Bratislava

O iných významoch výrazu Bratislava pozri Bratislava (rozlišovacia stránka).

Bratislava
Hlavné mesto Slovenskej republiky
Pohľad na mesto a hrad
Vlajka Erb
Prezývka: Krásavica na Dunaji, Mesto mieru
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský
Okres	Bratislava I, II, III, IV, V
Historický región	Bratislava a okolie
Rieka	Dunaj
Súradnice	48°09′00″S 17°06′20″V
Najvyšší bod
- výška	514 m n. m.
Najnižší bod
- výška	126 m n. m.
Rozloha	367,580 km² (36 758 ha)
- aglomerácia	853,15 km² (85 315 ha)
- kraj	2,053 km² (205 ha)
Obyvateľstvo	426 927 (31. 12. 2007)
- aglomerácie	546 300
- okresu	606 753
Hustota	1 161,45 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	907
Primátor	Ing. Andrej Ďurkovský (SDKÚ-DS, KDH)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	8XX XX
Tel. predvoľba	+421-2
Kód	582000
EČV	BA
Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Mapa Bratislavy
Wikimedia Commons: Bratislava
Webová stránka: http://www.bratislava.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Demonym: Bratislavčan

Bratislava = HOVADOVO (do roku 1919 slov. Prešporok/Prešporek, nem. Pressburg/Preßburg, maď. Pozsony, poľ. Bratysława, rus. Братислава, lat. Posonium, gr. v stredoveku Istropolis) je hlavným, najľudnatejším a rozlohou druhým najväčším mestom Slovenska a sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu takmer 427-tisíc obyvateľov, v bratislavskej aglomerácii s rozlohou 853,15 km² žije 546 300, v Bratislavskom kraji okolo 607-tisíc a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavským krajom, ktorý ho obklopuje, 1,15 milióna (pozri Bratislavsko-trnavská aglomerácia a Bratislavsko-trnavsko-nitrianska aglomerácia). Predpokladá sa, že denne do mesta dochádza 150-tisíc až 200-tisíc ľudí, teda v bežný pracovný deň sa tu nachádza okolo 600-tisíc ľudí.

Sídli tu prezident, parlament, vláda, ministerstvá a rôzne úrady. V Bratislave tiež pôsobí niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia alebo Slovenská národná galéria.

Pred druhou svetovou vojnou sa v Bratislave hovorilo troma jazykmi: nemeckým, maďarským a slovenským.

Bratislava je mesto bohaté na pamiatky, z ktorých mnohé sa nachádzajú v Starom Meste. Mestská pamiatková rezervácia je jedna z najväčších na Slovensku. Dominantou je štvorvežový Bratislavský hrad, vedľa ktorého sa nachádza budova Národnej rady Slovenskej republiky a neďaleko Dóm svätého Martina.

Najvýraznejšou modernou stavbou je Nový most na Dunaji, najväčší zavesený most na svete s jedným pilierom a jednou závesnou rovinou. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby.

Polohopis

Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°7' východnej dĺžky, 48°9' severnej šírky, 126–514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je druhým najväčším mestom Slovenska (po meste Vysoké Tatry). Leží v blízkosti Česka, Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE.

Bratislavský hrad

Nový most v noci

Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce Marianka a Borinka, mestá Stupava a Svätý Jur, na východe obce Most pri Bratislave a Ivanka pri Dunaji, na juhovýchode obce Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo a mesto Šamorín, na juhu maďarská obec Rajka a rakúska obec Deutsch Jahrndorf, na západe rakúske obce Kittsee a Wolfsthal a rakúske mesto Hainburg an der Donau.

Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s Rakúskom a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce.

Podnebie

Graf počasia pre Bratislavu
J	F	M	A	M	J	J	A	S	O	N	D
30   2 -3	40   4 -2	30   10 1	30   15 4	50   20 9	70   23 12	60   26 14	60   26 13	30   21 10	40   15 5	50   7 1	50   3 -1
teploty v °C zrážky v mm zdroj: WeatherBase

Bratislava sa nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výrazným rozdielom medzi teplotami v lete a v zime a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. Priemerná ročná teplota je okolo 9,9°C. Slnko svieti priemerne 1976,4 hodín ročne a padne okolo 527,4 mm zrážok.

Časti mesta

Hlavné námestie

Hviezdoslavovo námestie

Špitálska ulica

Najznámejšie námestie v Bratislave je Hlavné námestie nachádzajúce sa v centre mesta. Naposledy bolo zrekonštruované v roku 2005, kedy bola kompletne vymenená dlažba. V blízkosti sa nachádza aj Primaciálne námestie a Hviezdoslavovo námestie. V centre sa nachádza aj Námestie SNP. Kamenné námestie, nachádzajúce sa v strede Starého mesta, je v prípravných prácach na celkovú rekonštrukciu. Má byť miestom zaujímavej a modernej architektúry a zelene.

