Mořkov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mořkov
obec
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Moravsko-sliezsky (CZ080)
Okres (LAU 1) Nový Jičín (CZ0804)
Obec s rozš. pôs. Nový Jičín
Poverená obec Nový Jičín
Historická krajina Morava
Nadmorská výška 360 m n. m.
Súradnice 49°32′11″S 18°03′35″V / 49,536389°S 18,059722°V / 49.536389; 18.059722
Rozloha 10,71 km² (1 071 ha)
Obyvateľstvo 2 520 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 235,29 obyv./km²
Starosta Ivana Váňová
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 742 72
Miestne časti 1
Zákl. síd. jednotky 2
Katastrálne územie 1
LAU 2 (obec) CZ0804 599689
Adresa obecného
úradu 		Horní 10
742 72 Mořkov
E-mailová adresa morkov@obec-morkov.cz
Poloha obce v Česku
Poloha obce v Česku
Wikimedia Commons: Mořkov
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.obec-morkov.cz
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Mořkov (nem. Murk)[2] je obec v Moravsko-sliezskom kraji v okrese Nový Jičín, ležiaca 7,5 km juhovýchodne od Nového Jičína. Žije tu zhruba dva a pol tisíc obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci sa objavuje v roku 1411(niektoré publikácie však uvádzajú už rok 1274). Vo vlastníctve obce sa vystriedalo niekoľko majiteľov. V 16. storočí patrila Žerotínovcom a následne (až do bitky na Bielej hore) mestu Nový Jičín. Pretože Nový Jičín podporoval stavovské povstania, bol mu majetok odobratý a darovaný olomouckému jezuitskému kolégiu. Po zrušení rádu bolo panstvo aj s obcou Mořkov odovzdané viedenskej Tereziánskej akadémii. Pred druhou svetovou vojnou (po odstúpení Sudet v dôsledku Mníchovskej dohody) viedla po severnej strane obce štátna hranica medzi nacistickým Nemeckom a zvyškom Česko-Slovenska. Hraničnou obcou bol Mořkov až do vzniku Protektorátu Čechy a Morava. Dedina bola vždy samostatnou obcou a nikdy nebola zlúčená do obce s ďalšími dedinami.[3]

Obec sa nachádza severne od Moravsko-slezskych Beskydov na úbočí vrchu Huštýna a zvažuje sa až k riečke Jičínke tečúcej na jej severnom okraji. Prechádza ňou cesta II/483 a tiež železničná trať číslo 323. Jej súčasťou sú dve základné sídelné jednotky pomenované "Mořkov" a "Mořkov - u zastávky" (tá sa nachádza západne od Mořkova pri ceste na Hodslavice).[4] Vobci je poštový úrad, knižnica a materská i základná škola. Od roku 1889 tu pôsobí tiež Zbor dobrovoľných hasičov. Z ďalších spoločenských organizácií v Mořkove boli Robotnícka telocvičná jednota, Orol a Sokol. V obci sa nachádza futbalové ihrisko, na ktorom hrajú svoje zápasy hráči TJ Mořkov. Pod túto organizáciu vedľa futbalu patria ešte oddiely volejbalu a šachu.

Medzi významné stavby patrí kostol svätého Juraja a kaplnka Panny Márie Bolestnej, ktorá je spolu s pomníkom Červenej armády, umiestneným pri tunajšej škole, zaradená medzi kultúrne pamiatky Českej republiky. V obci je tradične na konci apríla usporiadaná púť, na začiatku mája turistický pochod pomenovaný "Pochod okolo Mořkova" a na jeseň zábavný program "O Mořkovský koláč".

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Černobiela nemecká mapa, na ktorej je vyznačený Mořkov a niekoľko ďalších okolitých dedín.
Mořkov (pomenovaný "Murk") na Schenklovej mape krajov (z rokov 1841 – 1845)

Názov obce vznikol od slova "moriť", teda "hubiť" či "ničiť".[5] Podľa iných zdrojov je názov odvodený od mena zakladateľa obce, pravdepodobne Mařka, Marka alebo Maříka.[6][7] Prípona "-ov" symbolizuje privlastňovanie.[5][6] Vývoj názvu prechádza od označenia Moržkov, ktoré sa objavuje vroku 1411, cez Morzkov (1437), Mařkov (1517), Morzkow (1524), Morsskow (1558), Murckh (1676), Murk (1718), Murck (1751), opäť Murk (1841), Mořkow (1846), Moškov (1872), až po Mořkov z roku 1881.[5] V nemčine používaný výraz Murck sa užíva až od17. storočia.[5]

História[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1411 bol Mořkov súčasťou štramberského panstva,[5][8] ktoré patrilo pánom z Kravař.[9] Podľa názoru historika Adolfa Turka[10] a ďalších zdrojov[8][9] ale existuje spojitosť medzi obcou a lokalitou "Muritz", ktorú mal v roku 1274 alebo 1275 dať olomoucký biskup Bruno lénom manovi Mravíkovi. Tento letopočet však vyvracajú Ladislav Hosák aRudolf Šrámek tvrdením, že Mořkov nebol biskupským lénom a teda ho biskup nemohol nikomu udeliť.[5] Posledným majiteľom obce z rodu pánov z Kravař bol Jan Jičínsky z Kravař a Fulneku, ktorý v roku 1434 zomrel. Pretože bol bezdetný, zdedil majetok jeho bratranec Ctibor z Cimburka. Panstvo však bolo zaťažené dlhmi, a preto jeho časť (vrátane obce Mořkov) bola predaná Puklicovcom z Pozoříc (Jánovi a Vilémovi).[11] Počas ich vlády však bola v kraji bieda a vyčíňali tu lúpežníci a zbojníci. V roku 1474 kúpil od Puklicovcov štramberské panstvo Jindřich Černohorský z Boskovíc spoločne so svojimi bratmi. Po jeho smrti prešiel majetok na bratov, ktorí ho v roku 1478 predali Benešovi z Hustopečí.[12] V roku 1531 zakúpili Štramberský statok páni zo Žerotína a pripojili ho k Novojičínskemu panstvu.[13] Za Žerotínovcov nastal rozkvet panstva a zlepšili sa aj sociálne pomery poddaných.[14] Po dvoch rokoch sa panstvo rozdelilo na Starojičínske a Novojičínsko-Štramberské, pričom v roku 1558 sa mesto Nový Jičín vykúpilo zo Žerotínovho poddanstva a za 39 000 zlatých získalo aj Novojičínsko-Štramberské panstvo.[13][15]

Kamenná doska z erbom oprená o stenu obklopená kvetinami v kvetináčoch.
Znak Jana Jeřábka z Mořkova v miestnej kaplnke

V Mořkove vznikol slobodný dvor, ktorý bol v majetku rodiny Jeřábkovcov. Najstarší známy predstaviteľ rodu, Jakub Jeřábek, nechal v roku 1587 na mieste pôvodného dreveného kostolíka z roku 1437 postavť kostol z kameňa a tehál. Jeho synom bol Jan Jeřábek z Mořkova.[15] Nový Jičín vlastnil Mořkov až do roku 1624, kedy kvôli podpore stavovského povstania proti cisárovi Ferdinandovi II. V rokoch 1618 až 1620 o svoj majetok prišiel.[13] V roku 1624 bol Mořkov s celým Novojičínsko-Štramberským panstvom darovaný jezuitskému kolégiu v Olomouci, v ktorého majetku bol až do roku 1773, kedy za panovania Jozefa II. došlo k zrušeniu tohto rádu.[13] V rámci svojich poddanských povinností museli tunajší poddaní v druhej polovici 17.storočia jazdiť vrchnosti pre víno, ktoré privážali z oblastí juhomoravského Znojma alebo Šatova alebo z okolia dnešných rakúskych miest Retz a Viedne, teda zo vzdialenosti asi 170 kilometrov (merané vzdušnou čiarou). Od roku 1665 však mohli poddaní miesto dovozu vína zaplatiť sumu 18 strieborných grošov a tým sa z povinnosti vyviazať.[16] Po zrušení rádu bolo celé panstvo odovzdané c. a k.Tereziánskej akadémii vo Viedni.[13] V 18. storočí v obci dochádzalo k rozvoju pradiarstva a tkáčstva (doteraz sa ľudia venovali predovšetkým poľnohospodárstvu).[17][18] V roku 1718 sa objavuje prvá zmienka o vodnom mlyne v Mořkove (dnes čp.99), kedy je v obecnej gruntovnej knihe napísané, že ho od jezuitskej vrchnosti kúpil mlynár Václav Horák.[19] V roku 1844 bola v obci postavená prízemná budova pre tunajšiu školu a roku 1853 postavil na svojom pozemku Jan Jeřábek kaplnku, kam preniesol kamenný erb rodiny Jeřábkov, ktorý bol do tej doby osadený na veži Jeřábkovho kostola z roku 1587.[20] V závere 19.storočia sa stavala železničná trať z Ostravy do Valašského Meziříčí, ktorá je vedená južne od obce a je na nej vblízkosti obce zriadená železničná zastávka. Prevádzka na nej bola začatá 1. júna 1889. Toho istého roku vznikla aj prvá spoločenská organizácia v obci (Zbor dobrovoľných hasičov) a roku 1897 tiež miestna záložna.[21]

Začiatok 20.storočia a svetovej vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Kamenný kríž, na dvojstupňovej základni je hranol, ktorý má vpredu pilastre a medzi nimi reliéf ukrižovaného Krista, hore na oblúkovej rímse stojí kríž. Pomník je obklopený kovovým zábradlím a umiestnený na kraji poľa pod stromom.
Pomník padlým počas prvej svetovej vojny

Na počiatku 20. storočia začal prevádzku druhý vodný mlyn vobci (čp.59).[19] Od roku 1911alebo 1912pôsobila vobci telovýchovná jednota Orol. V polovici roka 1914 vypukla prvá svetová vojna a v krajine sa uskutočnila všeobecná mobilizácia. Na jeseň toho istého roku sa v Mořkove konalo aj rekvírovanie tunajších a hodslavických koní na vojnový front. Dňa 10.októbra 1916 došlo k rekvírovaniu zvonov z miestneho kostola. Na začiatku roku 1918 sa pre vojnové účely rekvírovali dokonca píšťaly tunajších organov. Na konci vojny zomrel starosta Ján Pitr a do volieb ho vystriedal František Černoch.[22] Po nich sa stal starostom obce Josef Geryk z Československej strany ľudovej.[23] Po jeho tragickom úmrtí v lese v roku 1923 sa starostom stal František Černoch a v druhej polovici 20.rokov 20.storočia ho vystriedal Jan Bartoň. Vtej dobe došlo k nahradeniu starobylých pouličných lúčových svietidiel petrolejovými a karbidovými lampami.[24] Na pamiatku útrap a padlých počas vojny bol pri ceste do Hodslavíc vybudovaný pomník vojnovým obetiam.[22]

Po prvej svetovej vojne sa rozvíjali živnosti – v obci vznikli obchody, mäsiarstvo, pohostinstvá či stolárstvo. V roku 1929 bol v Mořkove vybudovaný Katolícky dom a miestna odbočka Orla získala kinematografické oprávnenie, aby mohla premietať filmy, s čím tiež v tejto novo vybudovanej budove začala.[24][25] Začiatkom júna 1925 sa z veže mořkovského kostola rozozvučali nové zvony (zaobstarané namiesto pôvodných, ktoré boli zrekvírované počas vojny).[24] Koncom júna 1928 prešiel obcou prezident Masaryk a krátko sa zastavil pred miestnou školou.[26]

