firmou Airbus. Bolo to prvé civilné dopravné lietadlo s digitálnym riadiacim systémom fly-by-wire (tj. z kokpitu sa prenášajú iba elektrické signály k servomotorom).

Po úspechu Airbusu A300 začal Airbus vyvíjať náhradu za vtedy najpopulárnejšie dopravné lietadlo na svete - Boeing 727. Nový Airbus mal mať rovnakú kapacitu, ale nižšie prevádzkové náklady a mal byť k dispozícii v niekoľkých verziách pre rôzny počet cestujúcich. Digitálne technológie použité u A320 boli symbolom dvojgeneračného technologického skoku oproti celoanalogovému Boeingu 727 a generačného voči Boeingom 737 rad -300/400/500. A320 mal byť celosvetovou náhradou za 727 a najstaršie varianty 737.

Airbus A340[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/9
Airbus A340-311, Lufthansa AN1936774.jpg

Airbus A340 je štvormotorové veľkokapacitné („widebody“ dizajn) dopravné lietadlo s dlhým doletom vyrábané spoločnosťou Airbus. Jeho konštrukcia je z veľkej časti zhodná s dvojmotorovým Airbusom A330. Pôvodné varianty mali rovnaký trup a krídla, kým neskoršie verzie sú dlhšie a majú väčšie krídla.

A340 bol pôvodne navrhnutý ako konkurencia lietadiel Boeing 747, ale posledná verzia priamo konkuruje Boeingom 777 na dlhých a veľmi dlhých tratiach. Prvý variant A340-300 vzlietla prvýkrát 25. októbra 1991, bolo to prvé štvormotorové lietadlo Airbusu a prvé civilné veľkokapacitné lietadlo s fly-by-wire ovládaním.

Tupolev Tu-144[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/10
RIAN archive 566221 Tu-144 passenger airliner.jpg

Tupolev Tu-144 (rusky: Туполев Ту-144) bolo prvé dopravné prúdové nadzvukové lietadlo (SST), ktoré sa vyrábalo v 70. rokoch 20. storočia v ZSSR. V kódovom označení NATO sa nazýva "Charger", na Západe sa pre neho ujala trochu zavádzajúca prezývka "Konkordski" alebo "Concordski" (narážajúca na podobné lietadlo Concorde). Bol najrýchlejším dopravným lietadlom na svete, ako prvé civilné lietadlo prekonalo rýchlosť zvuku a neskôr aj Mach 2. Náklady na jeho prevádzku boli však vysoké a nakoniec bolo tohto typu vyrobených iba 16 kusov.

Rozhodnutie o vývoji Tu-144 bolo prijaté v čase veľkých nádejí vkladaných v technický pokrok, keď odborníci verili, že čoskoro vznikne dopyt po stovkách kusov podobných dopravných lietadiel.

Letisko M. R. Štefánika[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/11
Dep terminal BTS.JPG

Letisko M. R. Štefánika (vystupuje aj pod značkou Letisko Bratislava resp. Airport Bratislava, prevádzkovateľom je Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)) je medzinárodné letisko v Bratislave. Je najväčším medzinárodným letiskom na Slovensku. Nachádza sa len 20 minút od centra mesta. Pravidelné a nepravidelné vnútroštátne i medzinárodné letecké spojenia zabezpečujú klasické aj nízkonákladové letecké spoločnosti.

Prvý let na trase PrahaBratislava sa uskutočnil 29. októbra 1923 lietadlom Aero A-14 od vtedajších Československých štátnych aerolinií s imatrikulačnou značkou L-BARC. Lietadlo pilotoval šéfpilot ČSA Karel Brabenec a prvým cestujúcim sa stal redaktor Lidových novin Václav König. Lietadlo pristálo na letisku vo Vajnoroch po cca 3 hodinách letu. Let bol dlhý 320 km.

Letecké nešťastie v Smolensku 2010[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/12
Katastrofa w Smoleńsku.jpg

Letecké nešťastie v Smolensku 2010 je letecké nešťastie, ktoré sa stalo 10. apríla 2010 neďaleko mesta Smolensk v Rusku. Lietadlo Tupolev Tu-154M sa zrútilo pri pristávaní asi 1,5 km od letiska v Smolensku.

Pri nešťastí zahynul poľský prezident Lech Kaczyński s manželkou Mariou. Medzi ďalšími obeťami boli guvernér Poľskej centrálnej banky Sławomir Skrzypek, hlavný veliteľ poľskej armády Franciszek Gągor, prezident Inštitútu národnej pamäti Janusz Kurtyka, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Andrzej Kremer, ombudsman Janusz Kochanowski, mnoho poslancov Sejmu a Senátu, hlavní velitelia ozbrojených síl a veľa ďalších osobností poľského politického, vedeckého a vojenského života. Celkovo bolo na palube 96 osôb.

