Banská Štiavnica: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Riadok 138: Riadok 138:
* [[Ľudovít Kaník]] – politik, podnikateľ
* [[Ľudovít Kaník]] – politik, podnikateľ
* Melita Gwerková - maliarka
* Melita Gwerková - maliarka
* Arpád Pál - výtvarník


|}
|}

Verzia z 19:00, 28. máj 2014

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Banská Štiavnica
mesto
Pohľad z Katovej ulice
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Štiavnica
Región Hont
Vodný tok Štiavnica
Nadmorská výška 621 m n. m.
Súradnice 48°27′32″S 18°53′32″V / 48,458889°S 18,892222°V / 48.458889; 18.892222
Rozloha 46,74 km² (4 674 ha) [1]
Obyvateľstvo 9 339 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 199,81 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1156
Primátor Nadežda Babiaková[3] (SMER, ĽS-HZDS, SNS)
PSČ 969 01
ŠÚJ 516643
EČV (do r. 2022) BS
Tel. predvoľba +421-45
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Historic Town of Banská Štiavnica and the Technical Monuments in its Vicinity
Typ pamiatky kultúrna
Rok zápisu
(č. zasadnutia) 		1993 (#17)
Číslo 618
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá iv, v
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
Radničné námestie 1
969 24 Banská Štiavnica
E-mailová adresa IC@BanskaStiavnica.sk
Telefón 694 96 10, 694 96 13
Fax 694 96 20
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Banská Štiavnica
Webová stránka: banskastiavnica.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Banská Štiavnica (nem. Schemnitz, maď. Selmecbánya) je historické mesto na strednom Slovensku s výrazne multikultúrnou minulosťou. Známe je ťažbou kovov (najmä striebra), významnou banskou legislatívou, samosprávou a akademickou tradíciou. „Mestská pamiatková rezervácia“ od roku 1950[4]. Mesto je centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy vyhlásenej 22. septembra 1979 na rozlohe 77 630 ha. Dňa 11. decembra 1993 bolo mesto Banská Štiavnica s okolím zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO[5].

Polohopis a prírodné pomery

Geológia

Banská Štiavnica v mohutnej kaldere niekdajšieho Štiavnického vulkánu (pohľad zo Sitna)

Mesto Banská Štiavnica leží vo vnútri kaldery, ktorá vznikla zhruba pred 13,5 miliónmi rokov prepadnutím jadra Štiavnického stratovulkánu v Panónskom mori po sérii jeho erupcií, ktoré vytvorili okolie dnešného mesta nazývané Štiavnické vrchy v južnej časti stredného Slovenska[6]. Najvyšší vrch pohoria sa nazýva Sitno (1009 m n. m). Hrebeň kaldery vytvára prirodzenú ochranu centrálnej oblasti štiavnických vrchov. Klíma mesta má horský ráz s miernym podnebím, bez extrémnych teplotných výkyvov.

Vodné plochy a toky

V meste pramení rieka Štiavnica (prítok Ipľa) dlhá 54,6 km, ktorej takmer celý tok sa na území mesta v súčasnosti nachádza v podzemí (slúži ako kanalizačný zberač), na povrch sa dostáva až v dolnej časti mesta. V čase vzniku mesta však tiekla po povrchu a dala mestu meno. V okolí Banskej Štiavnice sa nachádza početné množstvo umelých vodných nádrží – tajchov so sústavou technických diel – zberných jarkov.

Členenie

V meste sa nachádzajú štyri mestské časti (Banky, Počúvadlianske jazero, Sitnianska, Štefultov), tri sídliská (Drieňová, Juh, Pod Kalváriou) a deväť osád (Bajtava, Drieňová, Goldfus, Jergištôlňa, Lintich, Šobov, Tereň, Vozárová, Košarisko) a časti Povrazník, Principlac, Špitálka. V minulosti boli súčasťou mesta aj viaceré sídla, patriace dnes do iných obcí (Banská Belá, Banská Hodruša, Štiavnické Bane).

Susediace mestá a obce

V blízkosti mesta sa nachádzajú obce Baďan, Banská Belá, Banský Studenec, Beluj, Dekýš, Hodruša-Hámre, Hronská Dúbrava, Ilija, Klastava, Močiar, Podhorie, Počúvadlo, Pukanec, Sklené Teplice, Štiavnické Bane, Svätý Anton, Vyhne, Žibritov a mestá Zvolen, Žiar nad Hronom, Žarnovica, Levice a Krupina.

