Žilina (okres)
| Žilina | |
| okres | |
 Poloha okresu Žilina na mape Žilinského kraja
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Rozloha | 815,08 km² (81 508 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 160 538 (31. december 2023) [2] |
| Hustota | 196,96 obyv./km² |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| Tel. predvoľba | 041 |
| EČV | ZA, ZI, ZL [3] |
| Kód okresu | 511 |
| Členenie | - |
| Mestá | 3 |
| Obce | 50 |
| Commons: Žilina District | |
| Štatistika: statistics.sk | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
 Slovenský portál
| |
Okres Žilina je okres v Žilinskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 815,08 km², žije tu 160 538 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 197 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2023). Správne sídlo okresu je mesto Žilina.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Veľkú časť rozlohy okresu zaberá najmä v jeho centrálnej časti Žilinská kotlina, na západe potom Bytčianska kotlina a okrajové časti patria okolitým pohoriam. Časť hraníc okresu vedie po hrebeňoch okolitých pohorí, pričom najvýraznejším je hrebeň Malej Fatry na východe. Juhozápadná časť prechádza Strážovskými a Súľovskými vrchmi, západná a severozápadná hrebeňom Javorníkov a severná Kysuckou vrchovinou. Vo východnej časti žilinského okresu sa na území Krivánskej Fatry nachádza národný park.
Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.
Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Z východu na západ preteká rieka Váh, ktorá postupne priberá vo Varíne pravostrannú Varínku, v Budatíne Kysucu a v Strážove Rajčianku. Na Váhu sa nachádza Vodné dielo Žilina a Vodná nádrž Hričov, menšie vodné plochy sa nachádzajú pri Šuji (Čierňanský rybník) a pri Rosine (odkalovacia nádrž). Vodné toky, ktoré všetky patria do povodia Váhu, majú snehovo-dažďový vodný režim s najvyššími prietokmi na jar počas topenia snehu a počas letných a jesenných búrok.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Poloha okresu s ekonomicky významným krajským mestom a prirodzené tranzitné koridory vytvorili predpoklad pre budovanie železničných tratí i cestných komunikácii. V Žiline sa stretávajú železničné trate od Košíc (od východu), Ostravy (zo severu), Bratislavy (od západu) a Rajca (od juhu). Cestné koridory vedú po medzinárodných cestách E50 (smer od Trenčína na Košice), E75 (smer od Ostravy na Bratislavu) a E442 (smer od Olomouca), ktoré budú po dokončení diaľnice D1 (E50 a E442) a D3 (E75) na tieto presmerované. V súčasnosti vedie hlavný dopravný prúd po ceste I/61 od Bytče na cestu I/18 do Vrútok, po ceste I/11 od Čadce a I/64 od Prievidze, no významná časť dopravy prechádza aj po ceste II/507 na Bytču, II/583 na Terchovú a II/517 na Považskú Bystricu.[4] Po dokončení časti D3 s tunelom Považský Chlmec táto prevzala časť severo-južného tranzitu, ktorý obchádza mesto Žilina.
Kultúra v okolí Žiliny[upraviť | upraviť zdroj]
Okolie Žiliny sa z etnografického hľadiska javí ako mozaika väčších alebo menších svojráznych podoblastí, ktoré možno všeobecnejšie začleniť do stredoslovenskej národopisnej oblasti. Na diferenciáciu ľudovej kultúry tu mali vplyv predovšetkým hospodárske, spoločenské, geografické podmienky a svoju úlohu zohrala aj príslušnosť k jednotlivým feudálnym panstvám (starohradské-varínske, strečnianske, budatínske, lietavské, hričovské a považské).[5] Hoci sa utvárajú podmienky pre jazykové, kultúrne i hospodárske zjednotenie, nárečová a kultúrna svojráznosť niektorých oblastí sa zachovala dodnes.
Okolie Žiliny môžeme z národopisného hľadiska rozdeliť zhruba na tieto časti:
- Považie (na úseku Strečno – Predmier)
- údolie Varínky – tzv. Terchovská dolina
- obce podjavornícke: Dlhé Pole, Veľké Rovné, Kolárovice a Štiavnik
- údolie Rajčanky – tzv. Rajecká dolina a Čičmany, ktoré svojou ľudovou kultúrou inklinujú ku vzdialenejším obciam Strážovskej hornatiny – Zliechovu, Valaskej Belej, Čavoju, Košeckému Rovnému a Košeckému Podhradiu.
Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia.[6] Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná a Horná Tižina, Terchová).
Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícka forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska a v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.
