Prešov: Rozdiel medzi revíziami
→Generáli - prešovskí rodáci: genpor |
→Generáli - prešovskí rodáci: danielovič |
||
Riadok 333: | Riadok 333: | ||
* brigádny generál doc. Ing. [[František Bartko]],CSc. |
* brigádny generál doc. Ing. [[František Bartko]],CSc. |
||
* generálmajor [[Vojtech Gejza |
* generálmajor [[Vojtech Gejza Danielovič]] |
||
* [[generálporučík]] Ing. [[Alexander Mucha]] |
* [[generálporučík]] Ing. [[Alexander Mucha]] |
||
* generálmajor [[Emil Perko]] |
* generálmajor [[Emil Perko]] |
Verzia z 08:10, 5. marec 2010
Prešov | |
mesto | |
Centrum mesta
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Okres | okres Prešov |
Historický región | Šariš |
Rieka | Torysa |
Súradnice | 49°00′00″S 21°14′00″V / 49,00000°S 21,23333°V |
Rozloha | 71,18 km² (7 118 ha) |
Obyvateľstvo | 91 498 (31. 12. 2007) |
Prvá písomná zmienka | 1247 |
Primátor | JUDr. Pavel Hagyari (nezávislý) |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
- letný čas | SELČ (UTC+2) |
PSČ | 080 01 |
Telefónna predvoľba | +421-51 |
ŠÚJ | 524140 |
EČV | PO |
Poloha mesta v rámci Slovenska
| |
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
| |
Wikimedia Commons: Prešov | |
Štatistika: MOŠ/MIS | |
Webová stránka: www.presov.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prešov (maď. Eperjes, nem. Eperies a 1938-45 aj Preschau, rus. Пряшев (Prjašev), ukr. Пряшiв (Prjašiv), poľ. Preszów, lat. Fragopolis alebo Eperiessinum) je krajské mesto ležiace v Prešovskom kraji. Počtom obyvateľov 91 498 (k 31.12.2007) je Prešov tretie najväčšie mesto na Slovensku. Má štyri katastrálne časti: Prešov, Šalgovík, Solivar a Nižná Šebastová. Je metropolou Šariša.
Leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek Torysa a Sekčov v Košickej kotline. Obklopujú ho Slanské vrchy z východu a Šarišská vrchovina zo západu.
Časti mesta
- Mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík,
- Sídliská: Duklianskych hrdinov, Mier, Mladosť, Sekčov, Sídlisko II, Sídlisko III, Šváby
- Ostatné časti: Cemjata,Delňa, Dúbrava, Kalvária, Rúrky, Soľná baňa, Šarišské Lúky, Šidlovec, Táborisko, Teľov, Vydumanec
- Osady: Išľa, Kúty, Okruhliak, Pustá dolina, Surdok
Ulice
Námestia
Vodné toky
- Torysa s prítokmi:
- Šidlovský potok (Ľ)
- Vydumanec (P)
- Malkovský potok (P)
- Sekčov (Ľ)
- Delňa (Ľ).
- Do Sekčova ďalej ústia:
- Šebastovka (Ľ)
- Ľubotický potok (Ľ)
- Šalgovícky potok (Ľ)
- Soľný potok (Ľ)
- Baracký potok (P)
História
Stručné dejiny mesta
Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do doby kamennej, čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z doby bronzovej, keď tu boli tu objavené bronzové predmety, keramika, ale aj železný nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných rímskych mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencií hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu 8. a 9. storočia. Začiatkom 12. storočia bolo toto územie začlenené do uhorského štátu. Prvá písomná zmienka o Prešove sa nachádza v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. V tom istom storočí v roku 1299 udelil kráľ Ondrej III. Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ Ľudovít I. v roku 1374, čím sa mesto Prešov stalo slobodným kráľovským mestom. V 14. a 15. storočí zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu cechy (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky, a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcimi sa prevažne remeslom. V roku 1455 dostalo mesto od kráľa Ladislava Pohrobka svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov. Vývoj mesta v 16. a 17. storočí ovplyvnila šíriace sa reformácie a protihabsburské povstania. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a úpadok mesta sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok 1687 známy ako prešovské jatky, kedy boli na námestí kruto popravení 24 mešťania za podporu Imrichovi Tökölimu, vodcovi protihabsburského povstania ako výstraha pre ostatných. K oživeniu mesta došlo koncom 18. a zač. 19. storočia, kedy sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením greckokatolíckej diecézy v roku 1816 sem začal prichádzať väčší počet Rusínov a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj významná židovská komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli a preto v 19. storočí bol zastaralý systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom.
