Molpír: Rozdiel medzi revíziami
d pridaná Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Trnava pomocou použitia HotCat |
d pridaná Kategória:Hradiská na Slovensku pomocou použitia HotCat |
||
Riadok 12: | Riadok 12: | ||
{{Malé Karpaty}} |
{{Malé Karpaty}} |
||
{{Národné kultúrne pamiatky na Slovensku}} |
{{Národné kultúrne pamiatky na Slovensku}} |
||
[[Kategória:Vrchy v Malých Karpatoch]] |
[[Kategória:Vrchy v Malých Karpatoch]] |
||
⚫ | |||
[[Kategória:Archeologické lokality na Slovensku]] |
[[Kategória:Archeologické lokality na Slovensku]] |
||
[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky na Slovensku pred rokom 2002]] |
[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky na Slovensku pred rokom 2002]] |
||
⚫ | |||
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Trnava]] |
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Trnava]] |
||
[[Kategória:Smolenice]] |
Verzia z 18:24, 18. január 2016
Molpír je vrch (354 m n. m.) nad obcou Smolenice v Malých Karpatoch a praveké aj slovanské hradisko na tomto vrchu.
Na vrchu Molpír nad Smolenicami v Malých Karpatoch sa približne v šiestom storočí pred Kr. (staršia železná doba – halštatská doba) na rozlohe 12 – 14 hektárov rozprestieralo veľké hradisko. Skladalo sa z troch nádvorí chránených valmi. Impozantné opevnenie bolo postavené z voľne kladeného kamenia, spevnené násypmi a drevenými konštrukciami. Našli sa tu základy veží, opevnených brán a okrúhla bašta. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavaný rad obytných drevených zrubov. Na najlepšie chránenom, hornom nádvorí, „akropole“, boli tiež rady terás s obydliami. Nachádzalo sa tu aj Kultové miesto, ktorého miesto bolo vytesané do skaly (202 x 6 m). V ňom boli tri obetiská (ohniská), pri nich lebka a kosti asi dvojročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité a geometrické idoly. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Zistili sa stopy po vyspelej remeselnej výrobe a spracovávaní železa a bronzu.
Ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva (nástroje, zbrane, nože), odlievaní bronzu (tégliky), výrobe kamenných žarnovov, ale zdá sa, že najdôležitejšou bola výroba nití a tkanín, na čom sa zakladal obchod obyvateľov hradiska. Kontakt s vyspelým juhovýchodoalpským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, jantárové a sklené perly i napodobneniny bronzových nádob v keramike. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 ľudí. Hradisko na styku kalenderberskej a lužickej kultúry bolo zničené niekedy začiatkom 6. storočia pred Kr.
Zánik hradiska súvisí s množstvom kovových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, avšak jedinou obeťou vojenského konfliktu, ktorú doložil archeologický výskum, bol obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z východu, ale pravdepodobne vzájomné konflikty domácich skupín, súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou kočovníkov v Karpatskej kotline, označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé predmety zdobené odlišným štýlom, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.
Súradnice: 48°30′39″S 17°25′25″V / 48,510861°S 17,423539°V