Burundi

	Burundská republika
Vlajka	Znak
	Národné motto:; Unité, Travail, Progrès; (Jednota, práca, pokrok)
	Štátna hymna:; Burundi bwacu; (Milované Burundi)
Miestny názov
• dlhý	Republika y’Uburundi (run.), République du Burundi (fr.)
• krátky	Uburundi (run.), Burundi (fr.)
Hlavné mesto	Gitega; 3°30′ j.š. 30°0′ v.d.
Najväčšie mesto	Bujumbura
Úradné jazyky	rundčina, francúzština ;
Štátne zriadenie; Prezident	prezidentská republika; Évariste Ndayishimiye
Vznik	1. júl 1962
Susedia	Kongo (býv. Zair), Rwanda, Tanzánia
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 27 834 km² (142.) ; 2 783 km² (10 %)
Počet obyvateľov; • odhad (2016); • sčítanie (2008); • hustota (2016)	; 10 524 117 (86.) ; 8 053 574; 401,6/km² (?.)
HDP; • celkový; • na hlavu (PKS)	2017; 3 393 mil. $ (?.); 808 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2015)	0,404 (184.) – nízky
Mena	burundský frank (BIF)
Časové pásmo; • Letný čas	CAT (UTC+2); bez zmeny (UTC+2)
Medzinárodný kód	BDI / BI
Medzinárodná poznávacia značka	BU
Internetová doména	.bi
Smerové telefónne číslo	+257

Súradnice: 3°40′00″J 29°49′00″V / 3,666667°J 29,816667°V / -3.666667; 29.816667

Burundi (v minulosti Urundi), dlhý tvar: Burundská republika, je malý štát z okolia Veľkých jazier v strednej Afrike, ktorý hraničí s Rwandou, Kongom (býv. Zairom) a Tanzániou. Napriek tomu, že ide o vnútrozemský štát, veľkú časť jeho západnej hranice tvorí jazero Tanganika. Názov štátu je odvodený z domorodého názvu rundčiny – Kirundi. Geografická izolácia, etnické konflikty a takmer žiadne nerastné bohatstvo robia z Burundi jednu z najchudobnejších krajín Afriky.

Dejiny

Bývalé nemecké koloniálne územie (od roku 1890) a belgické mandátne územie Ruanda-Urundi (od roku 1916) získalo 1. júna 1962 nezávislosť ako monarchia. Od štátneho prevratu 28. novembra 1966, vedeného plukovníkom Micomberom, je Burundi republikou.

Od 15. storočia sídlili na území dnešného Burundi vo východnej Afrike pri jazere Tanganika kmene Twaov a Hutuov. Neskôr sem prišli Tutsiovia, ktorí v 17. storočí založili dynastiu Abaganwa, vládnucu až do roku 1966. Roku 1858 prišli k jazeru Tanganika prví Európania a roku 1871 Brit Henry Morton Stanley v Udžidži našiel svojho nezvestného krajana, bádateľa Davida Livingstona.

Roku 1890 bolo Burundi začlenené do Východnej Afriky, roku 1916 obsadili Belgičania a Spoločenstvo národov ho pridelilo roku 1920 ako mandátne územie Belgicku. Roku 1946 OSN mandát obnovila a roku 1962 Belgicko udelilo krajine nezávislosť. Monarchia bola v roku 1966 zvrhnutá a vedenie štátu prevzal plukovník Micombero, príslušník kmeňa Tutsi. Po krvavých bojoch medzi kmeňmi Hutuov a Tutsiov a po povstaniach Twaov bol Micombero 9. novembra 1976 zosadený a novou hlavou štátu sa stal Jean-Baptiste Bagaza, ktorý stranu UPRONA (Union pour le Progrés National), založenú roku 1979, vyzdvihol na úroveň štátnej strany. Boje medzi kmeňmi sa znovu rozhoreli v 80. a 90. rokoch. V referende roku 1992 bol schválený návrh novej ústavy, ktorá obnovila pluralitný systém. Hlavným vývozným artiklom je káva.

Administratívne členenie

Burundi sa delí na 17 provincií (fr. provinces), 117 obcí (fr. communes) a tie na „collines“.