Pôvod názvu mesta Prešov Legenda hovorí, že keď sa v 12.storočí uhorský kráľ Belo II. Slepý, zdržiaval v tomto kraji stratil sa svojej družine. Hľadajúc cestu k sprievodu si smäd i hlad zaháňal jahodami, ktoré v týchto končinách rástli v hojnom množstve. Keď ho večer našli rytieri z družiny, kráľ sa rozhodol z vďačnosti pomenovať neďalekú dedinu podľa jahôd. Z historického hľadiska však táto legenda nemá vierohodný podklad. Pomenovanie „Prešov“ sa objavuje až od 16.storočia. Dovtedy používaný názov Eperies je podľa slovenského historika profesora Uličného iba fonetickým prispôsobením staršieho slovenského názvu. Teda názov mesta Prešov nekorení v maďarskom slove „eper“ (jahoda), ale v slovanskom mene Preš. [1]
Prehľad významných historických udalostí
- 4.-5. stor. - príchod Slovanov na územie Prešova
- 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove
- 1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom Ondrejom III.
- 1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do Pentapolitany (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, Košice, Bardejov, Levoča, Sabinov)
- 1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove
- 1453 – prvý erb Prešova
- 1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok (od kráľa Ladislava V. Pohrobka)
- 1502 – 1505 – začiatok stavby Dómu sv. Mikuláša
- 1667 – Kolégium v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka
- 1687 – Caraffove jatky, 24 popravených meštanov
- 1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburgského povstania na čele s Františkom II. Rákocim
- Koniec 18. storočia –príchod prvých Židov do Prešova
- 1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva
- 1848 – stavba 1. židovskej synagógy
- 1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov
- 16.6.1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená Slovenská republika rád
- 1923-24 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky
- 19.1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny
- 1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou
- 1972 – Solivary – sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou
Najvyšší predstavitelia mesta
Richtári
Udelením mestských privilégií v roku 1299 získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto richtár stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku 1314 . Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497. Najvyšším predstaviteľom mesta Prešov doteraz nebola žena. [2]
Obdobie od roku 1497 do roku 1577
|
Obdobie od roku 1578 do roku 1673
|
Obdobie od roku 1674 do roku 1824
|
Obdobie od roku 1825 do roku 1944
|
Predsedovia
- Arnošt Pšenička (1945)
- Pavol Pláňovský (1945)
- Rudolf Butorác (1946 - 1947)
- Pavel Košík (1948)
- Jaroslav Miča (1949)
- Jaroslav Sásik (1949 - 1951)
- Teodor Seman (1952)
- Peter Dupej (1953)
- Jozef Kövér (1954)
- Andrej Šándor (1955 - 1960)
- Emil Reinkraut (1961 - 1970)
- Milan Rovňák (1971 - 1989)
- PhDr. Ivan Benko (1990)
Primátori
- Ing. Vilam Sopko (1990 - 1994)
- Ing. Juraj Kopčák (1994 - 2002)
- Ing. Milan Benč (2002 - 2006)
- JUDr. Pavel Hagyari (2006 - 2010)
Vojenstvo
Stručné dejiny
Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, lebo sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. A až tu niekde siahajú počiatky vojenstva v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho Uhorska pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.[4]
Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku 1374, kedy dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14.storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15 ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku 1604 kedy vypuklo prvé z celého radu protihabsburských povstaní uhorských stavov až do roku 1710, kedy mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bolo mesto Prešov mnohokrát obliehané rôznymi vojskami povstalcov ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: Bočkajovi povstalci, vojska generála Basta, povstalci Juraja I. Rákociho, Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, Tököliho povstanie, Prešovské jatky generála Caraffu a povstalci vedení Františkom II. Rákocim. Prešov potom až do roku 1848 rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.[5]
Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Mesto vytvorilo národnú gardu a vyzbrojilo aj niekoľko desiatok dobrovoľníkov. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl. Napríklad: cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku 1900 kedy zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy prvej svetovej vojny a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo 1.11. 1918 pod vplyvom revolúcie v Budapešti, odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v noci potom ozbrojení vojaci rabovali obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň 1.11.1918 bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako prešovská vzbura. Bola to najkrvavejšia udalosť od Prešovských jatok (1687). Touto udalosťou sa zavŕšila jedna z dôležitých etáp vojenstva v meste Prešov.[6]
Dôležité vojenské útvary a zväzky sídliace v Prešove
Od 4. júla 1945, krátko po skončení Druhej svetovej vojny, boli na území Československa vojenské útvary reorganizované po vzore Červenej armády. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva:
- veliteľstvo pešieho pluku
- veliteľstvo streleckej divízie
- veliteľstvo tankovej divízie
- veliteľstvo motostreleckej divízie
- veliteľstvo mechanizovanej divízie
- veliteľstvo armádneho zboru
- veliteľstvo mechanizovanej brigády
Velitelia vojenskej posádky Prešov
Od roku 1960 kedy sa z Košíc do Prešova presťahovalo vojenské veliteľstvo 18. streleckej divízie vojenskej posádke v meste Prešov velili:
- plukovník Ing. Pavel Papáč
- generálmajor Ing. Zoltán Jakuš
- plukovník gšt. Ing. Stanislav Weinlich
- plukovník gšt. Ing. Imrich Andrejčák
- generálmajor Ing. František Radimský
- plukovník gšt. Ing. Marián Horský
- plukovník gšt. Ing. Emil Vestenický
- generálmajor Ing. Ján Čmilanský
- generálmajor Ing. František Butko
- plukovník gšt. Ing. Jaroslav Vývlek
- brigádny generál Ing. Miroslav Kováč
- plukovník gšt. Ing. Ján Salaganič
- brigádny generál Ing. Štefan Mečár
- brigádny generál Ing. Ondřej Novosad
Generáli - prešovskí rodáci
Od roku 1918 do roku 2009 boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v meste Prešov [7]
- brigádny generál doc. Ing. František Bartko,CSc.
- generálmajor Vojtech Gejza Danielovič
- generálporučík Ing. Alexander Mucha
- generálmajor Emil Perko
- generálmajor Jozef Zadžora
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov: 91 498 (rok 2007)
- Národnostná štruktúra
- 94,7 % Slovákov
- 1,4 % Ukrajincov
- 1,2 % Rómov
- 1 % Čechov
- 0,2 % Maďarov
- 0,5 % ostatní
- Náboženská štruktúra
- rímski katolíci - 66,77 %
- bez vyznania - 13,57 %
- grécki katolíci - a.v. - 4,82 %
- pravoslávni - 1,68 %
a iní
Kultúra
Divadlá
- Divadlo Alexandra Duchnoviča (DAD)
- Divadlo Jonáša Záborského
- Detské divadlo Babadlo
- Detské divadlo DRaK
- Divadlo Portál
Múzeá
- Krajské múzeum
- Múzeum vín
Hudba
Vďaka čulému hudobnému životu a úspechom prešovskej hudobnej produkcie si mesto Prešov vyslúžilo prezývku „slovenský Seattle"[9][10][11] či ,,mesto hudby" [12]už dávnejšie, a to hlavne prostredníctvom médií. Mnohí prešovskí hudobníci však nepôsobia len v rámci rodného mesta či regiónu, ale úspechy žnú aj v rámci celého Slovenska, okolitých štátov, či dokonca Európy.
