Letisko M. R. Štefánika: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
Boti
148 418 editací
d WPCleaner v1.43 - Fixed using Wikipédia:WikiProjekt Check Wikipedia (Opakované referencie)
Mikulas1 (diskusia | príspevky)
10 446 editací
Riadok 582: Riadok 582:
|2017<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=bts.aero|meno=|titul=Letisko Bratislava dosiahlo 3. najlepší výsledok vo svojej histórii|periodikum=bts.aero|odkaz na periodikum=|vydavateľ=bts.aero|miesto=Bratislava|dátum=10.01.2018|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-bratislava-dosiahlo-3-najlepsi-vysledok-vo-svojej-historii/|dátum prístupu=2018-01-11|jazyk=sk}}</ref>||1 942 069||style="color:green" | +10,5%||26 246||style="color:green" |+14,6% ||27 322||style="color:green" | +6,4%
|2017<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=bts.aero|meno=|titul=Letisko Bratislava dosiahlo 3. najlepší výsledok vo svojej histórii|periodikum=bts.aero|odkaz na periodikum=|vydavateľ=bts.aero|miesto=Bratislava|dátum=10.01.2018|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-bratislava-dosiahlo-3-najlepsi-vysledok-vo-svojej-historii/|dátum prístupu=2018-01-11|jazyk=sk}}</ref>||1 942 069||style="color:green" | +10,5%||26 246||style="color:green" |+14,6% ||27 322||style="color:green" | +6,4%
|- style="background:#eee;"
|- style="background:#eee;"
|2018 (1)|| || style="color:black" | <abbr title="Za rovnaké obdobie minulého roku">%</abbr>|| || style="color:black" |<abbr title="Za rovnaké obdobie minulého roku">%</abbr> || || style="color:black" | <abbr title="Za rovnaké obdobie minulého roku">%</abbr>
|1-6 2018<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=bts.aero|meno=|titul=V júni vybavilo letisko najviac cestujúcich vo svojej histórii|periodikum=bts.aero|odkaz na periodikum=|vydavateľ=bts.aero|miesto=Bratislava|dátum=11.07.2018|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/v-juni-vybavilo-letisko-najviac-cestujucich-vo-svojej-historii/|dátum prístupu=2018-07-12|jazyk=sk}}</ref>||901 563|| style="color:green" | +22,4<abbr title="Za rovnaké obdobie minulého roku">%</abbr>|||| style="color:green" |<abbr title="Za rovnaké obdobie minulého roku">%</abbr> || || style="color:green" | <abbr title="Za rovnaké obdobie minulého roku">%</abbr>
|- style="background:#eee;"
|- style="background:#eee;"
|}
|}

Verzia z 13:39, 12. júl 2018

Letisko M. R. Štefánika
Letisko Bratislava
IATA: BTS · ICAO: LZIB
Základné informácie
Typ letiskamedzinárodné verejné civilné
PrevádzkovateľLetisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)
Otvorenie1951
MestoBratislava
Nadmorská výška132 m n. m.
Poloha48°10′12″S 17°12′46″V / 48,17°S 17,212778°V / 48.17; 17.212778Súradnice: 48°10′12″S 17°12′46″V / 48,17°S 17,212778°V / 48.17; 17.212778
Vzletové a pristávacie dráhy
Smer Dĺžka Povrch
04/22 2 900 m cemento-betón
13/31 3 190 m cemento-betón
Štatistika (2017)
Cestujúcich1 942 069
Pohybov27 322
www.bts.aero

Letisko M. R. Štefánika (vystupuje aj pod značkou Letisko Bratislava resp. Airport Bratislava, prevádzkovateľom je Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)) je medzinárodné letisko v Bratislave. Je najväčším medzinárodným letiskom na Slovensku. Nachádza sa 20 minút od centra mesta, neďaleko obce Ivanka pri Dunaji. Pravidelné a nepravidelné vnútroštátne i medzinárodné letecké spojenia zabezpečujú klasické aj nízkonákladové letecké spoločnosti. Pravidelné linky z Bratislavy prevádzkujú letecké spoločnosti Air Cairo, České aerolinie, flydubai, Georgian Airways (od marca 2018), Pobeda, Ryanair, Wizz Air a sezónne Smart Wings.

História letiska

Aero A-14 Brandenburg Československých štátnych aerolinií s imatrikulačnou značkou L-BARG.

