Elektrický rušeň 209
| Elektrický rušeň radu 209 | |
 Vrak rušňa radu 209 v Českej Třebovej | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 80 km/h |
| Trvalý výkon | 960 kW |
| Napájacie sústavy | 25 kV~50 Hz |
| Regulácia výkonu | pulzná tyristorová |
| Usporiadanie pojazdu | Bo´Bo´ |
| Trvalá ťažná sila | 120 kN |
| Maximálna ťažná sila | 212,8 kN |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Minimálny polomer prechádzania oblúkov | 120 m |
| Hmotnosť | 72 t |
| Adhézna hmotnosť | 72 t |
| Dĺžka cez nárazníky | 14 400 mm |
| Šírka | 3 000 mm |
| Výška | 4 625 mm |
| Priemer kolies | 1 050 mm |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | Škoda Plzeň |
| Rekonštrukcia | Škoda Plzeň |
| Prevádzkovateľ | (ČSD), ČD |
| Rok výroby | 1972 |
| Rok rekonštrukcie | 1990 |
| Počet vyrobených kusov | 1 |
| V prevádzke v období | 1990–1996 |
| Továrenské označenie | Škoda 51 Em |
Elektrický rušeň 209 (továrenské označenie Škoda 51 Em) bol rušeň určený pre posun na striedavej napájaciej sústave 25 kV 50 Hz. Vznikol modernizáciou jedného stroja radu 210 firmou Škoda Plzeň v roku 1990.
Vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Dôvodom vzniku tochto rušňa bola potreba výrobného závodu vyskúšať si nové technológie pred sériovou výrobou plánovaného radu 211. Aby sa nemusel vyrábať nový prototypový stroj, bol vybraný starší rušeň 210.001, ktorý bol nasadzovaný v Chebe na staničnej zálohe.
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Rušeň bol kapotový, so štyrmi hnacími nápravami, ktoré poháňali štyri jednosmerné trakčné motory. Regulácia výkonu bola pulzná. Bol vybavený elektrodynamickú brzdou s rekuperáciou, ktorá umožňuje to, že pri brzdení motory fungujú ako dynama a vracajú vzniknutý elektrický prúd späť do siete, čo vedie k ďalším úsporám elektriny. Elektrina bola odoberaná jedným polopantografom na streche stredového vežovitého stanovišťa rušňovodiča. Pod kapotou staršieho rušňa rady 210 sa teda skrýval úplne nový stroj.
Prevádzka
[upraviť | upraviť zdroj]Po vykonaní skúšok na železničnom skúšobnom okruhu vo Velíne bol rušeň vrátený na svoje pôvodné pracovisko v Chebe, kde slúžil v staničnej zálohe až do roku 1996, kedy bol odstavený pre poruchy. Objavil sa aj v traťovej službe na trati do Vojtanov, a to aj v čele rýchlikov. Po odstavení už nebol znovu sprevádzkovaný z dôvodu značnej netypickej povahy. Výrobný podnik pôvodne počítal s jeho spätným odkúpením pre svoje múzeum, k tomu však nakoniec nedošlo a stroj bol v roku 1999 administratívne zrušený a v roku 2006 rozobraný. Treba podotknúť, že ešte pred administratívnym zrušením si na ňom podnik Škoda ešte vyskúšal niektoré konštrukčné celky, a ďalej je potrebné poznamenať, že na výrobu pôvodne plánovaného radu 211 nedošlo.
Iný projekt
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrický rušeň 209
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Rušeň radu 209 na stránkach zameraných na prototypové a unikátne stroje, podrobnejší popis a fotogaléria
- Rušne radov 210 a 209 v atlase lokomotív
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 209 na českej Wikipédii.