Portál:Umenie/Odporúčaný článok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


Obsah[upraviť zdroj]

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52 | 53

1[upraviť zdroj]

Victor Hugo v roku 1886.

Victor Marie Hugo (* 26. február 1802, Besançon, Francúzsko – † 22. máj 1885, Paríž) bol francúzsky básnik, prozaik, dramatik, románopisec, politik a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskeho romantizmu.

V roku 1837 bol vymenovaný za dôstojníka čestnej légie. Roku 1845 vstúpil do politiky a bol vymenovaný za paira, v komore pairov sa vyslovoval za návrat Ľudovíta Bonaparta, po zrušení pairstva (1848) úspešne kandidoval do ústavodarného zhromaždenia (na listine Constitutionelu) ako zástanca pravicovej politiky. Ľavicovým politikom sa stal až v októbri 1849. Odvtedy vystupoval ako odporca Ľudovíta Bonaparta a zástanca liberálneho socializmu. Z tohto dôvodu odišiel po štátnom prevrate (2. december 1851) do exilu a usadil sa v Bruseli, potom na ostrovoch Jersey a Guernsey. Do Paríža sa vrátil až v roku 1870. Roku 1871 bol zvolený do bordeauxského zhromaždenia, z ktorého veľmi skoro vystúpil. Roku 1875 sa stal senátorským delegátom a onedlho na to senátorom. Roku 1881 bol znova zvolený ako senátorský delegát a roku 1882 sa opäť stal senátorom.

Ako spisovateľ sa stretol s veľkým úspechom, najprv s dielom Notre-Dame de Paris z roku 1831 a neskôr Les Miserables z roku 1862.


2[upraviť zdroj]

Pamätná tabuľa Dezidera HoffmannaBanskej Štiavnici.

Dezider Hoffmann (iné mená: Dežo Hoffmann, Dezo Hoffmann; * 24. máj 1912, Banská Štiavnica – † 26. marec 1986, Londýn) bol slovenský fotograf, fotožurnalista a kameraman. Medzinárodne uznávaným sa stal vďaka snímkam osobností ako napríklad Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando, Jerry Lee Lewis, Elton John, Bob Marley, Cliff Richard, Sophia Loren, Frank Sinatra, Tom Jones, Duke Ellington, Oscar Peterson, Louis Armstrong, Jimi Hendrix či skupín Animals, Cream, Yardbirds, Rolling Stones a predovšetkým Beatles.


3[upraviť zdroj]

Pohľad na oltárkostole sv. Stanislava, Vilnius, Litva.

Baroková architektúra je obdobie architektúry 17.18. storočia. Barok bol predovšetkým obdobím monumentálnych stavieb, ktoré porušovali všetky dovtedajšie pravidlá. Vzniklo množstvo cirkevných stavieb (kostoly, kláštory) a takmer rovnaké množstvo svetských stavieb (mestské domy pre vidieckych šľachticov, nazývané „hotely“, paláce, letohrádky, kaštiele, zámky, školyradnice). Medzi jeho charakteristické rysy patria bohaté i náročné tvary, mohutný dojem a iluzívna výzdoba, ktoré sa prejavovali predovšetkým na monumentálnych stavbách, ktoré majú pôsobiť na diváka a prezentovať bohatstvo aj moc.


4[upraviť zdroj]

Ukážka ručne písaného textu Rgvédu zo začiatku 19. storočia.

Dévanágarí (sans. देवनागरी dēvanāgarī, výslovnosť v modernej hindčine [dévnágrí]) alebo nágarí (sans. नागरी nāgarī) alebo (v slovenčine aj nepresne) devanágari či devanagari je písmo typu abugida, ktoré sa používa v IndiiNepále. Píše sa zľava doprava, nerozoznáva veľké znaky od malých a má charakteristickú horizontálnu čiaru, ktorá prechádza hornou časťou znakov a spája ich. Dévanágarí je hlavným písmom hindčiny, maráthčinynepálčiny. Od 19. storočia je najčastejším písmom na zápis sanskrtu a jazyka páli. Dévanágarí sa používa aj v gudžarčine (godžračtine), bhílčine, bhódžpurčine, kónkánčine, magahčine, maithilčine, márvárčine, nevarčine, pahárčine (garhvalčinekumaončine), santhalčine, jazyku tharu a niekedy v sindhčine, pandžábčinekášmirčine. Kedysi sa používala na zápis gudžarátčiny.


5[upraviť zdroj]

Danubiana v roku 2014.

Danubiana Meulensteen Art Museum, alebo skrátene Danubiana, je múzeum a galéria moderného umenia nachádzajúce sa asi 15 km južne od Bratislavy blízko mestskej časti Čunovo. Múzeum sa nachádza na polostrove na toku rieky Dunaj. Bolo otvorené 5. septembra 2000. V roku 2014 sa areál dočkal rozsiahlej rekonštrukcie.