Prvý let na trase Praha – Bratislava sa uskutočnil 29. októbra 1923 lietadlom Aero A-14 vtedajších Československých štátnych aerolinií s imatrikulačnou značkou L-BARC. Lietadlo pilotoval šéfpilot ČSA Karel Brabenec a prvým cestujúcim sa stal redaktor Lidových novin Václav König. Lietadlo pristálo na letisku vo Vajnoroch po cca 3 hodinách letu. Let bol dlhý 320 km. Letisko Bratislava-Vajnory ponúkalo lety k Jadranskému moru, do Viedne, Kluže a Bukurešti. Po skončení druhej svetovej vojny bola prevádzka na letisku vo Vajnoroch obnovená, ale bolo zrejmé, že letisko bude čoraz menej vyhovovať stále prísnejším kritériám pre leteckú dopravu.

Prípravné práce pre dnešné letisko začali v roku 1947 a stavba sa začala v roku 1948. Bola vybudovaná vzletová a pristávacia dráha v smere 04/22 s dĺžkou 1 900 m a v smere 13/31 s dĺžkou 1 500 m. Letová prevádzka na novom bratislavskom letisku v Ivanke pri Dunaji bola otvorená v roku 1951. V roku 1970 bol otvorený dnešný terminál A spoločne s príslušným prednádražím a novým komunikačným systémom. V máji 1970 bola otvorená linka Bratislava – Praha – Amsterdam – New York, na ktorej lietali Československé aerolinie s lietadlami typu Iľjušin Il-62. V 80-tych rokoch minulého storočia bola v rámci komplexnej rekonštrukcie dráhového systému letiska predĺžená dráha 04/22 na dĺžku 2 900 m a dráha 13/31 na dĺžku 2 950 m. Odo dňa 21. júla 1993 nesie Letisko Bratislava meno po M. R. Štefánikovi, významnom slovenskom politikovi, vedcovi, diplomatovi a generálovi. V roku 1995 bola vybudovaná nová požiarna zbrojnica, ktorá sa nachádza pri križovatke vzletovo pristávacích dráh. V roku 1997 bola realizovaná rekonštrukcia vzletovej a pristávacej dráhy 13/31 s komplexným zameraním na káblové rozvody VPD a energozariadenia letiska tak, aby vyhovovali platným leteckým predpisom a požiadavkám bezpečnosti letovej prevádzky minimálne pre kategóriu IIIA cat. ICAO. Úpravou v rámci stavby sa dosiahlo predĺženie použiteľnej dĺžky dráhy pre vzlet o 240 m, t. j. na celkovú dĺžku VPD 3 190 m. V marci roku 1998 bola do prevádzky uvedená nová riadiaca veža, ktorá na rozdiel od starej veže mala výhodnejšie umiestnenie a modernejšiu technológiu. Koncom roku 1999 bola otvorená prevádzka na novej časti vybavovacej plochy.

Dňa 5. mája 2004 vznikla transformáciou príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk akciová spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS). V júni 2006 slávnostne prestrihli predstavitelia letiska pásku na novom termináli, ktorý je označovaný ako Terminál C. Nový terminál slúži pre prílety lietadiel z krajín Schengenského priestoru. V roku 2007 vrcholia intenzívne prípravy letiska Bratislava a jeho vzdušnej hranice na vstup SR do Schengenského priestoru. V tomto roku bol realizovaný aj presun pasových pultov do novej pozície medzi terminálmi. Odletový terminál sa tak rozdelil v podstate na dve časti – časť A je od oficiálneho vstupu letísk do Schengenského priestoru (30. 4. 2008) vyhradená pre cestujúcich do krajín Schengenu bez nutnosti pasovej kontroly a časť B pre pasažierov cestujúcich mimo Schengenu. Dňa 15. 11. 2007 boli do prevádzky odovzdané aj tzv. odletové mosty, ktoré sú v súčasnosti dva, so štyrmi tzv. „gates“ a vychádzajú z prvého poschodia terminálu B. 17. decembra 2008 sa začala výstavba prvej časti nového terminálu A. Oficiálne otvorenie tohto nového terminálu sa uskutočnilo 9. júna 2010. Od 28. júna 2010 sú z neho prevádzkované odlety všetkých tých leteckých spoločností, ktorých linky smerujú do krajín Schengenu. Po sprevádzkovaní odletov týchto leteckých spoločností, bol pre verejnosť uzavretý doterajší odletový terminál (Terminál A), ktorý slúžil od roku 1970. Finálna demontáž tohto terminálu sa začala 20. januára 2011.

