Maurícius: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
lepšie informácie o ostrove.
Značky: možný vandalizmus odstránenie referencie vizuálny editor
d Verzia používateľa 77.234.235.156 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Steinsplitter
Značka: rollback
Riadok 57: Riadok 57:
}}
}}


'''Maurícius''', dlhý tvar '''Maurícijská republika''' (bývalý slov. názov: ''Maurítius''), je ostrovný štát ležiaci v juhozápadnej časti [[Indický oceán|Indického oceánu]], v súostroví [[Maskarény]]. Rozprestiera sa približne {{km|900|m}} východne od ostrova [[Madagaskar]] a jeho rozloha je {{km2|2040}} (vrátane priľahlých ostrovčekov). Tento hornatý, pôvodom vulkanický ostrov je {{km|58|m}} dlhý a {{km|47|m}} široký. [[podnebie (klíma)|Podnebie]] je tropické a teplota mora dosahuje až 27 °C. Na Mauríciu žije viac ako jeden milión obyvateľov, čo z neho robí najhustejšie obývanú krajinu [[Afrika|Afriky]]. Maurícius je známy hlavne vďaka tomu, že bol jediným známym miestom výskytu dnes už vymretého vtáka Dodo (oficiálne [[dront nelietavý|dront maurícijský]]).
'''C++''' základy


== Dejiny ==
ists are sequence containers that allow non-contiguous memory allocation. As compared to vector, list has slow traversal, but once a position has been found, insertion and deletion are quick. Normally, when we say a List, we talk about doubly linked list. For implementing a singly linked list, we use forward list.


[[Súbor:Bertrand François Mahé de La Bourdonnais.jpg|thumb|left|Bertrand François Mahé]]
Prvý písomný záznam o objavení ostrova pochádza z roku 975 nášho letopočtu, a to od arabských moreplavcov. V roku 1507 ostrov navštívili Portugalci, no nepokúsili sa o jeho osídlenie. V roku 1598 sa sem dostali Holanďania a ostrov pomenovali po ich panovníkovi, princovi Mauriceovi Van Nassau. Ich pozornosť pritiahli hlavne ebenové lesy, ktorých drevo bolo v [[Európa|Európe]] vysoko cenené. Pri pokusoch o osídlenie však museli čeliť rôznym prekážkam, vrátane útokov pirátov, [[tropický cyklón|cyklónov]] a chorôb, čo vyústilo v roku 1710 do opustenia ostrova. O päť rokov neskôr tu pristáli Francúzi a v roku 1721 sa ujali vlády. Ostrov zaznamenal výrazný rozvoj, až keď sa do úradu guvernéra dostal Bertrand Francois Mahé, ktorý sa zaslúžil o transformáciu hlavného mesta na moderný prístav, výstavbu dopravnej infraštruktúry, i o začatie extenzívneho pestovania [[cukrová trstina|cukrovej trstiny]], ktorá je dodnes hlavným obchodným artiklom tohto ostrovného štátu<ref name="maurel">Maurel, M. (2007). ''Mauritius.'' London: New Holland Publishers.</ref>.


V roku 1810 ostrov dobyli Briti, ktorí povolili obyvateľstvu ponechať si francúzske zákony, tradície i jazyk. Nasledovalo obdobie mieru a stability. V roku 1835 bolo zrušené [[otroctvo]] a na ostrov začala prúdiť lacná pracovná sila z [[India|Indie]]<ref name="fact2005">{{cite web |publisher=infoplease.com|url=http://www.infoplease.com/ipa/A0107775.html|title=Mauritius|date=2008 |accessdate=May 22 |accessyear=2009}}</ref>.
Below is the program to show the working of some functions of List:


Maurícius získal nezávislosť v roku 1968 a od roku 1992 je [[republika|republikou]].
filter_none


