Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015

Šablóna V jazyku pri uvádzaní neprechýlených podôb ženských priezvisk

Po istej menšej kolízii píšem tu: Podľa mňa je používanie šablóny v jazyku v uvedených prípadoch nevhodné. Tá šablóna naznačuje, ako sa niečo/niekto pomenúva v inom jazyku (čo má zmysel pri ruštine, japončine, arabčine a pod. – kde sa uvedie meno daným písmom), ale nie pri angličtine ani iných jazykoch používajúcich latinské písmo, pretože tá neprechýlená podoba mena sa tak uvádza vo viacerých jazykoch (nielen napr. v angličtine) a tiež označovať, že meno je takto v istom jazyku je v tomto kontexte nevhodné (to by malo zmysel napr. keď píšeme Štefan Osuský, a že je jeho meno v angličtine zapisované aj ako Stefan Osusky alebo Stephen Osusky).
Najvhodnejšie by podľa mňa bolo uvádzať to nasledovne: za menom hrubým písmom do zátvorky „neprechýlene:“, najlepšie s tým, že treba vytvoriť článok na prechyľovanie. Má niekto námietky, protiargumenty...?--Lišiak (diskusia) 03:11, 1. február 2015 (UTC)

Ja som proti prechyľovaniu, ale keď už tak by som dal "pôvodne".--Jetam2 (diskusia) 14:06, 1. február 2015 (UTC)

No tiež si myslím, že najmä umelkyniach známych pod ich neprechýlenými menami je prechyľovanie zbytočné (pokiaľ sa tak neuvádzajú, napr. J.K. Rowlingová v slovenských prekladoch); nebolo by od veci urobiť prierez relevantnými encyklopédiami a slovníkmi (napr. Encyklopédia filmu, Beliana a ďalšie všeobecné/monotematické/biografické e.), problém by bol azda u nových hviezd a hviezdičiek, ale veď sa nejako dohodneme.

„Pôvodne“ sa mi spája skôr s tým, že meno sa predtým (všeobecne) písalo takto. Zase keď pri Ginger Rogers nemáme problém napísať „Ginger Rogers, vlastným menom Virginia Katherine McMath...“, treba nám tam vôbec dávať do úvodnej definície prechýlenú podobu priezviska, keď je už raz v nadpise? Napadajú mi tieto varianty:

Katharine Houghton Hepburnová (neprechýlene: Hepburn; * 12. máj 1907...

Katharine Houghton Hepburn (* 12. máj 1907...

Katharine Houghton Hepburn (prechýlene: Hepburnová; * 12. máj 1907...

Pri Katharine tá tretia varianta nemá až taký zmysel ako napr. pri Stonovej, kde sa niekto môže domnievať, že sa má písať Stoneová. Čiže dalo by sa to uplatniť aj tak, pri tých „sporných“ prípadoch s -e atď. Ja by som asi skôr uprednostnil, aby prvé hrubo vyznačené slovo bolo pokiaľ možno čo najviac autentické/originálne pomenovanie (ako v diametrálne odlišných typoch článkov Národný výbor československý alebo Washingtonská deklarácia.--Lišiak (diskusia) 15:47, 1. február 2015 (UTC)

Nu, vida. Kvôli takýmto peripetiám by načim zrušiť prechyľovanie do tla. --Jetam2 (diskusia) 20:23, 1. február 2015 (UTC)

2 percentá pre Wikimediu

Zdravím komunitu! Tak ako minulý rok, aj teraz je Wikimedia Slovenská republika poberateľom 2 percent daní z príjmov. Vďaka vašej podpore nám bolo zverených krásnych 3 073,18 EUR za ktoré Vám za celý tím ďakujem! Prostriedky boli použité napríklad na účasť na konferencii v Kyjeve v decembri minulého roku, podporu organizačnej štruktúry a stretnutia; zvyšok bude využitý onedlho napríklad v súvislosti s čoraz vyššou profesionalizáciou organizácie.

Vzhľadom k tomu by som na tomto mieste rád požiadal komunitu o možnosť zverejniť žiadosť o poskytnutie 2% pomocou Sitenotice. Text by mohol byť rovnaký ako minulý rok a zobrazenie približne do konca marca. Všetkých ďalších záujemcov odkazujem na stránku 2% WMSK. Za Wikimediu SK, predseda KuboF (diskusia) 17:45, 10. február 2015 (UTC)

Keďže počas týždňa nebol protest, prosím správcov o nastavenie Sitenoticu. Vďaka za podporu! --KuboF (diskusia) 08:57, 17. február 2015 (UTC)

 Hotovo! –Bubamara_disk. 11:14, 17. február 2015 (UTC)

Vďaka! --KuboF (diskusia) 15:24, 17. február 2015 (UTC)

Vďaka, sitenotice môže byť opäť odstránený. --KuboF (diskusia) 06:24, 31. marec 2015 (UTC)

V mene Wikimedie SK ďakujem komunite za podporu a zvlášť všetkým, ktorí sa rozhodli odviesť 2% práve slovenskej Wikimédii! Podpora, ktorú ste nám vyjadrili minulý rok nám vdýchla entuziazmus a povzbudila v práci; ukázalo sa, že o našu činnosť je záujem a má zmysel!

V tomto roku pripravujeme prvú slovenskú wikikonferenciu, 2 súťaže, fotografickú expedíciu, predstavovanie wiki pre širokú verejnosť a chceme oživiť niektoré staré plány. Tiež by sme radi podporili nové technológie a platformi pre získavanie obsahu; to je však v začiatkoch.

Pamätajte však, že tak ako je Wikipédia otvorenou encyklopédiou, Wikimedia SK je otvorenou organizáciou! Vaše návrhy na projekty a veci, ktoré by sme mohli podporiť, nám môžte kedykoľvek oznámiť alebo, ešte lepšie, sám začať niektorý projekt viesť. Organizáciu sme založili aj na podporu Wikipédie - pomôžte nám v našej misii za kvalitné slobodné vzdelanie!

S pozdravom a vďakou, predseda --KuboF (diskusia) 06:24, 31. marec 2015 (UTC)

Wikimania

Ahojte! Chystá sa niekto na Wikimaniu 2015? Bolo by fajn keby sme mali zástupcu aj zo Slovenska, najlepšie niekoho čerstvého. (Ja som bol v 2013 v Hong Kongu, KuboF v 2014 v Londýne.)--Jetam2 (diskusia) 15:58, 11. február 2015 (UTC)

Len zo zvedavosti, aké sú podmienky pre účasť na konferencii? Poskytuje sa aj nejaký príspevok napr. na náklady na cestu, ubytovanie a pod.? Lebo pokryť náklady na takúto akciu z vlastného, nie je žiadna sranda. Vďaka za objasnenie. --BT✉ 22:53, 25. február 2015 (UTC)

No keby si si prečítal ten odkaz čo uviedol Jetam, tak by si sa dočítal, že ak si podáš žiadosť, tak ti možno uhradia všetky náklady na cestu, ubytovanie, poplatky (ak splníš podmienky). Ale už je po termíne, takže smola. No ak by si mal seriózny záujem, kukni sem, poliaci nám (ale niele nám, viacerým krajinám) núkajú zasponzoroavnie cesty. Samozrejme, musíš splniť podmienky, ktoré majú na stránke (odkaz je v príspevku Wpedzicha). Žiadosť treba podať do 10. marca. --peko (diskusia) 23:34, 25. február 2015 (UTC)

Nuž pravdupovediac očakával som odpoveď od Jetama, hlavne kvôli jeho osobným skúsenostiam s účasťou. Nie vždy sa situácia odvíja tak, ako býva plánované, no a vlastná skúsenosť je vlastná skúsenosť.
Na konferenciu sa (teraz) určite nechystám, skôr ma len zaujímalo, ako to funguje, keďže takéto výzvy/oznamy som už v minulosti postrehol. --BT✉ 23:49, 25. február 2015 (UTC)

Jetam bol kus offline. :) Scholarship čo ponúka Wikimedia Foundation (termín už bol) pokrýva náklady na cestu, ubytovanie aj registráciu na konferencii. Tento rok sa rozhodlo neposkytovať čiastočnú podporu, je to systémom všetko alebo nič. Podmienky samotnej účasti na konferencii nie sú, pokiaľ je mi známe prihlásiť sa môže hocikto. Ak však človek chce podporu buď od WMF alebo inej organizácie, tam už podmienky sú. Novinka tohto roku bol zvýšený dôraz na aktivity priamo súvisiace s projektami WMF. Povedal by som, že je takmer nutné byť nielen dobrým a aktívnym redaktorom, ale (spolu)organizovať aj offline aktivity. Načo tam teda ísť: človek si uvedomí, že naša komunita je súčasťou veľkého globálneho hnutia; dozvie sa o jeho situácii; zistí aké sú plány do budúcnosti; naziera praktické poznatky (napríklad workshop pre správcov, organizovanie súťaží) a v neposlednom rade sa zoznámi s ľuďmi zo širokého sveta, ktorí majú skororovnaké záujmy, problémy atď (krátko som hovoril aj s Jimbom a Sue Gardner). Človek nemusí prednášať alebo viesť workshop, ale pre získanie externého financovania je to určite výhoda.--Jetam2 (diskusia) 15:32, 27. február 2015 (UTC)

Cudzojazyčné wikipédie

Na hlavnej stránke by bolo dobré zaktualizovať sekciu cudzojazyčné Wikipédie keďže už je neaktuálna. Napríklad grécka wiki už dávno dosiahla počet 100 000 článkov... --Japonský-bonsaj ✉ 14:05, 18. február 2015 (UTC)

Večer to zaktualizujem. --Teslaton (diskusia) 15:21, 18. február 2015 (UTC)

Články o kňazoch na wiki

Zdravím,
chcel by som sa spýtať na váš názor, kedy je kňaz dostatočne významný na to, aby mal článok na wikipédii a či je dekan (správca dekanátu) dostatočne významný. --TOMÁŠP 13:14, 2. marec 2015 (UTC)

Ja by som dal asi od biskupa/preláta vyššie. Prípadne špeciálne prípady ako Srholec.--Jetam2 (diskusia) 13:30, 2. marec 2015 (UTC)

OK, dík za reakciu --TOMÁŠP 13:42, 2. marec 2015 (UTC)

Administratívne členenie Švédska - län, kraj či región?

Pri snahe o doplnenie článkov o švédskych územných jednotkách som narazil na protichodné info, a preto prosím niekoho znalého stavu veci o pomoc.

V článku Administratívne členenie na našej wiki máme (ak tomu správne rozumiem) vyššie územné jednotky nazývané provincie: „Švédsko je rozdelené na 21 provincií (län; prekladané aj ako "kraj").“ O pár riadkov nižšie je uvedené „Do 17. storočia bolo Švédsko rozdelené na kraje (landskap; prekladané aj ako „(historická) provincia“)“, čo vytvára dosť zmätok.

Na českej wiki majú v tomto článku priamo upozornenie, že „Někdy jsou län zaměňovány za provincie (lanskap), což jsou historické, geografické a kulturní regiony. Švédsko má 25 provincií. Provincie nemají žádnou administrativní funkci, ale jsou historickým dědictvím a kulturní identifikací.“

Prosím, ak máte v tejto otázke jasno, poraďte. Ďakujem.--Pe3kZA (diskusia) 20:02, 16. marec 2015 (UTC)

Podľa toho, čo sa mi podarilo dohľdať, landskap je historická jednotka (v súčasnosti bez administratívnej funkcie), zatiaľ čo län je súčasná (úroveň NUTS 3), ktorá je v materiáloch ÚGKK a MZV preložená ako „krajská správna oblasť“. Okrem toho napr. Vreckový atlas sveta (2001, ISBN 8080422923, s. 91). uvádza preklad „provincia“. V prastarom českom Slovníku náučnom (1870, VIII. diel, s. 754), v publikácii Vojenský zeměpis (1963, Naše vojsko, s. 288) je preložené ako „kraj“. V agrárnickej publikácii z 30. rokov som dokonca našiel preklad „župa“, čo je zrejme len čiste voľný preklad, analógia k admin. usporiadaniu ČSR.

Slovenský preklad landskap som nenašiel, ale v starých švédsko-latinských slovníkoch je preložené ako provincia, v angličtine je to tiež „province“ (konkrétne v Britannice 1998). Keďže ide o historický, tradičný celok, nemyslím, že by preklad bol nejako normovaný. Dokonca by som sa v prípade vypracovania samostatného článku pre landskap prikláňal k ponechaniu pôvodného názvu landskap, v textoch to prekladať možno ako hist. provincia / kraj / región alebo tak nejako, ale v tomto sa nevyznám.--Lišiak (diskusia) 20:53, 16. marec 2015 (UTC)

Ďakujem, ja chcem vytvoriť hlavne články o tých krajoch, no pletie ma aj toto alebo toto delenie kontra toto, kde link na kraj chýba...--Pe3kZA (diskusia) 21:22, 16. marec 2015 (UTC)

Vyzerá to, že sa tu ujalo pomenovanie provincia pre län a kraj pre landskap, podľa toho hore by som skôr navrhoval landskap uvádzať ako historický kraj, aby to bolo zjavnejšie (keď už nie priamo ako landskap, čo mi pripadá vhodnejšie, ale ako píšem vyššie, možno niekto znalejší tejto problematiky bude mať iný názor).

Pri Örebro chýba ten link, lebo sa (ako län) nachádza v historickom kraji (landskap) Värmland.--Lišiak (diskusia) 21:59, 16. marec 2015 (UTC)

v švédsko/slovenský slovensko/švédsky slovník Rakšányiová, Hansson, Chmelová, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995 ISBN 80-08-00984-5 je preklad: kraj, oblasť, iný význam krajina. Čo sa týka významu pojmu landskap, tak ak dobre rozumiem článku Landskap i Sverige, je to samosprávny kraj zo stredoveku, ešte pred sformovaním švédskeho kráľovstva, s vlastným parlamentom (alebo čo to vtedy mali), vlastnými zákonmi. V súčasnosti síce nefungujú ako samosprávne jednotky, ale stále sa používajú. Neviem či je správne prirovnanie k slovenským historickým regiónom ako Turiec, Spiš, Liptov atď., no pripomína mi to niečo také. --peko (diskusia) 20:30, 17. marec 2015 (UTC)

S Brontom sme diskutovali a pozrel do svojich kníh (názvy sú skrátené, neúmerne by to predĺžilo diskusiu) a vyzerá to nejako takto:

1. Vysvetlenie administratívnych jednotiek:

• Län
  • Slovo län znamená doslova a pôvodne (kráľovské) „léno“, teda feudum http://g3.spraakdata.gu.se/saob/, https://archive.org/stream/svensktyskordbok00hoppuoft#page/280/mode/2up, http://desv.dict.cc/?s=l%C3%A4n, http://runeberg.org/nfbq/0110.html a prvýkrát je
  • Slovo län je prvýkrát doložené v 13. stor. vo význame léno; od 14. stor. aj ako viac-menej autonómne územie tohto kráľovského léna http://www.ne.se/uppslagsverk/encyklopedi/l%C3%A5ng/l%C3%A4n>.
  • V roku 1634 boli tieto „staré“ läny zrušené a nahradené systémom štátnej správy podľa vzoru systému guvernérov a intendantov vo Francúzsku. Na najvyššej úrovni to znamenalo zavedenie území nazývaných krajinské hajtmanstvá (po švédsky jedn. č. landshövdingdöm), ktoré sa od konca 17. stor. začali bežne nazývať aj (a dnes už len) starým výrazom län (hoci sa podoba krajinských hajtmanstiev koncom 17. stor. inak nijako nezmenila). Tieto „nové“ läny existujú s menšími zmenami dodnes. Keďže Fínsko patrilo od vrcholného stredoveku (definitívne od 16. stor.) do začiatku 19. stor. do Švédska, rovnaký systém krajinských hajtmanstiev/länov existoval samozrejme aj vo Fínsku. (najmä s. 23-24)
• Landskap
  • Slovo landskap znamená doslova a pôvodne „kraj(ina)“ (krajina v zmysle geografická oblasť, nie nevyhnutne v zmysle štát) a je to prakticky aj etymologicky to isté slovo ako v angl. landscape a v nemčine Landschaft: http://g3.spraakdata.gu.se/saob/, https://archive.org/stream/svensktyskordbok00hoppuoft#page/262/mode/2up, http://runeberg.org/nfbo/0537.html- V slovenčine sa v tomto význame z čisto jazykového hľadiska má najlepšie používať výraz kraj (menej vhodné ale časté je krajina) Slovenská reč, s. 380..
  • Landskap (pôvodné alternatívne názvy: land, lagsaga) boli v stredoveku jednotlivé geograficky výrazne oddelené viac-menej samostatné územia (kvázi-štáty) v dnešnom Švédsku (a Fínsku), ktoré mali aj každý svoje vlastné právo (landskapslagar, po nemecky Landschaftsrecht). V 13. stor. už bola ich samostatnosť značne obmedzená a v polovici 14. storočia zanikli, lebo landskapslagar bolo nahradené centralizovaným právom pre celé Švédsko (a Fínsko). Fakticky ich nahradili läny (najprv ako kráľovské léna, neskôr ako krajinské hajtmanstvá – pozri vyššie), ale ako tradičné regióny existujú dodnes. Schweden a Landschaftsrecht in: Lexikon des Mittelalters. Ako čisto tradičné regióny existujú však dodnes.
• Zhrnutie: Najprv boli landskapy, potom boli läny ako léna (a landskapy už len ako tradičné regióny) a nakoniec boli läny ako jednotky štátnej správy (a landskapy už len ako tradičné regióny).

