Portál:Literatúra/Odporúčaný článok/2007

2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - Univerzálne

2007

- | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

1 až 24 2007

1 2007 až 24 2007 - Odporúčaný článok nebol použitý

25/2007

Ambrose Gwinnett Bierce (* 24. jún 1845, Ohio, USA – † cca. 1914 pravdepodobne v Mexiku) bol americký satirik, kritik, básnik, aforista, spisovateľ a novinár.

Narodil sa v rodine farmára a vďaka otcovej surovej „výchove“ si z domova odniesol zatrpknutosť, ktorá ho sprevádzala po celý život. Študoval na vojenskom ústave v Kentucky, no po roku vstúpil do armády Únie a v priebehu občianskej vojny sa vypracoval až na dôstojníka. Po vojne sa usadil v San Franciscu, kde pracoval ako redaktor a kritik, kde sa stretol a spriatelil s ďalšími americkými spisovateľmi, ako boli Mark Twain alebo Bret Harte.

26/2007

Milan Hodža (* 1. február 1878, Sučany – † 27. jún 1944, Clearwater USA) bol slovenský politik, štátnik a publicista, prvý slovenský predseda vlády Česko-Slovenska; syn Ondreja Hodžu, brat Jána Miloslava Hodžu a synovec Michala Miloslava Hodžu.

Milan Hodža sa narodil v Sučanoch a dostal výborné vzdelanie, právo študoval v Budapešti a Kluži a filozofiu vo Viedni. Všeobecné i špecializované vedomosti, znalosti rečí (ovládal sedem jazykov – maďarský, nemecký, anglický, francúzsky, rumunský, srbochorvátsky, poľský), talent, pracovitosť i odvaha ho vo všetkých oblastiach, v ktorých pracoval, viedli k úspechom. Bolo tomu tak najmä v žurnalistike a v politike.

27/2007

John Irving vo Varšave 10.09.2006

John Irving (* 2. marec 1942, Exeter, USA ) je americký spisovateľ a držiteľ Oscara za scenár k filmu Pravidlá muštárne, nakrúteného podľa rovnomennej knihy.

Život Johna Irvinga

Irving sa narodil 2. marca 1942 v Exeteri štát New Hampshire za neobvyklých okolností, ktoré neskôr veľmi ovplyvnili zápletky niekoľkých jeho románov: narodil sa ako nemanželské dieťa (jeho pôvodné meno bolo John Winslow) jeho matke Helen, dedičke rodu Winslow, jednej z najstarších a najvýznamnejších rodín Nového Anglicka, pretože odmietala, aby John poznal svojho pravého otca, profesora ruských dejín. Helen Winslowová si neskôr vzala Collina F.N.Irvinga, učiteľa na prestížnej Phillips Exeter Academy. Potom, čo John Winslow prijal priezvisko adoptívneho otca, sa tak stal Johnom Irvingom. Až do roku 2000 nikdy nehľadal pravého otca. Vždy hovoril : „Ja už otca mám.“ V roku 2001 sa dozvedel, že má nevlastného brata z druhého manželstva svojho biologického otca.

28/2007

Václav Havel (* 5. október 1936, Praha) je český spisovateľ a dramatik, jeden z prvých hovorcov Charty 77, vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989, bývalý prezident Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, posledný prezident Česko-Slovenska a prvý prezident Českej republiky.

Životopis

Václav Havel sa narodil v Prahe v známej pražskej podnikateľsko-intelektuálskej rodine spätej s českým kultúrnym a politickým dianím 20. až 40. rokov. Jeho otec Václav M. Havel bol architekt, staviteľ a Rotarián. Jeho starý otec postavil pražský Palác Lucerna, jeho strýko založil Filmové štúdio Barrandov. Do svojich desiatich rokov žil čiastočne v dome, ktorý postavil jeho starý otec u Tišnova na Morave.

Po nástupe komunistov k moci v roku 1948 sa prvorepublikové aktivity rodičov stali dôvodom, prečo Havlovi nedovolili po skončení základnej školy ďalej riadne študovať. Preto nastúpil v roku 1951 do učebného odboru ako chemický laborant a večerne študoval gymnázium. Z kádrových dôvod nebol prijatý na žiadnu vysokú školu humanitného zamerania, a preto dva roky študoval na ekonomickej fakulte Českého vysokého učení technického.