6[upraviť zdroj]

Hlavné sídlo Slovenského národného múzea.

Slovenské národné múzeum (SNM) je vrcholná štátna zbierkotvorná, vedeckovýskumná a kultúrno-vzdelávacia inštitúcia v oblasti múzejnej činnosti na Slovensku.

Na základe prieskumu a vedeckého výskumu zhromažďuje, dokumentuje, odborne spracováva, vedecky zhodnocuje, ochraňuje, sprístupňuje a vo verejnom záujme využíva zbierkové predmety ako doklady vývoja slovenskej prírody a spoločnosti, slovenského národa a etnických spoločenstiev. Plní úlohy súvisiace s tvorbou, evidenciou a ochranou zbierok ako súčasti národného kultúrneho dedičstva.

V rámci kultúrno-vzdelávacej činnosti prezentuje zbierkové fondy prostredníctvom stálych expozícií a výstav doma i v zahraničí a realizuje aj ďalšie formy múzejnej komunikácie. Rieši vedeckovýskumné úlohy a výsledky sprístupňuje verejnosti formou vydavateľskej a publikačnej činnosti.

Slovenské národné múzeum bolo zapojené do digitalizácie kultúrneho dedičstva Slovenska, vzniknutý digitálny obsah je sprístupnený na portáli Slovakiana.


7[upraviť zdroj]

Jules Verne v roku 1878.

Jules Gabriel Verne (* 8. február 1828, Nantes, Francúzsko – † 24. marec 1905, Amiens, Francúzsko) bol francúzsky spisovateľ sci-fi a dobrodružného žánru. Jeho knihy sú dodnes obľúbené hlavne medzi mládežou. Jeho romány, vždy dobre zdokumentované, sú vo všeobecnosti zasadené do druhej polovice 19. storočia s prihliadnutím na technologický pokrok tej doby. Okrem svojich románov napísal množstvo hier, poviedok, autobiografických správ, poézií, piesní a vedeckých, umeleckých a literárnych štúdií. Jeho tvorba bola od začiatku kinematografie adaptovaná pre film a televíziu, ako aj pre komiksy, divadlo, operu a hudbu.

Medzi jeho najznámejšie diela patria: Tajomný ostrov, Cesta na Mesiac, Dvadsaťtisíc míľ pod morom, Cesta do stredu Zeme, Cesta okolo sveta za 80 dní, Pätnásťročný kapitán, Deti kapitána Granta, Päť týždňov v balóne, Dva roky prázdnin, Michail Strogov, Okolo mesiaca, Maják na konci sveta, Tajomný hrad v Karpatoch, Vynález skazy, Barón Prášil, Muž z Hongkongu, Pán sveta, Ukradnutá vzducholoď, Tajomstvo Oceľového mesta, Na kométe, 800 míľ po Amazone, Kapitán Nemo, Lodník na Dunaji, Paríž v 20. storočí a iné.


8[upraviť zdroj]

Budova Conservatoire national supérieur d'art dramatique.

Conservatoire national supérieur d'art dramatique (Národné konzervatórium dramatických umení) je francúzska grande école (vysoká škola).

Pochádza z obdobia École royale de chant et de déclamation, založenej v roku 1784, kde bolo rozprávanie pre hudobníkov skôr vedľajším predmetom. To vysvetľuje aj pojem konzervatórium, ktorý sa všeobecne používa pre hudobné školy, nie však pre dramatické školy.


9[upraviť zdroj]

Pohľad na most z hradného kopca.

Most SNP (od roku 1993 do 28. augusta 2012 Nový most) je jednopylónový, oceľový, cestný, zavesený most vejárového dizajnu cez DunajBratislave. Je to jediný most v Bratislave, ktorý nemá žiadny pilier v prúde rieky Dunaj, čím je to bratislavský most s najväčším hlavným rozpätím a tým vo všeobecnosti klasifikovaný ako najväčší v Bratislave. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby. Most patrí do asociácie World Federation of Great Towers, pričom je to 28. a najnižšia stavba tejto asociácie a súčasne jediná stavba tejto asociácie, ktorá slúži ako pylón mosta. Od 16. mája 2018 je most národná kultúrna pamiatka.


10[upraviť zdroj]

Obraz Mona Lisa (asi 1503 – 1516).

Mona Líza alebo Mona Lisa (tal. Monna Lisa alebo Mona Lisa alebo La Gioconda) je obraz talianskeho renesančného umelca Leonarda da Vinciho, ktorého vznik je datovaný približne do obdobia rokov 1503 – 1505.