V marci 1930 schválilo obecné zastupiteľstvo elektrifikáciu obce, ku ktorej dokončeniu došlo v roku 1933.[26] V tej dobe tiež končí prevádzka vodného mlyna v dome čp.59.[19] V roku 1932 prebehli obecné voľby, po ktorých sa stal starostom František Pitr.[27] Po čiastočnej mobilizácii v máji 1938 začalo česko-slovenské vojsko budovať na okraji lesa v katastrálnom území obce muničné sklady (drevené, až 15 metrov dlhé prízemné budovy s príjazdovými cestami a betónovými rampami).[28] Po odstúpení Sudetov v dôsledku Mníchovskej dohody v roku 1938bola nová štátna hranica vedená cestou na Veřovice a Mořkov sa tak stal prihraničnou obcou, v ktorej došlo k zriadeniu colnice. Pôvodne mala ísť hranica stredom obce, ale petícia občanov adresovaná ríšskemu kancelárstvu v Berlíne zabezpečila, že delimitačná komisia rozhodla o ponechaní celej obce v Česko-Slovensku. Pretože však doterajšie okresné mesto Nový Jičín pripadlo Nemecku, stal sa Mořkov do konca vojny (v roku 1945) súčasťou okresu Valašské Meziříčí.[25][29] Hraničnou obcou bol Mořkov do 15.marca 1939, kedy vznikol Protektorát Čechy a Morava, čo malo za následok zrušenie hranice. V tom istom roku sa starostom obce stal František Bartoň.[29]

Počas druhej svetovej vojny bolo 20 občanov odvedených na nútené práce ako do Nemecka, tak do priemyselných podnikov v okolitých mestách. Ďalších občanov v roku 1941 nemci zatkli a odvliekli do koncentračných táborov, kde ich umučili (štyroch v Mauthausene a jedného v Dachau).[p 1][30] Počas heydrichiády došlo 4. júna 1942 k obkľúčeniu celej dediny a nemeckí žandári v spolupráci s vojakmi prehľadávali všetky domy a budovy.[31] Počas vojnových rokov pomáhal tunajším ľuďom mlynár Miroslav Hoferka, ktorý miestnym vo svojom mlyne (čp.99) tajne mlel ich obilie.[19] Na konci vojny boli pod dohľadom nemeckého vojska budované v okolí Mořkova zákopy a protitankové zátarasy, ku ktorých plnému využitiu však nedošlo. Dňa 3. mája 1945 zničili partizáni miestnu železničnú trať a medzi Mořkovom a Veřovicami, keď vyhodili do povetria vojenský železničný transport, ktorý tadiaľ prechádzal.[31][32] K oslobodeniu Mořkova došlo v podvečer 6. mája 1945. Jedinou obeťou oslobodzovania bol sovietsky vojak Ilija Pjotrij Karaměnko, ktorý padol pri ceste na Veřovice v oblasti zvanej "V Říkách". V tých miestach (v blízkosti dnešnej autobusovej zastávky "Pomník červenoarmejcov") potom bol na jeho počesť vybudovaný pomníček, ktorý je tu dodnes.[33]

Povojnové obdobie a doba socializmu[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník obetiam nemeckej okupácie

Po druhej svetovej vojne sa správy obce ujal národný výbor, v čele ktorého stál Miroslav Rýdl. Na konci mája 1945 ho vystriedal František Bartoň, po ktorom ešte do volieb 1946 krátko robil starostu postupne Ján Mička a Jan Bartoň. Počas osláv 28.októbra 1945 bol odhalený pomník občanom padlým počas druhej svetovej vojny. V rámci osídľovania pohraničia, odkiaľ predtým odišli nemeckí občania, sa vpriebehu rokov 1945 až 1946 z Mořkova vysťahovalo asi 500 občanov. Mnohí z nich sa však po niekoľkých rokoch vrátili späť.[33] Vo voľbách v roku 1946 zvíťazila vobci Československá strana ľudová (ČSL) so ziskom 56% hlasov nasledovaná Komunistickou stranou Česko-Slovenska, ktorá získala 28% odovzdaných hlasov.[25] Po voľbách sa starostom obce stal Jan Macíček.[33] Začiatkom augusta 1947 bol z výťažku zbierky medzi tunajšími občanmi sprevádzkovaný miestny rozhlas.[34]

Po komunistickom prevrate vfebruári 1948sa do čela obce (miestneho národného výboru) dostal komunista Jan Bartoň, ktorého v máji 1949 vystriedal Josef Filip. V júli 1948 bol položený základný kameň k novej požiarnej zbrojnici (dokončenia sa dočkala až v roku 1949).[34][35] Prebiehalo tiež znárodňovanie do tej doby súkromného majetku (obe píly, obchody a živnosti).[34] Súkromní hospodári boli nútení k vstupu do novozaloženého JZD Mořkov.[35] Súčasťou JZD sa stal tiež mlyn v čp.99, v ktorom došlo k ukončeniu jeho činnosti a objekt bol využívaný pre miešanie kŕmnych zmesí.[19] Traja občania boli za údajnú protištátnu činnosť zatknutí a prežili dlhé roky v komunistických väzniciach. V roku 1954 došlo k vybudovaniu miestneho športového ihriska.[35] Predsedom národného výboru bol v roku 1954 zvolený Josef Kunc, ktorého po voľbách vroku 1957 vystriedal Josef Machač. Obec uzavrela družbu so slovenskou obcou Blatnica z okresu Martin.[35] a 1. júla 1955 došlo k zriadeniu poštového úradu[36] (dovtedy spadal Mořkov pod Hodslavice).[37]

Po voľbách v roku 1960 sa predsedom národného výboru stal Ján Geryk,[36] ktorého o dva roky neskôr vystriedal Josef Machač.[38] V máji nasledujúceho roka sa začalo so stavbou miestneho kúpaliska. K jeho dokončeniu došlo v júni 1963 a o tri roky neskôr bolo osvetlené. Po voľbách v roku 1965 sa predsedom národného výboru stal Josef Macíček. Roku 1962 viedla obcou trasa cyklistických Pretekov mieru.[38]

Sútok Papakovho a Kráľovho potoka v Mořkove (vľavo priteká Papakov potok a dolu odteká, sprava priteká Kráľov potok). Korytá potokov sú spevnené súvislými štyrmi radmi kamenných obkladov. Na brehoch potokov rastú listnaté stromy.
Upravené korytá miestnych potokov

Na počiatku normalizácie bolo kvôli straníckym previerkam prinútených šesť členov národného výboru odstúpiť zo svojich funkcií. Ďalší boli uvoľnení na vlastnú žiadosť. Obecné voľby v roku 1971 potvrdili vo funkcii predsedu národného výboru Jozefa Macíčka. Na začiatku sedemdesiatych rokov bola ukončená výstavba miestneho hospodárskeho areálu a zlúčením JRD z Mořkova, Veřovic a Životic vzniklo vroku 1971 JRD Beskyd so sídlom v Mořkove. To sa snažilo o zintenzívnenie poľnohospodárskej výroby špecializovaným chovom dobytka a oviec a zvýšenie výroby mlieka, mäsa a vlny. Začlenením ďalších poľnohospodárskych družstiev (z Hodslavíc, Hostašovíc a Straníka) vznikol v Novojičínskom okrese veľký poľnohospodársky komplex s diferencovaným chovom a s pestovateľským zameraním na pestovanie tráv a trávneho semenárstva.[39] V roku 1973 bola v obci zriadená automatická telefónna ústredňa. Dochádzalo tiež k regulácii tunajšieho potoka. V roku 1974 prebehli oslavy 700 rokov od založenia obce Mořkov (počítané od dátumu založenia v roku 1274). Oslavy prebiehali po celý rok a ich súčasťou boli divadelné predstavenia, výstavy, prezentácie zoskupení pôsobiacich v obci (hasiči, včelári či záhradkári) a uskutočnilo sa aj futbalové stretnutie miestneho TJ Mořkov s prvoligovým Baníkom Ostrava spestrený zoskokom parašutistov.[40][41] Počas hlavných osláv (13.a 14. júla) vystúpili vobci i Josef Zíma a Helena Vondráčková.[41]

Miestny futbalový štadión, v pozadí Mořkovský vrch

V roku 1981 prebehlo pomenovanie ulíc podľa tunajších vžitých názvov (Dolná, Horná, Malá Strana, Najštef, Kvetná, Pastelník a ďalšie). V roku 1983 sa novým predsedom národného výboru stal Antonín Křenek. Pretože tunajší poľnohospodári používali k hnojeniu polí letecké práškovanie alebo postreku miestnych polí a lesov, došlo v oblasti "Na Zuberkách" k zriadeniu poľného letiska.[42] Roku 1985 bol za prítomnosti Česko-slovenskej televízie z Ostravy[43] otvorený spoločenský dom,[42] v ktorom je dnes sídlo obecného úradu a reštaurácia so sálou pre 400 návštevníkov,[44] v ktorej sa usporadúvajú plesy.[45] Odva roky neskôr, v roku 1987, sa začali práce na stavbe vodovodu a toho istého roku začal miestny národný výbor vydávať spravodajcu Informátor pre občanov Mořkova.[42][43] Medzi rokmi 1988 a 1989 došlo k výmene povrchu športového ihriska zo škvary na trávu.[42] A v roku 1988 bola tiež začatá družba s obcou Kalač z vtedajšieho Sovietskeho zväzu (dnes Rusko).[43]

Porevolučný vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Po Nežnej revolúcii vzniklo v Mořkove Občianske fórum, ktoré síce získalo 9 miest na národnom výbore, ale v čele obce ďalej až do volieb v roku 1990 zostal Antonín Křenek, ktorý však vystúpil z komunistickej strany. V komunálnych voľbách vyhrala KDU-ČSL a starostom sa stal Ján Machač. Po voľbách roku 1994 ho vo funkcii nahradil Jiří Rýc. Medzi rokmi 1990 a 1993 prebiehala v obci výstavba vodovodu.[46] Od konca apríla 1994 bolo JRD Beskyd vlikvidácii a v auguste 2008 úplne zaniklo.[47] V roku 1994 vzniklo poľnohospodárske družstvo Horal Mořkov.[48] V roku 1995 prebehla rekonštrukcia elektrickej siete a príprava plošnej plynofikácie,[49] ktorá bola dokončená v roku 1997.[50]

Vroku 2009 postihli oblasť záplavy, ktoré poškodili železničnú trať z Hostašovíc do Nového Jičína, ktorá po nich už nebola obnovená.[51] Po komunálnych voľbách v roku 2010 vystriedala Jiřího Rýca v kresle starostu obce jeho stranícka kolegyňa z KDU-ČSL Ivana Váňová.[52] Tá bola do tejto funkcie opätovne zvolená na ustanovujúcom zasadnutí zastupiteľstva v novembri 2014.[53]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Čiernobiela česky popísaná mapa, na ktorej sú vyznačené Mořkov a niekoľko ďalších okolitých dedín.
Mořkov na mapách III.Vojenského mapovania (z druhej polovice 70. rokov 19. storočia)

Mořkov aj rovnomenné katastrálne územie (o výmere 10,71 km²) sa nachádza severne od Moravsko-sliezskych Beskydov na úbočí vrchu Huštýna a zvažuje sa až k rieke Jičínke. Huštýn je svojou nadmorskou výškou (748 m n. m.) súčasne najvyšším miestom katastrálneho územia obce. Medzi ďalšie výškové kóty v okolí patrí Trojačka (709 m n. m.) A Mořkovský vrch (427 m n. m.). Najnižším miestom je s nadmorskou výškou 345 m n. m. miesto, kde rieka Jičínka opúšťa obec.[54] Od okresného mesta Nový Jičín je obec vzdialená asi 7,5 kilometra, od Štramberka 7 kilometrov a od Valašského Meziříčí približne 9 kilometrov.

