Molpír: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
doplnenie o povesť
Značky: možný vandalizmus vizuálny editor
nadpis
Riadok 93: Riadok 93:
| footnotes =
| footnotes =
}}
}}

'''Molpír''' je vrch ({{mnm|354|w}}) nad obcou [[Smolenice]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a [[pravek]]é aj [[Slovania|slovanské]] [[hradisko (archeológia)|hradisko]] na tomto vrchu.
'''Molpír''' je vrch ({{mnm|354|w}}) nad obcou [[Smolenice]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a [[pravek]]é aj [[Slovania|slovanské]] [[hradisko (archeológia)|hradisko]] na tomto vrchu.


Riadok 101: Riadok 102:
Zánik hradiska súvisí s množstvom [[kov]]ových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, avšak jedinou [[obeť]]ou vojenského konfliktu, ktorú doložil archeologický výskum, bol obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z [[východ]]u, ale pravdepodobne vzájomné konflikty domácich skupín, súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou [[kočovník]]ov v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]], označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé [[predmet]]y zdobené odlišným [[štýl]]om, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.
Zánik hradiska súvisí s množstvom [[kov]]ových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, avšak jedinou [[obeť]]ou vojenského konfliktu, ktorú doložil archeologický výskum, bol obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z [[východ]]u, ale pravdepodobne vzájomné konflikty domácich skupín, súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou [[kočovník]]ov v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]], označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé [[predmet]]y zdobené odlišným [[štýl]]om, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.


⚫
=== Molpírska povesť ===
.........................................

⚫
=== '''Molpírska povesť''' ===
K miestu sa viaže aj jedna veľmi stará povesť, ktorá parafrázovanie znie nejak takto: ''Pred dávnymi časmi sa na vrchu Molpír usadili Veľkí učitelia, ktorí sa rozhodli vzdelávať ľudí. Vybudovali spoločne mesto a žili vo vzájomnej zhode. Veľkí učitelia sa však báli „bytostí z neba“, preto budovali podzemné chodby. Jedného dňa sa objavilo obrovské svietiace mesto a na Molpíre zavládla panika. Z neba pršali žiariace gule, ktoré vybuchovali. Všetko bolo zničené, nezostal kameň na kameni a život sa sem už nikdy nevrátil. Kto tam neskôr vstúpil, vypadali mu zuby, vlasy a vo veľkých bolestiach umrel. Či sa niekomu podarilo katastrofu prežiť, sa nevie.''
K miestu sa viaže aj jedna veľmi stará povesť, ktorá parafrázovanie znie nejak takto: ''Pred dávnymi časmi sa na vrchu Molpír usadili Veľkí učitelia, ktorí sa rozhodli vzdelávať ľudí. Vybudovali spoločne mesto a žili vo vzájomnej zhode. Veľkí učitelia sa však báli „bytostí z neba“, preto budovali podzemné chodby. Jedného dňa sa objavilo obrovské svietiace mesto a na Molpíre zavládla panika. Z neba pršali žiariace gule, ktoré vybuchovali. Všetko bolo zničené, nezostal kameň na kameni a život sa sem už nikdy nevrátil. Kto tam neskôr vstúpil, vypadali mu zuby, vlasy a vo veľkých bolestiach umrel. Či sa niekomu podarilo katastrofu prežiť, sa nevie.''


Verzia z 19:25, 2. september 2017

Hradisko Molpír
(Molpír)
Hradisko
Vrch Molpír, pohľad od kostola
Štát Slovensko
Kraj Trnavský
Okres Trnava
Mesto Smolenice
Súradnice 48°30′39″S 17°25′25″V / 48,510861°S 17,423539°V / 48.510861; 17.423539
Štátny znak SR Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Hradisko Molpír
ÚZPF[2]
 - číslo 1013/1
 - dátum zápisu 17. 9. 1963
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Molpír je vrch (354 m n. m.) nad obcou Smolenice v Malých Karpatoch a praveké aj slovanské hradisko na tomto vrchu.

Na vrchu Molpír nad Smolenicami v Malých Karpatoch sa približne v šiestom storočí pred Kr. (staršia železná doba – halštatská doba) na rozlohe 12 – 14 hektárov rozprestieralo veľké hradisko. Skladalo sa z troch nádvorí chránených valmi. Impozantné opevnenie bolo postavené z voľne kladeného kamenia, spevnené násypmi a drevenými konštrukciami. Našli sa tu základy veží, opevnených brán a okrúhla bašta. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavaný rad obytných drevených zrubov. Na najlepšie chránenom, hornom nádvorí, „akropole“, boli tiež rady terás s obydliami. Nachádzalo sa tu aj Kultové miesto, ktorého miesto bolo vytesané do skaly (202 x 6 m). V ňom boli tri obetiská (ohniská), pri nich lebka a kosti asi dvojročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité a geometrické idoly. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Zistili sa stopy po vyspelej remeselnej výrobe a spracovávaní železa a bronzu.

Ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva (nástroje, zbrane, nože), odlievaní bronzu (tégliky), výrobe kamenných žarnovov, ale zdá sa, že najdôležitejšou bola výroba nití a tkanín, na čom sa zakladal obchod obyvateľov hradiska. Kontakt s vyspelým juhovýchodoalpským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, jantárové a sklené perly i napodobneniny bronzových nádob v keramike. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 ľudí. Hradisko na styku kalenderberskej a lužickej kultúry bolo zničené niekedy začiatkom 6. storočia pred Kr.

Zánik hradiska súvisí s množstvom kovových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, avšak jedinou obeťou vojenského konfliktu, ktorú doložil archeologický výskum, bol obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z východu, ale pravdepodobne vzájomné konflikty domácich skupín, súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou kočovníkov v Karpatskej kotline, označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé predmety zdobené odlišným štýlom, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.

Molpírska povesť

K miestu sa viaže aj jedna veľmi stará povesť, ktorá parafrázovanie znie nejak takto: Pred dávnymi časmi sa na vrchu Molpír usadili Veľkí učitelia, ktorí sa rozhodli vzdelávať ľudí. Vybudovali spoločne mesto a žili vo vzájomnej zhode. Veľkí učitelia sa však báli „bytostí z neba“, preto budovali podzemné chodby. Jedného dňa sa objavilo obrovské svietiace mesto a na Molpíre zavládla panika. Z neba pršali žiariace gule, ktoré vybuchovali. Všetko bolo zničené, nezostal kameň na kameni a život sa sem už nikdy nevrátil. Kto tam neskôr vstúpil, vypadali mu zuby, vlasy a vo veľkých bolestiach umrel. Či sa niekomu podarilo katastrofu prežiť, sa nevie.

Referencie

  1. ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  2. ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.

Externé zdroje

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Molpír&oldid=6545976“