Molpír: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d pridaná Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku pomocou použitia HotCat
Pescan (diskusia | príspevky)
34 025 editací
d Zmazanie „Molpírskej povesti“ od vandalskej ip 195.168.91.238., wikilinky
Riadok 96: Riadok 96:
'''Molpír''' je vrch ({{mnm|354|w}}) nad obcou [[Smolenice]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=17.4237&y=48.51093&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[pravek]]é aj [[Slovania|slovanské]] [[hradisko (archeológia)|hradisko]] na tomto vrchu.
'''Molpír''' je vrch ({{mnm|354|w}}) nad obcou [[Smolenice]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=17.4237&y=48.51093&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[pravek]]é aj [[Slovania|slovanské]] [[hradisko (archeológia)|hradisko]] na tomto vrchu.


Na vrchu Molpír nad [[Smolenice|Smolenicami]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] sa približne v [[6. storočie pred Kr.|šiestom storočí pred Kr.]] (staršia [[železná doba]] – [[halštatská doba]]) na rozlohe 12{{--}}{{ha|14|m|w}} rozprestieralo veľké [[hradisko (archeológia)|hradisko]]. Skladalo sa z troch [[nádvorie|nádvorí]] chránených valmi. Impozantné [[opevnenie]] bolo postavené z voľne kladeného kamenia, spevnené [[násyp]]mi a [[drevo|drevenými]] konštrukciami. Našli sa tu základy [[veža|veží]], opevnených [[brána|brán]] a okrúhla [[bašta]]. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavaný rad obytných drevených [[zrub]]ov. Na najlepšie chránenom, hornom nádvorí, „akropole“, boli tiež rady [[terasa|terás]] s obydliami. Nachádzalo sa tu aj [[kult]]ové miesto, ktoré bolo vytesané do skaly (202 x {{m|6|m|w}}). V ňom boli tri [[obetisko|obetiská]] (ohniská), pri nich [[lebka]] a kosti asi dvojročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité a geometrické [[idol]]y. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Zistili sa stopy po vyspelej remeselnej výrobe a spracovávaní [[železo|železa]] a [[bronz]]u.
Na vrchu Molpír nad [[Smolenice|Smolenicami]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] sa približne v [[6. storočie pred Kr.|šiestom storočí pred Kr.]] (staršia [[železná doba]] – [[halštatská doba]]) na rozlohe 12{{--}}{{ha|14|m|w}} rozprestieralo veľké [[hradisko (archeológia)|hradisko]]. Skladalo sa z troch [[nádvorie|nádvorí]] chránených valmi. Impozantné [[opevnenie]] bolo postavené z voľne kladeného kamenia, spevnené [[násyp]]mi a [[drevo|drevenými]] konštrukciami. Našli sa tu základy [[veža|veží]], opevnených [[brána|brán]] a okrúhla [[bašta]]. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavaný rad obytných drevených [[zrub]]ov. Na najlepšie chránenom, hornom nádvorí, „[[Akropola (ústredný objekt)|akropole]]“, boli tiež rady [[terasa|terás]] s obydliami. Nachádzalo sa tu aj [[kult]]ové miesto, ktoré bolo vytesané do skaly (202 × {{m|6|m|w}}). V ňom boli tri [[obetisko|obetiská]] (ohniská), pri nich [[lebka]] a kosti asi dvojročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité a geometrické [[idol]]y. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Zistili sa stopy po vyspelej remeselnej výrobe a spracovávaní [[železo|železa]] a [[bronz]]u.


Ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva nástroje, [[zbraň|zbrane]], [[nôž|nože]]), odlievaní bronzu (tégliky), výrobe kamenných [[žarnov]]ov, ale zdá sa, že najdôležitejšou bola výroba nití a tkanín, na čom sa zakladal obchod obyvateľov hradiska. Kontakt s vyspelým juhovýchodoalpským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, [[jantár]]ové a sklené [[perla|perly]] i napodobneniny bronzových nádob v keramike. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 ľudí. Hradisko na styku [[kalenderberská kultúra|kalenderberskej]] a [[lužická kultúra|lužickej kultúry]] bolo zničené niekedy začiatkom 6. storočia pred Kr.
Ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva nástroje, [[zbraň|zbrane]], [[nôž|nože]]), odlievaní bronzu (tégliky), výrobe kamenných [[Žarnov (nástroj)|žarnovov]], ale zdá sa, že najdôležitejšou bola výroba nití a tkanín, na čom sa zakladal obchod obyvateľov hradiska. Kontakt s vyspelým juhovýchodoalpským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, [[jantár]]ové a sklené [[perla|perly]] i napodobneniny bronzových nádob v keramike. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 ľudí. Hradisko na styku [[kalenderberská kultúra|kalenderberskej]] a [[lužická kultúra|lužickej kultúry]] bolo zničené niekedy začiatkom 6. storočia pred Kr.


