Ghana

	Ghanská republika
Vlajka	Znak
	Národné motto:; Freedom and Justice; (Sloboda a spravodlivosť)
	Štátna hymna:; God Bless Our Homeland Ghana; (Boh žehnaj našu vlasť, Ghanu)
Miestny názov
• dlhý	Republic of Ghana
• krátky	Ghana
Hlavné mesto	Akkra; 5°33′ s.š. 0°15′ z.d.
Najväčšie mesto	Akkra
Úradné jazyky	angličtina ;
Štátne zriadenie; Prezident	prezidentská republika; Nana Akufo-Addo
Vznik	6. marec 1957
Susedia	Togo, Pobrežie Slonoviny, Burkina Faso
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 239 567 km² (80.) ; 8 520 km² (4,61 %)
Počet obyvateľov; • odhad (2014); • hustota (2014)	; 27 043 093 (45.) ; ; 101,5/km² (103.)
HDP; • celkový; • na hlavu (PKS)	2017; 45 464 mil. $ (69.); 4 604 $ (126.)
Index ľudského rozvoja (2015)	0,579 (139.) – stredný
Mena	cedi (GHC)
Časové pásmo; • Letný čas	GMT (UTC); bez zmeny (UTC)
Medzinárodný kód	GHA / GH
Medzinárodná poznávacia značka	GHA
Internetová doména	.gh
Smerové telefónne číslo	+233

O Ghanskej ríši pozri Ghanská ríša.

Súradnice: 8°02′S 1°05′Z / 8,03°S 1,08°Z / 8.03; -1.08

Ghana, dlhý tvar Ghanská republika, je štát v Afrike.

Ghana je štát veľký ako Spojené kráľovstvo. Leží v západnej Afrike. Jej susedmi sú Pobrežie Slonoviny, Togo a Burkina Faso. Z juhu krajinu obmýva Atlantický oceán (Guinejský záliv). Štát leží v tropickom podnebnom pásme, povrch tvoria nízke plošiny plné riek, z nich najväčšou je Volta, na ktorej je postavená najväčšia umelá vodná nádrž na svete.

Krajina je väčšinou poľnohospodárska, hlavnou plodinou je kakao, ktorého bola kedysi najväčším svetovým exportérom. Ďalšími produktmi sú drevo, palmový olej, kokos a káva. Ťažia sa diamanty, zlato, mangán a bauxit.

Etnicky sa Ghana pokladá za pomerne homogénnu krajinu, a to aj napriek tomu, že je rozdelená do štyroch hlavných etnolingvistických skupín, ktoré sú ďalej rozvetvené do spolu asi 160 kmeňov. Dôležité je pripomenúť, že v porovnaní s inými krajinami v Afrike, sa v Ghane usadilo len málo belochov.

Krajina je pomenovaná podľa kráľovstva Ghana, ktoré existovalo v 4. až 13. storočí, ležalo však mimo dnešného územia Ghany. Názov Ghana znamená bojovný kráľ, a rovnaký názov má v podstate blízka Guinea. Južná Ghana bola neskôr centrom Ašantského kráľovstva, ktoré je považované za najrozvinutejší štát v subsaharskej Afrike. Ako prví z koloniálnych mocností sa na jej pobreží vylodili v 15. storočí Portugalci. Nasledovali ich Holanďania, Dáni, ktorí tu vybudovali hrad Christiansborg a Švédi. Najdlhšie tu však vydržali Briti, ktorí vyhlásili toto územie za korunnú kolóniu v roku 1874, ktorá niesla názov Zlatonosné pobrežie (Gold Coast). Počas svojej vlády v Ghane Briti vybudovali kvalitnú infraštruktúru, školstvo a zdravotnú starostlivosť. Ghana bola pri získaní nezávislosti najrozvinutejšou africkou krajinou.

Po druhej svetovej vojne rástli a silneli tlaky smerom k nezávislosti v (nielen) britských kolóniách. Dodnes je však Ghana súčasťou britského Spoločenstva národov. Najsilnejším impulzom bolo udelenie nezávislosti Indii v roku 1947. Ústrednou postavou protikoloniálneho odboja v Ghane bol Kwame Nkrumah. Ghana sa začala demokratizovať v roku 1992. Súčasným ghanským prezidentom je Nana Akufo-Addo (od 7. januára 2017). Politická forma súčasného ghanského štátu je parlamentná demokracia.

