Stratenská jaskyňa: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Stratenska Jaskyňa
d Verzia používateľa 81.92.254.40 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od MBi
Značka: rollback
Riadok 98: Riadok 98:
'''Stratenská jaskyňa''' sa nachádza v južnej časti [[Slovenský raj|Slovenského raja]], v krasovej oblasti nazývanej [[Spišsko-gemerský kras]] na krasovej planine Duča. [[Jaskyňa|Jaskyňu]] objavili [[1. decembra]] [[1972]] členovia Speleologického klubu Slovenský raj v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], Vladimír Košel a RNDr. Jaroslav Volek.<ref name=Tur>Oľga Turócziová: ''Spišiaci v objatí hlbín'', in: "Krásy Slovenska" R. LXIX č. 5/92, s. 56</ref> Vchod do jaskyne sa nachádza v ľavom svahu krasovej doliny Tiesňavy južne od obce [[Stratená]]. S dlžkou 18 545 m bola druhou najdlhšou jaskyňou Slovenska.<ref name=Tur/> V roku [[1994]] ju speleológovia prepojili so susediacou [[Jaskyňa Psie diery|jaskyňou Psie diery]] a vzniknutý krasový systém je s dĺžkou 22 km chodieb, siení a priepastí druhý najdlhší zo [[Slovenské jaskyne|slovenských jaskýň]].
'''Stratenská jaskyňa''' sa nachádza v južnej časti [[Slovenský raj|Slovenského raja]], v krasovej oblasti nazývanej [[Spišsko-gemerský kras]] na krasovej planine Duča. [[Jaskyňa|Jaskyňu]] objavili [[1. decembra]] [[1972]] členovia Speleologického klubu Slovenský raj v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], Vladimír Košel a RNDr. Jaroslav Volek.<ref name=Tur>Oľga Turócziová: ''Spišiaci v objatí hlbín'', in: "Krásy Slovenska" R. LXIX č. 5/92, s. 56</ref> Vchod do jaskyne sa nachádza v ľavom svahu krasovej doliny Tiesňavy južne od obce [[Stratená]]. S dlžkou 18 545 m bola druhou najdlhšou jaskyňou Slovenska.<ref name=Tur/> V roku [[1994]] ju speleológovia prepojili so susediacou [[Jaskyňa Psie diery|jaskyňou Psie diery]] a vzniknutý krasový systém je s dĺžkou 22 km chodieb, siení a priepastí druhý najdlhší zo [[Slovenské jaskyne|slovenských jaskýň]].


Výnimočnosť Stratenskej jaskyne spočíva hlavne v mohutnosti jej podzemných priestorov. Najväčší priestor jaskyne, a tiež celého slovenského podzemia, je '''Rozprávkový dóm''' s dĺžkou 192 m, šírkou 46 m, priemernou výškou 11 m, plochou 9 040 m<sup>2</sup> a objemom 79 017 m<sup>3</sup> - najväčší jaskynný priestor Slovenska. Kvapľová výzdoba jaskyne je pomerne bohatá, zvláštnosťou jaskyne sú kopovité či kužeľovité [[Stalagmit|stalagmity]]. Priestory jaskyne boli vytvorené rozšírením puklín vo [[Vápenec|vápenci]] vodami rieky [[Hnilec (rieka)|Hnilec]].Milan Brychta MIšo Kern Peťo Ružička Peťo Vrabel Luboš Vitek Vlasto Sasko
Výnimočnosť Stratenskej jaskyne spočíva hlavne v mohutnosti jej podzemných priestorov. Najväčší priestor jaskyne, a tiež celého slovenského podzemia, je '''Rozprávkový dóm''' s dĺžkou 192 m, šírkou 46 m, priemernou výškou 11 m, plochou 9 040 m<sup>2</sup> a objemom 79 017 m<sup>3</sup> - najväčší jaskynný priestor Slovenska. Kvapľová výzdoba jaskyne je pomerne bohatá, zvláštnosťou jaskyne sú kopovité či kužeľovité [[Stalagmit|stalagmity]]. Priestory jaskyne boli vytvorené rozšírením puklín vo [[Vápenec|vápenci]] vodami rieky [[Hnilec (rieka)|Hnilec]].