Vodné toky

Cez Bratislavu tečie rieka Dunaj, druhá najväčšia európska rieka, a oddeľuje mestskú časť Petržalka od ostatných mestských častí. V mestskej časti Devín sa do Dunaja vlieva rieka Morava, do ktorej západne od Devínskej Novej Vsi ústi riečka Mláka.

Do Karloveského ramena sa západne od Dlhých dielov vlieva Mokrý potok. Pri Botanickej záhrade ústi do Dunaja potok Vydrica.

Východné svahy Malých Karpát odvodňuje Račiansky kanál, ktorý sa severne od mestskej časti Vajnory spája s vodami Blatiny, ktorá ďalej ústi do Malého Dunaja.

Vodné plochy

V Bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad Štrkovecké jazero a Kuchajda v Ružinove, Vajnorské jazerá a Zlaté piesky pri diaľnici D1, Malý Draždiak a Veľký Draždiak v Petržalke, Rusovské a Čunovské jazero.

Dejiny

Bratislava v 16. storočí

Bratislava v 17. storočí

Devínsky hrad

Podhradie v 17. storočí

• 25 – 15 mil.: kostry Pliopitheca
• 14 – 10 mil.: zuby druhu Griphopithecus suessi
• staršia kamenná doba: Pästné kliny a iné kamenné nástroje homo heidelbergensis (okolo 450 000, ako aj okolo 300 000 pred Kr.) a neandertálca
• mladšia kamenná doba: trvalé osídlenie územia (počínajúc ľudom s lineárnou keramikou)
• 400 – 50 pred Kr.: Kelti; od 125 pred Kr. sa tu nachádza významné keltské oppidum (opevnené mesto) s mincovňou
• 1. storočie – 5. storočie: hranica Rímskej ríše vedie stredom dnešného mesta. Početné rímske (napr. Gerulata) a germánske osady.
• 6. storočie – 8. storočie: prví Slovania (od roku 500 dodnes) a Avari (od konca 6. stor. až do 8. stor.)
• 623 – 658: Súčasť Samovej ríše.
• od konca 8. storočia do roku 833: Súčasť Nitrianskeho kniežatstva.
• 833 – 907: Súčasť Veľkej Moravy.
• 907: Prvá písomná zmienka o Bratislave v Salzburgských análoch v spojitosti s bitkou pod hradom medzi Bavormi a starými Maďarmi
• 907 – 1918: Súčasť Uhorska:
  • 1291: (2. decembra) Uhorský kráľ Ondrej III. udelil Bratislave rozsiahle mestské privilégiá, čím potvrdil jej začlenenie do sústavy kráľovských miest.
  • 1436: Žigmund Luxemburský udelil mestu právo používať erb.
  • 1464: Matej Korvín potvrdil všetky staré privilégiá Bratislavy Zlatou bulou.
  • 1468: Právo meča udelené Matejom Korvínom.
  • 1536 – 1784: Hlavné mesto Kráľovského Uhorska, neskôr Uhorska
  • 1542 – 1848: Miesto zasadaní uhorského snemu
  • 1543 – 1820: Sídlo ostrihomského arcibiskupa.
  • 1563 – 1830: Korunovačné mesto uhorských kráľov.
  • od 18. storočia: centrum Slovenského národného obrodenia.
  • cca. 1711: veľká morová epidémia, zahynulo 3860 ľudí.
  • 1775: Mária Terézia prikázala zbúrať mestské hradby, čím podporila stavebný rozvoj mesta.
  • 1783: Jozef II. nariadil presťahovať centrálne úrady do Budína a korunovačné klenoty z hradu do Viedne.
  • 1805: (4.) Bratislavský mier podpísaný v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca.
  • 1809: Mesto obliehajú napoleonské vojská.
  • 1811: Bratislavský hrad vyhorel.
  • 1840: premáva konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom.
  • 1843: Rozhodnutie o kodifikácii stredoslovenského jazyka Ľudovítom Štúrom a jeho prívržencami.
  • 1891: Otvorenie prvého mosta cez Dunaj (predchodca Starého mosta).
  • 1895: Prvá električka premáva v Bratislave.
  • 1909: Prvé trolejbusy premávajú v Bratislave.
• 1918 (10. október): založenie Slovenskej národnej rady s právomocou pre Bratislavu a okolie.
• 1919 – 1939: Súčasť Česko-Slovenska; 1919 sa prijíma oficiálny názov mesta Bratislava
• 1939 – 1945: Hlavné mesto Slovenskej republiky.
• 1945 – 1992: Opäť súčasť Česko-Slovenska
  • 1946: Vznik tzv. Veľkej Bratislavy pripojením obcí Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.
  • 1971: Obce Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa a Záhorská Bystrica boli pripojené k Bratislave.
• 1968 – 1992: Hlavné mesto Slovenska (Slovenskej socialistickej republiky) v rámci Česko-Slovenska
• od roku 1993: Hlavné mesto samostatného Slovenska

Vďaka svojej polohe bola Bratislava približne od 13. storočia (oficiálne sčítania existujú až od konca 18. storočia) do približne roku 1870 prevažne mestom nemecky hovoriacich obyvateľov. Po oficiálnom sčítaní obyvateľov v rokoch 1850 až 1851 bolo v Bratislave 42 238 obyvateľov, z toho 31 509 (74,59%) Nemcov, 7 586 (17,9%) Slovákov a 3 154 (7,4%) Maďarov. Veľa Židov bolo zarátaných medzi Nemcov alebo Maďarov.

