Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, júl a august 2023

Tento článok je podstránkou svojho nadradeného článku Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu. V štruktúrovanej forme podrobne pojednáva o udalostiach ruskej invázie na Ukrajinu ako súčasti širšieho rusko-ukrajinského konfliktu za obdobie júl a august 2023.

Článok zahŕňa najmä prehľad uskutočnených vojenských operácií a bojových postupov ale aj súvisiace politické a diplomatické pozadie, partizánske akcie, ekonomické a obchodné aspekty, prehľad pomoci od spojencov, humanitárne a kultúrne dopady a iné súvisiace udalosti.

Júl 2023

Týždeň od 3. do 9. júla 2023

V sobotu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo 500 dní.

Pamätník na Haďom ostrove, pri ktorom si Volodymyr Zelenskyj uctil pamiatku vojakov padlých za prvých 500 dní invázie.

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si 500. deň od vpádu ruských vojsk pripomenul videom natočenom na Haďom ostrove, kde uctil pamiatku vojakov padlých v boji proti okupantom. Vo svojom posolstve okrem iného povedal: „Ukrajinci, Ukrajinky. Dnes sme na Haďom ostrove, našom Haďom ostrove, ktorý sa nikdy nevzdal, rovnako ako sa nevzdala celá Ukrajina. Pretože sme krajinou statočných. Z tohto miesta chcem poďakovať každému z našich bojovníkov a nášmu ľudu za tých 500 dní. Určite zvíťazíme!“

• Ukrajinská protiofenzívna stratégia bola prioritne založená na rozdrvení ruských síl a zdrojov namiesto pokusov o rýchle znovuzískanie rozsiahlych území. Táto taktika šetrila Ukrajincom živú silu.

• Ukrajinské operácie sa v okolí Bachmutu naďalej zameriavali na postupné obkľučovanie mesta. Získali tu výšiny v okolí, čím dosiahli palebnú kontrolu nad týmto mestom, ako aj nad ruskými pozemnými komunikačnými líniami v okolí. Menší postup sa im podaril južne od mesta pri Kliščiivke, na severe pri obci Jahidne narážali na tvrdý ruský odpor.

• Rusko pokračovalo v útokoch pri Lymane, Avdijivke a Marjinke, ale narážalo na silný odpor obrancov.

• Ukrajinskí vojaci držali získané pozície pri Antonivskom moste a v blízkej chatovej osade na ľavom brehu Dnepra pri Chersone. Na mieste sa bojovalo už najmenej desať dní, ruské sily zlyhávali pri snahe Ukrajincov z ich predmostia vytlačiť.

• Rusko nasadilo na dva hlavné fronty na východe Ukrajiny viac ako 180 000 vojakov. Väčšina z nich bola na dlhšej línii Lyman – Kupiansk, asi 50 000 mužov bolo v okolí Bachmutu.

• Ruská armáda zostrelila v okolí Moskvy 5 dronov.

Dôsledky ruského raketového útoku na mesto Ľvov

• V meste Ľvov rakety zasiahli obytnú zónu, v dôsledku čoho zahynulo 10 osôb, 42 ľudí bolo zranených. Okrem 30 obytných domov s vyše 250 bytmi útok poškodil aj kancelársky komplex, školský areál a niekoľko áut. Podobný útok sa odohral počas pohrebu pri Charkove, kde zostalo 16 zranených. Pokračovali aj útoky kamikadze dronmi Šáhid-136, väčšinu z nich sa ukrajinskej protivzdušnej obrane darilo zneškodňovať.

• Ukrajinská armáda zničila ruský muničný sklad v okupovanom meste Makijivka v Doneckej oblasti. Sklad bol situovaný blízko obytných budov. Tlaková vlna z výbuchu rozbila okná na týchto obytných budovách, nemocničnom komplexe, škole a škôlke. Najmenej jeden človek zahynul a 41 ďalších utrpelo zranenia.

• Ruské systémy protivzdušnej obrany zostrelili pri meste Kerč na polostrove Krym raketu s plochou dráhou letu.

• Ruský prezident Vladimír Putin sa v Moskve stretol so šéfom wagnerovcov. Podľa dohody, na základe ktorej odvolal postup svojich vojakov na Moskvu, sa pritom mal Jevgenij Prigožin nachádzať v Bielorusku. Podľa hovorcu Kremľa však ruské orgány Jevgenija Prigožina nesledovali ani nemali správy o mieste jeho pobytu.

Zhruba v rovnakom čase mediálne impérium Jevgenija Prigožina oznámilo ukončenie svojej činnosti v Rusku potom, ako tu bol zablokovaný prístup k piatim médiám patriacim pod jeho spoločnosť Patriot: Ria Fan, Politics Today, Economy Today, Neva News a People's News online. Proti osobe Jevgenija Prigožina bola tiež v Rusku spustená kampaň, ktorá ho mala vykresliť ako človeka poháňaného chamtivosťou. Bolo avizované, že budú skúmané finančné nezrovnalosti v jeho spoločnostiach, ktoré v minulosti získali štátne zákazky. Predpokladalo sa, že Wagnerova skupina bola financovaná hotovosťou alebo prostredníctvom vládnych zmlúv cez rôzne Prigožinove subjekty.

• Niekoľko dní pred plánovaným summitom NATO absolvoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sériu návštev po štyroch členských štátoch tejto obrannej aliancie. Rokoval najmä o podpore Ukrajiny v snahe získať členstvo v Severoatlantickej aliancii. Vo štvrtok priletel do Bulharska, kde sa stretol s premiérom a prezidentom. Odtiaľ sa presunul do Česka, kde rokoval s prezidentom Petrom Pavlom aj s premiérom Petrom Fialom. V piatok navštívil Slovensko, kde sa stretol s troma najvyššími štátnymi predstaviteľmi. Poslednou zastávkou bolo Turecko. Výsledkom série rokovaní boli prísľuby ďalšej vojenskej pomoci ako aj vyjadrenie podpory pre vstup Ukrajiny do NATO v budúcnosti, „keď to okolnosti povolia.“

• Volodymyr Zelenskyj po skončení návštevy Turecka odletel z krajiny aj s piatimi internovanými ukrajinskými veliteľmi, ktorí až do polovice mája 2022 z bunkrov oceliarní Azovstaľ bránili prístavné mesto Mariupoľ. Z ruského zajatia boli prepustení koncom septembra 2022 na základe jednania sprostredkovaného tureckým prezidentom. Súčasťou dohody s Rusmi o ich prepustení bola podmienka, že až do skončenia vojny na Ukrajine zotrvajú na území Turecka. Ruskí predstavitelia neboli o uvoľnení pätice veliteľov informovaní, na udalosť reagovali s rozhorčením a obvinili Turecko z porušenia podmienok dohody.

Pri ďalšej výmene zajatcov si znepriatelené strany vzájomne vymenili po 45 vojakov

• Ďalších 45 ukrajinských vojakov a dvaja civilisti, ktorí bojovali o priemyselný komplex Azovstaľ v Mariupoli, sa vrátili na Ukrajinu v rámci 47. výmeny zajatcov od začiatku tejto vojny. Väčšina prepustených mala vážne zranenia a musela podstúpiť rehabilitáciu. Celkovo sa v rámci výmen dostalo na slobodu 2 576 Ukrajincov.

USA po prvý krát poskytli Ukrajine kazetovú muníciu. Na obrázku schematický nákres kazetovej bomby obsahujúcej sériu menších náloží.

• Spojené štáty ohlásili ďalší balíček vojenskej pomoci, ktorý obsahoval aj kazetovú muníciu, teda strely, ktoré sa ešte pred dopadom rozpadajú na množstvo menších náloží. Vo väčšine západných štátov je jej použitie zakázané. Spojené štáty, Ukrajina ani Rusko sa však k dohovoru o kazetovej munícii neprihlásili. Ukrajinská armáda sa zaviazala dodržiavať päť zásad používania poskytnutej kazetovej munície: použiť ju len na oslobodenie svojich území a len na bojisku, o jej použití a oblastí ich nasadenia si viesť podrobné záznamy, po oslobodení odmínovať prioritne miesta, kde bola nasadená a o jej použití informovať svojich partnerov. Obe bojujúce strany tento typ munície využívali v tomto konflikte aj predtým.

• Česko darovalo Ukrajine útočné helikoptéry a státisíce kusov munície pre zbrane veľkého kalibru. Avizovalo tiež poskytnutie leteckých simulátorov s možnosťou výcviku na stíhačky F-16.

• Za 500 dní od začiatku tejto invázie zomrelo podľa údajov ukrajinskej generálnej prokuratúry vyše 10 500 civilistov, z toho 494 detí. Úrad vyšetroval vojnové zločiny spáchané ruskou armádou na Ukrajine. Do tohto času identifikoval 353 podozrivých a obvinil 219 z nich.

• Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že neexistuje dôvod na predĺženie obilnej dohody, ktorá počas ruskej invázie umožňovala vývoz obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov. Dôvodom malo byť, že väčšina takto vyvezených potravín končila v dobre zabezpečených krajinách a nie v najchudobnejších štátoch Afriky.

• Ruské príjmy z ropy a zemného plynu klesli za prvých šesť mesiacov tohto roka o takmer polovicu v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2022. Dôvodom bol pokles cien ropy a radikálne zníženie jeho nákupu štátmi EÚ.

Návšteva Volodymyra Zelenského na Slovensku

Volodymyr Zelenskyj navštívil Slovenskú republiku. Bola to prvá návšteva ukrajinského prezidenta na Slovensku od začiatku tejto invázie, predtým tu bol raz v roku 2020 (na snímke).

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rámci série návštev členských štátov NATO zavítal v piatok aj na Slovensko. Na brífingu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou ďakoval za vojenskú aj politickú pomoc a za pomoc utečencom z Ukrajiny. Spoločne rokovali o podpore členstva Ukrajiny v NATO a o prehĺbení spolupráce pri výrobe húfnic a munície, nakoľko Slovensko už v oblasti darovania existujúceho vojenského materiálu svoje možnosti vyčerpalo. Volodymyr Zelenskyj komentoval aj otázku rastúcich proruských názorov na Slovensku, ktorým podľa vlastných slov nerozumel.

Ukrajinský prezident sa stretol aj s povereným premiérom Ľudovítom Ódorom a predsedom parlamentu Borisom Kollárom. Hovorili o situácii v Rusku po vzbure Jevgenija Prigožina, o ekonomickej spolupráci a povojnovej obnove Ukrajiny. Boris Kollár na stretnutí odovzdal Volodymyrovi Zelenskému listinu s uznesením slovenského parlamentu, ktorým uznal hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933 za genocídu.

Mimo oficiálneho programu prebehlo aj osobné stretnutie Volodymyra Zelenského s expremiérom Eduardom Hegerom a bývalým ministrom obrany Jaroslavom Naďom. Predchádzajúcej vláde poďakoval za rozhodnutia v prospech Ukrajiny a jej občanov. Ocenil poskytnutú humanitárnu aj vojenskú pomoc Slovenska Ukrajine, najmä stíhačky MiG-29, odmínovacie komplety Božena, húfnice Zuzana 2 ako aj systém protivzdušnej obrany S-300.

Týždeň od 10. do 16. júla 2023

Mapka aktuálne okupovaného územia

• Ukrajinci napredovali vo svojej protiofenzíve, denne sa posúvali o niekoľko stoviek metrov. Najväčšou prekážkou v ich postupe boli mínové polia ruských obranných línií. Ich veľká šírka znemožňovala použitie ťažkej bojovej techniky, ktorá by síce ochránila posádku, ale v mínovom poli by uviazla a vystavila sa tak sústredenej delostreleckej paľbe. Ukrajinská armáda preto zmenila taktiku, viac sa sústredila na využitie delostrelectva a rakiet dlhého doletu. To jej pomohlo znížiť straty vojenskej techniky, zároveň to ale viedlo k spomaleniu postupu oslobodzovania. Stále tiež čelila vzdušnej prevahe ruskej armády.

