Preskočiť na obsah

Motorový rušeň 705.9

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Motorový rušeň radu 705.9
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť40/50 km/h
MotorČKD KS 12 V 170 DR
Trvalý výkon260 kW
Prenos výkonuelektrický jednosmerný
Usporiadanie pojazduBo'Bo'
Maximálna ťažná sila88 kN
Rozchod750/760 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov60 m
Hmotnosť30,5/32 t
Adhézna hmotnosť30,5/32 t
Dĺžka cez nárazníky12 690 mm
Priemer kolies760 mm
Výrobné údaje
VýrobcaČKD
Prevádzkovateľ(ČSD), ČD, JHMD
Rok výroby1954–1955, 1958
Počet vyrobených kusov21
V prevádzke v období1954 - súčasnosť
Staré označenie ČSDTU 47.0
Továrenské označenie760 Bo'Bo' 350

Rušeň radu 705.9 (do roku 1988 niesol označenie ako rada TU 47.0, pôvodne T 47.0) je úzkorozchodný motorový rušeň vyrobený v rokoch 19541955 a v roku 1958 lokomotívkou ČKD ako náhrada parných rušňov na úzkorozchodných tratiach v sieti ČSD. V súčasnosti je najstarším pravidelne prevádzkovaným typom rušňa na území Česka.

Vznik, výroba a začiatky zavádzania

[upraviť | upraviť zdroj]

Stav na úzkorozchodných tratiach v obnovenom Česko-Slovensku bol po druhej svetovej vojne ako sa ukázalo trvalo neudržateľný, a aj tieto trate tak boli začlenené do pripravovaného plánu motorizácie tratí. Prvý návrh úplne nového typu úzkorozchodného motorového rušňa bol vypracovaný Českomoravskými strojárňami vo Vysočanoch (neskôr závod ČKD Sokolovo) v lete 1946. Projekt bol niekoľkokrát prepracovaný a definitívny návrh bol schválený ministerstvom dopravy v roku 1948. Celkovo malo byť vyrobených šesť rušňov nového radu T 47.0 pre dve úzkorozchodné trate - Jindřichův Hradec – Obrataň (štyri) a Třemešná ve Slezsku – Osoblaha (dva). Pôvodný plán dodania v roku 1951 však nebol dodržaný aj pre mnohé komplikácie pri vývoji (išlo prakticky o prvé dieselelektrické rušne, vyvíjané v ČKD úplne od základu). Prvý stroj bol vyrobený až v júli 1954, o mesiac neskôr prišiel do Jindřichůvho Hradca a bol tu vystavený rôznym testom. V júni nasledujúceho roka bolo dodaných všetkých šesť rušňov z prvej série, ktoré dopravu na trati Obratane, tak aj na druhej vetve do Novej Bystřice ovládli a odsunuli parné rušne do zálohy alebo na pomocné výkony. Hoci bolo hlavným poslaním nových strojov použitie v nákladnej doprave, boli koncipované ako univerzálne (svedčí o tom aj prítomnosť batožinového oddielu) a na osobných vlakoch dopĺňali predvojnové motorové vozne radu M 21.0.

Vďaka dobrým skúsenostiam a postupne rastúcej spoľahlivosti pristúpili ČSD v roku 1956 k objednávke druhej série, ktorá mala obsahovať celkom 10 strojov a zaistiť tak dopravu aj na ostatných úzkorozchodných tratiach v ČSR. Zároveň o rovnaký typ rušňov prejavil záujem aj Sovietsky zväz - zákazka znela na 50 rušňov, označených radom TU 3 a v detailoch sa líšiacich od strojov pre tuzemsko (napr. Rozchodom 750 mm). Z nej bolo nakoniec päť strojov uvoľnených pre česko-slovenskú potrebu, definitívne teda z 66 vyrobených rušňov získalo ČSD 21 a SŽD 45 kusov. Dodávky prebehli v rokoch 19571958. Prvé štyri stroje čisel 007-010 boli tiež upravené na rozchod 750 mm s určením pre trať Frýdlant – Heřmanice, ostatné našli svoj domov na tratiach Třemešná ve Slezsku – Osoblaha a Ružomberok – Korytnica (obe po štyroch kusov) a tri stroje doplnenie parku vozidiel v Jindřichůvom Hradci. Parná trakcia tu preto mala už len minimálne slovo, definitívne boli však posledné stroje vyradené až o tri roky neskôr.

Ide o rušeň skriňového typu, s dvoma stanovišťami rušňovodiča na oboch koncoch rušňa, medzi ktorými sa nachádza strojovňa. Na použitie v osobnej doprave sú rušne vybavené oddielom pre batožinu a vlakvedúceho, pôvodne mali aj kachle na uhlie pre vykurovanie rušňa a rozohrievanie motora. V snahe nové rušne v čo najväčšej miere unifikovať so súbežne vyrábanými motorovými vozňami radu M 262.0 (teraz 830) bol použitý rovnaký dvanásť-valcový vznetový motor ČKD KS 12 V 170 DR, len je prevádzkovaný na nižších rýchlostiach (1250 ot./min) i výkonu. Zdrojom prúdu pre štvoricu trakčných motorov je generátor ČKD SS 53/28x4, spojený s motorom krížovou spojkou. Konštrukcia podvozkov bola prispôsobená na prejazd oblúkov s minimálnym polomerom 60 m, ktorý sa na úzkorozchodných tratiach často vyskytuje.