V roku 1890 prebehlo ďalšie sčítanie a tu sa už prejavila silná maďarizácia. V meste malo žiť 52 441 obyvateľov, z toho 31 404 Nemcov, 10 433 Maďarov a 8 709 Slovákov.

V roku 1907 tu žilo vyše 70-tisíc obyvateľov, z čoho tretinu tvorili Maďari, polovicu Nemci, sedminu Slováci, okrem toho ešte Chorváti, Srbi, Bulhari, Rumuni, a iné národnosti.

Na konci druhej svetovej vojny bola väčšina nemeckých obyvateľov ríšskymi úradmi evakuovaná do relatívne bezpečnejšieho vnútrozemia Veľkonemeckej ríše, časť z nich sa po skončení vojny vrátila. V priebehu rokov 1945-1946, boli takmer všetci Nemci vyhnaní a veľa Maďarov bolo vysťahovaných v rámci výmeny obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom.

Obyvateľstvo

Michalská brána

Pohľad na mesto z korunovačnej veže Bratislavského hradu

Národnostné zloženie z roku 2001: Slováci 91,4%, Maďari 3,8%, Česi 1,9%, Nemci 0,3%, ostatní 2,6%.

Vierovyznanie: Rímskokatolíci 56,7%, bez vyznania 29,3%, Evanjelici 6%, nezistené 4,7%. V demografickom vývoji sledovanom podľa mestských častí došlo od roku 1990 ku stagnácii až poklesu obyvateľstva v 9 mestských častiach: Staré Mesto, Nové Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov, Vajnory, Devín, Lamač, Jarovce, Rusovce.

Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol zaznamenaný v mestskej časti Karlova Ves o 14 581 obyvateľov (nárast o 77 %) a Devínska Nová Ves o 3 998 obyvateľov (nárast o 30,8 %), ktorý vznikol v dôsledku ukončenia sústredenej bytovej výstavby.

Najvyšší počet obyvateľov (115 tisíc) mala v roku 2005 mestská časť Petržalka (27,0 %) a najnižší počet obyvateľov mestské časti Devín a Čunovo s podielmi 0,18 % z celkového počtu obyvateľov mesta.

Najvyšší počet obyvateľov, 452 278, mala Bratislava v roku 1996, odvtedy počet obyvateľov klesal.

Hospodárstvo a ekonomika

Bratislavský región (Bratislavský kraj) je najbohatší slovenský región a v rámci nových krajín Európskej únie je na druhom mieste (po Prahe) v poradí podľa HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily (PPS), kde dosahuje 147,9 % priemeru Európskej únie (v roku 2007), čo je 19. miesto zo všetkých regiónov Európskej únie. Je tu tradične najnižsia nezamestnanosť na Slovensku a veľa obyvateľov z iných regiónov Slovenska sem cestuje za prácou.

Priemerná mzda v Bratislave bola v prvom kvartáli roku 2008 vo výške € 986,6 (29 722 Sk).

V Bratislave sídli množstvo dôležitých firiem, napríklad mobilní operátori T-Mobile a Orange, softvérové spoločnosti, ako aj automobilka Volkswagen.

Veľa dôležitých firiem sídli v biznis centrách, ktorých výstavba stále prebieha. Medzi najznámejšie patrí napríklad Bratislava Business Center V a Apollo Business Center, ktoré sa nachádzajú v mestskej časti Ružinov.

Kultúra a zaujímavosti

Divadlá

Slovenské národné divadlo - opera

V Bratislave má sídlo Slovenské národné divadlo, ktoré do roku 2007 sídli v niekoľkých budovách, osobitne opera a balet. Pod jeho pôsobnosť patrí aj Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava a Malá scéna SND – činohra. Od apríla 2007 sídli v novostavbe pri Dunaji v blízkosti novej modernej mestskej štvrte Eurovea, ktorá je vo výstavbe. Sídli tu aj rada menších a alternatívnych divadiel, napríklad A4 - nultý priestor, Bratislavské bábkové divadlo, Bratislavské divadlo tanca, Divadlo a.ha, Divadlo Astorka Korzo '90, Divadlo Aréna, Divadlo F7, Divadlo Ívery - študentské divadlo, Divadlo Kaplnka, Divadlo Ludus, GUnaGU, Divadlo Nová scéna, Radošinské naivné divadlo, Štúdio L&S, Tanečné divadlo Bralen, Teátro Wustenrot a West.

