Žilina

	Žilina
	mesto
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okres	Žilina
Historický región	Horné Považie
Rieka	Váh
Nadmorská výška	342 m n. m.
Súradnice	49°13′22″S 18°44′24″V / 49,22278°S 18,74000°V
Rozloha	80,028 km² (8 003 ha)
Obyvateľstvo	84 971 (30. 11. 2009)
Hustota	1 061,77 obyv./km²
Prvá písomná zmienka	1208
Primátor	Ivan Harman (SDKÚ-DS)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	010 01
Telefónna predvoľba	+421-41
ŠÚJ	517402
EČV	ZA
	Poloha v obce v rámci Slovenska
	Poloha obce v rámci Žilinského kraja
	Štatistika: MOŠ/MIS
	Webová stránka: www.zilina.sk
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

O iných významoch výrazu Žilina pozri Žilina (rozlišovacia stránka).

Metropola severného Slovenska Žilina (maď. Zsolna, nem. Sillein alebo Silein, poľ. Żylina, lat. Solna) je krajské a okresné mesto na severozápade Slovenska na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka. Počtom obyvateľstva 84 971 (k 30. 11. 2009) je Žilina štvrté najväčšie mesto na Slovensku. Je administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska.

Polohopis

Mesto leží na severozápadnom okraji Žilinskej kotliny pri jej prielome do Bytčianskej kotliny a na sútoku Váhu s riekami Kysuca a Rajčianka. Žilinská kotlina sa nachádza medzi horskými chrbátmi pohorí Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina.

Časti mesta

Mesto Žilina sa skladá z týchto častí: Bánová, Bôrik. Brodno, Budatín, Bytčica, Hájik, Hliny, Mojšova Lúčka, Považský Chlmec, Rosinky, Solinky, Staré mesto, Strážov, Trnové, Vlčince, Vranie, Zádubnie, Zástranie, Závodie a Žilinská Lehota
Ostatné lokálne časti: Frambor, Hruštiny, Kálov, Malá Praha, Nová Žilina, Nový Chlmec, Rudiny, Šašvárka, Šibenice, Veľký diel a Závažie.

Ulice

Vodné toky

Od východu na západ preteká mestom najdlhšia slovenská rieka Váh. Na území mesta, pri Budatínskom parku, sa do Váhu vlieva rieka Kysuca. Pri Strážove sa do Váhu vlieva ďalšia rieka - Rajčanka, Žilinčanmi kedysi nazývaná Žilinka, alebo aj Rajčianka.
Okrem toho sa do Váhu vlievajú: Stráňavský potok (Ľ), Rosinka (Ľ) s Trnovkou (do nej ďalej Chotárny potok a Breznický potok); do Kysuce Brodnianka (Ľ) a Liešovský potok (Ľ); do Rajčanky Bytčický potok (P), Bitarovský potok (Ľ) a Bradová (Ľ).

Vodné plochy

Na rieke Váh sa nachádzajú dve priehrady a vodné elektrárne Vodné dielo Žilina a Hričovská priehrada.

Symboly mesta

Erb mesta pozostáva z dvojkríža a dvoch hviezd na olivovozelenom podklade. Dvojkríž a hviezdy sú zlaté (resp. žlté). Dvojkríž má byzantský pôvod vychádzajúci z cyrilo-metodskej tradície. Erb mesta Žiliny má vysokú heraldickú hodnotu a patrí medzi najstaršie mestské erby nielen na Slovensku. Prvé vyobrazenie znaku mesta pochádza z roku 1379.

Dejiny

Oblasť dnešnej Žiliny bola osídlená už v neskoršej dobe kamenej (okolo 20 000 rokov pred Kr.). Z tohto obdobia je známe sídlo v dnešnej mestskej časti Závodie. Ďalšie osídlenie pochádza z doby bronzovej a železnej (halštatské hradisko). Slovania začali osídľovať územie dnešnej Žiliny v piatom storočí. Z 9. storočia pochádzajú sídliská na Bôriku či mohyly v Bánovej. V 9. storočí tu bol podľa povesti postavený prvý románsky kostol.