Portrét zobrazuje Lisu Gherardini, manželku florentského obchodníka Francesca di Bartolomeo di Zanobi del Giocondo, oblečenú podľa súdobej florentskej módy, na pozadí pahorkatej krajiny. Pri pohľade na obraz pozornosť púta predovšetkým legendárny „záhadný úsmev“ Mony Lízy a jej prenikavý pohľad, ktorým akoby sa skutočne dívala z obrazu. Je to jedno z najznámejších umeleckých diel v dejinách výtvarného umenia.


11[upraviť zdroj]

Stavba nachádzajúca sa na Liberty IslandNew York Harbor.

Socha slobody (angl. Statue of Liberty, plným názvom Liberty Enlightening the World – „Sloboda osvetľujúca svet“) stojí v New YorkuUSA na ostrove Liberty Island. Jednotlivé časti samotnej sochy boli zhotovené vo Francúzsku pod vedením sochára Frédérica Auguste Bartholdiho a následne prevezené a v roku 1886 spojené v celok na podstavci v Spojených štátoch amerických.


12[upraviť zdroj]

Slovenská národná galériaBratislave pri Vajanského nábreží.

Slovenská národná galéria, skrátene SNG, je vrcholná slovenská štátna umeleckohistorická, zberateľská, vedeckovýskumná a kultúrno-výchovná inštitúcia, sídliaca v Bratislave. Slovenská národná galéria bola zapojená do digitalizácie kultúrneho dedičstva Slovenska, vzniknutý digitálny obsah je sprístupnený na portáli Slovakiana, resp. prostredníctvom vlastného on-line katalógu výtvarných diel SNG, Web umenia.


13[upraviť zdroj]

Pablo Picasso v roku 1962.

Pablo Picasso (* 25. október 1881, Malaga Španielsko – † 8. apríl 1973, Mougins Francúzsko), bol španielsky maliar a sochár, významný umelec 20. storočia. Žil takmer celý život vo Francúzsku. Jeho otec bol José Ruiz y Blasco; jeho matka María Picasso y López. V mladosti sa podpisoval ako Ruiz Blasco po svojom otcovi, ale približne od roku 1901 začal používať meno svojej matky.


14[upraviť zdroj]

Fotka z roku 2004.

Veľký čínsky múr alebo Čínsky múr (čín. 長城 – Čhang-čcheg) je starý systém opevnenia, ktorý sa ťahá naprieč severnou Čínou. Dnešný vzhľad má predovšetkým z výstavby z 15. až začiatku 17. storočia za dynastie Ming. Jeho účelom bolo chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi. Podobné opevnenia proti vpádom kočovných kmeňov boli však budované už v dávnejších dobách.


15[upraviť zdroj]

Leonardo da Vinci v roku 1885.

Leonardo da Vinci, celým menom Leonardo di ser Piero da Vinci, (* 15. apríl 1452, Vinci, Taliansko – † 2. máj 1519, zámok Clos Lucé, Amboise, Francúzsko) bol taliansky renesančný architekt, hudobník, vynálezca, sochármaliar. Bol opísaný ako archetyprenesančného človeka“ a ako univerzálny génius. Leonardo je slávny pre svoje majstrovské obrazy ako Posledná večeraMona Líza. Tiež je známy ako tvorca mnohých vynálezov, ktoré predvídali modernú technológiu, ale ktoré boli len výnimočne skonštruované počas jeho života. Navyše pomohol rozvinúť anatómiu, astronómiustavebníctvo.


16[upraviť zdroj]

Eiffelova veža pri pohľade zo Champ de Mars.

Eiffelova veža (franc. La Tour Eiffel, francúzska výslovnosť /latuʀɛfɛl/, zaužívaná slovenská výslovnosť /'ai̯fɛlɔva'veʒa/ ) je kovová konštrukcia postavená na Champ de Mars v blízkosti SeinyParíži. V čase jej skonštrustovania bola najvyššou budovou na svete. Tento rekord držala 41 rokov, pokiaľ nepostavili newyorský mrakodrap Chrysler Building. Momentálne je najvyššou stavbou v Paríži a je jeden z najznámejších symbolov sveta. Veža je pomenovaná po jej staviteľovi Alexandrovi Gustavovi Eiffelovi.


17[upraviť zdroj]

Andy Warhol v roku 1980.

Andy Warhol (* 6. august 1928, Pittsburgh, Pensylvánia, USA – † 22. február 1987, New York, New York) bol americký maliar, filmový tvorca, autor a dôležitá osobnosť v hnutí pop art.


18[upraviť zdroj]

Výkrik od Edvarda Muncha (1893).

Výkrik (nór. Skrik) je názov expresionistického obrazu, ktorého verzie vznikali od roku 1893 do roku 1910 a ktorý je najznámejším obrazom Edvarda Muncha. Existujúce verzie má v majetku nórska Národná galéria, Munch-museet v Osle a tretia je v súkromnom vlastníctve; tiež existuje litografická verzia. Obraz zachytáva výkrikom znetvorenú postavu s lysou lebkou na pozadí štylizovanej krajiny a krvavého neba. Témou "krvavého neba" sa obraz radí do trojvariácie Beznádej - Výkrik - Úzkosť.