29/2007

Alexander Sergejevič Puškin

Alexandr Sergejevič Puškin (po rusky: Алекса́ндр Серге́евич Пу́шкин) (* 6. jún 1799, Moskva – † 10. február 1837, Petrohrad) bol jedným z najväčších ruských romantických básnikov a prozaikov.

Život a dielo

Po otcovi Sergejovi Ľvovičovi pochádzal zo starého šľachtického rodu, matka Anna Osipovna bola vnučkou murína Ibrahima Hannibala, krstného syna a obľúbenca cára Petra Veľkého. Už ako dieťa mal rád knihy a zaujímal sa o literatúru. V roku 1811 vstúpil do lýcea v Cárskom sele, prestížneho účilištia pre budúcu ruskú elitu. Tam sa začína rozvíjať jeho básnický talent. V roku 1817 zložil maturitné skúšky a zamestnal sa na ministerstve zahraničných vecí.

V Petrohrade vstupuje do literárneho spolku Arzamas a dostáva sa do víru veľkého sveta, spoznáva liberálne myšlienky prichádzajúce z Francúzska. Schádza sa so spolkom Zelená lampa. Od intímnej lyrickej tvorby prechádza k básňam oslavujúcim slobodu ducha a mysle. V roku 1820 bol z Petrohradu vypovedaný pre svoje satirické básne. Istý čas žil na juhu Ruska a na rodinnom statku pri Pskove. Cestuje po Kryme a Kaukaze. V Kišiňove nadväzuje kontakty s neskoršími dekabristami. Ešte v ten istá rok vyšla jeho lyrická poéma Ruslan a Ľudmila a zároveň dokončuje poému Kaukazský zajatec.

30/2007

George Byron

George Gordon Noël Byron (* 22. január 1788, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 19. apríl 1824, Mesolóngi, Grécko) bol anglický básnik, predstaviteľ romantizmu.

Narodil sa v rozvrátenej aristokratickej rodine, ktorá bola spriaznená s rodom Stuartovcov, ako syn Johna Byrona a Catherine Gordonovej. Vyrastal v škótskom prístave Aberdeen, kam sa jeho matka presťahovala krátko po jeho narodení. Rodičia nežili spolu a jeho otec zomrel, keď mal len tri roky, pričom ich zanechal úplne bez prostriedkov. Hysterická matka ho zahŕňala striedavo prejavmi prehnanej lásky a divokej zúrivosti, a tak vďaka tomu z neho pomaly začal vyrastať samotár. Nakoľko bol od narodenia postihnutý a kríval, jeho veľkou vášňou sa stali knihy. Miloval cestopisy a historické knihy. Jeho pestúnka ho oboznámila so všetkými tradičnými škótskymi rozprávkami a legendami. Ako desaťročný zdedil po bezdetnom strýkovi veľký majetok a titul lorda. Odišiel na svoje panstvo Newstead v Nottinghame a odtiaľ odišiel do školy v Harrow, kde vynikal nad svojimi rovesníkmi športovými výsledkami i duševne. Tam našiel svoju prvú lásku – Mary Chaworthovú, ktorá však jeho city neopätovala. Neskôr odišiel na univerzitu v Cambridge študovať politické právo, a tu našiel i priateľov na celý život, akými boli John Cam Hobhouse, C. B. Davies a C. S. Matthews.

31/2007

Charles John Huffam Dickens (pseudonym Boz) (* 7. február 1812, Landport pri Portsmouthe, Anglicko – † 9. jún 1870, Rochester, Anglicko) bol anglický spisovateľ.

