Severné Macedónsko

O iných významoch pozri Macedónia.

Macedónska republika
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: Денес над Македонија (Denes nad Makedonija: Dnes nad Macedónskom)
Miestny názov
• dlhý	Republika Makedonija
• krátky	Makedonija
Hlavné mesto	Skopje °′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto	Skopje
Úradné jazyky	macedónčina
Štátne zriadenie prezident predseda vlády	republika Gjorge Ivanov Nikola Gruevski
Vznik	8. september 1991
Susedia	Albánsko, Kosovo, Srbsko, Bulharsko, Grécko
Rozloha  • celková  • voda (%)	25 713 km² (146.)   477 km² (1,9 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2005)  • sčítanie (2005)  • hustota (2005)	2 063 122 (140.) 2 063 122 81/km² (114.)
Mena	macedónsky denár ()
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+1) (UTC+2)
Medzinárodný kód	MKD / MK
Medzinárodná poznávacia značka	MK
Internetová doména	.mk
Smerové telefónne číslo	+389

Macedónsko, dlhý tvar Macedónska republika (do OSN bola prijatá - kvôli obavám Grécka z územných nárokov na jeho provinciu - pod názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, čiže FYROM - Former Yugoslav Republic of Macedonia), je štát na Balkánskom polostrove.

Má hornaté územie, pohorie Prokletije. Osou republiky je rieka Vardar s prítokmi Bregalica a Crna. Na juhozápade jazero Ohridské a Prespanské. Podnebie subtropické kontinentálne. V krajine sa používa azbuka.

Národnostné zloženie: Macedónci, Albánci, Turci, Srbi, Arumuni, Gréci

Mapa Macedónska

Dejiny

Pozri aj: Dejiny Juhoslávie

V rokoch 1912 - 1913 bola tá časť historickej Macedónie, ktorá zodpovedá Macedónsku (presnejšie tomu čo v slovenčine dnes nazývame Macedónsko) v dôsledku balkánskych vojen pripojená k Srbsku.

• 1915 - 1918 územie obsadené bulharskou armádou.
• 1918 - začlenenie Macedónska do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (od roku 1929 Juhoslávie)
• 1991:
  • 15. apríla - premenovanie na Macedónska republika'
  • 19. november - vyhlásenie nezávislosti po úspešnom referende o nezávislosti (8.9.) a prijatí novej ústavy (18.11.)
  • 20. december - žiadosť o medzinárodné uznanie, ktorú však susedné Grécko blokuje v rámci ES až do apríla 1993 z obavy o územné nároky Macedónska na grécku provinciu Makedónia (ktorej názov sa v mnohých jazykoch neodlišuje od názvu Macedónsko alebo Macedónia)

• 1993:
  • 8. apríl: prijatie do OSN pod názvom Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (angl. FYROM) - takto to uznalo aj Grécko; Slovensko a mnohé iné štáty uznávajú aj macedónsky názov Macedónsko/Macedónska republika aj „medzinárodný“ názov FYROM

• 1994:
  • 18. február: Grécko blokovalo colné hraničné prechody, čím vlastne uvalilo na Macedónsko obchodné embargo

• 1995:
  • jeseň: normalizácia vzťahov s Gréckom pod vplyvom OSN (13.9.) a zrušenie gréckej blokády hraníc (14.10.)
  • 9. november: prijatie do Rady Európy

• 1996:
  • 8. apríl: uznanie Juhosláviou

Demografická situácia

• 1999: počas vojny v Kosove, Macedónsko spolupracuje s NATO, ale inak do konfliktu nezasahuje; asi 360 000 albánskych utečencov z Kosova (z ktorých sa mnohí potom vrátili do Kosova) zmenilo etnickú štruktúru Macedónska

• 2001:
  • jar: ozbrojení albánski vzbúrenci (Národná oslobodzovacia armáda) na západe Macedónska požadujú rovnaké práva pre Albáncov v macedónskej ústave. Boje sa koncentrovali okolo mesta Tetovo. Vzbúrencov podporovali Albánci z Kosova a demilitarizovanej zóny medzi Srbskom a Kosovom.
  • jún: po úspešných zásahoch NATO dohodla EU prímerie, podľa ktorého dostali Albánci viac práv a vzbúrenci (v auguste) odovzdali zbrane a Nár. oslobodzovacia armáda sama seba rozpustila

Ruská čerpacia stanica Lukoil

• 2004:
  • 26. február - macedónsky prezident Boris Trajkovski zomrel po (posádkou spôsobenom) zrútení sa lietadla v Bosne a Hercegovine
  • 4. november - USA uznali názov Macedónsko, Grécko protestuje
  • 7. november - Referendum o rovnoprávnosti albánskeho obyvateľstva na území Macedónska

Budovanie americkej ambasády

• 2008:

Grécko zamietlo vstup krajiny do NATO a trvá na zmenení mena.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Severné Macedónsko