Dornier Do 17[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/13
Bundesarchiv Bild 101I-341-0489-10A, Frankreich, Flugzeug Dornier Do 17 Z.jpg

Dornier Do 17, občas nazývaný aj Fliegender Bleistift („lietajúca ceruzka“), bol ľahký nemecký bombardér, používaný počas druhej svetovej vojny, vyrábaný spoločnosťou Dornier Flugzeugwerke. Bol navrhnutý podľa konceptu RLM na „Schnellbomber“ (rýchly bombardér), ktorý mal byť teoreticky dostatočne rýchly na to, aby mohol predstihnúť útočiace stíhačky.

Bol navrhnutý začiatkom 30. rokov a na začiatku vojny tvoril jeden z troch hlavných typov bombardérov, používaných Luftwaffe. Svoju bojovú premiéru začali Do 17 v roku 1937, v španielskej občianskej vojne, kde bol používaný v Légii Kondor. Spolu s Heinkelom He 111 bol hlavným bombardérom Luftwaffe v rokoch 1939 – 1940.

AH-64[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/14
AH-64D Apache Longbow.jpg

AH-64 Apache je americký útočný vrtuľník používaný od sklonku studenej vojny po súčasnosť. V službe nahradil starší typ AH-1 Cobra.

Na krátkych krídlach po bokoch môže niesť až 16 rakiet AGM-114 Hellfire alebo 76 neriadených rakiet Hydra 70, prípadne ich kombinácie. Stroj má pod nosom inštalovaný 30 mm kanón M230. Stroj môže operovať vo dne aj v noci i za zhoršených poveternostných podmienok.

Apache bol skonštruovaný v 70. rokoch ako helikoptéra pre boj proti obrnenej technike. Helikoptéra Apache bola navrhnutá na odhalenie a zničenie tankov vo vysoko-mobilnom boji. Bola vyvinutá z prototypu Hughes YAH-64.

Po zrušení programu AH-56 Cheyene, armáda Spojených štátov hľadala vzdušný prostriedok, ktorý by patril pod velenie pozemnej armády.

Let Pan Am 103[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/15
Pan Am Flight 103. Crashed Lockerbie, Scotland, 21 December 1988.jpg

Let Pan Am 103 bol let lietadla Boeing 747-121, 21. decembra 1988 ukončený teroristickým bombovým útokom, inak známym ako Aféra Lockerbie.

Let spoločnosti Pan American World Airways smerujúceho z londýnskeho letiska Heathrow na newyorské letisko Johna Fitgeralda Kennedyho bol ukončený odpálením plastickej trhaviny Semtex československej výroby na palube lietadla nad škótskym mestečkom Lockerbie, v kraji Dumfries a Galloway. Celkom bolo 270 obetí z celkom 21 štátov aj s 11 ľuďmi, ktorí zahynuli pod troskami na zemi. Udalosť bola považovaná až do teroristických útokov 11. septembra 2001 ako najväčší teroristický útok na občanov USA, vďaka celkovému počtu 189 obetí z tohto štátu.

Heinkel He 219[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/16
Heinkel 219 2012.jpg

Heinkel He 219 Uhu („Výr skalný“) bolo nemecké dvojmotorové nočné stíhacie a viacúčelové lietadlo, používané od druhej polovice druhej svetovej vojny, ktoré zahŕňalo množstvo konštrukčných inovácii a malo zasiahnuť proti nočným náletom RAF a USAF na Nemecko.

Firma Ernst Heinkel AG bola jednou z najväčších a najskúsenejších leteckých firiem v produkcii bojových lietadiel v hitlerovskom Nemecku. V polovici roku 1940 v hlavnej kancelárii v Rostocku bolo vytvorených viacero projektov, z ktorých jeden bol Projekt 1064. Bol to multifunkčný stíhač, útočné, prieskumné a dokonca aj torpédové lietadlo.

Heinkel He 111[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/17
Bundesarchiv Bild 101I-343-0694-21, Belgien-Frankreich, Flugzeug Heinkel He 111.jpg

Heinkel He 111 bol nemecký bombardér, navrhnutý bratmi Siegfriedom a Walterom Günterovcami začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia, v rozpore s Versaillskou zmluvou. Často prezývaný ako „vlk v ovčej koži“, pretože tento stroj bol falošne vyvíjaný ako dopravné lietadlo, no v skutočnosti mal byť rýchlym stredným bombardérom pre Luftwaffe.

Svojho času najľahšie rozpoznateľný nemecký bombardér, vďaka sklenenej kabíne neskorších verzií, bolo toto lietadlo najpočetnejším a najhlavnejším bombardérom Luftwaffe počas prvej fázy druhej svetovej vojny. Počínal si dobre až do začiatku bitky o Britániu, kde sa jeho slabá obranná výzbroj, malá rýchlosť a nedostatočná obratnosť ukázali naplno.

Convair B-36[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/18
Convair B-36 Peacemaker.jpg

Convair B-36 (prezývaný "Peacemaker" – v prekl. "Mierotvorca") bol strategický bombardér skonštruovaný spoločnosťou Consolidated Vultee a používaný výhradne USAF. B-36 bol najväčším sériovo vyrábaným lietadlom s piestovými motormi. Zároveň mal aj najväčšie rozpätie krídel medzi bojovými lietadlami (70 m), pričom v tomto ho prekonávajú iba niektoré vojenské transportné lietadlá. B-36 bol prvý bombardér schopný doručiť jadrové alebo termonukleárne zbrane v plne uzavretej bombovnici. S doletom vyše 9 700 km a s maximálnou záťažou najmenej 33 000 kg bol B-36 prvý interkontinentálny bombardér, ktorý stanovil štandard pre neskoršie stroje USAF ako, napr. B-52 Stratofortress, B-1 Lancer a B-2 Spirit.