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1208, kedy Žilinu tvorilo niekoľko slovenských osád rozptýlených 0,5 - 2 km od Kostola sv. Štefana (v latinsky písanej listine nitrianskeho župana Tomáša sa územie Žiliny nazýva terra de Selinan). Najväčšia z osád sa pravdepodobne nachádzala na mieste súčasného historického jadra Žiliny. Jej súčasťou bol aj kostol s polkruhovou apsidou nachádzajúci sa na mieste súčasného Farského kostola (Kostola Najsvätejšej Trojice), ktorého základy vytŕčajú spod súčasnej stavby. Pravdepodobne táto z osád bola koncom 13. storočia zničená, poškodený bol i jej kostol, ktorý bol následne podľa výskumu archeológov opravovaný.

Nemeckí kolonisti zo sliezkeho Tešínskeho kniežatstva začali pred rokom 1300 stavať nové sídlo. Jadrom mesta sa stal tzv. rínok (dnešné Mariánske námestie), pričom kostol sa ocitol na jeho okraji. Z roku 1312 pochádza prvá zmienka o Žiline ako meste, hoci po právnej stránke sa Žilina stala mestom ešte pred rokom 1300. V ďalších rokoch sa dostala do vlastníctva Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti v roku 1321 sa Žilina stala mestom na kráľovskej pôde. V tomto roku uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou oslobodil mesto od mýta a udelil mu ďalšie výsady. Najstaršia známa pečať s erbom Žiliny je z roku 1379, hoci jej typárium bolo vyhotovené ešte za Arpádovcov. Počas 14. storočia bola Žilina malé mesto a počet obyvateľov zrejme neprekročil 900.

7. mája 1381 získalo slovenské obyvateľstvo majúce prevahu v počte obyvateľov rovnoprávnosť s nemeckými kolonistami listinou Privilegium pro Slavis (vydaná uhorským a poľským kráľom Ľudovítom I. Listina stanovila podiel počtu členov mestskej rady (polovica Slovákov a polovica Nemcov). V tomto období vzniká aj Žilinská mestská kniha, významná literárna a právna pamiatka. Prvý zápis v nemčine pochádza z roku 1378, prvý zápis v slovenskom jazyku pochádza z roku 1451. Posledné zápisy v knihe pochádzajú z roku 1561. Počas rokov 1431 až 1434 Žilinu dvakrát dobyli a vypálili husitské vojská a na určitý čas mesto upadlo. V roku 1610 sa pod patrónom palatína Juraja Turzu zišli v Žiline zástupcovia evanjelickej cirkvi na Žilinskej synode. Synoda dobudovala organizáciu evanjelickej cirkvi na Slovensku, ktorou sa aj formálne odtrhli od katolíckej cirkvi.

Žilina sa stala v nasledujúcich storočiach významné centrum remeselnej výroby, obchodu a vzdelávania. Od konca pätnásteho storočia postupne vznikli cechy kožušníkov, krajčírov, mäsiarov, kováčov, súkenníkov. V meste bolo koncom 17. storočia 16 cechov a pracovalo tu približne 200 dielní (asi 150 súkenníckych). V období baroka vznikli barokové kláštory a kostoly - Kostol sv. Pavla na Rínku, Kostol sv. Barbory na Kálove, Kráľovská colnica a iné stavby.

Prvá písomná zmienka o žilinskom gymnáziu (akadémii) pochádza z roku 1542. Od roku 1665 pôsobila v Žiline prvá kníhtlačiareň. V roku 1691 zriadili jezuiti v meste nižšie gymnázium.

Počas revolučných rokov 1848/49 sa pri Budatíne na prelome rokov odohrala víťazná bitka slovenských dobrovoľníkov nad maďarskými gardami (v rámci zimnej výpravy z Jablunkova do Košíc). Po ukončení bojov vystúpili na dnešnom Mariánskom námestí Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Koncom 19. storočia malo veľký význam pre rozvoj mesta a okolia vybudovanie železničných tratí. Košicko-bohumínska železnica bola dokončená v roku 1872 a železnica do Bratislavy bola dokončená v roku 1883. Žilina sa tak stala ešte dôležitejší dopravný uzol, čo vytvorilo vhodné podmienky pre vznik významných podnikov. V roku 1903 sa v meste konala Hornouhorská priemyselná výstava.

