Ľudovít Napoleon Bonaparte

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Louis-Napoleon Bonaparte)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ľudovít Napoleon Bonaparte (Napoleon III.)
Ľudovít Napoleon Bonaparte
francúzsky prezident a cisár

Narodenie 20. apríl 1808
Paríž, Francúzsko
Úmrtie 9. január 1873 (64 rokov)
Chislehurst (súčasť Londýna), Spojené kráľovstvo

Ľudovít Napoleon (Bonaparte) (vlastným menom (Charles)-Louis-Napoléon Bonaparte) resp. ako cisár Napoleon III. (* 20. apríl 1808 – † 9. január 1873) bol 1848-1852 francúzsky prezident a po štátnom prevrate 1852-1870 francúzsky cisár (druhé francúzske cisárstvo). Zosadený bol v roku 1870 republikánskou revolúciou.

Bol synovcom Napoleona I. Bonaparte, synom holandského kráľa Ľudovíta Bonaparte a kráľovnej Hortensie de Beauharnais. Po páde vlády francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa Orlean - Bourbon v roku 1848 bol zvolený za prezidenta druhej Francúzskej republiky. V roku 1852 vykonal štátny prevrat a reštauroval francúzske cisárstvo. Po smrti Napoleona II. syna Napoleona I. bol v roku 1852 korunovaný ako francúzsky cisár Napoleon III. Bojoval v bitke pri Sedane proti Severonemeckému spolku. Prehral a bol zosadený z trónu. Po porážke Napoleona III. pri Sedane Severonemecký spolok vyhlásil jednotný štát v sídle francúzskych kráľov Versailles.

Jeho manželkou bola Eugenia, grófka de Teby, dcéra španielskeho vojvodu z Montija. Mali spolu jedného syna, korunného princa Napoleona Eugena.

Vláda a politika[upraviť | upraviť zdroj]

Podporoval zjednotenie Talianska pod vedením Sardínsko-piemontského kráľa Viktora Emanuela Savojského. V roku 1859 porazili jeho vojská rakúsku armádu a dopomohli ku konečnému zjednoteniu Talianskeho kráľovstva. Zasahoval aj do Mexickej politiky. Jeho výprava sa skončila fiaskom a popravou cisára Mexika Maximiliána Habsburského. Francúzsky vplyv ohrozovalo Pruské kráľovstvo pod vedením kancelára von Bismarcka a kráľa Viliama I.

Napoleon III. zmodernizoval Francúzsko. Nechal budovať nové železnice, hospice, uskutočnil prestavbu Paríža. Dúfal, že sa mu podarí obnoviť vojnovú slávu Napoleona I. Bol proti zjednoteniu Nemecka pod vedením Pruska. V roku 1870 bola rozpútaná francúzsko-pruská vojna. Táto vojna bola pre Francúzsko veľkou prehrou v rozhodujúcej bitke pri Sedane. Prusi tu Napoleona III. zajali a o dva dni neskôr ho v Paríži vyhlásili za zosadeného. Nasledoval pád cisárstva a vyhlásenie Tretej republiky.

V roku 1871 sa vo francúzskom zámku Versailles konalo slávnostné vyhlásenie zjednoteného Nemecka. Cisárom zjednoteného Nemecka bol korunovaný pruský kráľ Viliam I..

Napoleon III. s rodinou odišiel do Anglicka, kde mu bol ponúknutý exil. Je pochovaný v cisárskej krypte sv. Michala vo Farnborough, v grófstve Hampshire v Anglicku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]