Geológia, geomorfológia a pedológia[upraviť | upraviť zdroj]

Z geologického hľadiska je oblasť súčasťou Vonkajších Západných Karpát, ktoré vznikli počas alpínskeho vrásnenia v druhohorách.[55] Pred touto orogenézou sa tu rozkladalo jurské kriedové more, na ktorého dne sa usadzovalo bahno, ktoré sa premenilo vo vápenec.[56] V sedimentoch sa nachádzajú tiež skameneliny hlavonožcov a chudobné náleziská železnej rudy.[57] Geologické podložie obce je tvorené predovšetkým flyšovými horninami (pieskovcami, ílovcami a slieňovcami), ktoré sú v strednej časti prekryté neogennymi usadeninami.[55][58]

Na území sa nachádzajú štyri lomy. Jeden je na severnej strane obce (pri ceste na Veřovice), dva na východnej a posledný, štvrtý, na západnej. Prvý z nich bol otvorený v polovici 19. storočia a zo žily o hrúbke 10 metrov prezerajúcej tunajšími bridlicami sa ťažil apatitický ouachitit sfarbený do zelenošeda až čiernošeda. Pretože nebol opracovateľný, používal sa ako štrk na miestne komunikácie. Lom bol v roku 1914 trvalo opustený a je zarastený. Ďalšie začali byť využívané v deväťdesiatych rokoch 19.storočia a zo žily o hrúbke 10 metrov sa ťažil melanokratný fourchirit šedozelenej farby. Keďže bol kameň síce neopracovatelný, ale pevný, využíval sa buď ako štrk alebo štet alebo do základov stavieb. K ukončeniu ťažby došlo v roku 1929. Rovnaké využitie vyťaženého materiálu mal aj lom otvorený roku 1890, kde sa zo žily o hrúbkei 7 metrov ťažil melanokrátny fourchirit zelenošedej farby. K opusteniu tohto lomu došlo v roku 1942. V poslednom lome prebiehala ťažba z 3 metre hrubej žily pevného, ??ale neopracovateľného šedozeleného jemného pikritu, a to až do roku 1925.[58]

V popredí sa nachádza pokosené pole, ktoré je vzadu ohraničené stromami od lúky. V pozadí stúpa Mořkovský vrch, na ktorom je základňová stanica mobilného operátora a stožiare vysokého elektrického napätia.
Mořkovský vrch

Oblasť patrí do geomorfologickej oblasti Západné Beskydy, konkrétne do jej celku Moravsko-sliezske Beskydy.[59] Jej územie sa zvažuje predovšetkým na sever a len malá časť má sklon smerom na západ. Tunajšia priemerná nadmorská výška je 533 metrov.[58] Severné partie obce sa radia do podbeskydskej pahorkatiny, konkrétne k Štramberskej vrchovine a údolia rieky Jičínka, teda stredná časť obce, je súčasťou jej Frenštátskej brázdy. Menšia oblasť na juhu obce patrí do Radhošťskej hornatiny.[60]

V Mořkove sa z pedologického hľadiska nachádza kambizem typická a kambizem pseudoglejová. Vmiestach, kde sú aluviálne bezkarbonátové sedimenty, teda v nivách rieky Jičínky a jej prítokov, sa nachádza fluvizem glejová.[61][62]

Hydrológia a podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Kameňom vymurované riečisko Papakovho potoka pozdĺž cesty v Mořkove. Vľavo je cesta, po ktorej okraji vedie kovové zábradlie. Na brehu vpravo sa nachádza krový porast. V pozadí vedie cez potok mostík.
Papakov potok

Oblasť patrí do povodia Odry a je súčasťou úmoria Baltského mora, pričom hranica medzi úmoriami vedie južne od obce cez vrcholky Moravsko-sliezskych Beskydov (Huštýn, Trojačka a Krátku).[63] Mořkovom preteká Papakov potok prameniaci na úbočí Huštýna. Jeho vody využíva aj obecné kúpalisko.[64] Na území obce sa do neho ľavostranne vlieva Kráľov potok a svoj tok končí sútokom s riekou Jičínkou. Najväčšie odtoky sú počas mesiacov marca a apríla.[65] Ďalšími vodnými tokmi prameniacimi v katastrálnom území obce sú Škaredý potok, Slaný potok, Bukový potok, Jančův potok a Mlýnský potok. Na území katastra obce niesú žiadne jazerá či rybníky.[66] V okolí obce sa nachádzalo niekoľko studničiek. Väčšina z nich však vplyvom odlesňovania tunajších kopcov vymizla.[67]

Z dôvodu vysychania studní v období leta a s ohľadom na úbytok vody aj v celoročnom priemere, prikročilo sa v roku 1987 k výstavbe vodovodu z priehradnej nádrže Šance. Okrem Mořkova sú naň napojené obce Nová Ves, Frenštát pod Radhoštěm, Kopřivnice, Lichnov a Veřovice. Prvé domky boli napojené v roku 1990. Južne od železničnej trate bol na úbočí Huštýna v nadmorskej výške 420 až 425 m n. m. je vybudovaný zemný vodojem o objeme 2×400 m³.[67] O likvidáciu odpadových vôd sa stará čistiareň odpadových vôd v Šenove u Nového Jičína.[68]

Klimaticky sa obec radí do mierne teplej oblasti typu MT2, majúca krátke, veľmi chladné a vlhké leto, ktoré je vystriedané dlhou, ale miernou zimou s dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou.[69][70] Priemerná ročná teplota dosahuje 5 až 6 °C a priemerné ročné zrážkové úhrny sa pohybujú od 850 do 1 000 milimetrov.[69] Najvyššie sú počas letných mesiacov.[71] Jar v obci začína obyčajne v druhej polovici marca a končí začiatkom júna. Zrážky sú zmiešané (sneh, dážď) a teploty sa dlhodobo pohybujú od −26 °C po +29 °C.[72] Leto začína koncom júna a končí na konci augusta. Začína obvykle vysokými teplotami počas dňa. V júli je častejší výskyt zrážok, ktoré bývajú sprevádzané búrkami. Silné dažde môžu spôsobiť tiež škody (napríklad v roku 2009). Jeseň prebieha od počiatku septembra a končí v novembri. Prejavuje sa dlhodobo najväčšími rozdielmi medzi rannou a popoludňajšou teplotou (od−21 °C do +28 °C). Vyskytujú sa tiež hmly, ktoré niekedy pretrvajú i celý deň. Zima začína v druhej polovici decembra a trvá do konca februára. Snehové zrážky sú najintenzívnejšie predovšetkým v januári a vo februári.[73]

Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Urastený strom čremchy obyčajnej na slnkom osvietenej lúke.
Čremcha obyčajná

Prirodzenou vegetáciou v oblasti sú dubohrabové háje, luhy a jelšiny, kvetnaté bučiny, acidofilné horské bučiny a suťové lesy.[74][75] Tieto porasty však boli nahradené lesmi tvorenými predovšetkým smrekovými monokultúrami. Oblasti v okolí obce prešli odlesnením a sú tu polia a lúky.[74][75]

Medzi lúčne rastlinstvo patria napríklad rebríček obyčajný (Achillea millefolium), iskerník prudký (Ranunculus acris), pichliač potočný (Cirsium rivulare), ľubovník škvrnitý (Hypericum maculatum), nevädzovec lúčny (Jacea pratensis), skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata), chrastavec roľný (Knautia arvensis), púpavec srstnatý (Leontodon hispidus), timotejka lúčna (Phleum pratense), ďatelina ohnutá (Trifolium flexuosum) i ďatelina horská (Trifolium montanum), dúška vajcovitá (Thymus pulegioides) či bedrovník lomikameňový (Pimpinella saxifraga) a zemežlč menšia (Centaurium erythraea).[76][77]

V lesoch rastie lipnica hájna (Poa nemoralis), kopytník európsky (Asarum europaeum), ostrica lesná (Carex sylvatica), fialka lesná (Viola reichenbachiana), papraď samčia (Dryopteris filix-mas), ďalej brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus) a Machy (Bryophyta). Z krovín tu prirodzene rastú ruža šípová (Rosa canina), hloh obyčajný (Crataegus oxyacantha) a hloh podhorský (Crataegus praemonticola), trnka obyčajná (Prunus spinosa), kalina obyčajná (Viburnum opulus), lieska obyčajná (Corylus avellana), baza čierna (Sambucus nigra), ďalej čremcha obyčajná (Prunus padus), agát biely (Robinia pseudoacacia) a v lese ostružina malinová (Rubus idaeus) a ostružina černicová (Rubus fruticosus).[77] Z húb tu rastú hríby (Boletus), kozáky (Leccinum), masliaky (Suillus), kuriatka (Cantharellus) či bedle.[77]

V Mořkove je možné uvidieť i salamandru škvrnitú

Z cicavcov tu žije jež bledý (Erinaceus concolor), krt obyčajný (Talpa europea), piskor lesný (Sorex araneus), netopiere (Microchiroptera), zajace (Lagomorpha), králik divý (Oryctolagus cuniculus), veveričky (Sciuridae) či syseľ pasienkový (Spermophilus citellus), ďalej diviak lesný (Sus scrofa), jeleň lesný (Cervus elaphus) a srnec lesný (Capreolus capreolus).[78]

Medzi tunajšie vtáctvo patia myšiak hôrny (Buteo buteo), jastrab krahulec (Accipiter nisus), Cíbik chochlatý (Vanellus vanellus), jarabica poľná (Perdix perdix), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), žlna zelená (Picus viridis), ďateľ veľký (Dendrocopos major), tesár čierny (Dryocopus martius), dážďovník obyčajný (Apus apus), sojka škriekavá (Garrulus glandarius), škorec lesklý (Sturnus vulgaris), stehlík zelený (Carduelis chloris), stehlík čížavý (Carduelis spinus), pinka lesná (Fringilla coelebs), mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus) či žltochvost domový (Phoenicurus ochruros) a červienka obyčajná (Erithacus rubecula).[78][79]

V oblasti sa vyskytuje tiež jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis), v maliniskách na svahoch hôr tiež vretenica severná (Vipera berus), ďalej kunka červenobruchá (Bombina bombina), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo) a rosnička zelená (Hyla arborea) alebo Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra). S ohľadem na nevhodnú kvalitu vôd vo vodných tokoch sa v nich nevyskytujú žiadne ryby.[79]

Medzi ohrozených a vzácnych živočíchov žijúcich v Mořkove a jeho okolí patrí rak riečny (Astacus astacus), mihuľa riečna (Lampetra fluviatilis), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), vydra riečna (Lutra lutra) a rys ostrovid (Lynx lynx).[79]

Ochrana životného prostredia[upraviť | upraviť zdroj]

Snežienka jarná na Trojačke (marec 2012)

Tretina obce je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Beskydy.[77] Jej súčasťou sú i prírodná rezervácia Trojačka a Huštýn.[25][77] Je v nich chránený predovšetkým orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris), vtáčia prilba biela (Cephalanthera damasonium) i vtáčia prilba dlholistá (Cephalanthera longifolia), vstavačovec škvrnitý (Dactylorhiza maculata) a vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), lykovec jedovatý (Daphne mezereum), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), mesačnica trváca (Lunaria rediviva), vstavač mužský (Orchis mascula) a vstavač bledý (Orchis pallens), snežienka jarná (Galanthus nivalis), prvosienka vyššia (Primula elatior), zimozeleň menšia (Vinca minor) a jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium), ktorý tu má jediné lesné stanovište v celom Česku.[77]