Po krachu leteckej spoločnosti SkyEurope Airlines v roku 2009 počty prepravených pasažierov každým rokom klesali. Obrátiť to mala až nová spolupráca letiska s rakúskou leteckou spoločnosťou Niki, ktorú pompézne ohlásili na konci roka 2014. Lietať sa malo od apríla 2015 na letiská Brusel-Zaventem, Palma de Mallorca ale i do neďalekej Viedne. Spoločnosť však linky neskôr presunula na október 2015, ale nakoniec ich kvôli zlej finančnej situácii skupiny Air Berlin úplne vymazala zo svojich destinácií. Medzitým však najväčšia letecká spoločnosť na letisku v Bratislave, Ryanair, otvorila dňa 29.marca 2015 svoju v poradí 71. bázu. Spočiatku na letisku mala bázovať dve svoje lietadlá. Ryanair však svoje sľuby nenaplnil a bázu v Bratislave otvoril s jedným prenajatým Boeingom 737-400 slovenskej spoločnosti AirExplore, ktorý ku koncu leta 2015 nahradil svojim Boeingom 737-800. Medzi nové linky Ryanairu patria destinácie Madrid, Atény, Berlín, Korfu, Brusel-Zaventem ktorý od apríla 2016 nahradí letisko Brusel-Charleroi a Manchester ktorý nahradí Liverpool.

Medzi ďalších veľkých hráčov na letisku však patria aj flydubai s linkou do Dubaja ktorý na letisko prišiel v závere roka 2014, či ruská Pobeda s linkou do Moskvy, ktorá ju rozlietala v decembri 2015. Od leta sa k novým prepravcom pridá aj maďarská nízkonákladová spoločnosť Wizz Air s linkou do macedónskeho Skopje.

Dňa 17. februára 2016 mala letecká spoločnosť Ryanair tlačovú konferenciu na bratislavskom letisku, na ktorej CCO Ryanairu, David O'Brien predstavil zavedenie novej linky do izraelského letoviska Eilat. Lietať bude na letisko Ovda, ktoré sa nachádza niekoľko kilometrov od Eilatu. Oznámil tiež, že letecké spojenie na hlavné bruselské letisko Zaventem, do Edinburghu a Manchesteru bude pokračovať aj v zimnom letovom poriadku 2016/2017. Uviedol tiež, že ďalšie bázované lietadlo pribudne do Bratislavy až v marci 2017, čo je o dva roky neskôr, ako bolo pôvodne plánované. Podľa informácií, ktoré uviedlo Letisko Bratislava na svojom oficiálnom facebookovom profile, nebude v zime lietať linka do talianskeho Alghera a linky do Madridu a Atén sa dočkajú zníženia frekvencií.[1] Otáznik visí aj nad linkou do londýnskeho Lutonu, ktorá v rezervačných systémoch na zimu 2016/2017 už nefiguruje.