Mikojan-Gurevič MiG-29[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/19
MiG-29ASlovakia (cropped).jpg

Mikojan-Gurevič MiG-29 (rus. Микоян и Гуревич МиГ-29; v kóde NATO: „Fulcrum“) je nadzvuková, frontová stíhačka 4. generácie sovietskej výroby, určená predovšetkým na ničenie vzdušných cieľov a na vybojovanie nadvlády vo vzdušnom priestore v pásme frontu a v blízkom okolí za všetkých poveternostných podmienok vo dne aj v noci. Sekundárne je určená na ochranu bodových vzdušných a pozemných objektov a dôležitých strategických centier.

Lietadlo MiG-29 má ako prvé z konštrukčnej kancelárie Mikojan-Gurevič zavedenú koncepciu plynulého prechodu trup-krídlo. Táto koncepcia sa vyvinula so zreteľom na vysoké požiadavky na letové vlastnosti a obratnosť stroja. MiG-29 vyvinuli na začiatku 70. rokov 20. storočia v konštrukčnej kancelárii inžiniera Mikojana pod vedením Rostislava Apollosoviča Beľakova. Spočiatku projekt prebiehal z vlastnej iniciatívy konštrukčnej kancelárie a až neskôr nadviazal na štátom zadanú súťaž. Vychádzal zo spoločného prototypu, z ktorého sa vyvinul aj MiG-23 a MiG-27.

Republic F-84 Thunderjet[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/20
F-84e-36fbw-1951.jpg

Republic F-84 Thunderjet bol americký prúdový stíhací bombardér. Vznikol v roku 1944, z požiadavky United States Army Air Forces (USAAF) na dennú stíhačku a po prvýkrát vzlietol v roku 1946. Napriek tomu, že sa do výroby dostal v roku 1947, trpel mnohými konštrukčnými problémami a problémami s motorom, následkom čoho USAF nebolo schopné vykonať ani jednu činnosť, na ktorú bolo skonštruované a zvažovalo zrušenie celého programu. Lietadlo nebolo až do roku 1949 plne bojaschopné, kedy sa objavila verzia F-84D a vývoj ukončila až konečná verzia F-84G v roku 1951. V roku 1954 bol F-84 Thunderjet s rovným krídlom doplnený o stíhaciu verziu F-84F Thunderstreak so šípovitým krídlom a prieskumnú verziu RF-84F Thunderflash.

Vzletová a pristávacia dráha[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/21
Palm Springs International Airport photo D Ramey Logan.jpg

Vzletová a pristávacia dráha (skratka VPD alebo runway (skrátene RWY)) je plocha slúžiaca na vzlet a pristátie lietadiel na letiskách. Dráha môže byť spevnená (betón, asfalt a pod.), prípadne nespevnená (najčastejšie trávnatá).

Dráhy sa pomenúvajú číselným označením v rozmedzí 01 a 36, ktoré udáva smer dráhy. Toto číslo je všeobecne rovné jednej desatine magnetického azimutu kurzu dráhy v stupňoch. Napríklad dráha s označením „24“ má smer približne 240°, tzn. zhruba juhozápadne, dráha „36“ má smer 360°, tzn. na sever. Nakoľko každú dráhu je možné využiť dvoma smermi, má taktiež dvojité označenie, ktoré sa číselne líši o 018 (= 180°). Dráha „24“ tak v opačnom smere nesie označenie „06“ (úvodná nula sa používa pre prevenciu prepočutia v rádiokomunikácii), dráha ako celok sa tak môže označovať napríklad „06-24“.

Suchoj Su-7[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/22
Sukhoi Su-7BKL, Poland - Air Force AN2202869.jpg

Suchoj Su-7 (v kóde NATO: Fitter-A) bol sovietsky prúdový taktický stíhací bombardér, ktorý vznikol na začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia. Prvý prototyp vzlietol v roku 1955 a lietadlo sa začalo sériovo vyrábať od roku 1957. Bolo počítané s tým, že tento stroj bude schopný vykonávať jadrové útoky. Predpokladalo sa, že lietadlá budú musieť operovať z nespevnených pristávacích plôch, a preto bol podvozok vybavený kolesami s nízkotlakovými pneumatikami a doplnený hydraulicky vysúvateľnými lyžinami.

Lietadlá Suchoj Su-7 boli aj vo výzbroji Česko-slovenskej ľudovej armády.

Lockheed P-80 Shooting Star[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/23
P80-1 300.jpg

Lockheed P-80 Shooting Star bolo americké stíhacie lietadlo. Bolo prvou americkou bojaschopnou prúdovou stíhačkou a prvým americkým prúdovým lietadlom, ktoré zvíťazilo vo vzdušnom súboji, a tiež prvým, ktoré získalo víťazstvo v boji medzi prúdovými lietadlami. Ako prvé lietadlo tankovalo pri bojovom lete vo vzduchu.

