Etiópia

Etiópska federatívna demokratická republika
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: Wodefit Gesgeshi, Widd Innat Itjopja (Pochoduj vpred, drahá matka Etiópia)
Miestny názov
• dlhý	የኢትዮጵያ ፌዴራላዊ ዲሞክራሲያዊ ሪፐብሊክ (Itjopja Federalawi Demokrasijawi Ripeblik)
• krátky	የኢትዮጵያ (Itjopja)
Hlavné mesto	Addis Abeba 9°01′ s.š. 38°44′ v.d.
Najväčšie mesto	Addis Abeba
Úradné jazyky	amharčina
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády	federatívna republika Wolde Giorgis Girma Zenawi Meles
Vznik	starovek
Susedia	Sudán, Južný Sudán, Keňa, Somálsko, Džibutsko, Eritrea
Rozloha  • celková  • voda (%)	1 104 300 km² (26.)   7 444 km² (0,7 % %)
Počet obyvateľov  • odhad (júl 2009)  • sčítanie (2007)  • hustota (júl 2009)	83 099 000 (14.) 73 918 505 75/km² (100.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2009 150 100 mil. $ (56.) 1805 $ (145.)
Index ľudského rozvoja (2008)	0,503 (144.) – Stredny
Mena	etiópsky birr (ETB)
Časové pásmo  • Letný čas	EAT (UTC+3) bez zmeny (UTC+3)
Medzinárodný kód	ETH / ET
Medzinárodná poznávacia značka	ETH
Internetová doména	.et
Smerové telefónne číslo	+251

Etiópia (po amharsky ኢትዮጵያ, Itjopja), plným názvom Etiópska federatívna demokratická republika (po amharsky የኢትዮጵያ ፈደራላዊ ዲሞክራሲያዊ ሪፐብሊክ, Je Itjopja federešn dimokrasiawi ripublik), (historický názov Abesínia alebo Abesínsko [po česky Habeš]) je vnútrozemský štát nachádzajúci sa v Africkom rohu vo východnej Afrike. Susedí na severe s Eritreou, na východe s Džibutskom a Somálskom, na juhu s Keňou a so Sudánom a Južným Sudánom na západe. Podľa odhadov z roku 2010 žije v Etiópii 82 101 998 ľudí. Hlavným mestom je Addis Abeba, úradným jazykom federácie je amharčina.

Na etiópskom území sa dochovali pozostatky jedného z najstarších predkov človeka z rodu Australopithecus. Prvý lepšie zdokumentovaný historický štátny útvar na etiópskom území predstavuje zhruba od 3. storočia pred Kr. aksumská ríša, v ktorej vládla Šalamúnska dynastia založená podľa legiend potomkom kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby. Aksumskí vládcovia prijali v 4. storočí kresťanstvo. Následujúce storočia znamenali predovšetkým zo stratou obchodných kontaktov a islamskou expanziou úpadok a do značnej miery aj izoláciu. V polovici 19. storočia začala postupná modernizácia a súperenie s európskym kolonializmom. Od prvej svetovej vojny bol až do roku 1974, s päťročnou prestávkou v čase talianskej okupácie, etiópskym cisárom Haile Selassie I. Ten bol potom zvrhnutý Mengistu Haile Mariamom, ktorý v krajine nastolil komunistický režim. Koniec tohto režimu prišiel spolu s rozpadom sovietskeho bloku a Mengistu musel v roku 1991 utiecť z krajiny. Etiópia sa federalizovala a v čele novej vlády pod vedením Etiópskeho ľudového revolučného demokratického frontu stál Meles Zenawi. Ten v krajine postupom času zaviedol autoritársky režim, ktorý je pri moci dodnes.

Etiópsky štát patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Poľnohospodárstvo je silno závislé na podnebí a v pomere k rozvinutým štátom málo modernizované. Priemysel je nevyvinutý a služby nepríliš kvalitné. Doposiaľ zlý stav infraštruktúry sa vďaka vládnym investíciam postupne zlepšuje. Výnimku v inak zlej etiópskej doprave tvorí Ethiopian Airlines, ktoré sa radí medzi tri najdôležitejšie letecké spoločnosti v Afrike. Navzdory značnej korupcii a nedostatočným službám sa ekonomika Etiópie rýchle rozvíja; krajina je však napriek tomu závislá na zahraničnej pomoci. Etiópska armáda predstavuje jednu z najsilnejších ozbrojených síl v Afrike a úzke vojensky spolupracuje so Spojenými štátmi. V oblasti zahraničných vzťahov udržuje Etiópia dobré vzťahy zvlášť s okolitými štátmi s výnimkou Eritrei a Somálska. Zo zahraničných investorov sa tu v poslednom čase najviac presadzuje India a Čína. Etiópia má rovnako bohatú kultúru založenú na dlhej historickej tradícii aj kontaktoch s okolitým svetom a v krajine je množstvo kultúrnych aj prírodných pamiatok.

Etymológia

Slovo Etiópia pochádza z gréčtiny (Αἰθιοπία, Aethiopia) a všeobecne sa dá preložiť ako „krajina opálených ľudí“. Tento výraz sa však nevzťahoval len na dnešné etiópske územie, ale súhrnne označoval krajiny s obyvateľstvom tmavšej pleti. Niekedy sa tiež používal pre označenie krajiny Kuš. Mimo Biblie sa slovo Etiópia objavuje napríklad v Homérovej Iliade a Odysei. Druhý názov, Habeš alebo tiež Abyssinia, pochádza z pomenovania kmeňovej skupiny Habašat, ktorý neskôr prebrali Arabi a pod menom al Habaša tým označovali tunajších obyvateľov. Termín Habeša sa používa v Etiópii dodnes, väčšinou pre vymedzenie etiópskej rasovej skupiny voči černochom aj belochom. Zároveň sa ním nazývajú tradičné etiópske výrobky, pokrmy a nápoje.

Dejiny

Pravek a starovek

Aksúmsky obelisk

Na etiópskom území žijú ľudia už po dobu niekoľkých miliónov rokov – práve tu boli tiež nájdené kostrové pozostatky príslušníka rodu Australopithecus, jedného z najstarších predchodcov ľudského rodu. Nepretržitá prítomnosť človeka je tu preukázaná zhruba od roku 1 000 000 pred Kr. do obdobia okolo roku 4000 pred Kr. Zo starších etiópskych legiend je najvýznamnejšia povesť o kráľovnej zo Sáby a kráľovi Šalamúnovi, ktorých syn Menelik I. mal nastúpiť na trón roku 982 pred Kr. a byť zakladateľom šalamúnskej dynastie. Táto dynastia potom v Etiópii s prestávkami vládla až do roku 1974, kedy bola monarchia zvrhnutá komunistickým prevratom. Prvým lepšie zdokumentovaným historickým štátnym útvarom tu bola aksumská ríša, rozkladajúca sa vedľa etiópskeho územia aj v juhozápadnej Arábii. Zhruba niekedy po roku 325 prijal aksumský vládca Enzana zásluhou svätého Frumentia kresťanstvo. Krajina udržovala kontakty s antickým svetom, rozvíjala sa architektúra, umenie aj remeselná výroba, razili sa tiež mince. Vrcholu svojho vývoja sa ríša dočkala v prvej polovici 6. storočia za vlády cisára Kaleba, ktorý veľkú časť svojho života strávil v boji so židovskými povstalcami v arabskej časti ríše. Po jeho smrti nastal úpadok, pretože ríša o arabské územie prišla a namiesto nej tu v druhej polovici 6. storočia nastúpila sasánovská Perzia. V ríši sa používal najmä jazyk ge'ez, v obchodných stykoch so zahraničím sa používala aj gréčtina.

Obdobie izolácie a bojov s moslimami

Kvôli územným stratám a neskôr tiež expanzii moslimov sa aksumská ríša dostala do izolácie. Upadol obchod a remeslá a namiesto peňazí sa začal znovu používať smenný systém. Niekedy v 8. až 9. storočí rozsiahly úpadok vyústil v povstanie židovského kmeňa Falašov vedeného kráľovnou Yodit. Po jeho potlačení sa k moci v regióne dostala v polovici 12. storočia dynastia Zagwe, za ktorej dosiahla vrchol kláštorná architektúra.