Zánik hradiska súvisí s množstvom [[kov]]ových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, ale jedinou obeťou vojenského konfliktu, ktorú doložil archeologický výskum, bol obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z [[východ]]u, ale pravdepodobne vzájomné konflikty domácich skupín, súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou [[kočovník]]ov v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]], označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé predmety zdobené odlišným štýlom, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.
Zánik hradiska súvisí s množstvom [[kov]]ových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, ale jedinou obeťou vojenského konfliktu, ktorú doložil archeologický výskum, bol obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z [[východ]]u, ale pravdepodobne vzájomné konflikty domácich skupín, súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou [[kočovník]]ov v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]], označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé predmety zdobené odlišným štýlom, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.

== Molpírska povesť ==
K miestu sa viaže aj jedna veľmi stará povesť, ktorá parafrázovanie znie nejak takto: ''Pred dávnymi časmi sa na vrchu Molpír usadili Veľkí učitelia, ktorí sa rozhodli vzdelávať ľudí. Vybudovali spoločne mesto a žili vo vzájomnej zhode. Veľkí učitelia sa však báli „bytostí z neba“, preto budovali podzemné chodby. Jedného dňa sa objavilo obrovské svietiace mesto a na Molpíre zavládla panika. Z neba pršali žiariace gule, ktoré vybuchovali. Všetko bolo zničené, nezostal kameň na kameni a život sa sem už nikdy nevrátil. Kto tam neskôr vstúpil, vypadali mu zuby, vlasy a vo veľkých bolestiach umrel. Či sa niekomu podarilo katastrofu prežiť, sa nevie.''


== Referencie ==
== Referencie ==
Riadok 111: Riadok 108:
* V. Furmánek, A. Ruttkay, S. Šiška.: Dejiny dávnovekého Slovenska. Bratislava. 1991
* V. Furmánek, A. Ruttkay, S. Šiška.: Dejiny dávnovekého Slovenska. Bratislava. 1991
* [http://www.smolenice.com/html/molpir.htm Smolenice.com Molpir]
* [http://www.smolenice.com/html/molpir.htm Smolenice.com Molpir]
* [http://archeol.sav.sk/files/Smolenice-Molpír-2015.pdf Smolenice - Molpír]
* [http://archeol.sav.sk/files/Smolenice-Molpír-2015.pdf Smolenice – Molpír]


{{Malé Karpaty}}
{{Malé Karpaty}}

Verzia z 15:29, 27. január 2021

Hradisko Molpír
(Molpír)
Hradisko
Vrch Molpír, pohľad z obce Smolenice
Štát Slovensko
Kraj Trnavský
Okres Trnava
Mesto Smolenice
Súradnice 48°30′39″S 17°25′25″V / 48,510861°S 17,423539°V / 48.510861; 17.423539
Štátny znak SR Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Hradisko Molpír
ÚZPF[2]
 - číslo 1013/1
 - dátum zápisu 17. 9. 1963
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Molpír je vrch (354 m n. m.) nad obcou Smolenice v Malých Karpatoch[3] a praveké aj slovanské hradisko na tomto vrchu.

Na vrchu Molpír nad Smolenicami v Malých Karpatoch sa približne v šiestom storočí pred Kr. (staršia železná doba – halštatská doba) na rozlohe 12 – 14 ha rozprestieralo veľké hradisko. Skladalo sa z troch nádvorí chránených valmi. Impozantné opevnenie bolo postavené z voľne kladeného kamenia, spevnené násypmi a drevenými konštrukciami. Našli sa tu základy veží, opevnených brán a okrúhla bašta. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavaný rad obytných drevených zrubov. Na najlepšie chránenom, hornom nádvorí, „akropole“, boli tiež rady terás s obydliami. Nachádzalo sa tu aj kultové miesto, ktoré bolo vytesané do skaly (202 × 6 m). V ňom boli tri obetiská (ohniská), pri nich lebka a kosti asi dvojročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité a geometrické idoly. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Zistili sa stopy po vyspelej remeselnej výrobe a spracovávaní železa a bronzu.

Ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva nástroje, zbrane, nože), odlievaní bronzu (tégliky), výrobe kamenných žarnovov, ale zdá sa, že najdôležitejšou bola výroba nití a tkanín, na čom sa zakladal obchod obyvateľov hradiska. Kontakt s vyspelým juhovýchodoalpským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, jantárové a sklené perly i napodobneniny bronzových nádob v keramike. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 ľudí. Hradisko na styku kalenderberskej a lužickej kultúry bolo zničené niekedy začiatkom 6. storočia pred Kr.

Zánik hradiska súvisí s množstvom kovových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, ale jedinou obeťou vojenského konfliktu, ktorú doložil archeologický výskum, bol obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z východu, ale pravdepodobne vzájomné konflikty domácich skupín, súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou kočovníkov v Karpatskej kotline, označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé predmety zdobené odlišným štýlom, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.

Referencie

  1. ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  2. ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  3. ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-12-30]. Dostupné online.

Externé zdroje

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Molpír&oldid=7149758“