Cesta II/483 prechádzajúca obcou je južnou hranicou prírodného parku Podbeskydí. Vznikol v roku 1994 a jeho poslaním je zachovanie tunajšieho krajinného rázu typického pre toto územie spolu so zachovaním druhovej pestrosti živých organizmov i prírodných krás, ktoré sa na jeho území nachádzajú.[80] Rastie tu ostrica chlpatá (Carex pilosa), zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera), mliečnik mandľolistý (Tithymalus amygdaloides) a kostihoj hľuznatý (Symphytum tuberosum). Zo živočíchov tu žijú skokan ostropyský (Rana arvalis), jašterica múrová (Podarcis muralis), murárik červenokrídly (Tichodroma muraria), výr skalný (Bubo bubo), bocian čierny (Ciconia nigra) a chrapkáč poľný (Crex crex).[81] V parku bol v roku 1996 zriadený Náučný chodník Františka Palackého.[80]

Do katastrálneho územia obce zasahujú tiež dve chránené územia, ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000. Je to európsky významná lokalita Beskydy a rovnomenné chránené vtáčie územie.[82][83] Európsky významná lokalita Beskydy bola zriadená na zachovanie prírodných stanovíšť tunajšej fauny, na ktorých žijú kunka žltobruchá (Bombina variegata), vlk obyčajný (Canis lupus), bystruška potočná (Carabus variolosus), plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), vydra riečna (Lutra lutra), mlok karpatský (Triturus montandoni) a korýtko riečne (Unio crassus).[84] Chránené vtáčie územie Beskydy vzniklo v roku 2004 a zriadené bolo pre ochranu životného prostredia vtáctva ako bocian čierny (Ciconia nigra), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), hlucháň hôrny (Tetrao urogallus), kuvičok vrabčí (Glucidium passerinum), sova dlhochvostá (Strix uralensis), žlna sivá (Picus canus), tesár čierny (Dryocopus martius), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďubník trojprstý (Picoides tridactylus) a muchárik malý (Ficedula parva).[85]

Obecná správa a politika[upraviť | upraviť zdroj]

Betonová dvojposchodová budova obecného úradu v Mořkove stojaca na miernom kopčeku, ku ktorej vedie vyasfaltovaná komunikácia lemovaná ihličnatými stromami.
Obecný úrad

Zastupiteľstvo a starostka[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má 15 členné obecné zastupiteľstvo, v ktorého čele je starostka. Tou je pre volebné obdobie 2014 až 2018 Ivana Váňová z KDU-ČSL. Z tej istej strany je v zastupiteľstve ešte 9 ďalších členov.[52] Zvyšok obecného zastupiteľstva tvoria členovia „Združenia nezávislých kandidátov Obce Mořkov“ (5 zastupiteľov).[86]

KDU-ČSL bola víťazom všetkých obecných volieb od roku 1990. Vtedy vo voľbách získala 5 mandátov, po štyroch mali Občianske fórum a nezávislí a zostávajúce dve miesta obsadili komunisti.[46] V nasledujúcich voľbách získala KDU-ČSL 9 mandátov (zostávajúce 4 miesta obsadili zástupcovia KSČM a 2 kreslá získali Slobodní demokrati).[87] O štyri roky neskôr získala KDU-ČSL dokonca 12 mandátov a zvyšné tri miesta zástupcovia komunistov.[88] A rovnakým výsledkom skončili voľby i v roku 2002.[89] Vo voľbách v roku 2006 tiež uspela KDU-ČSL (získala 7 mandátov), nasledovaná ODS (so 4 mandátmi) a „Združením nezávislých kandidátov obce Mořkov“, ktoré získalo tiež 4 mandáty.[90] V predposledných voľbách v roku 2010 znovu uspela KDU-ČSL (získala 7 mandátov), „Združenie nezávislých kandidátov Obce Mořkov“ získalo 5 mandátov, nestranníci 2 a ODS 1 mandát.[91]

Znak a vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 18. novembra 1998 prevzali zástupcovia obce z rúk vtedajšieho predsedu Poslaneckej snemovne Václava Klausa znak a vlajku obce (udelené boli rozhodnutím číslo 9 Výboru pre vedu, vzdelanie, kultúru, mládež a telovýchovu Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky). V znaku je v zelenom štíte so striebornou cimburovou hlavou umiestnený stojaci srnec v zlatej farbe. Na vlajke (majúcej pomer šírky k dĺžke 2:3) je zeleno zafarbený list s bielym zubatým žrďovým pruhom so štyrmi štvorcovými zubami a tromi štvorcovými medzerami, ktoré sú široké na jednu štvrtinu dĺžky listu. V zeleno zafarbenom poli stojí žltý srnec.[92]

Členstvo v združeniach[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je súčasťou Zväzku obcí regiónu Novojičínska, ktorého účelom je koordinácia aspoločný postup členských obcí v oblasti prípravy a realizácie kanalizácií v členských obciach. Zväzok vznikol v roku 2006 zo „Zväzku obcí povodia Jičínky“, ktorého bol Mořkov v roku 2004 zakladajúcim členom.[93] Ďalej je obec členom Zväzku obcí Cyklochodníka Nový Jičín – Hostašovice, ktorý sa snaží o výstavbu cyklochodníka na telese zrušenej železničnej trate z Hostašovíc do Nového Jičína.[94] Okrem toho je členom záujmového združenia SOMPO, ktorého snahou je vybudovanie dvoch skládok tuhého komunálneho odpadu v okrese Nový Jičín vrátane ich prevádzkovania.[95]

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Miestni obyvatelia sa označujú ako „Mořkovjané“.[96] Ich počet od roku 1869 stúpal až do roku 1980. Výnimkou boli zmeny po svetových vojnách, kedy v roku 1921 poklesol počet obyvateľov o 75 oproti sčítaniu vykonanom v roku 1910. Obdobne i sčítanie v roku 1950 zaznamenalo pokles (o 64 obyvateľov) oproti sčítaniu pred druhou svetovou vojnou, ktoré prebehlo v roku 1930. Vývoj počtu obyvateľov v obci a počet domov je uvedený v tabuľke:[97][98][99]

Rok 1790 1834 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1970 1980 1991 2001 2011
Počet obyvateľov 813 1082 1351 1371 1497 1597 1700 1625 1902 1838 2234 2377 2456 2421 2374 2403
Rozdiel počtu obyvateľov – +269 +269 +20 +126 +100 +103 -75 +277 -64 +396 +143 +79 -35 -47 +29
Počet domov 128 152 179 210 240 250 253 262 314 381 439 510 557 637 656 694
Rozdiel počtu domov – +24 +27 +31 +30 +10 +3 +9 +52 +67 +58 +71 +47 +80 +19 +38
  • Veková štruktúra obyvateľov obce Mořkov v roku 2011
    Veková štruktúra obyvateľov obce Mořkov v roku 2011
  • Rodinný stav obyvateľov obce Mořkov v roku 2011
    Rodinný stav obyvateľov obce Mořkov v roku 2011
  • Vzdelanie obyvateľov obce Mořkov v roku 2011
    Vzdelanie obyvateľov obce Mořkov v roku 2011

Zloženie obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania ľudu v roku 2011 v Mořkove žilo 2403 obyvateľov, z toho 1204 žien. Celkom 1369 (asi 57 %) sa hlásilo k českej národnosti a 328 (asi 14 %) k moravskej národnosti. Z ďalších národností boli zastúpení Slováci, Poliaci a Slezania.[99]

Náboženský život[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sídli rímskokatolícka farnosť náležiaca do Novojičínskeho dekanátu a Ostravsko-opavskej diecézy.[100] Vo farnosti pôsobí kňaz Paweł Piotr Dobija,[101] ktorý vystriedal Ing. Františka Káňu, OPraem.[102] Farským kostolom je miestny kostol svätého Juraja.[103] Podľa sčítania vykonaného v roku 2011 sa v obci k viere hlási 907 osôb, t. j. približne 38 %. Medzi veriacimi sa najviac obyvateľov hlási k rímskokatolíckej cirkvi (744, tedy 82 %). Ďalšou významnou cirkvou v obci je Českobratská cirkev evanjelická, ku ktorej sa hlási 99 obyvateľov obce.[99] Tato cirkev má svoj farský zbor v susedných Hodslaviciach, ktorý má v Mořkově svoju kazateľskú stanicu v budove bývalej súkromnej evanjelickej školy.[104]

Spoločnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je poštový úrad, knižnica a materská i základná škola.[9] Od roku 1889 pôsobí v obci tiež Zbor dobrovoľných hasičov.[105] Pre seniorov bol v roku 1995 v spolupráci s Charitou Kopřivnice zriadený Dům pokojného stáří.[106][107] Zdravotnú starostlivosť zabezpečujú lekári sústredení predovšetkým v budove bývalej školy stojacej vedľa kostola.[9] Pri ceste na Hodslavice sú dva cintoríny, jeden evanjelický (založený v roku 1856) a druhý katolícky (založený na tom mieste v roku 1858).[21]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vstup do mořkovskej základnej školy ku ktorej vedie vyasfaltovaný chodník lemovaný po oboch jeho stranách stromami.
Vstup do mořkovskej školy

V obci sa nachádza materská a základná škola.[108] Už medzi rokmi 1560 a 1624 pôsobila v obci protestantská škola, ktorá potom zanikla. Po tridsaťročnej vojne bola v roku 1672 založená škola katolícka, ktorú navštevovali i deti z Hodslavíc a Veřovíc. Tá ale v roku 1691 zanikla. Pred rokom 1822 boli katolícke mořkovské deti vo veku od šiestich do deviatich rokov vyučované miestnym učiteľským pomocníkom a potom od deviateho do dvanásteho roku veku chodili do školy v Životiciach. Evanjelické deti medzi šiestym a deviatym rokom ich veku vyučoval tunajší domkár a potom do svojich dvanástich rokov navštevovali školu v Hodslaviciach. V roku 1822 bola v Mořkove povolená stavba novej školy. Snahou bolo, aby škola bola spoločná pre obe vyznania, ale pre výhrady vtedajšieho evanjelického kazateľa z Hodslavíc (pod ktorého Mořkov spadal) sa stavba školy odsúvala. Až v roku 1843 bola vybudovaná jednotriedna škola, ktorá bola k 1. decembru 1879 (vybudovaním ďalšieho poschodia na dovtedajšiu budovu)[9] rozšírená na dvojtriednu a v roku 1888 na trojtriednu.[109]

V roku 1951 došlo ku zriadeniu detského útulku v zrušenom obecnom hostinci, ale po roku prichádza pre jeho nízku využiteľnosť k premene na materskú školu. Miestna škola bola cez letné prázdniny 1954 zmenená na školu osemročnú, vďaka čomu nemuseli od tej doby chodiť mořkovské deti do školy v Hodslaviciach.[35]

Súčasná budova základnej školy bola (ako pôvodne päťtriedna škola) vybudovaná v roku 1910 a v rokoch 1967 a 1968 bola rozšírená o dva pavilóny s triedami a špeciálnymi učebňami, školskou jedálňou, družinou a telocvičňou.[8][9] Riaditeľkou školy i škôlky je v súčasnosti (január 2015) Mgr. Yvona Šindlerová.[110] Materská škola má kapacitu 95 detí a deti sú v nej podľa veku rozdelené do štyroch oddelení.[111][112] V základnej škole majúcej kapacitu 300 žiakov je pre každý ročník otevorená jedna vyučovacia trieda.[111][113] V škole je v roku 2013 vydávaný školní časopis „Maxiblázni“.[114]

Nárečie[upraviť | upraviť zdroj]

O nárečí so zvláštnym fonologickým systémom, ktoré sa v obci používa, referuje práca Arnošta Lamprechta „K hláskovému systému v obcích Veřovice a Spálov na pomezí lašsko-východomoravském“ uverejnená v zborníku „Rodné zemi“ vydanom v roku 1958 v Brne.[5][115] V hovore sa objavujú i charakteristické výrazy, napríklad „škračenka“ označuje praženicu či „zhlavec“ je výrazom pre vankúš, ale vyskytujú sa tu i slovné obraty napríklad „ty vogo“ a „toť to“.[116]