Okrem toho sa tu nachádza Slovenské národné divadlo, Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava, Mala Scéna SND, A4 - nultý priestor, Bratislavské bábkové divadlo, Bratislavské divadlo tanca, Divadlo a.ha, Divadlo Astorka Korzo '90, Divadlo Aréna, Divadlo F7, Divadlo Ívery - študentské divadlo, Divadlo Kaplnka, Divadlo Ludus, GUnaGU, Divadlo Nová scéna, Radošinské naivné divadlo, Štúdio L&S, Tanečné divadlo Bralen, Teátro Wustenrot a West.

Múzeá

Bratislava je sídlom Slovenského národného múzea ([1]), ktoré sa nachádza na Vajanského nábreží v blízkosti osobného prístavu. Na históriu Bratislavy je zamerané Mestské múzeum v Bratislave, založené v 1868 ([2]). Pri hlavnej železničnej stanici medzi ulicami Štefánikova, Pražská a Šancová je Múzeum dopravy. Zaujímavosťou je Múzeum hodín v Dome u dobrého pastiera na Židovskej ulici oproti Katedrále svätého Martina (Bratislava), Múzeum zbraní v Michalskej bráne a Farmaceutické múzeum hneď vedľa na Michalskej ulici. Na lodi Kriváň na petržalskej strane je expozícia Lodného múzea v blízkosti reštaurácie Au Café. Medzi ďalšie múzeá patrí Múzeum Janka Jesenského a Múzeum Milana Dobeša. Pre židovskú komunitu je mimoriadne dôležité Múzeum židovskej kultúry na Židovskej ulici a Mauzóleum Chatama Sófera. V mestskej časti Čunovo na dunajskej hrádzi v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom a Maďarskom je nové Múzeum moderného umenia.

Medzi ďalšie múzeá patrí Slovenské národné múzeum, Mestské múzeum, Múzeum dopravy, Múzeum hodín, Múzeum zbraní, Farmaceutické múzeum, Lodné múzeum, Janka Jesenského, Milana Dobeša, Múzeum židovskej kultúry, Chatama Sófera, Múzeum moderného umenia, Archeologické múzeum, Múzeum umeleckých remesiel, Plynárenské múzeum, Vinárske múzeum, Krajanské múzeum Matice slovenskej, Múzeum kultúry karpatských Nemcov a Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku.

Galérie

Sídli tu niekoľko galérií, medzi najznámejšie patrí Slovenská národná galéria, Galéria Mesta Bratislavy, Danubiana, Ardan Galéria, Galéria Art Café Soirée, Galéria Komart a Z Galéria.

Veda

Bratislava je jednou z mála európskych metropol, ktorá nemá astronomické observatórium ani planetárium. Má na to pritom veľmi dobré podmienky, pretože sa nachádza na úpätí Malých Karpát, čo je lokalita veľmi vhodná na výstavbu observatória, ktoré by mohlo prispieť k popularizácii astronómie v tomto meste a okolí. Podobne je to s planetáriom, čo je dnes takmer štandardná súčasť každého moderného a kultúrneho mesta. Jediným zariadením, ktoré slúži potrebám astronómov amatérov z Bratislavy a okolia je astronomický úsek PKO, kde sa konajú astronomické prednášky a pozorovania nočnej oblohy.

Najbližšie astronomické observatórium pri Bratislave sa nachádza v Modre (30 km od Bratislavy) a planetárium až v Hlohovci (70 km od Bratislavy).

Napriek tomu sa ale dá Bratislava považovať za vedecké centrum Slovenska - je totiž sídlom Slovenskej akadémie vied, Univerzity Komenského, či niekoľkých vedecky orientovaných knižníc.

Hudba

Každoročne sa tu konajú Bratislavské hudobné slávnosti, festival vážnej hudby hudobný festival Wilsonic, Bratislavské jazzové dni, čo je medzinárodný džezový festival s tradične kvalitným obsadením. V Bratislave je sídlo Slovenskej filharmónie.

Kiná

Nákupné stredisko Polus City Center

Nákupné stredisko Aupark - Bratislava Shopping Center

Najnavštevovanejšie sú premiérové kiná s viacerými kinosálami vo veľkých nákupných centrách, multikino Palace Cinemas v Polus City Center na Vajnorskej ulici a v centre Aupark na Einsteinovej ulici. V nákupnom centre Avion Shopping Park bolo k dispozícii jediné 3D kino na Slovensku, Orange Imax. Medzi ďalšie známe kiná patria kiná Tatra, FK Charlie centrum, FK Mladosť, Kino Cafe a iné. Program bratislavských kín je možné nájsť napríklad na stránke http://www.kinoserver.sk/. Bývalé známe kino Hviezda bolo zbúrané, v novom objekte však má byť opäť aj priestor na kino.

Medzi ďalšie známe kiná patrí Kino Mladosť, Kino Tatra, Kino Istota, Kino Zora a Kino Istropolis.

