Preskočiť na obsah

Elektrická jednotka 471

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Elektrická jednotka radu 471
Jednotka 471.035 v Ostrave báňském nádraží VOK
Jednotka 471.035 v Ostrave báňském nádraží VOK
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť140 km/h
Trvalý výkon2 000 kW
Viacnásobné riadenieÁno, možno spojiť až 12 jednotiek. V prevádzke bývajú spojené maximálne 4 jednotky.
Napájacie sústavy3 kV js
Regulácia výkonuIGBT tranzistory
Trakčný motorŠkoda ML 4144 K/6 (4×)
Výkon trakčného motora500 kW
Vykurovanie súpravyelektrické teplovzdušné
Usporiadanie pojazduBo'Bo'+2'2'+2'2
Trvalá ťažná sila99 kN
Maximálna ťažná sila180 kN
Rozchod1 435 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov120 m
Hmotnosť155,4 t
Adhézna hmotnosť62,7 t
Dĺžka cez nárazníky79 200 mm
Výška4 635 mm
Cestujúci a služby
Miest na sedenie310, z toho 1. trieda: 23
Celkový počet cestujúcich643
Vozňová trieda1. a 2.
Prístup pre imobilných cestujúcicháno
Výrobné údaje
VýrobcaČKD Vagonka
(teraz Škoda Vagonka)
Škoda Transportation
PrevádzkovateľČD
Rok výroby1997 – 2013[1][2]
Počet vyrobených kusov83[1][2]
V prevádzke v období2000 – súčasnosť
Interiér poschodia vloženého vozňa 071

City Elefant je obchodný názov pre elektrickú dvojpodlažnú jednotku skladajúcu sa z elektrického vozňa radu 471, vloženého vozňa radu 071 a riadiaceho vozňa radu 971 s vozňovými skriňami, zhotovenými z hliníkových zliatin. Je určená pre dopravu cestujúcich v mestských aglomeráciách na tratiach elektrifikovaných jednosmernou sústavou 3kV. Tieto jednotky sa v pražskej prímestskej doprave stávajú od roku 2000 postupne nástupcami elektrických jednotiek radov 451 a 452, resp. nie celkom vyhovujúcich prototypových jednotiek radu 470. Výrobcom jednotiek je konzorcium firiem ČKD Vagonka Ostrava a Škoda Plzeň.[3]

Jednotke sa medzi zamestnancami železnice a železničnými fanúšikmi prezýva „ešus“ (označenie vzniklo recesistickou substitúciou za opisné označenie „trojdielna hliníková súprava“), prípadne „hliník“ alebo „ľadovec“ (podľa prevažne bieleho náteru prvých vyrobených jednotiek).[4] České dráhy 29. júna 2006 tieto jednotky pomenovali obchodným menom City Elefant na základe návrhu, ktorého autorom je Aleš Merc z Trutnova; súčasne začali byť dodávané v novom bielo-modro-červenom farebnom prevedení.[5][6] Nasledujúci náter je už bielo-modrý korporátný.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotku začali v roku 1992 vyvíjať Moravskoslezskej Vagonke Studénka a AEG. Jednotky sú vývojovým pokračovaním radu 470, pričom sa zohľadnili mnohé skúsenosti z testovacej prevádzky staršieho typu. Roku 1994 bola k spolupráci pribraná Škoda Dopravní technika (dnes Škoda Transportation). Prvých päť jednotiek bolo dodaných Českým dráham na prelome rokov 2000/2001. Do januára 2005 bolo dodaných celkom 16 jednotiek v staršom prevedení a jeden vložený vozeň 071.008 navyše (471.002 bola dodaná ako dvouvňozová), do roku 2008 mali sa dodať ďalších 14 jednotiek. V roku 2006 podpísali České dráhy a ČKD Vagonka zmluvu o dodaní ďalších 30 jednotiek.[7] K polovici apríla 2007 prevádzkovali České dráhy 27 jednotiek, ku koncu roka 2008 bolo v stave ČD už 42 jednotiek, v septembri 2010 bolo v prevádzke 63 jednotiek,[8] v apríli 2011 spolu 70 jednotiek.[9] V decembri 2012 bolo v prevádzke ČD 81 jednotiek. Inventárne čísla dodávaných jednotiek tvorí vzostupnú sériu s výnimkou čísiel 027 – 030 dodaných mimo poradia. Jednotky od čísla 031 sú nakupované v rámci zmluvy z roku 2006. Na konci roka 2009 České dráhy podpísali ďalšiu zmluvu, na základe ktorej bude dodaný ďalších 15 jednotiek čísel 061 až 075. Dodávky budú prebiehať do konca roka 2011.[10] Z januára 2011 pochádza posledná zmluva na 8 jednotiek v celkovej hodnote 1,75 miliardy Kč s dodaním do jari 2013. štyri boli určené pre Moravskosliezsky kraj a štyri pre trať Praha – Benešov a boli zo 40% spolufinancované EÚ z regionálnych operačných programov.[11] Pre tento účel boli tiež opatrené reklamnými polepy.