Narodil sa ako syn neúspešného vládneho úradníka Johna Dickensa a Elizabeth Barrowovej. Keď mal 5 rokov presťahovali sa do Chathamu, v Kente a v 10-tich sa sťahovali do Camden Town v Londýne. Jeho rodičia žili v biede a mladý Dickens si veľa pretrpel. Ocitol sa na dne, keď jeho otca odsúdili do väzenia pre dlžníkov. Dvanásťročný Charles si musel zarábať na živobytie v továrni na výrobu krémov. Táto práca a návštevy vo väzení zanechali v jeho vnímavej duši pocit poníženia a odporu, s ktorým sa často stretávame v jeho neskoršej tvorbe, najmä v románe David Copperfield.

Vzdelanie nadobudol vlastnou usilovnosťou. Náruživo čítal staré romány a navštevoval Britské múzeum. Ako 15-ročný sa stal pisárom v kancelárii právneho zástupcu. Naučil sa rýchlopis a v roku 1835 sa stal súdnym a parlamentným spravodajcom časopisu Morning Cronicle. Medzitým písal umeleckú prózu a v rokoch 1833 – 1835 prispieval črtami do Monthly Magazine. Príspevky vydal v roku 1836 pod názvom Sketches by Boz (Bozove črty).

32/2007

Louisa May Alcottová (pseudonym A. M. Barnard) (*29. november, 1832, Philadelphia, Pensylvánia, USA – † 6. marec, 1888, Boston, Massachusetts, USA) bola americká spisovateľka.

Narodila sa v rodine Amosa Bronsona Alcotta a Abigail May III. Napriek tomu, že jej rodina pochádzala z Nového Anglicka a mala tu i svoje sídlo, narodila sa v Pensylvánii. Mala tri sestry – staršiu Annu a mladšie sestry Elizabeth a May. V roku 1840 sa jej rodina presťahovala do domčeka len na dvoch akroch pôdy pozdĺž rieky Concord v meste Concord v štáte Massachusetts, a odtiaľ sa v roku 1844 presťahovali do Bostonu, kde jej otec založil experimentálnu školu. O jej vzdelanie sa spočiatku staral najmä jej otec. Získavala tiež vedomosti od spisovateľov a vychovávateľov, ako boli Ralph Waldo Emerson, Nathaniel Hawthorne a Margaret Fullerová, ktorí boli rodinnými priateľmi.

33/2007

Alexandr Nikolajevič Ostrovskij (po rusky: Александр Николаевич Островский) (* 12. apríl 1823, Moskva, Rusko – † 14. jún 1886, Ščelykov, Rusko) bol ruský dramatik. Vo svojich dielach sa zameriaval predovšetkým na život moskovskej spoločnosti.

Tvoril v období realizmu a jeho dramatické diela sa radia k dielam jeho súčasníkov Leva Nikolajeviča Tolstého, Fiodora Michajloviča Dostojevského a Ivana Sergejeviča Turgeneva.

Ostrovskij sa narodil do rodiny moskovského obchodného právnika a tak mu bol svet obchodovania blízky už od malička. Po skončení moskovského gymnázia, Ostrovskij študoval právo. Po skončení štúdia v roku 1843 vstúpil do štátnej služby a pracoval na súdoch až do 1851. Mnohé charaktery, či už z jeho rodinného prostredia alebo z pracovných skúseností mu poslúžili ako predobraz postáv z komédie Dohodneme sa, veď sme svoji.

34/2007

Robert Musil (* 6. november 1880, Klagenfurt – † 15. apríl 1942, Ženeva) bol rakúsky románopisec, dramatik a esejista. Jeho monumentálny nedokončený román Der Mann ohne Eigenschaften (Muž bez vlastností) je pre svoju intelektuálnu hĺbku a vysokú literárnu úroveň radený medzi diela Proustove alebo Joyceho.

Narodil sa v korutánskom Klagenfurte, veľkú časť života strávil vo Viedni alebo v Berlíne. Zomrel v emigrácii vo švajčiarskej Ženeve.

Narodil sa do rodiny inžiniera a profesora brnenskej Technickej univerzity Alfréda a Hermíny Musilových. Musil, ako dieťa bol veľmi samotársky až hanblivý, táto vlastnosť ho sprevádzala celý život.

Jeho literárnu prvotinu ovplyvnil päťročný pobyt na Vojenskej kadetnej škole v Eisenstadte a v Hraniciach na Morave v rokoch 1892 až 1897. Tu sa tiež nadchol pre neskoršiu dráhu inžiniera.