Hlavné zamestnanie – poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat nestačilo pokryť životné potreby a ľudia boli nútení hľadať vedľajšie možnosti zárobku. Muži horských dedín sa zaoberali ťažbou, transportom a spracovávaním dreva. Boli to drevorubači, píliari, šindliari, furmani, pltníci a výrobcovia dreveného riadu a náradia. Doplnkovým zamestnaním Čičmancov bolo sklenárstvo, papučiarstvo a podomové obchodníctvo. Známym zamestnaním mužov z Veľkého Rovného, Kolárovíc, Kotešovej a Dlhého Poľa bolo drotárstvo. Podnetom k jeho rozšíreniu bola existencia výroby drôtu v blízkom Sliezsku. Drotári z okolia Bytče a z Kysúc mali dielne vo viacerých krajinách Európy a Ameriky. Začiatkom 20. storočia a najmä po prvej svetovej vojne pod vplyvom zmenených hospodársko-spoločenských podmienok drotárstvo postupne zaniká.[7] Starí majstri zanechali remeslo, niektorí ho nahradili výrobou a opravou plechového riadu, iní prešli na podomový obchod s galantériou.
V súčasnom období prudkého vývoja a socializácie dediny, obyvatelia našli dobré zamestnanie v podnikoch, továrňach a závodoch severozápadného Slovenska.
Kroj[upraviť | upraviť zdroj]
Ľudový odev okolia Žiliny patrí v porovnaní s južnými krajmi Slovenska k najjednoduchším. Základným materiálom odevu tu dlho ostalo ľanové plátno, súkno, koža a kožušina. V niektorých drotárskych obciach, napríklad vo Veľkom Rovnom, Kolároviciach a Dlhom Poli, boli domácky vyrábané materiály už v druhej polovici 19. storočia nahradené továrenskými textíliami. Sviatočné sukne sa šili z jemného bieleho plátna, kabátiky a živôtky z hodvábu a listeru. Drotári zamenili tradičný odev odevom mestským v súvislosti so svojím zamestnaním o niekoľko desaťročí skôr ako muži obcí pastiersko-roľníckych.[8]
Do sviatočného ženského odevu Rajeckej doliny prenikla v 19. storočí modrotlač. K bielym ľanovým sukniam a rukávcom sa nosili zástery s veľkým kvetinovým modrotlačovým vzorom. Inde v okolí Žiliny to boli drobnovzorové modrotlačové sukne s našitým živôtikom, tzv. šorce. Základnými súčiastkami mužského ľudového odevu boli súkenné nohavice, košeľa, opasok, vlnené pančuchy, krpce a klobúk. Muži z Terchovskej doliny mali vo sviatok tento odev obohatený čiernou vlnenou vestou, tzv. kabátom s červenými alebo zelenými výložkami a radmi kovových gombíkov.
Odev obyvateľov väčšiny obcí okolia Žiliny nebol vyšívaný. Iba v Rajeckej doline má výšivka starú tradíciu. Boli ňou okrášlené sviatočné rukávce, čepce žien a košele mužov. Najbohatšie vyšívaný odev je čičmiansky kroj. Pozoruhodné sú riasené sukne, rukávce a najmä sviatočné, pôvodne svadobné zástery s vložkou plochej výšivky a dvojitého výrezu, tzv. žilinskej roboty. Čičmiansky odev si doteraz zachoval bielu farebnosť plátna a súkna a viaceré zaujímavé, starodávne prvky, napríklad spôsob úpravy a pokrytia dvojrohého účesu, zavinutie hlavy do jednoduchého pása plátna, tzv. podvíky, dvojzásterový odev na všedný deň a opásanie drieku do červeného vlneného pása, pleteného domácky na krosienkach. Mužský odev pozostával z bohato vyšívanej košele, súkenných nohavíc, opaska, vlnených pančúch, krpcov a klobúka.
Kým čičmianski muži, sklenári, papučiari, podomoví obchodníci a sezónni poľnohospodári robotníci prestávali nosiť tradičný odev už koncom 19. storočia, ženy ho všeobecne nosili takmer do polovice 20. storočia.[8] V súčasnosti si kroje odievajú len niektoré staršie ženy, ktorých je ale už málo. Ostatní občania si ich spontánne obliekajú pri slávnostných príležitostiach, predovšetkým pri folklórnych slávnostiach.