== Politické a administratívne usporiadanie ==
edit


Maurícijská [[republika]] je parlamentnou [[demokracia|demokraciou]] s 5-ročným volebným obdobím<ref name=state>{{cite web |publisher=CIA Factbook|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/mp.html|title=Mauritius|date=2008 |accessdate=May 22 |accessyear=2009}}</ref>. Hlavou štátu je [[prezident]], ktorý má najmä reprezentačnú funkciu. Výkonná moc je v rukách premiéra, ktorý stojí na čele kabinetu. Maurícijské právo je založené na zmesi anglického a francúzskeho práva. Maurícius je rozdelený na 9 administratívnych celkov, pričom priľahlý ostrov [[Rodriguez]] tvorí desiaty<ref name="maurel" />.
play_arrow


== Hospodárstvo ==
brightness_4
{| class="wikitable"
|<code>#include <iostream></code>


Maurícijská ekonomika spočíva najmä na produkcii [[cukor|cukru]], [[turizmus|turizme]], textilnom priemysle a finančnom odvetví. [[Cukrová trstina]] sa pestuje na 90 % poľnohospodárskej pôdy a predstavuje 15% exportov. Ďalšími významnými plodinami sú [[ananás]], mango a [[liči]]. Úspech zaznamenáva aj pestovanie kvetov a rybolov. V súčasnosti vláda investuje do rozvoja informačných a komunikačných technológií<ref name="maurel" />.
<code>#include <list></code>


Maurícius láka zahraničné investície poskytovaním rôznych výhod. Vláda ponúka potenciálnym investorom finančné dotácie, daňové a colné výnimky, ako aj možnosť repatriácie kapitálu a dividend<ref name="maurel" />.
<code>#include <iterator></code>


Od získania nezávislosti v roku 1968 sa Maurícius premenil z nízkopríjmovej krajiny na krajinu so stredným príjmom a zaznamenal veľké pokroky v oblasti distribúcie príjmov, predpokladanej dĺžky života obyvateľstva a detskej úmrtnosti<ref name="state"/>.
<code>using</code> <code>namespace</code> <code>std;</code>
{{Široký obrázok|Landscape near Les Mariannes, Mauritius, 2007-09-09.jpg|1800px|''Panoramatická fotografia prírody pri Les Mariannes (Maurícius)''}}


== Vzdelanie ==
 
* [[ESSEC Business School]]


<code>//function for printing the elements in a list</code>

<code>void</code> <code>showlist(list <int> g)</code>

<code>{</code>

<code>   list <int> :: iterator it;</code>

<code>   for(it = g.begin(); it != g.end(); ++it)</code>

<code>       cout << '\t'</code> <code><< *it;</code>

<code>   cout << '\n';</code>

<code>}</code>

 

<code>int</code> <code>main()</code>

<code>{</code>

 

<code>   list <int> gqlist1, gqlist2;</code>

 

 

<code>   for</code> <code>(int</code> <code>i = 0; i < 10; ++i)</code>

<code>   {</code>

<code>       gqlist1.push_back(i * 2);</code>

<code>       gqlist2.push_front(i * 3);</code>

<code>   }</code>

<code>   cout << "\nList 1 (gqlist1) is : ";</code>

<code>   showlist(gqlist1);</code>

 

<code>   cout << "\nList 2 (gqlist2) is : ";</code>

<code>   showlist(gqlist2);</code>

 

<code>   cout << "\ngqlist1.front() : "</code> <code><< gqlist1.front();</code>

<code>   cout << "\ngqlist1.back() : "</code> <code><< gqlist1.back();</code>

 

<code>   cout << "\ngqlist1.pop_front() : ";</code>

<code>   gqlist1.pop_front();</code>

<code>   showlist(gqlist1);</code>

 

<code>   cout << "\ngqlist2.pop_back() : ";</code>

<code>   gqlist2.pop_back();</code>

<code>   showlist(gqlist2);</code>

 

<code>   cout << "\ngqlist1.reverse() : ";</code>

<code>   gqlist1.reverse();</code>

<code>   showlist(gqlist1);</code>

 