35/2007

Franz Kafka (* 3. júl 1883, Praha – † 3. jún 1924, Kierling pri Viedni) je najslávnejší Pražan, nemecky píšuci spisovateľ židovského pôvodu, jeden z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia.

Franz Kafka sa narodil v Prahe ešte za monarchie. Bol synom Hermanna Kafku (1852 – 1931) a Julie Kafkovej, rodenej Löwy (1856 – 1934). Otec mal galantériu, prišiel z vidieka do Prahy, jeho matka bola z bohatej rodiny z Poděbrad. Okrem dvoch bratov, Georga a Heinricha, ktorí ako deti umreli, mal tri mladšie sestry: Elli (1889 – 1941), Valli (1890 – 1942) a Ottla (1892 – 1943). Jeho materinský jazyk bola nemčina, čo vtedy bol prípad 10 % Pražanov. Kafkovci boli Židia. Hovoril a písal po nemecky, ovládal aj češtinu tak ako celá rodina.

36/2007

Socha Sándora Máraiho v Košiciach

Sándor Márai (* 11. apríl 1900, Košice – † 22. február 1989, [San Diego (Kalifornia)|San Diego]], Kalifornia, Spojené štáty|USA) bol významný maďarský spisovateľ a novinár.

Narodil sa v Košiciach, pôvodne sa volal Sándor Grosschmid, od roku 1918 bol redaktorom denníka Budapesti Napló. Za mlada veľa cestoval, v 20. rokoch 20. storočia počas pobytu v Nemecku písal po nemecky. Rozhodol sa písať iba v maďarčine. V 30. rokoch 20. storočia bol známy čistým, realistickým štýlom. Bol prvý, kto písal pre maďarského čitateľa o dielach Franza Kafku.

Kritickým okom, takpovediac ako nezúčastnený sledoval Horthyovský režim, tak národovcov ako aj komunistov; nakoniec sa rozhodol v roku 1948 opustiť Maďarsko.

37/2007

Bertolt Brecht (alebo Bert Brecht, rodným menom Eugen Berthold Friedrich Brecht) (* 10. február 1898, Augsburg – † 14. august 1956, Berlín) bol nemecký spisovateľ, divadelník, dramatik, režisér a teoretik drámy. Bol najvplyvnejší nemecký dramatik a lyrik 20. storočia. Je zakladateľom tzv. epického divadla.

Do literatúry vstúpil na konci 1. svetovej vojny, keď uverejnil básne proti vojne. Po maturite začal nesystematicky študovať medicínu, prírodné vedy a literatúru, no už o rok musel štúdium prerušiť, pretože musel narukovať ako sanitárny vojak do augsburského lazaretu.

V tomto období spoznal aj Paulu Banholzerovú, ktorá s ním roku 1919 mala syna Franka, ktorý neskôr padol ako nemecký vojak v Rusku. V roku 1922 si vzal herečku a opernú speváčku Marianne Zoffovú, s ktorou mal o rok neskôr dcéru Hanne. Krátko nato spoznal svoju neskoršiu ženu Helene Weigelovú. Roku 1924 sa narodil jeho druhý syn Stefan.

38/2007

Czesław Miłosz výslovnosť; (* 30. jún 1911, Šeteniai, Cárske Rusko, teraz Litva – † 14. august 2004, Krakov, Poľsko) bol poľský básnik, spisovateľ, akademik, a prekladateľ. V roku 1961 sa stal profesorom poľskej literatúry na Kalifornskej univerzite v Berkeley (Kalifornia), a v roku 1980 získal Nobelovu cenu za literatúru. Posledné dni svojho života strávil v Krakove.

Czesław Miłosz sa narodil v Šeteniai (pol. Szetejny), čo bolo mesto v Rusku, v poľskej šľachtickej rodine. Miłosz študoval právo na Vilniuskej univerzite Štefana Bátoryho vo Vilniuse, vtedy súčasť Druhej poľskej republiky. Po druhej svetovej vojne, v roku 1951, bol kultúrnym atašé komunistickej Poľskej ľudovej republiky v Paríži, kde požiadal a aj dostal politický azyl vo Francúzsku. V roku 1953 získal Prix Littéraire Européen (Európsku literárnu cenu).