19[upraviť zdroj]

Jadro zámku s mramorovým dvorom.

Zámok vo Versailles (po francúzsky Château de Versailles, vyslov: šató d versaj) je významný zámok v meste Versailles pri Paríži, ktorý vznikol v čase vrcholu kráľovskej moci vo Francúzsku, ako symbol absolutistickej monarchie.

S prestávkou za vlády regenta Filipa II. Orleánskeho bol zámok od roku 1682 až do Francúzskej revolúcie (1789) sídlom kráľovského dvora a vlády Francúzska.

Versailles je jedným z najväčších palácov Európy a je považovaný za vrchol zámockej architektúry v Európe. Viaceré európske paláce sa snažili byť akousi kópiou Versailles (Petrodvorec, Schönbrunn, Eszterháza a pod.).


20[upraviť zdroj]

Sagrada Familia v roku 2021.

Sagrada Familia (špa. Templo Expiatorio de la Sagrada Familia, kat. Temple Expiatori de la Sagrada Família) je masívna rímskokatolícka bazilika v Barcelone, ktorá je vo výstavbe už od roku 1882. Sagrada Familia je najväčší nedokončený katolícky kostol na svete s výškou 138m(2022). Prvá omša, ktorá tu bola odslúžená bola v roku 1885. Jej predpokladané dokončenie bolo stanovené na rok 2026 pri príležitosti osláv 100. výročia smrti architekta tohto chrámu Antonia Gaudího, ale pre pandémiu COVID-19 šéf stavebnej komisie Esteve Camps uviedol, že tento plán nebude možné uskutočniť. Generálny riaditeľ projektu vidí, že dátum ukončenia prác môže byť v roku 2030, 2035 alebo 2040. Pápež Benedikt XVI. 7. novembra 2010 počas svojej návštevy Španielska baziliku posvätil. Do septembra 2010 bola dostavaná časť interiéru a zároveň bola sprístupnená pre turistov. Večer 8. decembra 2021 rozsvietili novo dokončenú vežu Panny Márie. Veža Panny Márie s výškou 138 metrov je druhou najvyššou z plánovaných 18 veží. Prekoná ju veža Ježiša Krista s výškou viac ako 172,5 metra, ktorá však ešte nie je dokončená.


21[upraviť zdroj]

Bronzová plastika Martina BenkuBratislava.

Martin Benka (* 21. september 1888, Kostolište – † 28. jún 1971, Malacky) bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, výtvarný pedagóg a esperantista. Pseudonym: Marko Betýn; Janko Synevin.


22[upraviť zdroj]

Posledná večera namalovaná medzi 1495 – 1497.

Posledná večera (tal. Ultima Cena) je názov slávnej nástennej maľby renesančného umelca Leonarda da Vinciho na čelnej stene refektára kostola Santa Maria delle Grazie v talianskom Miláne. Dielo je pre mnohých učencov a historikov najväčším výtvarným dielom na svete. Dokonca už za Leonardových čias bolo považované za jeho najslávnejší a najlepší výtvor.


23[upraviť zdroj]

Víťazný oblúkParíži (2010).

Arc de Triomphe de l'Étoile alebo len Arc de Triomphe (po slovensky Víťazný oblúk námestia Étoile alebo Víťazný oblúk) v Paríži je víťazný oblúk, ktorý dal postaviť Napoleon Bonaparte na znak svojej sily a víťazstva vo všetkých vojnách, ktoré vyhral. Od Víťazného oblúka sa rozbieha dvanásť veľkých avenue (viditeľné z plošiny na vrchole oblúka), podľa ktorých dostal aj pomenovanie. Okrem iných tu začína slávny parížsky bulvár Avenue des Champs-Élysées (Elyzejské polia).


24[upraviť zdroj]

Kráľovský palác s priľahlými budovami a barokovou záhradou.

Bratislavský hrad (-normovaný názov; iné názvy: (hrad) Bratislava; staršie názvy: Bratislavský zámok; do roku 1919: Prešporek, Prešporok, Prešporský zámok, Prešporský hrad) je súbor stavieb v historickom areáli, ktorý zaberá vrchol návršia na juhozápadnom ostrohu malokarpatského chrbta na ľavom brehu DunajaBratislave. Hradu dominuje monumentálna stavba bývalého kráľovského paláca tvoriaca neodmysliteľnú panorámu hlavného mesta Slovenska. Svojím zástojom v dejinách Veľkej Moravy, Uhorska, Česko-Slovenska a moderného Slovenska predstavuje Bratislavský hrad významný pamätník spoločensko-historického vývoja v tejto oblasti.