<code>   cout << "\ngqlist2.sort(): ";</code>

<code>   gqlist2.sort();</code>

<code>   showlist(gqlist2);</code>

 

<code>   return</code> <code>0;</code>

 

<code>}</code>
|}

== c++ if ==

== Proměnná jako parametr funkce ==
V předchozí části této lekce jsme si vysvětlili, že funkce mohou mít libovolný počet parametrů. Dále víme, že při volání funkce můžeme do těchto paramtrů dosadit jednak konkrétní hodnotu, ale i proměnnou. Pojďme se nyní zabývat tím, co se dějě v případě, že dosadíme proměnnou.

Pro lepší představu použijeme tento jednoduchý příklad:

<code>#include <iostream></code>

<code>using namespace std;</code>

<code>'''int cislo = 5;'''</code>

<code>void vynasob_deseti(int x)</code>

<code>{</code>

<code>x = x * 10;</code>

<code>}</code>

<code>int main ()</code>

<code>{</code>

<code>'''vynasob_deseti(cislo);'''</code>

<code>cout << "Hodnota promenne cislo je: " << cislo << endl;</code>

<code>return 0;</code>

<code>}</code>

C++

<code>vynasob_deseti(cislo);</code>

<code>cout << "Hodnota promenne cislo je: " << cislo << endl;</code>

<code>return 0;</code>

<code>}</code>

Výpis programu bude nyní:

<code>Hodnota promenne cislo je: 50</code>

Funkce v tomto případě již pracovala přímo s proměnnou a změnila její hodnotu na'''50'''{{Široký obrázok|Landscape near Les Mariannes, Mauritius, 2007-09-09.jpg|1800px|''Panoramatická fotografia prírody pri Les Mariannes (Maurícius)''}}<br />
== SWITCH ==
<br />
== Bibliografia ==
== Bibliografia ==
<references/>
<references/>

Verzia z 08:01, 4. apríl 2019

O rovnomennom svätcovi pozri Maurícius (svätec).
Maurícijská republika
Vlajka Maurícia Štátny znak Maurícia
Vlajka Znak
Národné motto:
Stella Clavisque Maris Indici
(Hviezda a kľúč Indického oceánu)
Štátna hymna:
Motherland (Domovina)
Miestny názov  
 • dlhý Republic of Mauritius
 • krátky Mauritius
Hlavné mesto Port Louis
20°10′ j.š. 57°31′ v.d.
Najväčšie mesto Port Louis
Úradné jazyky angličtina


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády 		republika
Anerood Jugnauth
Navin Ramgoolam
Vznik 12. marec 1968
Susedia žiadni (ostrovný štát)
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
2 040 km² (169.)  
20 km² (1,0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (júl 2005)
 • hustota (júl 2005) 		 
1 245 000 (150.)

610,3/km² (11.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS) 		júl 2005
15 978 $ (118.)
12 966 $ (50.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0,791 (65.) – stredný
Mena maurícijská rupia (MUR)
Časové pásmo
 • Letný čas 		MUT (UTC+4)
bez zmeny (UTC+4)
Medzinárodný kód MUS / MU
Medzinárodná poznávacia značka MS
Internetová doména .mu
Smerové telefónne číslo +230

Súradnice: 20°12′J 57°30′V / 20,2°J 57,5°V / -20.2; 57.5

Maurícius, dlhý tvar Maurícijská republika (bývalý slov. názov: Maurítius), je ostrovný štát ležiaci v juhozápadnej časti Indického oceánu, v súostroví Maskarény. Rozprestiera sa približne 900 km východne od ostrova Madagaskar a jeho rozloha je 2 040 km² (vrátane priľahlých ostrovčekov). Tento hornatý, pôvodom vulkanický ostrov je 58 km dlhý a 47 km široký. Podnebie je tropické a teplota mora dosahuje až 27 °C. Na Mauríciu žije viac ako jeden milión obyvateľov, čo z neho robí najhustejšie obývanú krajinu Afriky. Maurícius je známy hlavne vďaka tomu, že bol jediným známym miestom výskytu dnes už vymretého vtáka Dodo (oficiálne dront maurícijský).