Vývoj prúdových lietadiel v USA začal už začiatkom druhej svetovej vojny, pričom Spojené štáty úzko spolupracovali s Veľkou Britániou. Na vzniku amerických strojov novej generácie sa podieľalo viac firiem.

North American F-86 Sabre[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/24
F86F Sabres - Chino Airshow 2014 (cropped).jpg

North American F-86 Sabre bolo americké prúdové stíhacie lietadlo, vyvíjané od polovice 40. rokov 20. storočia.

Stalo sa jedným z najrozšírenejších západných prúdových lietadiel v prvom období studenej vojny. Varianty F-86 vyrábala vo veľkých sériách kanadská firma Canadair pod označením Canadair Sabre. U týchto variantov bol väčšinou inštalovaný výkonnejší motor Orenda. Kanadské F-86 používalo aj mnoho štátov NATO. Americký variant F-86 bol licenčne vyrábaný aj v Taliansku a Japonsku. Výrazne upravenú verziu F-86 vyrábala austrálska továreň CAC pod označením CAC Sabre.

Firma North American zareagovala na požiadavku USAAF na vývoj stíhacieho lietadla stredného doletu, schopného sprievodu bombardérov aj útokov na pozemné ciele.

Micubiši A6M Zero[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/25
A6M3 Zero N712Z 1.jpg

Micubiši A6M Zero bolo japonské palubné stíhacie lietadlo, ktoré v priebehu druhej svetovej vojny používalo japonské cisárske námorníctvo a po vojne aj ČĽR.

V japonskom námorníctve bol stroj označovaný ako palubný stíhací stroj typ 0 (Rei-šiki kandžó sentóki) alebo skratkou Reisen. Medzi Spojencami bol známy najmä ako Zero, v americkom kódovom označení niesol meno Zeke.

Jeho vývoj začal v roku 1937, ako náhrada za typ A5M, s maximálnou rýchlosťou prevyšujúcou 500 km/h, lepšou výzbrojou, obratnosťou a stúpavosťou. Vznikol tak prvý palubný stíhač, ktorý sa vyrovnal stíhačkám štartujúcim z pozemných letísk.

Mikojan-Gurevič MiG-21[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/26
MiG-21MF Holzdorf (22822197646).jpg

Mikojan-Gurevič MiG-21 (rus. Микоян и Гуревич МиГ-21; v kóde NATO: "Fishbed") je sovietska nadzvuková viacúčelová stíhačka používaná od začiatku 60. rokov dodnes. Bola a ešte aj dnes je používaná letectvami viac než 30 krajín, kde úspešne slúži už takmer 50 rokov, keďže v mnohých parametroch (najmä v rýchlosti prevyšujúcej Mach 2) predstihla aj omnoho neskôr skonštruované lietadlá. Bolo vyrobených viac než 10 000 kusov týchto lietadiel, čo z neho robí najvyrábanejšie nadzvukové lietadlo na svete. Bolo nasadené vo viacerých ozbrojených konfliktoch. Mimo iného vo viacerých arabsko-izraelských vojnách, či vo vietnamskej vojne.

Mikojan-Gurevič MiG-15[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/27
Mig-15 - Chino Airshow 2014 (15939345325).jpg

Mikojan-Gurevič MiG-15 (rus. Микоян и Гуревич МиГ-15) (v kóde NATO: MiG-15: "Fagot", MiG-15UTI: "Midget") je prúdové stíhacie lietadlo, vyvinuté v Sovietskom zväze leteckým konštruktérom Arťomom Mikojanom. MiG-15 bol jednou z prvých úspešných prúdových stíhačiek so šípovitým krídlom, ktorá sa preslávila v bojoch nad Kóreou, kde v začiatkoch vojny MiG-15 deklasoval všetky nepriateľské stíhačky s rovným krídlom počas denných bojov. MiG-15 zároveň slúžil ako základ pre vývoj pokročilejšieho MiGu-17, ktorý stále predstavoval vážnu hrozbu pre modernejšie nadzvukové americké stíhačky počas vojny vo Vietname v 60. rokoch. Predpokladá sa, že MiG-15 je najvyrábanejším prúdovým lietadlom všetkých čias, pričom bolo postavených viac než 12 000 kusov. Je možné, že vrátane licenčnej výroby bolo vyrobených viac než 18 000 kusov.

Mikojan-Gurevič MiG-19[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/28
Mikoyan-Gurevich MiG-19S Farmer USAF.jpg

Mikojan-Gurevič MiG-19 (rus. Микоян и Гуревич МиГ-19) (v kóde NATO: "Farmer") bolo sovietske prúdové stíhacie lietadlo druhej generácie, a prvé nadzvukové lietadlo, ktorým bola vyzbrojená od roku 1958 aj Česko-slovenská ľudová armáda. Jeho západným ekvivalentom je F-100 Super Sabre, aj keď vo Vietname častejšie bojoval s novším F-4 Phantom II.