Technický popis

[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky vozne jednotky sú dvojpodlažné s nástupnou hranou na úrovni 550 mm nad temenom koľajnice (t. j. na úrovni nástupišťa). Dĺžka súpravy cez spriahadla je 79,2 metra, hmotnosť 155,4 ton. Skrine sú zvarené z profilov, vyrobených z hliníkových zliatin. Maximálna rýchlosť jednotky je 140 km/h a konštrukčná rýchlosť 160 km/h (jednotky radov 451 a 452 majú maximálnu rýchlosť 100 km/h). Formálne má jednotka 643 miest pre cestujúcich, z toho 310 k sedeniu (287 v druhej a 23 v prvej vozňovej triede). Oddiel prvej triedy sa nachádza v hornom podlaží elektrického vozňa, v ostatných vozňoch jednotky sú iba oddiely druhej triedy. Celá jednotka je vybavená klimatizáciou, hlásiacim a vizualizačným systémom INISS od spoločnosti CHAPS (medzi fanúšikmi informačných systémov známy tiež pod menom Andula), okná v oddieloch pre cestujúcich nie sú otváracie, od č.16 do č. 60 nie sú použité ani okná s klapkami pre núdzové vetranie. Krajné nástupné priestory jednotky sú vybavené zdvíhacími plošinami pre cestujúcich na invalidnom vozíku.[4]

Pojazd motorového vozňa jednotky je tvorený dvoma dvojnápravovými podvozkami s individuálnym pohonom náprav trojfázovými asynchrónnymi trakčnými motormi zapojenými do dvojitej hviezdy. Trakčné meniče sú realizované ako moduly IGBT s kvapalinovým chladením. Meniče sú osadené prvkami Eupec s maximálnym záverným napätím 3,3 kV.

Jednotky 029, 030 a od čísla 061 sú vybavené systémom premostenia záchrannej brzdy.[12]

Riadenie súpravy je možné v troch režimoch: Automatické vedenie vlaku, Automatická regulácia rýchlosti a manuálny režim. Riadiaci systém tiež dovoľuje ovládanie až štyroch (niekde je udávaných až dvanásť) spojených jednotiek z jedného stanovišťa.[13] V praxi je toto využívané predovšetkým pri doprave väčšieho počtu jednotiek naraz (napr. Pri jazdách z/do depa).

Plánovaná životnosť je udávaná najmenej 40 rokov.[14] Cena súpravy predstavovala v čase výroby asi 216 miliónov Kč (bez DPH).[15]

Odvodené typy

[upraviť | upraviť zdroj]

Česko

[upraviť | upraviť zdroj]

Uvažovalo sa tiež o možnosti odvodených dvojsystémových variantov vrátane diaľkovej verzie.[4] O stavebnicovom odvodzovaní ďalších jedno aj viacsystémových jednotiek s variantmi maximálnej rýchlosti 120, 140, 160 a 200 km/h a možnými variáciami usporiadania interiéru sa zmieňovali České dráhy aj v apríli 2007.[16] Po niekoľkých doobjednávkach bol celkový počet jednotiek stanovený na 83 a všetky zostali v pôvodnej jednosystémovej verzii.