• Lääni (län):
  • Z administratívnoprávneho hľadiska (švédčina bola stáročia vo Fínsku úradný jazyk) je lääni to isté čo län. Aj z jazykového hľadiska je to to isté http://kaannos.com/sanakirjahaku-kaikki-kielet-l%C3%A4%C3%A4ni.htm, https://archive.org/stream/finskswenskordb00eurgoog#page/n233/mode/2up (str. 217), http://web.archive.org/web/20110526004319/http://www.freeweb.hu/etymological/finnish.htm
  • Kým bolo Fínsko súčasť Švédska (t.j. do začiatku 19. stor.), platí pre fínske lääni (läny) to isté, čo pre švédske läny. V 19. storočí, keď Fínsko patrilo Rusku, lääni (läny) ďalej existovali a boli považované súčasť systému gubernií Ruskej ríše (pozri napr. ru:Выборгская губерния) , preto ich aj zdroje z 19. stor. často do iných jazykov prekladajú rovnakým výrazom akým prekladajú aj ruské slovo gubernia. Po osamostatnení Fínska (1917) lääni ďalej existovali ako najvyššie administratívne jednotky Fínska (najprv rôzne počty, potom od roku 1960 ich bolo 12, od roku 1997 ich bolo 6). V roku 2010 boli zrušené. http://www.statoids.com/ufi.html
• Maakunta (landskap):
  • Z administratívnoprávneho hľadiska je maakunta to isté čo landskap. Aj z jazykového hľadiska slovo maakunta znamená zhruba to isté, čo landskap (land +skap – maa +-kunta: wikt:en:maakunta, wikt:en:maa#Finnish, wikt:en:kunta#Finnish, http://web.archive.org/web/20110526004319/http://www.freeweb.hu/etymological/finnish.htm, http://kaannos.com/sanakirjahaku-kaikki-kielet-maakunta.htm, [1]. Mimochodom, aj v Estónsku existuje slovo rovnakého pôvodu maakond (kraj) - Kraj (Estónsko).
  • Kým bolo Fínsko súčasť Švédska (t.j. do zač. 19. stor.), platí pre fínske maakunty (landskapy) to isté, čo pre švédske landskap. V 19. a 20. stor. potom maakunty (landskapy) boli naďalej len tradičnými regiónmi.
  • V roku 1997 boli však - na rozdiel od Švédska - maakunty (landskapy) obnovené aj ako oficiálne jednotky, odvtedy existujú dodnes. Po zrušení lääniov (pozri vyššie) tvoria maakunty (landskapy) najvyššiu úroveň administratívneho členenia. http://www.statoids.com/ufi.html
• Zhrnutie: Do roku 1996 platí to isté ako pre Švédsko, potom v rokoch 1997 - 2009 sa územie delilo na (zväčšené) lääni (läny) a na maakunty (landskapy) a od roku 2010 sa delí už len na maakunty (landskapy).

2. Prehľad prekladov v literatúre (vysvetlivky: ln = län Švédsko, lp= landskap Švédsko, li = lääni, ma = maakunta):

• Ln a li:
  • slovenské a české zdroje:
    • ln + li: provincia (Beliana, Geograf. místop. slovník 1993, Ottova vš. enc. 2006, Vš. enc. Slov. 2002, Encyklopedický slovník 1993, Velký atlas světa 1989, Kunský 1968)
    • ln: provincia, li: kraj (Vreckový atlas 1983)
    • ln: provincia, li: ? (Vreckový atlas 2001)
    • ln: provincia, okres, li: provincia, gubernia (Zemepisný atlas sveta 2001)
    • ln: kraj, li: provincia (Liščák 2009, Vojenský zeměpis 1963, Zubriczký 2009, Územná samospráva)
    • ln: krajská správna oblasť, li: (?)provincia (ÚGK)
    • ln: län, li: gubernia, provincia (Ottuv slovnik naučný)
    • ln: kraj, län, vidiecky kraj, župa, li: provincia (Ottuv slovnik naučný Dodatky)
    • ln +li: kraj (Malá enc. zemep. 1977, Malý atlas sveta 1960)
    • ln: kraj, li: okres (Pyramída)
    • ln + li : správny okres (Janka 1970)
    • ln + li: län (MČE)
    • ln: okres, li: län, gubernia (Riegeruv Slovník naučný)
  • nemecké zdroje:
    • ln: Provinz (švédska vláda, Švédsky inštitút, Juling 2012, Maudner 2013)
    • ln: Statthalterschaft [miestodržiteľstvo], Provinz in Schweden (Schwedisch-deutsches Wb.)
    • ln: Verwaltungsbezirk [správny okres], li: Provinz (Brockhaus 2005)
    • ln+li: Provinz (Ismayr 2009)
    • ln: Bezirk, li: Regierungsbezirk (Fischer Weltalmanach 2012)
    • ln+li: Verwaltungsbezirk [správny okres] (Geograp. Taschenbuch 1960)
    • ln: Landeshauptmannschaft [krajinské hajtmanstvo], Provinz (Romstoeck 1973)
    • ln+li: Landeshauptmannschaft [krajinské hajtmanstvo], län (Zentralstaat und Provinz im frühneuzeitlichen Nordosteuropa)
    • ln: (Lands)Hauptmannschaft, Höfdingdöm, Gouvernement, li: Landhauptmannschaft, Landshöfdingdöm (Ritter 1811)
    • ln: Län, Regierungsbezirk (Svensk-Tysk ordbok)
    • ln: Län, li: Län, Gouvernement (Brockhaus 1911, Meyers 1905)
    • ln: Län, Regierungsbezirk, li: Län, Gouvernement (Pierer 1857)
    • ln: Län, Höfdingdöm (Brockhaus 1837)
  • anglické zdroje:
    • ln: county, li: province (Britannica 2015, Division of Powers 2015)
    • ln: county, li: province, department (Statoids 2015)
    • ln: administrative district, län, li: province, län (Britannica 1911)
    • ln: county (švédska vláda, Švédsky inštitút, Wold Fact Book 2015, Sustainability..)
• Lp a ma:
  • slovenské a české zdroje:
    • ma: kraj (Z cesty po Čuchonsku)
    • ma: kraj, provincia (Fínsko-český slovník)
    • lp: kraj, oblasť (Švédsko-slovenský slovník)
    • lp: provincia (teraz krajina), ma: krajina (Ottuv slovník naučný)
    • lp: provincia, kraj, ma: grófstvo (Riegeruv slovník naučný)
    • lp: (historická) provincia (Beliana, Ottuv slovnik nauč. Dodatky)
    • ma: oblasť (Liščák 2009)
    • ma: región (ÚGK, Územná samospráva)
  • nemecké zdroje:
    • lp: Landschaft (Juling 2012, Pierer 1857, Brockhaus 1837)
    • ma: Landschaft (Mittelalterliches nordisches Recht, Ismayr 2009, Geogr. Taschenbuch 1960, Meyers 1905)
    • lp+ma: Landschaft (Lexikon des Mittelalters)
    • lp: Landschaft, Provinz, Land (Schwedisch-deutsches Wb.)
    • ma: Landschaft, Provinz (Lexikon der älteren germanischen…)
    • lp: Landschaft, ma: Region (Brockhaus 2005)
    • lp: historische Provinz (Maudner 2013)
    • lp: Provinz, ma: Landschaft (Ritter 1811)
    • ma: Region (Fischer Weltalmanach 2012)
    • lp: Gau [župa] (Romstoeck 1973)
  • anglické zdroje:
    • lp: province (Britannica 1911)
    • lp: province, ma: region (Statoids 2015, Britannica 2015)
    • ma: region (Statistics Finnland, Wold Fact Book 2015)
• Poznámky:
  • Používanie výrazu región (pre landskap) je (minimálne pre Švédsko) nevhodné, lebo existujú aj 4 regióny (regioner) (http://extranet.cor.europa.eu/divisionpowers/countries/MembersNLP/Sweden/Pages/default.aspx) a všeobecné regióny (sv:Regioner i Sverige)
  • Výraz gubernia platí len pre Fínsko v 19. stor., keď bolo súčasťou Ruska, ktoré sa delilo na gubernie (pozri vyššie).

3. Záver:

• Rozhodne treba z dôvodu úzkej historickej a jazykovej previazanosti (a preto, lebo inak by boli historické články zmätočné) pre Švédsko a Fínsko použiť rovnaké názvy pre švédske län a fínske lääni (län) a pre švédske landskap a fínske maakunta (landskap).
• Z početných možností v literatúre sú najčastejšie pre län: provincia a kraj, a pre landskap: provincia a kraj(ina). Najnovšie zdroje SAV (okrem ÚGK) a ČSAV (Beliana, Geograf. místopisní slovník) uprednostňujú pre län provincia, rovnaký názov Švédi používajú oficiálne napr. v nemčine. Pre landskap sú principiálne možné obe možnosti. Aby však nedochádzalo k zámene s prekladom slova län ako provincia, ako aj preto, že slovo landskap znamená doslova kraj(ina) a to aj v textoch výslovne sa zoberajúcich stredovekým severským právom, je najvhodnejší preklad slova landskap kraj (z možností kraj a krajina je krajina jazykovo trochu menej vhodná a pletie sa s významom krajina ako celý štát). Inak povedané: Najlepšie riešenie je (asi) zachovať stav, aký je na slovenskej wikipédii teraz.
• Je možné slovo kraj ako preklad landskapu upresniť v článkoch atribútom historický (teda: historický kraj), ale podľa možnosti nie v nadpisoch článkov, lebo slovo historický je len pomocné, názov jednotky ako taký ho neobsahuje.
• Ponechať slovo landskap nepreložené je nemožné, pretože to ani jeden zdroj tak nerobí a pretože na slovenskej wikipédii sa administr. jednotky zásadne prekladajú (pokiaľ nie sú v nepreloženom tvare uvedené aj v slovníkoch cudzích slov).

Vasiľ (diskusia) 07:32, 24. marec 2015 (UTC)

„Pán generál, ja som z toho voľajaký zmätený!“ Pre istotu som kukol túto stránku, kde je to spomenuté a na základe toho obsahu a vyššie spomenutej (vhodnej) zhode s fínskym delením (Provincia (Fínsko) a Kraj (Fínsko)) mi vychádza, že táto šablóna je teda zlá a majú tam byť kraje, nie provincie. Asi se na to vyprdnu velebnosti, aby som nenarobil viac zmätku, než úžitku.--Pe3kZA (diskusia) 18:59, 2. apríl 2015 (UTC)

Long story short:

• län = lääni = provincia.
• landskap = maakunta = kraj. Vasiľ (diskusia) 22:08, 2. apríl 2015 (UTC)

Vasiľ, preklad neriešim, riešim názov súčasných adm. jednotiek. Budeme ich nazývať provincie a tie druhé ako? Regióny, kraje, krajiny, historické regióny? Nateraz máme napr. „Blekinge alebo Blekinge län je najmenšia zo švédskych provincií (län).“ - Robiť v tomto duchu aj ostatné läny? V tomto prípade budeme ale v rozpore s tým, na čo presne upozorňuje rozlišovačka a teda bude nesúlad s tým Fínskom! Oni majú súčasné jednotky kraj a historické provincia. Mám v tom chaos, či nie som jediný? Podľa mňa to majú správne Česi. Pe3kZA (diskusia) 09:33, 3. apríl 2015 (UTC)

čomu z toho nechápeš?

• län = lääni = provincia.
• landskap = maakunta = kraj.

tu máš všetko vysvetlené. --Gepetito (diskusia) 09:56, 3. apríl 2015 (UTC)

Nechápeš, že si to odporuje? Pozri Tento článok a porovnaj s tu uvedenými závermi + porovnaj s Fínskom. Kto z nás si sedí na vedení? Zabudnite konečne na län a landskap a porovnávajte linky. Máme to tu riadne domotané! --Pe3kZA (diskusia) 10:12, 3. apríl 2015 (UTC)

ja tam nič domotané nevidím, všetko sedí, len česi to majú naopak. --Gepetito (diskusia) 10:37, 3. apríl 2015 (UTC)

Evidentne si nečítal diskusiu a nepozeral tie linky. Keď teda súčasné celky budú provincie (úplne naopak ako pri Fínsku), potom tie kraje pomenujme na regióny. Pe3kZA (diskusia) 12:21, 3. apríl 2015 (UTC)

ide tu o to, že súčasné celky pri Švédsku a Fínsku sa nevolajú rovnako? a musia? porovnaj si slova švéd: län a fín. lääni, evidentne je to to isté, a pritom je jedna súčasná provincia a druhá bývala. a to isté platí pri krajoch. --Gepetito (diskusia) 12:46, 3. apríl 2015 (UTC)

Zoznamy narodení/úmrtí – poradie pri rovnakom dátume

Zdravím. Existuje zvyklosť/dohoda, podľa akého sekundárneho kľúča radiť v zoznamoch položky s rovnakým dátumom?

Podľa priezviska:

• 23. december – Michail Timofejevič Kalašnikov, ruský vojenský konštruktér (* 1919)
• 23. december – Dušan Kulíšek, slovenský filmový režisér, scenárista a dramaturg (* 1934)
• 23. december – Yusef Lateef, americký multiinštrumentalista a hudobný skladateľ (* 1920)
• 23. december – Jeff Pollack, americký filmový režisér, scenárista, televízny producent a spisovateľ (* 1959)

Alebo podľa roku narodenia (a priezviska):

• 23. december – Michail Timofejevič Kalašnikov, ruský vojenský konštruktér (* 1919)
• 23. december – Yusef Lateef, americký multiinštrumentalista a hudobný skladateľ (* 1920)
• 23. december – Dušan Kulíšek, slovenský filmový režisér, scenárista a dramaturg (* 1934)
• 23. december – Jeff Pollack, americký filmový režisér, scenárista, televízny producent a spisovateľ (* 1959)

Vďaka. --Teslaton (diskusia) 07:59, 15. apríl 2015 (UTC)

Logické by bolo podľa abecedy.--Pe3kZA (diskusia) 08:51, 15. apríl 2015 (UTC)

Tiež si myslím, že lepšie je podľa abecedy. A ešte lepšie by bolo takto ako to je na cs wiki:

• 23. december
  • Michail Timofejevič Kalašnikov, ruský vojenský konštruktér (* 1919)
  • Dušan Kulíšek, slovenský filmový režisér, scenárista a dramaturg (* 1934)
  • Yusef Lateef, americký multiinštrumentalista a hudobný skladateľ (* 1920)
  • Jeff Pollack, americký filmový režisér, scenárista, televízny producent a spisovateľ (* 1959)

--Lalina (diskusia) 09:04, 15. apríl 2015 (UTC)

Wrong connection on Wikidata

Hi, sorry for writing in english :) q:Kraj is connected to Wikidata item d:Q41094, which is a disambiguation item. Would please tell me which is the correct corresponding item among those listed on Kraj? Something regarding "region" or "country", I suppose. Thank you, bye. --Superchilum (diskusia) 10:14, 21. apríl 2015 (UTC)

no-one can help? --Superchilum (diskusia) 09:47, 24. apríl 2015 (UTC)

I am not sure if I understand. Kraj is a disambiguation, you are right. Which meaning are you searching for? In Slovakia, the most common meaning is Samosprávny kraj. --Wizzard (diskusia) 16:05, 4. máj 2015 (UTC)