Provincie sú nasledovné: Bubanza, Bujumbura Mairie, Bujumbura Rural, Bururi, Cankuzo, Cibitoke, Gitega, Karuzi, Kayanza, Kirundo, Makamba, Muramvya, Muyinga, Mwaro, Ngozi, Rutana a Ruyigi.

Obyvateľstvo

Podľa odhadov OSN žilo v roku 2021 v Burundi 12 346 893 ľudí^[1] v porovnaní s iba 2 456 000 v roku 1950.^[1]

Náboženstvo

Podľa štatistiky z roku 2017 je náboženská príslušnosť v Burundi nasledovná: rímski katolíci 58,6 %, protestantizmus 35,3 %, moslimovia 3,4 % (väčšina sunnitov), ostatné náboženstvo 1,3 %, bez vyznania 1,4 %.^[2] Kresťanstvo sa do Burundi v prvej apoštolskej fáze christianizácie Afriky nedostalo.^[3] Prvá zaznamenaná misia prebehla až v roku 1879. Väčšie a úspešnejšie misie začali pôsobiť v Burundi na začiatku 20. storočia.^[4] Christianizácia regiónu teda prebehla až v neskorej druhej fáze christianizácie subsaharskej Afriky.^[3] Islam sa do krajiny dostal s arabskými obchodníkmi na začiatku 19. storočia.^[5] Niektorí kresťania (naprieč denomináciami) vyznávajú zároveň niektoré z lokálnych tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), prípadne synkretizmus kresťanstva a tradičného náboženstva. Rozšírený je kult predkov, náboženské fenomény ako Nkisi Nkondi^[6] a rozličné tradičné bantuské náboženstvá, ktorých spoločným menovateľom je viera v najvyššieho Boha.^[7]

Galéria

Medzinárodné letisko v Bujumbure
Žurav kráľovský, Bujumbura

Referencie

↑ ^a ^b World Population Prospects - Population Division - United Nations [online]. population.un.org, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online.
↑ Burundi. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2022-10-19. Dostupné online. (po anglicky)
↑ ^a ^b HAVELKA, Ondřej. Křesťanství v Africe: tři fáze christianizace a specifika africké teologie a spirituality. Theologická revue, 2022, roč. 92, čís. 3, s. 291-309.
↑ BONGMBA, Elias Kifon. Routledge Companion to Christianity in Africa. 1. vyd. London : Routledge, 2015. S. 365-367.
↑ FALOLA, Toyin; JEAN-JACQUES, Daniel. Africa: An Encyclopedia of Culture and Society [3 volumes]: An Encyclopedia of Culture and Society. [s.l.] : ABC-CLIO, 2015-12-14. Google-Books-ID: YjoVCwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-59884-666-9. (po anglicky)
↑ HAVELKA, Ondřej. Nkisi Nkondi: mocné fetišové figury centrální Afriky [online]. Dingir, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online. (po česky)
↑ HAVELKA, Ondřej. Méně známá africká náboženství 2/4: střední Afrika [online]. Dingir, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Burundi

[:0-1] World Population Prospects - Population Division - United Nations [online]. population.un.org, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online.

[2] Burundi. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2022-10-19. Dostupné online. (po anglicky)

[:1-3] HAVELKA, Ondřej. Křesťanství v Africe: tři fáze christianizace a specifika africké teologie a spirituality. Theologická revue, 2022, roč. 92, čís. 3, s. 291-309.

[4] BONGMBA, Elias Kifon. Routledge Companion to Christianity in Africa. 1. vyd. London : Routledge, 2015. S. 365-367.

[5] FALOLA, Toyin; JEAN-JACQUES, Daniel. Africa: An Encyclopedia of Culture and Society [3 volumes]: An Encyclopedia of Culture and Society. [s.l.] : ABC-CLIO, 2015-12-14. Google-Books-ID: YjoVCwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-59884-666-9. (po anglicky)

[6] HAVELKA, Ondřej. Nkisi Nkondi: mocné fetišové figury centrální Afriky [online]. Dingir, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online. (po česky)

[7] HAVELKA, Ondřej. Méně známá africká náboženství 2/4: střední Afrika [online]. Dingir, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online. (po česky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

1

2

1