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom mája prebieha v okolí obce turistický pochod nazvaný „Pochod okolo Mořkova“,[9] ktorého prvý ročník sa uskutočnil v roku 1975. Pre účastníkov pochodu je pripravených viacero trás, ktoré sa od seba líšia svojou dĺžkou (od 5 do 35 kilometrov).[117] Jednotlivých ročníkov sa priemerne zúčastní asi 800 ľudí, z ktorých niektorí pochádzajú i z Prahy či z Českých Budejovíc.[118]

Za účasti umelcov je na jeseň poriadaná humoriáda „O mořkovský koláč“.[9] Zúčastnili sea jej napríklad Petra Černocká, Pavel Novák, Jan Rosák, Karol Polák či Karel Loprais. Zaisťuje ju hajtman kraja a Český rozhlas Ostrava z nej robí zvukový záznam.[119]

Každý rok sa vzimných mesiacoch v Mořkove poriada niekoľko plesov (napríklad hasičský, mäsiarsky, Orelský či školského ZRPŠ).[96] Každoročne je poriadaná púť. Ta sa koná na konci apríla, lebo tunajší kostol je zasvätený svätému Jurajovi a ten má 24. apríla svoj sviatok. Preto je mořkovská púť prvou jarnou v celom okolí (v susedných Hodslaviciach sa púť koná v polovici júna, vo Veřoviciach v polovici augusta).[120][121] Miestna púť bola v ľudovej tradícii vnímaná ako medzník (prelom medzi zimou a letom) a deň svätého Juraja platil i za právnu lehotu, do kedy boli splatné dlžobné úpisy.[122]

Spoločenské organizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Miestna dvojposchodová hasičská zbrojnica (pohľad z ulice), pred ňou je autobusová zastávka a vývesná tabuľa.
Miestna hasičská zbrojnica

Najstaršou záujmovou organizáciou v Mořkove je Zbor dobrovoľných hasičov, ktorý vznikol v roku 1889. Prvý zásah pri požiari vykonali jeho členovia o tri roky neskôr.[123] Na počiatku 20.storočia vedľa hasičských zásahov poriadali členovia spolku osvetové prednášky s protipožiarnou tématikou, hrali ochotnícke predstavenia či poriadali plesy, výlety a založili tiež spevácky krúžok.[124] Súčasná hasičská zbrojnica slúži od roku 1949, kedy bola odovzdaná do užívania pri výročí 60.rokov od založenia spolku.[125] Ten sa okrem hasenia požiarov a poriadania plesov či výletov venuje tiež činnosti v oblasti prevencie (prehliadkam komínov, rozhlasovým reláciám v miestnom rozhlase alebo žňovým hliadkam).[126] Hasičský zbor v roku 2013 disponuje automobilom Fiat Ducato s prívesným vozíkom a od konca roku 2007 i automobilom Tatra 815 Terrno 4×4 CAS 20.[127][128]

Miestna Robotnícka telovýchovná jednota bola založená v roku 1909, kedy vznikla ako pobočka rovnakej organizácie v blízkych Hodslaviciach. Pod Hodslavice spadala až do januára 1931, kedy sa osamostatnila a existovala až do roku 1941, než ju Nemci zakázali. Po druhej svetovej vojne už obnovená nebola a na jej činnosť nadviazala TJ Mořkov. Jednota poriadala jednak telovýchovné aktivity, a jednak vykonávala tiež kulturno-spoločenské činnosti (divadlá či besiedky) pre tunajších občanov.[129]

Dvojposchodová budova Katolíckeho domu v Mořkove zakončená valbovou strechou, vľavo je jednoposchodový prístavok k budove. Oba objekty sú omietnuté do ružovej farby. Pred domom je asfaltová plocha slúžiaca k odstavovaniu vozidiel.
Katolícky dom

V roku 1911 vznikol miestny odbor telocvičnej organizácie Orol. Svojich členov rozvíjal po telesnej i duchovnej stránke. V júli roku 1914 sa mala v Mořkove uskutočniť prvá orolská slávnosť, ale k tomu nedošlo, lebo týždeň pred jej začatím bola vyhlásená mobilizácia. Po vojne členov organizácie pribúdalo a bolo preto nutné získať väčšie priestory pre vykonávanie činností spolku, pretože dovtedy využívaná sála miestnej reštaurácie prestal vyhovovať. Roku 1929 bol postavený a vysvätený Katolicky dom, v ktorom bolo zriadené i kino. Počas druhej svetovej vojny došlo k prerušeniu činnosti Orla a po roku 1948 k jej úplnému zastaveniu.[130] Po roku 1990 však došlo kobnoveniu jeho činnosti.[131]

V januári 1920 vznikla miestna odbočka Sokola.[131] Členovia cvičili v sále priliehajúcej k miestnemu hostincu a zúčastnili sa tiež verejných cvičení vblízkych obciach.[132] Hoci spolok (roku 1933) kúpil pozemok pre svoju telocvičňu, k jej stavb nikdy nedošlo. Medzi rokmi 1941 až 1945 bola jeho činnosť prerušená a roku 1948 sa stal súčasťou TJ Mořkov. K jej obnoveniu po Sametovej revolúcii už nedošlo.[133]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Miestnym športovým oddielom je TJ Mořkov, ktorého súčasťou je oddiel futbalu, volejbalu, šachu a vznikla pri ňom aj tunajšia miestna organizácia Klubu českých turistov. Futbalisti využívajú za školou vybudované športové a viacúčelové ihrisko.[134] Klub bol založený v roku 1939 a vedľa dvoch mužských celkov (muži A a muži B) má tiež výber dorastencov, žiakov a staršej prípravky.[135] Muži hrajú novojičínsku okresnú súťaž.[135][136] Volejbalový oddiel, ktorý od 30.rokov 20.storočia hrá svoje zápasy, je dnes účastníkom Novojičínskej volejbalovej ligy, v ktorej vystupuje pod pomenovaním „Old boys“. Okrem toho existuje v klube ešte oddiel mládeže, ktorý vychováva a pripravuje hráčov pre ligové mužstvo.[137] Miestni šachisti sa združujú v šachovom oddieli TJ Mořkov. Jeho súčasťou sú dve družstvá, z ktorých lepšie je účastníkom „Krajskej súťaže A Moravskosliezskeho kraja“ a druhé sa účastní „Okresnej súťaže Nový Jičín“.[138][139] Priaznivci turistiky sa od roku 1973 tiež združujú v tunajšej TJ Mořkov. Dnes ich miestna organizácia má 83 členov a jej najvýznamnejšou akciou je každoročné poriadanie Pochodu okolo Mořkova.[140] Okrem toho sa zúčastňuje i ďalších turistických výletov najčastejšie do oblastí Moravsko-sliezskeho kraja.[141]

V juhovýchodných partiách obce neďaleko železničnej zastávky je vonkajšie kúpalisko s reštauráciou a autokempom. Kúpalisko s bazénom o rozmeroch 33×15 m prešlo v roku 2008 rekonštrukciou. Vo večerných hodinách je možné využiť nočné kúpanie v osvetlenom bazéne. Roku 2009 boli v areáli kúpaliska vybudované atrakcie pre deti (vodný futbal, skákací hrad, pieskovisko a ďalšie).[142] Súčásťou areálu kúpaliska je tiež autokemp s jedenástimi chatkami.[143]

Hospodárstvo a doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sú dva drevospracujúce závody. Jeden je situovaný pri železničnej zastávke Mořkov, druhý potom v severných partiách obce pri ceste na Veřovice. Po Sametovej revolúcii v novembri 1989 sa v obci začalo rozvíjať súkromné podnikanie.[9] Najvýznamnejšími firmami sú spoločnosť Kon–Kys vyrábajúca autoplachty a zaisťujúca tiež ich potlač.[144] Výrobné priestory tejto firmy sa nachádzajú v susedstve futbalového ihriska. Ďalšími podnikmi v obci je výrobca zdvíhacích zariadení Kladexa,[145] výrobca súčastí lisovacích zariadení DAE EU[146] a spoločnosť Zemědělství Horal, ktorá vznikla v časti pôvodného JRD Beskyd,[147] nachádzajúceho sa v severných častiach obce pri ceste do Životíc u Nového Jičína[9] Zvyšok areálu je ako brownfields využívaný na odstavovanie stavebných strojov. V obci pôsobia i súkromní podnikatelia, medzi ktoré patria autoopravovne, predaj a servis bicyklov, inštalatérstvo, kominárstvo, maliarstvo či tesárstvo a pokrývačstvo. V Mořkove pôsobia i dve advokátske kancelárie (JUDr.Dýnky a JUDr.Skurkové). V strede obce je v prevádzke cukráreň, dve mäsiarstvá, tri reštaurácie, ďalej kaderníctvo, kvetinárstvo a krajčírstvo.[148]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou prechádza cesta II/483, ktorá do Mořkova vstupuje na západnej strane zo smeru od Hodslavíc, pri tunajšom kostole sa ostro lomí na sever a za mostom cez rieku Jičínku, na križovatke, kde odbočuje komunikácia číslo III/4832 do Životíc u Nového Jičína a ďalej do Nového Jičína, sa opäť ostro lomí k východu a pokračuje smerom k Veřoviciam. Po nej, podľa Celoštátneho sčítania dopravy vykonaného v roku 2010 jazdilo v priemere 2123 vozidiel/deň (v skladbe 1611 osobných vozidiel, 487 ťažkých vozidiel a 25 jednostopých vozidiel).[149] Na križovatke pri odbočke na Životice u Nového Jičína je motoristom k dispozícii čerpacia stanica pohonných hmôt.[9] Vúzemnom pláne obce je vo výhľadových zámeroch uvažované s preložením komunikácie druhej triedy zo zastavanej časti obce severozápadným smerom a vytvorením tak obchvatu Mořkova.[150]

Pohľad z koľajiska na drevom obloženú čakáreň železničnej zastávky „Mořkov hlavní trať“ s nástupiskom. Na nástupisku stojí lampa. Vpravo od budovy rastú listnaté stromy.
Železničná zastávka „Mořkov hlavní trať“

Dedinou prechádza tiež železničná trať číslo 323 spájajúca Ostravu s Valašským Meziříčím. Na trati je železničná zastávka Mořkov hlavní trať. V obci sa nachádzala ešte druhá železničná zastávka (nazvaná Mořkov), ktorá bola na trati číslo 326 spájajúcej Hostašovice s Novým Jičínom. Ale vzhľadom na to, že na trati bola po povodniach v roku 2009 prevádzka prerušená (a potom i ukončená), nie je už táto zastávka funkčná.[151]

Verejnú automobilovú dopravu v obci zaisťuje spoločnosť Veolia Transport Morava v rámci Ostravského dopravného integrovaného systému (ODIS).[152] Autobusové linky odtiaľ vedú do Nového Jičína, Frenštátu pod Radhoštěm, Hodslavíc a Kopřivnice. V Mořkove je zriadených celkom osem autobusových zastávok („Dolní konec“, „Horní konec“, „Kostel“, „Nové domky“, „Pomník rudoarmějce“, „Rozcestí Frenštát pod Radhoštěm“, „Střed“ a „Železniční stanice“). Železničné spoje z Mořkova jazdia do Valašského Meziříčí, Frenštátu pod Radhoštěm, Frýdlantu nad Ostravicí, Ostravy a Ostravice.