Dňa 20. apríla 1951 obdržala konštrukčná kancelária OKB-155 príkaz na vývoj stroja MiG-17 v nový typ stíhačky, ktorá niesla označenie I-340, ktorá by bola poháňaná dvoma motormi Mikulin AM-5 bez prídavného spaľovania s ťahom 19.6 kN. Stroj I-340 mal byť schopný dosiahnuť rýchlosť 1 160 km/hod vo výške 2 000 m a 1 080 km/hod vo výške 10 000 m, vystúpať do výšky 10 000 m za 2,9 min. a mať dostup nie menej než 17 000 m.

Aiči D3A[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/29
D3A1 Akagi.jpg

Aiči D3A bol najznámejší japonský palubný strmhlavý bombardér z druhej svetovej vojny. V japonskom námorníctve bol známy ako palubný bombardér typ 99 (九九式艦上爆撃機, Kjúkjúšiki kandžó bakugekiki) a bol to prvý celokovový dolnoplošník v Japonsku. Spojenecké kódové označenie typu bolo Val. Svoju najväčšiu slávu zažil v prvom roku vojny, kedy tieto lietadlá útočili na Pearl Harbor, na britské i americké vojenské loďstvo, zúčastnili sa bojov v Korálovom mori, v bitke o Midway, či v bojoch o Šalamúnove ostrovy.

V roku 1936 vydal japonský generálny štáb námorného letectva špecifikácie 11-Ši, v ktorých boli stanovené požiadavky na nový palubný bombardovací jednoplošník.

Jokosuka D4Y[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/30
D4Y3 pulling up.jpg

Jokosuka D4Y (z jap. 横須賀) Suisei (z jap. 彗星, v preklade Kométa; Spojencami označovaná ako Judy) bol japonský dvojmiestny palubný strmhlavý bombardér používaný počas druhej svetovej vojny japonským cisárskym námorným letectvom.

Japonské námorné letectvo vypísalo na jar 1938 požiadavky 13-Ši, charakterizujúce dvojmiestne palubné strmhlavé bombardovacie lietadlo, spôsobilé dosiahnuť maximálnu rýchlosť 530 km/hod a maximálny dolet 2 225 km bez bômb a 1 500 km s bombou kalibru 250 kg. Pôvodne Japonci uvažovali nad výrobou Heinkelu He 118 V4 (v Japonsku DX He1), na ktorého mali výrobné práva. No počas skúšobného letu sa stroj rozpadol a z výroby modifikovanej verzie vzišlo.

Boeing KC-135 Stratotanker[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/31
F-15C Eagle from the 67th Fighter Squadron at Kadena AB is refueled by a KC-135R Stratotanker from the 909th Air Refueling Squadron .jpg

Boeing KC-135 Stratotanker je vojenské lietadlo určené pre dopĺňanie paliva iných lietadiel vo vzduchu. Okrem dopĺňania paliva môže slúžiť aj na prepravu cestujúcich a nákladu. Bolo, rovnako ako jeho civilná dopravná verzia Boeing 707, vyvinutý z prototypu Boeing 367-80. KC-135 bol prvým tankovacím lietadlom s prúdovým pohonom v USAF. Toto lietadlo nahradilo staršie lietadlá Boeing KC-97 Stratotanker. Lietadlo bolo počas svojej služby často modernizované, vrátane celkovej výmeny všetkých motorov. KC-135 bol pôvodne určený na dopĺňanie paliva počas letu strategických bombardérov, ale bol intenzívne používaný aj vo Vietnamskej vojne a neskorších konfliktov, ako bola napríklad operácia Púštna búrka, aby predĺžil dolet a výdrž vo vzduchu stíhacím lietadlám a bombardérom amerického letectva, námorníctva a námornej pechoty.

SEPECAT Jaguar[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/32
Jaguar DF-SD-05-05511.JPEG

SEPECAT Jaguar je britsko-francúzske prúdové bojové lietadlo určené k útokom na pozemné ciele, pôvodne používané britskou Royal Air Force (RAF) a francúzskou Armée de l'Air (ALA) k vykonávaniu priamej leteckej podpory a k jadrovým útokom. Lietadlo je aj naďalej používané v niekoľkých ďalších krajinách, kde bolo vyvážané (napr. India (IAF), Omán (RAFO)).

Lietadlo bolo pôvodne koncipované v 60-tych rokoch ako cvičné prúdové a ľahké bojové lietadlo. Požiadavky na lietadlo sa skoro zmenili na nadzvukové lietadlo schopné vykonávať prieskum a údery taktickou jadrovou zbraňou. Pre Francúzsko bol plánovaný aj variant pre službu na lietadlových lodiach. Lenže ten bol zrušený v prospech lacnejšieho lietadla Dassault-Breguet Super Étendard.