@Wizzard The problem is that Kraj is a disambiguation, but on Wikiquote is not, it is referring to a geographical entity, but which one? Maybe Samosprávny kraj? --Superchilum (diskusia) 10:23, 8. máj 2015 (UTC)

Well, I think it is correct that it is a disambig. The wikiquote meaning is very general and it could be linked with some of the first meanings, not with some of the exact meanings. --Wizzard (diskusia) 13:33, 22. máj 2015 (UTC)

Článok Lesbička

Ahojte! Z článku som vyhodil výrazy, ktoré boli (označené) za vulgárne. V článku ozaj nie sú potrebné. Dúfam, že sa na tomto zhodneme.--Jetam2 (diskusia) 15:20, 21. apríl 2015 (UTC)

Som proti tomuto typu úzkostlivého "skorektňovania". Výrazy sú doložené zdrojmi, týkajú sa témy a sú súčasťou opisu reality. Btw., plánuješ v ťažení aj systematicky pokračovať: [2], alebo len takto ad-hoc, kde subjektívne usúdiš? --Teslaton (diskusia) 15:29, 21. apríl 2015 (UTC)

Súhlas s Jetam2, je to úplne zbytočný hejt. Takisto, ako pri Bratislave a jej obyvateľoch nepíšeme, že ide o "paštikárov" a pri iných mestách, že sú "CPčkári", tak mi nedáva zmysel uvádzať takéto urážky z hľadiska konzitencie. Encyklopédia má poskytovať relevantné informácie, nie slúžiť ako priestor pre ďalšiu stigmatizáciu menšín. Navyše, názov hesla je zlý. Keďže v prípade mužov nehovoríme o "gejíčkoch", ani o "lesbičkovských ženách", ale o lesbických ženách, požadujem zmenu hesla na Lesba. Momentálne ide o nezmyselnú zdrobnelinu. - pun_disease --Pun disease (diskusia) sa nepodpísal(a)

1. Článok nikde netvrdí, že "lesby sú teplé", je to len zhrnutie doložených slangových výrazov. Pokiaľ doložíš relevantným zdrojom "paštikára" alebp "CP-čkára", pokojne to do príslušných článkov (adekvátnym spôsobom) doplň. 2. tá "nezmyselná zdrobnelina" sa nachádza v kodifikačných príručkách – KSSJ/PSP: [3]. 3. encyklopédia má opisovať realitu, viď [4], nevnímam ju ako priestor pre tlačenie agend, pozitívnu diskrimináciu a výhradne politicky korektné výklady. --Teslaton (diskusia) 15:47, 21. apríl 2015 (UTC)

Synonymá boli vrátené. Dôvody:

1. Sú z odborných jazykových zdrojov, ktoré sú k téme relevantné.
2. Krátky slovník slovenského jazyka 2003 a Pravidlá slovenského pravopisu 2013 sú kodifikačné príručky.

Takýto edit je vandalizmus. Veľmi podobný (mazanie synoným) si už raz urobil dávnejšie. Vasiľ (diskusia) 05:12, 22. apríl 2015 (UTC)

Ahojte. Poznámka na začiatok: diskusiu som založil schválne v Krčme, aby si ju pozrelo a vyjadrilo sa k nej viac ľudí z našej komunity. Diskusiu tak vraciam znovu sem. Dôvodom odstránenia oných slov bolo, že na pochopení témy nič nepridávajú. Do Wikislovníka by sa mohli hodiť, ale tu sú nadbytočné. Síce platí, že čo je pridané by malo byť ozdrojované, nie všetko čo je ozdrojované musí byť pridané. K otázke Teslatona či chcem postupovať systematicky alebo nie: v článkoch kde je vysvetlenie významu vulgárneho, ale neosobného termínu tam by som ich ponechal. Z článkov kde sa opisujú ľudia alebo ľudské skupiny by som ich vyhadzoval. Politická korektnosť? Možno, ale hlavne ľudská korektnosť a dôstojnosť. Súhlasím s Pun disease: V článkoch kde je možnosť podobné slová použiť ich nepoužívame tak prečo v Lesba či Homosexualita? Netreba zabúdať, že Wikipédia by mala byť písaná (a čítaná) z neutrálneho uhla pohľadu. Tieto hanlivé názvy nie sú neutrálne. Encyklopédia má opisovať realitu, ale nemusí ju pre to opakovať. Či je lepšie písať "lesba" alebo "lesbička" je trochu komplikovanejšie. Zdá sa, že ani komunita nie je úplne zajedno. Chcel by som počuť názor aj ďalších redaktorov. Vďaka!--Jetam2 (diskusia) 14:50, 23. apríl 2015 (UTC)

"Emigranti" vs. "Emigranti a exulanti"

Nasledovné duplicitné delenie je trochu mätúce:

Jedna vetva:

• Kategória:Emigranti a exulanti
• Kategória:Emigranti a exulanti podľa štátu
• Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti

Druhá vetva

• Kategória:Emigranti
• Kategória:Emigranti podľa národnosti
• Kategória:Slovenskí emigranti

Navrhujem druhú – emigrantskú vetvu zrušiť (je tam len niekoľko málo osobností) a ponechať len tú prvú (kam ľudia kategorizujú aj emigrantov, ktorí nie sú exulatami – teda nie explicitne prenasledovaných/vyhnaných, takže vzniká dosť nejednoznačné delenie). Takto je to napr. na cs. --Teslaton (diskusia) 15:57, 24. máj 2015 (UTC)

Židovský pôvod

Dobry den prajem,

Je to prosim zamer alebo to jednoducho sa vyzaduje, aby sa pri osobach zdoraznoval ich zidovsky povod?

Dobrý deň! Čo je na tom zlé, keď o osobe napíšeme, že má židovský pôvod? Nežijeme za čias Hitlera, aby sme to museli zatajovať. Vadí to snáď niekomu? S pozdravom, --TOMÁŠP 04:37, 26. máj 2015 (UTC)

Tiež si nemyslím, že je to nutné zdôrazňovať. Ak je to myslené ako náboženstvo, tiež nevypisujeme pri každom jeho svetonázor (čo je koniec koncov súkromná vec každého). Podstatné je štátne občianstvo. --Lalina (diskusia) 11:16, 26. máj 2015 (UTC)

Ide o etnikum, nie o náboženstvo. Nezdôrazňuje sa, len „konštatuje“. --–Bubamara_disk. 11:19, 26. máj 2015 (UTC)

U iných etník sa to "nekonštatuje". --Lalina (diskusia) 16:24, 26. máj 2015 (UTC)

• search:"židovského pôvodu"
• search:"nemeckého pôvodu"
• search:"maďarského pôvodu"

--Teslaton (diskusia) 16:30, 26. máj 2015 (UTC)

• "poľského pôvodu"
• "českého pôvodu"
• "írskeho pôvodu"
• "rakúskeho pôvodu"

atď... Alebo, Kategória:Etniká, národy a národnosti podľa štátu. --–Bubamara_disk. 16:40, 26. máj 2015 (UTC)

Ostatné spomínané sú národy. Že sa to píše u obyvateľov "Nového sveta" by som ešte pochopila, lebo tam je takmer každý odniekiaľ, ale inde to nemá žiadny praktický význam. A aký význam napr. u fyzika či chemika, že je židovského pôvodu? Ešte tak nanajvýš u politikov, či niektorých umelcov. --Lalina (diskusia) 19:16, 26. máj 2015 (UTC)

Preboha, Lalina a čo sú asi Židia? Podľa teba je to choroba či stigma? Snáď tu nebudeme diskutovať o tom, že sú tiež považovaní za národ. Niekto zase chce byť pápežskejší ako pápež. Richard Riszdorfer je slovenský občan, ale po predkoch má maďarský pôvod. Je to encyklopedický fakt, informácia, žiadna urážka, tendenčná poznámka, ani nič podobné. Ja na informácii o pôvode nič negatívne nevidím.--JanoB (diskusia) 20:44, 26. máj 2015 (UTC)

Myslím si, že kto je akého pôvodu (čo je inak dosť diskutabilné - po ktorého predka sa má napríklad ísť) nemá, možno okrem niektorých umelcov), žiadny podstatný význam. Ale nie je to niečo čo by mi nejako extra vadilo. Viac mi prekáža prznenie mien a nezmyselné a zbytočné rozlišovačky.--Lalina (diskusia) 21:05, 26. máj 2015 (UTC)

Referencie v nadpisoch

Myslím že by bola vhodná dohoda, neumiestňovať ref tagy do nadpisov sekcií. Niektorí redaktori to robia (láka to, keď je obsah sekcie napr. zoznam a ref "nie je kam dať") a výsledok je potom takýto: Mokraď (ekológia).

Je možné, že sa takéto generovanie obsahu objavilo s niektorou aktualizáciou MW, mám dojem že predtým sa prípadné referencie z položiek obsahu vypúšťali.

V každom prípade, nie je to dobrá prax, ani čo sa týka vzhľadu tých odkazov v nadpisoch (rôzna veľkosť, tučné písmo, atď). Problém to tiež spôsobuje pri editácii sekcie, kedy sa obsah ref vkladá do zhrnutia. --Teslaton (diskusia) 19:57, 5. jún 2015 (UTC)

Referencie v nadpisoch sekcií spôsobovali problémy i v minulosti, no nemalo to tak viditeľné následky. --Sudo77 (diskusia) 20:11, 5. jún 2015 (UTC)

Kde dáš potom odkaz, ak podľa ref. zdroja spracuješ celý odsek, resp. väčšiu časť podkapitoly?--Pe3kZA (diskusia) 08:28, 6. jún 2015 (UTC)

Kdekoľvek, len nie k nadpisu... :) Za úvodnú vetu odseku, za zoznam a pod. --Teslaton (diskusia) 08:46, 6. jún 2015 (UTC)

Nechápte ma teraz ako oponenta, no ak dám ref. za prvú vetu, môže sa to chápať ako referencia k danej vete. Skôr k poslednej, no nie vždy je potom jednoznačné, že sa vzťahuje na celý odsek, resp. časť.--Pe3kZA (diskusia) 09:33, 6. jún 2015 (UTC)

Súhlasím, ak ide o odsek malo by to ísť k poslednej. Ale ako to robiť keď ide o zoznamy? Premýšľam ako upraviť Akademie věd České republiky, zatiaľ som nenašiel lepšiu možnosť.--Jetam2 (diskusia) 10:11, 6. jún 2015 (UTC)

V tej mokradi som ich v týchto prípadoch presúval pod zoznam. --Teslaton (diskusia) 10:18, 6. jún 2015 (UTC)

Tiež som raz skúšala dať ref k nadpisu, ale keď som pri náhľade videla čo to robí, radšej som ich porozhadzovala. S tou Mokraďou treba niečo urobiť, vypadá to katastrofálne.--Lalina (diskusia) 08:50, 6. jún 2015 (UTC)

Mokraď som už upravil, tamto je link na konkrétnu verziu. --Teslaton (diskusia) 08:54, 6. jún 2015 (UTC)

Bohužiaľ, článkov s takto umiestnenými referenciami je tu vyše 500, viď Zoznam článkov s referenciou v nadpise. Asi by bolo dobré nahlásiť to generovanie obsahu ako bug (ak to ešte nikto neurobil). --Teslaton (diskusia) 10:13, 6. jún 2015 (UTC)

• Pokiaľ to nie je možné spraviť inak, tak referencie v nadpisoch musia byť. To, že to automaticky generuje aj do Obsahu, to je technická slabosť wikipédie. A čo sa týka tučného písma, kurzívy, tak tá tiež. Je to tak vo vedeckých prácach zaužívané. --M ✈ 11:15, 6. jún 2015 (UTC)

Viackrát som sa pri písaní stretol s týmto problémom a pritom riešenie je také jednoduché: Pridať uvádzaciu vetu. Napr. v Jetamovom príklade s AV ČR takto:

== Ústavy Akademie věd ČR ==

Jednotlivé ústavy sú v rámci organizačnej štruktúry AV ČR usporiadané nasledovne:<ref>Referencia</ref>

Podobne je to vyriešené v kapitole s výpisom personálnej bibliografie vedca Andreja Červeňáka. Uvádzacie vety vyriešia všetko (príp. pridať referenciu na koniec, ak to bude prehľadné).--Lišiak (diskusia) 13:36, 6. jún 2015 (UTC)

Komplikácia so zdrojmi

Zdravím komunitu. V posledných rokoch narážam na problém. Stáva sa, že napíšem nejaký rozsiahly článok pre vlastné potreby. Použijem na to viacero zdrojov, ktoré mám poznačené, ale už neviem, ktorá presne informácia z ktorého presne zdroja pochádzala. Potom z toho článku malú časť – opakujem, len malú časť – použijem na vytvorenie či rozšírenie hesla vo Wikipédii. Príklad: tento článok vznikol importom malej časti tohto článku. A otázka znie: čo s uvedením zdrojov?

1. Možnosť: Vymenovať všetky zdroje použité pre písanie pôvodného článku.

Problém: Keďže ide iba o malú časť pôvodného článku, pri jej písaní určite neboli použité informácie zo všetkých zdrojov, čiže niektoré z tých zdrojov budú klamlivé.

2. Možnosť: Uviesť ako zdroj pôvodný dlhý článok, ktorý v sebe odkazuje na ďalšie zdroje.

Problém 1: Autor by nemal citovať sám seba.

Problém 2: Pôvodný článok nie je vždy publikovaný ani len na webe, pričom publikácia je podmienkou pre jeho použitie ako zdroja.

3. Možnosť: Neuvádzať žiadny zdroj. Tak to v súčasnosti robím.

Problém: Články bývajú onálepkované šablónou bez zdroja, čo im uberá na dôveryhodnosti – pritom viem, že som si tie informácie necucala z prsta.

Nejaké návrhy? --Eryn Blaireová (diskusia) 13:46, 19. jún 2015 (UTC)

Nazdar, podľa mňa sa najviac hodí prvá možnosť s tým, že sa pokúsiš vycucať aspoň tie zdroje, ktoré si v danej časti skutočne použila. Druhá možnosť sa dá použiť tiež v obmedzenej miere (ako som sa dočítal, si odborná pracovníčka planetária, čiže Ťa viac-menej môžeme pokladať za dôveryhodný „zdroj“ ). Tretia možnosť sa mi už z podstaty nepozdáva. --TOMÁŠP 13:58, 19. jún 2015 (UTC)

Isteže, keby som chcela, viem spätne dohľadať, ktoré zdroje sa uplatnili v konkrétnom úryvku pôvodného článku. Ale obávam sa, že by to bolo také pracné, až by som si mohla povedať, že radšej žiadny článok nevložím a basta! :-) --Eryn Blaireová (diskusia) 08:46, 20. jún 2015 (UTC)

Správca FB stránky Slovenská Wikipédia

Zdravím. Ktorý redaktor spravuje Facebook stránku Slovenskej Wikipédie? --Human. (diskusia) 22:45, 20. júl 2015 (UTC)

Lots of wrong links between Wikipedia and Wikiquote

Hi, as you can see from d:Wikidata:WikiProject Disambiguation pages/Wikiquote disambiguation page conflict, there are a lot of pages on sk.wikiquote which are not connected to the proper correspondent page on sk.wikipedia, but to disambiguation items. For example, q:Karta was connected to Karta (disambiguation) instead of Hracia karta, and q:Mesiáš was connected to Mesiáš instead of Mesiáš (náboženstvo) (I corrected them on Wikidata). Could you please correct those links by moving them to the right item on Wikidata? Thanks :-) --Superchilum (diskusia) 10:49, 21. júl 2015 (UTC)

Help for translate

Hello and sorry for writing in English. Can anyone help me translate a small article (2 paragraphs) from English to your language? Please, fell free to answer in my talk page in your wiki. Xaris333 (diskusia) 19:45, 4. august 2015 (UTC)

Prebytok šablón

Ahojte. Ako tak zlepšujem Wikipédiu, zisťujem, že máme až štyri šablóny na tému euro: Euro platidlá

Euromince
Eurozóna
Belgicko • Chorvátsko • Cyprus • Estónsko • Fínsko • Francúzsko • Grécko • Holandsko • Írsko • Litva • Lotyšsko • Luxembursko • Malta • Nemecko • Portugalsko • Rakúsko • Slovensko • Slovinsko • Španielsko • Taliansko
Mikroštáty
Andorra • Monako • San Maríno • Vatikán
Budúce štáty eurozóny
Bulharsko • Česko • Maďarsko • Poľsko • Rumunsko
Ostatní členovia EÚ
Dánsko • Švédsko
Nominálne hodnoty
0,01 € • 0,02 € • 0,05 € • 0,10 € • 0,20 € • 0,50 € • 1 € • 2 €
Pamätné euromince
2004 • 2005 • 2006 • 2007 • 2008 • 2009 • 2010 • 2011 • 2012 • 2013 • 2014 • 2015 • 2016 • 2017 • 2018 • 2019 • 2020 • 2021 • 2022 • 2023