25[upraviť zdroj]

Salvador Dalí v roku 1939.

Salvador Domingo Felipe Jacinto Dalí Domenech (* 11. máj 1904, Figueras – † 23. január 1989, Figueras) bol španielsky maliar, fotograf, sochár a zároveň najznámejší predstaviteľ surrealizmu.

Dalího ranná tvorba patrí k najvýznamnejším artefaktom surrealizmu. Nadväzoval na surrealistickú metódu écriture automatique, ktorá dáva dôraz na voľnú asociáciu podvedomia. Vo svojich špecifických kompozíciách spájal rôznorodé, navzájom nijak nesúvisiace predmety, ktorých absurdná súvislosť mala šokovať. Jeho hlavným cieľom bolo zobrazovať konkrétnu iracionalitu. Svojimi experimentami a excentrickosťou sa stal jedným z najpopulárnejších umelcov 20. storočia. Okrem maľovania obrazov sa zaoberal aj knižnými ilustráciami, grafikami, plastikami, scénickými návrhmi, písaním a publikovaním básní. Tiež úspešne navrhoval sklenené predmety a hlavne šperky. Surrealizmus obohatil svojou paranoidno-kritickou metódou.


26[upraviť zdroj]

Chufuova pyramída v roku 2000.

Chufuova pyramída (iné názvy: Cheopsova pyramída, Veľká pyramída, Chufevova pyramída, Prvá pyramída v/pri Gíze, Veľká pyramída, v antike nazývaná Veľká Cheopsova pyramída) je jedna z pyramíd, najväčšia z egyptských pyramíd a jediný dodnes existujúci div sveta zo siedmich divov sveta. Súdobý názov pyramídy bol Achet (Sídlo svetla), neskôr Achtej Chufu (Chufuov obzor. Chufu na obzore či Chufuova pyramída, ktorá je na mieste východu a západu slnka; tento názov sa vzťahuje asi aj na celé pyramídové pole).


27[upraviť zdroj]

Autoportrét van Gogha, september 1888.

Vincent Willem van Gogh (* 30. marec 1853, Zundert, Holandsko – † 29. júl 1890, Auvers-sur-Oise, Francúzsko) bol holandský maliar a jedna z najväčších osobností svetového výtvarného umenia. Celkovo, v relatívne malom časovom rozpätí desiatich rokov, vytvoril približne 900 malieb a 1 100 kresieb, z ktorých ale počas života predal iba jeden jediný obraz a to necelý rok pred svojou tragickou smrťou. Po smrti sa ale preslávil závratnou rýchlosťou, k čomu mu dopomohla najmä výstava v Paríži 17. marca 1901 (11 rokov po smrti).


28[upraviť zdroj]

Dóm sv. AlžbetyKošiciach (2019).

Dóm svätej Alžbety alebo Metropolitná katedrála svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou interiéru 1 200 m² (zastavaná plocha resp. rozloha parcely so stavbou je 1 796 m²) a kapacitou vyše 5 000 ľudí a zároveň je označovaná (nepravdivo) za najvýchodnejšiu gotickú katedráluEurópe. Nachádza sa v strede Hlavnej uliceKošiciach, pričom ju formuje do tvaru šošovky. Je katedrálnym chrámom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Vonkajšia dĺžka dómu je 60 m, šírka 36 m, výška severnej veže 59 m, hlavnej lode 24 m a bočných lodí 12 m. Stavba vrcholnej gotiky mala značný vplyv na staviteľskú činnosť v okolitých mestách Prešov, Bardejov, Sabinov, Rožňava a ovplyvnila aj výstavbu ďalších chrámov v PoľskuSedmohradsku (Sibiu, BrašovKluž).


29[upraviť zdroj]

Westminsterský palác pri pohľade z London Eye (2009).

Westminsterský palác (angl.: The Palace of Westminster), označovaný aj ako Houses of Parliament, je sídlom parlamentu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska – sídli tu Snemovňa lordov (angl.: House of Lords) a Dolná snemovňa (angl.: House of Commons). Palác sa nachádza na brehu rieky Temže, v obvode City of Westminster, v blízkosti vládnych budov na ulici Whitehall.


30[upraviť zdroj]

Sydney Opera House v roku 2015.

Sydney Opera House alebo Opera v Sydney je opera v SydneyAustrálii. Od roku 2007 patrí medzi lokality svetového dedičstva UNESCO. Ide o prvú stavbu zapísanú na tento zoznam ešte počas života autora. Architektom stavby bol Jörn Utzon. Jej staviteľ bol inšpirovaný motívmi z prírody. Tvar má podľa mušličiek alebo labute, ktorá chce vzlietnuť.