Suchoj Su-25[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/33
Su-25 Brandis (22502367796).jpg

Suchoj Su-25 (rus. Сухой Су-25; v kóde NATO: "Frogfoot") je podzvukové bojové lietadlo pre priamu podporu pozemných síl, navrhnuté v polovici 70. rokov 20. storočia v bývalom Sovietskom zväze a vyvážané do krajín Varšavskej zmluvy a mnohých spriatelených krajín. Suchoj Su-25 je vysoko manévrovateľný hornoplošník, schopný nasadenia z neupravených plôch v blízkosti bojiska. Vďaka svojmu výzoru s desiatimi podvesmi získal v Rusku prezývku Grač (v preklade: „havran“). Vo svete je známy pod prezývkou lietajúci tank.

V polovici 60. rokov 20. storočia sa vojenská doktrína Spojených štátov a Sovietskeho zväzu od základu zmenila. V predošlom období tieto svetové veľmoci plánovali použitie jadrových zbraní aj pri taktických bojových úderoch, to sa však po kubánskej kríze zmenilo.

Mikojan-Gurevič MiG-23[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/34
Mig-23-DNST8908431 JPG.jpg

Mikojan-Gurevič MiG-23 (rus. Микоян и Гуревич МиГ-23; v kóde NATO: „Flogger“) je sovietske prúdové stíhacie lietadlo s meniteľnou geometriou krídel. Spolu s podobne starým lietadlom MiG-25 bolo zamýšľané ako tretia generácia sovietskych stíhacích lietadiel. Lietadlo bolo aj prvým sovietskym pokusom o lietadlo so schopnosťou „look-down/shoot-down“ (možnosť útočiť z výšky na ciele proti pozadiu krajiny) a jedno z prvých so schopnosťou vzdušného boja za hranicou viditeľnosti. Sériová výroba začala v roku 1969 a bolo vyrobených vyše 5 000 lietadiel. V niektorých krajinách je MiG-23 ešte stále v službe.

Lietadlo tiež poslúžilo ako základ pre bojovú verziu MiG-27. Významným rozdielom u MiGu-27 bola výmena radarového systému v nose lietadla za TV kameru s laserovým diaľkomerom a značkovačom cieľov.

Letecké nešťastie na ostrove Tenerife[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/35
Tenerife747s.png

Letecké nešťastie na ostrove Tenerife sa stalo 27. marca 1977 v podvečer uprostred vzletovej a pristávacej dráhy na bývalom vojenskom letisku Los Rodeos v horách na ostrove Tenerife. Vinou celej rady nešťastných náhod, nedorozumení a nezodpovednosti pilotov zahynulo 583 ľudí. Išlo o najväčšiu leteckú katastrofu v dejinách, ak nepočítame teroristické útoky z 11. septembra 2001.

Boeing 747-121 „Clipper Victor“ spoločnosti Pan Am mal namierené z Los Angeles do Las Palmas na ostrove Gran Canaria. Išlo o prvý Boeing tejto spoločnosti. Na palube mal 380 cestujúcich a 16 členov posádky. Väčšina cestujúcich bola staršia ako 55 rokov a z ostrova Gran Canaria mali vyplávať na okružnú cestu po Stredozemnom mori.

Suchoj Su-17 (Su-20, Su-22)[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/36
Su-17 (12195124995).jpg

Suchoj Su-17 (Su-20, Su-22) (v kóde NATO: "Fitter") je sovietske stíhacie-bombardovacie lietadlo so samonosnou celokovovou konštrukciou s krídlom s meniteľnou geometriou od 30°do 63° vyvinuté počas studenej vojny zdokonaľovaním typu Suchoj Su-7. Lietadlo bolo vyvinuté počas 60. rokov konštrukčnou kanceláriou OKB Suchoj ako náhrada za stíhací bombardér Su-7.

Na začiatku 60. rokov 20. storočia sa začalo uvažovať o nahradení nadzvukového frontového stíhacieho bombardéra Su-7, ktorý sa svojimi parametrami začínal stávať menej vyhovujúci.

Junkers Ju 52[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/37
Ju-Air Junkers Ju-52 in flight over Austria.jpg

Junkers Ju 52/3m (prezývané často Tante Ju - teta Ju) bolo 3-motorové dopravné lietadlo, ktoré vyrábala v rokoch 19321945 firma Junkers.

Na začiatku 30. rokov 20. storočia bolo jasné, že zvýšenie dopytu po nákladnej leteckej doprave nebude s vtedajšími typmi lietadiel možné uspokojiť. Preto bol Ing. Zindel požiadaný, aby sa ujal vývoja lietadla, poháňaného jedným motorom a ktoré by bolo schopné previezť náklad s hmotnosťou 2 tony na vzdialenosť 800 km. Nový projekt Ing. Zindel začal prepracovaním stroja Junkers W-33, z ktorého vytvoril nový Ju 52. Tak v roku 1930 z továrne firmy Junkers vyšlo nové jednomotorové, dolnokrídle lietadlo určené na prevoz pasažierov alebo tovaru s charakteristickým poťahom z vlnitého plechu.