Po zaniknutej aksumskej ríši prevzali títo noví vládcovia kresťanstvo, jazyk ge'ez a štátotvornú tradíciu. Po roku 1270 sa zagewská dynastia dobrovoľne vzdala moci v prospech pôvodnej dynastie Šalamúnov, ktorá prijala titul cisárov. V krajine trval rozkvet a upevnilo sa aj feudálne zriadenie. V následujúcich storočiach sa množili ozbrojené strety hlavne s moslimamy na východe Afrického rohu, najprv s Adalským sultanátom. Cez čiastkové etiópske úspechy moc moslimov v regióne naďalej silnela. Kritická situácia nastala roku 1529, kedy moslimský vládca Ahmed Gran zaútočil na etiópske územie a takmer sa mu podarilo etiópsky štát vyvrátiť. V roku 1541 však priplávali Etiópčanom na pomoc Portugalci, s ktorých pomocou sa podarilo moslimov v bitke pri jazere Tana poraziť. Zhruba v rovnakom čase začali z juhu prenikať do Etiópie Oromovia, ktorí sa v krajine poničenej vojnou usadzovali, prijímali tunajší spôsob života a náboženstvo a navždy tak zmenili etnické zloženie obyvateľstva. Mnoho Oromov potom zastávalo významné pozície v štátnej správe.

Nové kontakty so zahraničím a boj s kolonializmom

Rozsah Menelikových výbojov.

     Etiópske cisárstvo pred započatím výbojov

     Etiópske cisárstvo ku koncu Menelikovej vlády

Etiópsky cisár Menelik II.

Nový problém predstavovali Portugalci a hlavne jezuitskí misionári, ktorí sem s nimi prišli. Etiópski cisári sa ocitli pod silným tlakom, aby prestúpili na katolícku vieru a hoci sa o to niektorí z nich pokúsili, napríklad Ze Dingil či Susneos, ľudový odpor bol tak silný, že obaja neskôr prišli o vládu. Susneosov syn Fasiladas neskôr misionárov v 30. rokoch 17. storočia z krajiny vyhnal. Za Fasiladasovho nástupcu Ijasua I. došlo k obnoveniu silného postavenia Etiópie, roku 1636 bolo tiež založené nové hlavné mesto menom Gondar. Po smrti tohto cisára ale nastal značný úpadok cisárskej moci a na dianie v štáte mali stále väčší vplyv feudálni šľachtici. Toto obdobie vyvrcholilo v rokoch 1784 až 1855, kedy etiópski vládcovia panovali iba nominálne a namiesto nich rozhodovali aristokrati. Do dejín sa zapísalo ako Zemene Mes'afint, doba princov.

Úpadok panovníckej moci sa snažil zastaviť cisár Tewedros II., panujúci od roku 1855. Hoci dospel k mnohým úspechom a pokúšal sa o modernizáciu krajiny, nepodarilo sa mu získať nutnú podporu zahraničných mocností. Naopak si znepriatelil Spojené kráľovstvo, ktorého vojská spôsobili jeho pád. O nový pokus o centralizáciu moci sa pokúsil Johannes IV., ktorý nastúpil na trón roku 1871. Úspešne sa ubránil proti egyptskému vpádu a bojoval na popud Spojeného kráľovstva tiež so sudánskými mahdistami. Dostal sa tiež do konfliktu s Talianskom, ktoré si v oblasti dnešnej Eritrei vytváralo zázemie pre ďalší postup v regióne. Talianov sa podarilo zastaviť až za vlády ďalšieho cisára, Menelika II., ktorý rozdrvil talianske vojská v bitke pri Adwe (Aduy) roku 1896. Zároveň za jeho vlády prebehla radikálna expanzia na juh a juhovýchod, čo viedlo k posilneniu štátnych financií a obranyschopnosti štátu. Začala sa stavať prvá železnica medzi Addis Abebou, novým hlavným mestom, a vtedy francúzskym Džibuti, budovali sa tiež nové mosty a cesty. Menelik vládol až do roku 1913, po jeho smrti sa dostal k moci Menelikov vnuk Ijasu, avšak počas prvej svetovej vojny bol zvrhnutý a moci sa chopil šľachtic, čiže ras, Tafari Makonen, najskôr ako regent, neskôr ako zvrchovaný panovník Haile Selasie I.

Moderné dejiny

Posledný etiópsky panovník Haile Selassie I.

Haile Selassie I. sa pokúšal o sústredenie moci v svojich rukách, aby dokázal vykonávať ďalšie reformy, ktorým sa mnohé zložky spoločnosti, najmä šľachta a cirkev, urputne bránili. Jeho snahu prerušila etiópsko-talianska vojna, v ktorej dôsledku bol roku 1936 cisár nútený odísť do exilu, zatiaľ čo Etiópiu dobyla, niekedy aj za pomoci chemických zbraní, a okupovala talianska armáda. počas druhej svetovej vojny sa s pomocou Britov podarilo roku 1941 dobyť etiópske územie naspäť. Následne sa vďaka úspešnému diplomatickému jednaniu podarilo získať Haile Selassiemu pod svoju kontrolu tiež pôvodnú taliansku kolóniu Eritreu. Proti vláde cisára a pomalému tempu jeho reforiem postupne rástol odpor, ktorý vyvrcholil roku 1960 pokusom o puč. Hoci bol pokus o prevrat potlačený, v krajine neprestávalo pôsobiť sociálne pnutie. Cisár si postupne znepriatelil reformám naklonenú strednú vrstvu, študentstvo aj nižších armádnych dôstojníkov. Práve títo príslušníci armády vinili cisára a prežívajúci feudálny systém zo spoločenských problémov a zo svojej vlastnej chudoby. Vláda Šalamúnovcov postupne stratila dôveru obyvateľstva, čo sa prejavilo roku 1974, kedy bol etiópsky cisár zvrhnutý a monarchia zrušená.

Monument oslavujúci výdobytky komunizmu

V následujúcich rokoch vládol v krajine takzvaný derg (rada), v ktorej čele zastal armádny dôstojník Mengistu Haile Mariam. Ten, inšpirovaný niekoľkými konkurenčnými marxistickými stranami, ktoré vznikli zo študentských hnutí, zaviedol v Etiópii pozemkovú reformu, zoštátnenie podnikov a násilný teror proti údajným aj skutočným opozičným silám, ktorý viedol k státisícom zavraždených či umučených ľudí a k núteným presunom obyvateľstva. Následkom sucha v 80. rokoch sa ekonomika štátu prakticky zrútila, čo vyústilo v posilnenie opozičných síl, ktoré viedli proti vláde neustály ozbrojený konflikt. K situácii v krajine neprispela ani etiópsko-somálská vojna v rokoch 1977 až 1978, ktorú sa podarilo vyhrať vďaka podpore Sovietskeho zväzu. Sovietske záujmy a podpora režimu v Etiópii boli súčasťou veľmocenského zápasu studenej vojny v krajinách tzv. tretieho sveta. Hoci bol totiž pôvodne Sovietsky zväz spojencom Somálska, kde držala moc v rukách ľavicová vláda, pre sovietsku vládu bolo výhodnejšie podporovať dlhodobo Etiópiu, najmä kvôli jej väčšiemu materiálnemu zaisteniu a ideologicky bližšiemu režimu. aj podpora východného bloku ale koncom 80. rokov skončila vzhľadom k jeho postupnému úpadku. Mengistova vláda stratila domácu aj zahraničnú podporu, bola následne roku 1991 zvrhnutá a o dva roky neskôr vyhlásila Eritrea, doposiaľ pod etiópskou nadvládou, nezávislosť. Na základe novej ústavy z roku 1994 sa Etiópia stala federatívnou republikou rozdelenou na etnickom základe. Voľby v krajine vyhral o rok neskôr Etiópsky ľudový revolučný demokratický front (EPRDF), ktorý Etiópii vládne dodnes. Tejto strane sa počas posledných dvadsiatich rokov podarilo v krajine vytvoriť autoritársky systém, ktorý udržuje s pomocou represií a neštandardného vedenia volieb. Premierom a vodcom EPRDF je Meles Zenawi. Etiópia zostáva jednou z najchudobnejších krajín na svete, pozitívnemu vývoju nepomohla tiež etiópsko-eritrejská vojna v rokoch 1998 až 2001, ktorá viedla k 100 000 mŕtvych. Vojna ekonomicky vysilila obe krajiny, väčšina rozvojových projektov bola prerušená a ich vývoj vrhnutý o niekoľko rokov naspäť.