Letecké nehody

Lietadlo Ca.33 v novom termináli
Iliušin Il-18 (LZ-BEK) podobný tomu, čo havaroval na svahu kopca Sakrakopec 8 km od letiska
Iliušin Il-18B (OK-NAB) vo farbách Československých aerolinií
Vrtuľník Mi-8
  • 4. mája 1919 havarovalo v oblasti letiska lietadlo Caproni Ca.33 s M. R. Štefánikom, dvoma talianskymi dôstojníkmi a mechanikom na palube. Po krátkom kontakte s terénom pilot lietadlo opäť zdvihol a v nasledujúcej zákrute po vetre stroj spadol po strate vztlaku do ľavej vývrtky a zrútil sa. Nepripútaná posádka z lietadla vypadla a všetci na mieste zahynuli. Nehoda sa odohrala okolo 11:35 hod. Existuje však aj nepotvrdená teória o zostrelení lietadla, z dôvodu zámeny talianskej trikolóry za, v tej dobe nepriateľskú, maďarskú. Iné špekulácie hovoria o politickom atentáte z dôvodu konfliktu francúzsko-talianskych geopolitických záujmov alebo ambíciou vlády E. Beneša a T. G. Masaryka.
  • 24. novembra 1966 havarovalo na svahu kopca Sakrakopec 8 km od letiska lietadlo Iliušin Il-18B (LZ-BEN) – let TABSO LZ101. Pri nehode zahynulo všetkých 82 osôb na palube.
  • 28. júla 1976 došlo pri nevydarenom priblížení k pádu lietadla Iliušin Il-18B (OK-NAB) letu ČSA 001 do jazera Zlaté piesky, pri ktorom zahynulo 76 osôb, 3 osoby sa podarilo z potápajúceho sa lietadla zachrániť.
  • 11. februára 1977 došlo k havárii za zníženej dohľadnosti pri dosadnutí poštovného lietadla ČSA asi 2 km pred prahom VPD 22. Išlo o stroj Avia Av-14-32T (OK-OCA), let OK 475 na trase Praha – Bratislava – Košice. Zahynuli dvaja pracovníci pošty a dvaja členovia posádky, kapitán R. Chládek prežil. Podiel na nehode malo aj nehomogénne tlakové pole, ktoré vzniká pri západnom prúdení (290°) na záveternej strane Malých Karpát, čo pôsobí indikáciu nesprávnej výšky barometrickými výškomermi.
  • 20. októbra 1977 došlo v tesnej blízkosti letiska k leteckému nešťastiu, pri ktorom zahynula druhá manželka vtedajšieho prezidenta Gustáva Husáka Viera. Vinou zlého počasia havaroval počas pristávacieho manévru vrtuľník Mi-8, ktorý ju prepravoval z Bardejova do Bratislavy na ošetrenie zlomenej ruky.
  • 8. februára 1999 sa pri rolovaní zo štartovacej dráhy neodpútalo nákladné lietadlo typu Boeing 707-328C ghanskej spoločnosti Avistar. Stroj vybočil z dráhy a zaboril sa prednou časťou do zeme. Lietadlo, ktoré priviezlo náklad rýb, nemalo na palube pasažierov, pričom pred štartom bolo plne natankované. Pri tomto incidente sa nikto nezranil.[2]
  • 6. júna 1999 v rámci Medzinárodného leteckého dňa SIAD '99 havarovalo v blízkosti letiska vojenské cvičné lietadlo BAE Hawk 200 britského kráľovského letectva. Pilotom tohto lietadla bol 45-ročný Graham Wardell, ktorý počas leteckej ukážky narazil na koniec odstavnej pristávacej betónovej plochy letiska v rýchlosti asi 500 až 600 km/h. Neovládateľné lietadlo preletelo ponad budovu biologickej ochrany letiska a dopadlo do poľa vo vzdialenosti asi 200 metrov, kde explodovalo. Prvý a druhý náraz roztrhol lietadlo na niekoľko kusov. Napriek tomu, že trosky lietadla nedopadli do priestoru vyhradeného pre divákov, tlaková vlna zhodila zo strechy priľahlého objektu jednu ženu, ktorá odtiaľ sledovala vystúpenia leteckých dní. Diváčka utrpela smrteľné zranenie rovnako ako pilot.[3]

Doprava na letisko

Letiskové autobusy

Spojenie na medzinárodné letisko v Bratislave zabezpečujú pravidelné linky mestskej hromadnej dopravy číslo 61, ktorá ho spája cez centrum mesta s hlavnou železničnou stanicou a linka číslo 96, ktorá ho spája s Petržalkou.

Spojenie s neďalekým letiskom Viedeň-Schwechat a centrom Viedne je zabezpečené autobusovými linkami dopravcov Flixbus a Slovak Lines. V budúcnosti sa plánuje napojenie letiska na sieť železníc v správe ŽSR. V prípade vybudovania tiež zvažovanej trate Wolfsthal – Bratislava by tak tieto letiská mohol spojiť aj vlak.