Lufthansa[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/38
Lufthansa Logo 2018.svg

Deutsche Lufthansa AG, bežne známa ako Lufthansa, je nemecký národný letecký dopravca. Meno spoločnosti je odvodené z nemeckých slov Luft (vzduch) a hansa (hanza). Je najväčšou nemeckou leteckou spoločnosťou a jednou z najväčších korporácií v leteckej doprave na svete. Obsluhuje vyše 200 destinácií v Európe, Ázii, Afrike a Amerike. Sídlom Lufthansy je Kolín nad Rýnom, pričom hlavné operačné základne má na letiskách vo Frankfurte nad Mohanom a v Mníchove. Lufthansa je zakladajúcim členom Star Alliance, najväčšej leteckej aliancie.

Podľa agentúry Skytrax ide od roku 2017 o päťhviezdičkovú leteckú spoločnosť. V logu má táto spoločnosť už od roku 1929 žeriava, pričom tento ohrozený druh vtáctva Lufthansa v Nemecku podporuje.

Lockheed Martin F-35 Lightning II[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/39
RAF F-35B.jpg

Lockheed Martin F-35 Lightning II je trieda jednosedadlových, jednomotorových viacúčelových stíhacích lietadiel piatej generácie vo vývoji, určených na vykonávanie pozemných útokov, prieskumov, a vzdušných obranných misií s technológiou stealth. Do F-35 patria tri hlavné modely: prvým je variant s konvenčným vzletom a prístátím (F-35A), druhým je variant so krátkym vzletom a zvislým prístátím (F-35B) a tretím je variant určený na operácie z lietadlových lodí (F-35C).

Tieto tri varianty majú v budúcnosti nahradiť viacero v súčasnosti využívaných typov, ako sú A-10 Thunderbolt II, F-16 Fighting Falcon, AV-8B Harrier II a F/A-18 Hornet. Budú tak predstavovať väčšinu amerického taktického letectva, pilotovaného človekom.

Grumman F-14 Tomcat[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/40
US Navy 051105-F-5480T-005 An F-14D Tomcat conducts a mission over the Persian Gulf-region.jpg

F-14 Tomcat je americké dvojmotorové stíhacie lietadlo 4. generácie s meniteľnou geometriou krídel. Primárne bolo skonštruované ako palubné stíhacie lietadlo na vybojovanie vzdušnej nadvlády, avšak neskôr získalo aj výzbroj, určenú na ničenie pozemných cieľov.

Tomcat bol vyvinutý spoločnosťou Grumman pre americké námorníctvo ako náhrada lietadiel F-4 Phantom II. V priebehu rokov 1976 - 1979 bolo dodaných 78 lietadiel F-14A aj Iránu, ktorý bol vtedy pod vládou šáha Rezu Pahlavího.

Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/41
Emblem of the Russian Air Force.svg

Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie (skrátene: VVS RF; rus. Военно-воздушные силы Российской Федерации (ВВС РФ)Vojenno-vozdušnyje sily Rossijskoj Federacii (VVS RF)) sú leteckou zložkou Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie. S vyše 2 000 lietadlami a 1 100 vrtuľníkmi ide o druhé najväčšie vzdušné sily na svete. V súčasnosti sú pod vedením generálporučíka Andreja Judina.

Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie boli vytvorené z častí bývalých sovietskych vojenských vzdušných síl po rozpade Sovietskeho zväzu v rokoch 1991 – 1992. Ustanovenie ruského ministerstva obrany Borisom Jeľcinom dňa 7. mája 1992 môže byť prakticky považované ako deň založenia „nových“ vojenských vzdušných síl.

Vojenské námorníctvo Ruskej federácie má svoju vlastnú leteckú odnož – ruské námorné letectvo, čo je nasledovník bývalého sovietskeho námorného letectva.

Aerodynamika[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/42
Airplane vortex edit.jpg

Aerodynamika (z gréčtiny ἀήρ aer – vzduch + δυναμική – dynamika) je odbor zaoberajúci sa štúdiom pohybu plynov (obvykle vzduchu) a ich interakcií s pevnými objektami, ako je napríklad krídlo lietadla. Je časťou aeromechaniky. Fyzikálne princípy sú úplne identické aj v opačnom prípade a to pri pohybe pevných telies v plynnom prostredí. Na princípe relatívneho pohybu sa následne vykonáva analýza fyzikálnych javov, väčšinou v prípade, kedy je objekt v pokoji a okolo neho prúdi vzduch. Výmena referenčného stavu je aplikovaná v teoretickej aerodynamike, ktorá je základom väčšiny experimentálnych metód, najmä aerodynamického tunela.

Aerodynamika je podoblasť dynamiky kvapalín a dynamiky plynov a mnoho aspektov teórie aerodynamiky majú tieto oblasti spoločné.

Bell X-1[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/43
Bell X-1 color.jpg

Bell X-1 bolo experimentálne lietadlo poháňané raketovým motorom, ktoré ako prvé 14. októbra 1947 prekonalo rýchlosť zvuku vlastnou silou vo vodorovnom lete. Výskumné metódy použité v programe X-1 sa stali vzorom pre nasledujúce experimentálne projekty X. Metódy a personál NACA, ktoré vznikli pri projekte X-1, pomohli neskôr položiť základy amerického vesmírnemu programu v 60. rokoch.