Geografia

Satelitný snímok Etiópie

Etiópsky štát sa nachádza vo východnej Afrike v oblasti nazývanej Africký roh, blízko južnej časti Červeného mora. Je to štát vnútrozemský, o pobrežie prišiel po vyhlásení nezávislosti Eritrei v roku 1993. Celková rozloha činí 1 127 127 km². Susedí so Sudánom a Južným Sudánom na západe, Eritreou na severe, Džibutskom a Somálskom na východe a Keňou na juhu.

Etiópii dominuje rozsiahla náhorná plošina nachádzajúca sa v strede krajiny, rozdelená na dve časti Východoafrickou priekopovou prepadlinou. Výška plošiny sa priemerne pohybuje medzi 1500 a 3000 m n. m., celý masív je charakterizovaný horskými hrebeňmi rozdelenými hlbokými roklinami a riečnymi údoliami, a to prevážne v severnej časti. Plošina sa pomaly zvažuje do nížin na západ do oblasti Sudánu a do juhovýchodnej časti Etiópie obývanej Somálcami. Najvyšším bodom je Ras Dašän (Bejeda) so 4 620 metrami nad morom. Naopak najnižším bodom je Danakilská preliačina dosahujúca 115 metrov pod hladinou mora, jedná sa tiež o jedno z najteplejších miest na svete. Vzhľadom ku geologickej aktivite Východoafrickej priekopovej prepadliny je v jej blízkosti možný častejší výskyt zemetrasení a sopečnej činnosti.

Obrába sa zhruba 17 % pôdy, hoci podiel pôdy použiteľnej k orbe je vyšší. V dôsledku intenzívnej deforestácie posledných tridsiatich rokov je zalesnených len zhruba 10 až 15 % územia. Zbytok je využívaný pre pastvu, ak nie je príliš drsné, suché či neúrodné, aby sa dalo využiť k obhospodárovaniu. Krajina silno trpí nadmerným využívaním pastvín, eróziou, dezertifikáciou a častými suchami, čo v niektorých oblastiach spôsobuje v suchých obdobiach nedostatok vody.

Modrý Níl blízko miesta svojho výtoku z jazera Tana

V rámci Východoafrickej priekopovej prepadliny sa na juhu rozkladá rozsiahla sieť jazier, najväčšou prírodnou vodnou nádržou je však jazero Tana nachádzajúce sa na severozápade. Najvodnatejšou etiópskou riekou je Modrý Níl, ktorý spolu s Tekeze a Barom vteká na západe, už na území Sudánu, do Nílu. Rieka Awaš naopak tečie na východ, kde sa vlieva do slaných jazier v Danakilskej preliačine. Z veľkých riek je treba spomenúť tiež Genali a Šibeli, tečúce na juhovýchod do Somálska, a Omo, ktorá ústí do jazera Turkana na hraniciach s Keňou.

Etiópia je domovom rozličných živočíšnych druhov, medzi ktoré patria typickí zástupcovia africkej fauny, napríklad lev, leopard, gepard, hroch, slon, zebra, rôzne druhy opíc a gaziel, žiráf, rovnako tak aj vtáky ako plameniak, pelikán, hus, bocian, ibis či marabu. V oblasti sa tiež nachádzajú aj druhy endemické, obmedzené na jedno menšie územie – tými sú napríklad nyala horská, vlk etiópsky alebo dželada. Rozmanité je tiež rastlinstvo. Vo vysokohorských oblastiach prevládajú ihličnaté lesy, vresy a mlžné pralesy, v nížinách sa rozkládajú skôr listnaté stromy, dažďové pralesy, rastú tu často liany. Na plániach sa nachádzajú vo veľkom množstve kaktusy, sukulenty a veľké sykomory. V teplých oblastiach je možno nájsť nepravý banán známy ako inset. Blízko hlavného mesta rastie v hojnom množstve eukalyptus, dovezený do krajiny z Austrálie. Jednou z najznámejších a najvýznamnejších etiópskych plodín je káva, ktorá pravdepodobne z Etiópie tiež pôvodne pochádza.

Podnebie

Územie Etiópie sa nachádza v tropickej monzúnovej oblasti. Jej podnebie je veľmi rozmanité, a to hlavne vzhľadom k rozdielom v nadmorskej výške. V oblastiach nad 1500 m n. m. prevažujú denné teploty medzi 16 a 30°C, striedané chladnejšími nocami. V nižšie položených oblastiach, napríklad v Dire Dawe alebo Afarsku, sú teploty výrazne vyššie, v oblasti Danakilskej púšte dosahujú teploty 40°C. Niekedy sa nížiny vyznačujú tiež vysokou vlhkosťou vzduchu. V Etiópii sa striedajú obdobia sucha a obdobia dažďov. Počas januára a februára prevažujú občasné dažde – pokiaľ tieto niesu dostatočné, hrozia hladomory. Od konca februára až do júna trvá v krajine suché obdobie, po ktorom prichádzajú od polovice júna do polovice septembra silné dažde. Intenzívne zrážky zanechajú v pôde dostatok vlahy, ktorá vydrží zhruba do decembra a januára, kedy opäť prichádzajú sucha, následovanom od polovice januára občasnými dážďmi.

Vláda a politika

Súčasný etiópsky premiér Meles Zenawi

Etiópia je federatívnou parlamentnou republikou. Jednotlivé štáty federácie, vytvorené na etnickom základe, majú právo ratifikovať vlastné regionálne ústavy, uvádzať do platnosti zákony a vytvárať aj spravovať vládne funkcie. Môžu sa tiež od materskej krajiny odtrhnúť. Zákonodarnú moc predstavuje dvojkomorový parlament skladajúci sa z hornej Komory federácie majúcej 108 kresiel a dolnej Komory ľudových zástupcov skladajúcej sa z 548 kresiel. Zatiaľčo členovia hornej komory sú volení parlamentnými zhromaždeniami jednotlivých štátov federácie, dolná komora je volená vo všeobecnom hlasovaní. Volebné právo majú všetci občania od 18 rokov. Hlavou štátu je prezident, volený oboma komorami parlamentu na šesťročné obdobie. Súčasným prezidentom Etiópie a hlavou štátu je Girma Wolde-Giorgis. Predseda vlády, predstaviteľ výkonnej moci, je volený z členov Komory ľudových zástupcov. Je tiež zároveň vrchným veliteľom ozbrojených síl. Tento post teraz zastáva Meles Zenawi. Najvyššou súdnou autoritou je Najvyšší federálny súd, jeho členovia sú navrhovaní predsedom vlády a schvaľovaní dolnou komorou parlamentu.

Ústava, ukotvujúca oddelenú moc zákonodárnu, súdnu a výkonnú, bola ratifikovaná v decembri 1994. V krajine existuje systém viac politických strán, hoci podľa organizácie Freedom House v praxi princípy demokratického zastúpenia nefungujú – v posledných voľbách v máji 2010 vyhrala vládnuca strana Etiópsky ľudový revolučný demokratický front (EPRDF) s 99,6 % hlasov, a to hlavne vďaka neštandardným zákrokom počas volieb, opakovanému prenasledovaniu odporcov, represiám, porušovaniu práva na zhromažďovanie a spolčovanie a takmer absenciou nezávislých médií. Podľa Nadácie Bertelsmann federálny systém zostáva takmer len na papieri – EPRDF udržuje nad jednotlivými regionálnymi vládami prísnu kontrolu.

Príslušníci Oromského oslobodeneckého frontu počas pochodu do Keňe

Zatiaľčo v centrálnej časti krajiny má vláda situáciu pevne v rukách, v mnohých odľahlejších oblastiach proti nej bojujú rôzne oslobodenecké hnutia. Medzi inými sa jedná o Oromský oslobodenecký front (OLF), Ogadenský národne oslobodenecký front (ONLF), prípadne Afarský národne oslobodenecký front, sprevádzané ďalšími menšími organizáciami. Nekľudnú situáciu dokresľujú časté krvavé kmeňové zrážky o vodu a pôdu v južných častiach Etiópie. Mimo toho medzi rokmi 2006 a 2008 explodovalo v Addis Abebe a ďalších mestách niekoľko bômb, ktoré zabili zhruba 20 ľudí. Nie je známe, kto za týmito činmi stal. Ministerstvo zahraničia Spojených štátov amerických a organizácia Human Rights Watch uvádzajú, že ľudia podozriví zo sympatií k politickej opozícii, prípadne oslobodeneckým hnutím, sú obeťami porušovania ľudských práv, medzi ktoré často patria popravy bez súdu, znásilňovanie, mučenie či svojvoľné zatknutie. Rada umelcov, športovcov či diplomatov uteká do zahraničia a žiada o azyl. Krajina má silné problémy s korupciou. Nižšie úrovne štátnej správy trpia úplatkárstvom a inkompetenciou, vyššie politické špičky používajú úplatky k udržaniu lojality vo vlastnej strane aj vláde. Silne skorumpovaná je aj justícia, ktorá ani plne nefunguje vo všetkých oblastiach krajiny. Zároveň je súdna moc pod silným vplyvom moci výkonnej. Na druhú stranu Freedom House upozorňuje, že cez určité korupčné praktiky samotnej vlády sa objavuje vo vládnucej triede snaha tieto problémy riešiť a korupčné aktivity obmedziť.