Stavby

Pamiatky

Hranice mestskej pamiatkovej rezervácie (MPR) a pamiatkového územia CMO

Bratislava má početné pamiatky. Na Hlavnom námestí sa nachádza fontána so sochou kráľa Maximiliána II., (dal ju postaviť po svojej korunovácii v Bratislave v roku 1563, z dôvodu nedostatku vody v centre mesta, ktorý sa ukázal ako problém pri hasení požiaru, ktorý vypukol pri korunovácii; dokončená bola v roku 1572. Často, ale nesprávne, býva nazývaná aj Rolandovou fontánou) a stará radnica. Ide o najstaršiu radnicu Slovenska, v ktorej sa dnes nachádza Mestské múzeum. Cez jej vnútorný dvor sa dostaneme na ďalšie námestie, na ktorom stojí Primaciálny palác, podľa ktorého je tiež námestie pred ním pomenované. Palác bol pôvodne sídlom ostrihomského arcibiskupa. Roku 1805 bol v Zrkadlovej sieni paláca podpísaný takzvaný Bratislavský mier a dnes sála slúži ako reprezentačná miestnosť, v ktorej môžeme obdivovať zbierku anglických gobelínov.

Na Hviezdoslavovom námestí môžeme obdivovať budovu Slovenského národného divadla, v ktorom sa v dnešnej dobe konajú operné a baletné predstavenia. Budova bola postavená podľa vzoru parížskeho divadla. V úzkych mestských uličkách si môžeme ešte aj dnes vychutnať atmosféru starej Bratislavy. Práve po nich je možné sa dostať až k hlavnej dominante hlavného mesta - k hradu. Hrad slúžil celé stáročia ako kráľovské a župné sídlo, dnes v ňom sídli Slovenské národné múzeum.

Budova Slovenského rozhlasu

Medzi najvýznamjšie pamiatky patrí Academia Istropolitana, Hrad, Devínsky hrad, Erdödyho palác, Grassalkovichov palác - prezidentský palác, Letný arcibiskupský palác, Michalská brána, Mirbachov palác, Palác Leopolda de Pauli, Primaciálny palác, Slovenské národné divadlo, Slovenská filharmónia, Slovenská národná galéria, Stará radnica (Bratislava), Mauzóleum Chatama Sófera, Budova Slovenského rozhlasu - má tvar obrátenej pyramídy, Zichyho palác a Televízna veža na Kamzíku.

Kostoly

Katedrála svätého Martina

Medzi najstaršie kostoly mesta patrí Františkánsky kostol. Najvýznamnejším je však bývalý korunovačný chrám uhorských kráľov Katedrála svätého Martina (Bratislava). Po roku 1989 bolo v Bratislave, hlavne v jej okrajových častiach postavených viacero nových kostolov. Medzi dôležité kostoly patria aj Kostol a kláštor klarisiek, Kaplnka sv. Kataríny, Kaplnka Kristovho Tela a Kostol svätej Alžbety, známy pod názvom Modrý kostolík.

Mosty

Nový most s reštauráciou „UFO“, pohľad z ľavého brehu Dunaja

Most Apollo

V Bratislave sa nachádza 5 mostov, ktoré spájajú ľavý breh Dunaja, čiže Staré Mesto, Ružinov a ostatné časti Bratislavy s pravým brehom, kde sa nachádza najľudnatejšia mestská časť Petržalka.

Ako prvý bol postavený Starý most v roku 1890, v roku 1945 bol zničený a následne zrekonštruovaný. Plánuje sa jeho opätovná rekonštrukcia a jeho použitie na prepojenie Starého Mesta s Petržalkou modernou rýchlou električkou, pričom by z neho bola vylúčená automobilová doprava.

Dominantou Bratislavy a jednou z najväčších atrakcií je predovšetkým Nový most odovzdaný do prevádzky v roku 1972 (oficiálne 30. augusta 1974), na ktorom sa nachádza vo výške 85 metrov reštaurácia UFO (v minulosti "Bystrica") s vyhliadkovou plošinou. Svojimi parametrami patrí Nový most medzi svetové unikáty, je to siedmy najväčší visiaci most na svete a v roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku.

Dvojpodlažný Prístavný most bol postavený v roku 1985 a je najvyťaženejším mostom v Bratislave, denne cez neho prejde až 40 percent zo všetkých piatich mostov. Je to diaľnično-železničný most: horné podlažie je súčasťou diaľnice D1, ktorá spája Bratislavu s Považskou Bystricou a Žilinou, dolné podlažie tvoria chodník pre chodcov, chodník pre cyklistov a dvojkoľajná železničná trať Bratislava-Nové Mesto - Bratislava-Petržalka.

Most Lafranconi postavený v roku je 1992 je taktiež diaľničným mostom diaľnice D2 a prvý betónový most v Bratislave.

Najnovším mostom v Bratislave je Most Apollo, odovzdaný do používania v roku 2005. Tento most je tiež svetovým unikátom, pretože je to zatiaľ najväčší most na svete, ktorého konštrukcia bola postavená na brehu a následne otočená na svoje pevné miesto na druhom brehu Dunaja pomocou sústavy spojených lodí. V roku 2006 dostal tento most svetové prestížne ocenenie OPAL Awards 2006. Experti ocenili na konštrukcii mosta cez Dunaj modernú technológiu, inováciu a prínos pre rozvoj dopravy v Bratislave.