31[upraviť zdroj]

Janko Kráľ slovenský básnik a národný buditeľ

Janko Kráľ (* 24. apríl 1822, Liptovský Mikuláš – † 23. máj 1876, Zlaté Moravce), často označovaný ako básnik-búrlivák, bol slovenský národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu a jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie.


32[upraviť zdroj]

Maľba na múre z roku 2009.

Guernica je obraz Pabla Picassa, inšpirovaný svedectvom Picassa pri bombardovaní španielskeho mesta Guernica nacistickým Nemeckom 26. apríla 1937 počas Španielskej občianskej vojny.


33[upraviť zdroj]

Čumil na rohu Panskej uliceBratislave.

Čumil je jedna z najznámejších sôchBratislave a jedna z najväčších atrakcií v centre mesta. Čumil je bronzová socha, ktorej autorom je sochár, akademický maliar, grafik a výtvarník Viktor Hulík.

Osadená bola 26. júla 1997 na akcii s názvom Korzo party, na oslávenie zrekonštruovanej a vynovenej pešej zóny. Korzo party sa zúčastnilo tridsaťtisíc ľudí spolu s prezidentom Slovenska Michalom Kováčom. Súčasťou akcie bolo aj osadenie ďalších dvoch sôch Schöne Náciho a Napoleonského vojaka. Od osadenia sa socha Čumila stala jednou z najfotografovanejších sôch v Bratislave. Nachádza sa na križovatke ulíc Laurinská, Panská a Rybárska brána.


34[upraviť zdroj]

Historická budova SND v noci.

Slovenské národné divadlo je jednou z najvýznamnejších, tzv. erbových kultúrnych inštitúcií Slovenska. Svoje dejiny začalo písať krátko po vzniku prvej česko-slovenskej republiky v roku 1920. Sídli v Bratislave. Dnešné Slovenské národné divadlo je tzv. divadlom verejnej služby. Je tvorené troma zložkami so stálymi profesionálnymi súbormi: Činohra, OperaBalet. Slovenské národné divadlo využíva v súčasnosti dve budovy: historickú budovu SND na Hviezdoslavovom námestínovú budovu SND na Pribinovej ulici. Slovenské národné divadlo je divadlom repertoárového typu - teda na jeho repertoári je viacero inscenácií. Predstavenia sa počas divadelnej sezóny (približne od septembra do júna) konajú zväčša každý deň (opera a balet), respektíve každý deň okrem pondelka (činohra).


35[upraviť zdroj]

Place de la Concorde pri pohľade z Eiffelovej veže, Paríž.

Place de la Concorde (slov. Námestie svornosti) je parížske námestie, jedno z najznámejších a najväčších pravobrežných námestí Seiny. Nachádza sa v 8. parížskom obvode na východnom konci bulváru Champs-Élysées.


36[upraviť zdroj]

Pavol Országh Hviezdoslav v roku 1910.

PhDr. h. c. Pavol Országh Hviezdoslav (vlastným menom Pavol Országh (prídomok "Országh de Felsőkubin"); pseudonymy: Hviezdoslav, Jozef Zbranský, Syn ľudu; značky: O., P. O.) (* 2. február 1849, Vyšný Kubín – † 8. november 1921, Dolný Kubín) bol slovenský básnik, dramatik, spisovateľ, prekladateľ, právnik, člen Revolučného Národného zhromaždenia ČSR (1918) a čestný predseda Matice slovenskej (1919).


37[upraviť zdroj]

Modrý kostolíkStarom meste Bratislavy.

Kostol svätej Alžbety (ľudovo Modrý kostolík) je secesná sakrálna stavba v bratislavskom Starom Meste.

Modrý kostolík stojí na okraji centra Bratislavy na Bezručovej ulici. Bezručova ulica bola pôvodne na začiatku 20. storočia spojnicou medzi Grösslingovou ulicou a Dostojevského radom. Kostolík s farskou budovou patril medzi prvé stavby, ktoré tu boli vystavané. Pôvodne patril do školského areálu a slúžil ako školská kaplnka oproti stojaceho gymnázia. Je zasvätený Alžbete Uhorskej, dcére uhorského kráľa Ondreja II. Kostolík mal byť jej symbolickým mauzóleom.


38[upraviť zdroj]

Jean Cocteau v roku 1923.

Jean Cocteau celým menom Jean Maurice Eugène Clément Cocteau (* 5. júl 1889, Maisons-Laffitte, Francúzsko – † 11. október 1963, Milly-la-Forêt) bol francúzsky básnik, grafik a filmár, dlhoročný partner francúzskeho populárneho herca menom Jean Marais.


39[upraviť zdroj]

Katedrála Notre-DameParíži.