• Na južnom fronte Ukrajinské jednotky postúpili o zhruba 1700m, upevňovali dosiahnuté pozície a odolávali nepriateľskej delostreleckej paľbe. V Andrijivke pri Bachmute ukrajinskí vojaci upevňovali pozície získané v predošlom týždni, k vzájomnému ostreľovaniu dochádzalo aj priamo v meste. V smeroch Kupiansk, Lyman, Avdijivka a Marjinka odrážali ruské pokusy o postup, zvlášť silne útočila ruská armáda v smere na Kupjansk, pozície oboch strán sa tu dynamicky menili aj niekoľkokrát za deň. Ukrajinci pokračovali v ofenzívnych operáciách na južnom fronte v smeroch na Melitopoľ a Berďansk, kde sa sústredili na degradáciu nepriateľa ostreľovaním. Ukrajinskí vojaci postúpili v sektoroch Novodanylivka-Šyroka Balka a Mala Tokmačka-Novopokrovka, kde tiež upevňovali svoje nové pozície.

• Rusko zneškodnilo deväť ukrajinských dronov v okolí prístavu Sevastopoľ na Kryme. Dve bezpilotné lietadlá boli zostrelené nad morom, päť ďalších zachytili elektronickým bojom a dva hladinové drony boli zničené pri pobreží. Pri útoku neboli poškodené žiadne objekty v meste a ani na mori..

• Pri ukrajinskom údere systémom HIMARS v Tokmaku, jednom z najväčších miest v blízkosti frontu, zahynulo do dvesto ruských vojakov, keď bola zasiahnutá ruská vojenská základňa zriadená v areáli bývalého závodu.

• Ukrajinci riadenou raketou Storm Shadow zničili hotel Duna v okupovanim meste Berďansk, v ktorom sídlilo ruské vojenské velenie. Pri útoku zahynul vysoko postavený predstaviteľ ruskej armády, veterán vojen v Čečensku, generálporučík Oleg Cokov, zástupca veliteľa Južného vojenského okruhu.

• Počas ranného behu bol v ruskom meste Krasnodar zastrelený námestník šéfa ruského oddelenia pre mobilizáciu Stanislav Ržickij.

• Partizánske hnutie Ateš združujúce Krymských Tatárov výbuchom poškodilo dve nákladné vozidlá ruskej armády v Chersonskej oblasti. Zahynuli šiesti ruskí vojaci.

• Ruské spravodajské servery Mediazona a Meduza na základe preskúmania štatistických údajov odhadli, že na Ruskej strane zahynulo od začiatku tejto invázie zhruba 47 000 vojakov. Skúmaniu podrobili dostupné údaje o dedičských konaniach a dáta ruského štatistického úradu Rosstat, ktorý od roku 2022 vykázal prudký rast úmrtí mladých mužov. Takto získané údaje nezahrňovali straty na strane Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. V rovnakom období odhadovali Západné štátne inštitúcie ruské straty na 40 až 60 000 mŕtvych. Ukrajinský generálny štáb udával v tomto období 234 480 „zlikvidovaných“ ruských vojakov, čo zrejme zahŕňalo aj zranených a zajatých. Takmer polovicu ruských strát na životoch a amputácií zapríčiňovala nedostatočná prvá pomoc a pomalé evakuácie zranených z miest aktívnych bojov.

• Vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj priznal účasť ukrajinských síl na starších útokoch na ruskom území. Zároveň zdôraznil, že na takéto útoky využívali len zbrane vyrobené na Ukrajine.

• Do Bieloruska vstúpil veľký konvoj nákladných automobilov a autobusov Wagnerovej skupiny potom, ako žoldnieri odovzdali ruskej armáde viac než 2000 kusov vojenskej techniky vrátane tankov T-90 a T-80, protilietadlových a delostreleckých systémov, zhruba 20-tisíc ručných zbraní a vyše 2500 ton munície.

• Ukrajinská armáda strelou z raketometu HIMARS zničila ruský raketový systém S-400.

• Podľa štatistík ukrajinského velenia prišla ruská armáda počas tejto invázie už o 8000 obrnených bojových vozidiel pechoty.

Na stretnutí NATO vo Vilniuse bol prítomný aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý od partnerov otvorene očakával prísľub budúceho členstva. Po skončení stretnutia neskrýval frustráciu, pretože na vystavenie pozvánky na vstup, tobôž pre samotné členstvo Ukrajiny v NATO, nebol stanovený žiadny časový rámec.

• Vo Vilniuse prebehol dvojdňový summit NATO. Jednou z hlavných tém bolo rokovanie o perspektíve vstupu Ukrajiny do aliancie. Jej budúce začlenenie bolo potvrdené, žiadny harmonogram však stanovený nebol. Predstavený plán hovoril o pomoci Ukrajine s prestavbou celého bezpečnostného sektora, zbavenia závislosti od sovietskej techniky, dosiahnutia pokroku v oblasti vojenskej interoperability a prijatia Ukrajiny medzi členov Rady NATO. Ďalej bola z prístupových požiadaviek vypustené nutnosť plniť Akčný plán členstva, akýsi predstupeň plného začlenenia. Do svojich radov však NATO Ukrajinu formálne plánovalo pozvať až vtedy, keď s tým budú súhlasiť členské krajiny a keď budú splnené všetky stanovené podmienky.

Na stretnutí sa turecký prezident súhlasne vyjadril pre vstup Švédska do NATO, záležitosť ešte musel schváliť turecký parlament. Prezident zároveň upozornil, že sa tak nestane skôr ako v októbri, pretože turecký parlament bol pred dvojmesačnými prázdninami a potom ho očakávalo množstvo iných, dôležitejších legislatívnych návrhov. Podporu vstupu Švédska do NATO navyše podmienil opätovným otvorením rokovaní o vstupe Turecka do Európskej únie, čo bolo členmi aliancie odmietnuté ako nesúvisiaca záležitosť. Uzatvorenie procesu ratifikácie vstupu Švédska do NATO v maďarskom parlamente bolo podľa vyhlásenia maďarských predstaviteľov už iba technickou otázkou. Termín, kedy by sa tak malo stať, však neoznámili.

• Počas samitu NATO prisľúbili spojenci Ukrajine vojenskú pomoc v celkovej hodnote zhruba 1,5 miliardy dolárov. Nemecko sa zaviazalo dodať 25 tankov Leopard 1A5, 40 bojových vozidiel pechoty Marder, dva systémy protivzdušnej obrany MIM-104 Patriot, päť obrnených vyslobodzovacích vozidiel Bergepanzer, dronové systémy a delostreleckú muníciu. Nórsko sľúbilo 1000 mikrodronov Black Hornet a podporný balík pre systémy NASAMS. Spojené kráľovstvo dodalo viac ako 70 vojenských vozidiel a tisíce kusov tankovej munície a vyčlenilo financie na opravu vojenského vybavenia a na zriadenie vojenského rehabilitačného centra na Ukrajine. Francúzsko sľúbilo strely SCALP a vybavenie na odmínovanie, Holandsko súhlasilo so začiatkom výcviku ukrajinských pilotov. Kanada sa podujala pomôcť s financovaním vojenských projektov, Austrálsky balík zahŕňal 30 vozidiel Bushmaster.

• Na Ukrajinu dorazila kazetová munícia od USA, ktorej dodávka bola schválená predošlý týždeň.

• Ukrajinský parlament odhlasoval zmenu dátumu pravoslávnych vianočných sviatkov zo 7. januára na 25. decembra s cieľom odpútať sa od ruského dedičstva. Na gregoriánsky kalendár sa už predtým rozhodli prejsť dve z troch veľkých cirkví s pravoslávnym štatútom pôsobiace na Ukrajine. 25. december bol na Ukrajine dňom pracovného pokoja od roku 2017.

Týždeň od 17. do 23. júla 2023

Odmínovací systém M58 MICLIC vystreluje reťaz malých výbušnín, ktoré svojou detonáciou aktivujú a tým zneškodnia míny v páse asi 8m širokom a až 100m dlhom. Na snímke systém MICLIC namontovaný na špeciálnom tanku M1A1 Abrams.

• Bojová iniciatíva v prvých líniách bola na strane ukrajinskej armády. Tá pokračovala vo svojom ofenzívnom snažení na najhorúcejších miestach frontu. Operácie podnikala severne a južne od mesta Bachmut, severozápadne od Bachmutu vytlačila ruské sily z pozícií v blízkosti obce Orichovo-Vasylivka. Denný postup o niekoľko stoviek metrov až 1km dosiahli ukrajinskí vojaci aj na južnom fronte v smere na Tokmak. Situácia v tomto sektore nútila Rusov zvažovať, či dopĺňať jednotky čeliace ukrajinskej protiofenzíve alebo posilniť svoje jednotky na dolnom toku rieky Dneper.

Dosahovaný postup bol pre ukrajinskú armádu veľmi namáhavý. Počas príprav na protiofenzívu totiž ruská armáda vybudovala rozsiahlu sieť opevnení so 4 až 16 km širokým predpolím posiatom protitankovými a protipechotnými mínami. Ako prví preto vstupovali do kontaktnej zóny ženisti, ktorí plazením postupovali vpred, ležiačky odmínovávali cesty a pripravovali terén ďalším vojskám. Vzhľadom na rozsah mínových polí zvládali čistiť iba úzke prechody pre pechotu. Moderné tanky a bojové vozidlá od spojencov by na mínach skôr alebo neskôr uviazli, čím by sa bez podpory letectva stali ľahkým terčom pre delostrelectvo. Ukrajina tiež zápasila s nedostatkom odmínovacích systémov M58 MICLIC používaných na odpálenie dlhého radu mín. Od spojencov dostala asi 15% z počtu, ktorý by na razantnú protiofenzívu potrebovala. Tento fakt bol známy aj ruským silám, ktoré sa prioritne orientovali na ničenie tohto vybavenia. Zároveň boli schopní zhadzovať ďalšie míny z bezpilotných lietadiel a opätovne mínami osievať oblasti, ktoré už Ukrajinci vyčistili.

• Na Krymskom moste došlo v pondelok ráno pri 145. pilieri k dvom výbuchom, pri ktorých zomreli dvaja ľudia. Bezodkladne bola na moste prerušená všetka doprava. Prieskum následne ukázal, že výbuch ťažko poškodil mostovku jedného smeru na cestnej časti mosta. Ruské úrady uviedli, že výbuchy nepoškodili piliere mosta ani súbežnú železničnú trať. Zároveň vyzvali obyvateľov a dovolenkárov, aby sa cestám cez most vyhli a miesto toho využívali pozemný koridor cez nové (t.j. okupované) regióny.

Železničná doprava bola obnovená dopoludnia ešte v ten istý deň, cestná doprava v polovičnom profile na druhý deň nadránom. Plné obnovenie sa predpokladalo na november, nakoľko poškodené mostné pole bolo potrebné rozobrať a obnoviť.

Rusko v tejto súvislosti obvinilo Ukrajinu z teroristického útoku a prisľúbilo odvetu. Na verejnosť prenikli informácie, že za akciou stála Ukrajinská bezpečnostná služba využijúc hladinové drony. Ukrajinskí predstavitelia sa už ani predtým netajili tým, že most považujú za legitímny vojenský cieľ dôležitý pre zásobovanie ruskej armády. V polovici augusta sa tieto informácie potvrdili, keď Ukrajinské špeciálne služby poskytli spravodajskej televízii CNN exkluzívne zábery z útočného vodného dronu Sea Baby vyvinutého na Ukrajine.

Predošlý útok na Krymský most s oveľa ničivejšími následkami sa odohral 8. októbra 2022.

• Pri mestách Kupjansk a Lyman sa ruská armáda neúspešne snažila prelomiť ukrajinskú obranu. Za týmto účelom v regióne sústredila vyše stotisíc vojakov, 900 tankov, viac ako 550 delostreleckých systémov a 370 salvových raketometov.

• Ukrajinci podnikali vzdušné útoky dronmi na cenné vojenské ciele hlboko na ruskom okupovaných územiach, čím narúšali logistiku a podkopávali bojové schopnosti ruskej armády. Jedným z príkladov bol útok na sklady munície a paliva na vojenskom letisku v centrálnej časti Krymu.

Sekundárny raketový útok na rovnaký cieľ v Odeskej oblasti zasiahol a zničil niekoľko kusov hasičskej techniky

• Dronmi útočili aj Rusi, v ohrození bola Odeská, Mykolajivská, Donecká, Chersonská, Záporožská a Dnepropetrovská oblasť. Pri úderoch na Poltavskú, Čerkaskú, Dnepropetrovskú, Charkovskú a Kirovohradskú oblasť používali zase balistické rakety.