Panoráma mesta

Vľavo Starý a Nový zámok, uprostred centrum mesta a školské paláce pod horou Glanzenberg (pôvodne "Baňa" - dnes "Staré mesto"), vpravo Kalvária

Symboly mesta

  • Vlajkou mesta je modrá mariánska vlajka s bielym lemom a v strede so zástrihom, ktorý siaha do jednej tretiny vlajky. Pomer strán vlajky je 2:1 (dĺžka:šírka)[7].
  • Mestský erb znázorňuje baníckosť, pracovitosť a chránenosť mesta. Na modrom štíte sa nachádza strieborné jednovežové opevnenie s otvorenou bránou, ktoré bolo dôležité počas nájazdov biskupa Rozgoňa (Šimon Rozhanovský) a Ladislava Čecha z Levíc. Na erbe je tiež znázornené banícke a roľnícke náradie[8]. Na pečati mesta je zobrazené totožné opevnenie ako na erbe.

Dejiny

Osud mesta Banská Štiavnica je úzko spätý s bohatými nálezmi drahých kovov, najmä striebornej rudy.

Námestie Svätej Trojice
Štôlňa Glanzenberg vedie popod centrum Banskej Štiavnice. V 18. a 19. storočí do štôlne fárali cisárske návštevy.

Územie mesta bolo osídlené Keltmi už v 3. – 2. storočí pred n. l., ktorí tu ťažili zlato. Z roku 1156 je najstaršia písomná zmienka o meste, ktoré sa spomína ako terra banensium – zem baníkov. V 13. storočí do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska, z roku 1217 je prvý písomný dôkaz o ťažbe striebra na území mesta, roku 1238 dostalo mesto mestské privilégiá a z roku 1275 pochádza prvá listina opatrená mestskou pečaťou. V roku 1442 zažilo mesto plienenie a vraždenie vojskami Šimona Rozgoňa, roku 1443 postihlo mesto ničivé zemetrasenie, po ktorom muselo byť mesto opäť vybudované. V 16. storočí prebralo mesto do svojich rúk ťažbu na území Banskej Štiavnice, v rokoch 1546 – 1559 bol prestavaný farský kostol na dnešný Starý zámok, ktorý slúžil ako protiturecká pevnosť, v rokoch 1564 – 1571 vybudovali Nový zámok ako protitureckú pevnosť. Roku 1627 bol v bani prvýkrát použitý pušný prach pri razení priekopu Daniel, v roku 1681 bola postavená Klopačka oznamujúca čas fárania. V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici Samuelom Mikovínim založená prvá banská škola v Uhorsku, roku 1751 bola dokončená Kalvária, výstavba ktorej bola inicovaná jezuitom Františkom Pergerom. V tom istom roku mesto navštívil František I. Lotrinský, manžel Márie Terézie.

Roku 1763 v meste vznikla Vysoká banská škola, v roku 1770 premenovaná na akadémiu, prvá banská škola v Európe a najstaršia technická škola na svete. Jej prvý profesor bol Mikuláš Jacquin. Roku 1919 bola presťahovaná do maďarského mesta Šopron. Koncom 18. storočia bola Samuelom Mikovínim, Matejom Kornelom Hellom a Jozefom Karlom Hellom vybudovaná sústava tajchov. V roku 1870 mesto získalo municipálne právo, čím sa vyňalo spod župy a bolo podriadené ministerstvu vnútra, roku 1878 bola dokončená voznická dedičná štôlňa, ktorej dĺžka je okolo 16 km a slúžila na odvodňovanie baní. V júni roku 1919 do mesta prišla Maďarská červená armáda, v rokoch 1923 – 1960 malo mesto štatút okresného mesta, tento štatút mu bol obnovený roku 1996. 28. októbra 1948 bola do prevádzky uvedená železničná trať do mesta, 11. decembra 1993 bolo mesto zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO, roku 2001 bola po meste pomenovaná planétka (22185) Štiavnica. Počas Salamandrových dní v rokoch 2002 a 2006 navštívili mesto prezidenti Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič.

Kultúra

Napriek dlhej divadelnej tradícii mesto dodnes nemá stálu divadelnú scénu. V meste funguje divadelný súbor Základnej umeleckej školy, občianske združenie Priatelia Thálie združujúce štiavnických ochotníkov a súbor Všetci musia. V meste pôsobí Slovenské banské múzeum, pod ktoré spadajú múzeá Banské múzeum v prírode, Starý zámok, Nový zámok, Berggericht – mineralogická expozícia, Galéria Jozefa Kollára, Kammerhof – baníctvo na Slovensku, Štôlňa Glanzenberg a Fritzov dom, v ktorom sa nachádza mestský archív.

Medzi známych amatérskych alebo profesionálnych hudobníkov patria KVK 2, Tramontana, Hologram, Padlášový utorok, Ema Drgoňová, Michal Pigoš, Jozef Klimko, Pavol Kružlic a pochádza odtiaľto finalistka súťaže Slovensko hľadá Superstar Zdenka Predná.