K hudobnému životu mesta, v minulosti i dnes, však neprispieval len počet mainstreamovo úspešných hudobníkov, ale aj viac či menej (ne)známe skupiny a hudobné subkultúry, stabilne pôsobiace v podhubí mesta (žánrovo: metal, punk, alternatívna scéna, gospel, pop-rock, folk, jazz, country...), ďalej koncertné miestnosti a kluby (Véčko, Bizarre, Christiania, City Club, Za Siedmymi oknami, Wave, Ester rock club, Netopier, Staré Mexiko, Insomnia...), rockové prehliadky kapiel s dlhoročnou tradíciou (Rocková liga, vyše 20. ročníkov, Prešovský študentský Liverpool, 6. ročníkov, Rebrík...), ale aj festivaly (Sigortus, Dobrý festival, (t)urbanfest, ImROCK FEST, East Side Music Festival, Festival zlej hudby, Farfest, či Jazz Prešov...).
Medzi dôležité podujatia patria aj Dni mesta Prešov, ktoré sa konajú každoročne pri príležitosti osláv prvej písomnej zmienky mesta (k roku 2009, 762. výročie). Súčasťou osláv bývajú open-air koncerty priamo v centre na Hlavnej ulici, pričom sa na ročníkoch vystriedali viacerí hostia domácej i európskej alternatívnej scény. Patrili k ním napr. Deti Picasso (Rusko), Myster Möbius (Francúzsko/Maďarsko), Masfél (Maďarsko), Pražský Výběr II.; Laura a její tygři (Česká republika), Srečna Mladina (Slovinsko), Squartet (Taliansko), ale aj slovenské skupiny Heľenine Oči, Chiki liki tu-a, Arzén, Mango Molas, Alter Ego, Karpatské Chrbáty, Komajota atď. Súčasťou poniektorých ročníkov osláv mesta bývajú aj vedľajšie pódiá, kde môžu svoje šťastie skúšať aj mladé kapely.
Neustály prílev a modifikácia hudobných skupín, ktoré sa mnohokrát presadia i v rámci celého Slovenska, si po mnohých rokoch vyžiadala zdokumentovanie, ktorému sa dostalo prostredníctvom internetovej databázy prešovských kapiel a interpretov, pod názvom Frenkyho hudobná encyklopédia. Historicky i aktuálne stále sa rozrastajúcu databázu prešovských hudobníkov vedie novinár a vedúci redakcie prešovského Korzára, Michal Frank.
Významní prešovskí hudobníci a kapely:
Stavby
- Štátna vedecká knižnica
- Park kultúry a oddychu
- Hvezdáreň a planetárium
- Fontány a fontánky v Prešove
Pamiatky
- Bosákov dom (banka)
- Caraffova väznica (galéria)
- Konkatedrála svätého Mikuláša
- Evanjelické kolégium
- Evanjelický kostol a.v. sv Trojice
- Františkánsky kostol sv. Jozefa
- Gréckokatolícka katedrála sv. Jána Krstiteľa
- Gréckokatolícky biskupský palác
- Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa Alexandra Nevského
- Prešovská kalvária - významná pamiatka z prvej polovice 18. storočia. Stavba začala r. 1721 a ukončená bola okolo 1752. Stavbu viedli jezuiti, ktorí spravovali rím.-kat. farnosť. Kalvária sa skladá zo 16. barokových kaplniek a kostolíkom k úcte sv. Kríža, ktorý je postavený na najvyššom bode.