• Ukrajinská armáda začala používať kazetovú muníciu, ktorú jej v predošlom týždni dodali USA. Využila ju pri snahe prekonať ruské zákopy a opevnené pozície spomaľujúce ukrajinskú protiofenzívu.

• Na Ukrajinu dorazilo prvých 10 tankov Leopard 1A5 darovaných Nemeckom. Súčasťou dodávky bola aj munícia pre húfnice, 10 pozemných radarových staníc a premosťovací systém.

• USA oznámili ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Okrem rôznej munície obsahoval aj štyri batérie systému protivzdušnej obrany NASAMS, niekoľko obrnených transportérov Stryker a odmínovacie zariadenia.

• Nová proeurópska vláda v Bulharsku sa rozhodla darovať na Ukrajinu približne 100 obrnených transportérov. V oblasti zásielok ťažkej bojovej techniky išlo o prvú balkánsku krajinu. Krajina však v otázke posielania pomoci Ukrajine zostávala hlboko rozdelená.

• Do bližšie nešpecifikovanej krajiny odcestovala prvá skupina ukrajinských pilotov na výcvik pre stíhačky F-16. Plánovalo sa, že výcvik podstúpi niekoľko desiatok pilotov a tiež obslužný personál.

• V Poľsku bolo v meste Gliwice uvedené do prevádzky opravárenské centrum pre tanky Leopard 2, zriadenie ktorého sa dohodlo v druhej polovici apríla 2023.

• Švédsko sa zaviazalo v rokoch 2023–2027 poskytnúť celkovo vyše 520 miliónov eur na obnovu Ukrajiny a zavádzanie reforiem, ktoré by Ukrajine otvorili cestu k členstvu v Európskej únii.

• V Rusku v piatok pre podnecovanie k extrémizmu zadržali bývalého vodcu separatistov na Donbase Igora Girkina. Bývalý člen ruskej armády a tajnej služby v poslednom čase čoraz ostrejšie kritizoval ruské vojenské velenie aj prezidenta Vladimira Putina, ktorého označil za zbabelca.

• V Poľsku odhalili skupinu ruských agentov, ktorí plánovali sabotáže vojenských a humanitárnych železničných transportov na Ukrajinu. Od sledovania k zatýkaniu prikročili poľské špeciálne služby po zvýšení rizika začiatku útokov.

• Šéf bieloruského Červeného kríža priznal, že sa táto organizácia aktívne podieľala na deportovaní ukrajinských deti z okupovaných území. Do Bieloruska sa takto malo dostať viac ako 1000 detí vo veku 6 až 15 rokov.

• Tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) už druhý týždeň čakal na udelenie súhlasu na vstup na strechy Záporožskej jadrovej elektrárne. O vstup a kontrolu žiadal na základe informácie Ukrajinských ozbrojených síl, že na strechách dvoch reaktorových budov Rusi umiestnili „výbušné zariadenia“. V ostatných týždňoch stály tím MAAE v elektrárni skontroloval všetky priestory okrem striech, žiadne ťažké zbrane, výbušniny ani míny nespozoroval.

Ukončenie obilnej dohody

Rusi začali po vypršaní platnosti Obilnej dohody so systematickými útokmi na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru určenú na skladovanie a nakládku obilnín na nákladné lode

Pri ruskom ostreľovaní Odesy bol zasiahnutý aj Chrám Premenenia Pána. Zničená bola časť strechy, od poškodenia nebol uchránený ani interiér a jeho výzdoba.

V pondelok vypršala tkz. Obilná dohoda uzatvorená 22. júla 2022, ktorá riešila problematiku vývozu obilnín a ďalších potravín z ukrajinských prístavov cez Čierne more. Dohoda umožnila vývoz 32 miliónov ton potravín, veľká časť z nich smerovala do rozvojových afrických oblastí celosvetovo najviac sužovaných hladom. Rusko odmietlo svoju účasť na dohode predĺžiť, pričom sa sťažovalo, že dohoda celkom neumožňovala vývoz jeho potravín na globálne trhy. Po odstúpení od dohody Rusko zrušilo aj svoje bezpečnostné záruky pre nákladné lode pohybujúce sa v Čiernom mori a oznámilo, že od štvrtka bude považovať všetky lode mieriace na Ukrajinu za prepravcov vojenského nákladu.

V súvislosti so zastavením účasti na dohode obnovilo Rusko systematické raketové útoky na Ukrajinské námorné prístavy v Odese a ďalších mestách ako aj na dunajské riečne prístavy v mestách Izmajil a Reni. Najväčšie škody spôsobili útoky v prístave Čornomorsk, kde poškodili niekoľko obilných síl, infraštruktúru na nakládku zrnín a znehodnotili asi 60 000 ton obilia. Prístavné objekty sa Rusko snažilo zasiahnuť v domnienke, že v nich Ukrajina skladuje vojenské prostriedky. Zámerom bolo tiež dosiahnutie ústupkov Západných krajín ohľadom odstránenia ekonomických sankcií voči Rusku a opätovného pripojenia Ruska k medzinárodnému bankovému platobnému SWIFT.

Pri útokoch na prístavy dopadali strely aj na civilné objekty. Ťažko bola poškodená aj najväčšia pravoslávna katedrála v centre Odesy. Chrám Premenenia Pána z roku 1809 dostal priamy zásah raketou, ktorá prenikla až do jeho suterénu. Objekt prišiel o polovicu strechy, trosky zasypali a poničili interiér. Časť priestorov bola zaplavená vodou pri hasení. Ruskí predstavitelia po útoku vyhlásili, že v Odese zasiahli všetky plánované ciele, ktoré boli využívané na prípravu „teroristických aktov“ proti Rusku.

Týždeň od 24. do 30. júla 2023

Mapka aktuálne okupovaných území. Miesta ukrajinských útokov zobrazujú zelené šípky.

• Ukrajinská armáda postupovala len pomaly, no darilo sa jej ochromiť logistiku nepriateľa. Zasiahla niekoľko cieľov na Kryme, medzi nimi aj Čonharský železničný most na hlavnej trati do Melitopoľa.

Ukrajinci postupovali najmenej v troch sektoroch na juhu v smere na Melitopoľ a Berďansk. Darilo sa im prekračovať prvú líniu ruskej obrany a upevňovať svoje novozískané pozície. Podarilo sa im dobyť obec Staromajorske v Doneckej oblasti, postupovali tiež v okolí Bachmutu. Dosahovali pomalý, ale istý postup, za tento týždeň v tejto oblasti oslobodili asi 15 km² územia, v okolí Bachmutu asi 2 km². Rusi naďalej kládli silný odpor, presúvali jednotky a aktívne využívali svoje zálohy.

• Rusi sa pokúšali o útoky v blízkosti línie Kupjansk – Svatove, snaženie im však väčšie úspechy neprinášalo. Svoje jednotky na juhu Ukrajiny posilnili nasadením väčšieho počtu modernizovaných útočných vrtuľníkov Ka-52, jedným z najvplyvnejších ruských zbraňových systémov. Do bojov bol nasadený aj malý počet úplne nových variantov vrtuľníka Ka-52M.

Dôsledok ruského raketového útoku na infraštruktúru dunajského prístavu v meste Reni

• Pokračovali ruské útoky na sklady s obilím, časť z nich bolo situovaných v delte Dunaja. Za deväť dní zničili ruské útoky celkovo 180-tisíc ton obilia. Ostreľovanie poškodilo tiež 26 zariadení prístavnej infraštruktúry a najmenej päť civilných lodí. Rusko tiež rozmiestnilo ďalšie námorné míny v prístupových koridoroch k ukrajinským prístavom. Dianie malo vplyv na celosvetové ceny pšenice, ktoré narástli asi o 2%.

V tejto súvislosti vyzval ukrajinský prezident na zrušenie obmedzení uvalených na vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov pozemnou cestou, ktoré boli Európskou komisiou zavedené v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku. Obmedzenia boli zavedené v máji s platnosťou do 15. septembra, nakoľko ukrajinské poľnohospodárske produkty namiesto tranzitu vo veľkom končili na trhoch týchto krajín, čím poškodzovali domácich producentov.

• Ruská Čiernomorská flotila po odstúpení Ruska od obilnej dohody zmenila rozmiestnenie svojich lodí. Korveta Sergej Kotov začala hliadkovať v oblasti medzi Bosporom a Odesou, očakávalo sa, že môže pristúpiť k blokovaniu obchodných lodí.

• Ukrajinská armáda zasiahla a vážne poškodila Čonharský železničný most spájajúci Krymský polostrov s Chersonskou oblasťou. Aj keď sa ruské velenie snažilo následky útoku zakryť a hovorilo o zostrelení všetkých rakiet, o niekoľko dní sa objavili zábery zachytávajúce poškodené štruktúry mosta.

• Ukrajina zasiahla dronmi muničný sklad v meste Džankoj na Krymskom polostrove, ruská protivzdušná obrana zneškodnila nad Krymom ďalších 11 bezpilotných lietadiel.

• V noci na pondelok zasiahli ukrajinské drony aj Moskvu. Poškodili budovu v susedstve ruského ministerstva obrany a nákupné centrum Leroy Merlin v centre Moskvy. Ruské médiá dostali príkaz, aby o útoku dronov na Moskvu neinformovali.

• Rusi podnikli rozsiahli útok riadenými strelami Kinžal, Kalibr a Ch-101/Ch-555 na viaceré miesta na Ukrajine. Jedným z cieľov útoku bolo vojenské letisko Starokosťantiniv v Chmeľnyckej oblasti na západe Ukrajiny. Protivzdušná obrana zostrelila 36 ruských striel s plochou dráhou letu.

• Ukrajinskí hekeri napadli telefóny ruských vojenských námorníkov a veliteľov. Prostredníctvom spamu im na platformách Viber, Telegram a WhatsApp poslali falošnú gratulačnú správu k Dňu ruskej armády. V správe bol trójsky kôň, ktorý zachytával informácie z telefónov a presmeroval ich na ukrajinské servery. V rovnakom čase hekeri napadli aj servery troch ruských vládnych stránok.

Minister obrany Ruskej federácie Sergej Šojgu sa pri príležitosti 70. výročia prímeria Kórejskej vojny stretol s vodcom KĽDR Kim Čong-unom

• Ruská vojenská delegácia, s ministrom obrany Sergejom Šojguom na čele, sa v Kórejskej ľudovodemokratickej republike zúčastnila na slávnostných podujatiach venovaných 70. výročiu podpísania prímeria v Kórejskej vojne vedenej v rokoch 1950-53. Prítomná bola aj delegácia z Číny. Ruský minister obrany po stretnutí so svojím severokórejským náprotivkom Sun-namom prehlásil, že Rusko posilní spoluprácu so Severnou Kóreou. Sergej Šojgu sa stretol aj s tamojším vodcom Kim Čong-unom. Zhovárali sa o otázkach regionálnej, národnej i medzinárodnej obrany a bezpečnosti. Spoločne si prezreli najnovší zbrojný arzenál a diskutovali o plánoch na rozšírenie vojenských kapacít KĽDR.

• Bieloruský prezident Alexander Lukašenko navštívil ruského prezidenta Vladimíra Putina. Trojdňové stretnutie sa skončilo bez vyhlásenia prezidentov pre médiá. Hovorca Kremľa Dimitrij Peskov povedal, že stretnutie slúžilo na „výmenu podnetov“ a že žiadna dohoda uzavretá nebola.

Oficiálna fotografia lídrov zúčastnených na samite Rusko-Afrika

• V Petrohrade sa uskutočnil samit Rusko-Afrika. Ruskí predstavitelia podpísali dohodu o vojenskej spolupráci s viac ako 40 africkými štátmi. Zúčastneným africkým štátom boli v rámci tejto dohody prisľúbené nové zbrane a technológie na „posilnenie ich bezpečnosti a zvrchovanosti“, niektoré z nich zadarmo. Cieľom stretnutia bola snaha Ruska o presadenie svojho vplyvu a podnikateľských záujmov na africkom kontinente. Obnovenie dohody o vývoze obilia sa africkým lídrom presadiť nepodarilo.

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil Chrám Premenenia Pána v centre Odesy ťažko poškodený predošlý týždeň v dôsledku ruských útokov. Navštívil aj mesto Dnipro, kde so zástupcami vlády a vojenskými veliteľmi diskutoval o situácii na bojisku, dodávkach munície a možnostiach posilnenia protivzdušnej obrany. V sobotu navštívil pozície ukrajinských špeciálnych síl v blízkosti frontovej línie pri Bachmute, aby zablahoželal svojim vojakom k ich profesionálnemu dňu a vzdal hold ich odvahe.

