Gemerské spojky

Gemerské spojky je názov projektu, ktorý pozostáva zo štyroch železničných úsekov, ktoré mali prepojením existujúcich železníc vytvoriť celistvú dopravnú sieť v Gemeri. Projektované a budované boli po viedenskej arbitráži a počas II. svetovej vojny, no ich výstavbu prerušilo blížiace sa povstanie. Ukončenie vojny a návrat území Slovensku znamenalo pominutie potreby ich dokončenia a sprevádzkovania.

Úseky

• Pohronská Polhora – Tisovec (rekonštrukcia ozubnicovej trate) + Tisovec – Revúca (nedokončený; 24 km a 6 tunelov)
• Chyžnianská Voda (dnes Lubeník) – Slavošovce (nedokončený; 14 km, 3 tunely)
• Štítnik – Nižná Slaná (projekt; 20 km, 5 tunelov)
• Rimavská Baňa – Kokava nad Rimavicou (zámer)
• Dobšiná – Dedinky (zámer)

Dejiny

Na základe viedenskej arbitráže zabralo Maďarské kráľovstvo široký pás južného pohraničia Slovenska, čím došlo k odstrihnutiu viacerých gemerských lokálnych tratí. Strata úsekov tratí od Rožňavy po Lučenec znamenala prístup na túto časť Gemera po železnici možný len územím Maďarska, čo komplikovalo život obyvateľov, podnikanie i spravovanie územia. Vážnym problémom bolo prerušenie železničného spojenia do Slavošovských papierní, ktorých zásobovanie a doprava výrobkov bola na železnici závislá. Trate Brezno – Tisovec – Jesenské, Plešivec – Muráň a Plešivec – Slavošovce vytvorili izolované úseky, ktoré bolo možné vzájomne prepojiť tzv. gemerskými spojkami a sprístupniť tak odrezané územia. Bolo potrebné prepojiť Tisovec s Revúcou a Lubeník so Slavošovcami, výhľadovo aj Štítnik s Nižnou Slanou (na tento úsek bol vypracovaný projekt), ako aj Dobšinú s traťou Červená Skala – Margecany blízko obce Dedinky (zostalo pri zámere).

Výstavba

Slovenská dopravná komisia rozhodla už v septembri 1939 o výstavbe úsekov Nižná Slaná – Štítnik, Slavošovce – Lubeník, Muráň – Tisovec a Rimavská Baňa – Kokava nad Rimavicou. Projektová príprava pre prvé 3 úseky bola zriadená 4. decembra 1939 v Brezne. Vzhľadom na záujem Nemeckej ríše udržiavať a rozvíjať vojensky významné železničné trate bolo však tempo výstavby týchto úsekov pomalé. Stavať sa začalo v decembri roku 1940 a veľká časť (2. a 3. úsek) z 58 km plánovaných spojok mali byť odovzdané do prevádzky 1. novembra 1942, kedy by sa začal budovať 1. úsek. Krátko pred dokončením najzložitejších objektov bola v lete 1944 výstavba pre vypuknutie SNP prerušená.

Dokončený bol Tisovecký tunel, tunel pod Homôľkou, pod Dielikom a Koprášsky tunel, ako aj Koprášsky (niekedy označovaný ako Mníšanský) viadukt zostali nedokončené. Dodnes sú okrem týchto stavieb v dobrom stave piliere viaduktov, priepusty a oporné múry, pozorovateľné sú na mnohých miestach aj násypy i zárezy. Po ukončení II. svetovej vojny a vrátení anektovaného územia sa obnovil pôvodný prístup k lokálnym tratiam a hoci sa práce na dobudovaní spojok rozbehli, boli po znárodnení stavebníctva k 31. decembru 1948 ukončené. Nedobudovaná trať je dnes unikátnym lákadlom pre turistov a železničiarskych nadšencov, ktorí obdivujú tieto 6 desaťročí opustené stavebné diela.

Zaujímavosť

Slavošovský tunel, dlhý 2,4 km, je súčasťou cyklotrasy, čím sa stal najdlhším cyklotunelom v Európe a tretím najdlhším na svete. V minulosti tunel využívali miestni obyvatelia na skrátenie trasy medzi obcami.

Pozri aj

• Zoznam železničných tunelov na Slovensku
• Zoznam železničných tratí na Slovensku