Pamiatky a pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol svätého Juraja[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol svätého Juraja

Murovaný kostol zasvätený svätému Jurajovi bol v obci postavený v roku 1587,[153][154] kedy nahradil pôvodný drevený kostolík z roku 1437.[15] Vo veži mal umiestnené dva zvony.[153] Stával v miestach súčasného kostola. Jeho hlavný oltár zhotovil v roku 1667 Jiří Zingler z Nového Jičína. V kostole bol umiestnený tiež bočný oltár svätého Kríža. Keď bol v roku 1825 kostol opravovaný (rekonštrukciou prešla i strecha kostola vrátane veže), vystúpilo radšej 25 obyvateľov obce z katolíckej cirkvi, než aby boli nútení prispieť predpísaným príspevkom 18 grajciarov na rekonštrukciu kostola.[153]

So stavbou nového kostola (naproti súčasnej fare) vybudovanom v štýle historického romantizmu sa začalo v roku 1878.[8][153] Jeho základy boli položené okolo pôvodného kostolíka, z ktorého bola ponechaná iba veža. Keď sa po dostavbe nového kostola zistilo, že sa ku nemu veža nehodí, bola roku 1888 zvýšená do výšky asi 30 metrov. V kostole boli umiestnené tri oltáre. V sakristii visí obraz svätého Juraja, ktorý pochádza z pôvodného kostolíka (bol tam obrazom na hlavnom oltári).[155]

V Jeřábkovom kostole (z roku 1587) boli vo veži umiestnené dva zvony – svätý Ján Nepomucký (zakúpený na náklady obce) a svätý Juraj venovaný Jakubom Jeřábkom.[156] Po vybudovaní nového kostola (roku 1878) a zvýšení pôvodnej veže došlo v roku 1904 k inštalácii tretieho zvonu – umieráčka. Ten však bol spolu so zvonom svätého Juraja roku 1916 rekvírovaný pre vojnové účely. Vo veži tak zostal iba zvon svätý Ján Nepomucký. Počas roku 1926 boli zakúpené dva nové zvony, a síce svätý Jozef a Najsvätejšie Srdce Pána, ktorý slúžil ako umieráčik. Vo veži tak boli tri zvony. Počas druhej svetovej vojny došlo v marci roku 1943 k opätovnému rekvírovaniu zvonov, kedy boli odvezené zvony svätý Jozef a svätý Ján Nepomucký. Ten sa však po vojne vrátil a na věži tak boli dva zvony (vedľa svätého Jána Nepomuckého ešte Najsvätejšie Srdce Pána). V roku 1967 sa na vežu kostola zakúpili ďalšie dva zvony – jeden s reliéfom Krista Kráľa, druhý s reliéfom Panny Márie Svätohostínskej. Počas roku 1975 došlo k preliatiu zvona Nejsvätejšie Srdce Pána, ktorým sa zvoní umieráčik; novo je na ňom reliéf svätého Juraja. Vo veži mořkovského kostola sú tak štyri zvony.[155]

Kaplnka Panny Márie Bolestnej[upraviť | upraviť zdroj]

Kaplnka Panny Márie Bolestnej

Kaplnku (na križovatke ulíc Ke Kapli a U Kaple) na svojom pozemku postavil roku 1853 Jan Jeřábek.[157] Je v nej uložený pôvodný znak rodu vytesaný v kameni,[154] ktorý sa skôr nachádzal pri vstupe do veže miestneho kostola svätého Juraja.[157] V októbri 1915 zložil miestny občan Jan Kyselý (potomok Jana Jeřábka) na tunajšom úrade finančnú sumu, ktorá mala byť použitá na udržovanie kaplnky. Farnosť preto zakúpila štátny dlhopis a z jeho úrokov opravu kaplnky financovala.[157] Celkovou rekonštrukciou prešla kaplnka po roku 1990.[157] Objekt je kultúrnou pamiatkou Českej republiky.[158]

Katolícka fara[upraviť | upraviť zdroj]

Katolícka fara z konca 19.století

Katolícka fara (Dolná ulica čp.250) je v obci zmieňovaná už v roku 1437. Okolo roku 1560 však zanikla, lebo protestantov bola v obci väčšina a katolícky kostol zabrali. Až do roku 1624 tu pôsobili protestantskí kazatelia, ktorí súčasne sa duchovne starali o obyvateľov v Hodslaviciach a vo Veřoviciach. Následne, keď sa majiteľmi panstva stali jezuiti, boli nekatolíci nútení prejsť na katolícku vieru. Hoci bola roku 1636 v mieste zriadená katolícka farnosť,[159] obsadená bola až v roku 1689, kedy bol tunajším prvým farárom páter Karel Světlík (do tej doby bol Mořkov spravovaný z farnosti v Štramberku).[159] Pod mořkovskú farnosť patrili farnosti v Hodslaviciach, Veřoviciach a Životiciach. Od roku 1691 bol na tunajšiu farnosť umístnený páter Ondřej Lambser, ktorý sa však usadil v Životiciach. Preto bol Mořkov od roku 1702 pridelený k farnosti Životickej.[160] Na konci 19. storočia (roku 1898) však bola v Mořkove naproti kostolu postavená nová fara (predchádzajúca bola z dôvodu svojho nevyužívania roku 1861 zbúraná) a obec sa tak opäť stala samostatnou farnosťou.[153][161]

Budova prvej školy[upraviť | upraviť zdroj]

Budova prvej školy

Pôvodne prízemná jednotriedka (v Dolnej ulici čp.74) z roku 1843 (podľa iných zdrojov až 1844),[161] ktorá bola v roku 1879 zvýšená o jedno poschodie a stala sa z nej dvojtriedna škola (a od roku 1898 dokonca trojtriedna).[154][161] Vedľa školských tried sa vbudove nachádzal i byt učiteľa. Keď došlo v roku 1910 k postaveniu novej školskej budovy (v dnešnej Sportovní ulici), využíval budovu obecný úrad a vznikla tu i četnícka stanica a niekoľko bytov.[162][163] Od roku 1971 bol vbudove umiestnený tiež poštový úrad a zdravotné stredisko.[162] Roku 1984 sa obecný úrad (vtedy miestny národný výbor) presťahoval do novo postaveného Spoločenského domu (čp.10).[162] V roku 1991 sa z budovy prvej školy do domu čp.61 premiestnil poštový úrad a dom je tak využívaný okrem lekárov tiež kozmetickým salónom, fotografom a predajcom odevov.[154][164]

Súkromná evanjelická škola[upraviť | upraviť zdroj]

Súkromná evanjelická škola

Škola stojí na Sportovní ulici čp.248. Základný kameň k jej stavbe bol položený v polovici júla 1895. Stavbu dokončili v auguste nasledujúceho roku a v polovici septembra 1896 začali školské vyučovanie (určené deťom tunajších protestantov).[25] Budova v tej dobe bola iba prízemná. K pristaveniu druhého poschodia došlo v roku 1908, čím vznikol priestor i pre druhú školskú triedu.[165]

Školu navštevovalo priemerne 83 žiakov.[165] S ohľadom na znižujúci sa počet žiakov však bolo koncom marca 1919 vyučovanie v škole ukončené a všetci jej žiaci vrátane svojich učiteľov prestúpili od 1. apríla toho roku do miestnej všeobecnej školy.[22][161] Krátko po ukončení výuky sa evanjelici na cirkevnej schôdzi uzniesli na zriadení modlitebne v budove bývalej školy, v ktorej sa od tej doby až dosiaľ konajú nielen nedeľné bohoslužby, ale i príležitostné cirkevné obrady (napríklad pohreby).[166]

Pomník oslobodenia Červenou armádou[upraviť | upraviť zdroj]

Pomník oslobodenia Červenou armádou v Mořkove v podobe kamenného monolitu, do ktorého je z prednej strany vytesaná päťramenná hviezda a pod ňou zasadená tabuľa s nápisom „Poděkování a lásku Rudé armádě za 6. květen 1945 Občané Mořkova 1974“. K pomníku vedie chodník zo šedo sfarbenej zámkovej dlažby. Vpravo od pomníku je kmeň borovice. Okolo pomníku je trávnik. V pozadí je budova mořkovskej základnej školy.
Pomník oslobodenia Červenou armádou

Pri škole (Sportovní ulica čp.258) bol v roku 1974 postavený pomník vyjadrujúci vďaku a lásku Červenej armáde za oslobodenie obce v máji 1945.[154] Je na ňom umiestnená pamätná tabuľa, ktorá bola pôvodne (od roku 1950) umiestnená na základnej škole.[36] Pomník je kultúrnou pamiatkou Českej republiky.[167]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

S vyznačovaním turistických trás sa v Mořkove začalo v dvadsiatych rokoch 20.storočia, kedy boli vybudované (vykopané) štyri chodníky, ktoré slúžili predovšetkým hájnikom na zaisťovanie ochrany lesa či k lovu.[168] Tie sa potom využili pre turistické trasy. Obcou prechádza v smere zo severu na juh zeleno značená turistická trasa číslo 4828.[169] Sú tu na nej tri rázcestníky („Mořkov – veřovická križovatka“, „Mořkov – stred“ a „Mořkov – pod železničnou stanicou“). Súbežne s ňou v časti svojej trasy je vedený tiež náučný chodník „Novojičínská kopretina“. Pri železničnej zastávke Mořkov hlavní trať je rázcestník turistických trás nazvaný „Mořkov – železničná stanica“, odkiaľ sú súbežne vedené modrá a žltá turistická značka na rázcestie „Pod Huštýnom“. Modrá trasa odtiaľ ďalej pokračuje na Huštýn, no žltá sa odkláňa a vedie na vrch Krátká.[170] Južne od obce je vedená cyklistická trasa číslo 6016.[171][172]

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Čestní občania[upraviť | upraviť zdroj]

