Maurícius
Maurícijská republika | |||||
| |||||
Národné motto: Stella Clavisque Maris Indici (Hviezda a kľúč Indického oceánu) | |||||
Štátna hymna: Motherland (Domovina) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Republic of Mauritius | ||||
• krátky | Mauritius | ||||
Hlavné mesto | Port Louis 20°10′ j.š. 57°31′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Port Louis | ||||
Úradné jazyky | angličtina
| ||||
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
republika Prithvirajsing Roopun Pravind Jugnauth | ||||
Vznik | 12. marec 1968 | ||||
Susedia | žiadni (ostrovný štát) | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
2 040 km² (169.) 20 km² (1,0 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (júl 2005) • hustota (júl 2005) |
1 245 000 (150.) 610,3/km² (11.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
júl 2005 15 978 $ (118.) 12 966 $ (50.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2003) | 0,791 (65.) – stredný | ||||
Mena | maurícijská rupia (MUR) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
MUT (UTC+4) bez zmeny (UTC+4) | ||||
Medzinárodný kód | MUS / MU | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | MS | ||||
Internetová doména | .mu | ||||
Smerové telefónne číslo | +230 |
Súradnice: 20°12′J 57°30′V / 20,2°J 57,5°V
Maurícius, dlhý tvar Maurícijská republika (bývalý slov. názov: Maurítius), je ostrovný štát ležiaci v juhozápadnej časti Indického oceánu, v súostroví Maskarény. Rozprestiera sa približne 900 km východne od ostrova Madagaskar a jeho rozloha je 2 040 km² (vrátane priľahlých ostrovčekov). Tento hornatý, pôvodom vulkanický ostrov je 58 km dlhý a 47 km široký. Podnebie je tropické. Na Mauríciu žije viac ako jeden milión obyvateľov, čo z neho robí najhustejšie obývanú krajinu Afriky.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý písomný záznam o objavení ostrova pochádza z roku 975 nášho letopočtu, a to od arabských moreplavcov. V roku 1507 ostrov navštívili Portugalci, no nepokúsili sa o jeho osídlenie. V roku 1598 sa sem dostali Holanďania a ostrov pomenovali po ich panovníkovi, princovi Mauriceovi Van Nassau. Ich pozornosť pritiahli hlavne ebenové lesy, ktorých drevo bolo v Európe vysoko cenené. Holandskí prisťahovalci na Mauríciu zaviedli plantážové hospodárstvo. Pri pokusoch o osídlenie však museli čeliť rôznym prekážkam, vrátane útokov pirátov, cyklónov a chorôb, čo vyústilo v roku 1710 do opustenia ostrova.
O päť rokov neskôr tu pristáli Francúzi, v roku 1721 sa ujali vlády a prevzali kolóniu do vlastných rúk. Z ostrova vyvážali afrických otrokov. Maurícius zaznamenal výrazný rozvoj, až keď sa do úradu guvernéra dostal Bertrand Francois Mahé, ktorý sa zaslúžil o transformáciu hlavného mesta na moderný prístav, výstavbu dopravnej infraštruktúry, i o začatie extenzívneho pestovania cukrovej trstiny, ktorá je dodnes hlavným obchodným artiklom tohto ostrovného štátu.[1]
V roku 1810 ostrov dobyli Briti, ktorí povolili obyvateľstvu ponechať si francúzske zákony, tradície i jazyk. Nasledovalo obdobie mieru a stability. V roku 1835 bolo zrušené otroctvo a na ostrov začala prúdiť lacná pracovná sila z Indie.[2]
Maurícius získal nezávislosť v roku 1968 a od roku 1992 je republikou v rámci Commonwealthu. Od získania nezávislosti sa Maurícius premenil z nízkopríjmovej krajiny na krajinu so stredným príjmom a zaznamenal veľké pokroky v oblasti distribúcie príjmov, predpokladanej dĺžky života obyvateľstva a detskej úmrtnosti.[3]
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Maurícijská republika je parlamentnou demokraciou s 5-ročným volebným obdobím.[4] Hlavou štátu je prezident, ktorý má najmä reprezentačnú funkciu. Výkonná moc je v rukách premiéra, ktorý stojí na čele kabinetu. Maurícijské právo je založené na zmesi anglického a francúzskeho práva.