39/2007

Italo Calvino (* 15. október 1923, Santiago de Las Vegas, Kuba – † 19. september 1985, Siena, Taliansko) bol taliansky spisovateľ, jeden z najvýznamnejších talianskych spisovateľov a mysliteľov druhej polovice 20. storočia. Venoval sa neorealizmu, magickému realizmu a skúšal aj sci-fi poviedky.

Narodil sa 15. októbra 1923 v Santiago de las Vegas na Kube. Dva roky po jeho narodení sa jeho rodina vrátila do Talianska a usadila sa v San Reme. Calvino vyrastal v San Reme a neskôr študoval literatúru v Turíne. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa Calvino aktívne zúčastnil na odboji. V roku 1946 začal spolupracovať s vydavateľstvom Einaudi, o rok neskôr dokončil štúdium na univerzite diplomovou prácou o Josephovi Conradovi. Od roku 1950 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Einaudi a svoju profesiu neprestal vykonávať ani neskôr, keď sa preslávil ako spisovateľ. Písal pre denníky Corierre della Sera a La Repubblica. Zomrel náhle, na záchvat mŕtvice v Siene roku 1985; pracoval na Amerických prednáškach, čiže šiestich námetoch pre budúce tisícročie, ktoré však už nedokončil.

40/2007

Carlo Goldoni (* 25. február 1707, Benátky, Taliansko – † 6. február 1793, Paríž, Francúzsko) bol taliansky dramatik, tvorca talianskej komédie, ktorý prehĺbil a rozšíril škálu tohto divadelného žánru.

Narodil sa v rodine lekára Giulia Goldoniho a Margherity Salvioni. Čítať a písať sa naučil keď mal len štyri roky, svoju prvú hru napísal keď mal deväť rokov. Pokúšal sa študovať filozofiu u dominikánov (1720 – 1721), právo v Pavii (1723 – 1724) a neskôr v Modene (1727). Štúdium práv dokončil až v roku 1731 v Ravene. Medzitým písal hry, kočoval s hereckou spoločnosťou a pracoval v rôznych advokátskych kanceláriách.

41/2007

Isabel Allendeová [isaˈβel aˈʎende] (* 2. august 1942, Lima, Peru) je čílska spisovateľka, žurnalistka a politička.

Isabel Allendeová, celým menom Isabel Allende Llona, sa narodila v Čile diplomatovi Tomásovi Allendemu, synovcovi Salvadora Allendeho (čilský prezident v rokoch 1970 – 1973), a Francisce Llone. V roku 1945 sa rodičia rozišli a matka sa s deťmi odsťahovala naspäť do Čile. V rokoch 1953 až 1958 pobývali v Bolívii a neskôr v Bejrúte, kde Allendeová doštudovala na súkromnej anglickej škole. V roku 1958 sa vrátila do Čile, kde dokončila štúdium žurnalistiky a stretla svojho prvého manžela, Miguela Fríasa, za ktorého sa vydala v roku 1962.

V rokoch 1959 až 1965 pracovala pre OSN v Santiagu a neskôr v Bruseli. V roku 1963 sa jej narodila dcéra Paula a po návrate do Čile v roku 1966 sa narodil syn Nicolás.

42/2007

Elias Canetti (* 25. júl 1905, Ruse, Bulharsko; † 14. august 1994, Zürich) bol britsko-rakúsky spisovateľ, teoretik spoločenských vied a humanista pôvodom z Bulharska a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1981.

Canetti sa narodil roku 1905 v bulharskom podunajskom prístave Rusčuk (dnešná Ruse) v rodine sefardsko-židovského obchodníka Jacquesa Eliasa Canettiho a jeho ženy Mathilde Canettiovej, rodenej Arditti. V roku 1911 sa rodina presťahovala do britského Manchesteru. V nasledujúcom roku však otec zomrel a matka sa rozhodla odsťahovať s celou rodinou do Viedne. Canettiho rodným jazykom bolo ladino, pričom po bulharčine a angličtine s francúzštinou sa Canetti učil už piaty jazyk, nemčinu, ktorá sa neskôr stala jazykom jeho diel. Rodina sa presťahovala ešte do Švajčiarska a Nemecka, kde Canetti maturoval.