Export

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rad 575 Litovských železníc (140 km/h, 25 kV~50 Hz)
  • Rad 671 ZSSK (160 km/h, 3 kV js, 25 kV~50 Hz)
  • Rad 675 Ukrajinských železníc (160 km/h, 3 kV js, 25 kV~50 Hz)
  • Rad 951 ZSSK (160 km/h, push-pull jednotka bez hnacieho elektrického vozňa)
  • Deutsche Bahn – DB Regio objednala 6 súprav (push-pull, 189 km/h) s rušňom Škoda 109E. Súpravy majú byť dodané v roku 2016.

Prevádzka a využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

DKV Praha

[upraviť | upraviť zdroj]
Posledná vyrobená jednotka – 471.083

Väčšinu dodaných súprav prevádzkuje DKV Praha, prevádzková jednotka Odstavné nádraží Praha-jih (Praha ONJ). Nasadené sú v prímestskej doprave na všetkých elektrifikovaných tratiach v okolí hlavného mesta (do Kolína, Nymburku, Kralup nad Vltavou, Berouna a Benešova) na linkách systému Esko. Na najvyťaženejších spojoch sa uplatňujú aj dvojica spojených jednotiek pomocou viacnásobného riadenia. Medzi doplnkové výkony patria osobné vlaky na trase Kolín – Pardubice – Česká Třebová, prípadne až do Letohradu. Skúšobne vycestovala dvojica spojených jednotiek rady 471 tiež na rýchlikovom spoji medzi Prahou a Moravskosliezskym krajom[17], čo sa stalo od roku 2013 i pravidlom. Medzi rokmi 2009 – 2012 boli cez víkendy prebytočné pražské jednotky využité k vedeniu zastávkových vlakov z Děčína do Mostu, po dodávkach jednotiek RegioPanter ale boli z tohto výkonu stiahnuté. Namiesto toho sa začali objavovať o víkendových dňoch na rýchlikoch Praha – Děčín, ktoré v pracovných dňoch jazdia ako klasické súpravy vedené rušňami radu 162.

DKV Olomouc

[upraviť | upraviť zdroj]

Dvanásť jednotiek prevádzkuje DKV Olomouc, a to v prevádzkovej jednotke Bohumín.[8] Do Bohumína sú zaradené jednotky inventárnych čísel 024, 025, 035 a 054 až 058 a 080 až 083. Od 10. decembra 2006 jazdia dve jednotky na tratiach Opava východ – Ostrava-Svinov a Ostrava-Svinov – Český Těšín. Prvé dve jednotky boli slávnostne pomenované Ostrava a Opava, tretia má meno Moravskoslezský kraj, štvrtá Bohumín, piata Havířov a šiesta Český Těšín.[14][18] Na Ostravsku České dráhy počítali s využitím najmenej 15 jednotiek.[14][19], neskôr bolo toto rozhodnutie prehodnotené a zostalo u týchto dvanástich kusov. Ťažiskovým výkonom sú osobné vlaky na dvoch chrbtových linkách: Mosty u Jablunkova – Karviná – Ostrava – Studénka (od roku 2015 niektoré spoje až k letisku Ostrava-Mošnov) a Český Těšín – Havířov – Ostrava – Opava. V pracovné dni je na posilových spojoch dopĺňajú staršie jednotky radu 460.

Nehody

[upraviť | upraviť zdroj]

Nehoda v Ústí nad Labem

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 28. júna 2010 došlo v Ústí nad Labem k nehode elektrickej jednotky s hnacím vozňom 471.005-9. Pri nehode zomrel rušňovodič.[20] Dôležitou okolnosťou pri nehode bola rýchlosť vlaku 108 km/h namiesto 50 km/h povolených v okamihu nehody kvôli výhybke postavené do odbočky.[20][21] Jednotka bola ťažko poškodená. Po oprave, pri ktorej bola vozňová skriňa riadiaceho vozňa 971.005 nahradená novo vyrobenou, bola vrátená do prevádzky.