Faktografia

Jazyky: angličtina, akančina (akan), mosijčina (mos(s)i, moši, moré, mole), ewe (fončina)
Náboženstvá: tradičné viery 38 %, kresťania 43 %, moslimovia 11 %, iní 8 %
Etnické zloženie: Akanovia (Akan) 52 %, Mosijovia (Mos(s)i, Mole, Moré, Moši) 15 %, Eweovia (Ewe, Ehue, Yewe) 12 %, Ga 8 %, iní 13 %
Energetický príjem: 2 199 kcal

Správne rozdelenie

Ghanská republika má 10 oblastí (v zátvorkách sú uvedené hlavné mestá):

Dejiny

Ghana bola postupne kolonizovaná už od roku 1470, kedy sa na pobreží usídlili Portugalci a postavili tu prvé z mnohých pevností. Na konci 17. storočia vznikla v severnej časti mocná a bohatá Ašantská ríša, ktorá až na konci tretej ašantsko-britskej vojny v roku 1901 podľahla britskému imperializmu. Do roku 1957 bola Ghana dŕžavou Veľkej Británie pod názvom Zlaté pobrežie. Stala sa prvou kolóniou v subsaharskej Afrike, ktorá získala nezávislosť (6. marca 1957) a jej prvým prezidentom sa stal Kwame Nkrumah. Bol vedúcou osobnosťou panafrikanizmu a bol jedným zo zakladateľov medzivládnej Organizácie africkej jednoty, ktorú v roku 2002 vystriedala Africká únia. Nkrumah bol zosadený v ozbrojenom štátnom prevrate v roku 1966 potom, čo do značnej miery opustil cestu demokratického vládnutia.

Vláda, ktorá vzišla z demokratických volieb v roku 1969, však nebola schopná čeliť narastajúcim hospodárskym problémom. Prezident Edward Akufo-Addo aj vláda Kofiho Busiu boli zvrhnuté nenásilným prevratom v roku 1972. V nasledujúcich rokoch prebehlo niekoľko pučov a v roku 1981 začala vláda diktátora Jerryho Rawlingsa, ktorý pozastavil platnosť ústavy a zakázal politické strany. V dôsledku hospodárskeho úpadku stovky tisíc obyvateľov odišli hľadať obživu do susedných štátov. Začiatkom deväťdesiatych rokov pristúpil Rawlings k liberalizácii pomerov a bola vyhlásená nová ústava. V roku 1992 bol potom Rawlings v slobodných voľbách zvolený za prezidenta a potom aj druhýkrát v roku 1996. Ústava nedovoľovala tretie funkčné obdobie, a preto Rawlingsova strana Národný demokratický kongres zvolila ako kandidáta úradujúceho viceprezidenta Johna Attu Millsa. Voľby vyhral jeho protikandidát John Kufuor z opozičnej Novej vlasteneckej strany. Vo voľbách roku 2004 sa opakovalo jeho volebné víťazstvo. Z volieb v roku 2009 vyšiel víťazne J.A. Mills. Po jeho smrti 24. júla 2012 nastupuje prezident John Dramani Mahama. Od demokratizácie v roku 1992 tak došlo dvakrát k odovzdaniu moci medzi dvomi opozičnými stranami, čo svedčí o stabilite demokracie v Ghane.

Prehľad hláv štátu

6.3.1957-24.6.1957 – Sir Charles Noble Arden-Clarke – generálny guvernér reprezentujúci britskú monarchiu ako hlava štátu

24.6.1957-1.7.1960 – William Francis Hare, gróf Listowel – generálny guvernér reprezentujúci britskú monarchiu ako hlava štátu

1.7.1960-24.2.1966 – Kofi Kwame Nkrumah – prezident; CPP

24.2.1966-3.9.1969 – Joseph Arthur Ankrah (do 2.4.1969; predseda; voj.), Akwasi Amankwaa Afrifa (od 2.4.1969; predseda; voj.), John Willie Kofi Harlley (bezp.), Emmanuel Kotoka (do 17.4.1967); Albert Kwesi Ocran (voj.) – Rada národného oslobodenia

3.9.1969-7.8.1970 – Akwasi Amankwaa Afrifa (predseda; voj.), John Willie Kofi Harlley (bezp.), Albert Kwesi Ocran (voj.) – prezidentská komisia

7.8.1970-31.8.1970 – Nii Amaa Ollennu – úradujúci prezident

31.8.1970-13.1.1972 – Edward A. Akufo-Addo – prezident; bezp.