Euro pamätné
Navrhol by som Euro pamätné zlúčiť s Euromince a Europlatidlá vymazať úplne. Čo vy na to?--Jetam2 (diskusia) 10:11, 14. august 2015 (UTC)

@Jetam2:Nazdar, Jetam2. Máš pravdu, plne súhlasím. Zredukovalo by sa to na 2 šablóny. Sprav ako navrhuješ, určite nikto nebude proti...
Ešte by sa mohli zlúčiť aj Šablóny výhonkov do jednej šablóny Výhonok a to, že aký výhonok (z akej oblasti) by označoval parameter, čiže napríklad {{Matematický výhonok}} by bol {{Výhonok|matematika}} (píšem, keďže to ešte súvisí s nadpisom diskusie ). Tým by sa tých vyše 200 šablón zlúčilo do jednej. --TOMÁŠP 14:55, 14. august 2015 (UTC)

Ešte nejaké názory?--Jetam2 (diskusia) 14:41, 19. august 2015 (UTC)

 Hotovo!--Jetam2 (diskusia) 08:07, 21. august 2015 (UTC)

Významnosť VŠ pedagógov

Ad posledné prírastky od redaktora Informacne centrum: aký je aktuálny konsenzus ohľadom významnosti pedagógov? Dvaja z tamtých sú podľa [5] vymenovaní profesori (Daniela Ostatníková, Peter Moczo), ostatní sú Doc/PhD, momentálne s funkciou (prorektor). Nechávame aj tých? --Teslaton (diskusia) 17:47, 2. september 2015 (UTC)

Ja by som nechal. Prorektor je už celkom vysoko. Skôr mi vadí, že cez OTRS potom nevidno v článku zdroje, ktoré by významnosť (okrem funkcie prorektora) potvrdzovali.--Jetam2 (diskusia) 18:14, 2. september 2015 (UTC)

Self promo

Ahojte, síce v pieskovisku, ale toto máme tu self promo: Redaktor:Ondrej_Kubik/pieskovisko. Zmazať?--Jetam2 (diskusia) 19:05, 2. september 2015 (UTC)

Je to na pieskovisku, takže určite nemazať. Ak to dá ako článok, tak zmazať. --Lalina (diskusia) 19:55, 2. september 2015 (UTC)

Opäť je tu vyslovene spam, redaktor nemá žiadne iné úpravy ako vlastnú redaktorskú stránku s komerčným obsahom. Myslím, že mazanie je na mieste.--Jetam2 (diskusia) 19:41, 17. september 2015 (UTC)

Redaktorská stránka je verejná, na rozdiel od pieskoviska, takže súhlasím. --Lalina (diskusia) 20:54, 17. september 2015 (UTC)

Wikikonferencia na Ukrajine

Ahoj, kolegovia! Od ukrajinských kolegov sme dostali pozvanie na konferenciu na Ukrajine konajúcu sa budúci víkend v Ľvove. Pripájam link [6].--Jetam2 (diskusia) 19:34, 11. september 2015 (UTC)

Nástroj na zlepšenie koordinovania vzdelávacích programov

Zdravím! Na CEE stretku sme preberali okrem iného aj nástroj na manažovanie vzdelávacieho programu. Myslím, že by sme ho mohli implementovať a v blízskej budúcnosti začať používať. Máte nejaké pripomienky?--Jetam2 (diskusia) 17:29, 15. september 2015 (UTC)

Ešte možno pre zorientovanie sa: • projektová stránka a • zoznam kurzov na cswiki, kde sa rozšírenie využíva. Osobne nemám nič proti zavedeniu, pokiaľ nebude interferovať s rozhraním bežných redaktorov (UI smog v podobe nových linkov v záhlaví/slotoch/inde, ako pridalo napr. rozšírenie Content translation, ktoré navyše nemá v súčasnej podobe moc zmysel).

A inak aj na skwiki vznikli v rámci použitia rozšírenia na cs (kurzy Dějiny architektury II 2013-14 a 2014-15) nejaké vcelku použiteľné články, námatkovo: Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Kremnica), Kostol svätého Jakuba (Banská Bystrica), Premonštrátsky kláštor (Leles), Kostol svätého Petra z Alkantary. Pokiaľ by v rámci prípadných budúcich školských projektov vznikali aspoň takto kvalitné články, bolo by ich treba len uvítať... --Teslaton (diskusia) 17:56, 15. september 2015 (UTC)

Ceský program je dobrou inšpiráciou. Neviem síce čo je UI smog, ale chceli by sme to urobiť v "inkubátorovom" priestore.--Jetam2 (diskusia) 20:56, 16. september 2015 (UTC)

Veľkého smogu v užívateľskom rozhraní sa (v súčasnom stave) báť nemusíme - stačí si trochu prechodiť českú alebo anglickú Wikipédiu, kde je rozšírenie aktívne, a pozrieť sa čo všetko tam ruší (dokopy nič).

Ten "inkubátorový režim" v praxi znamená, že kurzy budú vedené vo vlastnom mennom priestore pomocou špeciálnych stránok. Len by som na koniec dodal, že rozšírenie samotné je len pomôckou ako spolupracovať s učiteľmi a študentami, ale za kvalitu článkov budú aj naďalej zodpovedať ľudia. --KuboF (diskusia) 19:02, 18. september 2015 (UTC)

Presne tak, výsledok bude vždy primárne o ľuďoch, rozšírenie len zavádza e-learningové prvky do inštalácie MW a sprehľadňuje veci. Výhoda je, že niektoré z tých CS kurzov možno dávať ako vzor pre prípadných záujemcov o participáciu, ako to má vyzerať, keď VŠ študenti pod dohľadom VŠ pedagóga (čo by normálne malo samo o sebe implikovať určitú gramotnosť – oborovú, počítačovú, citačnú, logickú, vyjadrovaciu, …) tvoria články v rámci šk. zadania. Osobne som až pri tamtých výstupoch prvý krát uznal, že to môže fungovať, tunajšie pokusy boli zatiaľ skôr odstrašujúce. --Teslaton (diskusia) 19:15, 18. september 2015 (UTC)

Projekt posúvam na koordináciou s Foundation.--Jetam2 (diskusia) 14:10, 23. september 2015 (UTC)

Posledný klik víťazí?

Ahoj kolegovia! Možno ste niektorí sledovali úpravy článku Ján Murín. Prebiehala tam editačná vojna ohľadne správneho písania našej bývalej spoločnej republiky. Po viacerých naťahovacích editoch som článok dočasne zablokoval. Po vypršaní limitu jedna zo strán urobila úpravu znova na svoju verziu (a označila ju ako drobnú (!)). Zdá sa, že druhá strana konfliktu nebola zatiaľ online a/alebo nechala úpravu tak. Nemôžem sa ubrániť pocitu, že na Wikipédii opäť "zvíťazila" tá strana argumentu, ktorá dôsledne využíva vracanie úprav aj po "prímerí" a využíva umiernenosť protistrany. Umiernenosťou myslím to, že títo ľudia netlačia. Nemusia mať posledné slovo. Akceptujú. Radšej sa presunú na iný článok alebo miznú z Wikipédie (aj nenávratne) než by mali znovu vrátiť úpravu či zotvrvať v zauzlenej diskusii a pokračovať v konflikte. Ostávajú úpravy Poslednoslovcov, ktoré sú potom vydávané za kompromisy či dokonca konsenzy a nepísané pravidlá. Nechcem stigmatizovať konkrétnych redaktorov, ale upozorniť na správanie a na jeho dopady. Rovnaké situácie sa v našej komunite vyskytujú opakovane či už pri exfederácii a ženských priezviskách či pri iných nezhodách. Nechcem toto správanie nechať bez povšimnutia, ale zároveň som si nie istý ako správne reagovať ako redaktor, ale hlavne ako správca. Mám, pravdaže, svoje preferencie a odpovede na tieto pálčivé otázky. Za kompromis by som považoval situáciu kde by bola uprednostnená raz jedna raz druhá strana. To sa v našej komunite nedeje. Pri ženských menách som navrhol kompromis, aby články ostali v takej forme ako boli založené. Návrh nebol akceptovaný, ďalej funguje politka posledného kliku Poslednoslovcov a umiernenosť Umiernencov. S bývalou republikou by tento návrh tiež mohol fungovať. Môžem ho navrhnúť, ale som trochu skeptický. Ako teda pokračovať?--Jetam2 (diskusia) 16:57, 17. október 2015 (UTC)

• Akékoľvek návrhy, založené na ad-hoc zápisoch, striedavých zápisoch a pod. sú z princípu nekonštruktívne až škodlivé – idú proti konzistentnosti Wikipédie ako jednotného encyklopedického diela (a subjektívne, v mojich očiach spochybňujú kompetentnosť navrhovateľa na pozíciu správcu projektu tejto povahy). Zmysluplný by bol jedine návrh na iný jednotný zápis, spolu s adekvátnym zdôvodnením, prečo práve ten preferovať. Ak by následne získal jednoznačnú podporu, prešlo by sa (jednotne) na túto formu zápisu.
• Pričom, pokiaľ ide špeciálne o zápis ČS, rovnako mi je pomlčkový tvar (vrátane politicko-historických súvislostí a skupín, ktoré ho presadili) dosť proti srsti a preferoval by som pôvodný dobový zápis. Kým je ale doložiteľné, že pomlčkový tvar je v súčasnej slovenčine formálne preferovaný príslušnou autoritou, som schopný to pri diele tohto typu rešpektovať. Z čoho následne vyplýva aj vyžadovanie jeho konzistentného používania.
• Pokiaľ ide o ostentatívne odchody, je otázne, či je skutočne škoda redaktora, ktorý je schopný rezignovať na činnosť kvôli tak banálnej veci, ako formálny zápis jedného výrazu. Nejde totiž o príliš vyspelé, skôr detinské gesto ("nie je po mojom, tak vás môžem všetkých aj s celým projekom ...").

--Teslaton (diskusia) 17:48, 17. október 2015 (UTC)

Doplnenie dvoch spojovníkov je malá úprava (rovnako to robí aj Lišiak, takže nič zvláštne).

Plus sa pozri, kto okrem mňa revertoval: ILoveJuice a Andreios. Lišiak presadzoval svoju verziu sám (to asi akosi opomenul uviesť). Protistrana nemá žiadnu umiernenosť : vyžaduje úpravu proti aktuálne platným kodifikačným príručkám. To sú čo sa spôsoby? A ešte prezentuješ takéto veci ako umiernenosť. Tomu sa vraví zmanipulovaná informácia. Toto nie je vec názoru editorov. Tvrdenie „Za kompromis by som považoval situáciu kde by bola uprednostnená raz jedna raz druhá strana.“ značí, že sa raz dačo bude prechyľovať a raz nie a raz sa bude prepisovať a raz bude originálny (pričom netušíš či tým myslíš japonské znaky alebo ich anglický prepis - pretože slovenské ti robia problém).

Tvoj návrh (vlastne návrhy) boli protichodná zmes, kde sa plietli veci ako prechyľovanie (ktoré si navrhoval zrušiť úplne: tomu sa vraví) a prepisy a ani si ju nebol schopný dotiahnuť do konca (opakovane). Vasiľ (diskusia) 18:05, 17. október 2015 (UTC)

Vasiľ, kodifikačné príručky používaš ako sa Ti hodia. --Lalina (diskusia) 21:45, 17. október 2015 (UTC)

Explicitná nepravda. Aplikujem ich a dôsledne. Nie iba vybrané časti (príklad: niektorí jedinci majú problém s prechyľovaním priezvisk, ktoré končia na samohlásku). Vasiľ (diskusia) 11:08, 18. október 2015 (UTC)

Neaplikuješ ich dôsledne, lebo odmietaš akékoľvek výnimky, aj keď ich príručky umožňujú. --Lalina (diskusia) 13:21, 19. október 2015 (UTC)

Treba rešpektovať kodifikačné príručky, Jetam2. Jednoduché. ILoveJuice (diskusia) 18:51, 17. október 2015 (UTC)

Vďaka za vyjadrenia. Federácia a ženské priezviská sú len dve z problematických otázok. S Teslatonovým bodom súhlasím, ale ako by to vyzeralo v praxi? Dokážeme sa na niečom takom dohodnúť? Čo sa týka nerešpektovaní kodifikačných príručiek: zlomový rozdiel je v ich interpretácii. Nekomentoval som umiernenosť názorov, ale umiernenosť konania. Som si celkom istý, že viac ľudí by pomlčky u Jána Murína vyhodilo, nielen Lišiak. Aj mňa svrbela ruka vrátiť Vasiľovu úpravu a mnohé iné. Ale holt, nevrátil som, miesto toho som premýšľal čo s tým a obrátil som sa na komunitu. Tomu hovorím umiernený postup. Diskusia sa zvrhla na moje pôsobenie čo sa dalo trochu čakať, ale skúsme sa presunúť do viac "meta" a menej osobnej roviny. Viacerých redaktorov to tu prestalo baviť. A nejde len o pomlčky a prechyľovanie. Boli tu kauzy okolo rozlišovačiek, brífingov a iných. Ak ide teda o banalitu, výjdime v ústrety liberálnejšiemu výkladu kodifikačných príručiek (aby som svoju neutralitu na chvíľu odložil).--Jetam2 (diskusia) 21:10, 17. október 2015 (UTC)

Jetam2, s dogmatikmi nepohneš. --Lalina (diskusia) 21:45, 17. október 2015 (UTC))

Ad "Dokážeme sa na niečom takom dohodnúť?": eventuálne ano, len pripomínam, že nedávno, keď sa schyľovalo presne k takejto dohode, radšej si pred tým ušiel a celú spoločnú snahu nechal výjsť na zmar, pretože výsledok nebol v súlade s predstavou, s ktorou si vec v úvode otváral. A obdobný scenár reálne "hrozí" aj pri týchto ďalších témach, takže neviem či je vhodné, aby s iniciatívou prichádzal niekto, kto už raz demonštroval, že nie je pripravený výsledky poctivo a do dôsledkov rešpektovať, chce "brať" len také, ktoré sa mu hodia. Nehovoriac o tom, že podobné nikam nevedúce a do stratena zahrané vzplanutia len znechucujú a demotivujú ďalších, či už hlasujúcich alebo potenciálnych navrhovateľov, o niečo sa tu po tejto stránke snažiť. --Teslaton (diskusia) 23:41, 17. október 2015 (UTC)

„Bezspojovníkové“ písanie názvu bývalej republiky, voči ktorému momentálne najagilnejšie vystupuje Vasiľ (hoci ako uvádza, nebol jediný, kto túto vec revertoval) je v historickej obci úplne bežná záležitosť, čo som zdokumentoval v diskusii k článku o Murínovi. Na rekapituláciu:

• prax v historiografii, napr. v pravidlách písania do časopisu Pamäť národa, ktorý vydáva ÚPN;
• prehľad písania názvov v Encyklopédii Beliana;
• vyjadrenie M. Považaja, redaktora PSP a KSSJ, ktoré nám sprostredkoval (bývalý) wikiredaktor Rgrg;
• telefonická konzultácia s poradňou JÚĽŠ, podľa ktorej sa treba riadiť podľa príslušných období, resp. orientovať sa podľa SSSJ.

Revert v článku o Murínovi som si všimol, ale zasahovanie by bolo zbytočné. Z mojej strany určite nehrozí syndróm urazeného (takéto správanie sa mi protiví a mám radšej racionalitu než emócie :).

Čo sa týka takýchto čiastkových problémov, navrhujem vyriešené sporné body postupne zakomponovať do štylistickej príručky, aby boli „wikištandardy“ dostupné v ucelenej podobe (na spôsob typografickej príručky) – napr. aké dávať poradie kapitol/sekcií v článkoch, ako písať názov Česko-Slovenska, či uvádzať v infoboxoch a úvodoch biografických článkov príslušný historický alebo súčasný štát a pod.--Lišiak (diskusia) 21:42, 17. október 2015 (UTC)

Veľa chýb je bežná záležitosť.