Dejiny

Bertrand François Mahé

Prvý písomný záznam o objavení ostrova pochádza z roku 975 nášho letopočtu, a to od arabských moreplavcov. V roku 1507 ostrov navštívili Portugalci, no nepokúsili sa o jeho osídlenie. V roku 1598 sa sem dostali Holanďania a ostrov pomenovali po ich panovníkovi, princovi Mauriceovi Van Nassau. Ich pozornosť pritiahli hlavne ebenové lesy, ktorých drevo bolo v Európe vysoko cenené. Pri pokusoch o osídlenie však museli čeliť rôznym prekážkam, vrátane útokov pirátov, cyklónov a chorôb, čo vyústilo v roku 1710 do opustenia ostrova. O päť rokov neskôr tu pristáli Francúzi a v roku 1721 sa ujali vlády. Ostrov zaznamenal výrazný rozvoj, až keď sa do úradu guvernéra dostal Bertrand Francois Mahé, ktorý sa zaslúžil o transformáciu hlavného mesta na moderný prístav, výstavbu dopravnej infraštruktúry, i o začatie extenzívneho pestovania cukrovej trstiny, ktorá je dodnes hlavným obchodným artiklom tohto ostrovného štátu[1].

V roku 1810 ostrov dobyli Briti, ktorí povolili obyvateľstvu ponechať si francúzske zákony, tradície i jazyk. Nasledovalo obdobie mieru a stability. V roku 1835 bolo zrušené otroctvo a na ostrov začala prúdiť lacná pracovná sila z Indie[2].

Maurícius získal nezávislosť v roku 1968 a od roku 1992 je republikou.

Politické a administratívne usporiadanie

Maurícijská republika je parlamentnou demokraciou s 5-ročným volebným obdobím[3]. Hlavou štátu je prezident, ktorý má najmä reprezentačnú funkciu. Výkonná moc je v rukách premiéra, ktorý stojí na čele kabinetu. Maurícijské právo je založené na zmesi anglického a francúzskeho práva. Maurícius je rozdelený na 9 administratívnych celkov, pričom priľahlý ostrov Rodriguez tvorí desiaty[1].

Hospodárstvo

Maurícijská ekonomika spočíva najmä na produkcii cukru, turizme, textilnom priemysle a finančnom odvetví. Cukrová trstina sa pestuje na 90 % poľnohospodárskej pôdy a predstavuje 15% exportov. Ďalšími významnými plodinami sú ananás, mango a liči. Úspech zaznamenáva aj pestovanie kvetov a rybolov. V súčasnosti vláda investuje do rozvoja informačných a komunikačných technológií[1].

Maurícius láka zahraničné investície poskytovaním rôznych výhod. Vláda ponúka potenciálnym investorom finančné dotácie, daňové a colné výnimky, ako aj možnosť repatriácie kapitálu a dividend[1].

Od získania nezávislosti v roku 1968 sa Maurícius premenil z nízkopríjmovej krajiny na krajinu so stredným príjmom a zaznamenal veľké pokroky v oblasti distribúcie príjmov, predpokladanej dĺžky života obyvateľstva a detskej úmrtnosti[3].

Panoramatická fotografia prírody pri Les Mariannes (Maurícius)
Panoramatická fotografia prírody pri Les Mariannes (Maurícius)

Vzdelanie

Bibliografia

  1. ↑ a b c d Maurel, M. (2007). Mauritius. London: New Holland Publishers.
  2. ↑ Mauritius [online]. infoplease.com, 2008, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Mauritius [online]. CIA Factbook, 2008, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.

Pozri aj

Externé odkazy

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maurícius
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maurícius&oldid=6817095“