43/2007

Margita Figuli (za slobodna Margita Figuliová, po sobáši Margita Šustrová, pseudonymy Morena, Oľga Morena) (* 2. október 1909, Vyšný Kubín – † 27. marec 1995, Bratislava) bola slovenská spisovateľka, prekladateľka a autorka literatúry pre deti a mládež.

Narodila sa v roľníckej rodine a vzdelanie získavala v rodisku, Dolnom Kubíne a Banskej Bystrici. Chcela pokračovať v štúdiu, no jej pokus o štúdium maliarstva v Prahe jej nevyšiel. Pracovala ako anglická korešpondentka v Tatra banke v Bratislave, kde pracovala do roku 1941, neskôr sa venovala len literárnej činnosti. Popri zamestnaní študovala na konzervatóriu hru na klavíri.

44/2007

Niccolò di Bernardo Machiavelli (* 3. máj 1469 Florencia, Taliansko – † 22. jún 1527, tamže) bol taliansky štátnik, historik a teoretik politiky.

Jeho mladosť je pomerne nejasná, vieme o ňom až od roku 1498, kedy sa stal predsedom Rady desiatich – orgánu Florentskej republiky povereného diplomatickými a vojenskými úlohami. Hoci nemal skutočnú právomoc, mal pri 14-ročnom výkone tejto funkcie možnosť dobre sa oboznámiť s politikou vtedajších talianskych štátikov. Zúčastňoval sa rokovaní, vojenských výprav, sledoval, ako vládcovia presadzujú svoju moc.

Jeho politická kariéra sa skončila, keď sa roku 1512 vo Florencii vrátili k moci Mediciovci a odstránili republikánske zriadenie. Machiavelliho dokonca obvinili z prípravy sprisahania, načas uväznili a vyhnali z Florencie. Potom žil na svojom majetku pri San Casciano a písal literatúru. Svojich politických ambícií sa nevzdal, ale tieto už neboli naplnené – ani roku 1527, keď bola republika znovu obnovená, a keď Machiavelli náhle zomrel.

45/2007

Josef Škvorecký (* 27. september 1924, Náchod) je český prozaik, esejista, prekladateľ a exilový nakladateľ, spolu s manželkou Zdenou Salivarovou zakladateľ renomovaného nakladateľstva Sixty-Eight Publishers v kanadskom Toronte. Patrí k najvýznamnejším povojnovým českým prozaikom.

Detstvo prežil v Náchode, kde tiež v roku 1943 absolvoval gymnázium a onedlho potom bol odvedený na front. Na univerzitu tak mohol nastúpiť až po skončení vojny. Najprv krátko na lekársku fakultu, potom prestúpil na filozofickú fakultu – odbor angličtina a filozofia, ktorú absolvoval v roku 1949. Pôsobil ako učiteľ na stredných školách v Broumove a Polici nad Metují a na Vyššej sociálnej škole v Hořicích v Podkrkonoší.

V roku 1951 získal doktorát a absolvoval dvojročnú vojenskú službu. Po návrate z nej nastúpil ako redaktor do Státního nakladatelství krásné literatury (neskôr Odeon), od roku 1956 pôsobil ako redaktor dvojmesačníka Světová literatura; ten musel po škandále, ktorý nasledoval po vydaní jeho prvého románu Zbabělci v roku 1958, opustiť, ale vrátil sa do nakladateľstva. Spisovateľom z povolania sa stal roku 1963.

V roku 1958 sa oženil so Zdenou Salivarovou.

46/2007

Ľubomír Feldek (* 9. október 1936, Žilina) je slovenský básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ. Manžel spisovateľky Oľgy Feldekovej.