Administratívny systém

Mapa administratívneho delenia Etiópie: 1) Addis Abeba, 2) Afarsko, 3) Amharsko, 4) Beningšangul-Gumuz, 5) Dire Dawa, 6) Gambella, 7) Hararský štát, 8) Oromia, 9) Somalia, 10) Štát južných národov, národností a ľudu, 11) Tigraj

Územie Etiópie sa dalí na 9 etnicky založených federálnych štátov a 2 samosprávne mestské oblasti. Hlavným mestom je Addis Abeba, ktorá je sídlom rovnakomennej mestskej samosprávnej oblasti a zároveň štátu Oromia. Medzi ďalšie štáty patria Tigraj, Štát južných národov, národností a ľudu, Afarsko, Somalia, Beningšangul-Gumuz, Gambella, Hararský štát a Amharsko. Druhým samosprávnym mestom je Dire Dawa. Štáty sa ďalej delia na okresy (wereda) a obce (kebele).

Medzi najvýznamnejšie mestá patria Addis Abeba (zhruba 3 147 000 obyvateľov), ďalej potom Dire Dawa (306 000), Adama (pretým Nazareth; 251 000), Gondar (213 000), Džima (174 000), Desje (186 000), Mekelle (184 000), Bahir Dar (183 000), Awassa (137 000), Harar (131 000) a Gambella (33 000).

Zahraničné vzťahy

Meles Zenawi spolu s keňským prezidentom Danielom arap Moiom a americkým prezidentom Georgeom W. Bushom v Oválnej pracovni Bieleho domu, december 2002.

Etiópia po dobu svojej existencie udržovala kontakty s mnohými okolitými národmi aj s európskymi kresťanskými štátmi. V modernej dobe sa významnejšie prejavila na svetovej scéne roku 1896, kedy sa etiópskemu cisárovi Menelikovi II. podarilo poraziť v bitke pri Adwy talianske vojska. Roku 1923 sa stala členom Spoločnosti národov, po druhej svetovej vojne začala v medzinárodnom dianí hrať aj významnejšiu pozíciu. Bola mimo iné zakladajúcim členom Organizácie spojených národov a etiópsky cisár Haile Selassie I. stál pri zrode Organizácie africkej jednoty, dnes Africkej únie. Etiópsky štát sa tiež zúčastňoval misií OSN v Kórei a Kongu, neskôr tiež v Burundi, Libérii a Rwande. Zatiaľčo etiópsky panovník sa orientoval hlavne na Spojené štáty, vláda dergu, ktorá nastúpila po prevrate roku 1974, orientovala celú krajinu smerom k východnému bloku komunistických krajín a Sovietskemu zväzu. Po roku 1991 obnovila nová etiópska vláda kontakty so Spojenými štátmi a všeobecne udržuje mierové kontakty s väčšinou afrických a európskych krajín. Výnimku predstavuje Eritrea, s ktorou dosiaľ nevyriešené spory ohľadne hraníc viedli k vypuknutiu eritrejsko-etiópskej vojny v rokoch 1998 až 2001. Vzťahy medzi týmito dvoma štátmi zostávajú naďalej chladné, po oboch stranách hranice udržujú obe krajiny vojská o sile asi 100 000 mužov. Etiópie sa tiež snaží svojho suseda konštantne držať v diplomatickej izolácii. Následkom týchto udalostí udržuje Etiópia dobré vzťahy s Džibutskom a Sudánom, aby si tak zaistila prístup k morským prístavom. Ďalším zdrojom napätia je občianska vojna v Somálsku, kde Etiópia zasiahla počas roku 2007 proti Zväzu islamských súdov a do januára 2009 vykonávala v somálskej oblasti vojenské operácie, počas ktorých zasiahla aj proti etiópskym disidentom skrývajúcim sa na somálskom území. Etiópia naďalej považuje prebiehajúci konflikt v Somálsku za jeden z dôležitých bezpečnostných faktorov v regióne. Udržuje tiež vzťahy so Somalilandom, jednou z odtrhnutých častí Somálska, ktorý umožňuje Etiópii využívať svoje prístavy. Začiatok vojny proti teroru znamenal upevnenie vzťahpv s USA aj západoeurópskymi štátmi – Etiópia je v tejto dobe považovaná za dôležitého spojenca v boji proti islamskému fundamentalizmu.

Vzťahy s Československom a Slovenskom

Diplomatické vzťahy nadviazala Etiópia s Československom po prvej svetovej vojne. Záujmy Československa v tom čase zastupovalo francúzske veľvyslanectvo. Čo sa týka obchodnej výmeny, v medzivojnovom období boli do Etiópie dodávane predovšetkým zbrane. Roku 1955 Československo zriadilo v Etiópii vyslanectvo, o štyri roky neskôr veľvyslanectvo. Roku 1959 bola taktiež podpísaná Zmluva o priateľstve a Dohoda o kultúrnej, vedeckej a technickej pomoci. Do krajiny potom prišli československí odborníci, vďaka spolupráci medzi oboma štátmi vzniklo niekoľko továrenských podnikov a v Harere bola postavená s československou pomocou tiež nemocnica. Pre občanov Slovenska platí vízová povinnosť.

Obyvateľstvo

Rozloženie jazykov v Etiópii a Eritrei:
hlavné mesto
väčšie mesto

     amharčina

     oromčina

     somálčina

     tigrejčina

K roku 2010 tvorilo etiópsku populáciu podľa odhadov zhruba 82 101 998 obyvateľov. Ročný prírastok obyvateľstva činí 2,6 %, pričom 16–17 % obyvateľov žije v mestách. V Etiópii existuje množstvo rozličných etnických skupín, najväčšími z nich sú Oromovia (34,5 % obyvateľov), Amharci (26,9 %), Somálci (6,2 %), Tigrajci (6,1 %), Sidamovia (4 %), Guragovia (2,5 %), Welaitovia (2,3 %), Hadicovia (1,7 %), Afarovia (1,7 %), Gamovia (1,5 %) a Gedeovia (1,3 %). Ostatné etnické skupiny tvoria zvyšných 11,3 % populácie. V mestách žijú aj menšiny Talianov, Grékov, Indov a Arménov. Používa sa zhruba 83 rôznych jazykov a 200 dialektov, pričom väčšina z nich patrí do semitskej, kušitskej či omotskej jazykovej rodiny. Oficiálnym jazykom celej federácie je amharčina, mimo nej majú v jednotlivých štátoch štatút oficiálneho jazyka tigrejčina, oromčina, harerčina, afarčina, somálčina, angličtina a arabčina. Angličtina je v etiópskom školstve najčastejšie vyučovaným zahraničným jazykom. 46 % populácie je vo veku 0–14 rokov, 51 % vo veku 15–64 rokov, zostávajúcich ľudí nad 64 rokov je 2,7 %.

Takmer polovica Etiópanov žije pod hranicou chudoby. Zdravotnícky systém je nedostačujúci, pretrváva vysoká detská úmrtnosť a stredná dĺžka života je zhruba 56 rokov. K čistej vode má prístup 98 % obyvateľov v mestách, zatiaľčo len 26 % na dedine. Priemerne 5 miliónov ľudí je závislých na dodávkach jedla. Hlavne v oblasti Somalie je tiež často kritický nedostatok vody. Zhruba 2,3 % ľudí je nakazených vírusom HIV, u infikovaných prevažujú obyvatelia miest. Ďalšími rozšírenými chorobami sú napríklad žltačka typu A a E, týfus, malária, meningitída, cholera, žltá zimnica, besnota a schistosomóza. Vláda sa snaží súčasnú situáciu riešiť a za posledných desať rokov sa situácia v zdravotníctve mierne zlepšila. Napriek tomu etiópske zdravotníctvo zostáva podľa Center for National Health Development pri Columbia University jedným z najmenej vyvinutých v subsaharskej Afrike. Human Rights Watch ďalej uvádza, že vládnuca strana niekedy zneužíva medzinárodných potravinových zásob a nedistribuuje ich do rebelmi držaných oblastí, aby tak vyhladovala odbojové hnutia.