Pomníky

Slavín, kvety na hroboch sovietskych vojakov

Najznámejším pomníkom je jediný funkčný vojenský cintorín v Bratislave, Slavín, ktorý bol postavený v rokoch 1957-1960 a odhalený pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta sovietskou armádou v roku 1960. Slavín je vyhľadávaným miestom turistov predovšetkým kvôli kvalitnému výhľadu na takmer celé mesto.

Výškové budovy

Národná banka Slovenska

Tower 115

Výškové budovy v Bratislave

Prvou výškovou budovou na Slovensku bol tzv. Manderlák postavený ešte pred 2. svetovou vojnou a bola to najvyššia budova Česko-Slovenska v medzivojnovom období.

V Bratislave sa nachádza väčšina výškových budov alebo mrakodrapov na Slovensku, z ktorých veľká časť bola postavená už pred rokom 1989. Najvyššou budovou v Bratislave i na Slovensku je v súčasnosti budova Tower 115 s výškou 104 metrov na Pribinovej ulici pomerne blízko historického centra mesta. Nachádza sa v oblasti, kde sa plánuje výstavba ďalších podobných výškových budov.

Najvyššou budovou postavenou pred rokom 1989 je budova Slovenskej televízie v Mlynskej doline s výškou 108 m. Svojho času to bola najvyššia budova v Česko-Slovensku. Najvyššou budovou pred rokom 1989 v centre mesta bol Presscentrum, neskôr premenovaný na Pressburgcentrum s výškou 104 m, ktorý bol po rekonštrukcii premenovaný na Tower 115.

Najvyššou budovou v Bratislave v súčasnosti je Tower 115 s celkovou výškou 115 metrov vrátane antény (pred rekonštrukciou 104 m), nasleduje Národná banka Slovenska (111 m), Slovenská televízia (108 m) a Budova banky VÚB.

Bratislava v súčasnosti prežíva silný stavebný „boom“, čo znamená, že tu prebieha rýchla a intenzívna výstavba nových výškových budov. Táto činnosť sa často stretáva s odporom pamiatkárov, ktorí sú zásadne proti výstavbe výškových budov v širšom centre. Naposledy sa to prejavilo pri zámere výstavby 34-podlažnej obývateľnej budovy na Šancovej ulici, pričom pôvodne mala mať budova len 8 poschodí. Nakoniec bolo povolených 22 podlaží.

Výškové budovy sa často stavajú v blízkosti veľkých nákupných centier ako napríklad Polus City Center alebo Aupark. Pri Polus City Center boli zatiaľ postavené 2 výškové budovy, 19-podlažná Millenium Tower I a 21-podlažná Millenium Tower II a v dohľadnej dobe sa počíta s výstavbou Millenium Tower III. Táto lokalita je pomerne blízko výškovej budovy postavenej pred rokom 1989 s názvom Hviezda (ľudovo Kukurica), ktorá slúži ako ubytovacie zariadenie armády.

Pri nákupnom centre Aupark sa začiatkom roka 2006 začal stavať Aupark Tower, ktorý má byť vysoký 96 metrov. Aj tu sa viedla hádka o výške budovy a nakoniec sa uspokojili s 22 podlažiami. Aupark Tower sa nachádza 10 metrov juhozápadne od Auparku blízko pri pravej strane Nového mosta.

Vo všeobecnosti až donedávna výstavba výškových budov v Bratislave nemala nijakú koncepciu, výstavba dominánt prebiehala v mnohých mestských častiach pomerne nekoncepčne a chaoticky, pričom nové budovy často nerešpektovali existujúcu zástavbu a vzťahy s okolím a často boli stavané samostatne. Tento stav sa postupne mení, pričom v budúcnosti by sa výškové budovy mali stavať v oblastiach na to určených a tiež by nemali stáť samostatne, ale mali by tvoriť ucelenú štvrť.

Príkladom takejto plánovanej modernej štvrte je aj projekt v blízkosti novej štvrte Eurovea pri dunajskom nábreží, ktorý počíta aj s dvojicou 135 metrov vysokých polyfunkčných budov pri existujúcej výškovej budove Tower 115. Tieto budovy budú vzdialene pripomínať zničené "dvojičky" v New Yorku World Trade Center. Názov projektu je Panorama City a na jar roka 2007 sa začína vo výstavbe.

Nové mestské štvrte

V Bratislave prebieha výstavba viacerých nových moderných mestských štvrtí, predovšetkým na dunajskom nábreží a v jeho okolí.

Pri Parku kultúry a oddychu je vo výstavbe štvrť River Park, ktorá je pokračovaním historického centra smerom k PKO a má obsahovať zaujímavú a modernú architektúru a množstvo novej zelene.

Írska spoločnosť Ballymore Properties začala v roku 2006 na dunajskom nábreží stavať novú modernú mestskú štvrť s názvom Eurovea, ktorá má byť dokončená v roku 2009 a má obsahovať obchodné a zábavné priestory, 5-hviezdičkový hotel, reštaurácie, kancelárie a luxusné byty.

