Austrália (štát): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Mathonius (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 213.151.236.165 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Mathonius
/* Pôvod m
Riadok 87: Riadok 87:
Prijatím ústavy Austrálskeho zväzu (''Commonwealth of Australia'') sa [[1. januára]] [[1901]] vtedajšie britské kolónie na piatom svetadiele ([[Nový Južný Wales]], [[Viktória (Austrália)|Victoria]], [[Queensland]], [[Južná Austrália]], [[Západná Austrália]], [[Tasmánia]]) spojili do federácie. Hlavou štátu je aj naďalej [[Veľká Británia|britská]] kráľovná [[Alžbeta II.]], ktorú v krajine zastupuje generálna guvernérka Quentin Bryce AC. Zákonodarstvo je v rukách [[parlament]]u, zloženého z dvoch komôr – senátu a snemovne reprezentantov. Volebné obdobie snemovne reprezentantov je trojročné, senátu šesťročné s tým, že sa každý tretí rok obmeňuje polovica poslancov. V čele vlády stojí ministerský predseda.
Prijatím ústavy Austrálskeho zväzu (''Commonwealth of Australia'') sa [[1. januára]] [[1901]] vtedajšie britské kolónie na piatom svetadiele ([[Nový Južný Wales]], [[Viktória (Austrália)|Victoria]], [[Queensland]], [[Južná Austrália]], [[Západná Austrália]], [[Tasmánia]]) spojili do federácie. Hlavou štátu je aj naďalej [[Veľká Británia|britská]] kráľovná [[Alžbeta II.]], ktorú v krajine zastupuje generálna guvernérka Quentin Bryce AC. Zákonodarstvo je v rukách [[parlament]]u, zloženého z dvoch komôr – senátu a snemovne reprezentantov. Volebné obdobie snemovne reprezentantov je trojročné, senátu šesťročné s tým, že sa každý tretí rok obmeňuje polovica poslancov. V čele vlády stojí ministerský predseda.


POZDRAVUJEM CELU 8.A. A PANI UCITELKU
== Pôvod mena ==
Meno ''Austrália'' je odvodené z [[latinský jazyk|latinského]] ''australis'', čo znamená ''južný'' a pochádza z povestí z [[2. storočie|2. storočia]] o „neznámej južnej zemi“ (v latinčine ''terra australis incognita''). Britský objaviteľ [[Matthew Flinders]] pomenoval krajinu ''Terra Australis'', čo bolo neskôr skrátené do dnešnej podoby. Predtým, počas objaviteľských ciest holandských moreplavcov, niesla krajina názov ''Nova Holandicus'', teda Nové Holandsko.


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 18:56, 6. máj 2012

Austrálsky zväz
Vlajka Austrálie Štátny znak Austrálie
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Advance Australia Fair
Miestny názov  
 • dlhý The Commonwealth of Australia
 • krátky Australia
Hlavné mesto Canberra
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto Sydney
Úradné jazyky angličtina


Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
generálny guvernér
parlamentná monarchia
kráľovná Alžbeta II.
Julia Gillardová
Quentin Bryceová
Vznik oddelenie od Spoj. kr.:
1.1.1901 (Constitution Act)
3.3.1986 (Australia Act)
Susedia -
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
7 692 030 km² (6.)  
1 km² (1 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2014)
 • sčítanie (2011)

 • hustota (2014)
 
24 600 856 (52.)
22 600 856

3/km² (cca 191.)
Mena austrálsky dolár (= 100 centov) ()
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+8 až +10)
(UTC+8 až +11)
Medzinárodný kód AUS / AU
Medzinárodná poznávacia značka AUS
Internetová doména .au
Smerové telefónne číslo +61
Gramotnosť: 99%

Súradnice: 25°J 133°V / 25°J 133°V / -25; 133

Mapa Austrálie

Austrália (z lat. terra australis = južná zem), dlhý tvar Austrálsky zväz, je štát v Austrálii a Oceánii, šiesta najväčšia krajina na svete a jediná krajina, ktorá sa rozkladá na celom kontinente. Austrálsky zväz zahŕňa aj niekoľko menších ostrovov, z ktorých najväčším je Tasmánia. Austrália je federáciou a formou vlády je konštitučnou monarchiou.

Geografia

Najbližšími susedmi Austrálie sú Indonézia, Východný Timor, Papua-Nová Guinea na severe Vanuatu, Šalamúnove ostrovy a francúzske územie Nová Kaledónia na severovýchode a Nový Zéland na juhovýchode. Najkratšia vzdialenosť medzi pevninou Papuy-Novej Guiney a Austráliou je približne 150 kilometrov. Austrálsky ostrov Boigu sa však nachádza len 5 kilometrov od pevniny Papuy-Novej Guiney, čo viedlo k zložitej dohode o hranici, aby mohli byť vodné trasy využívané obyvateľmi oboch krajín. Je tam subtropické, tropické a mierne podnebie.

Štáty a teritóriá

Austrália sa skladá zo šiestich federálnych štátov a dvoch teritórií. Štátmi Austrálskeho zväzu sú:

Najdôležitejšími teritóriami sú Severné teritórium (hlavné mesto Darwin) a Teritórium austrálskeho hlavného mesta (hlavné mesto Canberra). Hlavné mesto Canberra vzniklo na základe federálnej dohody ako kompromis medzi dvoma najväčšími austrálskymi mestami – Sydney a Melbourne.

Všetky štáty majú vlastné dvojkomorové parlamenty, okrem Queenslandu a oboch spomenutých teritórií, ktoré majú jednokomorový parlament. Medzi právomoci štátnych parlamentov patrí výber daní a legislatíva v rôznych oblastiach, do ich pôsobnosti patrí tiež napr. súdnictvo a regulácia vzdelávania.

Austrália má tiež niekoľko zámorských území:

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Austrálie

Austrália bola nepretržite obývaná už približne pred 50-tisíc rokmi. Pôvodnými obyvateľmi Austrálie sú domorodí obyvatelia (aborigéni) a ostrovania z Torreskej úžiny. Východná Austrália bola zámorským územím Veľkej Británie od roku 1770 a oficiálne vyhlásenou britskou kolóniou 26. januára 1788. Postupne, vďaka nárastu počtu obyvateľstva a preskúmaniu stále rozsiahlejších území, bolo vytvorených šesť kráľovských kolónií. 1. januára 1901 sa kolónie dohodli na vytvorení federácie a bol vytvorený Austrálsky zväz. Austrálsky zväz je od počiatkov stabilným demokratickým štátom a súčasťou (britského) Spoločenstva národov.

Politika

Prijatím ústavy Austrálskeho zväzu (Commonwealth of Australia) sa 1. januára 1901 vtedajšie britské kolónie na piatom svetadiele (Nový Južný Wales, Victoria, Queensland, Južná Austrália, Západná Austrália, Tasmánia) spojili do federácie. Hlavou štátu je aj naďalej britská kráľovná Alžbeta II., ktorú v krajine zastupuje generálna guvernérka Quentin Bryce AC. Zákonodarstvo je v rukách parlamentu, zloženého z dvoch komôr – senátu a snemovne reprezentantov. Volebné obdobie snemovne reprezentantov je trojročné, senátu šesťročné s tým, že sa každý tretí rok obmeňuje polovica poslancov. V čele vlády stojí ministerský predseda.

POZDRAVUJEM CELU 8.A. A PANI UCITELKU

Iné projekty

Pozri aj


Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA Šablóna:Link GA Šablóna:Link GA Šablóna:Link GA Šablóna:Link GA Šablóna:Link GA