- Radnica
- Židovská synagóga (jedna z najkrajších na Slovensku)
- Kumšt (vodohospodárska stavba, teraz židovské múzeum)
- Bašta
Galéria
-
Evanjelické gymnázium
-
Renesančný dom Žigmunda Rákociho
-
Neskorogotická Caraffova väznica
-
Synagóga
-
Kováčska bašta
-
Radnica
-
Pravoslávny katedrálny chrám Alexandra Nevského
-
Kalvária
Šport
- Futbalový štadión 1.FC Tatran Prešov
- Mestská viacúčelová športová hala
- Tatran Handball Arena (domovský štadión HT Tatran Prešov)
- Ženská hádzanárska hala - Sidlisko II, pri rieke Torysa, neďaleko Kaufland-u
- Sedlo Aréna (domovský štadión HK Lietajúce kone Prešov)
- Uličná liga vo futbale
Pravidelné podujatia
- Akademický Prešov - festival študentského umenia
- Turbanfest - festival alternatívnej hudby, divadiel a workshopov
- Prešovská hudobná jar (koncerty vážnej hudby)
- Zlatý súdok - prehliadka karikaturistov z celého sveta
- Týždeň slovenských knižníc
- Deň Zeme
- Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí
- Festival paličkovanej čipky - medzinárodná účasť paličkárok - trvá 1 týždeň. Prvé dni sú kurzy paličkovanej čipky a ku koncu týždňa je už samotná akcia spojená s predvádzaním paličkovania a predaja všetkého čo súvisí s touto technikou.
- Festival zlej hudby
- Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel
- Prešovské kultúrne leto
- Festival Sigord
- Farfest - farský festival na sídlisku Sekčov
- Muvina - prehliadka vín
- Prešovská hudobná jeseň (koncerty vážnej hudby)
- JAZZ Prešov - Medzinárodný jazzový festival
- Súťaž mladých barmanov a čašníkov - EUROCUP
- IMAGE - Módna prehliadka
- Opálové zrnko - súťaž podnikateľov
- Gorazdov literárny Prešov
- Prešovský študentský Liverpool - mladé hudobné talenty
- Vianočný salón - výstava prešovských výtvarníkov
- Silvester - spoločná oslava nového roka
- Guitar Night
Hospodárstvo a infraštruktúra
Doprava
- Dopravný podnik mesta Prešov, a.s. - autobusová a trolejbusová mestská hromadná doprava
- SAD Prešov, a.s. - autobusová prímestská a diaľková hromadná doprava
- Železničná stanica Prešov
Školstvo
Vysoké školy
- Prešovská univerzita v Prešove
- Technická univerzita Košice, Fakulta výrobných technológií
- Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove
- Bankovní institut, vysoká škola, Konzultačné stredisko, Prešov
Základné a stredné školy
Pozri: Zoznam základných a stredných škôl v Prešove
Osobnosti
- Ladislav Berčeni- francúzsky maršal slovenského pôvodu
- Oskar Berger - americký politický karikaturista
- Jakub Bogdani - dvorný maliar na anglickom kráľovskom dvore
- Ján Borodáč - slovenský herec a divadelný režisér
- Fero Fenič - český režisér, dokumentarista, majiteľ štúdia FEBIO
- Mário "Gapa" Garbera - slovenský saxofónista, líder skupiny Groovin Heads
- Arpad Godla - filmový herec, divadelný herec v Spojenom kráľovstve
- Edmund Hleba - literárny historik
- Rudolf Horváth - hádzanár, majster sveta, tréner, funkcionár a telovýchovný odborník
- Ivana Christová - prvá Miss Česko-Slovensko (1989)
- Ján Kalina, vlastným menom Ladislav Schwarz - slovenský rozhlasový kabaretiér, docent VŠMU, politický väzeň
- Agneša Kalinová - manželka Jána Kalinu, redaktorka a hlásateľka rádia Slobodná Európa, prekladateľka, politická väzenkyňa
- Kálmán Kertész - významný entomológ - dipterológ
- Katarína Knechtová - slovenská speváčka