Nehoda v Prahe-Libni

[upraviť | upraviť zdroj]

Neskoro večer dňa 23. augusta 2011 došlo v Prahe-Libni k zrážke osobného vlaku z Kolína do Prahy s posunovacím rušňom 742.330 dopravcu ČD Cargo.[22] Pri nehode boli zranení štyria ľudia – dvaja pracovníci a dvaja cestujúci. Celková škoda sa vyšplhala na 13 miliónov CZK, z toho šesť miliónov na hnacom vozni 471.003.[23]

Nehoda v Ostrave

[upraviť | upraviť zdroj]

Večer dňa 22.10. 2011 vykoľajila na Polaneckej spojke v oblasti Poodří jednotka 971 025 + 471 025. Pri nehode bol zranený rušňovodič a ďalších šesť cestujúcich. Príčinou nehody bola zlá viditeľnosť, rušňovodič prehliadol návestidlo stoj a pokračoval ďalej do stanice Ostrava Svinov. Na Odb. Odra vošiel na odvratnú kusú koľaj, kde pri rýchlosti cca 60 – 80 km/h vykoľajil. Keďže sa nehoda stala v ťažko prístupnom teréne, musela pre zranených cestujúcich prísť náhradná súprava.[24]

Nehoda v Poříčanoch

[upraviť | upraviť zdroj]

30. 12. 2014 – 971.074 + 362.161

Nehoda Praha Masarykovo nádraží

[upraviť | upraviť zdroj]

14. 7. 2015 – 471.040 (vyjdenie cez narážadlo do haly stanice)

Citáty

[upraviť | upraviť zdroj]

Biskup Lobkowicz 4. decembra 2009 požehnal v Ostrave novej jednotke modlitbou: „Ochraňuj všetkých, ktorí budú používať tieto vlaky.“[25]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Elektrická jednotka radu 471 odchádza zo stanice Praha Masarykovo nádraží.
  • Jednotka radu 471 na stanici Praha-Smíchov. Variant pôvodného náteru – „ľadovec“.
    Jednotka radu 471 na stanici Praha-Smíchov. Variant pôvodného náteru – „ľadovec“.
  • Jednotka radu 471 v Srbsku. Variant pôvodného náteru.
    Jednotka radu 471 v Srbsku. Variant pôvodného náteru.
  • Nová jednotka radu 471 odstavená na stanici Praha-Bubeneč. Náter „CityElefant“.
    Nová jednotka radu 471 odstavená na stanici Praha-Bubeneč. Náter „CityElefant“.
  • Jednotka „CityElefant“ s pohľadom na riadiaci voz na stanici Praha Masarykovo nádraží.
    Jednotka „CityElefant“ s pohľadom na riadiaci voz na stanici Praha Masarykovo nádraží.
  • Jednotka „CityElefant“ s pohľadom na riadiaci voz na stanici Praha-Smíchov. Korporátny náter.
    Jednotka „CityElefant“ s pohľadom na riadiaci voz na stanici Praha-Smíchov. Korporátny náter.
  • Vnútorná informačná tabuľa
    Vnútorná informačná tabuľa
  • Vonkajšia informačná tabuľa
    Vonkajšia informačná tabuľa

