Mozambik

	Mozambická republika
Vlajka	Znak
	Národné motto:; žiadne
	Štátna hymna:; Pátria Amada; (Milovaná vlasť)
Miestny názov
• dlhý	República de Moçambique
• krátky	Moçambique
Hlavné mesto	Maputo; 25°57′ j.š. 32°35′ v.d.
Najväčšie mesto	Maputo
Úradné jazyky	portugalčina ;
Štátne zriadenie; Prezident; Predseda vlády	republika; Filipe Nyusi; Adriano Maleiane
Vznik	25. jún 1975
Susedia	Tanzánia, Malawi, Zambia, Zimbabwe, Južná Afrika, Svazijsko
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 801 590 km² (35.) ; 17 500 km² (2,2 %)
Počet obyvateľov; • odhad (2020); • sčítanie (2017); • hustota (2020)	; 30 066 648 (48.) ; 27 909 798; 28,7/km² (178.)
HDP; • celkový; • na hlavu (PKS)	2019; 41 473 mil. $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu\|]].); 1 331 $ (156.)
Index ľudského rozvoja (2019)	0,456 (181.) – nízky
Mena	metical (MZM)
Časové pásmo; • Letný čas	CAT (UTC+2); bez zmeny (UTC+2)
Medzinárodný kód	MOZ / MZ
Medzinárodná poznávacia značka	MOC
Internetová doména	.mz
Smerové telefónne číslo	+258

Súradnice: 19°J 35°V / 19°J 35°V / -19; 35

Mozambik, dlhý tvar Mozambická republika, je štát v Afrike. Je členom Juhoafrického rozvojového spoločenstva.

Hlavné mesto Maputo má približne 1 088 449 obyvateľov.

Mozambik patrí k najchudobnejším štátom sveta. Podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa na svete je na 187. mieste.^[1] Hospodárstvo krajiny je zamerané na poľnohospodárstvo a ťažbu surovín. Hlavnými exportnými partnermi sú Južná Afrika, India, Holandsko, Čína, Veľká Británia, Zimbabwe, Singapur, Španielsko a Taliansko. 41 % exportu tvorí vývoz minerálnych palív a olejov.^[2] Väčšina poľnohospodárstva je vo vlastníctve štátu. Vyvážajú sa kokosové orechy, bavlna, čaj a cukor. Štát získal nezávislosť v roku 1975 od Portugalska. Po nezávislosti nastala občianska vojna, ktorá trvala desiatky rokov. Vytvorili sa 2 hlavné frakcie Renamo a Frelimo.

Demografia

Severocentrálne provincie Zambezia a Nampula sú najľudnatejšie, žije tam 45% populácie. Macua, cca. 4 milióny, sú dominantnou skupinou na severe krajiny; Sena a Shona (väčšinou Ndau) sú v údolí rieky Zambezi a Shangaan (Tsonga) dominujú v južnom Mozambiku. Ostatné skupiny sú Makonde, Yao, Swahili, Tonga, Chopi, a Nguni (vrátane Zulu). Bantu tvoria 97.8% obyvateľstva, zvyšok sú bieli Afričania (väčšinou portugalského pôvodu), Euro-afričania (mesticos, miešanci Bantu a portugalského pôvodu) a Indovia. Približne 45000 obyvateľov je indického pôvodu.

Počas nadvlády Portugalska nad Mozambikom žilo veľké množstvo obyvateľov portugalského pôvodu takmer vo všetkých oblastiach krajiny. Mozambičanov s portugalskou krvou bolo okolo 360 000. Mnoho z nich región opustilo po získaní nezávislosti od Portugalska v roku 1975. Existujú rôzne odhady početnosti čínskej komunity v Mozambiku, rôznia sa od 7 000 do 12 000. Najväčším mestom je hlavné mesto Maputo.

Nezávislosť Mozambiku

Portugalsko sa po druhej svetovej vojne nezbavilo svojich kolónií tak rýchlo ako to urobili ostatné krajiny v Európe. Salazarov režim sa snažil držať svoje kolónie. Konflikt v Mozambiku proti Portugalsku prebiehal od roku 1964 až do 1975, ten sa rozšíril aj v susedných krajinách, kde malo Portugalsko vplyv. Povstalci mali podporu komunistických krajín z Ázie, najmä Čány a Sovietskeho Zväzu. Portugalsko malo prevahu nad povstalcami, ale udalosti a politika v Portugalsku pomohli revolučnému hnutiu Frelimo zvíťaziť. V roku 1974 prebehla v Portugalsku Klinčeková revolúcia a nastolili pluralitnú demokraciu. V Mozambiku sa ujalo moci hnutie Frelimo. Frelimo bolo založené v roku 1962 a na čele s E. CH. Mondlanom. Malo široké sympatie medzi krajinami východného bloku ako ZSSR a Čínou. Po revolúcii sa strana naplno prejavila ako socialistická. V mestách hnutie Frelimo nerobilo také zmeny ako na vidieku. 80 % obyvateľstva žilo roľníckym spôsobom. Roľníci museli opustiť svoje tradičné domovy a presídliť sa do väčších dedín. Roľníci museli pracovať pre štát. Ľudská sila sa využívala v tomto období podobne ako v Číne, Vietname alebo ZSSR. Boli stanovené plány, ktoré sa museli vždy splniť, aj keď realita bola iná. Týmito reformami sa Mozambik a hnutie Frelimo chcelo pridružiť ku organizácii RVHP a byť podobný ostatným socialistickým krajinám.

Občianska vojna v Mozambiku

Nestabilita v krajine a zlé reformy vyústili do občianskej vojny v roku 1975. Frelimo išlo socialistickou cestou, ale pomoc západu nikdy neodmietlo. Krajina trpela hladom a nedostatkom investícií. Preto hľadali zdroje od rôznych krajín. Nespokojnosť obyvateľstva, vznik disidentu, zahraničné intervencie pomohli vytvoriť opozíciu Renamo. Boj o moc s Frelimom bol zdroj občianskej vojny v krajine. Renamo je mozambická konzervatívna protikomunistická politická strana. Bolo založené v roku 1975 po nezávislosti Mozambiku. Spočiatku nebolo tak dobre organizované ako vládna strana Frelimo. Renamo získalo časom väčšiu podporu obyvateľstva aj moc v krajine. Podporu mali aj od bývalých koloniálnych vojakov a zo susedných krajín. Vidiek počas vojny trpel, keďže obe strany tu bojovali o moc. Chceli kontrolovať poľnohospodárstvo a výrobu. Trvalý mier sa dosiahol v roku 1992. Počas občianskej vojny Renamo dostávalo podporu od južnej Afriky, Rhodézie a Spojených štátov. Prvým vodcom Renamo bol André Matsangaissa. Po jeho smrti v roku 1979 bol Afonso Dhlakama zvolený za vodcu krajiny, zostal vo funkcii až do svojej smrti v roku 2018.^[3] Zrútenie sovietskeho zväzu ovplyvnilo aj Mozambik. Krajina urobila určité zmeny aj po ekonomickej stránke. Stále ale patrí k najchudobnejším krajinám sveta.

Referencie

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mozambik

[1] ttps://worldpopulationreview.com/country-rankings/gdp-per-capita-by-country

[2] ttps://trendeconomy.com/data/h2/Mozambique/TOTAL

[3] ttps://cs.wikipedia.org/wiki/Mosambik

[1]

[2]

[3]

1

2

1