- Peter Kocák - akademický maliar
- Katarína Koščová - slovenská speváčka, víťazka Slovensko hľadá SuperStar
- Peter Kónya - historik
- Juraj Kukura - slovenský (medzinárodný) herec
- Elena Lacková - spisovateľka
- Yehuda Lahav, vlastným menom Štefan Weizslovits - zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu v Tel Avive
- Leopold Lahola - slovenský dramatik, prozaik, scenárista a filmový režisér
- Peter Lipa - slovenský jazzman
- Pál Maléter, maďarský minister obrany, vodca povstalcov v maďarskej protisovietskej revolúcii roku 1956, po jej potlačení obesený 16. júna 1958 v Budapešti
- René Matlovič - slovenský geograf, rektor univerzity
- Maroš Mazúr - manažér skupiny MLOCI, Heleny a Jiřího Růžičkovcov, spoluzakladateľ Nadácie SLON
- Peter Nagy - slovenský spevák
- Irina Nevická - ukrajinská spisovateľka
- Matúš Oľha - slovenský divadelný a televízny režisér
- Pavol Petrus - literárny vedec
- Peter Rašev - slovenský herec a divadelný režisér
- Ján Adam Rayman - uhorský lekár a lekárnik, prvý na európskom kontinente vykonal očkovanie
- Michal Ruttkay - slovenský režisér
- Adrián Swaton - jeden z najznámejších slovenských zberateľov autogramov. Vo svojej súkromnej zbierke má viac ako 5.000 kusov originálnych podpisov,fotografií,listov a dokumentov podpísaných osobnosťami z celého sveta.
- Andrej Šilan - slovenský herec a divadelný režisér
- Peter Švorc - historik a vydavateľ
- Ivan Tásler - slovenský skladateľ, gitarista a spevák, líder skupiny IMT Smile
- Štefan Tóbik - slovenský jazykovedec, dialektológ
- Ferdinand Uličný - slovenský historik
- Fedor Vico - rusínsky karikaturista
- Ján Weber - politik a lekár, autor spisu Amuletum - to gest Zpráwa krátká a potřebná o Moru, gakýchby Prostředků náležitých y Zdrawj y Nemocnj w Čase Moru užjwati měli
- Jonáš Záborský - slovenský básnik, prozaik, dramatik, novinár a historik.
- Milka Zimková - slovenská spisovateľka, autorka diela Pásla kone na betóne
- Monika Žigová- slovenská herečka
- Dušan Pončák - akademický sochár
Partnerské mestá
Partnerskými mestami Prešova sú tieto mestá:
- Brugherio, Taliansko
- Keratsini, Grécko
- La Courneuve, Francúzsko
- Nyíregyháza, Maďarsko
- Nowy Sącz, Poľsko
- Mukačevo, Ukrajina
- Pittsburgh, Spojené štáty
- Praha 10, Česko
- Remscheid, Nemecko
- Rishon Le Zion, Izrael
- Gabrovo, Bulharsko
Panoráma
Referencie
- ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.14
- ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.39
- ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.40
- ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.13
- ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.26
- ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.33
- ↑ Štaigl, J., a kolektív: Generáli - slovenská vojenská generalita 1918 -2009, Magnet Press, Slovakia 2009
- ↑ 2.armádny zbor na konci tisícročia, vydalo Oddelenie výchovy a kultúry, Veliteľstvo 2.armádneho zboru Prešov, rok 2000, str. 7
- ↑ Prešov. Presov.info/sk. prístup: 29.06.2009
- ↑ Predstavujeme skupinu Hrdza. Folk.sk prístup: 29.06.2009
- ↑ Prečo prezývajú Prešov "slovenský Seattle". Frenky.sk. prístup: 29.06.2009
- ↑ http://www.vecernik.po.sk/obsah/obrazky/2005_10_09_11V.pdf prístup: 10.01.2010
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prešov