Žilina patrila k prvým mestám na Slovensku, ktoré sa prihlásili k Martinskej deklarácii (30.10.1918) Už 2. novembra 1918 bol na ľudovom zhromaždení v Mestskom dome zvolený šestnásťčlenný Slovenský miestny výbor na čele so žilinským kaplánom Tomášom Ružičkom. Od 12.decembra 1918 do 3.marca 1919 sídlilo v Žiline Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. Žilina bola vtedy prvým sídlom slovenskej vlády a hlavným mestom Slovenska. Osobitnú pozornosť si zasluhuje vyhlásenie autonómie Slovenska Jozefom Tisom 6. októbra 1938, historická udalosť, ktorá svojím významom presahuje dejiny Žiliny a zohrala veľkú úlohu v rámci celého Slovenska.

Prudký rozvoj zaznamenala Žilina po druhej svetovej vojne. Vzniklo veľa závodov a podnikov, nových škôl a výskumných ústavov. V rokoch 1949-1960 bola krajským sídlom, ktoré bolo obnovené v roku 1996. Od roku 1960 je v meste Vysoká škola dopravná, terajšia Žilinská univerzita. V meste pribudli veľké sídliská Hliny, Vlčince, Solinky a Hájik. Po roku 1990 prechádza mesto búrlivým vývojom. Prebieha rekonštrukcia starého mesta, z vlastných zdrojov si mesto vybudovalo trolejbusovú dopravu, pokračuje výstavba diaľničných privádzačov a mimoúrovňových križovatiek. V súčasnom období je Žilina komplexným polyfunkčným mestom a so svojim okolím tretím najvýznamnejším priemyselným centrom na Slovensku.

Obyvateľstvo

V Žiline žijú prevažne obyvatelia slovenskej národnosti. Počet obyvateľov iných národností je veľmi nízky. Po náboženskej stránke žijú v meste prevažne príslušníci rímskokatolíckej cirkvi. Od roku 2008 je Žilina sídlom rímskokatolíckeho biskupstva.

Etnické zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001^[1]

Slováci - 96,90 %, Česi - 1,61 %, Rómovia - 0,23 %, Maďari - 0,12 %, Nemci - 0,07 %, Poliaci - 0,05 %, Ukrajinci - 0,04 %, Rusíni - 0,04 %, a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001^[1]

rímski katolíci - 74,91 %, bez vyznania - 16,74 %, protestanti ( hl. evanjelici a.v. ) - 3,71 %, grécki katolíci - 0,31 %, pravoslávni - 0,11 %, a iní

Celkový počet obyvateľov: 85 558 ^[2]

Jednotlivé mestské časti:

Staré mesto a Hliny 25 793, Bánová 1 879, Brodno 1 307, Budatín 1 543, Bytčica 2 244, Hájik 7 311, Mojšová Lúčka 412, Považský Chlmec 1 352, Rosinky 911, Solinky 14 297, Strážov 554, Trnové 2 422, Vlčince (I - IV) 20 077, Vranie 761, Zádubnie 700, Zástranie 929, Závodie 2 676, Žilinská Lehota 308.^[2]

Politika

Mestské zastupiteľstvo

Primátor mesta: Ivan Harman
mestské zastupiteľstvo: 31 poslancov:
- Volebný obvod Staré mesto, Hliny I-IV, Hliny VIII: 5 poslancov
- Volebný obvod Hliny V-VII, Bôrik: 4 poslanci
- Volebný obvod Solinky: 5 poslancov
- Volebný obvod Vlčince: 7 poslancov
- Volebný obvod Hájik: 3 poslanci
- Volebný obvod Bytčica, Rosinky, Trnové, Mojšova Lúčka: 2 poslanci
- Volebný obvod Závodie, Bánová, Strážov, Žilinská Lehota: 2 poslanci
- Volebný obvod Budatín, Považský Chlmec, Vranie, Brodno, Zádubnie, Zástranie: 3 poslanci

Niektorí bývalí primátori:

Ján Slota (1990 - 2006)
Vojtech Tvrdý (1938 - 1945)

Kultúra a zaujímavosti

Film

V meste sú v prevádzke dve kiná. 21. novembra 1921 v žilinskom kine Grand Bio Univerzal sa konala premiéra prvého slovenského dlhometrážneho hraného filmu Jánošík bratov Siakeľovcov. Nakrútila ho americko- slovenská spoločnosť Tatra Film Corporation. Film mal aj americkú verziu, ktorá mala premiéru v Chicagu 1.decembra 1921.