Prevádzka

[upraviť | upraviť zdroj]

Na všetkých štyroch tratiach zaisťovali rušne takmer všetku dopravu po dobu viac ako 15 rokov. Osvedčili sa na najrôznejších výkonoch a boli tak bez problémov používané v osobnej i nákladnej doprave. Ako na prvej bola ukončená prevádzka na Korytnickej trati - posledné vlaky tu išli 28.9.1974. Tri zo štyroch miestnych strojov boli po skončení prevádzky odvezené do Jindřichovho Hradca a trať bola znesená. Štvrtý stroj bol prevezený do Frýdlantu, ani tu však ale príliš dlho nezajazdil - podobný osud stretol o rok neskôr aj heřmanickú trať. Vzhľadom k havarijnému stavu zvršku bola doprava zastavená ku dňu 13.1.1976 a aj keď mala byť po oprave znovu obnovená, už sa tak nestalo. Rušne však zostali vo Frýdlantskom depe a až do Do roku 1978 sa používali k posunu (predovšetkým pri navážaní koksu do miestnej kotolne). Ďalšie tri roky zostali odstavené pred depom a čakali na svoj ďalší osud. Následne bol stroj T 47.010 zrušený a zošrotovaný; zvyšné dva boli v ŽOS Šumperk opravené a predisponované taktiež do južných Čiech.

Modernizovaný rušeň 705.915 JHMD

Po rozdelení majetku pôvodných Česko-slovenských dráh v roku 1993 získali všetky stroje nástupnícke České dráhy so zaradením do dep Jindřichův Hradec a Osoblaha.

Jindřichův Hradec

[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1997 bola pre nerentabilitu zastavená prevádzka na trati do Novej Bystřice a aj prevádzka na obrataňské vetve bola obmedzená. Následne boli obe trate vrátane vozidiel a všetkého vybavenia predané novovzniknutej súkromnej spoločnosti Jindřichohradecké místní dráhy (JHMD), ktorá prevzala prevádzku k 1.3.1998. Vzhľadom k postupnému útlmu nákladnej dopravy boli rušne po roku 2000 nasadzované v prevažnej väčšine do osobnej dopravy. Pre zvýšenie ekonomickosti prevádzky a celkové omladenie rušňov nechali JHMD časť svojich rušňov modernizovať - dosadený bol nový motor Liaz, elektronický riadiaci systém a vykonaná celková rekonštrukcia mechanickej časti stroja. Modernizované stroje dostali nátery v klasickej schéme, ale s netypickými farbami (zelená, modrá, fialová). Nerekonštruované rušne fungovali už väčšinou len ako záložné. Stroj 705.906 (T 47.006) bol vybraný ako historický a opatrený pôvodným náterom. Po nákupe niekoľkých motorových vozňov z Poľska a ich rekonštrukciou (teraz rad 805.9) potreba rušňov poklesla a niektoré rušne boli odstavené - posledný vyrobený 705.921 odkúpil v roku 2015 nový majiteľ a bol odvezený do Ruska. Stroj 705.920 bol opravený do vystavovateľného stavu a umiestnený na pomník v Novej Bystřici. Ostatné rušne slúžia v prevádzke aj naďalej.

Osoblažská trať je jedinou úzkorozchodnou traťou, na ktorej aj naďalej zabezpečujú prevádzku České dráhy. Z pôvodných štyroch rušňov bol jeden rekonštruovaný po vzore strojov JHMD a zaisťuje tak tu všetku prevádzku; funkciu zálohy plní druhý pôvodný rušeň. Zvyšné dva získalo Železničné múzeum Lužná u Rakovníka a Národné technické múzeum v Prahe. Rušne sú deponované v remíze v Osoblaze, väčšie opravy potom vykonáva depo v Olomouci, kam sú rušne prevážané na špeciálne upravenom plošinovom vozni s koľajami.

Historické rušne

[upraviť | upraviť zdroj]
Rušeň T47.020 (705.920) na pomníku v Novej Bystřici
  • 705.906 (Jindřichohradecké místní dráhy)
  • 705.916 (České dráhy, železničné múzeum Lužná u Rakovníka)
  • 705.917 (Národné technické múzeum, depozitár Chomutov)
  • 705.920 (Jindřichohradecké místní dráhy vystavený na pomníku v žst. Nová Bystřice)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • JUST, Karel. Motorové lokomotivy na úzkorozchodných tratích ČSD. 1. vyd. Litoměřice : Vydavatelství dopravní literatury, 2008. 272 s. ISBN 978-80-86765-08-2. (po česky)
  • PERNIČKA, Jaromír, a kol. Atlas vozidel ŽM : motorové lokomotivy v ČR a na Slovensku. 1. vyd. Zlín : M-Presse, 2009. 256 s. ISBN 978-80-260-0536-0. (po česky)
  • ŽABKA, Martin. Motorové lokomotivy řady T 47.0. Praha : Corona, 2016. 255 s. ISBN 978-80-8611-679-2. (po česky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 705.9 na českej Wikipédii.