Parky

Sad Janka Kráľa v Petržalke

V Bratislave sa nachádza niekoľko parkov a v okolí lesy Malých Karpát. Najväčším parkom v meste je bratislavský lesopark na priľahlých vrchoch Malých Karpát, v ktorom sa nachádza niekoľko turistických stredísk, napríklad Železná studienka alebo Koliba, Horský park, ktorý sa nachádza v Starom Meste, je jedinečný tým, že obsahuje pôvodné rastliny a živočíchy. Na Petržalskej strane sa nachádza Sad Janka Kráľa, založený v rokoch 1774 až 1776, čo je prvý verejne prístupný park v strednej Európe. Bratislavská zoologická záhrada sa nachádza v Mlynskej doline.

Zábava

Bratislava je známa aj ako mesto s pulzujúcim nočným životom. Veľké množstvo barov a nočných klubov sa nachádza predovšetkým v historickom centre a okolí, hlavne na Obchodnej ulici, Námestí SNP, ako aj v okolí Ventúrskej a Michalskej ulice. Možnosti nočnej zábavy poskytuje aj Mlynská dolina a jej okolie, niekoľko známych klubov sa nachádza priamo na akademickej pôde v priestoroch študentských domovov a internátov. Medzi študentmi sú populárne napríklad pravidelné „oldies“ diskotéky, ktoré sa konajú každý mesiac v jednom z vysokoškolských klubov, ako aj každoročné vonkajšie akcie v Mlynskej doline.

Pravidelné podujatia

Hlavné námestie počas Silvestrovských osláv v roku 2006

Z kultúrnych podujatí sú známe Bratislavské hudobné slávnosti v Redute, ktoré každoročne usporadúva Slovenská filharmónia a tiež aj Bratislavský filmový festival. V posledných rokoch sa stali tradíciou Bratislavské korunovačné slávnosti, ktoré sa snažia verne napodobniť dôležité historické okamihy so všetkým, čo k tomu patrí a vyzdvihnúť tak význam Bratislavy ako korunovačného mesta. Najmasovejšie podujatie sú však Bratislavské silvestrovské oslavy, počas ktorých sa Bratislava premení na centrum zábavy a pulzujúceho života, pričom toto podujatie do Bratislavy láka stále väčšie masy ľudí z okolitých i vzdialených krajín. Raz ročne sa organizujú aj dni otvorených dverí s názvom Bratislava pre všetkých. Od roku 2008 sa tu koná festival Bratislavský majáles. Medzi známe podujatia patrí aj pivný festival Junifest. Raz za rok sa koná podujatie Noc múzeí a galérií, kedy je možné navštíviť bratislavské múzeá a galérie až do neskorej noci.

Kulinárske špeciality

Medzi najznámejšie kulinárske špeciality patria bratislavské rožky a bratislavský rezeň. Historické centrum Bratislavy je bohaté na stravovacie zariadenia, ktoré ponúkajú špeciality nielen slovenskej, ale aj svetovej kuchyne. V letnej sezóne má veľa reštaurácií a kaviarní aj exteriérové sedenia priamo na ulici.

Turizmus

Prešporáčik

"Čumil"

Socha Schöne Náciho na Sedlárskej pri cukrárni Mayer

V posledných rokoch, predovšetkým po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004, čelí Bratislava každoročne rastúcemu počtu zahraničných turistov. Na popredných miestach sa nachádzajú Briti, Nemci, Japonci, Američania, ako aj Rakúšania, Poliaci, Španieli, Taliani i Maďari a Česi. V poslednom období začína byť limitujúcim faktorom kapacita hotelov, nedostatok je badateľný predovšetkým v sektore štvor a päťhviezdičkových hotelov. Zvlášť veľký počet zahraničných návštevníkov sa v Bratislave nachádza počas konca roka vďaka tradičným silvestrovským oslavám, ktoré do Bratislavy lákajú ľudí z celej Európy, napríklad niektoré slovinské cestovné kancelárie usporiadavajú turistické zájazdy do Bratislavy predovšetkým kvôli bratislavským silvestrovským oslavám.

Pre turistov je k dispozícii aj vyhliadkové vozidlo s názvom „Prešporáčik“, ktorým je možné previezť sa priamo ulicami historického centra mesta. K dispozícii je výklad v rôznych jazykoch.

Bratislava na podporu turizmu používa špeciálne turistické logo a slogan „Little Big City“ (Malé veľké mesto), mestskou farbou je červená. V meste premávajú aj vozidlá MHD s týmto logom a sloganom (ukážka), pričom ich počet pribúda, časom by tento reklamný náter mali mať všetky vozidlá MHD.

V roku 2006 mala Bratislava 77 komerčných ubytovacích zariadení, z toho 45 hotelov s celkovou kapacitou 9940 lôžok. Prenocovalo tu 686 201 návštevníkov, z čoho 454 870 bolo zo zahraničia. Celkovo tu návštevníci prespali 1 379 931 krát.