Mladé etiópske dievča

V krajine pretrváva diskriminačný prístup k ženám a hoci zákony krajiny považujú ženy a mužov za seberovných, tieto ustanovenia sa v praxi podľa Ministerstva zahraničia USA často nedodržujú. V správe OECD Development Centre sa uvádza, že žena je stále v spoločnosti vnímaná ako podriadená mužom a cez všetky opatrenia prijaté vládou je Etiópia jednou z najviac tradíciami zviazaných krajín v Afrike. Ženy tak majú sťaženú možnosť vlastniť pôdu, veľmi obvyklé sú v niektorých regiónoch nelegálne sobáše s dievčatami mladšími 18 či 15 rokov, sobáš za pomoci únosu, rozšírená je prostitúcia, násilie medzi partnermi, časté znásilnenia, ženská obriezka a ďalšie formy diskriminácie. Uvedené platí najmä pre vidiecke oblasti. Polygamia je v súčasnosti zakázaná, nie je však známe, či je naďalej praktikovaná či prípadne v spoločnosti nejakým spôsobom prijímaná. Organizácie ako je Detský fond Organizácie spojených národov (UNICEF) či Save the Children uvádzajú, že veľké množstvo nedospelých je tiež vo veľmi zlej situácii – v krajine je na 500 000 až 700 000 detí žijúcich na ulici, 18 % etiópskej detskej populácie prišlo aspoň o jedného rodiča. Cez 70 % detí vo veku 7 až 15 rokov pracuje, 40 % z pracujúcich detí je mladších 6 rokov. Častý je obchod s ľuďmi, väčšinou z dedinských oblastí do miest na rôzne druhy nútenej práce, ženy sú prípadne predávané do arabských krajín ako domáce otrokyne alebo prostitútky. Čo sa týka homosexuality, tá je v Etiópii ilegálna a v etiópskej spoločnosti je braná ako tabu.

Náboženstvo

Pravoslávna Katedrála svätého Juraja v Addis Abebe

Etiópia je sekulárnym štátom. Medzi najrozšírenejšie náboženstvá patrí pravoslávie reprezentované etiópskou pravoslávnou cirkvou (43,5 % populácie), islam (33,9 %), protestantizmus (18 %), tradičné náboženstva (2,6 %) a katolíctvo (0,7 %). Ostatné náboženské smery vyznáva 0,7 % obyvateľov. Stúpenci pravoslávia prevažujú hlavne u Tigrajov a Amharov, islam vyznávajú naopak najmä Somálci, Afarovia, Oromovia (hlavne ti žijúci na južnej vrchovine), Guragovia a Sidamovia na juhovýchode. Obchodníci žijúci vo veľkých mestách tiež často bývajú moslimovia. Na južných a juhovýchodných hraniciach je prítomné značné množstvo zahraničných misionárov. V posledných rokoch stúpajú v Etiópii náboženské rozpory, ktoré si vyžiadali aj niekoľko mŕtvych.

Mešita v meste Bahir Dar

Tradícia etiópskej pravoslávnej cirkvi siaha do 4. storočia, kedy bolo kresťanstvo prijaté kráľom Ezanom. Značnú zásluhu na rozšírení kresťanstva mal najmä Ezanov vychovávateľ svätý Frumentius a ďalej deväť misionárov, ktorí v Etiópii pôsobili v 6. storočí. Ďalším významným svetcom je Tekle Haymanot, ktorý sa zaslúžil o znovunastúpenie šalamúnskej dynastie v 13. storočí. Etiópska pravoslávna cirkev neuznáva chalkedonský a druhý konštantínopolský koncil, ktoré uzákonili dvojakú prirodzenosť Kristovu. Pre dlhu izoláciu Etiópie sa cirkev po úpadku Aksumu vrátila k niektorým starozákonným tradíciám, napríklad obriezke, rituálnej porážke, činenia rozdielov medzi čistým a nečistým mäsom, uznávaním sabatu ako sviatočného dňa a ďalších. Etiópska biblia tiež zahŕňa niektoré apokryfné texty, ktoré sa v biblii obvyklej pre západné kresťanstvo nenachádzajú. Liturgickým jazykom je pôvodný jazyk aksumskej ríše zvaný ge'ez. Formálne je cirkevná organizácia podriadená alexandrijskému patriarchovi, ktorý pôvodne vyberal predstaviteľa etiópskej cirkvi používajúceho titul abun. Od roku 1951 je abun volený etiópskymi biskupmi. Súčasným abunom je P'awlos.

Etiópski moslimovia vyznávajú sunnitskú formu islamu, prevážna časť z nich sú stúpenci mystického islamského hnutia súfizmu. Islam sa vzhľadom k svojej jednotnosti vo svete nevyznačuje v Etiópii výraznými odchýlkami od oficiálneho učenia. Rastúce náboženské napätie medzi moslimami a kresťanmi by mohlo byť podľa etiópskeho Najvyššieho súdu pre moslimské záležitosti spôsobené stúpajúcim vplyvom niektorých moslimských skupín, ktoré sú podporované zo Saudskej Arábie.

Židovská komunita

Dedina Falašov, kresba z roku 1862

Samostatnú kapitolu tvorí etiópska komunita Falašov, vyznávajúcich primitívnu formu judaizmu. Meno Falaš či Felaš je označenie, ktoré etiópskym židom dali ich susedia. Pochádza z amharčiny a znamená „zbavenie koreňov“, „odtrhnutie“, prípadne „cudzinci–nájazdníci“. Falašovia si sami hovoria Bejt Jisra'el alebo Dom Izraela. Až do 13. storočia si Falašovia zachovali silnú mieru autonómie, avšak po znovunastúpení Šalamúnovcov po roku 1270 sa etiópski panovníci snažili ich nezávislosť obmedziť. Zároveň sa voči nim začalo postupovať so silnejúcou intenzitou, pretože boli obviňovaný z úpadku aksumského štátu za panovania židovskej kráľovnej Yodit, ktorá načas ovládla etiópske územie a perzekvovala kresťanov. Za podpory Portugalcov boli definitívne porazení etiópskou mocou roku 1624, nasledovalo rozsiahle predávanie do otroctva, nútené krsty, odmietnutie práva na pôdu a konfiškácie majetku. Boli pálené židovské náboženské texty a historické záznamy v snahe zahladiť v Etiópii falašskú minulosť. Falašovia sa od tej doby poväčšinou zaoberali remeslami, ktorými zbytok spoločnosti opovrhoval, a dlhú dobu boli vystavení nútenej separácii od zbytku obyvateľstva. Pre svoje náboženské potreby používali jazyk ge'ez.

Synagóga vo Wolleke

Ani v modernej dobe sa postavenie etiópskych židov príliš nezlepšilo, hoci od roku 1955 sa nevládna Židovská agentúra podieľala na stavbe škôl a výuke budúcich učiteľov Falašov v Etiópii. Od roku 1956 udržovala Etiópia s Izraelom diplomatické styky, tie však boli prerušené roku 1973 pred vypuknutím jomkipurskej vojny. Silnejúce ohrozenie etiópskych židov počas nástupu komunistickej diktatúry o rok neskôr viedlo k jednaniam medzi etiópskou a izraelskou vládou o zaslaní prvých 200 židov do Izraela. Mengistu, vtedajší vodca socialistického režimu, súhlasil. V súvislosti so zákazom praktikovania judaizmu roku 1980 a opakovanými hladomormi počas 80. rokov sa Izrael rozhodol presunúť na svoju pôdu čo najväčšie množstvo Falašov. Od roku 1985 do roku 1990 sa podarilo presťahovať z Etiópie počas operácií Mojžiš, Jozue a Šalamún cez 36 000 ľudí. V krajine stále zostáva zhruba 2 100 židov čekajúcich na presun do Izraela. Veľký problém predstavujúci pôvodní židia, ktorí konvertovali ku kresťanstvu, nazývaní Falaša Mura, a čítajúci v Etiópii asi 18 000 až 26 000 ľudí. BBC uviedla, že veľké množstvo Falašov Murov sa presunulo k Addis Abebe v domnení, že budú tiež evakuovaní. Izrael ale ich židovstvo neuznáva a väčšina z nich žije v biede v oblasti hlavného mesta. Ďalších 8 000 až 16 000 sa nachádza v táboroch nevládnych organizácií v Gondare bez prístupu k tečúcej vode a závislých na dodávkach jedla. Roku 2008 izraelské ministerstvo vnútra oznámilo, že preveruje práva na presun ďalších zhruba 3 000 ľudí.