• Bojovníci žoldnierskej skupiny Wagner po neúspešnej vzbure zavŕšili presun do Bieloruska. Niektorí žoldnieri uzavreli kontrakt a zostali bojovať v službách ruskej armády. Vo vojenskom tábore Ceľ pri bieloruskom meste Asipovičy sa od polovice júla usadilo niekoľko tisíc žoldnierov a asi 200 rôznych, zväčša nebojových vozidiel. Ruská propaganda zároveň čoraz častejšie spomínala možnosť útoku na NATO, konkrétne na Poľsko. Hoci to bezpečnostní experti vyhodnocovali ako strašenie a súčasť hybridnej vojny proti Západu, Poľsko sa pripravovalo na každú možnosť a presunulo dve vojenské brigády zo západu krajiny na hranice s Bieloruskom.

• Ukrajinskí bojovníci ukoristili na fronte v blízkosti Bachmutu muníciu do raketometov Grad severokórejského pôvodu. Využili ju na útoky proti ruským postaveniam. Rakety sa vyznačovali vysokou mierou kazivosti, väčšina z nich podľa označenia pochádzala z 80. a 90-tych rokov.

• Ukrajinské úrady zasiahli proti dvom bývalým poslancom parlamentu. Proruského politika Jevhenija Murajeva obvinili z vlastizrady za šírenie prokremeľských naratívov, bývalého poslanca Najvyššej rady Olexandra Ponomariova vzal súd do vyšetrovacej väzby. Ihneď na začiatku tejto invázie totiž preregistroval svoje podnikanie v okupovanom Berďansku podľa ruských zákonov, otvoril si účty v ruských bankách a ruským vojenským jednotkám dodával palivo a ďalší materiál. Zadržali tiež odvolaného vojenského veliteľa Odeskej oblasti Jevhena Borisova pre podozrenie z rozsiahlej korupcie.

• V ruskom meste Samara došlo k explózii nálože v areáli ropnej rafinérie Kujbyšev. Obete ani vážnejšie škody neboli hlásené. Neskôr bol pri pokuse opustiť územie Ruska zatknutý zamestnanec rafinérie, ktorý predtým prišiel z Ukrajiny.

• Americké ministerstvo obrany oznámilo 43. balík vojenskej pomoci Ukrajine obsahujúci muníciu, delostrelectvo, obrnené vozidlá Stryker, protitankové rakety Stinger a Javelin a malé prieskumné drony Hornet.

• Španielsko vyexpedovalo humanitárnu a vojenskú pomoc Ukrajine vrátane štyroch tankov Leopard 2 a desiatich obrnených vozidiel M-113. Súčasťou dodávky bolo aj desať nákladných vozidiel, jedno viacúčelové obrnené vozidlo, ako aj viaceré bežné a obrnené sanitky.

• Nemecko poskytlo Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci zahŕňajúci šesť samohybných protilietadlových vozidiel Gepard, muníciu, prieskumné drony a desať terénnych vozidiel.

• Zahraniční partneri Ukrajiny poskytli Kyjevu viac ako 244 miliónov dolárov určených pre civilné organizácie zapodievajúce sa odstraňovaním mín.

• Katar poskytol Ukrajine 100 miliónov dolárov na podporu zdravotníctva, vzdelávania a odmínovania.

• Americké tajné služby na základe analýzy údajov ruskej colnej správy informovali, že čínske štátne firmy posielali ruským spoločnostiam z vojenského priemyslu sankcionované technológie. V porovnaní s obdobím pred inváziou výrazne narástol napr. dovoz polovodičov.

• Rusko s pomocou zariadení dovážaných z Iránu budovalo asi 1000km východne od Moskvy továreň na výrobu dronov, ktoré mali byť novšie a rádovo väčšie ako tie, ktorá Rusku poskytol Irán. Dokončenie stavby sa očakávalo na konci roka.

• Inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu našli v areáli okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne protipechotné míny rozmiestnené v páse medzi dvojicou bariér okolo areálu. Prítomnosť takýchto výbušnín v areáli je v rozpore s bezpečnostnými štandardmi a pokynmi pre jadrovú bezpečnosť. Ruskí technici tiež prestavili štvrtý blok elektrárne z režimu studenej odstávky do režimu horúcej odstávky s cieľom zabezpečiť technologickú paru pre vnútornú potrebu elektrárne. Pre nedostatočnú rutinnú údržbu, dlhodobé odstavenie zariadení, trvalý nedostatok kvalifikovaného personálu a zničenie Kachovskej priehrady to predstavovalo zvýšenie jadrového nebezpečenstva.

• Ruská generálna prokuratúra vyhlásila nezávislú ruskú televíziu Dožď za nežiaducu organizáciu, pretože podľa nej šírila extrémistický materiál a diskreditovala ruské úrady. Televízia bola z ruských káblových televíznych systémov odstránená v roku 2014, odvtedy vysielala iba prostredníctvom internetu. Po začiatku invázie na Ukrajinu Dožď svoje sídlo presunul do Lotyšska a neskôr do Holandska.

August 2023

Týždeň od 31. júla do 6. augusta 2023

Dve ruské rakety Iskander zasiahli civilné objekty v meste Kryvyj Rih. V troskách univerzity a deväťposchodovej bytovky 6 ľudí zomrelo, 75 bolo zranených.

• Posun na frontovej línii zostával pomalý, ruská armáda nemala silu na jej prerazenie, preto sa naďalej spoliehala najmä na vzdušné útoky dronmi a raketami v snahe vyčerpať ukrajinskú protivzdušnú obranu a spôsobiť ekonomické škody. Na kontaktnej línii ruské sily podnikali útoky len s minimálnymi úspechmi najmä pozdĺž línie Kupjansk-Svatove-Kreminna, v oblasti Bachmutu a pozdĺž osi Doneck-Avdiivka. V prevažnej miere zostávali zakotvené v silne zamínovaných pozíciách pripravených na obranu, ktoré držali pevne pod svojou kontrolou.

Naproti tomu ukrajinské ozbrojené sily dosiahli obmedzené úspechy v Andrijivke v oblasti okolo Bachmutu a tiež na juhu, v blízkosti Orichivu v Záporožskej oblasti a pri obci Velyka Novosilka v Doneckej oblasti. Jedným z dôvodov opatrného a teda pomalšieho postupu ukrajinských vojakov bola vysoká tráva, kríky a burina, ktorou zarástli rok a pol neobhospodarované polia. Takýto terén síce poskytoval krytie pre malé útočné družstvá, ale bol náročný na vyhľadávanie a zneškodňovanie mín nastražených pred rokom i viac. Ruské jednotky zas trpeli vyčerpaním z boja a potrebovali rotáciu.

• Ukrajinským silám sa naďalej darilo v narúšaní ruskej logistiky ochromujúce zásobovanie frontových jednotiek nepriateľa. Po Krymskom moste v polovici júla, Čonharskom diaľničnom moste 22. júla a Čonharskom železničnom moste v predošlom týždni v nedeľu vážnejšie poškodili ďalší kľúčový most spájajúci okupovanú Chersonskú oblasť a Krym, keď strelami dlhého doletu zasiahli cestný most vedúci z mesta Heničesk na Arabatskú kosu. Všetky hlavné mosty vedúce na anektovaný Krymský polostrov tak zostali poškodené a Rusi museli zápasiť s dopravnými ťažkosťami a spoliehať sa na obchádzky. Zásobovanie aj nákladnú dopravu museli presmerovať cez Armjansk, ktorý sa nachádzal menej ako osemdesiat kilometrov od frontu a teda v dosahu raketometov HIMARS.

• Ukrajina útočila dronmi aj na ruské územie, najmenej šesť bezpilotných lietadiel bolo zostrelených v Kalužskej oblasti, približne 150 kilometrov južne od Moskvy. Naopak úspešný útok zaznamenali Rusi, keď v blízkosti mesta Chmeľnyckyj na západe Ukrajiny strelami Kinžal a Kalibr zasiahli závod ukrajinského výrobcu motorov pre lietadlá a vrtuľníky Motor Sič.

• Ukrajine sa v priebehu 48 hodín podarilo zasiahnuť dve veľké ruské plavidlá, keď s využitím námorných dronov vyradili pri Novorossijsku, najrušnejšom ruskom čiernomorskom prístave, z prevádzky ruskú výsadkovú loď SDK-91 Olenegorskyj Gorňak. Po útoku bola loď s viditeľným neprirodzeným náklonom odvlečená do prístavu. O necelé dva dni neskôr zasiahli v blízkosti Kerčského prielivu aj ropný tanker SIG prevážajúci palivo pre ruskú armádu. Neovládateľný tanker nebol schopný ďalšej samostatnej plavby, k únikom prepravovaných ropných produktov nedošlo, keďže úder smeroval na strojovňu plavidla.

K útokom sa prihlásila Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU). Išlo o najväčšie lode zasiahnuté ukrajinskými strelami od potopenia krížnika Moskva v apríli 2022. Úspešným akciám predchádzali dva ďalšie útoky námornými dronmi. Tie sa však Rusom podarilo zastaviť. Napriek tomu úspešný útok na ruské loďstvo až pri Novorossijsku ukázal, že Rusko stratilo dominanciu v severozápadnej časti Čierneho mora až po Odesu, ktorú získali na začiatku tejto invázie.

Výšková budova v centre Moskvy poškodená pri ukrajinskom dronovom útoku

• Dvakrát v priebehu dvoch dní zasiahli drony tú istú budovu IQ-Quarter Tower 1 vo finančnom centre Moskvy. V budove sídlili tri ruské ministerstvá. Dva útoky na štvrť Moskva City, symbol moderného Ruska, ukázali, že zásahy na ruskom území sa stali bežnou súčasťou ukrajinskej protiofenzívy. Ďalšie drony boli zostrelené na okraji Moskvy, útoky zapríčinili tiež zastavenie dopravy na medzinárodnom letisku Vnukovo.

• Pokračovali aj partizánske útoky na okupovaných územiach. Na Kryme miestni obyvatelia, prevažne Krymskí Tatári, systematicky útočili na ruské vojenské základne. Proukrajinskí aktivisti za svoju činnosť pravidelne čelili perzekúcii zo strany okupačných úradov.

• Po celom Rusku a na okupovanom Kryme sa terčom podpaľačstva stalo najmenej 28 budov ruského ministerstva obrany a kancelárií slúžiacich na odvody do armády. Najviac prípadov bolo v Moskve, Petrohrade a Kazani. Dialo sa tak potom, ako ruský prezident Vladimír Putin podpísal zákon zvyšujúci hornú vekovú hranicu pre povinnú ročnú službu v armáde z dovtedajších 27 na 30 rokov. Zákon umožnil zvýšiť počet potenciálnych záložníkov na nahradenie strát spôsobených vo vojne proti Ukrajine. Podľa ruských úradov získali od začiatku roka pre armádu viac ako 230 000 nových ľudí potom, ako s nimi na základe masívnej náborovej reklamnej kampane uzavreli profesionálny kontrakt. Ukrajinská vojenská rozviedka odhadovala, že násilnými odvodmi na okupovaných územiach získalo Rusko 55 až 60 000 mužov.

• Ukrajinská pohraničná stráž v Černihivskej oblasti paľbou zmarila pokus štyroch ruských diverzantov o prienik cez hranice. Ukrajina posilnila svoju severnú hranicu po príchode žoldnierov z Wagnerovej skupiny do Bieloruska.

• Ruský minister obrany Sergej Šojgu navštívil predsunuté veliteľské stanovište armádnej skupiny Stred, kde sa stretol s veliacimi dôstojníkmi, informoval sa o aktuálnej situácii na fronte a poďakoval veliteľom a vojakom za úspešné útočné operácie v smere na Lyman. Cestoval aj náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov. Navštívil predsunuté veliteľstvo pri meste Orichiv na záporožskom fronte na Ukrajine. Informoval sa o súčasnej situácii na bojisku, charaktere akcií nepriateľa a tiež o plnení bojových úloh.

• Ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Myroslav Kastran prevzal v Dubnici nad Váhom prvé dve dokončené húfnice Zuzana 2 zo šestnásť kusovej objednávky, ktorú pre Ukrajinu plnila dubnická spoločnosť KONŠTRUKTA-Defence. Projekt financovalo Nórsko, Dánsko a Nemecko.