Šport

Futbal

Tehelné pole

Medzi najvýznamnejšie športové futbalové kluby Bratislavy patrí ŠK Slovan Bratislava (oficiálna stránka). Ostatné významné kluby sú FC Artmedia Petržalka (oficiálna stránka), FK Inter Bratislava (oficiálna stránka), BCT Bratislava (oficiálna stránka), FKM Karlova Ves (oficiálna stránka), Iskra Petržalka, FC Lamač a FCL Devínska Nová Ves.

Hokej

Samsung Aréna

HC Slovan Bratislava je hokejový majster Česko-Slovenska a niekoľkonásobný majster Slovenska. Pôsobí tu aj HK Ružinov.

Kanoistika

Kanoistika je zastúpená klubmi SKP-športový klub polície, UKB-Slávia UK, KVS Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Tatran Karlova Ves Bratislava a Vodácky klub Dunajčík Bratislava.

Veslovanie

Veslovanie má zastúpenie v kluboch Veslársky oddiel Slávia STU Bratislava, Slovenský veslársky klub a ŠK Slávia Filozof.

Rodisko

• 
  Johann Nepomuk Hummel
• 
  Philipp Lenard
• 
  Viktor Oskar Tilgner
• 
  Johann Wolfgang Kempelen
• 
  Štefan Ladislav Endlicher
• 
  Ľudovít Batthyány
• 
  Ján Andrej Segner
• 
  Adam Friedrich Oeser

Čestné občianstvo

• Dr. Helmut Zilk, starosta mesta Viedeň, udelené 4. septembra 1990
• Ján Chryzostom kardinál Korec, sídelný biskup nitriansky, udelené 26. mája 1994
• Ladislav Chudík, zaslúžilý a národný umelec, udelené 26. mája 1994
• prof. MUDr. Karol Virsík, Dr.Sc., lekár, udelené, 28. septembra 1995
• Edita Gruberová, sopranistka, udelené 24. septembra 1997

Partnerské mestá

• Viedeň (Rakúsko) - Oficiálne partnerstvo bolo podpísané 3. mája 1993 a obnovené 2. mája 2003. Spolupráca s mestom Viedeň prebieha prostredníctvom projektov cezhraničnej spolupráce (Phare, Interreg IIIA), ako aj na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni (CENTROPE, JORDES+). Mestá spolupracujú na poli cestovného ruchu, dopravnej infraštruktúry, vrátane diaľničného napojenia, oboch letísk a využívania rieky Dunaj ako lodnej cesty predovšetkým pomocou projektu Twin City.
• Krakov (Poľsko) - Oficiálne partnerstvo bolo podpísané 13. mája 1987 a obnovené 22. októbra 2003.
• Ľubľana (Slovinsko) - Oficiálne partnerstvo bolo podpísané 4. marca 1967 a obnovené 22. septembra 2002.
• Ulm (Nemecko) - Partnerstvo s týmto mestom oficiálne trvá od 13. júna 2003.
• Perugia (Taliansko) - Mesto v talianskej provincii Umbria je historicky najstarším partnerským mestom Bratislavy. Dohoda bola podpísaná v júli 1962. Spolupráca prebieha najmä v oblasti kultúrnej výmeny, vzdelávania a školstva.
• Praha (Česko)
• Saratov (Rusko)
• Kyjev (Ukrajina)
• Turku (Fínsko)
• Cleveland (USA)
• Rotterdam (Holandsko)
• Jerevan (Arménsko)
• Ruse (Bulharsko)
• Larnaka (Cyprus)
• Alexandria (Egypt)
• Brémy (Nemecko)
• Solún (Grécko)
• Székesfehérvár (Maďarsko)

Pozri aj

• Zoznam ulíc a námestí v Bratislave

Panoráma

Panoráma Bratislavy z Bratislavského hradu

Iné projekty

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bratislava
• Wikislovník ponúka heslo Bratislava

Externé odkazy

Fotografie Fotogaléria Bratislavy. Obsiahla fotogaléria Bratislavy - tisíce fotiek. Bratislava - fotoblog Zaujímavé fotografie Bratislavy. Fotogaléria Bratislavy vrátane popisov. Webové kamery Mapa webových kamier v Bratislave. Webkamera Bratislava, Račianske mýto.

Iné Oficiálne stránky mesta Bratislava. Mestská hromadná doprava v Bratislave. Zaujímavý článok o Bratislave, I. časť. Zaujímavý článok o Bratislave, II. časť. Územný plán Bratislavy. Sprievodca bratislavskými podnikmi. Neoficiálny sprievodca - Bratislava. Turistický sprievodca Bratislavou.

Literatúra

Bibliografia

• LitDok stredovýchodna Europa (Herder-Institut Marburg)

Monografie

• Peter Salner: Premeny Bratislavy 1939-1993. Bratislava, Veda 1998.
• Peter Salner a kol.: Taká bola Bratislava. Bratislava, Veda 1991.