Maurícius je rozdelený na 9 administratívnych celkov, pričom priľahlý ostrov Rodriguez tvorí desiaty.[1]
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Na tomto ostrove sopečného pôvodu, ležiacom v Indickom oceáne, prevláda tropické oceánske podnebie. Teplota mora dosahuje až 27 °C. Najvyšším vrchom je Piton de la Riviére Noire s nadmorskou výškou 826 m. Pozdĺž pobrežia s početnými zátokami a bielymi piesčitými plážami sa tiahnu koralové útesy. Pôvodná bujná vegetácia dažďového pralesa sa zachovala už len na chránených územiach. Ľahko dostupné sú prírodné rezervácie Riviére Noire a Aigrettes.[5] Maurícius je známy hlavne vďaka tomu, že bol jediným známym miestom výskytu dnes už vymretého vtáka Dodo (oficiálne dront maurícijský, Raphus cucullatus)
Hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Maurícius je typická malá ostrovná ekonomika, ktorú sa však podarilo diverzifikovať. K pôvodnému jednostrannému zameraniu na pestovanie a spracovanie cukru (z cukrovej trstiny) pribudol ľahký priemysel a hlavne turistický ruch. V súčasnosti vláda investuje do rozvoja informačných a komunikačných technológií.[6]
Poľnohospodárstvo má stále dôležité postavenie. Cukrová trstina sa pestuje na 90 % poľnohospodárskej pôdy a predstavuje 15% exportov. Ďalšími exportnými plodinami sú ananás, mango a liči. Zabratie pôdy a jej využitie na plantáže cukrovej trstiny spôsobilo nedostatok domácich potravín, ktoré sa musia importovať. Významný je napr. dovoz ryže. Úspech zaznamenáva pestovanie kvetov a rybolov. Úbytok rýb v okolitých vodách sa krajina snaží s pomocou Japonska a Austrálie nahradiť umelým chovom.[6]
V oblasti priemyslu, krajina spracúva a vyváža textílie, kožené výrobky, bižutériu a polodrahokamy. Časť priemyselných podnikov sa venuje spracovaniu poľnohospodárskych surovín. Nedostatok energie sa rieši dovozom a spaľovaním ropy. Veľký význam má finančný sektor. Maurícius láka zahraničné investície poskytovaním rôznych výhod. Vláda ponúka potenciálnym investorom finančné dotácie, daňové a colné výnimky.[1]
Ostrov Maurícius je vďaka svojim plážam a lagúnam ozajstným dovolenkovým rajom. Rozvíja sa hlavne prímorský turizmus spojený s potápaním v koralových útesoch. Cestovný ruch znamená významný prínos pre tamojšie obyvateľstvo. Asi 10 % ľudí sa zamestnáva v rozvíjajúcom sa turizme. Centrom cestovného ruchu je hlavné mesto Port Louis. S príchodom turistov vzrástla výroba tradičných suvenírov. Maurícius je známy aj vydávaním poštových známok pre zberateľov.[6] Najznámejšou poštovou známkou sa stal Modrý Maurícius.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Na Mauríciu žije viac ako milión obyvateľov. Obyvateľstvo je tvorené najmä potomkami Indov (70 %), ktorí sa v 19. storočí dali naverbovať na prácu na plantážach cukrovej trstiny. Okrem toho žijú na Mauríciu aj kreoli (27 %), zvyšok tvoria Európania a Číňania. Úradným jazykom je angličtina. Medzi neoficiálne jazyky patrí kreolčina, hindčina a urdčina.[5]
Vzdelanie
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Maurel, M. (2007). Mauritius. London: New Holland Publishers.
- ↑ Mauritius [online]. infoplease.com, 2008, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
- ↑ Mauritius [online]. CIA Factbook, 2008, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online. Archivované 2018-12-11 z originálu.
- ↑ Mauritius [online]. CIA Factbook, 2008, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online. Archivované 2018-12-11 z originálu.
- ↑ a b KOL.. Atlas sveta: nový obraz Zeme. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2005. S. 247.
- ↑ a b c ZUBRICZKÝ, G.. Geografia štátov sveta. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Plus, s.r.o., 2009. S. 198.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maurícius