V priestoroch jaskyne '''Psie diery''' sa nachádzajú najbohatší náleziská kostí [[Medveď jaskynný|medveďa jaskynného]] na Slovensku, čo z nej robí významnú paleontologickou lokalitu.
V priestoroch jaskyne '''Psie diery''' sa nachádzajú najbohatší náleziská kostí [[Medveď jaskynný|medveďa jaskynného]] na Slovensku, čo z nej robí významnú paleontologickou lokalitu.


yaskyňa priamo súvisí s [[Dobšinská ľadová jaskyňa|Dobšinskou ľadovou jaskyňou]], prepojenie s ňou však nebolo nikdy realizované, aby sa nenarušila špecifická mikroklíma ľadovej jaskyne. V budúcnosti sa uvažuje o vykopaní umelého vchodu do jaskyne blízko vchodu do Dobšinskej ľadovej jaskyne a jej sprístupnenie.
Jaskyňa priamo súvisí s [[Dobšinská ľadová jaskyňa|Dobšinskou ľadovou jaskyňou]], prepojenie s ňou však nebolo nikdy realizované, aby sa nenarušila špecifická mikroklíma ľadovej jaskyne. V budúcnosti sa uvažuje o vykopaní umelého vchodu do jaskyne blízko vchodu do Dobšinskej ľadovej jaskyne a jej sprístupnenie.


== Chránené územie ==
== Chránené územie ==

Verzia z 12:09, 29. január 2020

Stratenská jaskyňa
národná prírodná pamiatka
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okres Rožňava
Obec Dobšiná
Súradnice 48°51′43″S 20°19′08″V / 48,8618917°S 20,3187861°V / 48.8618917; 20.3187861
Správa SSJ - Správa slovenských jaskýň
Kód 1792
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Stratenská jaskyňa sa nachádza v južnej časti Slovenského raja, v krasovej oblasti nazývanej Spišsko-gemerský kras na krasovej planine Duča. Jaskyňu objavili 1. decembra 1972 členovia Speleologického klubu Slovenský raj v Spišskej Novej Vsi, Vladimír Košel a RNDr. Jaroslav Volek.[1] Vchod do jaskyne sa nachádza v ľavom svahu krasovej doliny Tiesňavy južne od obce Stratená. S dlžkou 18 545 m bola druhou najdlhšou jaskyňou Slovenska.[1] V roku 1994 ju speleológovia prepojili so susediacou jaskyňou Psie diery a vzniknutý krasový systém je s dĺžkou 22 km chodieb, siení a priepastí druhý najdlhší zo slovenských jaskýň.

Výnimočnosť Stratenskej jaskyne spočíva hlavne v mohutnosti jej podzemných priestorov. Najväčší priestor jaskyne, a tiež celého slovenského podzemia, je Rozprávkový dóm s dĺžkou 192 m, šírkou 46 m, priemernou výškou 11 m, plochou 9 040 m2 a objemom 79 017 m3 - najväčší jaskynný priestor Slovenska. Kvapľová výzdoba jaskyne je pomerne bohatá, zvláštnosťou jaskyne sú kopovité či kužeľovité stalagmity. Priestory jaskyne boli vytvorené rozšírením puklín vo vápenci vodami rieky Hnilec.

V priestoroch jaskyne Psie diery sa nachádzajú najbohatší náleziská kostí medveďa jaskynného na Slovensku, čo z nej robí významnú paleontologickou lokalitu.

Jaskyňa priamo súvisí s Dobšinskou ľadovou jaskyňou, prepojenie s ňou však nebolo nikdy realizované, aby sa nenarušila špecifická mikroklíma ľadovej jaskyne. V budúcnosti sa uvažuje o vykopaní umelého vchodu do jaskyne blízko vchodu do Dobšinskej ľadovej jaskyne a jej sprístupnenie.

Chránené územie

Stratenská jaskyňa je národná prírodná pamiatka, ktorú spravuje Správa slovenských jaskýň. Nachádza sa v katastrálnom území mesta Dobšiná v okrese Rožňava v Košickom kraji. Územie bolo vyhlásené či novelizované v roku 2001. Ochranné pásmo nebolo stanovené.

Predmetom ochrany je Ochrana 21485 m dlhej 194 m hlbokej fluviokrasovej jaskyne v Slovenskom raji so sintrovou výzdobou a podzemnými jazierkami, vytvorenej v triasovom wettersteinskom (svetlom) vápenci.[2]

Referencie

  1. ↑ a b Oľga Turócziová: Spišiaci v objatí hlbín, in: "Krásy Slovenska" R. LXIX č. 5/92, s. 56
  2. ↑ Národná prírodná pamiatka Stratenská jaskyňa [online]. . Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stratenská jeskyně na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stratenská_jaskyňa&oldid=6974480“