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ V Mauthausene v roku 1942 umučili Čeňka Hanzelku (narodeného 1909), Františka Jančálka (narodeného 1911), Františka Mičku (narodeného 1905) a Jindřicha Rýce (narodeného 1904), čo bol cvičenec miestneho Sokola a tiež jeho náčelník. V tom istom roku umučili nacisti v Dachau Jana Jančálka (narodeného 1907). Josef Mertlík, ktorého väznili v koncentračnom tábore Buchenwald, sa po konci vojny vrátil späť domov.[30]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. ↑ HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské. Praha : Academia, 2004. 1144 s. ISBN 80-200-1225-7. S. 685.
  3. ↑ Historický lexikon obcí České republiky 1869–2005 (II. díl). Praha : Český statistický úřad, 2006. 624 s. Dostupné online. ISBN 80-250-1311-1. Kapitola Mořkov, s. 330.
  4. ↑ Základní sídelní jednotky (obec Mořkov) [online]. Praha: Seal, [cit. 2013-02-19]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e f g HOSÁK, Ladislav; ŠRÁMEK, Rudolf. Místní jména na Moravě a ve Slezsku. Praha : Academica, 1980. Kapitola Mořkov, s. 98.
  6. ↑ a b Místní názvy [online]. Mořkov: Obec Mořkov, [cit. 2012-12-16]. Dostupné online. Archivované 2015-01-19 z originálu.
  7. ↑ HANZELKA, Vratislav. Mořkov – podhorská vesnice. Redakcia Ing. Michael Hanzelka; recenze: Jiří Pernes. 1. vyd. Brno : Ing. Michael Hanzelka, 2000. 484 s. [Dále jen Hanzelka]. ISBN 80-238-7843-3. S. 157.
  8. ↑ a b c d DAVID, Petr; SOUKUP, Vladimír. Velká turistická encyklopedie – Moravskoslezský kraj. Praha : Euromedia Group – Knižní klub, 2009. 288 s. ISBN 978-80-242-2389-6. Kapitola Mořkov, s. 146.
  9. ↑ a b c d e f g h i j k Historie [online]. Mořkov: Obec Mořkov, 2011, [cit. 2011-08-18]. Dostupné online.
  10. ↑ Hanzelka, str. 156
  11. ↑ Hanzelka, str. 160
  12. ↑ Hanzelka, str. 161
  13. ↑ a b c d e Moravské Kravařsko : politický okres novojícký. Příbor : Nákladem učitelstva, 1898. 364 s. Dostupné online. Kapitola Mořkov, s. 196.
  14. ↑ Hanzelka, str. 162
  15. ↑ a b c Hanzelka, str. 163
  16. ↑ SEVERA, Václav. Vlastivěda moravská. II. Místopis. Okres novojičínský. Brno : Musejní spolek v Brně, 1933. 289 s. [Ďalej len Severa]. Kapitola Mořkov, s. 247.
  17. ↑ Hanzelka, str. 169
  18. ↑ Severa, str. 248
  19. ↑ a b c d e SOLNICKÝ, Pavel. Vodní mlýny na Moravě a ve Slezsku, první díl. Praha : Libri, 2007. 224 s. ISBN 978-80-7277-244-5. Kapitola Mlýny v Mořkově, s. 88 – 89.
  20. ↑ Hanzelka, str. 172
  21. ↑ a b Hanzelka, str. 173
  22. ↑ a b c Hanzelka, str. 176
  23. ↑ Hanzelka, str. 177
  24. ↑ a b c Hanzelka, str. 178
  25. ↑ a b c d e BARTOŠ, Josef; SCHULZ, Jindřich; TRAPL, Miloš. Historický místopis Moravy a Slezska v letech 1848–1960. Olomouc : Vydavatelství Univerzity Palackého, 1995. 256 s. ISBN 80-7067-583-7. Kapitola Mořkov, s. 192 – 193.
  26. ↑ a b Hanzelka, str. 179
  27. ↑ Hanzelka, str. 180
  28. ↑ Hanzelka, str. 181
  29. ↑ a b Hanzelka, str. 182
  30. ↑ a b Hanzelka, str. 183
  31. ↑ a b Hanzelka, str. 184
  32. ↑ ADAMEC, Josef. Štramberk a německá okupace. [s.l.] : [s.n.], 2007-červenec. Dostupné online. S. 10. Archivované 2015-01-19 z originálu.
  33. ↑ a b c Hanzelka, str. 185
  34. ↑ a b c Hanzelka, str. 186
  35. ↑ a b c d e Hanzelka, str. 187
  36. ↑ a b c Hanzelka, str. 188
  37. ↑ Abecední seznam obcí a osad republiky Československé a poštovní úřady dodávací: 1. ledna 1955. Praha : Státní úřad statistický ve spolupráci s ministerstvem spojů, 1955. 409 – 574 s. Zvláštní otisk z „Administrativního lexikonu obcí RČS 1955“. Kapitola Mořkov, s. 489.
  38. ↑ a b Hanzelka, str. 189
  39. ↑ Hanzelka, str. 190
  40. ↑ Hanzelka, str. 191
  41. ↑ a b Hanzelka, str. 199
  42. ↑ a b c d Hanzelka, str. 200
  43. ↑ a b c Hanzelka, str. 201
  44. ↑ Restaurace Společenský dům [online]. Praha: Seznam.cz, [cit. 2013-01-06]. Dostupné online.
  45. ↑ Plesová sezóna opět nabírá obrátky. Deník.cz, 2011-01-11. Dostupné online [cit. 2013-01-06].
  46. ↑ a b Hanzelka, str. 202
  47. ↑ Družstvo "BESKYD" "v likvidaci" (IČ 00146692) [online]. Praha: Ministerstvo spravedlnosti České republiky, 2013-02-19, [cit. 2013-02-19]. Dostupné online. Archivované 2020-07-07 z originálu.
  48. ↑ Horal Mořkov, a. s. (IČ 47677040) [online]. Praha: Ministerstvo spravedlnosti České republiky, [cit. 2013-02-19]. Dostupné online. Archivované 2020-07-07 z originálu.
  49. ↑ Hanzelka, str. 203
  50. ↑ Hanzelka, str. 32
  51. ↑ ČTK. Trať Nový Jičín – Hostašovice definitivně končí [online]. Praha: Česká televize, 2010-04-22, [cit. 2013-01-06]. Dostupné online. Archivované 2015-01-19 z originálu.
  52. ↑ a b Obecní úřad [online]. Mořkov: Obec Mořkov, [cit. 2012-12-03]. Dostupné online.
  53. ↑ JAKSCHOVÁ, Jana. Zápis z ustavujícího zasedání Zastupitelstva obce Mořkov konaného dne 3. 11. 2014. Zpravodaj obce Mořkov, prosinec 2014, čís. 12, s. 6. Dostupné online.
  54. ↑ ROHLÍK, Jiří. Moravskoslezské Beskydy, Soubor turistických map 1:50 000. Praha : Trasa, 2001. ISBN 80-85999-29-3.
  55. ↑ a b ROTH, Zdeněk; RŮŽIČKA, Miloš. Geologická mapa ČR. List 25-21 Nový Jičín. Praha : Český geologický ústav, 2001.
  56. ↑ Hanzelka, str. 19
  57. ↑ Hanzelka, str. 20
  58. ↑ a b c Hanzelka, str. 21
  59. ↑ Nováková, str. 12
  60. ↑ Hanzelka, str. 22
  61. ↑ NOVÁK, Pavel; NĚMEČEK, Jan. Syntetická půdní mapa České republiky 1 : 200 000. List C6 Žilina. Praha : Český úřad geodetický a kartografický, 1991.
  62. ↑ WEISSMANNOVÁ, Hana, a kol. Ostravsko. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny České republiky, 2004. 454 s. [Ďalej len Weissmannová]. ISBN 80-86064-67-0. S. 42 – 44.
  63. ↑ Hanzelka, str. 25
  64. ↑ Koupaliště Mořkov [online]. Mořkov: Koupaliště Mořkov, 2011, [cit. 2011-08-18]. Dostupné online. Archivované 2011-08-24 z originálu.
  65. ↑ Weissmannová, str. 37 – 41
  66. ↑ Hanzelka, str. 26
  67. ↑ a b Hanzelka, str. 28
  68. ↑ VÁŇOVÁ, Ivana. Červenec 2012. [s.l.] : [s.n.], 2012. Dostupné online. S. 1. [nefunkčný odkaz]
  69. ↑ a b Weissmannová, str. 32 – 36
  70. ↑ QUITT, Evžen. Klimatické oblasti Československa. Brno : Geografický ústav ČSAV, 1977. 73 s.
  71. ↑ Hanzelka, str. 27
  72. ↑ Hanzelka, str. 34
  73. ↑ Hanzelka, str. 35
  74. ↑ a b MIKYŠKA, Rudolf, a kol. Geobotanická mapa ČSSR 1 : 200 000, 1. České země. Praha : Česko-slovenská akadémia vied, 1972. Kapitola List Ostrava – Strahovice.
  75. ↑ a b Weissmannová, str. 45 – 54
  76. ↑ Hanzelka, str. 36
  77. ↑ a b c d e f Hanzelka, str. 37
  78. ↑ a b Hanzelka, str. 38
  79. ↑ a b c Hanzelka, str. 39
  80. ↑ a b Podbeskydí [online]. Ostrava: Krajský úřad Moravskoslezského kraje, [cit. 2013-01-06]. Dostupné online.
  81. ↑ Přírodní park Podbeskydí [online]. Kopřivnice: Město Kopřivnice, [cit. 2013-01-06]. Dostupné online. Archivované 2019-05-15 z originálu.
  82. ↑ Evropsky významná lokalita Beskydy [online]. Praha: Agentura ochrany přírody a krajiny České republiky, 2010-06-16, [cit. 2013-01-06]. Dostupné online.
  83. ↑ Beskydy [online]. Praha: Agentura ochrany přírody a krajiny České republiky, [cit. 2013-01-06]. Dostupné online.
  84. ↑ Beskydy [online]. Ostrava: Krajský úřad Moravskoslezského kraje, [cit. 2013-01-06]. Dostupné online. Archivované 2015-01-19 z originálu.
  85. ↑ Ptačí oblast Beskydy [online]. Ostrava: Krajský úřad Moravskoslezského kraje, [cit. 2013-01-06]. Dostupné online. Archivované 2015-01-19 z originálu.
  86. ↑ Výsledky voleb 2014 [online]. Praha: Český statistický úřad, [cit. 2015-01-16]. Dostupné online.
  87. ↑ Výsledky voleb 1994 [online]. Praha: Český statistický úřad, [cit. 2012-12-23]. Dostupné online.
  88. ↑ Výsledky voleb 1998 [online]. Praha: Český statistický úřad, [cit. 2012-12-23]. Dostupné online.
  89. ↑ Výsledky voleb 2002 [online]. Praha: Český statistický úřad, [cit. 2012-12-23]. Dostupné online.
  90. ↑ Výsledky voleb 2006 [online]. Praha: Český statistický úřad, [cit. 2012-12-03]. Dostupné online.
  91. ↑ Výsledky voleb 2010 [online]. Praha: Český statistický úřad, [cit. 2012-12-03]. Dostupné online.
  92. ↑ Symboly – Mořkov [online]. Praha: Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky, [cit. 2012-12-03]. Dostupné online.
  93. ↑ Informace o svazku [online]. Nový Jičín: Svazek obcí regionu Novojičínska, [cit. 2012-05-13]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  94. ↑ Svazek obcí Cyklostezka Nový Jičín – Hostašovice [online]. Ostrava: Krajský úřad Moravskoslezského kraje, [cit. 2012-12-28]. Dostupné online. Archivované 2015-01-19 z originálu.
  95. ↑ SOMPO [online]. Ostrava: Krajský úřad Moravskoslezského kraje, [cit. 2012-12-28]. Dostupné online. Archivované 2020-07-07 z originálu.
  96. ↑ a b VÁŇOVÁ, Ivana. Slovo starostky. [s.l.] : [s.n.], 2012-12. Dostupné online. S. 1. [nefunkčný odkaz]
  97. ↑ Historický lexikon obcí České republiky 1869–2005 (1. díl). Praha : Český statistický úřad, 2006. 760 s. Dostupné online. ISBN 80-250-1310-3. Kapitola Okres Nový Jičín, s. 722 – 723.
  98. ↑ Severa, str. 246
  99. ↑ a b c Mořkov [online]. Praha: Český statistický úřad, [cit. 2013-01-26]. Dostupné online.
  100. ↑ Katalog [online]. Ostrava: Diecéze ostravsko-opavská, [cit. 2013-01-26]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  101. ↑ P. Mgr. Paweł Piotr Dobija [online]. Ostrava: Diecéze ostravsko-opavská, [cit. 2014-02-03]. Dostupné online. Archivované 2014-03-04 z originálu.
  102. ↑ BARTOŇOVÁ, Martina. Kontakty [online]. Mořkov: Římskokatolická farnost Mořkov, [cit. 2014-02-03]. Dostupné online.
  103. ↑ Římskokatolická farnost Mořkov [online]. Mořkov: Římskokatolická farnost Mořkov, [cit. 2012-12-03]. Dostupné online.
  104. ↑ ČERVENKA, Lubomír. Sbor ČCE Hodslavice [online]. Praha: Evangnet, 2012-10-15, [cit. 2012-12-03]. Dostupné online.
  105. ↑ Historie našeho SDH [online]. Mořkov: Sbor dobrovolných hasičů Mořkov, [cit. 2012-12-16]. Dostupné online.
  106. ↑ Dům pokojného stáří Mořkov [online]. Kopřivnice: Charita Kopřivnice, [cit. 2012-12-16]. Dostupné online. Archivované 2015-01-19 z originálu.
  107. ↑ Charita Kopřivnice [online]. Kopřivnice: Charita Kopřivnice, [cit. 2012-12-29]. Dostupné online. Archivované 2014-11-12 z originálu.
  108. ↑ Mořkov [online]. 2010, [cit. 2012-12-14]. Kapitola Školství. Dostupné online.
  109. ↑ Moravské Kravařsko : politický okres novojícký. Příbor : Nákladem učitelstva, 1898. 364 s. Dostupné online. Kapitola Mořkov, s. 199.
  110. ↑ Vedení školy [online]. Mořkov: Základní a mateřská škola Mořkov, [cit. 2015-01-16]. Dostupné online. Archivované 2013-06-09 z originálu.
  111. ↑ a b Základní škola a Mateřská škola Mořkov okres Nový Jičín, příspěvková organizace [online]. Praha: Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy České republiky, [cit. 2012-12-14]. Dostupné online.
  112. ↑ Oddělení [online]. Mořkov: Mateřská škola Mořkov, [cit. 2012-12-14]. Dostupné online. Archivované 2009-04-29 z originálu.
  113. ↑ Rozvrh hodin [online]. Mořkov: Základní a mateřská škola Mořkov, [cit. 2012-12-14]. Dostupné online. Archivované 2013-06-09 z originálu.
  114. ↑ Školní časopis [online]. Mořkov: Základní a mateřská škola Mořkov, [cit. 2012-12-14]. Dostupné online. Archivované 2015-01-19 z originálu.
  115. ↑ LAMPRECHT, Arnošt, Rudolf Fukal, Milan Kopecký K hláskovému systému v obcích Veřovice a Spálov na pomezí lašsko-východomoravském. Brno : Musejní spolek v Brně. S. 290 – 292.
  116. ↑ Hanzelka, str. 373
  117. ↑ KČT Mořkov pořádá v sobotu 5. května 2012 38. ročník pochodu okolo Mořkova [online]. Mořkov: Klub českých turistů Mořkov, [cit. 2012-12-16]. Dostupné online. Archivované 2015-01-19 z originálu.
  118. ↑ PAVELEK, Ivan. Na pochod okolo Mořkova opět přišly stovky lidí. Deník.cz, 2009-05-09. Dostupné online [cit. 2012-12-16].
  119. ↑ KNESL, Adam. Mořkovský koláč nabídne pestrou zábavu. Deník.cz, 2008-11-03. Dostupné online [cit. 2012-12-16].
  120. ↑ ADAMCOVÁ, Pavla. Co se dělo v obci. Hodslavský zpravodaj, červenec a srpen 2012, roč. 2012, čís. 7 – 8, s. 3. Dostupné online.
  121. ↑ PITERÁK, Břetislav. Kultura [online]. Veřovice: Obecní úřad Veřovice, [cit. 2013-01-23]. Kapitola Srpen. Dostupné online.
  122. ↑ Filozofická fakulta Masarykovy univerzity. MIČKOVÁ Zuzana, Poutě v Mořkově, Hodslavicích a Veřovicích na Novojičínsku. Brno : [s.n.], 2007. [Cit. 2013-01-23]. Dostupné online.
  123. ↑ Hanzelka, str. 207
  124. ↑ Hanzelka, str. 209
  125. ↑ Hanzelka, str. 210
  126. ↑ Hanzelka, str. 214
  127. ↑ Fiat Ducato [online]. Mořkov: Sbor dobrovolných hasičů, [cit. 2013-01-20]. Dostupné online.
  128. ↑ KOZÁK, Jakub. Dvě nové Tatry na Valašsku [online]. Praha: Požáry.cz, 2007-12-20, [cit. 2012-05-23]. Dostupné online.
  129. ↑ Hanzelka, str. 218
  130. ↑ Hanzelka, str. 219
  131. ↑ a b Hanzelka, str. 220
  132. ↑ Hanzelka, str. 221
  133. ↑ Hanzelka, str. 223
  134. ↑ Z historie mořkovské kopané – fotbalu [online]. Mořkov: TJ Mořkov, [cit. 2012-12-14]. Dostupné online. Archivované 2015-01-19 z originálu.
  135. ↑ a b Základní informace [online]. Mořkov: TJ Mořkov, [cit. 2012-12-14]. Dostupné online. Archivované 2015-01-19 z originálu.
  136. ↑ Okresní přebor mužů [online]. Praha: Fotbalová asociace České republiky, [cit. 2012-12-14]. Dostupné online.
  137. ↑ KYSELÝ, Petr. Volejbal Mořkov [online]. Mořkov: Volejbal TJ Mořkov, 2011, [cit. 2013-01-13]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  138. ↑ Krajská soutěž 'A' [online]. Praha: Šachový svaz České republiky, [cit. 2013-01-13]. Dostupné online.
  139. ↑ Okresní přebor Nový Jičín [online]. Praha: Šachový svaz České republiky, [cit. 2013-01-13]. Dostupné online.
  140. ↑ Klub českých turistů Mořkov [online]. Mořkov: Místní organizace Klubu Českých turistů, [cit. 2013-01-13]. Dostupné online.
  141. ↑ Plán turistických akcí [online]. Mořkov: Místní organizace Klubu Českých turistů, [cit. 2013-01-13]. Dostupné online. Archivované 2015-01-19 z originálu.
  142. ↑ Koupaliště [online]. Mořkov: Koupaliště Mořkov, [cit. 2012-12-14]. Dostupné online. Archivované 2013-06-13 z originálu.
  143. ↑ Autocamp [online]. Mořkov: Koupaliště Mořkov, [cit. 2012-12-14]. Dostupné online. Archivované 2011-09-23 z originálu.
  144. ↑ Kon–Kys [online]. Mořkov: Kon–Kys, [cit. 2012-12-16]. Dostupné online.
  145. ↑ Kladexa [online]. Mořkov: Kladexa, 2007, [cit. 2012-12-16]. Dostupné online.
  146. ↑ Firma DAE EU [online]. Mořkov: DAE EU, [cit. 2012-12-16]. Dostupné online.
  147. ↑ Z historie Straníku – Nový Jičín [online]. Straník: Obec Straník, [cit. 2012-12-16]. Dostupné online. Archivované 2015-01-19 z originálu.
  148. ↑ Adresář firem [online]. Mořkov: Obecní úřad obce Mořkov, [cit. 2013-01-06]. Dostupné online.
  149. ↑ Intenzity dopravy – Moravskoslezský kraj [online]. Praha: Ředitelství silnic a dálnic, 2011, [cit. 2011-08-18]. Dostupné online. Archivované 2015-01-19 z originálu.
  150. ↑ Hanzelka, str. 70
  151. ↑ STANISLAVOVÁ, Tereza. Trať do Hostašovic byla po 121 letech zrušena, obce z ní chtějí cyklostezku. iDNES.cz, 2010-12-19. Dostupné online [cit. 2012-02-19].
  152. ↑ Tarifní zóny v ODIS [online]. Ostrava: Koordinátor ODIS, 2012-12-09, [cit. 2012-12-20]. Dostupné online. Archivované 2012-10-24 z originálu.
  153. ↑ a b c d e Moravské Kravařsko : politický okres novojícký. Příbor : Nákladem učitelstva, 1898. 364 s. Dostupné online. Kapitola Mořkov, s. 198.
  154. ↑ a b c d e Historie [online]. Mořkov: Obec Mořkov, [cit. 2012-12-03]. Dostupné online.
  155. ↑ a b Hanzelka, str. 112
  156. ↑ Hanzelka, str. 111
  157. ↑ a b c d Hanzelka, str. 114
  158. ↑ Kaple Panny Marie Bolestné [online]. [Cit. 2015-01-16]. Dostupné online.
  159. ↑ a b Hanzelka, str. 166
  160. ↑ Moravské Kravařsko : politický okres novojícký. Příbor : Nákladem učitelstva, 1898. 364 s. Dostupné online. Kapitola Mořkov, s. 197.
  161. ↑ a b c d Severa, str. 249
  162. ↑ a b c Hanzelka, str. 286
  163. ↑ Severa, str. 250
  164. ↑ Hanzelka, str. 268
  165. ↑ a b Hanzelka, str. 116
  166. ↑ Hanzelka, str. 115
  167. ↑ Pomník Červenej armáde [online]. [Cit. 2015-01-16]. Dostupné online.
  168. ↑ Hanzelka, str. 248
  169. ↑ HOLLÝ, Ladislav. Turistická trasa číslo 4828, zelená [online]. Ostrava: Klastr cestovního ruchu, [cit. 2013-01-08]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  170. ↑ Hanzelka, str. 249
  171. ↑ Číselník cyklotras IV. třídy v ČR. Praha : Klub českých turistů, 2012. 33 s. Dostupné online. Kapitola Severomoravský region: 6000–6999, s. 29.
  172. ↑ RAICH, Karel. Cyklotrasa číslo 6016 Rožnov pod Radhoštěm – Pustevny [online]. Ostrava: Klub českých turistů, oblast Moravskoslezská, rev. 2008-03-30, [cit. 2013-01-08]. Dostupné online. Archivované 2015-01-19 z originálu.
  173. ↑ Hanzelka, str. 430