Divadlo

Mestské divadlo
Bábkové divadlo

Múzeá a galérie

Považské múzeum v Žiline (expozície v Budatínskom zámku)
Múzeum židovskej kultúry, expozícia judaík
Považská galéria umenia
Galéria Klasik
Galéria na Hornom vale
Galéria Aura

Hudba

Dom umenia Fatra
Štátny komorný orchester Žilina
Folklórne súbory Rozsutec a Stavbár

Pravidelné podujatia

Žilinské kultúrne leto
Staromestské slávnosti, posledný májový týždeň ^[3]
Jašidielňa (festival tvorivosti postihnutej mládeže), začiatok septembra
Carneval Slovakia Žilina, najväčší slovenský fašiangový festival ^[4]
Žilinský literárny festival ^[5]

Ostatné

Stanica Žilina-Záriečie - centrum súčasného umenia a kultúrno-sociálnych aktivít

Média

Rádio - Rádio Fajn - v súčasnosti nevysiela, Rádio Frontinus, Rádio ZET
Televízia - TV Patriot
Tlač - týždenníky Žilinský večerník a Žilinské noviny

Stavby

Pamiatky

Historické jadro Žiliny je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Centrom mesta je štvorcové Mariánske námestie s arkádami po celom obvode a dvomi priľahlými ulicami. Vybudované bolo v 12. storočí. Na námestí sa nachádza Kostol Obrátenia svätého Pavla s kláštorom jezuitov, stará budova radnice so zvonkohrou a baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculata) z roku 1738, ktorá stojí uprostred námestia. Vybudovaná bola na počesť ukončenia rekatolizácie v meste. Neďaleko námestia stojí Kostol Najsvätejšej Trojice, vedľa neho Burianova veža.

Budatínsky zámok
Rímskokatolícky drevený kostol sv. Juraja v mestskej časti Trnové (jeden z mála drevených kostolov mimo východného Slovenska)
Kostol sv. Štefana - kráľa v časti Rudiny na Závodskej ulici. Najstaršia architektonická pamiatka v Žiline.
Kostol sv. Barbory (Františkánsky kostol) z rokov 1723-1730 na Ul. J.M.Hurbana. Mimoriadne cenné barokové vybavenie kostola.
Evanjelický kostol na ulici Martina Rázusa bol postavený v rokoch 1935-1936. Stavbu projektoval nestor slovenských architektov Michal Milan Harminc.
Ortodoxná synagóga na Dlabačovej ulici. Dnes je v synagóge múzeum - expozícia Múzea židovskej kultúry.
Neologická synagóga na Hurbanovej ulici od významného architekta moderny prof. dr. Petra Behrensa

Pomníky

Socha sv. Cyrila a Metoda na balustráde nad Hlinkovým námestím. Socha bola odhalená v roku 2004 a jej autor je žilinský akademický sochár Ladislav Berák.
Socha Andreja Hlinku - Otca národa na Hlinkovom námestí, autor Ladislav Berák.
Socha Antona Bernoláka od akademického sochára Juraja Brišáka. Dielo bolo vytvorené v roku 2000 a je umiestené na Ul. Antona Bernoláka.
Pamätník rtn. Jozefa Gabčíka, kpt. in memoriam, na Závodskej ulici. Autor busty a pomníka je akademický sochár Štefan Pelikán.
Pamätník židovským občanom „Cesta bez návratu“ bol odhalený v roku 2004. Je umiestený na Závodskej ceste blízko kasárni. Autormi pamätníka sú Jacob Enyedi a Arieh Klein.
Pamätník obetiam vojny v Mestskom parku od sochára Rudolfa Pribiša rodáka z Rajca.
Bronzová busta generála M. R. Štefánika na Štefánikovom námestí. Autor Ladislav Berák.
Socha Ľudovíta Štúra bola odhalená v roku 2002 a je postavená na Námestí Ľudovíta Štúra. Autorom sochy je akademický sochár Ladislav Berák.
Pamätník slovenským dobrovoľníkom. Je postavený v Budatíne na Námestí hrdinov na počesť bojov Slovenských dobrovoľníkov.
Pamätník Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi odhalený v roku 2006 v Budatíne. Autorom jazdeckej sochy je Ladislav Berák.
Pamätník obetiam komunizmu, odhalený v roku 1998, nachádza sa pred Mestským úradom v Žiline na Námestí obetiam komunizmu. Autor diela je sochár Milan Lukáč.
Reliéf SNP na Vojenskom cintoríne na Bôriku. Autor najväčšieho reliéfu na Slovensku je Ladislav Berák.
Pamätník - busta mešťanostovi Žiliny JUDr. Vojtechovi Tvrdému. Busta je umiestená na budove Mestského divadla.
Pamätník - busta evanjelického biskupa Fedora F. Ruppeldta. Busta je umiestená na budove Mestského divadla, autor Ladislav Berák.
Pamätník žilinským hasičom (1957) na Námestí požiarnikov. Dielo je od akademického sochára Stanislava Bíroša.
Vojenský cintorín na Bôriku.