Typ vznikol v šiestich exemplároch, ktoré podnikli celkom 236 letov, pri ktorých boli tri X-1 zničené (bez strát na životoch). Bell X-1 dosiahol maximálnu rýchlosť M = 2,44 (12. decembra 1953) a najvyššiu výšku 27 565 m (26. augusta 1954).

Výkony lietadiel počas 2. svetovej vojny prudko vzrástli, ale konštruktérom sa do cesty postavil málo známy jav – stlačiteľnosť vzduchu.

Paraglajding[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/44
Paragliding.jpg

Paraglajding (po angl. paragliding) je letecký šport, ktorý pre pohyb vo vzduchu využíva špeciálne skonštruované krídlo z tkaniny, ktorá neprepúšťa vzduch a pri svojom doprednom pohybe sa nafukuje do aerodynamického tvaru, pričom nesie na šnúrach upevnenú sedačku, v ktorej sedí, alebo leží pilot tohto zariadenia.

Túžba lietať je tak stará, ako sama história človeka. V starogréckych bájach to bol Ikaros, ktorý letel na krídlach zhotovených z peria a vosku, až sa dostal do blízkosti slnka, kde sa mu vosk roztopil, perie vypadalo a on spadol dolu. V slovenských rozprávkach sú to lietajúce paripy, kone, ktoré nosili svojich rytierov a ktoré bojovali s nimi proti zlu. Taktiež trojhlavé šarkany mali možnosť lietať.

Azda najznámejšou osobnosťou v histórii, ktorá sa zaoberala lietaním bol Leonardo da Vinci, ktorého nákres lietacieho zariadenia pripomína dnešné závesné krídla. Na Slovensku sa o prvom lietaní hovorí v povesti o lietajúcom mníchovi Cypriánovi, ktorý zletel z Troch korún, nachádzajúcich sa v Pieninskom národnom parku, do údolia Dunajca.

Za vynálezcu klzáka sa považuje inžinier NASA a vedec Francis Melvin Rogallo (narodený 27.januára 1912), ktorý pracoval ako mladší inžinier v NACA (predchodca NASA) na optimalizácii padákov, používaných v letectve.

VOR[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/45
D-VOR PEK.JPG

VOR (VHF Omnidirectional Radio Range) je VKV všesmerový rádiomaják. Je jedným zo základných systémov, používaných v leteckej prevádzke pre prístrojovú navigáciu. Umožňuje určiť lietadlu smer voči konkrétnemu majáku, a to priamo zo signálu, bez toho, aby prijímač musel mať nejakú špeciálnu smerovú anténu. Tým sa líši od systému nesmerových majákov NDB, ktoré je potrebné zameriavať smerovou anténou.

D-VOR je vylepšený systém VOR. Signál D-VOR umožňuje presnejšiu navigáciu. Systém je spätne kompatibilný, prijímače VOR prijímajú aj signál D-VOR. Pre navigáciu v bezprostrednom okolí letísk sa používa T-VOR (Terminal-VOR).

Vzdušné sily Slovenskej republiky[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/46
Slovak Air Force logo.png

Vzdušné sily Slovenskej republiky (oficiálne: Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky; skrátene: VzS OS SR) sú leteckou zložkou Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorej úlohou je zabezpečenie obrany vzdušného priestoru Slovenska, obrana zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, ako aj priama podpora boja pozemných síl. Veliteľom Vzdušných síl OS SR je od 1. augusta 2017 generálmajor Ing. Ľubomír Svoboda.

V dôsledku zmenenej geopoliticko-vojenskej situácie po roku 1989 sa velenie vtedajšej federálnej česko-slovenskej armády snažilo posilniť vzdušnú obranu Slovenska. Dňa 7. mája 1991 bola na letisku Sliač dislokovaná 81. samostatná stíhacia letka, ktorá spolu so zabezpečovacím práporom plnila úlohy pohotovostného systému a položila základ súčasných Vzdušných síl OS SR.

Kráľovské kanadské vzdušné sily[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/47
Air Force Ensign of Canada.svg

Kráľovské kanadské vzdušné sily (angl. Royal Canadian Air Force; skratka: RCAF; franc. Aviation royale canadienne; skratka: ARC) sú leteckou zložkou kanadských ozbrojených síl (Canadian Armed Forces), ktorej hlavnou úlohou je „poskytnúť kanadským silám relevantnú, rýchlu a efektívnu leteckú silu“. Súčasným veliteľom Kráľovských kanadských vzdušných síl je generálporučík Al Meinzinger, pričom je aj náčelníkom štábu letectva.

Kráľovské kanadské vzdušné sily sú zodpovedné za všetky letecké operácie kanadských ozbrojených síl, dohliadajú na bezpečnosť kanadského vzdušného priestoru a poskytujú lietadlá na podporu misií Kráľovského kanadského vojenského námorníctva (Royal Canadian Navy) a Kanadskej armády (Canadian Army). RCAF sú partnerom amerického vojenského letectva (United States Air Force) pri ochrane kontinentálneho vzdušného priestoru v rámci Severoamerického veliteľstva vzdušno-kozmickej obrany (North American Aerospace Defense Command, NORAD).