Vybavenie

Pohľad na terminály
Starý terminál A

Terminály

Letisko má v súčasnosti tri terminály:

Terminál A Terminál B Terminál C/VIP
Otvorený v roku 2010, druhá časť v roku 2012 Otvorený v roku 1994, zrekonštruovaný v roku 2012 Otvorený v roku 2006, v roku 2016 prerobený na VIP
Odlety do krajín Schengenu – východy 1 – 9, prechod k východom 10 – 13 v termináli B (mimo Schengenu), všetky prílety Odlety do krajín mimo Schengenu – východy 10 – 13 (1. poschodie); colná kontrola cestujúcich prilietajúcich z krajín mimo Schengenu (prízemie) VIP Terminál

Súčasná kapacita terminálov je 5 miliónov cestujúcich ročne.[4]

Schéma letiska M.R.Štefánika v Bratislave

Prvá časť nového terminálu A, ktorá bola vo výstavbe od 17. decembra 2008, bola oficiálne otvorená 9. júna 2010. Od 28. júna 2010 sú z neho prevádzkované odlety a od 13. júla 2012 prílety všetkých leteckých spoločností. Po otvorení druhej časti terminálu A v júli 2012 vznikol kompaktný celok letiskového komplexu.

V roku 2016 bol Terminál C prestavaný na VIP terminál, čím nahradil doterajší GAT terminál (General Aviation). Odovzdaný do užívania bol začiatkom predsedníctva Slovenska EÚ v júli 2016.

Dráhový systém

Dráhový systém pozostáva z dvoch na seba kolmých vzletových a pristávacích dráh s cementovo-betónovým povrchom

(04/22 – 2 900 × 60 m, 13/31 – 3 190 × 45 m), ktoré v súčasnosti umožňujú pristátie všetkých bežných typov lietadiel – od najmenších jednomotorových, až po lietadlá typu Boeing 747.

Na vybavovacej ploche je dostupných celkovo 27 stojísk.

Aerolínie a destinácie

Pravidelné linky

Aerolínie Destinácie Terminál
Air Cairo Hurgada

Sezónne: Marsa Alam

B
České aerolinie Košice, Praha
A
flydubai Dubaj-International
B
Georgian Airways Tbilisi
B
Pobeda Moskva-Vnukovo
B
Ryanair Atény, Barcelona-Girona, Bologna, Brusel-Charleroi, Eindhoven (začína 1. júna 2018), Kyjev-Boryspiľ (začína 2. novembra 2018), Madrid, Miláno-Bergamo, Malta, Pafos, Paríž-Beauvais[5], Rím-Ciampino, Solún

Sezónne: Alghero, Burgas (od 27. marca 2018), Dalaman (začína 28. júna 2018), Korfu, Málaga, Palma de Mallorca, Trapani

A
Birmingham, Dublin, Edinburgh, Leeds Bradford, Londýn-Stansted, Manchester, Niš

Sezónne: Eilat-Ovda

B
Travel Service Slovakia pod značkou Smart Wings Sezónne:[6] Burgas,, Heraklion, Korfu, Kos, Lamezia Terme, Larnaka, Malaga, Menorca, Olbia, Palma de Mallorca, Rodos, Zakynthos
A
Sezónne: Tel Aviv-Ben Gurion
B
Wizz Air Sofia, Varšava-Chopin
A
Kiev-Žuljany, Londýn-Luton (od 25. marca 2018)[7], Skopje
B

Charterové lety, leto 2018

Aerolínie Destinácie
Air Malta Malta
Bulgaria Air Varna
Bulgarian Air Charter Burgas
Corendon Airlines Antalya
Ellinair Solún
Freebird Airlines Antalya
Mistral Air Lamezia Terme, Reggio Calabria
Montenegro Airlines Podgorica
Tailwind Airlines Ercan (medzipristátie v Antalyi)
Travel Service Slovakia Alicante, Almería, Antalya, Atény, Barcelona, Boa Vista, Burgas, Cagliari, Catania, Fuerteventura, Heraklion, Hurgada, Izmir, Korfu, Kos, Lamezia Terme, Larnaka, Las Palmas, Mahón, Malaga, Monastir, Olbia, Palermo, Palma de Mallorca, Rodos, Sal, Salalah, Solún, Tirana, Varna, Zakynthos
Tunisair Monastir

Nákladná doprava

Aerolínie Destinácie
DHL Aviation prevádzkované dopravcom European Air Transport Lipsko
DHL Aviation prevádzkované dopravcom RAF-Avia Skopje
TNT Airways prevádzkované dopravcom ASL Airlines Belgium [8] Liège, Ľubľana

