Bystrá (vrch v Západných Tatrách)
| Bystrá | |
| vrch | |
 Bystrá
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obec | Pribylina |
| Časť | Liptovské Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 2 248,4 m n. m. |
| Relatívna výška | 563 m |
| Súradnice | 49°11′19″S 19°50′33″V / 49,1885°S 19,8426°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke z Rázcestia pod Bystrou
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Bystrá (mountain in the West Tatra Mountains) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bystrá[1] (2 248,4 m n. m.[2][3]) je najvyšší vrch Západných Tatier na Slovensku. Leží v závere Bystrej doliny nad Pribylinou, približne 17 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na západe strednej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a ich časti Liptovské Tatry.[5] Leží na území Žilinského kraja, okresu Liptovský Mikuláš a v katastri obce Pribylina.[1] Najbližším sídlom je juhovýchodne situované Podbanské, juhozápadne leží Pribylina a severovýchodne v Poľsku obec Kościelisko.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Hôľnato-skalnatá Bystrá vystupuje v južnej rázsoche hlavného hrebeňa Západných Tatier, pričom uzlovým vrchom je blízky Blyšť (2 154,7 m n. m.) v severnej časti mohutného masívu. Hrebeň sa tu delí na dve vetvy; juhozápadne smeruje hrebeň Grúň na Nižnú Bystrú (2 163 m n. m.) a Ježovú (2 043 m n. m.), juhovýchodne vedie hrebeň Kobyla na Kotlovú (1 985 m n. m.). Západné svahy klesajú do Gáborovej doliny, ktorá je severnou časťou Račkovej doliny a voda z tejto časti nimi odteká Gáborovým potokom a Račkovou do Belej v povodí Váhu. Južné svahy padajú do Bystrej doliny, odkiaľ voda tečie Veľkým Bystrým plesom a potokom Bystrá a východne leží Kamenistá dolina, odvodňovaná Kamenistým potokom.[4]
Východne sa nachádza Temniak (2 090 m n. m.), Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), Smrečiny (2 068 m n. m.), Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.), Hlina (1 495 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.) a Krížna (2 039 m n. m.), južne Holý vrch (1 863 m n. m.), Žerucha (1 381 m n. m.), Kotlová (1 985 m n. m.), Suchý hrádok (1 209 m n. m.), Ježová (2 043 m n. m.), Kečka (1 489 m n. m.), Grúň (2 108 m n. m.) a Nižná Bystrá (2 163 m n. m.), západne Nižná Magura (1 919 m n. m.), Ostredok (2 050 m n. m.), Vyšná Magura (2 095 m n. m.), Jakubina (2 194 m n. m.), Hrubý vrch (2 137 m n. m.) a Klin (2 173 m n. m.) a severne Končistá (1 994 m n. m.), Czubik (1 846 m n. m.), Trzydniowiański Wierch (1 758 m n. m.), Zadni Ornak (1 867 m n. m.), Ornak (1 854 m n. m.), Blyšť (2 155 m n. m.), Kominiarski Wierch (1 829 m n. m.), Stoly (1 417 m n. m.) a Wysoka Turnia (1 643 m n. m.).[2] Vrcholom vedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Turisticky prístupný hôľnato-skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka značnej nadmorskej výške a polohe sú viditeľné mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, okolité doliny a podhorie na slovenskej i poľskej strane, pri vhodných podmienkach sú však pozorovateľné aj Volovské vrchy, Slovenský raj, Kozie chrbty, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra a Oravské Beskydy.[7]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Na južnom úpätí vrchu ležia v ľadovcových karoch dve Bystré plesá a nižšie situované pleso Anitino očko. Neďalekým Blyšťom vedie červeno značená hrebeňovka z Pyšného sedla na Volovec. Z jeho vrcholu vedie na Bystrú neznačený chodník, oficiálny značený prístup vedie z Bystrého sedla.
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
žltej turistickej značke z Hrdova cez Bystrú dolinu - po
modrej značke:
- z Bystrého sedla v hlavnom hrebeni
- z Podbanského cez Kamenistú dolinu a Pyšné sedlo
- z Pribyliny cez Úzku, Račkovu a Gáborovu dolinu a Bystré sedlo[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-27]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-27]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-27]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-27]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-27]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bystrá (vrch v Západných Tatrách)
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Poloha na turistickej mape
- Letná turistická mapa VKÚ Harmanec 1:25 000, Západné Tatry, Podbanské, Zverovka