• Ako si to píše tebou vybraný historický časopis, je pre pravopis úplne nepodstatné.
• Beliana: v tomto editori neboli dôslední, to musím uznať. Pri článku o názve štátu si na to dali pozor, ale pri organizáciach a podobne už menej. Hoci PSP sú aj pri názvoch organizácii jasne za podobu so spojovníkom.
• Nesprostredkované vyjadrenie Jána Kačalu (spoluautor KSSJ a PSP): „V súlade s písaním bežného názvu Česko-Slovensko,ako aj v súlade s uvede­nými vecnými, historickými a jazykovými dôvodmi ho píšeme so spojovníkom medzi prvou a druhou časťou. Tak ho budeme uvádzať v názvoch typu Česko-slovenská akadémia vied, Česko-slovenská armáda, Česko-slovenské aerolínie, Česko-slovenská štátna automobilová doprava“.(KAČALA, Ján. Máme nový názov federatívnej republiky. Kultúra slova, 1990, roč. 24, čís. 6, s. 193 – 197. Dostupné online. ISSN 0023-5202. )
• Sama poradňa poskytuje evidentne rozporuplné inštrukcie (slušne povedané), pretože kodifikačná príručka je stále KSSJ a nie SSSJ.

V článku po Murínovi som (opakovanie) ako mierne odchýlenie od PSP nechal podobu „českoslovnský“ v názve organizácií a menil som ju len v prípade KSČ a tvrdenie o režime. Vasiľ (diskusia) 11:08, 18. október 2015 (UTC)

V žiadnych dokladoch v roku 1989 a skôr nikto nemal Česko-slovenská socialistická republika a podobne. Tento "skvelý" nápad sa mohol zrodiť len vtedy kedy sa zrodil - za čias Mečiara a hejslovákov. V normálnej dobe by to nikdy cez historikov neprešlo. --Lalina (diskusia) 21:49, 17. október 2015 (UTC)

V žiadnych dokumentoch (počas časov keď existovala) nie je Byzancia nazvaná Byzanciou, vždy iba Βασιλεία Ῥωμαίων, resp. Ῥωμανία teda Basileia Romaión (Rómania). Znamená to, že názov Byzancia je nespávny? Asi ťažko. Písanie historických názvom sa mení a prispôsobuje súčasne pravopisnej norme. Nič zvlášne. Ak by to jazykovedci chceli v prípadne Česko-Slovensko zmeniť, tak by v 2013 nevyšlo „4., nezm. vyd.“ ale nejaké doplnené. Nestalo sa tak.

K tomu, kedy sa začalo písať Česko-Slovensko: pozri vyššie uvedený Kačalov článok, ktorý okrem iného aj uvádza : „Historicky správna a odôvodnená je pravopisná podoba Česko-Slovensko“ (tvrdenia „za čias Mečiara a hejslovákov“ sú vyslovene smiešne). Vasiľ (diskusia) 11:08, 18. október 2015 (UTC)

Smiešne - vážne? A čo je potom porovnávanie pomenovania Byzancie a Československa? Porovnávať štát existujúci stovky kilometrov od nás a pre stovkami rokov so štátom v časti ktorého žijeme a ktorý si mnohí pamätáme je minimálne miešanie hrušiek a jabĺk. Kto mal pred rokom 1990 v dokladoch Česko-slovensko a pod.? Nikto. Ľudia narodení do marca 1990 majú v rodnom liste Československo, takže minimálne ešte 50 rokov tu budú pamätníci s dokladmi. A to nehovorím o tlači a filmoch z tej doby. --Lalina (diskusia) 22:18, 18. október 2015 (UTC)

Áno, pretože evidentne dôkazy vravia dačo iné (a pre svoje tvrdenie si žiadne neuviedla). Porovnávanie? Historický názov a súčasne platný názov nemusí byť to isté. To je rovnaké pre stovky rokov neexistujúci štát alebo 20 rokov neexistujúci štát. To je celé. Vasiľ (diskusia) 05:00, 19. október 2015 (UTC)

Chceš tvrdiť, že Ty, alebo Tvoji príbuzní majú v rodných listoch Česko-Slovensko s pomlčkou? To dúfam nie. Čo sa ako písalo pred stovkami rokov dnes vie málo ľudí. Ale tu stále žijú státisíce ľudí, čo žili v Československu, nie v Česko-Slovensku. A to je zásadný rozdiel. --Lalina (diskusia) 13:21, 19. október 2015 (UTC)

To ale vôbec nie je podstatné, pretože sa nebavíme o tom ako vyzerala historická podoba písania názvu. Bavíme sa o tom, aká je súčasná podoba. Vasiľ (diskusia)

@Vasiľ: Tebou uvedený odkaz na Kačalu je z roku 1990, kedy vrcholila pomlčková vojna a v tom čase táto téma nebola len čisto jazykovednou ale aj veľmi aktuálnou politickou otázkou. V súčasnosti je zrejmé, že jazykovedný ústav sa pomaly odkláňa od tak jednoznačného názoru ako prezentuješ ty a napríklad v Slovník súčasného slovenského jazyka A – Gz z r. 2006 už uvádza pri Česko-Slovensko aj tvar Československo bez akýchkoľvek náznakov toho, že by sa jednalo o nespisovný tvar. V jazykovej poradni, ktorá je síce súčasťou portálu sme.sk, ale výslovne sa k nej hlási Jazykovedný ústav juls.savba.sk/poradna.html, je veľmi jasné vyjadrenie ohľadom písania názvu spoločného štátu [7]. pre jednoduchosť si dovolím skopírovať text odtiaľ:

„

Otázka: Ako mám správne písať v odbornej práci názvy ČSR v jednotlivých obdobiach vrátane skratiek? Odpoveď: Pri uvádzaní názvov nášho bývalého spoločného štátu Čechov a Slovákov z obdobia rokov 1918 – 1992 odporúčame postupovať podľa spracovania v 1. zväzku Slovníka súčasného slovenského jazyka A – G z r. 2006 pri hesle Česko-Slovensko, Československo: – v rokoch 1918 – 1939 a 1945 – 1960 – Československá republika – skratka ČSR; – v rokoch 1938 – 1939 – Česko-Slovenská republika – skratka ČSR; – v rokoch 1960 – 1990 – Československá socialistická republika – skratka ČSSR; – v rokoch 1990 – 1992 – Česká a Slovenská Federatívna Republika – skratka ČSFR.

“

.

Na otázku: "Ako je správne: "Československo" alebo "Česko-Slovensko"?" už poradňa odpovedá menej jednoznačne, ale každopádne odkazuje na Slovník súčasného jazyka a doslova tam píše: "Aj názvy organizácií, inštitúcií, podnikov a pod. z tohto obdobia sa zachovávajú v pôvodnej podobe."

Takže situácia zďaleka nie je tak jasná ako pri Byzancii a ako ju prezentujú tunajší striktní redaktori a evidentne nastal oproti Kačalovmu článku z roku 1990 za ostatných 25 rokov posun vo vnímaní ako písať Československo/Česko-Slovensko.--LacoR (diskusia) 07:16, 19. október 2015 (UTC)

Situácia je rovnako jasná, pretože kodifikačné príručky sú v tomto jasné. A podotýkam, že posledné vydanie Pravidiel slovenského pravopisu je z roku 2013 a nič sa od vydania v roku 2000 nezmenilo. To značí, že tí, ktorí to majú reálne v rukách (čo rozhodne nie sú ľudia z poradne), to vidia rovnako. Ak ide poradňa proti nim, stále to nič neznamená. Pretože PSP a KSSJ sú vyššie inštancie aj oproti poradni samej aj oproti SSSJ.
PSP, 2000. s. 73 (tlačené vydanie; s. 39 v pdf) výslovne uvádza:

„

„ČSAV (Česko-slovenská akadémia vied), ČSA (Česko-slovenské aerolínie). … ČSD (Česko-slovenské státní dráhy), ČSAD (Česko-slovenská státní automobilová doprava).“

“

A veci uvádzané tam majú prednosť. Neviem, prečo to toľko musím opakovať. Ak aj ľudia z poradne idú proti tomu, tak je to nesprávne. Vasiľ (diskusia) 08:15, 19. október 2015 (UTC)

@Vasiľ:Len drobnosť doplním - tebou uvádzaný citát je z paragrafu, ktorý má nadpis Veľké písmená v skratkách a ustálených značkách a má demonštrovať to, že slovo "česko-slovenský" sa skracuje ako čs, resp. ČS a v niektorých starších skratkách iba ako č/Č. Nikto netvrdí, že česko-slovenský nie je spisovné slovo. Taktiež nespochybňujem, že napríklad vo vete "Štátny podnik Česko-slovenské aerolínie (ČSA) v roku 1992 boli blízko krachu." je písanie so spojovníkom správne. To, že niečo v PSP, resp. KSSJ nie je ešte neznamená, že to je nespisovné. Takýmto tvrdením by si výrazným spôsobom obmedzil bohatosť slovenského jazyka. Z tvojho postoju mám pocit, že aj Slovník súčasného slovenského jazyka aj jazykovú poradňu obsadili nejaký jazykový diverzanti, ktorí v utajení bojujú proti autorom PSP. Na okraj: je výraz "Sedmohradsko" a "Transilvánia" nespisovný?--LacoR (diskusia) 09:43, 19. október 2015 (UTC)

Ako by povedal Anglán, "you suck at comparative approach", Vasiľ. Muselo by platiť, že autentický názov Byzantskej ríše bol v slovenskom jazyku a že by sa tento autentický názov tak bežne používal v hist. prácach (resp. v drvivej väčšine). Odvolávať sa len na jedno kritérium (historický názov – súčasný názov historického štátu) je vyslovene smiešne.

Druhá vec, z Kačalov článok vyznieva ako usmernenie verejnosti v aktuálnom písaní názvu štátu, ktorý v tej dobe ešte existoval a celkovo sa článok ako aj pripojená tlačová správa JÚĽŠ zaoberá zmenami v súvislosti so zmenami názvu štátu. Nepíše sa tam, že pre predchádzajúce názvy bez spojovníka sa má odteraz (aj v hist. prácach) zásadne písať spojovník – hovorí o nich ako o (z lingvistického hľadiska) anomálii, keďže išlo o české krajiny (Česko) a Slovensko nie o české Slovensko, ale je historickým faktom, že sa názov písal vo väčšine období bez spojovníka (čo nesúvisí s tým, že človek, ktorý takýto autentický názov používa je čechoslovakista). Rovnako ako LacoR píše, keď v PSP napíšu Česko-slovenská akadémia (oficiálny názov v 1990–92), neznamená to, že "so spätnou platnosťou" sa takto má písať aj v prípade 50. rokov ap.

Ak by to malo mať skutočnú relevantnosť k tomu, o čom sa tu bavíme, ako dôkaz by bol vhodný článok, polemika lingvistu alebo historika týkajúca sa priamo písania Čs. v hist. prácach (ako polemiky v Hist. časopise napr. v prípade písania mien hist. uhorských osobností).--Lišiak (diskusia) 15:30, 19. október 2015 (UTC)

Ako si tu mám veľa reakcí, tak budem odpisovať naraz.

1. Slovenčina je kodifikovaný jazyk a to dokonca kodifikovaný právnym predpisom (pozri; takých jazykov nie je veľa). Názory jednotlivých jazykovedcov a kohokoľvek iného sú nepodstatné, pokiaľ sú v rozpore s textom kodifikačnej príručky. Jej zmysel spočíva práve v tom, aby množinu viacerých možných sporných či nesporných alternatív zredukovalo na minimum (najčastejsie a ideálne len na jednu alternatívu), ide práve o to vybrať z viacerých názorov jazykovedcov (a iných) len jeden či dva; obsah kodifikačnej príručky nie je vyvrátený tým, že sa uvedie odchylný názor nejakého jazykovedca, tak to nefunguje.
2. To, že sa má písať česko-slovenský so spojovnikom vyplýva priamo a explicitne zo slovníkovej časti slovníka, tie príklady Česko-slovenské aerolínie a podobne majú v tejto diskusii slúžit nie ako dôkaz (tým je slovníková časť), ale len na ilustráciu toho, že nejde o omyl. Ale keď už to teda rozoberáme, tak to, že sa to vraj vzťahuje na len obdobie 1990 – 1992, by sa mohlo argumentovať k vydaniu z roku 1991. Medzitým však bolo niekoľko ďalších vydaní (posledné PSP z roku 2013, takže ozaj nedávno a KSSJ 2003) a nič na tom nezmenili, hoci podľa (chybnej) logiky, že sa tie názvy majú robiť podľa rokov, by bolo normálne, keby tam vynechali ten spojovník, pretože názov bez spojovníka sa používal oveľa dlhšie, takže normálne by sa muselo očakávať (podľa tejto logiky), že to bude v bežnom texte bez spojovníka, lebo to by musela byť podľa dĺžky používania oveľa, ale naozaj oveľa častejšie. Pravda je ale taká, že ten spojovník tam je preto, lebo názov Česko-Slovensko sa má takto písať pre celé obdobie dejín tohto historického štátneho útvaru.
3. Písanie slova Česko-Slovensko historikmi je irelevantné. Historici nie sú jazykovedci a nie sú kodifikačná príručka a teda nemajú pred nimi prednosť. Relevantné je to ak to používajú ako citát dobového názvu na odlíšenie postupného štátoprávneho usporiadania (zmeny v názve štátu a spoločnosti v roku 1938). Tento problém sa v tejto diskusii ale nerieši, tu ide o jednu univerzálnu podobu názvu historického štátu. Ďalej: podoba hesiel је diskutovaná s odborníkmi KSSJ 2003, s. 33. ([8]) uvádza: „Pri výkladoch sa vychádzalo z literatúry príslušných odborov a z konzulácii s oborníkmi.“ Podobne PSP 2000, s. 15 uvádza: „…má sa sústrediť na prehĺbený výklad pravopisnej problematiky s osobitným zreteľom na písanie veľkých začiatočných písmen, interpunkčných znamienok, najmä čiarky, a na písanie slov dovedna, osobitne a so spojovníkom“. Takže tvrdenia „jazykovedný ústav sa pomaly odkláňa“, „cez historikov neprešlo“, vyjadrenia o opomenutí a pod. sú nepravdivé. Vasiľ (diskusia) 20:27, 19. október 2015 (UTC)

Hlasovanie

Vďaka za vyjadrenia. Nechel som sa venovať podrobne otázke písania názvu štátu. No na jej vyriešenie dúfam poslúži hlasovaniehlasovanie. Vďaka.--Jetam2 (diskusia) 11:37, 20. október 2015 (UTC)

Všetky práva vyhradené

Dobrý deň. Chcel by som uplatniť niektoré postrehy pre Wiki, z knihy Jonáša Záborského, Dejiny kráľovstva Uhorského, od počiatku do časov Žigmudových, vydavateľstvo Slovart Bva, pripravenej Timotejom Kubišom v 2012, s výhradou "Všetky práva vyhradené". Môžem citovať niektoré vetné slovosledy z knihy do Wiki bez informácie autorovi to sa týka aj iných titulov napr. aj prekladu Kronika Jána z Turca ? --Perspektíva1 (diskusia) 13:57, 26. október 2015 (UTC)

Citovať určite so zdrojom. Moderné vydania starých kníh a kroník majú v sebe kus editorskej práce, takže to treba citovať tak isto ako monografiu súčasného autora. Vasiľ (diskusia) 14:33, 26. október 2015 (UTC)

Vďaka, --Perspektíva1 (diskusia) 21:28, 26. október 2015 (UTC)

@Vasiľ, Perspektíva1:Len chcem upozorniť, že obe knihy sa nedajú použiť celkom jednoducho ako bežný súčasný zdroj. Kronika Ján z Turca je stredoveká kronika, takže len ako ilustrácia a Záborského knihu je asi tiež lepšie vnímať ako kuriozitu, zaujímavosť, resp. ako pohľad na to, ako boli veci vnímané v jeho čase. Čiže nedá sa, podľa môjho názoru, pracovať s touto literatúrou tak isto ako napríklad so súčasnou encyklopédiou Beliana, alebo inou monografiou z obdobia posledných cca 20 rokov. Ja síce tiež niekedy použijem odkaz na nejakú obskúrnu literatúru (starú encyklopédiu, staré noviny, a pod), ale je s tým treba opatrne postupovať, hlavne ak by si chcel týmito zdrojmi podkladať tvrdenia, ktoré by boli vnímané kontroverzne, alebo by zásadným spôsobom menili vyznenie článku. Samozrejme v prípade tebou spomínaných diel citovanie z edičných poznámok, úvodu, zhrnutia resp. komentáru súčasného editora t.j. z textu, ktorý vznikol v súčasnosti je v poriadku.--LacoR (diskusia) 10:10, 30. október 2015 (UTC)

Ďakujem LacoR, stále sa učím, ale aj tak neviem ako dopadnem --Perspektíva1 (diskusia) 11:05, 30. október 2015 (UTC)

Diskuze o slovenských výhonkoch na české wikipedii

Zdravím, jen upozorňuji https://cs.wikipedia.org/wiki/Diskuse_s_wikipedistou:Nadv%C5%A1enec#Nech.C3.A1pu, ale o překladech slovenských výhonků je diskuze i jinde. --Mirek256 (diskusia) 08:16, 1. november 2015 (UTC)

wikisk-l mailing list

[Apologies for English, please translate this message if possible]

Hi everyone, the wikisk-l mailing list[9] has not had active list administrators it seems and during a migration, we had to clear out a lot of emails form the list unfortunately (possibly legitimate ones). As such, we're asking for someone to take over the list so emails sent to the mailing list are moderated and handled within an appropriate time-frame. A phabricator bug[10] is open for this. Interest can be shown either here or there - both places will be monitored. If there is no interest shown by Friday, I will close the list as inactive and it can be re-opened in future if the community want it.