Ekonomika

Sídlo Etiópskej komerčnej banky v Addis Abebe

Ekonomika etiópskeho štátu sa radí medzi jedny z najchudobnejších na svete. Roku 2010 činil hrubý domáci produkt (HDP) podľa parity kúpnej sily 86,12 miliardy dolarov. Krajina si udržuje vysoký ekonomický rast – roku 2008 činil 11,2 % HDP, roku 2009 10 %, roku 2010 klesol na 8 % zrejme kvôli svetovej ekonomickej krízy. Čo do HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, Etiópia je zhruba s 1000 dolárov na hlavu 213. štátom na svete. 85 % obyvateľstva pracuje v poľnohospodárstve, 5 % v priemysle a 10 % v službách. Vládnuca strana si udržuje silný vplyv na hospodárstvo – všetka pôda patrí štátu, ktorý ju prenajíma, súkromný sektor je malý a bankové inštitúcie slabé. Všeobecne Etiópii dominuje malý počet firiem so silnými väzbami na vládnucu stranu, prípadne EPRDF sama niektoré firmy vlastní. Krajina zostáva závislá na medzinárodnej ekonomickej a humanitárnej pomoci. Vláda tiež využíva svetovú ekonomickú krízu k zdôvodneniu spomalenia liberálnych hospodárskych a politických reforiem. Menou je etiópsky birr, ktorý nie je voľne zmeniteľný a je viazaný na americký dolár. V roku 2010 bol smenný kurz 14,4 birra za dolár. Inflácia dosahovala k roku 2010 celkom 8 %.

Jemenský muž žuvajúci ľahké narkotikum Kath, čiže Katu jedlú, jeden z obvyklých etiópskych vývozných artiklov

V poslednej dobe v Etiópii investovali najvýraznejšie hlavne India a Čína. Do Číny tiež smeruje najviac etiópskeho exportu (13,3 %). Nasleduje Nemecko (10 %), Saudská Arábia (7,6 %), Spojené štáty americké (7,4%), Holandsko (6,5 %), Sudán (4,5 %) a Belgicko (4,1 %). Hlavným vývozným artiklom je káva, vyváža sa tiež kože a kožené výrobky, živé zvieratá, olejnice, zlato a rastlina khat, mierna droga obľúbená hlavne v Džibutsku, Jemene a Somálsku. V importe taktiež prevažuje Čína s podielom 19,8 %, ďalší významní dovozcovia sú Saudská Arábia (8,5 %), India (4,4 %) a Spojené štáty americké (4,4 %). Medzi najčastejšie dovážený tovar patria potraviny a živé zvieratá, ropa a ropné výrobky, chemikálie, stroje, výrobné zariadenia, motorové vozidlá, lietadla a tkané látky. Vzhľadom k tomu, že Etiópia je nútená dovážať veľké množstvo jedla a neprodukuje drahý exportní tovar ako minerály a ropu, zostáva obchodná bilancia trvale záporná. V roku 2010 mal export hodnotu 1,729 miliardy dolárov, zatiaľ čo import dosiahol hodnoty 7,517 miliardy dolárov.

Z nerastných surovín má Etiópia k dispozícii nálezisko soli, zlata, platiny, železné rudy, uhlia, drahých kameňov, uhličitanu sodného, tantalu, uhličitanu draselného, medi, zatiaľ nevyužité ložiská ropy a zemného plynu, niklu, mramoru a žuly. Vo väčšom množstve sa zatiaľ ťaží len zlato.

Poľnohospodárstvo

Majiteľ poľa dohliada na prácu robotníka v juhozápadnej Etiópii

Poľnohospodárstvo je v porovnaní s vyspelými ekonomikami silno zaostalé. Všetku pôdu vlastní štát, ktorý ju záujemcom prenajíma. V súčasnosti sa k poľnohospodárskej činnosti využíva 17 % pôdy, množstvo pôdy vhodnej k obrábaniu zostáva nevyužitej, poľnohospodárska výroba je minimálne mechanizovaná a úroda je silno závislá na dažďových zrážkach. Cez 90 % poľnohospodársky používanej pôdy obrábajú drobní roľníci, ktorých poľnohospodárske techniky sa za posledných dva tisíc rokov takmer nezmenili. Na vrchovine sa pestujú obilniny, hlavne teff, endemická plodina používaná pri výrobe etiópskeho chleba, jačmeň, pšenica, proso, strukoviny a olejniny, v nížinách sú obľúbenými plodinami hlavne čirok a cukrová trstina. Bežné sú tiež zemiaky. Na juhu sa pestujú dve významné exportné plodiny: prvá je káva, ktorá pravdepodobne tiež z oblasti Etiópie pôvodne pochádza a ktorá sa napríklad v roku 2007 podieľala 36 % na celkovom výnose exportu; druhou je ľahké narkotikum khat.

V posledných rokoch prenajíma vláda pôdu v stále väčšej miere zahraničným investorom, ktorí v Etiópii zakladajú rozsiahle plantáže na pestovanie kvetín, poľnohospodárskych biopalív, kávy a čaju. Tieto praktiky často vedú k vyháňaniu roľníkov z nimi obrábanej pôdy. Rovnako tak častá neúroda spôsobená suchami vedie roľníkov k opúšťaniu polí a sťahovaniu sa do miest, kde rozširujú rady mestskej chudoby. V krajine tiež žije na 7 miliónov pastierov. Podľa prieskumu z roku 2003 sa v Etiópii nachádzalo 35 miliónov dobytka, čo je najväčšie stádo tohto zvieracieho druhu na svete, okrem toho tiež 25 miliónov oviec a 18 miliónov kôz. Začína sa rozvíjať sladkovodné rybárstvo.

Priemysel

Rovnako priemysel je stále zaostalý, hoci toto odvetvie začína vykazovať silnejší rast – zatiaľ čo v roku 2006 sa podieľal na HDP asi 5,1 %, v súčasnosti je to už 13 %. Najväčší podiel vo výrobe má priemysel potravinársky, nasledovaný kožiarskym a textilným. Z ďalších odvetví sú významné výroba chemikálií, liečiv, stavebných hmôt a ďalej kovospracujúci priemysel, drevospracujúci priemysel a výroba traktorov, nákladných automobilov a oceľových konštrukcií. Takmer všetky priemyslové podniky sa nachádzajú v hlavnom meste a jeho okolí.

Služby a cestovný ruch

Palác cisára Fasiladasa v Gondare

Simienské hory

Služby v Etiópii niesu až na výnimky na vysokej úrovni. Vedľa obchodu, kde dominujú prevážne moslimovia, dopravy a komunikácií predstavuje význačné odvetvie cestovný ruch tešiaci sa podpore vlády, ktorá ho považuje za jeden zo základných kameňov budúcnosti Etiópie. Prevažnú časť turistov, ktorých do Etiópie príde ročne zhruba 100 000, tvoria Etiópania žijúci v zahraničí. Z turistiky prichádza ročne štátu zhruba 20 miliónov dolárov. Potenciál krajiny však zďaleka nie je dostatočne využitý.

Etiópia ponúka veľké množstvo historických aj prírodných pamiatok. Najnavštevovanejšími miesti sú starobylé chrámy a obelisky v Aksume, hrady a zámky v Gondare a skalné chrámy v Lalibele. Pozornosti sa tiež teší mesto Harer, kláštory nachádzajúce sa na ostrovoch jazera Tana aj inde, napríklad Debre Libanos a Debre Damo. Z prírodných pamiatok je treba menovať samotné jazero Tana, vodopád Tis Issat, jaskynný systém Sof Omar, ďalej napríklad jazerá Abiyata, Shala, Langano, termálne pramene v Sodere, Wellise či Awase. V krajine je tiež 12 národných parkov, napríklad Národný park Awaš, NP Bale Moutains, NP Gambella, NP Simien Mountains a ďalšie. Ochrana prostredia je však silno zanedbaná. Rovnako tak je stále problém s nedostatočnou úrovňou dopravnej infraštruktúry a ubytovania. Ďalšie možnosti predstavuje horská turistika či kontakty s domorodými kmeňmi žijúcimi pôvodným spôsobom života.