Zoznam obcí[upraviť | upraviť zdroj]
| Obec | Typ | Rozloha (km²) |
Počet obyvateľov (31. 12. 2023)[9] |
Hustota zaľudnenia (obyv./km²) |
Prvá pís. zmienka |
|---|---|---|---|---|---|
| Belá | obec | 38,61 | 3 292 | 85,26 | 1378 |
| Bitarová | obec | 3,64 | 885 | 243,13 | 1393 |
| Brezany | obec | 3,66 | 705 | 192,62 | 1393 |
| Čičmany | obec | 25,61 | 121 | 4,72 | 1200 |
| Divina | obec | 21,88 | 2 460 | 112,43 | 1325 |
| Divinka | obec | 5,17 | 1 013 | 195,94 | 1393 |
| Dlhé Pole | obec | 41,03 | 1 921 | 46,82 | 1320 |
| Dolná Tižina | obec | 13,12 | 1 508 | 114,94 | 1439 |
| Dolný Hričov | obec | 12,45 | 1 673 | 134,38 | 1208 |
| Ďurčiná | obec | 12,5 | 1 086 | 86,88 | 1393 |
| Fačkov | obec | 37,52 | 670 | 17,86 | 1351 |
| Gbeľany | obec | 7,13 | 1 567 | 219,78 | 1362 |
| Horný Hričov | obec | 5,78 | 874 | 151,21 | 1208 |
| Hôrky | obec | 2,32 | 1 011 | 435,78 | 1393 |
| Hričovské Podhradie | obec | 2,04 | 343 | 168,14 | 1265 |
| Jasenové | obec | 6,27 | 603 | 96,17 | 1407 |
| Kamenná Poruba | obec | 14,18 | 1 860 | 131,17 | 1365 |
| Kľače | obec | 2,07 | 425 | 205,31 | 1511 |
| Konská | obec | 5,31 | 1 679 | 316,2 | 1350 |
| Kotrčiná Lúčka | obec | 4,15 | 676 | 162,89 | 1439 |
| Krasňany | obec | 15,18 | 1 660 | 109,35 | 1354 |
| Kunerad | obec | 22,94 | 1 105 | 48,17 | 1488 |
| Lietava | obec | 10,01 | 1 712 | 171,03 | 1300 |
| Lietavská Lúčka | obec | 6,5 | 1 874 | 288,31 | 1393 |
| Lietavská Svinná-Babkov | obec | 18,3 | 1 717 | 93,83 | 1393 |
| Lutiše | obec | 20,08 | 757 | 37,7 | 1662 |
| Lysica | obec | 15,53 | 893 | 57,5 | 1475 |
| Malá Čierna | obec | 4,26 | 322 | 75,59 | 1471 |
| Mojš | obec | 2,59 | 1 450 | 559,85 | 1270 |
| Nededza | obec | 6,31 | 1 075 | 170,36 | 1384 |
| Nezbudská Lúčka | obec | 8,21 | 392 | 47,75 | 1439 |
| Ovčiarsko | obec | 4,89 | 735 | 150,31 | 1289 |
| Paština Závada | obec | 7,33 | 259 | 35,33 | 1402 |
| Podhorie | obec | 6,42 | 1 060 | 165,11 | 1393 |
| Porúbka | obec | 3,45 | 529 | 153,33 | 1362 |
| Rajec | mesto | 31,46 | 5 777 | 183,63 | 1193 |
| Rajecká Lesná | obec | 39,26 | 1 212 | 30,87 | 1413 |
| Rajecké Teplice | mesto | 11,85 | 2 847 | 240,25 | 1376 |
| Rosina | obec | 7,32 | 3 382 | 462,02 | 1341 |
| Stráňavy | obec | 10,87 | 1 901 | 174,89 | 1357 |
| Stránske | obec | 18,75 | 946 | 50,45 | 1368 |
| Stráža | obec | 3,17 | 688 | 217,03 | 1439 |
| Strečno | obec | 13,18 | 2 589 | 196,43 | 1321 |
| Svederník | obec | 11,56 | 1 702 | 147,23 | 1321 |
| Šuja | obec | 2,42 | 318 | 131,4 | 1393 |
| Teplička nad Váhom | obec | 10,88 | 4 406 | 404,96 | 1267 |
| Terchová | obec | 84,54 | 3 955 | 46,78 | 1580 |
| Turie | obec | 27,2 | 2 117 | 77,83 | 1386 |
| Varín | obec | 19,09 | 3 886 | 203,56 | 1223 |
| Veľká Čierna | obec | 4,82 | 373 | 77,39 | 1361 |
| Višňové | obec | 15,17 | 3 010 | 198,42 | 1393 |
| Zbyňov | obec | 7,05 | 883 | 125,25 | 1407 |
| Žilina | mesto | 80,03 | 80 634 | 1 007,55 | 1208 |
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, [cit. 2020-08-30]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 34.
- ↑ J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 31
- ↑ Tabuľka - Žilina (okres)
- ↑ J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 32
- ↑ a b J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 33
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Žilina rozdelený podľa obcí a miest
- Zoznam okresov na Slovensku
- Administratívne členenie Slovenska
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žilina (okres)