Diaľkovo ovládaný odmínovací stroj DOK-ING MV-4

• Chorvátsko vyčlenilo milión eur pre Svetový potravinový program na pomoc farmárom a potravinárom určených na odmínovanie poľnohospodárskej pôdy na Ukrajine. Projekt bol určený na podporu malých farmárov, ktorí majú menej ako 300 hektárov pôdy.

• Pred parlamentnými voľbami na Slovensku si viac ako polovica obyvateľov (51,5%) myslela, že budúca vláda by nemala pokračovať v pomoci Ukrajine. Proti pomoci boli najviac voliči strán Smer-SD, SNS a Republika. Za pokračovanie pomoci sa vyslovilo 43,2% Slovákov, najviac medzi voličmi Progresívneho Slovenska, SaS a KDH.

• V otázke vojenskej pomoci Ukrajine bola podľa prieskumov rozdelená aj americká verejnosť. Kým 51 % Američanov sa domnievalo, že USA už pomohli dostatočne, 48 % si myslelo, že by mali urobiť viac. Pri konkrétnom druhu pomoci najviac Američanov podporovalo zdieľanie spravodajských informácií (63 %) a vojenský výcvik (53 %), za poskytovanie zbraní bolo 43% opýtaných a za priame zapojenie amerických jednotiek do bojov 17%.

• Bulharsko podpísalo dohodu o odoslaní asi 100 obrnených transportérov sovietskej výroby zo svojich zásob na Ukrajinu. Ťažkú vojenskú techniku dodalo Bulharsko po prvý raz od začiatku invázie.

• Litva rozhodla o dodávke systémov protivzdušnej obrany NASAMS pre Ukrajinu.

Dunajský prístav v Izmajile po ruskom dronovom útoku

• Ukrajinský prístav Izmajil na Dunaji po sérii ruských vzdušných útokov prerušil prevádzku. Prístavná infraštruktúra bola natoľko poškodená, že nebolo možné pokračovať v nakládke lodí. Znehodnotených tu bolo až 40 000 ton obilia. Na nakládku zrnín pritom v ukrajinských vodách čakali desiatky zahraničných komerčných lodí.

• V Saudskej Arábii prebehol víkendový samit o mieri na Ukrajine. Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia viac ako štyridsať štátov vrátane Ukrajiny, USA aj Číny, predstavitelia Ruska pozvaní neboli. Diskutovalo sa len o predbežných princípoch mierového plánu, potvrdená bola nedotknuteľnosť princípu suverenity a územnej celistvosti. Experti považovali konanie stretnutia za diplomatické víťazstvo Ukrajiny, keďže sa ho zúčastnila aj Čína a jej predstavitelia sa prejavili konštruktívne a pripojili sa k väčšinovým názorom, čím sa súčasne odklonili od podpory Ruska.

• Ruská detská ombudsmanka Marija Ľvovová-Belovová priznala viac ako 700-tisíc detí deportovaných z Ukrajiny od začiatku invázie. Uviedla, že väčšina detí prišla do Ruska so svojimi rodičmi alebo inými príbuznými, zo sirotincov pochádzalo asi 1500 detí. Podľa Kyjeva však boli tisícky deti deportované nezákonne, mnohé z nich násilne.

Fotografia pôvodného a nákres nového prevedenia štítu na soche Matka Vlasť v Kyjeve

• Začali sa práce na náhrade symbolu zdobiaceho štít monumentálnej ikonickej sochy Matka Vlasť v Kyjeve. Znak sovietskeho zväzu, kosák a kladivo, bol nahradený ukrajinským štátnym znakom, trojzubcom. Demontáž sovietskeho znaku z pamätníka si želalo až 85 % Ukrajincov. Práce boli ukončené do 24. augusta, ukrajinského Dňa nezávislosti. V tejto súvislosti sa pripravovala aj zmena názvu sochy na Matka Ukrajina. Všetky náklady spojené s výrobou a výmenou znaku pokryli súkromní darcovia. Demontovaný sovietsky znak sa stal jedným z exponátov múzea druhej svetovej vojny, ktorého je socha súčasťou.

Týždeň od 7. do 13. augusta 2023

• Rusku sa nedarilo dosiahnuť nové ciele, v oslobodzovaní území však zaostávala aj Ukrajina. Bojová iniciatíva zostávala na ukrajinskej strane, Rusi boli nútení reagovať. Ukrajinská armáda mierne pokročila pri oslobodzovaní obcí na pomedzí Doneckej a Záporožskej oblasti vo vektore na Melitopoľ. Čiastočný úspech dosiahli v smere Urožajne južne a juhovýchodne od obce Staromajorske, dosiahli tiež severný okraj obce Robotyne. Ruské sily tu nemali k dispozícii operačné rezervy na rotácie vojska, problémy mali aj s dopĺňaním posíl.

• Rusom sa podarilo postúpiť asi o 3km pri dvoch obciach pri Kupjansku, pokusy o prelomenie obrannej línie však zostali neúspešné. Pokúšali sa znovu získať pozície, ktoré stratili predošlý rok na jeseň pri Charkovskej protiofenzíve, snažili sa prelomiť ukrajinské frontové línie východne od rieky Oskil. Na tento účel vynakladali značné zdroje, ohromujúca bola sila delostreleckých útokov. K tvrdým zrážkam dochádzalo aj v zalesnených oblastiach východne od mesta Lyman a Rusi sa neúspešne snažili obkľúčiť mesto Avdijivka pri Donecku. Na bachmutskom fronte bola iniciatíva na ukrajinskej strane, Rusi tu boli nútení brániť svoje pozície.

• Ukrajinské sily pomocou menších vojenských výpadov útočili na ruské pozície na ľavom brehu Dnepra. Darilo sa im držať viaceré menšie pozície v blízkosti Antonivského mosta a na niekoľkých ďalších postoch v tejto oblasti, napr. pri obciach Kozači Laheri a Oleški. Boje sa zvádzali aj o kontrolu malých ostrovov v ústí Dnepra. Táto ukrajinská aktivita nútila Rusov rozdeľovať svoje sily a bránila im v posilňovaní jednotiek v miestach hlavných operácií ukrajinskej ofenzívy.

• Ukrajina znova zaútočila dronmi na Krymský most a Sevastopoľ, všetky strely však boli ruskou protivzdušnou obranou zneškodnené. Rovnako skončili aj drony smerujúce na mesto Belgorod a na Moskvu. Ukrajincom sa úspešne podarilo zasiahnuť a zničiť osem skladov vojenského vybavenia a jedno veliteľské a pozorovacie stanovište. Odvetný ruský dronový úder viedol k zničeniu ropného skladu v Rivnenskej oblasti.

• Ruské letectvo sa naďalej vyhýbalo letom do ukrajinského vzdušného priestoru, obmedzovalo sa len na vypúšťanie striel z bezpečnej vzdialenosti od systémov protivzdušnej obrany a na vrtuľníkovú podporu pozemných pozemných jednotiek.

Ukrajinským pohraničníkom sa po prvý raz podarilo odrušiť kontrolu nad ruským prieskumným dronom najnovšieho typu radu Eleron T-16. Neovládateľný dron dosadol na územie pod kontrolou ukrajinských síl prakticky bez poškodenia. Pri zásahu použili bežný systém elektronického boja proti dronom.

• Ukrajinské špeciálne služby zmarili ruský pokus o kybernetický útok na bojový systém ukrajinských síl. Ruskí hekeri sa pokúsili preniknúť do informačného centra ukrajinských ozbrojených síl, aby sa dostali k citlivým informáciám o rozmiestnení jednotiek a ich technickej výbave.

• Ukrajinské obranné spravodajstvo bez ďalších podrobností pripustilo, že v tyle nepriateľa hlboko v okupovanej časti Chersonskej oblasti pôsobil jeho špeciálny prápor Šaman.

• Rusko počas tejto invázie prišlo už o 250 000 svojich vojakov a viac ako 5000 delostreleckých zbraní.

Americkí vojenskí predstavitelia odhadovali, že do tohto času Rusko dosiaľ prišlo o zhruba 300-tisíc vojakov, z toho približne 120-tisíc bolo zabitých, ostatní boli buď zranení alebo zajatí. Oficiálne údaje ruskej armády uvádzali, že o život prišlo len 6-tisíc Rusov. Ukrajina podľa Američanov prišla o takmer 200-tisíc vojakov, z toho asi 70-tisíc úmrtí a zhruba 120-tisíc zranených.

• Ruské jednotky naďalej využívali pri útokoch chemické zbrane. V blízkosti obce Novodanylivka nasadili muníciu obsahujúcu chlórpikrín, látku spôsobujúcu závažné podráždenie pokožky a očí a po vdýchnutí poškodzujúcu vnútorné orgány.

Raketový útok ruskej armády na obytnú štvrť v meste Pokrovsk v Doneckej oblasti pripravil o život deväť ľudí, zranenia utrpelo 82, vrátane detí. Na miesto dopadli dve rakety Iskander, pričom druhý úder bol zasadený v rozpätí asi 40 minút, teda krátko po tom, ako na miesto dorazili záchranári. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z cieleného útoku na záchranárov. Pri útoku bola poškodená obytná budova, hotel Družba, obchody, pizzeria Corleone a administratívne budovy. Rusko tvrdilo, že v Pokrovsku zasiahlo veliteľské stanovište ukrajinskej armády.

Pri raketových útokoch bolo od začiatku tejto invázie zabitých 78 a zranených 280 ukrajinských záchranárov. Pri dvojnásobnom útoku na mesto Pokrovsk zahynul zástupca šéfa Štátnej záchrannej služby Ukrajiny v Doneckej oblasti Andrij Omelčenko, sedem ďalších záchranárov bolo zranených.

• Rusko začalo v útokoch na Ukrajinu nasadzovať drony Šáhid 136 vyrobené v Rusku. Pôvodne iránske drony boli vo vnútornej konštrukcii zmenené, vrátane draku lietadla a navigácie. Princíp fungovania zostal zachovaný, stroj bol však zjednodušený a boli v ňom implementované nové riešenia s cieľom urýchliť výrobu.

• Volodymyr Zelenskyj odvolal šéfov všetkých regionálnych vojenských náborových centier pre podozrenia z korupcie. Začatých bolo 112 trestných konaní voči zamestnancom náborových centier. Odvolaných vojenských komisárov mali po bezpečnostnej previerke nahradiť vojnoví veteráni.

• V ruskej továrni na výrobu optických prístrojov v meste Sergijev Posad došlo k výbuchu v sklade prenajatom firme zaoberajúcej sa predajom pyrotechniky. Pravdepodobnou príčinou výbuchu bolo nedodržanie bezpečnostných opatrení.

• Nemecko odovzdalo Ukrajine ďalšie dva komponenty systému protivzdušnej obrany Patriot. Okrem nich dodávka obsahovala 10 pásových terénnych vozidiel Bandvagn 206, muníciu, prieskumné bezpilotné lietadlá, guľomety a prostriedky prvej pomoci.

• Spojené štáty rozhodli o odoslaní prvej várky tankov M1 Abrams s muníciou na Ukrajinu.

• Európska únia dodala Ukrajine 224-tisíc kusov delostreleckej munície, Išlo o prvú časť dodávky z celkovo prisľúbeného milióna kusov. Súčasne dodala aj 2300 kusov rôznych rakiet.

• Holandsko darovalo Ukrajine šesť mobilných zdravotníckych komplexov. Plnohodnotné poľné nemocnice disponovali vlastnou operačnou sálou, predoperačnou a sterilizačnou miestnosťou a laboratóriom.

• Poľské ministerstvo obrany vyslalo ďalších 2000 vojakov k bieloruským hraniciam v reakcii na vojenské cvičenie bieloruskej armády v blízkosti spoločnej hranice ako aj na základe potreby posilnenia hraničnej stráže. Bieloruská strana totiž vystupňovala svoju činnosť pri navádzaní nelegálnych migrantov z tretích krajín do EÚ. Narastal počet pokusov o prekročenie hranice, množstvo migrantov, miera poškodzovania technických prekážok ako aj agresivita pri stretoch s poľskými pohraničnými hliadkami. V júli sa o nelegálne prekročenie hranice medzi Bieloruskom a Poľskom pokúsilo 4000 ľudí.