Thanks, John F. Lewis (diskusia) 16:53, 3. november 2015 (UTC)

Pozeral som sa na ten zoznam. Momentálne tam je registrovaných 54 adries (niektoré sú na internetové archivačné roboty a pod.), za posledné 3 roky tam boli doručené 3 správy (2 odo mňa) a žiadna odpoveď / diskusia. Do roku 2006 sa činnosť ešte nejako držala ale potom to padlo. Chvíľu som rozmýšľal, že by som sa tam stal správcom ale už aj tak spravujem 5 iných zoznamov a sotva mám na ne čas. Ak by sa z komunity dobrovoľník našiel, vedel by som prípadne zaučiť (čo je otázka 10 minút).

A keď sme pri tom tak si trochu spravím reklamu! Vo Wikimedii SK máme zoznamy, ktoré čistíme a používame; sú to mail:Wikimedia-SK (diskusie o činnosti, plány) a mail:Wikimedia-SK-oznamy (občasné dôležité oznamy). Na oba pozývam. --KuboF (diskusia) 23:53, 5. november 2015 (UTC)

Ok, tak nám tú epoštovú konferenciu práve vypli. Ak by náhodou bol záujem ju obnoviť, nechali nám tam inštrukcie ako postupovať. Len pre zaujímavosť, mali sme tam 20 654 správ čakajúcich na moderovanie --KuboF (diskusia) 19:57, 6. november 2015 (UTC)

Blog osobnosti, ktorá je predmetom článku

@BT, Vasiľ: V článku Anton Hrnko (diskusia) vznikol revertovací spor ohľadom vhodnosti/prípustnosti použitia osobného Blogu ako externého odkazu (k článku o danej osobe). Keďže príslušná projektová stránka tento prípad nejak zvlášť nerieši, venuje sa skôr všeobecnému použitiu blogov ako externých odkazov k témam, bolo by možno dobré dohodnúť sa, či toto použitie akceptovať, alebo nie.

Článkov, kde je osobný Blog takto použitý je tu totiž hodne, námatkovo (a zďaleka nie úplne):

• Andrej Babiš, Nora Baráthová, Ľuboš Blaha, Ján Čarnogurský, Juraj Červenák, Marija Jegorovna Gajdarová, Štefan Harabin, Eva Hauserová, Andrej Hrnčiar, Mikuláš Huba (ekológ), Eduard Chmelár, Jean-Michel Jarre, Ľudovít Kaník, Andrej Kiska, Jana Kiššová, Željko Komšić, Ivan Kuhn, Ľuba Lesná, Daniel Lipšic, Karol Lovaš, Marek Maďarič, Peter Markovič, Stanislav Martinčko, Igor Matovič, Jozef Mečiar, Jozef Mikloško, Nora Mojsejová, Ivo Nesrovnal, Tom Nicholson, Jiří Pehe, Radoslav Procházka, Petra Procházková, Tatiana Rosová, Jiří Rusnok, Yoani Sánchez, Lucia Šoralová, Vladimír Špidla, Ivan Odilo Štampach, Ivan Štefanec, Marián Tkáč, František Trstenský, Jimmy Wales, Anna Záborská, Jana Žitňanská,

V prípade, že sa prikloníme k záveru, že osobné Blogy nie sú vhodné ani v tomto špeciálnom prípade, bolo by zrejme vhodné výslednú polotiku uplatniť konzistentne, nie ad-hoc podľa sympatií k dotyčnému alebo iných subjektívnych pohnútok. --Teslaton (diskusia) 19:57, 16. november 2015 (UTC)

@Teslaton, BT, Vasiľ:Môj názor je, že odkazy na osobné web stránky osobnosti do článku o tejto osobe patria. Viacmenej to považujem za trivialitu, o ktorej sa nemá čo diskutovať. Ale nech. Odkazovaná stránka v zhrnutiach sporu (Wikipédia:Externé odkazy#Na čo neodkazovať) obsahuje aj vetu ak ich autorom nie je známy a vierohodný expert v danom odbore. Trúfam si tvrdiť, že v odbore Anton Hrnko je Anton Hrnko známy a vierohodný expert. Z tohoto hľadiska je možné odkazovať na jeho blog aj vo veciach dejín. S politikou by som bol výrazne opatrnejší:-). Len pre informáciu - doplnil som www.hrnko.sk do wikidát.--LacoR (diskusia) 12:09, 17. november 2015 (UTC)

Nevidím v tom problém. Externý odkaz je v poriadku. Vlastný blog ako zdroj vlastných biografických údajov: môže byť. Ostatné použitie: veľmi opatrne.--Jetam2 (diskusia) 16:50, 17. november 2015 (UTC)

Odkazy na blogy do článkov rozhodne nepatria [11], ak urobíme výnimku, tak do budúcna nastanú problémy typu: ...veď prečo nepoužiť jeho blog ako zdroj? a pod. Veľa ľudí predovšetkým politici používajú svoj blog ako hlásnu trúbu pre svoje tvrdenia a názory, častokrát scestné, tendenčné a neobjektívne. --BT✉ 17:23, 17. november 2015 (UTC)

Evidentne si nečítal toto [[Wikipédia:Externé odkazy#Na aké stránky rozhodne odkazovať, kde sa jasne píše, že Z hesla každej organizácie, osobnosti, obce alebo akejkoľvek inej entity, ktorá má oficiálnu stránku, vždy odkážte na túto stránku. Okrem toho, tá stránka nie je uvedená ako referencia pre nejaké tvrdenie, ale je to osobná stránka danej osoby. Žiaľbohu, veľa osôb, ktoré sú encyklopedicky významné, má scestné, tendenčné a neobjektívne názory. Preto je potrebné, aby články o nich boli objektívne, ale odkaz na ich osobné stránky tam jednoducho patria. --LacoR (diskusia) 18:43, 17. november 2015 (UTC)

To čo píšeš je evidentne o nepochopení, čo je blog a čo osobná stránka. Na osobnej stránke spravidla osoba uvádza svoj životopis, t.j. dátum narodenia, kde vyrastal, ktoré školy vyštudoval, doterajšiu prax a podobne, kdežto pri blogu uvádza svoje názory, pocity, dojmy a jeho POV nemusí byť nestranný a neobjektívny. To je veľký rozdiel medzi osobnou stránkou a blogom. Ja nie som proti uvádzaniu odkazov na osobnú stránku, no nie na blog. P.S.:Inak, Na aké stránky rozhodne odkazovať som rozhodne čítal. --BT✉ 19:12, 17. november 2015 (UTC)

Vďaka za vysvetlenie. Budem troška diablov advokát: niekedy môžu byť blogy užitočné práve na citovanie názorov onej osoby. Uplatnenie vidím hlavne u politikov.--Jetam2 (diskusia) 19:54, 17. november 2015 (UTC)

Určite odkazovať. Je to osobná stránka, kde sú okrem jeho politických názorov aj jeho odborné články [12]. Takže z jeho biografického článku rozhodne odkazovať. Vasiľ (diskusia) 08:41, 18. november 2015 (UTC)

Odkazovať. A nevidím dôvod, prečo byť nemohol byť aj zdrojom informácii ako je dátum a miesto narodenia, či vyštudované školy.--Lalina (diskusia) 09:05, 18. november 2015 (UTC)

Rovnako v tom nevidím problém, som za ponechanie. --Pe3kZA (diskusia) 09:16, 18. november 2015 (UTC)

• Osobná stránka na článok o osobnosti patrí. Vôbec nie je dôležité ako sa nazýva, vždy je to subjektívny názor dotyčného človeka a čitateľ ho tak aj musí brať. --Zajano (diskusia) 08:23, 3. december 2015 (UTC)

Zoznamy chýbajúcich článkov

Pre záujemcov o dopĺňanie chýbajúcich článkov pripájam zhrnutie servisných zoznamov, ktoré môžu slúžiť ako pomôcka:

• Wikipédia:Žiadané články – manuálne rozširovaný, ad-hoc zoznam toho, čo niekto niekedy považoval za dôležité a chýbalo
• Wikipédia:1 000 najdôležitejších článkov – inšpirované zoznamom en:List of articles every Wikipedia should have, zrejme už komplet pokryté (ako kvalitne je druhá vec)
• Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov (nový) – strojový zoznam podľa "červených odkazov" z wikitextov článkov (bez odkazov zo šablón a len hlavný NS)
• Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki (nový) – strojový zoznam článkov s najvyšším počtom interwiki bez pripojenej skwiki verzie. Použitie viď úvod.
• Špeciálne:Žiadané stránky – strojový zoznam podľa "červených odkazov" z wikitextov článkov a šablón (všetky NS)
• Špeciálne:Žiadané kategórie – "červené kategórie"
• Špeciálne:Žiadané šablóny – "červené šablóny", prevažne chyby a nepodstatné výskyty mimo hlavný NS
• zoznamy žiadaných článkov portálov:
  • Astronómia, Biológia, Film, Fyzika, História, Hudba, Chémia, IT, Jazyk, Kozmonautika, Literatúra, Ľudia, Matematika, Pes, Politika, Slnečná sústava, Šport
  • (+ červené linky na hlavných stránkach portálov)
• červené linky v zoznamoch:
  • Slovenské zoznamy, Zoznamy podľa témy, Zoznamy

Ak niekoho napadá ešte nejaké kritérium, podľa ktorého by bolo zmysluplné generovať zoznam chýbajúcich, dajte vedieť...

Mňa napadli nasledovné:

• dlhodobo populárne (aspoň posledný rok alebo dlhšie, aby sa vyhladili krátkodobé mediálne hystérie) články z iných wiki (en, de, cs, hu, pl), ktorých skwiki iw ekvivalent neexistuje
• aktuálne populárne (posledný týždeň) články z iných wiki (en, de, cs, hu, pl), ktorých skwiki iw ekvivalent neexistuje. Zoznam by musel byť priebežne aktualizovaný.

Pre protokol dodávam, že výskyt hesla v žiadnom podobnom zozname automaticky neznamená, že je z pohľadu skwiki významné, sú to čisto údržbové pomôcky. --Teslaton (diskusia) 20:31, 28. november 2015 (UTC)

Doplnila som kozmonautiku a slnečnú sústavu. V tejto súvislosti by ma celkom zaujímalo, koľko redaktorov sa zoznamami žiadaných článkov na potáloch riadi. Hoci sa najmä v biológii (z tých, čo sledujem) odkazy postupne zamodrujú, netuším, či tomu pomohla portálová iniciatíva alebo by boli tie články vytvorené tak či tak. --Eryn Blaireová (diskusia) 21:52, 28. november 2015 (UTC)

Nová šablóna

Zdravím komunitu. Nakoľko na Wikipédii je chronický problém neuvádzania zdrojov v článkoch, či už pri zakladaní, alebo rozširovaní článku, napadol ma možný návrh riešenia, ktorý by aspoň čiastočne pomohol situáciu riešiť. V súčasnosti sa problém rieši vkladaním šablóny {{Bez zdroja}}, no ten nie je moc systémový, nakoľko dotyčnému prispievateľovi nie príliš pripomína nevyhnutnosť dopĺňania zdrojov do článku. Namiesto toho trvalo nálepkuje článok, pričom dotyčný editor si dodatočne vloženú šablónu {{Bez zdroja}} nemusí všimnúť, keď už editovanie článku ukončil. Na svojom pieskovisku som vytvoril návrh šablóny, ktorá by sa mohla volať napr. „Doplň zdroj“, alebo podobne a dotyčnému editorovi by sa vkladala priamo na jeho diskusnú stránku (nie do článku) už pri zakladaní resp. dopĺňaní neozdrojovaného textu do článku. Ide o to, že toto upozornenie by bolo cielenejšie, presnejšie a systémovejšie a dotyčného by mohlo upozorňovať aj na riziko možného zmazania v prípade nedoplnenia zdrojov, čo by ho ešte viac nabádalo zdroje doplniť. Upozorňujem, že táto šablóna by nenahrádzala šablónu „Bez zdroja“ ani by nemala bezprostredný vplyv na jej existenciu, keďže by sa nevkladala do článku, ale na d.s. redaktora, ako som uviedol vyššie.

Návrh ktorý som založil je len jeden z možných návrhov, ako by šablóna mohla vyzerať. V šablóne nechýbajú odkazy na odporúčania, ako pri vkladaní zdrojov postupovať. Jej prípadné upravenie/pozmenenie je na ďalšiu diskusiu, no najprv ma zaujíma názor komunity, ako sa stavia k prípadnému založeniu takejto šablóny. Vopred vďaka za reakcie. --BT✉ 19:03, 1. december 2015 (UTC)

Ja som za, výzvy redaktorom ohľadom zdrojov sa aj tak písali (zvyčajne nováčikom a vo vypuklejších/opakovaných prípadoch), takto bude ich znenie štandardizované, nebude treba ho formulovať ad-hoc a bude obsahovať linky, objasňujúce, čo sa od nich chce. Bude to podobná dualita ako {{copyvio}}/{{copytext}}, {{urgentne upraviť}}/{{urgentne upraviť autor}} a pod. --Teslaton (diskusia) 19:17, 1. december 2015 (UTC)

Dobrý nápad, možno by bolo dobré to zapracovať do šablóny {{Bez zdroja}}, tak ako je to spravené v šablóne {{Urgentne upraviť}}. Druhá pripomienka - bolo by dobré mať jednu zelenú a jednu do červena, tak ako pri experimentoch.--LacoR (diskusia) 19:56, 1. december 2015 (UTC)

Nie, {{Bez zdroja}} by som po vzore {{Urgentne upraviť}} určite neupravoval. Urgent je dočasná šablóna, vkladaná do úplne nepoužiteľných článkov. Naproti tomu {{Bez zdroja}} v niektorých čl. visí dlhodobo a nie je vhodné aby obsahovala nejaké interné, pre čitateľa nepodstatné technikálie, mala by zostať čo najstručnejšia. --Teslaton (diskusia) 20:07, 1. december 2015 (UTC)

Súhlas s Teslatonom. Spomínanú šablónu by som videl skôr niečo ako {{Zobraz náhľad}}, čiže napomínajúcu šablónu. Nemyslím si, že by sa mala vkladať len ako súvisiaca šablóna ku šablóne {{Bez zdroja}}. --BT✉ 20:16, 1. december 2015 (UTC)

Som za jednoduchú šablónu. Mala by sa používať čo najdôslednejšie nielen do nových článkov, ale aj iných bez zdrojových úprav. Možno by to chcelo tiež akútnejšiu hrozbu odstránenia obsahu a jej následné vykonanie. So zdrojmi je to tu fakt biedne.--Jetam2 (diskusia) 17:56, 2. december 2015 (UTC)

• Som za návrh BT, t.j. vkladať šablónu na diskusnú stránku redaktora. Aj forma šablóny je podľa mňa dobrá. --Zajano (diskusia) 08:20, 3. december 2015 (UTC)
• S podobným návrhom nemám problém, pôvodná šablóna je aj tak iba z núdze cnosť. Malo by však nasledovať naozaj poctivé a systémové vkladanie a po uplynutí časovej lehoty mazanie neodzdrojovaného textu. Otázkou je, kto to bude robiť a strážiť to. Otázkou takisto je, či to bude platiť i retroaktívne na staršie články.--Saskardin ^diskusia 20:06, 3. december 2015 (UTC)
  • Rovnako myslím, že to veľmi nepomôže. Nesúhlasím s názorom, že „V súčasnosti sa problém rieši vkladaním šablóny {{Bez zdroja}}“ - šablónou sa na problém iba upozorňuje, bez akýchkoľvek následných opatrení. Vzhľadom na nekonečné hodiny, strávené strážením úprav, som skeptický - na jednej strane účinkom akejkoľvek výstrahy, na druhej množstvom práce, ktorú nebude mať kto robiť... --Pe3kZA (diskusia) 18:02, 5. december 2015 (UTC)