Pravidelné podujatia

V Banskej Štiavnici sa koná niekoľko regionálne i celoslovensky významných podujatí. Salamandrové dni sa konajú pravidelne druhý septembrový týždeň. Súčasťou podujatia je Salamandrový sprievod, ktorý zobrazuje život banského mesta a jeho najznámejších postavičiek. Ďalšími pravidelnými podujatiami sú Živé šachy Animatus Lusus, Noc na Starom Zámku, Nezabudnuté remeslá, Festival remesla, kumštu a zábavy, Filmový festival Štyri živly, Hudobný festival Jazznica, Festival Cap á l´Est, Beh ústavy, Beh trate mládeže. Od roku 2000 sa v Banskej Štiavnici každoročne na prelome júla a augusta koná Festival peknej hudby, ktorý publiku v štiavnických historických priestoroch (kostoly, Starý zámok)a v okolí (Kaštieľ v Sv. Antone, Sklené Teplice) ponúka programy s prezentáciou slovenských a zahraničných koncertných umelcov, súborov a zoskupení. Súčasťou festivalu býva expozícia výtvarných prác slovenských umelcov. Od roku 2009 pôsobí v objekte banskoštiavnickej železničnej stanice rezidenčné centrum Banská St a nica Contemporary, ktoré sa stáva prechodným domovom profesionálnych umelcov zo Slovenska a zahraničia v rámci programu Artists in residence. Iniciátorom centra je slovenský výtvarník, držiteľ ceny Oskára Čepana a ceny Strabag Art Award za rok 2011 Svätopluk Mikyta.

Architektúra

V meste sa nachádza niekoľko architektonicky významných sakrálnych stavieb:

Medzi najdôležitejšie pomníky mesta patria Súsošie Svätej Trojice, Súsošie Panny Márie, Pomník Andreja Kmeťa, Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade a Pomník padlých hrdinov. Medzi známe mestské parky patrí Botanická záhrada, Kalvária a Park na križovatke.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Banská Štiavnica sa nachádza cca 170 km severovýchodne od Bratislavy (prístup rýchlostnou cestou D1/R1 - tri výjazdy, prípadne z Nitry cez Levice a Bátovce) a 160 km severne od Budapešti (prístup cez Ostrihom – Štúrovo, Levice alebo Šahy). S výnimkou juhovýchodného prístupu zo Šiah cez Svätý Anton údolím rieky Štiavnica všetky príjazdy vyžadujú serpentínovitý prejazd cez hrebeň kaldery v celkovej dĺžke 17 – 22 km každý. Do cestnej siete je mesto priamo napojené cestou I/51 od Hronskej Breznice (napojenie na rýchlostnú cestu R1) alebo z južného smeru od Hontianskych Nemiec (križovatka s cestou I/66 a budúcim pripojením na rýchlostné cesty R3 a R7). Do mesta vedie aj cesta II/524 a niekoľko ciest III. triedy.

Zo severovýchodu je vybudovaná jednokoľajná železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, nazývaná aj Trať mládeže z rýchlikovej stanice Hronská Dúbrava (pri rieke Hron) povodím potoka Jasenica v dĺžke 20 km, vstup do Štiavnice cez hrebeň kaldery tunelom dĺžky 1.194,5 m.

V meste premávajú mestské autobusové linky, ktoré dopĺňajú prímestské linky.

Školstvo

V meste sa nachádzajú ZŠ Jozefa Horáka, Jozefa Kollára, Cirkevná ZŠ sv. Františka Assiského, Gymnázium Andreja Kmeťa, Katolícke gymnázium sv. Františka Assiského, Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho,Stredná lesnícka škola, Združená stredná škola obchodu a služieb a Súkromná hotelová akadémia. V Banskej Štiavnici je tiež detašované pracovisko Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity.

Osobnosti

Medzi najvýznamnejšie osobnosti mesta Banská Štiavnica patria:

Partnerské mestá

Banská Štiavnica úzko spolupracuje s týmito zahraničnými mestami.[9]

Zdroj

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
  4. ↑ Slovensko – kultúrny profil: Banská Štiavnica
  5. ↑ UNESCO - zoznam: Banská Štiavnica
  6. ↑ BanskaStiavnica.Geopark.sk: Štiavnický stratovulkán a jeho vývoj
  7. ↑ Vlajka mesta
  8. ↑ Mestský znak
  9. ↑ Partnerské mestá [online]. mesto Banská Štiavnica, [cit. 2011-01-26]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Banská_Štiavnica&oldid=5772221“