K podobným krokom ako Poľsko pristúpila aj Litva.

• Ukrajinské námorníctvo zriadilo v Čiernom mori dočasný humanitárny koridor pre komerčné lode uviaznuté v ukrajinských prístavoch. Transparentná trasa mala nahradiť dovtedajšiu prevádzku nákladných lodí na základe čiernomorskej obilnej dohody uzatvorenej 22. júla 2022, od ktorej Rusko predošlý mesiac jednostranne odstúpilo.

Po oboznámení s rizikom začalo trasu využívať niekoľko lodí. V nedeľu ruská hliadkovacia loď Vasilij Bykov vypálila varovné výstrely na obchodnú nákladnú loď Sukru Okan plaviacu sa do ukrajinského prístavu Izmajil a ruskí vojaci prenikli na jej palubu. Stalo sa tak potom, ako kapitán lode nereagoval na výzvy na zastavenie s cieľom umožniť ruským úradom prehliadku zameranú na možný prevoz nedovolených druhov tovaru. Po skontrolovaní vojakmi bolo lodi umožnené pokračovať v plavbe. Ruské námorníctvo tým závažne porušilo Chartu OSN, Dohovor OSN o morskom práve a ďalšie zákony medzinárodného práva. Na incident reagovalo aj Turecko, keď jeho najvyšší predstavitelia vystríhali Rusko pred ďalšou eskaláciou napätia v Čiernom mori.

• Predstavitelia Fínska hlásili, že po vstupe ich krajiny do NATO nedošlo zo strany Ruska k vojenskému posilneniu hraníc. Naopak, od rozpútania tejto invázie pozorovali skôr vyprázdňovanie dovtedajších ruských pozícií.

• Bezpečnostná služba Ukrajiny zadržala ženu zbierajúcu informácie pre Rusko. Informátorka zhromažďovala spravodajské informácie o prípravách návštevy Volodymyra Zelenského v Mykolajivskej oblasti, ktorá sa uskutočnila koncom júla. Okrem časov a miest pohybu ukrajinského prezidenta získavala informácie o polohách systémov elektronického boja a skladov munície.

• Hlavu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu vo Vinnyckej oblasti odsúdili na päť rokov väzenia pre verejné ospravedlňovanie ruskej invázie na Ukrajinu. Metropolita verejne podporoval agresora, vyzýval na prevzatie moci a zmenu štátnych hraníc Ukrajiny. Svoje názory šíril na internete, v chrámoch, aj prostredníctvom letákovej kampane.

• Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov uviedol, že na Ukrajinu sa vrátili viac ako dva milióny ľudí utekavších na začiatku invázie. V štátoch Európy naďalej evidoval 5,8 milióna utečencov z Ukrajiny.

Týždeň od 14. do 20. augusta 2023

• Protiofenzíva ukrajinskej armády pokračovala na troch sektoroch frontu. Jednotky operovali na juhovýchodnom fronte v Záporožskej oblasti v smere na mesto Tokmak, ďalej na pomedzí Doneckej a Záporožskej oblasti a tiež v okolí Bchmutu. Ukrajinská armáda zaznamenala aj takticky významné úspechy, keď ukrajinskí bojovníci postupovali v Záporožskej oblasti k obci Robotyne a dosiahli väčšie zisky území v okolí obce vďaka nepretržitej aktivite v zalesnených oblastiach severovýchodne od obce. Podarilo sa im tu tiež prelomiť ruské mínové pole v smere na mesto Tokmak a dostať sa k prvej línii zákopov ruskej obrany. V druhom menovanom sektore ukrajinské sily oslobodili Urožajne, keď vztýčil ukrajinskú vlajku v centre dediny. Až do dobytia obec slúžila ako ruská pevnosť.

Bojovalo sa aj v Charkovskej a Doneckej oblasti a v okolí Bachmutu. Frontová línia sa však na iných miestach takmer nepohla, neuspeli ani ruské snahy postúpiť smerom k mestu Kupjansk, kde sa ruské útočné oddiely každý deň snažili na rôznych smeroch prelomiť obranu s cieľom Kupjansk zablokovať a neskôr dobyť. Počet ruských útokov pozdĺž východnej frontovej línie sa celkovo znížil, keďže Rusko preskupovalo a obnovovalo svoje sily.

• Pozvoľna narastal počet malých bojov na ľavom brehu Dnepra pri Chersone. Ukrajinské sily prekračovali rieku a podnikali výpady a vytvárali malé predmostia a oporné body v nových lokalitách. V obci Kozači Laheri prenikli do prvých domov na okraji obce, boli však vytlačení. Rozširovali tiež skôr nadobudnuté postavenie pri Antonivskom moste. Situácia spôsobovala Rusom ťažkosti, keď sa museli rozhodovať medzi posilnením tejto oblasti alebo nasadením vojakov v oblastiach hlavných protiofenzívnych operácií Ukrajiny.

• Ukrajinský dron na ruskej leteckej základni Soltsi v Novgorodskej oblasti zneškodnil nadzvukový bombardér Tupolev Tu-22M. Rusko pripustilo poškodenie stroja, zdokumentovaný rozsiahly požiar však ukazoval na jeho zničenie. Udalosť naznačila, že Ukrajina bezpilotné lietadlá útočiace na ruské vojenské ciele vypúšťala priamo z ruského územia, nakoľko vzdialenosť leteckej základne od hraníc s Ukrajinou okolo 650km bola mimo dolet používaných dronov. Niektorých sabotérov prenikajúcich na ruské územie sa pohraničníkom darilo zastaviť.

Ruský raketový útok zasiahol v sobotu budovu divadla v severoukrajinskom Černihive. V divadle sa v tom čase konala výstava výrobcov dronov. Pri útoku zahynulo sedem ľudí, ďalších 148 ľudí bolo zranených. Väčšina obetí boli ľudia na ulici odchádzajúci z blízkeho kostola a rodiny, ktoré trávili čas v parku.

• Na letecké základne útočilo aj Rusko s cieľom zničiť schopnosti Ukrajiny odpaľovať strely dlhého doletu Storm Shadow získaných od západných partnerov. Tento týždeň preto odpálilo desiatky rakiet zameraných na vzletové dráhy a výcvikové strediská pre pilotov. Ukrajina v reakcii na útoky neustále presúvala kľúčové zbrane aj kvalifikovaný personál po desiatkach leteckých základní a komerčných letísk.

• Ukrajinská armáda zostrelila dva špičkové ruské útočné vrtuľníky Kamov Ka-52, oba v blízkosti Bachmutu. Ruská armáda už prišla o najmenej 40 kusov týchto helikoptér. Naproti tomu ruská armáda uviedla, že Ukrajine zničili štyri obrnené vozidlá Stryker z USA.

• Pre obavy z úderov zo strany ukrajinských námorných dronov rozptýlilo Rusko svoje námorné sily v Čiernom mori do priestoru medzi pobrežím polostrova Krym a ruským prístavom Novorossijsk. Svoje plavidlá sa snažili schovať za oblasťami používanými civilnými plavidlami.

• Na okupovanom území Ukrajiny prišlo o život 20 ruských vojakov a viac ako 40 utrpelo zranenia potom, ako nastala vzájomná prestrelka medzi jednotkami ruskej armády. Slovná potýčka medzi bojovníkmi čečenského vodcu Kadyrova a Dagestancami vyústila najskôr do bitky, neskôr prerástla do otvorenej streľby s využitím automatických zbraní, granátometov a ručných granátov.

• Do vojenských operácií na fronte sa po zotavení opäť zapojil pluk Azov, ktorý sa stal symbolom ukrajinského odporu pre ich húževnatú obranu oceliarne Azovstaľ v meste Mariupoľ v prvých troch mesiacoch tejto invázie. 200 zajatých bojovníkov pluku sa predošlý rok v septembri podarilo vymeniť za proruského politika Viktora Medvedčuka, piatich veliteľov potom začiatkom júla tohto roka za 55 ruských zajatcov.

• Niektorí ruskí zajatci odmietali byť súčasťou výmeny zajatcov. Do Ruska sa chceli vrátiť až po skončení vojny, iní sa nechceli vrátiť vôbec.

• Ukrajinské ministerstvo vnútra na základe úradného videozáznamu získaného z továrne AvtoVAZ v Togliatti odhadlo, že Rusko plánuje formou skrytej mobilizácie získať asi 400-tisíc vojakov. Vo videu totiž úradník tvrdil, že pre mesto Togliatti s približne 700-tisíc obyvateľmi, čo predstavuje asi dvestotinu populácie Ruska, bol určený plán naverbovať dvetisíc mužov. Dodal, že v Togliatti sa do armády dobrovoľne prihlásilo len 250 mužov. Podľa ukrajinských poznatkov bolo v Rusku každý mesiac do armády naverbovaných asi 20-tisíc ľudí.

• Od začiatku tejto invázie bolo na Ukrajine hlásených takmer 10-tisíc zabitých civilistov. Potvrdených bolo 9 444 civilných obetí vrátane 500 detí, počet zranených dosiahol 16 940. Bilancia nebola úplná, pretože v nej chýbali údaje z oblastí pod ruskou okupáciou. Najviac civilistov zahynulo počas prvých mesiacov vojny.

Ukrajina dostala prísľub na stíhačky F-16

• Cez víkend ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj absolvoval turné po viacerých európskych štátoch. Najskôr navštívil Švédsko, odkiaľ sa presunul do Holandska a nakoniec do Dánska. Obhajoval postup ukrajinskej protiofenzívy a presviedčal lídrov, aby neprestávali s vojenskou a ekonomickou podporou Ukrajiny. Najvyšších štátnych predstaviteľov krajín tiež informoval o potrebe posilnenia letectva a rokoval o možnostiach získania stíhačiek Gripen a F-16. Po rokovaniach predstavitelia Holandska a Dánska oznámili, že darujú Ukrajine niekoľko desiatok kusov stíhačiek F-16, ale až po ukončení výcviku pilotov. S návrhom súhlasili aj Spojené štáty, ktoré ako domovský štát výrobcu, americkej zbrojovky Lockheed Martin, museli presun vojenských lietadiel od svojich spojencov na Ukrajinu schváliť. Švédsko svoje stíhačky Gripen neprisľúbilo. Potrebovalo ich na vlastnú obranu, keďže ešte stále čakalo na plnohodnotné členstvo v NATO. Jeho žiadosť o vstup do aliancie naďalej blokovali parlamenty Turecka a Maďarska, keď potrebné dokumenty doposiaľ neratifikovali.

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov cez víkend oznámil, že ukrajinskí piloti začali výcvik na stíhačkách F-16. Spresnil, že sa na ňom podieľala koalícia 11 krajín podporujúcich Ukrajinu, okrem Dánska a Holandska išlo o Belgicko, Kanadu, Luxembursko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Súčasťou intenzívneho výcvikového programu bolo aj školenie inžinierov a technikov. Piloti aj pozemný personál v rámci školenia absolvoval aj špecializovaný kurz angličtiny zameraný na terminológiu využívanú v súvislosti s prevádzkou stíhačiek F-16.

• Na Ukrajinu dorazili dva systémy protivzdušnej obrany IRIS-T darované Nemeckom.

• USA oznámili nový balík pomoci Ukrajine, ktorý zahŕňal muníciu pre protivzdušnú obranu, delostrelecké náboje, protipancierové zbrane a vybavenie na odstraňovanie mín.

• Švédsky parlament odsúhlasil nový balík pomoci pre Ukrajinu obsahujúci muníciu, odmínovacie zariadenia, dopravné prostriedky, náhradné diely a núdzové zásoby.

Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky generál Daniel Zmeko navštívil Ukrajinu

• Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky Daniel Zmeko navštívil Ukrajinu. Počas návštevy pricestoval až na frontovú líniu v Záporožskej oblasti, kde sa stretol s predstaviteľmi operačno-strategického zoskupenia Tavria južne od mesta Záporožie. Ukrajinská strana počas stretnutia poďakovala Slovensku za poskytnutie materiálnej a technickej pomoci a vyzdvihla bojovú efektivitu poskytnutých zbraní.

• Finančnú zbierku v objeme 6,3 milióna dolárov na nákup 10-tisíc dronov naplnili bežní ukrajinskí občania za tri dni. Zahraničné drony boli po dodaní vybavené bojovým nákladom.