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b ŠRÁMEK, Milan. Poslední jednotka 471 pro České dráhy [online]. Stránky přátel železnic, [cit. 2016-06-21]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Dráhy o víkendech omezí nenáviděné „koženky“. Na rychlíky nasadí Elefanty. iDNES.cz, 2013-03-17. Dostupné online [cit. 2016-06-21].
  3. ↑ Malý atlas lokomotív 2005. Praha : Gradis Bohemia, 2004. ISBN 978-80-902791-8-6. (po česky)
  4. ↑ a b c Elektrická jednotka rady 471, Atlas lokomotív, David Švestka 2004 – 2006
  5. ↑ Ivan Skulina: Najmodernejšia budova stanice, historická pamiatka a City Elefant, Železničiar, týždenník Českých dráh, č. 27/2006, 7. 7. 2006
  6. ↑ Rad 471 = City Elefant, Klub dráhařů, odkaz prístupný len prihláseným užívateľom
  7. ↑ České dráhy nasadia do prevádzky ďalších 30 jednotiek CityElefant, 17. 4. 2007, Dopravné web, Miroslav výka podľa tlačovej správy ČD.
  8. ↑ a b Elektrické jednotky 471 v roku 2010, spz.logout.cz
  9. ↑ sedemdesiat CityElefant [online]. [Cit. 2016-06-21]. Dostupné online. Archivované 2016-06-17 z originálu.
  10. ↑ České dráhy kúpi ďalších 15 kusov jednotiek rady 471 CityElefant, ZelPage, 4.12.2009
  11. ↑ České dráhy objednali u Škoda Vagónka 8 poschodových vlakov pre Středočeský a Moravskoslezský kraj [online]. [Cit. 2016-06-21]. Dostupné online. Archivované 2016-06-17 z originálu.
  12. ↑ 471 bulletiny súhrn, Prell, http://843krnov.fscr.cz/, 28.9.2010
  13. ↑ Prímestská jednotka CityElefant, ŠKODA HOLDING as
  14. ↑ a b c Miroslav Výka: Jednotka CityElefant v pravidelnej prevádzke do Opavy, Dopravné web, 12. 12. 2006
  15. ↑ [1], Zadanie verejnej zákazky na centrálnej adrese
  16. ↑ Irena Pospíšilová: o modernizácii železničných vozidiel, Železničiar, týždenník Českých dráh, rozhovor s námestníkom GR ČD pre osobnú dopravu Jiřím Kolářom o Koncepciu rozvoja vozňového parku vozňov osobnej dopravy – dodávky vozňov a modernizácia už existujúcich schválenej predstavenstvom 3. apríla 2007.
  17. ↑ Česká televízia, ČT24 [online]. [Cit. 2016-06-21]. Dostupné online. Archivované 2009-05-05 z originálu.
  18. ↑ Ivan Skulina: CityElefant pre Moravu a Sliezsko, Železničiar, týždenník Českých dráh, č. 49 – 50 / 2007
  19. ↑ Pribudnú vlaky CityElefant Archivované 2008-10-28 na Wayback Machine, Radim Šlezingr, Moravskoslezský denník, Dopravné web, 14. 3. 2007
  20. ↑ a b TŘEČEK, Čeněk; JANOUŠEK, Artur. V Ústí vykolejil vlak. Jeden mrtvý a jedenáct zraněných [online]. iDnes.cz, 2010-06-28, [cit. 2016-06-21]. Dostupné online. (po česky)
  21. ↑ VÁLKOVÁ, Hana. Strojvedoucí jel ve Vaňově 108 místo 50 km/h. Inspektoři prověřují brzdy [online]. iDnes.cz, 2010-06-28, [cit. 2016-06-21]. Dostupné online.
  22. ↑ JAROŠ, Michal. Aktuálně: V Praze-Libni se srazily dva vlaky [online]. ŽelPage, 2011-08-23, rev. 2011-08-24, [cit. 2016-06-21]. Dostupné online.
  23. ↑ BRANDEJSKÁ, Anna; ZELENÝ, Petr. V Libni se srazil osobní vlak s lokomotivou, škoda je 13 milionů [online]. iDNES.cz, 2011-08-23, rev. 2011-08-24, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online.
  24. ↑ Záchranáři se ke zraněným nedostali, k sanitkám je převezl náhradní vlak. novinky.cz. Dostupné online [cit. 2016-06-21].
  25. ↑ Ivan Skulina: Biskup požehnal novým CityElefantům, in: Železničiar č. 49-50 / 2009[nefunkčný odkaz], týždenník skupiny České dráhy, a. s., 17. decembra 2009

Iný projekt

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elektrická jednotka 471 na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Elektrická_jednotka_471&oldid=7868036“