Pochádza z úradníckej rodiny a vzdelanie získaval v Senici, v Žiline, kde v roku 1954 aj zmaturoval a po skončení strednej školy študoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave kombináciu slovenský jazyk a literatúra. Už počas štúdií začal pracovať ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá, odkiaľ musel v októbri 1958 odísť. V rokoch 1960 – 1961 pracoval ako redaktor závodného časopisu v Nižnej na Orave. V rokoch 1961 – 1973 bol spisovateľom v slobodnom povolaní a v rokoch 1973 – 1986 vedúcim redaktorom oddelenia pôvodnej a prekladovej poézie a súčasne dramaturgom divadla Nová scéna v Bratislave.

47/2007

Gary Snyder (* 8. máj 1930, San Francisco, USA) je americký básnik (Beat generation), esejista, lektor a environmentalista. Vďaka svojmu umeniu prepojiť budhistickú spiritualitu a prírodu je občas nazývaný „laureátom hlbinnej ekológie“. Vyučuje literatúru a filozofiu divočiny na Kalifornskej univerzite v Davise a so svojou rodinou žije v San Juan Ridge v kalifornských horách Sierra Nevada.

Vyštudoval literatúru, antropológiu, japončinu a čínštinu, pracoval v lesoch a dokoch, študoval budhistickú filozofiu, určitý čas žil v budhistickom kláštore, skladal básne a stal sa jedným z predstaviteľov beatnickej generácie. K jeho priateľom patrili Allen Ginsberg a Jack Kerouac, ktorého Snyder inšpiroval natoľko, že z neho stvoril literárnu postavu Japhyho Rydera, známu z knihy Dharmoví tuláci.

48/2007

Max Brod (* 27. máj 1884, Praha – † 20. december 1968, Tel Aviv) bol významný pražský židovský, nemecky píšúci spisovateľ, prekladateľ a skladateľ. Zaslúžil sa o publikovanie literárnej pozostalosti Franza Kafku a významnou mierou prispel k jeho celosvetovej sláve. Má aj zásluhy na šírení českej kultúry (najmä diela Leoša Janáčka a Jaroslava Haška) v zahraničí.

Max Brod bol syn pražského riaditeľa banky. Študoval právo na nemeckej časti Karlovej univerzity. Vzápätí sa začal zaujímať o literatúru a jeho prvé literárne práce sa objavili už u v prvej dekáde 20. storočia. V písaní prózy a literárnych štúdií pokračoval až do konca svojho života. Zásadným spôsobom sa zaslúžil o publikovanie diel v tej dobe už zosnulého Franza Kafku, ktorý bol jeho priateľ. Na vydanie pripravil tiež Kafkove denníky a korešpondenciu.

49/2007

Taras Hryhorovyč Ševčenko, ukr. Тарас Григорович Шевченко (* 9. marec, 1814, Morynci, neďaleko Kyjeva – † 10. marec, 1861, Petrohrad) bol ukrajinský spisovateľ, básnik, dramatik, filozof, humanista a maliar, významný predstaviteľ ukrajinského národného obrodenia. Jeho literárne dedičstvo je považované za vrchol ukrajinskej tvorby. Ševčenko písal aj v ruštine a vytvoril niekoľko vysoko cenených malieb.

Narodil sa v nevoľníckej rodine v dedine Morynci v Kyjevskej gubernii, vtedy časti cárskeho Ruska. Dedina patrila rusifikovanému Nemcovi Vasilijovi Engelhardtovi.

V roku 1816 sa rodina presťahovala do obce Kirylovka, ktorú tiež vlastnil zmienený Engelhardt. Taras ako deväťročný stratil matku a o dva roky osirel úplne. Po dvoch rokoch roboty na panskom utiekol do blízkeho mestečka Lysianki, kde ho prichýlil maliar ikon. V trinástich rokoch sa vrátil do Kirylovky a stal sa obecným pastierom. Na lúkach sa stretával s vandrujúcimi slepcami, ktorí spievali o slávnych dejinách Ukrajiny, národných hrdinoch, čo ho neskôr inšpirovalo v jeho literárnej i výtvarnej tvorbe. Veľmi túžil stať sa maliarom – napokon nabral odvahu a požiadal o dovolenie prísneho správcu Engelhardtovho majetku. Jeho odpoveďou bolo preradenie Tarasa na miesto kuchynského pomocníka.