VIP a iní operátori

Štatistické údaje

Počet vybavených cestujúcich, lietadiel a ton nákladu od roku 2000
Rok
Pasažieri
Zmena
Náklad
(tony)
Zmena
Pohyby
lietadiel
Zmena
2000 283 714 +2,8% 2 878 +79,3%
2001 293 326 +3,4% 3 171 +10,2%
2002 368 203 +25,5% 4 831 +52,4% 17 472
2003 480 011 +30,4% 10 883 +125,3% 21 214 +21,4%
2004 893 614 +86,2% 6 972 -35,9% 27 133 +27,9%
2005 1 326 493 +48,4% 3 633 -47,9% 30 380 +11%
2006 1 937 642 +46,1% 5 055 +39,1% 31 149 +2,5%
2007 2 024 142 +4,5% 1 969 -61,0% 31 599 +1,4%
2008 2 218 545 +9,6% 6 961 +253,5% 34 873 +10,4%
2009 1 710 018 -22,9% 11 903 +71,0% 29 481 -15,5%
2010 1 665 704 -2,6% 17 717 +48,8% 27 220 -7,7%
2011 1 585 064 -4,8% 20 530 +15,9% 25 358 -6,8%
2012 1 416 010 -10,7% 22 563 +9,9% 23 412 -7,7%
2013 1 373 078 -3,0% 21 271 -5,7% 22 935 -2,0%
2014 1 355 625 -1,3% 19 448 -8,6% 21 481 -6,3%
2015 1 564 311 +15,4% 21 098 +8,5% 24 622 +14%
2016 1 756 808 +12,3% 22 895 +8,5% 25 690 +4,3%
2017[9] 1 942 069 +10,5% 26 246 +14,6% 27 322 +6,4%
1-6 2018[10] 901 563 +22,4% % %
Top destinácie (za rok 2016)[11]
Miesto
Letisko
Počet cestujúcich
Spoločnosti
1.
 Spojené kráľovstvo Londýn-Luton/Stansted, Spojené kráľovstvo 234 313 Ryanair
2.
 Írsko Dublin, Írsko 131 053 Ryanair
3.
 Nemecko Berlín-Schönefeld, Nemecko 102 283 Ryanair
4.
 Taliansko Miláno-Bergamo, Taliansko 72 359 Ryanair
5.
 Rusko Moskva-Vnukovo, Rusko 71 153 Pobeda
Top letecké spoločnosti (za rok 2016)[11]
Miesto
Letisko
Počet cestujúcich
1.
 Ryanair 1 161 868
2.
 Travel Service Slovakia / Smart Wings 326 178
3.
 Pobeda 70 930
4.
 flydubai 39 480
5.
 České aerolinie 37 786

Galéria

Referencie

  1. ↑ https://www.facebook.com/airportbratislava/photos/a.238237026248924.55930.215048401901120/1016331081772844/?type=3&comment_id=1016826261723326&reply_comment_id=1017021498370469&comment_tracking=%7B%22tn%22%3A%22R1%22%7D
  2. ↑ http://aviation-safety.net/database/record.php?id=19990207-0
  3. ↑ http://www.tjump.sk/accidents.php?show=66_acc_chrono.txt&Menu=main
  4. ↑ http://bts.aero/o-spolocnosti/terminal/predstavenie-terminalu/
  5. ↑ Z Bratislavy sa bude do Paríža lietať celoročne. bts.aero. Dostupné online [cit. 2018-01-17].
  6. ↑ http://www.smartwings.com/sk/cestovne-informacie/letovy-poriadok/
  7. ↑ Wizz Air otvorí novú linku z Bratislavy do Londýna. bts.aero. Dostupné online [cit. 2017-11-20].
  8. ↑ MARKO, Maroš. slovakaviation.sk [online]. slovakaviation.sk, [cit. 2016-11-29]. Dostupné online.
  9. ↑ BTS.AERO. Letisko Bratislava dosiahlo 3. najlepší výsledok vo svojej histórii. bts.aero (Bratislava: bts.aero), 10.01.2018. Dostupné online [cit. 2018-01-11].
  10. ↑ BTS.AERO. V júni vybavilo letisko najviac cestujúcich vo svojej histórii. bts.aero (Bratislava: bts.aero), 11.07.2018. Dostupné online [cit. 2018-07-12].
  11. ↑ a b V r. 2016 najvyšší počet cestujúcich za posledných 8 rokov [online]. Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS), 09.01.2017, [cit. 2017-01-09]. Dostupné online.

Externé odkazy

Portal Bratislavský portál
Letecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Letisko_M._R._Štefánika&oldid=6693711“