Katedrála Notre-Dame v Paríži alebo zastarano Chrám Matky Božej v Paríži (po francúzsky Cathédrale Notre-Dame de Paris, hovorovo Notre-Dame) je rímskokatolícky katedrálny chrám Paríža, postavený v gotickom štýle, nachádzajúci sa v centre mesta v île de la Cité. Po požiari 15. apríla 2019 prišla o strednú vežu, strechu i stredoveké vitrážové okná.


40[upraviť zdroj]

Zaha Hadid v roku 2013 v Baku.

Zaha Hadidová (celým menom: Zaha Mohammad Hadid, arab. زها حديد‎ – Zahá Ḥadíd CBE; * 31. október 1950, Bagdad, Irak – † 31. marec 2016, Miami, Florida, USA) bola iracko-britská dekonštruktivistická architektka.


41[upraviť zdroj]

Vchod do divadla DPOH.

Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava (DPOH) je samostatná nezisková organizácia v Bratislave. Zatiaľ čo do marca 2007 bolo jedným z troch sídiel Činohry Slovenského národného divadla, od 17. októbra 2009 do júna 2022 bolo umeleckou scénou BKIS, vtedy známou ako Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava (MDPOH). Po svojej reštrukturalizácii, funguje od júna 2022 už nezávisle a pod svojou historickou skratkou.


42[upraviť zdroj]

Marcel Duchamp v roku 1927.

Marcel Duchamp (* 28. júl 1887, Blainville-Crevon, Francúzsko – † 2. októbra 1968, Neuilly-sur-Seine) bol francúzsky maliar. Bol ovplyvnený futurizmom a kubismom. Od 60. rokov 20. storočia bol mnohými kritikmi a historikmi umenia považovaný za významného umelca tej doby. Najmä vďaka jeho dielu Ready-made má jeho práca a jeho umelecký postoj naďalej veľký vplyv na rôzne prúdy súčasné umenie. Vzácny umelec, ktorý nepatrí k žiadnemu špecifickému umeleckému hnutiu, Marcel Duchamp má jedinečný štýl. Porušujúc vtedy platné umelecké a estetické kódy, je považovaný za predchodcu a hlásateľa určitých najradikálnejších aspektov evolúcie umenia od roku 1945.


43[upraviť zdroj]

Celý pohľad na Katedrálu sv. MartinaBratislave.

Katedrála svätého Martina (od apríla 1995 do februára 2008 Konkatedrála svätého Martina) alebo Dóm svätého Martina je pôvodne gotická sakrálna stavba v historickej zóne Bratislavy. Je najvýznamnejším a najväčším kostolom v Bratislave (jedným z najväčších na Slovensku) a od 14. februára 2008 hlavným chrámom novovzniknutej Bratislavskej arcidiecézy (do tohto obdobia bol Konkatedrálou Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy). Je jednou z najvýraznejších bratislavských dominánt a po Hrade druhým najvyhľadávanejším turistickým objektom hlavného mesta Slovenska.


44[upraviť zdroj]

Alexandre Dumas starší v roku 1860.

Alexandre Dumas starší, vlastným menom Thomas Alexandre Davy de La Pailleterie (* 24. júl 1802, Villers-Cotterêts, Francúzsko – † 5. december 1870, Puys, Seine-Maritime) bol francúzsky prozaik a dramatik obdobia romantizmu. Bol synom generála a vnukom francúzskeho markízakreolky z francúzskej kolónie Santo Domingo (dnes Haiti). Preslávil sa najmä dobrodružnými historickými románmi. Veľa jeho diel viacnásobne dostalo filmovú podobu. Úspešný románopisec a dramatik bol v kruhoch parížskej bohémy povestný svojou telesnou silou a bujnou povahou. Tieto povahové črty sa odrazili v jeho viacerých obľúbených literárnych postavách (silácke kúsky Porthosa a i.).


45[upraviť zdroj]

Hlavný vstup do ešte nezrekonštruovaného Divadla Aréna (2006).

Divadlo Aréna je divadlo v mestskej časti Petržalka, ktoré patrí svojou tradíciou medzi najstaršie divadlá v Bratislave. Založené bolo v roku 1828 na petržalskom brehu Dunaja, v blízkosti historického verejného parku. Spočiatku slúžilo ako letné divadlo – nekrytý amfiteáter, odtiaľ názov Aréna. V roku 1898 na jej mieste postavili novú divadelnú budovu, ktorej vzhľad ostal odvtedy až do dnešnej doby takmer nezmenený.


46[upraviť zdroj]

Claude Debussy v roku 1908.

(Achille) Claude Debussy [vyslov:ašil klód d-büsi] (* 22. august 1862, Saint-Germain-en-Laye, Francúzsko – † 25. marec 1918, Paríž) bol francúzsky hudobný skladateľ. Je považovaný za zakladateľa hudobného impresionizmu, hoci sám tento termín odmietal.