13.1.1972-9.10.1975 – Ignatius Kutu Acheampong (predseda; voj.), J. H. Cobbina, C. D. Benni, Anthony Hugh Selormey (voj.), Kwame R. M. Baah (voj.), Kwame B. Agbo (voj.) – Rada národnej spásy

9.10.1975-5.7.1978 – Ignatius Kutu Acheampong – predseda Najvyššej vojenskej rady; voj.

5.7.1978-4.6.1979 – Frederick „Fred“ William Kwasi Akuffo – predseda Najvyššej vojenskej rady; voj.

4.6.1979-24.9.1979 – Jerry John Rawlings – predseda Revolučnej rady ozbrojených síl; voj.

24.9.1979-31.12.1981 – Hilla Limann – prezident; PNP

31.12.1981-7.1.1993 – Jerry John Rawlings – predseda Dočasnej rady národnej obrany; voj.

7.1.1993-7.1.2001 – Jerry John Rawlings – prezident; NDC

7.1.2001-7.1.2009 – John Agyekum Kufuor – prezident; NPP

7.1.2009-24.7.2012 – John Evans Atta Mills – prezident; NDC

24.7.2012-7.1.2017 – John Dramani Mahama – prezident; NDC

7.1.2017 - súčasnosť – Nana Akufo-Addo – prezident; NPP

Náboženstvo

Ghana je nábožensky rozmanitá krajina. Podľa sčítania ľudu z roku 2021^[1] je náboženská príslušnosť nasledujúca: kresťania 71,3 % (letniční/charizmatici 31,6 %, protestanti 17,4 %, katolíci 10 %, ostatní 12,3 %), moslimovia 19,9 % (väčšina sunnité, ďalej hnutie Ahmadíja a malá množina šiitov),^[2] tradičné africké náboženstvá 3,2 %, ostatné 4,5 % (napr. bahaizmus, hinduizmus a ďalšie),^[3] bez vyznania 1,1 %.^[1] Podľa afrikanistu O. Havelku mnoho ľudí v Ghane praktizuje kresťanstvo alebo islam spolu s niektorým z tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), v strednej Ghane typicky s náboženstvom thron alebo vodun, prípadne ich synkretizmus.^[4] V Ghane je tiež rozšírené čarodejníctvo. Sú tu známe tábory pre rehabilitované čarodejnice, napr. Gambaga Witch Camp v severnej Ghane.^[5]

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ghana

Zdroje

↑ ^a ^b Ghana. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2022-09-19. Dostupné online. (po anglicky)
↑ ATIEMO, Abamfo Ofori. Religion and the Inculturation of Human Rights in Ghana. 1. vyd. London : A&C Black, 2013. ISBN 9781441199478. S. 12-18.
↑ The Bahá’í Community of Ghana [online]. web.archive.org, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online. Archivované 2019-12-29 z originálu. (po anglicky)
↑ HAVELKA, Ondřej. Ghana. In: Západní Afrikou. 1. vyd. Praha : GEN, 2011. ISBN 80-86681-77-7. S. 292-315.
↑ HAVELKA, Ondřej. Africké čarodějnictví 2/2: Současnost [online]. Dingir, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online. (po česky)

[:0-1] Ghana. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2022-09-19. Dostupné online. (po anglicky)

[2] ATIEMO, Abamfo Ofori. Religion and the Inculturation of Human Rights in Ghana. 1. vyd. London : A&C Black, 2013. ISBN 9781441199478. S. 12-18.

[3] The Bahá’í Community of Ghana [online]. web.archive.org, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online. Archivované 2019-12-29 z originálu. (po anglicky)

[4] HAVELKA, Ondřej. Ghana. In: Západní Afrikou. 1. vyd. Praha : GEN, 2011. ISBN 80-86681-77-7. S. 292-315.

[5] HAVELKA, Ondřej. Africké čarodějnictví 2/2: Současnost [online]. Dingir, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online. (po česky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

1

2

1