Nesúhlasím so sprísňovaním postupov pri neozdrojovaných článkoch. Ja sama som z najrozličnejších dôvodov (príklad) neraz nevložila zdroj, čo ale ešte neznamená, že informácie sú vymyslené či chybné. Mazanie každého neodzdrojovaného textu je absurdné, to by sme prišli o tri štvrtiny (aj to som ešte optimista) obsahu Wikipédie.--Eryn Blaireová (diskusia) 22:10, 5. december 2015 (UTC)

@Eryn Blaireová: Navrhovaná šablóna je viac o systematickom vytváraní tlaku na redaktorov, ktorí nezdrojujú (čo je žiadúce, bez ohľadu na dôvody nezdrojovania). Sprísňovanie postupu by bolo napr. zavedenie striktnej procedúry zviazanej s {{bez zdroja}}, kde by sa pri nedoplnení prijateľných zdrojov v nejakej lehote článok bez rozpakov mazal, podobne ako pri {{urgentne upraviť}}... --Teslaton (diskusia) 22:59, 5. december 2015 (UTC)

@Eryn Blaireová:Ono v podstate nejde o nejaké systematické sprísňovanie, veď ak si čítala text navrhovanej šablóny, nič s toho tam predsa nie je. Primárne ide o to, aby sa požiadavka na doplnenie zdrojov dostala bezprostredne k editorovi článku na jeho diskusnú stránku, nielen do článku. Celý postup je adresnejší. --BT✉ 23:06, 5. december 2015 (UTC)

Môj komentár smeroval skôr na túto diskusiu ako na šablónu, najmä na Jetama2 a Saskardina, ktorí spomínajú mazanie neodzdrojovaného textu. --Eryn Blaireová (diskusia) 08:48, 6. december 2015 (UTC)

To čo máme by som hneď nemazal. Pravidlo je hlavne na nové príspevky. Vyžadovať rovnaké pravidlá pre všetkých je kľúčové. Ak začneme s tým, že na Eryn sa dá spoľahnúť, ale na iných nie tak sa nám to tu môže zvrhnúť celkom na anarchiu. Okrem toho zdroje odkazujú čitateľa na ďalšie informácie. Radšej budem prísny rovnako na všetkých.--Jetam2 (diskusia) 21:14, 7. december 2015 (UTC)

Buď som niečo zle pochopila, alebo si tieto dve vety naozaj odporujú: „Pravidlo je hlavne na nové príspevky. Vyžadovať rovnaké pravidlá pre všetkých je kľúčové.” Pokiaľ chceme rovnoprávnosť, tak by to malo platiť rovnako pre staré príspevky ako aj pre nové. --Eryn Blaireová (diskusia) 10:05, 8. december 2015 (UTC)

@Eryn Blaireová: No pokiaľ ide o formálny význam, prvá veta sa týka príspevkov (nové vs. staré), druhá veta sa týka redaktorov (tí u ktorých je neformálne známa nejaká kompetentnosť/odbornosť vs. ostatní). Takže si IMHO nemôžu odporovať. Čo sa týka prípadného spôsobu, ako vytvárať tlak na dozdrojovanie aj starších príspevkov, je to podľa na mňa na samostatnú (a dlhú) debatu. Ambíciou tejto aktivity je skôr zlepšiť mieru zdrojovania aspoň tých nových. --Teslaton (diskusia) 10:23, 8. december 2015 (UTC)

Áno, lenže noví redaktori môžu vytvárať z princípu len nové príspevky. Starí redaktori môžu mať aj staré, aj nové príspevky. Mnohí starí redaktori sú už ale neaktívni, takže všetky ich príspevky sú staré a ich sa to teda netýka. Vo výsledku to teda vyzerá takto: starému neaktívnemu redaktorovi x nebol označkovaný/vymazaný žiadny článok, ale novému redaktorovi y boli takto označené všetky jeho články, čiže nový je v porovnaní so starým diskriminovaný. Ja viem, že takáto nespravodlivosť v zmysle „kto príde neskoro, má smolu“ je na webe extrémne rozšírená a jej rozoberanie by bolo nadlho, no nepotešilo by ma, keby sa rozšírila aj na Wikipédiu.--Eryn Blaireová (diskusia) 12:55, 8. december 2015 (UTC)

Vývoj kritérií v čase je ale snáď normálna vec. Predstav si nejaký odborný časopis, ktorý vychádza trebárs desaťročia. Prišlo by ti normálne, keby ti odmietli príspevok (resp. vrátili na prepracovanie), poukazovať na to, že "ale veď 15 rokov dozadu ste podobne spracovaný príspevok od XY prijali"? O diskriminácii by sa podľa mňa dalo baviť nanajvýš ak by sme teraz za súčasných kritérií jednému článok označili a inému druhý (s rovnakými nedostatkami) nie. --Teslaton (diskusia) 13:07, 8. december 2015 (UTC)

Tak ako píše Teslaton. Rovnosť je rovnaké kritéria pre všetkých či už nových alebo starých prispievateľov. Wikipédia mala byť od začiatku so zdrojmi a od začiatku malo platiť, že neozdrojovaný obsah môže byť odstránený. (tu: "Akýkoľvek obsah, ktorý niekto spochybní, alebo môže spochybniť musí byť podložený zdrojom, pričom zodpovednosť za nájdenie zdroja má redaktor, ktorý pridal alebo obnovil dotknutý obsah. Obsah bez zdroja, alebo s pochybným zdrojom je možné kedykoľvek spochybniť a odstrániť. Niekedy je lepšie nemať žiaden obsah, než mať obsah nepodložený zdrojom").--Jetam2 (diskusia) 13:33, 8. december 2015 (UTC)

Už to treba len aplikovať. Odstrániť znamená aj zmazať a s to mám často problém dosiahnuť. Vasiľ (diskusia) 13:37, 8. december 2015 (UTC)

Áno, spomínaný príklad by mi prišiel neférový. Keď sa človek zapojí do nejakého projektu, očakáva od neho nejaké istoty. A nie zmeny podľa toho, ako sa komu páči. Vyžadovanie zdrojov tu totiž kedysi nebolo. To je fakt bez ohľadu na to, ako to ideálne malo byť. Btw., práve tieto zmeny oproti pôvodnému stavu sú mojím hlavným demotivátorom v práci na Wikipédie – nie vandali, nie zneužívanie obsahu Wikipédie, ale práve skutočnosť, že sa fungovanie Wikipédie mení bez dosiahnutia konsenzu. Späť k téme: podľa odporúčania sa mažú len sporné A ZÁROVEŇ škodlivé informácie (i keď mi chýbajú kritériá, aké by to mali byť).--Eryn Blaireová (diskusia) 16:23, 9. december 2015 (UTC)

@Eryn Blaireová: S tým nemôžem súhlasiť. Jednak preto, že vývoj je prirodzený, projekt nevznikol ako dokonalá katedrála (ani infoboxy sa napr. kedysi nepoužívali, teraz sú štandard). Dvak preto, že oni tie požiadavky ohľadom overiteľnosti existujú už hodne dlho, keď si pozrieš napr. verziu en:Wikipedia:Verifiability spred 10 rokov, je to jasne tam, vrátane preferencie inline citácií. Že sa zaužívalo tolerovanie nezdrojovania je vec toho, že tu nebola autorita, ktorá by na dodržiavanie policy dohliadala a prioritou všetkých zúčastnených zrejme bolo skôr, aby tu vôbec bol nejaký obsah.

Čo presne ťa inak na zdrojovaní demotivuje? To že sa prístup zmenil, alebo technická "otravnosť" citovania (v zmysle práce navyše)? Tá druhá vec sa totiž dá rôznymi spôsobmi uľahčiť – automatizovanými citačnými nástrojmi, šablónami pre zjednodušené citovanie, utrasením si sady citačných snippetov (kúskov kódu) pre najpoužívanejšie zdroje a pod. --Teslaton (diskusia) 17:17, 9. december 2015 (UTC)

K tomu, že pravidlá ohľadom zdrojov existovali už dávno môžem dodať, že v slovenčine nie. Naopak, kedysi tu bol text (zrejme medzičasom zmazaný), že v tejto fáze budovania slovenskej Wikipédie nie sú zdroje až tak dôležité. Každopádne, všetky dnešné odporúčania ohľadom zdrojov boli založené len v roku 2007 a neskôr. Ja som sa registrovala v roku 2006, preto mi to pripadá ako zmena, ktorá ma nepotešila. A dôvody mojich problémov so zdrojmi? Áno, medzi pôvodnými bola technická náročnosť a otravnosť kaziaca radosť z písania (pričom radosť z práce je pri dobrovoľníckej práci dosť dôležitá) ako aj fakt, že som neraz písala články o takých základných témach, že som ich písala z hlavy, nemusela som hľadieť do knihy. Čo ale neznamená, že boli vymyslené. Potom som sa ale prispôsobila a na tú otravnosť som si zvykla. Dnes, ako si môžete všimnúť, už väčšinou zdrojujem, ale občas sa stane, že nie. Moje súčasné dôvody nezdrojovania sú, že články tvorím spracovávaním mojich materiálov, u ktorých, hoci boli písané so zdrojmi, som si presné zdroje nepoznačila alebo neviem povedať, ktorý zdroj sa vzťahuje na ktorú konkrétnu časť článku. Tento problém som riešila aj tu. A demotivujúca je pre mňa predstava, že im za to hrozí vymazanie.--Eryn Blaireová (diskusia) 20:35, 9. december 2015 (UTC)

@Eryn Blaireová: Ad 1) Asi máš nejakú predstavu, akým spôsobom vznikali tunajšie znenia "servisných textov", vrátane základných odporúčaní. Ad 2) Nie, tvojim článkom vymazanie celkom určite nehrozí, keď tak v nejakom bizarnom paralelnom univerze, kde by ale beztak v rámci myslenej postupnosti najprv museli padnúť za obeť tisíce, možno desaťtisíce iných článkov. Pre všetky tvoje neozdrojované články myslím platí, že sú dozdrojovateľné. Pri mnohých iných neozdrojovaných článkoch je to otázne. A hlavne, myslím že nikto, ani najväčší delecionisti tu nie je za formalistické mazanie čohokoľvek zmysluplného, navyše ešte retroaktívne. --Teslaton (diskusia) 21:46, 9. december 2015 (UTC)

Čiastočne Ťa chápem Eryn, ja tiež nesúhlasím s mazaním neozdrojovaných článkov, resp. textu, no to sa deje už teraz bez existencie spomínanej šablóny. Tiež si myslím, že je tu priestor aj na neozdrojované články, veď tie sú na každej wiki. Rovnako si ale tiež myslím, že požiadavka na zapracovanie zdrojov je na mieste. Do znenia šablóny teda informáciu o možnom zmazaní nezapracujem.
P.S.: Eryn práve pred založením šablóny som založil túto tému, aby sa Wikipédia „nemenila bez dosiahnutia konsenzu.“ --BT✉ 17:34, 9. december 2015 (UTC)

Podotýkam ešte, že uvedenie zdrojov máme zahrnuté ako jednu z nutných podmienok na minimálny článok. Ďalej tam uvádzame, že "ak článok do 14 dní niekto nedoplní aspoň na minimálny štandard, bude zmazaný ako nedostatočný, nekvalitný a neencyklopedický". To len tak na okraj, na margo "je tu priestor aj na neozdrojované články, veď tie sú na každej wiki". --Teslaton (diskusia) 17:52, 9. december 2015 (UTC)

V článku som našiel len nasledovné:„Zdroje sú základným odkazom na literatúru, z ktorej autor čerpal pri písaní článku. Citácia zdrojov je mimoriadne dôležitá a umocňuje encyklopedickosť a overiteľnosť článku“. Nikde sa tam neuvádza, že článok bez zdroja má byť zmazaný.
P.S.: Mrzí ma fakt, že diskusia o upozorňujúcej šablóne sa posúva do inej roviny a takýmto spôsobom diskvalifikuje. --BT✉ 18:16, 9. december 2015 (UTC)

Stojí tam: "Minimálny (základný) článok, aby sa dal kvalifikovať aspoň ako výhonok, musí obsahovať nasledovné časti: ... 3. Zdroje. ..." (pričom to "musí" je tam zvlášť zvýraznené, takže má zrejme ísť o taxatívny výčet vlastností). A následne v sekcii Nedostatočné články: "... ak článok do 14 dní niekto nedoplní aspoň na minimálny štandard, bude zmazaný ako nedostatočný, nekvalitný a neencyklopedický". --Teslaton (diskusia) 18:26, 9. december 2015 (UTC)

Z celkového kontextu to možno aj takto chápať, no tak isto tam je uvedené, že „musí“ obsahovať aj wikilinky, kategórie a rozšírený popis. To nespĺňa ani množstvo súčasných článkov (predovšetkým tretie uvedené). --BT✉ 18:45, 9. december 2015 (UTC)

Bohužiaľ nespĺňa. Len ad 1) wikilinky, kategórie a čiastočne aj rozšírený popis (nejaký, trebárs vycucaný z prsta alebo prevzatý z nejakého iného neozdrojovaného textu) je svojím sppôsobom jednoduchšie doplniť, než doplniť dôveryhodné zdroje (napr. v prípade keď neexistujú...). Ad 2) mali by sme sa snažiť, aby aspoň do budúcna ďalšie nepribúdali. Trebárs aj nebránením oprávneného mazania nedoložených vecí. Ale to fakt len na okraj, šablóna je v každom prípade žiadúca bez ohľadu na to. --Teslaton (diskusia) 18:55, 9. december 2015 (UTC)

Ja sa tiež pripojím, ajkeď som tu krátko a moc toho neznamenám :). Tiež nesúhlasím s tým, že by sa mali mazať neozdrojované články, niekedy sa zdroj nájsť nedá, ale článok je "potrebný". Ajkeď moja tvorba tu, je hlavne prekladanie, vidím, že aj na en wikipédii, jednoducho niektoré články nemajú zdroj, a tiež ich nikto nemaže. (podobne hr, cs, ... wikipédie). Samozrejme by sa dalo prispôsobiť, ale niektoré články by boli zmazané (veľa), teda v prípade, že by sa to týkalo aj starých článkov. --Exestosik (diskusia) 20:41, 9. december 2015 (UTC)

Ad „niekedy sa zdroj nájsť nedá, ale článok je "potrebný"“: odporúčam prebehnúť si pre začiatok definíciu významnosti, konkrétne časť „Téma je významná, ak o nej píšu viaceré sekundárne zdroje nezávislé na téme a nezávislé navzájom.“. --Teslaton (diskusia) 20:52, 9. december 2015 (UTC)

No, to je síce pekné, ale podľa mňa to platí možno u osobností....ale uvediem príklad zo sveta počítačových hier: Mody, kto by o tom písal článok, keď každý kto hrá hry, vie čo to je, píšu možno príklady, ale nie definíciu. Na en wikipédii je tento článok síce ozdrojovaný, ale nie samotná definícia, ale príklady na Mody. A myslím že tento článok, je dobrý pre niekoho, kto netuší čo to je, tak siahne po wikipédii, ale netvrdím nikde že mám pravdu... jednoducho to tak cítim. --Exestosik (diskusia) 21:01, 9. december 2015 (UTC)

Odovzdávanie cien wiki-súťaží a oslava založenia Wikimedie SK

Stretnutie je zrušené pre nízku účasť víťazov našich súťaží!
Tešíme sa nabudúce!

---

V uplynulom čase sa uskutočnilo niekoľko dôležitých udalostí: naša Wikipédia prekonala hranicu 200,000 článkov, prebehla súťaž v písaní článkov, ďalšia súťaž zameraná na fotenie pamiatok a v neposlednom rade sa nebezpečne blíži 4. výročie založenia Wikimedie SK!

To sú veci, ktoré stoja za povšimnutie a preto sme sa rozhodli, že si ich spoločne pripomenieme a oslávime. Wikimedia SK teda pripravuje slávnostné odovzdávanie cien súťaží a oslavu 4. výročia svojho založenia , ktoré sa uskutoční od 13:10 do 16:50 v Synagóge v Nitre.