Najvyššie budovy v meste

Najvyššou konštrukciou či stavbou v Žiline je komín teplárne s výškou 192 metrov.

Budovy
Poradie	Názov	Mestská časť	Výška	Podlaží	Rok otvorenia	Využitie
1.	Amfiteater	Bôrik	77,8 m	25	2010	obytný dom
2.	Europalace	Vlčince	72,6 m	22	2010	obytný dom
3.	budova Váhostavu	Hliny	asi 50 m	14	pred 1989	kancelárie
4.	Holiday Inn	Centum	asi 47 m	10	2007	hotel
5.	Trojičky na Hlinách	Hliny	asi 42 m	14	pred 1989	obytný dom
6.	The Cube	Vlčince	39 m	13	2010	obytný dom

Parky

Žilinský mestský park (nachádza sa v centre mesta, v parku sa nachádza fontána a kryté pódium, predtým Sad SNP)
Sad mieru na Bôriku (Bôrický park)
Sad Studničky
Budatínsky park (v areáli Budatínskeho zámku)
Bytčický park (v areáli kaštieľa)
Lesopark Chrasť (medzi sídliskami Vlčince a Solinky)
Lesopark Bôrik

Šport

futbal - v Žiline sa hrá najvyššia futbalová liga, ktorej zástupcom je mestský klub MŠK Žilina. Klub sa v roku 2002 po prvý krát stal majstrom Slovenska. Odvtedy získal tento titul ešte v rokoch 2003, 2004 a 2007.
hokej - v Žiline sa hrá slovenská hokejová extraliga,ktorej zástupcom je klub MsHK Žilina. V roku 2006 sa klub po prvýkrát stal majstrom Slovenska.
kanoistika - Slalom a zjazd na divokej vode. Kluby: Sokol Žilina a AŠK ŽKV Žilina
cyklistika - CyS Žilina
plávanie - Mestská krytá plaváreň - s 50 m olympijským bazénom, otvorená v roku 1963.
golf - Prvý Žilinský Golfový Klub
futsal - DIADORA Futsalová Žirafa liga
basketbal - Žilinská mestská basketbalová liga
bowling - Mestská bowlingová liga
bridž - žilinský bridžový klub

Doprava

Žilina je významný dopravný uzol. Zabezpečuje spojenie v smere do Poľska, Česka, Ukrajiny alebo na juh. Oddávna je križovatkou obchodných ciest. Už v roku 1364 uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký prikázal vybudovať cestu z Košíc do Považia. Zmienka o moste cez Váh pri mestskej časti Budatín sa datuje už v roku 1438.

V Žiline sa stretávajú tri cesty medzinárodného významu E 50, E 75, E 442. Diaľnica D1 z Bratislavy do Košíc v súčasnosti končí v Hričovskom Podhradí na križovatke diaľníc D1 a D3. Z Hričovského Podhradia pokračuje do Žiliny diaľnica D3, ktorá končí v Strážove, mestskej časti Žiliny. Zo Strážova je mesto napojené diaľničným privádzačom (vo výstavbe) na križovatku Estakáda. V budúcnosti sa plánuje s pokračovaním výstavby diaľnice D3 ponad Vodné dielo Hričov smerom na Čadcu a Poľsko.

Železničná doprava je v Žiline veľmi frekventovaná. Dôležité je križovanie železničných tratí E 42 a E 52, ktoré plnia funkciu medzinárodných magistrál. Železničná stanica Žilina sa nachádza na trase paneurópskeho koridoru č. 5. Najviac rýchlikov premáva na trati z Bratislavy do Košíc.