Infraštruktúra

Boeing 737 spoločnosti Ethiopian Airlines

Celkovo sa etiópska infraštruktúra rýchle rozvíja. Etiópia vykladá na jej výstavbu zhruba 10 % HDP, čo je jeden z najvyšších podielov HDP určených na rozvoj infraštruktúry v Afrike. Budovanie dopravnej siete je sústredené hlavne do okolia Addis Abeby. V krajine je 4100 km asfaltových ciest, spájajúcich predovšetkým významné mestské centrá, dobrá cestná sieť funguje aj pri hraniciach s Džibutskom a Keňou. Ďalších 19 tisíc km ciest je prašných alebo štrkových. Jedinou existujúcou železnicou je trať medzi Addis Abebou cez Dire Dawu s Džibutskom dlhá 781 km, ktorej vlastníctvo vyjasnilo niekoľko bilaterálnych zmlúv medzi oboma štátmi. Od roku 2006 bola koncesia na túto železnicu predaná juhoafrickej firme Comazar. Plánovaná rekonštrukcia existujúceho železničného spojenia a jeho ďalšie rozšírenie na 5000 km bola začatá v septembri 2010 za pomoci čínskych investícii. Na africké pomery má vysokú úroveň letecká spoločnosť Ethiopian Airlines, ktorá sa radí medzi troch najlepších poskytovateľov leteckej dopravy v Afrike a udržuje množstvo liniek do afrických a arabských krajín, Európy či Indie. Letisko Bole v Addis Abebe je jedným z troch najvýznamnejších medzinárodných afrických leteckých uzlov. Celkom je v Etiópii zhruba 80 letísk, z toho 30 je používaných pravidelne, a to vo väčšine prípadov pre domáce linky. Krajina prišla o pobrežia aj o všetky prístavy dôsledkom vyhlásenia nezávislosti Eritrei v roku 1993. Po etiópsko-eritrejskej vojne bola presunutá námorná doprava do prístavu Džibuti, čiastočne tiež do somalilandskej Berbery. Momentálne má etiópske obchodné loďstvo deväť lodí.

Zdrojom elektriny sú z 97 % vodné elektrárne, ktoré, podobne ako poľnohospodárstvo, závisia na dažďových zrážkach. Prístup k elektrine má asi 86 % obyvateľov miest, avšak elektrifikácia vo vidieckych oblastiach je prakticky minimálna. Ropa sa musí dovážať; plánované sú prieskumy nálezísk ako ropy, tak zemného plynu. Ďalšiu možnosť predstavuje využitie geotermálnej energie. Veľká časť populácie naďalej závisí na dreve ako hlavnej látke pre topenie aj stavbu, čo vedie k prehlbujúcej sa deforestácii krajiny.

V oblasti telekomunikácií si udržuje monopolné postavenie Ethiopian Telecommunications Corporation. Prístup k telefónu má v súčasnosti zhruba 5 % ľudí, od roku 1999 funguje v krajine mobilná sieť. Je zavedený aj internet.

Kultúa

Text etiópskej hymny zapísaný etiópskym písmom

Etiópia má dlho trvajúcu kultúru, v mnohých ohľadoch odlišnú od zbytku Afriky vzhľadom k dlhej tradícii kresťanstva aj takmer neprerušenému štátnemu vývoju trvajúcemu niekoľko storočí. Etiópania používajú vlastný kalendár, majúci 12 mesiacov o 30 dňoch a 13. mesiac trvajúci päť alebo šesť dní podľa toho, či sa jedná o rok normálny či prestupný. Etiópsky rok začína 11. septembra a voči gregoriánskemu je oneskorený o zhruba sedem rokov a osem mesiacov. Ďalšou zvláštnosťou je etiópske písmo, ktoré vzniklo z písma juhoarabských Sabejcov. Jeho začiatky tkvejú v písme Feničanov, takže nesie podobnosti s napríklad písmom gréckym, latinským či hebrejským. Ako jediné semitské písmo sa číta zľava doprava. Jedná sa tiež o jediné pôvodné africké písmo, ktoré sa dodnes používa. Oproti napríklad Európanom nemajú Etiópania priezvisko, ale pre lepšiu identifikáciu pridávajú za svoje meno krstné meno svojho otca, prípadne tiež starého otca.

Etiópsky atlét Kenenisa Bekele

Etiópska literatúra je písaná väčšinou v jazyku ge'ez (v prípade staršej literatúry) alebo v amharčine (v prípade literatúry novšej). V jazyku ge'ez je napísaná aj etiópska biblia, ktorá sa v niektorých ohľadoch odlišuje od biblie západnej. Jednu z najvýznamnejších literárnych prac predstavuje kniha Kibre negest („Veľkosť kráľov“) pochádzajúca zo 14. storočia. Cenená je napríklad tiež ge'ezská poézia, prekvitajúca v 18. storočí a od tej doby čítaná v mnohých klášteroch. Od 16. storočia sa začal používať pre literárne účely amharský jazyk, ktorý v modernej dobe prevážil. Medzi významných autorov novodobej Etiópie patrí napríklad Makonnen Endalkachew, autor alegorických noviel a divadelných hier, Kebede Mikael, tvorca veršovaných drám, a Tekle Tsodek Makuria, zameriavajúci sa na kratšie príbehy.

Pôvodná etiópska architektúra sa taktiež vyvíjala po stáročia. Z čias aksumskej ríše sa napríklad v jej hlavnom meste, Aksume, dochovali chrámy, paláce či obelisky, za dynastie Zagwe dosiahla vrcholu kláštorná architektúra, napríklad tesané kresťanské chrámy v Lalibele a ďalšie. Taktiež rozsiahly palácový komplex v Gondare svedčí o etiópskom staviteľskom umení v čase druhého panovania šalamúnskej dynastie. Všetky tieto pamiatky sú v súčasnosti súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

V oblasti hudby sa najstaršia tradícia viaže na prácu svätého Yareda, ktorý zaviedol vlastný notačný systém, s ktorého pomocou vytvoril a zaznamenal mnoho liturgických skladieb, dochovala sa po ňom aj rada básní. Typická moderná etiópska hudba máva často dvojaký význam. Pieseň sa na jednej úrovni zaoberá spirituálnou tématikou a zároveň jej druhý význam má povahu skôr osobnú. Známa v použití tohto štýlu je napríklad speváčka Mary Armede. Zo zahraničných vplyvov sa v Etiópii v modernej dobe najviac uplatnili štýly používajúce vo veľkej miere plechové dychové nástroje, prípadne soulová hudba. Najvýznamnejšími súčasnými spevákmi sú Neway Debebe a Netsanet Mellesse, ďalej skupiny Wallias a Roha.

Pre etiópsku kuchyňu sú typické silno korenené jedla, časté sú mastné pokrmy, s výnimkou bravčového, ktoré neje väčšina obyvateľstva. Konzumáciu mäsa tiež obmedzujú kresťanské aj moslimské pôsty, takže sú obvyklé aj zeleninové pokrmy, prípadne strukoviny. Etiópsky chlieb sa nazýva indžera. Ide o tenkú kvasenú chlebovú placku vyrábanú z plodiny teff. K nej sa často je mäsová zmes podobná gulášu zvaná wet. Pálivé jedla sú často doplnené kyslou smotanou alebo syrom ajib na zmiernenie ostrej chuti. K jedlu sa podáva voda, pivo či etiópska medovina (medž). Pri stolovaní sa nepoužívajú príbory, pokrm sa väčšinou zabalí do chlebovej placky. Po jedle sa často pripravuje káva s klinčekami, kardamónom a škoricou, prípadne osladená medom. Obľúbeným nápojom je tiež čaj.

Etiópia je známa pre mnoho význačných športovcov, napríklad bežcov Abebe Bikilu, Mama Wolde či Kenenisu Bekele, ktorí získali aj niekoľko zlatých olympijských medailí. Ďalším významným športom bol skôr futbal a Etiópia sa významne podieľala aj na vzniku Afrického futbalového zväzu. Známym futbalistom a národným hrdinom bol napríklad Worku Mengistu. Po roku 1970 však etiópsky futbal začal upadať.

Vzdelanie a veda

Brána Addis Abebskej univerzity

Vzdelanie je od základného po vysokoškolské bezplatné. Povinná školaká dochádzka je od siedmich do trinástich rokov. Stredné a vyššie vzdelanie sa dá získať len vo väčších mestách. K roku 2005 bolo zhruba 35,9 % gramotných u dospelých a 49,9 % u mladšej generácie. Základná škola začína pre deti vo veku sedmich rokov, stredná pre pätnásťročné. V 10. ročníku, teda v rámci strednej školy, sú žiaci rozdelení na budúcich študentov univerzít a na tých, ktorí získajú vyučenie v oblasti obchodu, polytechniky, pedagogiky a ďalších. Hlavnou univerzitou je Addis Abebská univerzita, ďalšie sa nachádzajú v niektorých hlavných mestách jednotlivých federálnych štátov. Hlavne v Addis Abebe existuje tiež niekoľko ďalších, prevážne súkromných, vysokých škôl.