Jeho hudba sa vyznačuje odklonom od tradičného tonálneho systému, veľmi bohatou harmonickou paletou a dôrazom na senzualitu a náladu diela. Z hľadiska vývoja hudby ide o zásadnú a nesmierne vplyvnú postavu, jeho umelecké postupy boli veľmi inovatívne a jeho tvorba tvorí prechod medzi romantizmom a modernými smermi hudby 20. storočia. Jeho odkaz spočíva okrem jednej opery hlavne v niekoľkých významných orchestrálnych dielach a klavírnej tvorbe.


47[upraviť zdroj]

Ivan Krasko v roku 1930.

Dr. Ing. Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto, iné pseudonymy Bohdana J. Potokinová, Janko Cigáň (* 12. júl 1876, Lukovištia  – † 3. marec 1958, Bratislava), bol slovenský básnik, prozaikprekladateľ, predstaviteľ moderny.


48[upraviť zdroj]

Paul Gauguin v roku 1891.

Eugène Henri Paul Gauguin (* 7. jún 1848, Paríž, Francúzsko – † 8. máj 1903, Markézske ostrovy, Francúzska Polynézia) bol francúzsky maliar, jeden z hlavných predstaviteľov postimpresionizmu. Zaraďuje sa aj medzi popredných drevorytcov a zástancov drevorytectva a drevorezby ako plnohodnotných umeleckých foriem.


49[upraviť zdroj]

Náhrobok Vincenta Hložníka s bustou na cintorine Slávičie údolie.

Vincent Hložník (* 22. október 1919, Svederník – † 10. december 1997, Bratislava) bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, sochár a pedagóg, predstaviteľ expresionizmu. Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia, generácie umelcov druhej svetovej vojny, mladej avantgardy. Ilustroval vyše sto diel svetovej i národnej literatúry. Vo svojej tvorbe reagoval najmä na udalosti druhej svetovej vojny a hovorí o nej v dokumentárnom filme Vincent Hložník z cyklu Profily, ktorý realizovala Slovenská televízia Bratislava v roku 1994 (scenár Tatiana Syneková, réžia Fedor Bartko).


50[upraviť zdroj]

Wolfgang Amadeus Mozart v roku 1780.

Wolfgang Amadeus Mozart (* 27. január 1756, Salzburg – † 5. december 1791, Viedeň), pokrstený ako Johannes Chrysostomus Wolfgangus Theophilus Mozart bol rakúsky klasicistický hudobný skladateľ. Jeho dielo malo veľký vplyv na vývoj európskej hudby. Je považovaný za jedného z najväčších BS skladateľov klasicizmu aj celých dejín hudby.


51[upraviť zdroj]

Staromestský orlojPrahe (celkový pohľad).

Staromestský orloj alebo Pražský orloj je stredoveký orloj umiestnený na južnej strane veže Staromestskej radnicePrahe. Orloj je prvýkrát doložený v listine z 9. októbra 1410, odvtedy uplynulo práve 613 rokov a 201 dní.

Orloju uprostred dominuje astronomický ciferník a pod ním kalendárna tabuľa. Na astronomickom ciferníku, odvodenom od astrolábu, možno prečítať rôzne časy, astronomický cyklus, polohu Slnka a ktorým súhvezdím zvieratníka práve prechádza, polohu Mesiaca nad alebo pod horizontom, jeho fázami a postavenia vzhľadom na Slnko. Z kalendárnej tabule možno odpočítať aktuálny mesiac, deň a nepohyblivé sviatky kresťanského kalendára. Nad astronomickým ciferníkom sú dve okná, v ktorých sa pohybujú apoštoli. Orloj je ďalej doplnený sochami po okrajoch, bustou anjela medzi oknami apoštolov a ozvučeným kohútom v hornej časti nad oknami.


52[upraviť zdroj]

Brandenburská brána v noci.

Brandenburská brána (nem. Brandenburger Tor), patrí k najznámejším pamätihodnostiam Berlína a k jeho významným symbolom. Stojí v centre mesta na rozhraní dvoch známych a veľkých tried: na západ od nej začína Straßehan des 17. Juni (Ulica 17. júna), na východ od brány potom pokračuje historická trieda Unter den Linden (Pod lipami). S touto stavebnou pamiatkou je spojených mnoho historických udalostí mesta.


53[upraviť zdroj]

Michelangelo Buonarroti v roku 1545.

Michelagniolo di Ludovico di Buonarroto Simoni alebo Michelangelo Buonarroti (* 6. marec 1475, Caprese (dnes Caprese Michelangelo) – † 18. február 1564, Rím) bol taliansky sochár, maliar, architektbásnik, ktorého dielom vyvrcholila renesancia a začal sa barok. Je autorom freskovej výzdoby Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne a slávnej mramorovej sochy Dávida.