• Generálmajora Ukrajinskej bezpečnostnej služby odsúdili na dvanásť rokov väzenia za vlastizradu, pretože zhromažďoval informácie a odovzdával ich Rusku. Zatknutý bol ešte v roku 2020. Z vyšetrovania vyplynulo, že činnosť vykonával 30 rokov a ruským bezpečnostným službám tiež pomáhal hľadať dvojitých agentov v ukrajinských tajných službách.

• Novým „ukrajinským humanitárnym koridorom“ v Čiernom mori, ktorý minulý týždeň v teritoriálnych vodách Ukrajiny, Rumunska a Turecka vytýčilo ukrajinské námorníctvo, preplávala prvá komerčná nákladná loď. Koridor mohli obchodné lode používať na vlastné riziko, nakoľko v oblasti stále hrozilo nebezpečenstvo zo strany ruskej armády a plávajúcich mín. Koridor viedol v blízkosti ukrajinského pobrežia čiastočne chráneného ukrajinskými raketami a dronmi. Kontajnerová loď vyplávala z Odesy a smerovala k Bosporskému prielivu. Loď bola spolu s ďalšími viac ako 60 plavidlami od začiatku tejto invázie zablokovaná v ukrajinskom prístave, keďže sa na ne nevzťahovala tkz. Obilná dohoda.

• V pondelok sa ruský rubeľ prepadol na 17-mesačné minimum a prekročil psychologickú hranicu 100 rubľov za dolár. S výnimkou rozkolísania hodnoty po začatí tejto invázie išlo o najhorší kurz za ostaných 20 rokov. Pred začiatkom tejto invázie bol kurz rubľa voči doláru na úrovni približne 75 rub/dolár. Ruská mena klesala v reakcii na uvalené sankcie, cenový strop za ropu, dopyt po devízach, klesajúce príjmy z exportu a ožívajúci dovoz, čo viedlo k zhoršujúcej sa obchodnej bilancii Ruska. V reakcii ruská centrálna banka zvýšila úrokovú sadzbu z 8,5 na 12%.

Týždeň od 21. do 27. augusta 2023

Smrť Jevgenija Prigožina

Pri leteckej nehode s ďalšími osobami zahynul Jevgenij Prigožin (vľavo), vodca a majiteľ Wagnerovej skupiny a Dmitrij Utkin (vpravo), jej najvyšší veliteľ

Majiteľ a šéf súkromnej žoldnierskej skupiny wagnerovcov Jevgenij Prigožin zomrel v stredu 23. augusta po tom, ako sa jeho súkromné lietadlo zrútilo v Tverskej oblasti, približne 100 kilometrov severne od Moskvy. Pád stroja neprežil nikto na palube. Medzi desiatimi obeťami nehody bol aj spoluzakladateľ žoldnierskej skupiny a zároveň jeden z jej najvyšších veliteľov Dmitrij Utkin. Treťou významnou obeťou bol šéf logistiky Valerij Čekov. Smrť trojice z najdôležitejších mužov skupiny a ďalších veliteľov žoldnierskej skupiny viedla k manažérskemu vákuu a bola ťažkou ranou pre strategické vedenie Wagnerovej žoldnierskej spoločnosti.

Prítomnosť Jevgenija Prigožina a jedného z veliteľov jeho žoldnierov, Dmitrija Utkina, na palube zrúteného lietadla potvrdila aj ruská federálna agentúra pre leteckú dopravu Rosaviacija. Pochybnosti o identite obetí definitívne vyvrátila analýza DNA.

Podľa údajov dostupných na portáli Flightradar24 prebiehal let do posledných 30 sekúnd pred haváriou úplne štandardne. O 17:19 SELČ začalo lietadlo náhle vertikálne klesať, keď v priebehu 30 sekúnd kleslo o viac ako 2400 metrov. Z toho sa dalo usudzovať, že čokoľvek sa s lietadlom stalo, stalo sa veľmi rýchlo. Pred prudkým klesaním nič nenaznačovalo, že by lietadlo malo problémy. Rozptýlenie trosiek lietadla na väčšej dopadovej ploche ukazovalo na rozpad lietadla na časti ešte vo vzduchu.

Prvotná príčina nehody zostala nejasná, uvádzaná bola možnosť zostrelenia alebo výbuchu na palube. Väčšina relevantných zdrojov však zhodne poukazovala na záujem Vladimira Putina. Predpokladalo sa, že prezident sa Jevgenijovi Prigožinovi pomstil za jeho pokus o vzburu proti ruskému veleniu vojny na Ukrajine koncom júna. Neskôr šéf vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie vydal správu, podľa ktorej sa v telách obetí našli úlomky ručných granátov a z preskúmania trosiek vyplynulo, že k žiadnemu vonkajšiemu zásahu lietadla nedošlo. Príčinou nehody tak mal byť náhodný výbuch granátu na palube. Vyšetrenie na prítomnosť alkoholu alebo iných omamných látok v krvi obetí vykonané nebolo. Spoluúčasť expertov brazílskeho výrobcu lietadla a Brazílskeho centra pre výskum a prevenciu leteckých nehôd na vyšetrovaní nehody bola Ruskom zamietnutá.

Ruský prezident Vladimír Putin v televíznom prejave vyjadril rodinám zosnulých sústrasť a zakladateľa Wagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina nazval talentovaným podnikateľom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odmietol ako lož fámy, podľa ktorých dal pokyn na zavraždenie Jevgenija Prigožina niekto z najvyšších predstaviteľov krajiny.

Napriek nedostatku informácii o tom, čo sa v skutočnosti stalo, neboli svetoví politici na čele s prezidentom USA udalosťou prekvapení. Kancelária ukrajinského prezidenta ukrajinský podiel na udalosti odmietla. Vo vyhlásení uviedla, že havária lietadla bola signálom z Kremľa pre ruské elity. V čase blížiacich sa prezidentských volieb v Rusku týmto všetkým potenciálnym vyzývateľom Vladimíra Putina odkázali „Pozor! Nelojálnosť sa rovná smrti!“ Pád lietadla vyslal odkaz smerom k možným protivníkom Vladimíra Putina aj podľa názoru viacerých analytikov. Poukazovali na fakt, že po neúspešnej vzbure wagnerovcov Vladimír Putin vo svojom prejave povedal, že „zradcovia budú potrestaní.“ Všetkým elitám, ale aj radovým ruským občanom či vojakom, ktorí by uvažovali vzoprieť sa zavedenému systému, tak malo byť ukázané, že po vzbure príde odplata.

Nižší podriadení a ďalší členovia velenia Wagnerovej skupiny v súvislosti s haváriou nevydali žiadnu reakciu ani vyhlásenie. Aktívni bojovníci a veteráni uviedli, že v reakcii na smrť Jevgenija Prigožina nepodniknú nič vážne. „Všetci sme na to čakali. Každý chápe, že Prigožinova smrť bola pomsta.“

Šéfa žoldnierskej skupiny Wagner Jevgenija Prigožina pochovali v utorok 29. augusta počas súkromnej ceremónie na Porochovskom cintoríne na predmestí jeho rodného Petrohradu. Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý s Jevgenijom Prigožinom v minulosti udržiaval dobré spoločenské aj obchodné vzťahy, sa na pohrebe nezúčastnil. Na poslednej rozlúčke chýbali aj vojenské pocty, ktoré zvyčajne patria Hrdinom Ruska, hoci Jevgenij Prigožin bol nositeľom tohto vyznamenania. Naproti tomu pohreb Dmitrija Utkina na federálnom vojenskom cintoríne na moskovskom predmestí Mytišči prebehol aj s vojenskými poctami.

Dva dni po havárii lietadla ruský prezident Vladimir Putin vydal dekrét, ktorý od žoldnierov vyžadoval prísahu vernosti Rusku. Nové nariadenie sa vzťahovalo aj na členov skupiny Wagner.

Ďalšie udalosti týždňa

• Ukrajine sa darilo v takticky významných postupoch v Záporožskej oblasti v okolí obcí Robotyne a Verbove 10km južne od mesta Orichiv v smere na Tokmak. Ukrajinci tu rozširovali narušenie predných ruských obranných línií, upevňovali dosiahnuté pozície a ohrozovali sekundárne obranné línie. Do severnej časti obce Robotyne sa prebojovali v utorok, pomocou bojových vozidiel M2 Bradley sa im odtiaľ podarilo evakuovať uviaznutých civilistov. Celú obec získali pod kontrolu v stredu, následne pokračovali v ťažení na susednú obec Novoprokopivka.

• Na východnom fronte viedli ruské sily neúspešné útočné operácie v kupianskom, lymanskom a bachmutskom sektore. Ukrajinské sily tu ruské útoky odrážali, pri protiútokoch pri Kupjansku dokonca dobyli niekoľko štvorcových kilometrov územia. Ofenzívne snaženie sa Rusom nedarilo ani v oblasti obcí Kliščijivka, Avdijivka, Marjinka a Novomychajlivka v Doneckej oblasti ani západne od Svatove. Koncom týždňa Rusi preskupovali svoje sily a chystali sa na nové ofenzívne snaženie.

• Ukrajina pokračovala v taktike útokov na vojenské zariadenia a logistiku v ruskom tyle. Opakované útoky zhoršovali morálku ruských vojakov a spôsobovali paniku, čo potenciálne ohrozovalo stabilitu ruských obranných síl na viacerých kritických miestach frontu.

Profil z vrstvenej papierovej lepenky. Z obdobného materiálu boli zostrojené drony, ktorými Ukrajina zaútočila na ruské vojenské letisko v Kursku.

• Ukrajinský dron zaútočil na vojenské letisko Solcy pri Veľkom Novgorode v Novgorodskej oblasti, kde zničil ruský strategický nadzvukový bombardér Tu-22M3. Tento útok bol pravdepodobne vedený z územia Ruska, keďže bezpilotné lietadlá Ukrajiny zrejme nemali dostatočný dolet.

Útok na letisko bol hlásený aj v ruskom Kursku, poškodené boli štyri lietadlá Su-30, stíhačka MiG-29, radar z kompletu S-300 a dva protiraketové systémy Pancir. Pri útoku použila Ukrajina šestnásť austrálskych dronov SYPAQ vyrobené z kartónu. Takéto lepenkové drony sú pre väčšinu radarov neviditeľné. Po dopade dronu výbušninou rozptyľovali submuníciu na pomerne veľkú oblasť, vďaka čomu boli schopné poškodiť aj veľké lietadlá.

Následky ruského dronového útoku na sklad obilia v prístavnom meste Izmajil

• Rusko systematicky útočilo na prístavy, obilné silá a sklady, aby zastavilo vývoz poľnohospodárskych produktov. Dronový útok na prístav Izmajil zničil 13 000 ton obilia, celkovo ruské útoky v auguste zničili 270 000 ton obilia.

• Ruský pilot pristál s transportným vrtuľníkom Mi-8 na vojenskom letisku v Charkovskej oblasti na Ukrajine, aby sa vzdal ukrajinským úradom. Pristátie bolo súčasťou viac ako šesťmesačnej operácie ukrajinskej rozviedky, v rámci ktorej našli správny prístup k pilotovi a jeho motivácii k činu. Samotnému preletu predchádzala evakuácia pilotovej rodiny z Ruska na Ukrajinu. Dvaja ďalší členovia posádky vrtuľníka nevedeli, kam stroj smeruje. Keď zistili čo sa stalo pokúsili sa o útek, pri ktorom boli zabití. Helikoptéra prepravovala náhradné diely pre ruské stíhačky Su-27 a Su-30SM. Okrem toho pilot poskytol cenné dokumenty, utajované technické vybavenie ako aj hodnotné informácie o lietadlách a vrtuľníkoch ruskej armády, komunikačných systémoch a sieti leteckých základní. Okrem novej identity a zázemia dostal pilot na základe ukrajinského zákona o primeranej kompenzácii za prejdenie na stranu Ukrajiny a prinesenie so sebou ruského vybavenia odmenu 500-tisíc dolárov v národnej mene. Vyzval tiež ďalších pilotov, aby ho nasledovali.

• Posádka námorného letectva ruskej čiernomorskej flotily za pomoci stíhačky Su-30 zničila prieskumný čln ukrajinských ozbrojených síl v oblasti ruských zariadení na produkciu plynu. Rusom sa podarilo odkloniť a zničiť aj dva drony v blízkosti Krymského polostrova. Oba stroje spadli do mora približne 40 kilometrov severozápadne od Krymu.