50/2007

Stephen Edwin King (* 21. september 1947, Portland, Maine) je americký spisovateľ hororov. Napísal vyše štyridsať kníh, ktoré sa stali bestsellermi po celom svete. Niektoré diela vydal pod pseudonymom Richard Bachman.

Narodil sa ako druhý syn Donalda a Nelly Ruth Pillsbury Kingovcov. Po rozchode rodičov ho spolu s jeho starším bratom Davidom vychovávala matka. Časť detstva strávil vo Fort Wayne v Indiane a v Stratforde (Connecticut). Keď mal jedenásť, presťahovali sa naspäť do štátu Maine, konkrétne do Durhamu. Tu dokončil aj základnú školu.

V štúdiu pokračoval na Lisbon Fall High School, ktorú končil v roku 1966, následne na University of Maine v Orono, ktorú končil v roku 1970 odborom angličtina a tvorivé písanie. Chvíľu bol bez stáleho zamestnania, privyrábal si písaním poviedok do pánskych časopisov a výpomocou v miestnej práčovni. V roku 1971 nastúpil na miesto učiteľa na strednej škole v Hampdene. V tom istom roku si zobral za ženu Tabithu Spruce, s ktorou žije dodnes. Majú spolu tri deti: Naomi Rachel, Joa Hilla a Owena Phillipa. V súčasnosti bývajú v Bangore (štát Maine).

51/2007

Dan Brown (* 22. február 1964, New Hampshire) je americký spisovateľ trilerov zo súčasnosti.

Dan Brown je synom profesora matematiky a profesionálnej hudobníčky. Vyštudoval Amherst College a absolvoval Akadémiu Phillips Exeter, kde aj istý čas pôsobil ako učiteľ angličtiny. V roku 1996 ho jeho záujem o rôzne druhy kódov a utajené vládne organizácie priviedol k napísaniu jeho prvého románu Digital Fortress, ktorý bol vydaný aj v elektronickej forme a rýchlo sa stal najlepšie predávanou elektronickou knihou v USA. Na pozadí Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) zobrazil tenkú čiaru medzi osobným súkromím a národnou bezpečnosťou. Na túto tému úspešne nadviazal aj v románe „Bod klamu“ (Deception Point) sústreďujúc sa na morálku v politike, národnú bezpečnosť a tajné technológie.

52/2007

Robin Hood bol anglický bájny ľudový hrdina, šľachetný zbojník, pomstiteľ bezprávia a ochranca chudobných, ktorý údajne žil v Sherwoodskom lese v Nottighamshire v strednom Anglicku v čase vlády kráľa Richarda I. Levie srdce. Ospevovali ho anglické ľudové povesti (balady) zo 14. a 15. storočia, a bol hrdinom mnohých filmov, kníh, komiksov a hier, napríklad aj Scottovho románu Ivanhoe.

V mnohých príbehoch je Robinovým úhlavným nepriateľom šerif z Nottinghamu. V najstarších legendách je to len z toho dôvodu, že šerif je prirodzeným nepriateľom zbojníkov, ale v neskorších verziách tento despotický šerif vážne zneužíva svoje postavenie, privlastňuje si pôdu, vymáha neúnosné dane a nespravodlivo prenasleduje chudobných. V iných príbehoch je jeho protivníkom princ Ján, teda Ján Bezzemok, ktorý sa údajne neoprávnene zmocnil trónu svojho zbožného brata Richarda. V najstarších variantoch ktoré sa dochovali je Robin Hood sedliak, no podľa iných to zase bol šľachtic, knieža z Loxley, ktorému neprávom odobrali jeho pozemky. Niekedy sa zúčastnil na križiackych výpravách a po návrate do Anglicka našiel svoje zeme vydrancované podlým šerifom. V niektorých príbehoch je zástancom ľudu, ktorý bojuje proti skazeným hodnostárom a bráni utláčaný ľud proti tyranským nariadeniam, zatiaľ čo v iných je to arogantný a vzdorovitý rebel, ktorý sa vyžíva v krviprelievaní, kruto zabíja a stína hlavy svojim obetiam.