Žilina využíva medzinárodné letisko pri Dolnom Hričove, ktoré bolo spustené do prevádzky v roku 1975. Dĺžka pristávacej plochy je 1200 m. Od roku 2005 sa lieta na pravidelnej linke Žilina - Praha 2 krát denne.

Mestská doprava bola zavedená v roku 1949 a v roku 1994 začala pravidelná trolejbusová premávka. (pozri Trolejbusová doprava v Žiline)

Školstvo

V Žiline sa nachádza Žilinská univerzita, ktorá má sedem fakúlt a bola založená v roku 1953. V meste pôsobí 5 gymnázií a 16 stredných odborných škôl a učilíšť. Významnou školou je Konzervatórium v Žiline, ktoré je jedno z najväčších na Slovensku. Mesto zriaďuje 18 základných škôl.

Priemysel a obchod

Podstatnú časť priemyslu v Žiline tvorí strojárenský, automobilový (KIA), chemický (Považské chemické závody), drevospracujúci (Drevoindustria), textilný (Slovena), papierenský (Metsä Tissue) a potravinársky priemysel (Laktis, Peza), tak ako aj stavebníctvo (Váhostav). V oblasti IT v meste pôsobia spoločnosti Siemens, Azet.sk a iný.

Priemyselné budovy z prelomu 20 storočia
Slovena (1891)
Továreň na zápalky Wittenberg a syn (1914-15)

Osobnosti

Rodisko

Anton Bielek (v Bytčici) - slovenský spisovateľ
Robert Brun - kresba grafika, maľba, ilustrácia (* 1948)
Ľubomír Feldek - slovenský básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ
Ľubo Gregor - herec (* 1943)
Stanislav Griga - futbalista a futbalový tréner (* 1961)
Dušan Grúň - spevák (* 1942)
Anton Gymerský - slovenský herec
Anton Hrnko - slovenský historik a politik.
Ivan Krajíček - slovenský spevák
Štefan Králik (v časti Závodie) - slovenský dramatik
Karol Križan - hokejista (* 1980)
Eliáš Ladiver - slovenský profesor, filozof a dramatik
Ján Lenčo - spisovateľ (* 1933)
Miroslav Marcelli - slovenský filozof, prekladateľ a pedagóg
prof. RNDr. Václav Medek - slovenský matematik
Marek Mintál - futbalista, reprezentant Slovenska
Ronald Petrovický - hokejista
Anna Šišková - herečka
Martin Šulík - herec, scenárista a režisér (* 20. október 1962)
Ivan Vojnár - fotograf, kameraman a režisér (* 1942)
Ivan Zvarík - operný spevák (* 1947)
prof. RNDr. Juraj Slabeycius; PhD. - slovenský fyzik

Čestné občianstvo

Je najvyššie vyznamenanie udeľované osobám, ktoré sa obzvlášť významným spôsobom zaslúžili o rozvoj mesta Žilina.

Georges de Lannurien, plukovník Francúzskej armády - in memoriam - v roku 1995
František Hanovec, plukovník (1996)
Ján Vrtílek, umelecký kníhviazač (1996)
Ján Frátrik, spisovateľ (1996)
František Kráľ, akademický maliar (1999)
Dr. Vojtech Tvrdý, bývalý primátor (mešťanosta) mesta Žilina - in memoriam (2000),
prof. Ján Košecký, pedagóg a prekladateľ - in memoriam (2000)
Prof. RNDr. Ladislav Berger, pedagóg (2000)
Mojmír Vlkoláček, akademický maliar a reštaurátor (2000)
Prof. PhDr. Richard Marsina, historik (2001)
MUDr. Jozef Grossmann, lekár (2001)
prof. Ladislav Árvay, zakladateľ Hudobnej školy, dnes Základnej umeleckej školy – in memoriam (2001)
Karol Guleja, zakladateľ drotárskeho múzea v Žiline (2002)
Rudolf Šuster, prezident Slovenskej republiky v rokoch 1999 - 2004 (2004)
Magdaléna Rozsivalová, rod. Robinsonová, fotografka - in memoriam (2008)
Hana Hegerová, herečka a šansonierka (2008)
Ľubomír Feldek, spisovateľ (2008)
Dr. Ernest Žabkay, právnik - in memoriam(2009)
Dr. Fedor Fridrich Ruppeldt, evanjelický biskup - in memoriam (2009)