• Ukrajine sa podarilo raketou vlastnej výroby zničiť pri obci Olenivka, ležiacej na myse Tarchankut na Kryme, ruský protiraketový systém S-400 Triumf. Ruská armáda disponovala len pomerne malým počtom týchto moderných systémov. V rovnakom regióne ukrajinská armáda poškodila aj ruský pobrežný raketový systém Bastion a nosič rakiet Onix využívaných pri úderoch na Ukrajinu. Poškodené boli aj radarové stanice, celkovo bolo počuť sedem explózií.

Počas ďalšieho nočného výsadku na Kryme ukrajinská armáda prekvapila a zlikvidovala 30 ruských vojakov ruskej rádiotechnickej základne a štyri člny.

• Ukrajinské velenie vyzvalo prezidenta Volodymyra Zelenského, aby povolil zmobilizovať viac ľudí do vojny. Poukázali na značné sily nepriateľa rozmiestnené na východnom fronte, čo im znemožňovalo odsunúť odtiaľ obranné jednotky a využiť ich vo vlastnej ofenzíve na juhu. Okrem toho musela ukrajinská armáda strážiť niektoré úseky hraníc s Ruskou federáciou, napr. pri Charkove a meste Sumy, ako aj dlhú hranicu s Bieloruskom.

Vo štvrtok 24.8. si Ukrajina po druhý krát od začiatku invázie výstavou zničených ruských tankov a iných ťažkých zbraní v Kyjeve pripomenula výročie svojej postsovietskej nezávislosti. Podobná výstava sa konala aj predošlý rok. Okrem výstavy sa nekonali žiadne hromadné podujatia. Pri tejto príležitosti Turecký výrobca dronov Baykar Makina Company daroval ukrajinskému vojenskému spravodajstvu prieskumný dron Bayraktar TB2.

• Šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov uviedol, že približne pätina zajatých ruských vojakov sa vzdávala dobrovoľne. Podotkol, že ukrajinská strana zadržiavala omnoho menej zajatcov ako nepriateľ, čo bolo dané dianím v úvodných fázach tejto invázie, keď Rusi zajali množstvo rukojemníkov, vrátane civilistov, o ktorých si mysleli, že by mohli byť pre nich nebezpeční. Odhadol, že asi 40% zajatých boli civilisti, zvyšok tvorili vojaci a príslušníci rôznych bezpečnostných zložiek.

• Rusko začalo presúvať viaceré jadrové zbrane krátkeho doletu do Bieloruska. Plán na takýto krok bol oznámený ešte v marci.

• Ruského generála Sergeja Surovikina odvolali z postu veliteľa Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie. Sergej Surovikin sa neobjavil na verejnosti od rebélie wagnerovcov z konca júna. Vtedy zverejnil video, na ktorom vyzval Jevgenija Prigožina aby upustil od svojho konania vedeného proti ruskej armáde. Na videu však nemal insígnie, naopak na kolenách držal zbraň a pôsobil rozrušene. Neskôr sa opakovane objavovali správy, že bol vyšetrovaný pre možnú spoluúčasť na vzbure. S wagnerovcami mal blízke vzťahy.

• Volodymyr Zelenskyj neohlásene navštívil Grécko. V Aténach sa konala neformálna večera najvyšších predstaviteľov deviatich balkánskych krajín s účasťou najvyšších predstaviteľov Európskej únie. Pri tejto príležitosti grécki predstavitelia informovali, že ich krajina sa bude podieľať na výcviku ukrajinských pilotov na ovládane stíhačiek F-16, žiadne lietadlá však neprisľúbili. Na obnovu svojej letky starých lietadiel a získanie rozhodujúcej vzdušnej prevahy Ukrajina potrebovala 128 nových stíhačiek.

• Nórsky premiér počas návštevy Kyjeva potvrdil budúce plány dodať niekoľko stíhačiek F-16 na Ukrajinu.

• Do Dánska pricestovalo 8 ukrajinských pilotov a 65 pracovníkov pozemnej obsluhy, kde začali s výcvikom na stíhačky F-16. Očakávalo sa, že personál a infraštruktúra budú na lietadlá F-16 pripravené najskôr o šesť až sedem mesiacov. Okrem výcviku personálu bolo potrebné vyriešiť otázku munície a infraštruktúry na prevádzku stíhačiek.

Fínsky premiér Petteri Orpo sa v Kyjeve stretol s predsedom Verchovnej rady Ruslanom Stefančukom

• Litva poskytla Ukrajine nový balík vojenskej pomoci obsahujúci odpaľovacie zariadenia NASAMS, muníciu pre ručné granátomety Carl Gustaf, pušky, komplexy námorných prehľadových radarov a muníciu pre ručné zbrane. Bez bližších údajov nový balík pomoci avizovalo aj Fínsko.

• Európska komisia poslala Kyjevu ďalších 1,5 miliardy eur v rámci balíka makrofinančnej pomoci. Vyplatením tejto tranže Ukrajina získala už 12 miliárd eur z tejto pomoci. Prostriedky boli určené na mzdy a dôchodky a udržiavanie základných verejných služieb, ako nemocnice, školy a bývanie pre presídlených ľudí.

• Rusko vo štvrtok informovalo, že chce prehĺbiť vzťahy s Kórejskou ľudovodemokratickou republikou. Správa prišla len deň po tom, čo Biely dom varoval, že Moskva sa snaží od Pchjongjangu získať muníciu a vojenské dodávky, najmä delostreleckú muníciu.

• Ukrajinská bezpečnostná služba SBU zadržala informátora ruskej Federálnej bezpečnostnej služby, ktorý pôsobil na frontovej línii neďaleko mesta Kramatorsk v Doneckej oblasti. Zadržaný za peňažnú odmenu zhromažďoval a odovzdával informácie o pohybe ukrajinských vojakov cez frontové kontrolné stanovištia, za čo mu hrozil 15-ročný trest.

Týždeň od 28. augusta do 3. septembra 2023

• Po oslobodení a dočistení obce Robotyne pokračovali Ukrajinskí bojovníci v ofenzívnych operáciách juhovýchodne od Robotyne a južne od Malej Tokmačky. Cez odpor nepriateľa smerovali k obciam Novoprokopivka a Očeretuvate. Držali získané územia, prenikali k ruským obranným líniám a útočili na ich delostrelectvo. V smere na Verbove dosiahli a na niekoľkých postoch obsadili prvú ruskú obrannú líniu. Následne tlačili na obe strany pozdĺž získanej línie zákopov a upevňovali kontrolu nad územím zabraným v nedávnych bojoch. Rusko v snahe zabrániť prelomeniu frontu v tomto mieste reagovalo presunutím svojich elitných výsadkových jednotiek do tohto sektoru od Kreminny.

V obmedzenj miere sa Ukrajincom darilo postupovať aj v okolí Bachmutu, kde tlačili na ruské línie s plánom mesto obkľúčiť. Ruská armáda neúspešne útočila v oblasti obcí Krasnohorivka a Marjinka a na lymanskom a kupjanskom fronte.

• V noci z utorka na stredu podnikla Ukrajina dronové útoky na šiestich rôznych miestach Ruska. Išlo o najrozsiahlejší útok bezpilotnými lietadlami na ruskom území od začiatku tejto invázie. Výbuchy zaznamenali v Moskve, pri mestách Briansk, Riazaň, Oriol a Kaluga, ako aj na letisku v meste Pskov, kde útok zničil dve vojenské dopravné lietadlá Il-76 a ďalšie dva vážne poškodil. V Briansku utrpel škody najväčší podnik na výrobu elektroniky pre rakety Iskander, zasiahnutý bol aj areál jednej z brigád ruskej spravodajskej služby GRU. Siedmy útok na Sevastopoľ bol odvrátený protivzdušnou obranou. Ukrajinskí vojenskí predstavitelia sa k útokom prihlásili a uviedli, že útok na leteckú základňu Kresty v Pskove bol vedený z územia Ruskej federácie. Tomuto rozsiahlemu útoku predchádzali pokusné nálety s malým počtom dronov zameraných na odhalenie pozícii ruskej protivzdušnej obrany.

• Úspešným útokom na vojenské letisko Pskov stúpol počet lietadiel zničených alebo poškodených v ruskom tyle na 24 kusov rôznych typov.

Poloha strategicky dôležitého ukrajinského Hadieho ostrova na mape

• Ruské stíhačky zničili v Čiernom mori v oblasti strategického Hadieho ostrova niekoľko ukrajinských rýchločlnov a ich posádky pozostávajúce z 50 príslušníkov ukrajinských špeciálnych síl. Podobný, ale menší úspech, zaznamenala aj Ukrajinská armáda, keď v plytčinách pobrežného pásma v severozápadnej časti Čierneho mora, výbušninou spustenou z dronu, zneškodnila ruský vojenský motorový rýchločln typu KS-701 Tunec s posádkou.

• Ruským silám sa podarilo zachytiť a odvrátiť tri útoky ukrajinských plávajúcich dronov smerujúcich do oblasti Krymského mosta. Časť mosta bola pred útokmi z mora chránená bariérou vytvorenou z ukotvených lodí.

• Pri plnení bojovej úlohy v sektore Bachmut zahynulo šesť ukrajinských pilotov z 18. samostatnej armádnej leteckej brigády Ihora Sikorského. Podrobnosti o incidente neboli z bezpečnostných dôvodov zverejnené.

• Ukrajinská bezpečnostná služba upozornila svojich príslušníkov, že ruskí vojenskí hekeri sa zameriavali na mobilné zariadenia ukrajinských vojakov v snahe získať citlivé informácie, ktoré by im mohli pomôcť vo vojenskom ťažení. Zaznamenané boli pokusy preniknúť do tabletov s operačným systémom Android využívaných na plánovanie a vykonávanie bojových misií. Útočníci sa zameriavali na informácie prenášané cez satelitný komunikačný systém Starlink.

• Rusko prišlo od začiatku tejto invázie už o 500 kusov systémov protivzdušnej obrany.

Jeden z posterov reklamnej kampane na podporu a nábor mužov pre ruskú armádu, Petrohradské metro

• Personálne straty kompenzovalo Rusko zvýšeným náborom mužov v susedných štátoch a v radoch vykorisťovaných pracovníkov prichádzajúcich do Ruska za prácou napr. z Uzbekistanu. Reklamy na nábor do ruskej armády sa objavovali hlavne v Kazachstane a Arménsku. Za podpis kontraktu sľubovali úrady nástupný bonus 495-tisíc rubľov a platy vo výške od 190-tisíc rubľov. Imigrantov lákali aj na zrýchlené udelenie ruského občianstva. Týmito krokmi sa Rusko snažilo vyhnúť domácej mobilizácii. Odhadovalo sa, že v Rusku bolo asi 6 miliónov migrantov zo strednej Ázie. Za prvých osem mesiacov roka 2023 bolo do radov ruských ozbrojených síl zmluvne prijatých asi 280-tisíc ľudí.

• USA oznámili ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu obsahujúci zbrane a muníciu zo svojich zásob. Balík obsahoval tiež odmínovaciu techniku, sanitky a zdravotnícke vybavenie.

• Po Dánsku sa na výcvik ukrajinských pilotov na stíhačky F-16.odhodlali aj Rumunsko a Holandsko. Spoločne podpísali vyhlásenie o zriadení výcvikového centra v Rumunsku, na činnosť ktorého holandské kráľovské letectvo nasadilo niekoľko svojich lietadiel F-16. Podobnú dohodu o výcviku pilotov uzavrel Volodymyr Zelenskyj aj s Francúzskom.

• Ukrajinská povstalecká skupina Ateš výbuchom a následným požiarom zničila v okupovanej Novej Kachovke všetku dokumentáciu, ktorú si okupanti priniesli k regionálnym voľbám naplánovaným na 8. až 10. septembra.

• Ruský prezident Vladimír Putin nariadil ministerstvu kultúry, aby zabezpečilo zvýšenie produkcie dokumentárnych filmov glorifikujúcich „špeciálnu vojenskú operáciu“ a ich premietanie v ruských kinách.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, júl a august 2023

Externé odkazy

Politický portál

• SME.sk – Ukrajinský spravodaj
• SME.sk – Najnovšie správy o ruskej invázii
• YouTube – kanál v slovenčine s denným sumárom z bojiska
• iDNES – Online reportáž Rusko-ukrajinský konflikt (po česky)