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Moravské Kravařsko : politický okres novojícký. Příbor : Nákladem učitelstva, 1898. 364 s. Dostupné online.
  • BARTOŠ, Josef; SCHULZ, Jindřich; TRAPL, Miloš. Historický místopis Moravy a Slezska v letech 1848-1960. Sv. 14, Okresy: Opava, Bílovec, Nový Jičín. Olomouc : Vydavatelství Univerzity Palackého, 1995. 252 s. ISBN 80-7067-583-7.
  • HANZELKA, Vratislav. Mořkov : podhorská vesnice : komplexní historicko-zeměpisná studie. Brno : M. Hanzelka, 2000. 484 s. ISBN 80-238-7843-3.
  • SEVERA, Václav. Vlastivěda moravská. II. Místopis. Okres novojičínský. Brno : Musejní spolek v Brně, 1933. 289 s.
  • SCHWARZ, František; IMRÝŠEK, Ivo. 700 let obce Mořkova. Vlastivědný sborník okresu Nový Jičín, 1973, roč. 7, čís. 13, s. 1-14. ISSN 0139-9462.
  • STIBOR, Jiří; MÜLLER, Karel. Falešný rytíř Jan Jeřábek z Mořkova. Těšínsko, 1999, roč. 42, čís. 4, s. 1-8. ISSN 0139-7605.
  • ŠEFČÍK, Erich. Jan Jeřábek z Mořkova. Vlastivědný sborník okresu Nový Jičín, 1973, roč. 7, čís. 13. ISSN 0139-9462.
  • Prírodovedecká fakulta Masarykovej univerzity. Flóra okolí Mořkova [online]. Diplomová práca, vedúci Vít Grulich. Brno: [cit. 2015-01-18]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mořkov

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Obec Mořkov [online]. Mořkov: Obecní úřad obce Mořkov, [cit. 2012-12-23]. Dostupné online.
  • Křížem krajem [online]. Ostrava: Český rozhlas, 2008-11-14, [cit. 2013-12-22]. Kapitola Mořkov. Dostupné online.
  • Sbor dobrovolných hasičů Mořkov [online]. Mořkov: Sbor dobrovolných hasičů Mořkov, [cit. 2012-12-23]. Dostupné online.
  • Základní a Mateřská škola Mořkov [online]. Mořkov: Základní a mateřská škola Mořkov, [cit. 2012-12-23]. Dostupné online. Archivované 2013-06-08 z originálu.
  • Římskokatolická farnost Mořkov [online]. Mořkov: Římskokatolická farnost Mořkov, [cit. 2012-12-23]. Dostupné online.
  • PYTR, Martin. Mořkov [online]. Mořkov: Martin Pytr, [cit. 2012-12-23]. Dostupné online. Archivované 2015-01-19 z originálu.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mořkov na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mořkov&oldid=7804262“