Motorový rušeň 770/771
| Motorový rušeň radu 770/771 | |
 Rušeň T 669.0001 v železničnom múzeu Lužná u Rakovníka | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 90 km/h |
| Motor | K 6 S 310 DR |
| Viacnásobné riadenie | áno |
| Prenos výkonu | elektrický jednosmerný |
| Objem paliva | nafta |
| Usporiadanie pojazdu | Co´Co´ |
| Maximálna ťažná sila | 280 kN |
| Rozchod | 1435 mm (T669.0) 1520 mm (T 669.51, 55) |
| Minimálny polomer prechádzania oblúkov | 80 m |
| Hmotnosť | 114,6 t |
| Dĺžka cez nárazníky | 17 220 / 17 240 mm |
| Šírka | 4 000 mm |
| Výška | 4 637 mm |
| Priemer kolies | 1 050 mm |
| Typ brzdy | ručná brzda, samočinná tlaková brzda, priamočinná brzda |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | ČKD Praha, SMZ Dubnica |
| Prevádzkovateľ | (ČSD, ČD, ČD Cargo, ŽSR), ZSSKC, súkromní dopravcovia |
| Rok výroby | 1963 - 1972 |
| V prevádzke v období | 1963 - súčasnosť |
| Staré označenie ČSD | T669.0 / T669.1 |
| Továrenské označenie | 1435 Co´ Co´ 993 kW |
Motorový rušeň radu 770 bola pod pôvodným označením T 669.0 dodávaná lokomotíva ČKD Praha a podnikom Strojárske a metalurgické závody Dubnica nad Váhom (SMZ) pre potreby Československých štátnych dráh a priemyselných podnikov v Československu. Prototyp bol vyrobený v roku 1963, sériová výroba prebiehala v rokoch 1967 až 1969. Dodatočne bolo potom ešte vyrobených 10 rušňov na široký rozchod opäť v ČKD, a to roku 1983.
Vývoj a výroba[upraviť | upraviť zdroj]
Impulzom pre vývoj a výrobu rušňov nového radu T669.0 (770) sa stala citeľná absencia výkonných motorových lokomotív určených pre ťažkú posunovaciu službu, pre ktorú nemali lokomotívy T435.0 (720) a T 458.1 (721) postačujúci výkon. Tri prototypy novej rušňovej rady T669.0 boli vyrobené v roku 1963 - jedna lokomotíva bola normálnerozchodná a dve širokorozchodné pre rozchod 1 520 mm, vybavené centrálnym spriahadlom. Sériová výroba prebiehala v rokoch 1967 až 1969 v závodoch ČKD Praha a SMZ Dubnica nad Váhom. Roku 1968 bola v SMZ Dubnica vykonaná skúšobná rekonštrukcia uloženia skrine na rámoch podvozkov. Takto rekonštruovaná lokomotíva sa stala prototypom novej rady T 669.1 (771), sériovo vyrábanej v rokoch 1969 až 1972. V rovnakom závode boli tiež novo vyrábané širokorozchodné verzie týchto rušňov, značené ako T 669.5 (dnes 770.8) a T 669.51 (771.8). Rušne týchto sérií sú počtom cca 8 000 kusov dosiaľ najpočetnejšou sériou rušňov, vyrobených na území vtedajšieho Československa. Rušne sa totiž dodávali aj pre ZSSR, Poľsko, Albánsko, Irak, Sýriu a Indiu.[1]
Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]
Rušne radov 770 a 771 sú určené pre ťažké staničné posuny a nákladné preťahy. Ich širokorozchodné verzie pre ČSD boli určené pre východoslovenské prekladiská. V dnešnej dobe ČD rušne radu 770 rušia a predávajú ich do šrotu a priemyslu. Dôvodom je ich značná hmotnosť a trojnápravové podvozky so značnými deformačnými účinkami na trať.[1]
Mechanická časť[upraviť | upraviť zdroj]
Rušeň je koncipovaný ako kapotovaný, s dlhšou prednou a kratšou zadnou kapotou, medzi ktorými sa nachádza kabína rušňovodiča s dvoma diagonálne umiestnenými riadiacimi pultami. Po obvode zúžených kapôt sú ochodze so zapustenými schodíkmi, zľahčujúce prácu posunovačom a umožňujúce jednoduchý prístup k strojom v predstavkoch. Kabína rušňovodiča je prístupná čelnými dverami zo spomínaných ochodzov. Rám lokomotívy je ôsmimi záveskami zavesený na dvoch trojnápravových podvozkoch (Co´Co´). U novšieho radu 771 sú tieto závesky doplnené vahadlami, pôsobiacimi na prítlačné valce. Touto zmenou sa dosiahlo zlepšenie adhéznych vlastností. Dvojkolesia sú v podvozku vedené kývnymi ramenami. Ich vypruženie je vykonávané skrutkovými pružinami s paralelnými kvapalinovými tlmičmi. Otočné čapy sú zabudované pevne v hlavnom ráme rušňa. V každom podvozku sú uložené tri trakčné motory s tlapovými ložiskami. V prednom dlhom predstavku je umiestnený spaľovací motor, trakčný generátor, chladiče, ventilátory a pomocné stroje poháňané spaľovacím motorom prostredníctvom hydraulickej prevodovky. V zadnej kapote sa nachádzajú akumulátory a nádrž na piesok. Spaľovací motor je preplňovaný naftový pomalobežný šesťvalec s priamym vstrekovaním paliva, vodným chladením a ventilovým rozvodom OHV. Tento agregát poháňa trakčný generátor, napájajúci trakčné motory. Rušeň je vybavený ručnou brzdou, samočinnou tlakovou a priamočinnou brzdou. Ručná brzda pôsobí na jedno priľahlé dvojkolesie. Samočinná tlaková brzda je riadená dvoma brzdičmi DAKO BS2, priamočinnú brzdu riadia dva brzdiče DAKO BP. Vzduch stláča hydraulicky poháňaný kompresor K 2 Lok-1, dodávajúci tlakový vzduch do štyroch hlavných vzduchojemov s celkovou kapacitou 1 m3 (p = 9 bar) a dvoch pomocných vzduchojemov s objemom celkom 220 dm3. Rušeň má dva brzdové rozvádzače DAKO GP. Osem brzdových valcov má priemer 8" (pmax = 4 bar). Všetkých šesť dvojkolesí je brzdených obojstrannou klátikovou brzdou. Zásoba piesku činí 800 kg.[1]
Elektrická časť[upraviť | upraviť zdroj]
Trakčný generátor je jednosmerný stroj typu TD 802 B, ktorý napája šesť jednosmerných štvorpólových trakčných motorov TE 006. Na reguláciu výkonu spaľovacieho motora je určený združený regulátor, umožňujúci regulovať výkon v 8 stupňoch, radených polkruhovým riadiacim kontrolórom. Rušeň umožňuje riadenie dvoch spriahnutých lokomotív z jedného stanovišťa. Rušeň je vybavený sklzovou ochranou, ktorú zaisťujú sklzové relé. Zdrojom elektriny pre palubnú sieť je batéria NKS 150 s kapacitou 150 Ah, napájaná zo siete s napätím 110 V. Vlakový zabezpečovač je typu LS IV.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d MICHL, David Švestka, Zdeněk. Lokomotivní řady 770 (T 669.0), 771 (T 669.1) | Atlas Lokomotiv [online]. www.atlaslokomotiv.net, [cit. 2017-12-22]. Dostupné online. (cz)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku neznámeho mena na neurčenej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).