Účasť je bezplatná, pre uľahčenie organizovania vás však žiadame o registráciu. Ďalšie informácie (budú pribúdať) a prihláška sú na oficiálnej stránke.

Všetkých vás srdečne pozývame! Za tím Wikimedie SK, KuboF (diskusia) 23:50, 2. december 2015 (UTC)

• 
  Wikimedia Slovenská republika
• 
  Wiki miluje pamiatky
• 
  WikiJar SVE
• 
  Slovenská Wikipédia

Je mi ľúto ale stretnutie sme nakoniec museli zrušiť. Jadrom programu bolo plánované odovzdávanie cien ale väčšine víťazom sa nedalo prísť. Na budúci rok, v približne rovnakom čase však plánujeme oslavu okrúhlejšieho, piateho, výročia založenia Wikimedie SK. Verím, že sa tam stretneme viacerí! Za tím Wikimedie SK, KuboF (diskusia) 14:49, 10. december 2015 (UTC)

Významnosť pri spisovateľoch

Na margo biografií ako Monika Wurmová alebo Gabrielle Bernátová ma napadá, či znova neoživiť pokus stanoviť pre biografie striktnejšie kritériá významnosti, resp. aspoň dôsledne vyžadovať tie existujúce... Ako minimum mi príde kombinácia požiadavky na spôsob cs:Dva nezávislé netriviální věrohodné zdroje s odporúčaním Významnosť (ľudia), ktoré k spisovateľom uvádza:

Významní herci, ktorí sa objavujú v známych filmoch a televíznych programoch a osobnosti televízie, napríklad osobnosti zábavného priemyslu, televízni a filmoví producenti, režiséri, spisovatelia. Významnosť je možné určiť pomocou nasledujúcich znakov:

• Viacnásobné uvádzanie článkov o tejto osobne v novinách alebo časopisoch celoštátneho významu
• Rozsiahla fanúšikovská základňa, zoznamy fanúšikov alebo kult stúpencov alebo kľúčový význam pre nejaké významné hnutie alebo skupinu
• Nezávislá biografia
• Známosť mena
• Komerčná podpora

Tamtie dve autorky podľa mňa nenapĺňajú ani ducha toho existujúceho odporúčania. LIC o nich nechyruje, články a rozhovory sú skôr na blogoch, sociálnych sieťach a regionálnych rubrikách novín (typu nasanitra.sme.sk). Nezávislé biografie už vôbec nenachádzam. Aký je názor ostatných? --Teslaton (diskusia) 18:07, 4. december 2015 (UTC)

Minimálne v prípade Moniky Wurm s Tebou nemôžem súhlasiť, vydala štyri knihy, jednu mimoriadne úspešnú ktorá vyšla aj v češtine a nemčine. No a pripravuje sa filmové spracovanie jednej z kníh. V prípade druhej spisovateľky si nemyslím, že je nevýznamná, no a o to zvlášť si to nemyslím, keď pozerám na to, koľko kvázi osobností tu je (remeselníci, reperi, stáristi...). článok je treba prepracovať, no a dôveryhodné zdroje sa tiež nájdu. --BT✉ 18:44, 4. december 2015 (UTC)

Tá produkcia je čistý junk, ale nech, nie je na mne, aby som to posudzoval, ak by spĺňali kritériá. Lenže nespĺňajú (ani to málo, čo sme sa zmohli písomne ustanoviť). V najlepšom prípade popularita, aj to v dosť úzkej cieľovej skupine. Že sa tu nájdu aj iné biografie so spornou významnosťou ťažko brať ako argument. --Teslaton (diskusia) 18:52, 4. december 2015 (UTC)

K Tvojej poslednej vete:Tváriť sa pri tom množstve nevýznamného balastu, ktorý tu je že „zrovna tieto“ osoby sú tu na záťaž je teda dosť krátkozraké. Tak keď už, urobme revíziu aspoň spisovateľských článkov. No a k tomu, čo sme sa zhodli písomne ustanoviť, neviem čo si mám myslieť, keď názor komunity ide dosť často proti odporúčaniam Wikipédie. --BT✉ 19:05, 4. december 2015 (UTC)

Jasné, veď treba otvoriť aj ďalšie, ktoré nespĺňajú kritériá. Tieto dva prípady som explicitne spomenul preto, že pribudli nedávno, všimol som si ich a neteší ma, že takto svojím spôsobom pomáhame propagovať banálny brak a nevkus. Nemyslím si, že toto je úloha všeobecnej encyklopédie. --Teslaton (diskusia) 19:14, 4. december 2015 (UTC)

Teslaton, lenže diskusiou a/alebo hlasovaním o zmazaní nemusíš dosiahnuť zmazanie ani v prípade, že je nevýznamnosť viac než evidentná. Mnohí pri hlasovaní totiž nehľadia ani tak na striktnosť pravidiel ako na vlastné sympatie a pod. Ani hlasovanie o zmazaní nie je zárukou toho, že tu skutočne zostane to, čo sem naozaj patrí. --BT✉ 19:48, 4. december 2015 (UTC)

Ano, pretože sa vyžaduje pomer 2:1 pre vymazanie (nie pre ponechanie...) a hlasovaniam moc ľudí nevenuje pozornosť (priznávam, týka sa aj mňa), takže stačí niekoľko zarputilých inkluzionistov, z princípu ignorujúcich akékoľvek kritériá a hlasovanie je jasné (výsledkom čoho strácajú motiváciu hlasovať a otvárať hlasovania aj tí, čo by hlasovali za). Lenže wikipédia nie je demokracia, relevantné by mali byť kritériá významnosti a argumenty. O veciach, nespĺňajúcich kritériá by sa hlasovať vôbec nemalo. A už to české Dva nezávislé netriviální věrohodné zdroje (čo by IMHO nebolo zlé prebrať, u nás to takto stručne a jasne sformulované nie je) mnoho článkov nespĺňa. --Teslaton (diskusia) 20:05, 4. december 2015 (UTC)

Takéto „jednohucho preloženie“ bez systematického aplikovania a bez zohľadnenia domácich špecifík nepovažujem za ideálny spôsob. Navyše mám veľké obavy, či by to moc pomohlo, keďže už teraz sa niektoré odporúčania nedodržujú resp. prehliadajú, prípadne svojsky vykladajú. --BT✉ 20:24, 4. december 2015 (UTC)

Sorry BT, ale to je hodne vágna omáčka. Čo konkrétne sú "domáce špecifiká"? Už teraz dopredu vieš, že by to bolo "bez systematického aplikovania"? Veď si sám správca, môžeš na systematické aplikovanie pravidiel a odporúčaní osobne dohliadať. A mimochodom, drvivá väčšina všetkých tunajších odporúčaní sú len (v nejakom bode v čase, väčšinou pradávno a bez zohľadňovania neskorších úprav zdrojových textov) prevzaté preložené veci z iných wiki. A tamto je aspoň stručné, jasné, v pár bodoch vystihujúce podstatu. Ideálny link pre nováčikov, napr. zo šablóny, ktorú si navrhol (koniec koncov, presne tak sa to aj na cs masívne využíva: [13] [14]). --Teslaton (diskusia) 20:54, 4. december 2015 (UTC)

Wurmová minimálne počtom titulov a celoslovenskou distrubúciou spĺňa nejaké kritériá (napr. v literárnyh slovníkoch zvyčajne za minimum považujú dve knihy a samozrejme nejaké tá odpovedajúca hodnota - to jej možno chýba). Bernátová je selfromo, článok nič čo by potvrdzovalo významnosť - tu to vidím rovno na zmazanie. Vasiľ (diskusia) 19:19, 4. december 2015 (UTC)

Viac než jeden titul a "celoslovenskú distribúciu" má aj Bernátová: [15]. Nemyslím si, že je to v dnešnej dobe samo o sebe dostatočné kritérium. --Teslaton (diskusia) 19:37, 4. december 2015 (UTC)

S tým súhlasím, že to nestačí. Myslel som, že to skôr distribuuje sama. V každom prípade: je to bez zdroja a selfpromo. Vasiľ (diskusia) 19:53, 4. december 2015 (UTC)

Články o medzinárodných vzťahoch medzi dvoma štátmi

Čo sa týka názvu takéhoto článku (keďže zatiaľ tu asi žiaden tohto druhu nie je), akú formu uprednostniť:

• Československo-sovietske vzťahy (používa napr. cs.wiki)
• alebo:
  • Medzinárodné vzťahy medzi Československom (resp. Česko-Slovenskom) a Sovietskym zväzom
  • Bilaterálne vzťahy medzi Československom (resp. Česko-Slovenskom) a Sovietskym zväzom?

Vďaka za názory.--Lišiak (diskusia) 15:49, 7. december 2015 (UTC)

Ja by som uprednostnil skôr tú prvú variantu. Je to jednoduchšie. Ovšem treba dávať pozor, aby sa z názvu nevyplývali trilaterálne vzťahy.--Jetam2 (diskusia) 21:05, 7. december 2015 (UTC)

Som za tvar prídavného mena, tak ako svojho času existoval Zväz československo-sovietskeho priateľstva (dobové písanie). Samozrejme v podobe, ktoré rešpektuje kodifikačné príručky, takže Česko-slovensko-sovietske vzťahy ( s tým, že treba správne doriešiť spojovník/pomlčka, mne to vždy robí problém).
Ak by mal byť problém tvar prídavného mena „česko-slovensko“, tak potom napr. podoba „Medzinárodné vzťahy medzi Česko-Slovenskom a Sovietskym zväzom“. Vasiľ (diskusia) 07:51, 8. december 2015 (UTC)

Len by som dodal, že jazykovedné príručky a Jazykovedný ústav uprednostňujú tvar Československo, ak ide o obdobie rokov 1920-1938 a 1945-1990, t.j. pôvodný názov štátu. Rgrg (diskusia) 10:03, 8. december 2015 (UTC)

Prečo potom PSP a KSSJ píšu dačo iné a prečo aj najnovšie vydanie PSP nič podobné ako ty uvádzaš nepíše?

• KSSJ 2003, s. 33. ([16]) uvádza: „Pri výkladoch sa vychádzalo z literatúry príslušných odborov a z konzulácii s oborníkmi.“
• PSP 2000, s. 15 uvádza: „…má sa sústrediť na prehĺbený výklad pravopisnej problematiky s osobitným zreteľom na písanie veľkých začiatočných písmen, interpunkčných znamienok, najmä čiarky, a na písanie slov dovedna, osobitne a so spojovníkom“. Vasiľ (diskusia) 10:09, 8. december 2015 (UTC)

Edit:To čo píše Rgrg nie je pravda. SSSJ píše oba tvary, ale aj ten uvádza Česko-Slovensko ako prvý. A samozrejme ak KSSJ a PSP to uvádza inak (čo je presne tento prípad), tak tie majú prednosť. Vasiľ (diskusia) 13:59, 8. december 2015 (UTC)

Ústav verejnej politiky – postup

@Pe3kZA, BT, ILoveJuice, Vasiľ: ad [1] [2] [3]: Ok, zadávateľ sa ozval, ako sme ho vyzvali (aj keď teda, očakával by som normálne predstavenie sa a vysvetlenie o čo ide – aký predmet, aké dôvody, koľko účastníkov, atď). V každom prípade, mali by sme sa dohodnúť, čo ďalej, hlavne či im nejakým spôsobom umožníme dokončiť načatú robotu, alebo nie.

Ako schodný kompromis ma napadá nasledovné:

• nechať ich pozakladať si samostatné účty pre každého účastníka a riešiť si zadania na redaktorských pieskoviskách. Následne prípadné články s dostatočnou kvalitou (kto posúdi?) presunúť do hlavného NS. Ostatné si len interne ohodnotia odtiaľ z pieskovísk (a v zásade nás viac nemusia zaujímať).

Ďalšie nápady? --Teslaton (diskusia) 18:32, 16. december 2015 (UTC)

S nápadom na vkladanie najprv na pieskoviská súhlasím. Na to, aby vydržali v hlavnom zatiaľ nemajú (okrem zrejmých vecí napr. aj kvôli Diskusia:Panstvo (sociológia)). Vasiľ (diskusia) 08:04, 17. december 2015 (UTC)

Zo strany Wikimedie SK môžme ponúknuť Wikiworkshop. --Jetam2 (diskusia) 13:29, 17. december 2015 (UTC)

@Jetam2: Si si istý, že aj reálne pokryteľný ľudskými zdrojmi a v dohľadnej dobe? Lebo podľa aktivity a reakčného času "koordinátora" napr. v prípade WP Nitra mi to nepríde, že by ľudia z WMSK nejak oplývali časom. Aby sme nesľubovali niečo, čo nie je reálne zmysluplne splniť. Otázne je tiež, dokedy to potrebujú mať uzavreté. Ak je to súčasť nejakého zápočtu/skúšky v tomto semestri, môže to byť dosť pasé.

P.S.: zazrel som, že si na TW pred časom prekladal lokalizačné reťazce k tomu e-learningovému rozšíreniu. Pokročil potom nejak ďalej ten proces aktivácie na skwiki? (nie že by to bolo samospasenie pre tieto prípady, zmysluplné využitie bude aj tak vyžadovať aktívnu koordináciu zo strany niekoho znalého odtiaľto, kto má chuť sa takejto veci venovať; len ma to zaujíma) --Teslaton (diskusia) 13:48, 17. december 2015 (UTC)

Je možné, že je to pre tento semester pasé, ale skúsime pre ďalší. Myslím, že ľudské zdroje by sa v prípade záujmu našli, môžem prípadne aj ja (v rámci možností) vycestovať. Čo sa týka rozšírenia. Zatiaľ je to "on hold", lebo celý Education Program je "on hold". Zatiaľ k tomu viac info nemám.--Jetam2 (diskusia) 13:53, 17. december 2015 (UTC)

@Jetam2: Navrhujem teda smerom k ústavu komunikovať nasledovné stanovisko, pokiaľ budú mať stále záujem začatý projekt dokončiť:

• každý účastník si založí vlastné redaktorské konto a na redaktorskej stránke uvedie stručné info (minimálne odkaz na Redaktor:Ústav verejnej politiky). Okrem organizačného sú samostatné účty dôležité aj z licenčného hľadiska, aby bolo jasné autorstvo príspevkov.
• účastník následne (už prihlásený pod vlastným účtom) vypracuje zadanie na svojom redaktorskom pieskovisku (odkaz "pieskovisko" vpravo hore na stránke).
• na stránke Redaktor:Ústav verejnej politiky bude uvedené:
  • názov školy
  • názov predmetu
  • meno a kontakt na zadávateľa
  • zoznam účastníkov a tém, vo forme zoznamu odkazov na ich redaktorské stránky a odkazov na pieskoviská. Príklad položky:
    • * [[Redaktor:XY]] – [[Redaktor:XY/pieskovisko|Názov článku]]
• medzi články Wikipédie (hlavný menný priestor) sa zaradia len vybrané príspevky, spĺňajúce technické, obsahové a zdrojovacie kritériá. Ostatné si zadávateľ len interne vyhodnotí a medzi články bez dopracovania zaradené nebudú.

Pokiaľ nie sú výhrady, napíšem im stanovisko do diskusie (+ ho treba komunikovať aj pri prípadnom priamom kontakte). --Teslaton (diskusia) 14:30, 17. december 2015 (UTC)

@Teslaton:Toto vyzerá ako veľmi rozumné stanovisko.--LacoR (diskusia) 15:35, 17. december 2015 (UTC)

Len pripomínam že začínajú vznikať individuálne redaktorské účty. --BT✉ 23:37, 17. december 2015 (UTC)

@BT: Ak na také kontá narazíš a budú zakladať ďalšie články v hlavnom NS, odkáž ich na odporúčaný postup. Prípadný článok, založený konkrétnym redaktorom sa môže presunúť na jeho pieskovisko (bez presmerovania), resp. ak by bol problém, prekopírovať a originál vymazať (WP:CSD#V6, technické zmazanie). --Teslaton (diskusia) 07:50, 18. december 2015 (UTC)

Veselé Vánoce

Tímto bych rád popřál všem editorům hezké svátky a abychom se tady zase příští rok setkali. OJJ (diskusia) 10:46, 24. december 2015 (UTC)

Pripájam sa a rovnako tak prajem pohodové sviatky všetkým členom komunity --Pe3kZA (diskusia) 10:37, 24. december 2015 (UTC)