Väčšina významných kultúrnych a vedeckých inštitúcií je situovaná v Addis Abebe, medzi nich patrí napríklad Národné múzeum Etiópie, Národný archív a knižnica Etiópie a Múzeum inštitútu etiópskych štúdií. Po dlhý čas neexistovala v Etiópii akadémia vied. Poprvýkrát bola myšlienka založenia takej organizácie koncipovaná už v šesťdesiatych rokoch, ale následné politické otrasy akýkoľvek rozvoj znemožnili. Etiópska akadémia vied tak bola založená až roku 2010.

Obrana a bezpečnost

Etiópskí vojaci

Etiópska armáda, pod súhrnným názvom Etiópske národné obranné sily, pozostáva zhruba z 200 000 mužov, čo ju činí jednou z najväčších armád na africkom kontinente. Skladá sa z pozemnej armády a letectva, zatiaľčo etiópske loďstvo bolo prenechané Eritrei po jej odtrhnutiu. Po páde komunistického režimu bola pôvodná armáda rozpustená a nahradená guerillovými jednotkami povstalcov. Nová armáda od toho času prechádza s americkou pomocou postupnou transformáciou v moderné vojsko. Plánom vlády bolo vytvoriť multietnickú armádu, avšak tej stále dominujú Tigrajci, ktorí boli čoby členovia Tigrajského ľudového oslobodeneckého frontu spojenci EPRDF. Vojenská služba je postavená na dobrovoľníckom princípe, avšak v prípade nutnosti je nastúpenie do armády povinné. Minimálny vek pre vstup do armády je 18 rokov. Armáda zostáva lojálna civilnej správe, proti ľudovým nepokojom či povstalcom postupuje často brutálnym spôsobom, čo viedlo k obvineniu armádnych zložiek zo zločinov proti ľudskosti. Vzhľadom k spoločným záujmom Etiópie a USA prehlbujú tieto dva štáty v poslednom čase vojenskú spoluprácu. Roku 2009 vynaložila Etiópia na vojenské potreby 1,2 % HDP.

K roku 2005 Etiópia vlastnila 250 tankov, 400 vozidiel, 400 kusov mobilného delostrelectva, 50 raketometov a 48 lietadiel, medzi ktorí patrili lietadlá Su-27 a MiG-21. Toto armádne vybavenie bolo väčšinou zakúpené od ruských dodavateľov na prelome rokov 1999 a 2000. V roku 2011 podpísala Etiópia obchodnú zmluvu s Ukrajinou na nákup ďalších 200 tankov T-72. Toho istého roku získala izraelská firma BlueBird od etiópskej vlády kontrakt na dodanie bezpilotných lietadiel.

Polícia je rozdelená na federálnom základe, napriek tomu sa však jej činitelia v mnohých regiónoch miestnym inštitúciám nezodpovedajú. Etiópske policajné sily tiež postrádajú profesionalitu a trpia silnou korupciou. Podobne ako armáda sa polícia často uchyľuje k nelegálnym praktikám ako je svojvoľné zatknutie, týranie, vraždy, nepovolené prehľadávanie a podobne.

Za boj s terorizmom, výzvednú činnosť, bezpečnosť hraníc a kriminálne vyšetrovanie zodpovedá etiópska Národná výzvedná a bezpečnostná služba (NISS). Podľa Ministerstva zahraničia USA si etiópska vláda väčšinou udržuje dohľad aj nad touto organizáciou, ovšem vyskytli sa prípady, kedy bezpečnostné sily jednali na vlastnú päsť. V niektorých regiónoch, napríklad Oromii, sa bezpečnostné zložky chovali podľa správy organizácie Medzinárodnej krízovej skupiny ako štát v štáte. Human Rights Watch tiež vo svojej správe z roku 2008 uviedla, že vládne zložky využívali niekoľkokrát NISS k sledovaniu, nátlaku a zastrašovaniu proti ľuďom, ktorí boli považovaní za nesympatizujúcich s režimom. Rovnako tak je proti prípadnej opozícii využívaná sieť platených informátorov.

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Etiopie na českej Wikipédii.

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Etiópia
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Etiópia

Literatúra

• Country presentation by the government of Ethiopia. Geneva : United Nations, 2001.
• Etiopská kniha mrtvých a obsahově spřízněná díla. Ed. Jaromír Kozák. Praha : Eminent, 2004. ISBN 80-7281-151-7.
• Moudrost Etiopie : amharská přísloví. Ed. Pavel Mikeš, Zdeněk Poláček. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2008. ISBN 978-80-86818-79-5.
• Ethiopia / United Nations Conference on Trade and Development. Investment and innovation policy review. New York : United Nations, 2002.
• FIALA, Vlastimil; PROUZA, Jan; ZÁHOŘÍK, Jan. Politické stranictví v subsaharské Africe : Botswana, Malawi, Ghana, Etiopie a Eritrea. Olomouc : Iuridicum Olomoucense ve spolupráci s Právnickou fakultou Univerzity Palackého v Olomouci, 2010. ISBN 978-80-87382-05-9.
• FRIIS, Ib; DEMISSEW, Sebsebe; BREUGEL, Paulo van. Atlas of the potential vegetation of Ethiopia. Copenhagen : Kongelige Danske Videnskabernes Selskab, c2010. ISBN 978-87-7304-347-9.
• KEELEY, James; SCOONES, Ian. Understanding Policy Processes in Ethiopia: A Response. The Journal of Modern African Studies, March 2004, roč. 42, čís. 1, s. 149-153. Dostupné online.
• MOJDL, Lubor. Etiopie. Praha : Libri, 2005. ISBN 80-7277-221-X.
• TIBEBU, Teshale. Ethiopia: The "Anomaly" and "Paradox" of Africa. Journal of Black Studies, March 1996, roč. 26, čís. 4, s. 414-430. Dostupné online.
• RYVOLOVÁ, Saša. Tváře v prachu Etiopie. Třebíč : Akcent, 2005. ISBN 80-7268-360-8.
• ZEWDE, Bahru. A history of modern Ethiopia, 1855-1991. Oxford : James Curry, 2001. ISBN 0-85255-786-8.

Externé odkazy

• Ethiopia - Amnesty International Report 2011 [online]. Amnesty International, [cit. 2011-07-25]. Dostupné online. (anglicky)
• Ethiopia (2011) [online]. Freedom House, [cit. 2011-08-09]. Dostupné online. (anglicky)
• Bertelsmann Stiftung. BTI 2010 — Ethiopia Country Report [online]. Gütersloh: Bertelsmann Stiftung, 2009, [cit. 2011-07-16]. Dostupné online. (anglicky)
• Bureau of African Affairs. Background Note: Ethiopia [online]. U.S. Department of State, 2011-03-23, [cit. 2010-07-19]. Dostupné online. (anglicky)
• CIA. The World Factbook - Ethiopia [online]. REV. 2010-07-07, [cit. 2011-07-16]. Dostupné online. (anglicky)
• Country of Origin Research and Information (CORI). CORI Country Report: Ethiopia [online]. 2010-01, [cit. 2011-07-16]. Dostupné online. (anglicky)
• Library of Congress. Country Profile: Ethiopia [online]. 2005-04-20, [cit. 2011-07-16]. Dostupné online. (anglicky)
• Zastupitelský úřad ČR v Addis Abebě. Souhrnná teritoriální informace: Etiopie [online]. Businessinfo.cz, 2009-10-04, [cit. 2011-07-25]. Dostupné online. (česky)
• BEKELE, Million. Forestry Outlook Studies in Africa (FOSA): Ethiopia [online]. The Food and Agriculture Organization of the United Nations, 2010-06, [cit. 2011-07-16]. Dostupné online. (anglicky)
• CRUMMEY, Donald Edward, a kol. Ethiopia [online]. Encyclopaedia Britannica, [cit. 2011-07-29]. Dostupné online. (anglicky)
• FOSTER, Vivien; MORELLA, Elvira. Ethiopia’s Infrastructure: A Continental Perspective [online]. New York: The World Bank, 2010-03, [cit. 2010-07-16]. Dostupné online. (anglicky)