Siemens Vectron
 |
Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť spojený s článkom Elektrický rušeň 383. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii. |
| Siemens Vectron | |
 Elektrický rušeň Siemens Vectron 193.216 prevádzkovaný spoločnosťou RegioJet | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 160 km/h 200 km/h |
| Trvalý výkon | 6 400 kW 5 200 kW 2 400 kW (Vectron DE) |
| Usporiadanie pojazdu | Bo-Bo |
| Maximálna ťažná sila | 300 kN |
| Rozchod | 1 435 mm 1 668 mm (Iberský rozchod) |
| Hmotnosť | 80 – 87 ton |
| Dĺžka cez nárazníky | 18 980 mm |
| Šírka | 3 012 mm |
| Priemer kolies | 1 250 mm |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | Siemens Mobility |
| Rok výroby | 2018 – súčasnosť |
| Počet vyrobených kusov | 1000+ |
| V prevádzke v období | 2018 – súčasnosť |
Siemens Vectron je trieda viacúčelových rušňov s usporiadaním pojazdu Bo-Bo, ktorú vyrába nemecká spoločnosť Siemens Mobility. Táto trieda bola vyvinutá ako nasledovník radu EuroSprinter. Táto trieda pozostávajúca z dieselelektrických, striedavých, jednosmerných a viacsystémových rušňov bola predstavená v roku 2010 na veľtrhu InnoTrans, pričom dieselelektrická verzia Vectrona bola predstavená na tomto veľtrhu v roku 2012.[1]
Technický popis[upraviť | upraviť zdroj]
Vzhľadovo vychádza Vectron zo svojho predchodcu Siemens EuroSprinter.[2] Najvýraznejšie dizajnové úpravy podstúpili čelá rušňa, ktoré boli estetizované. Zásadné zmeny sa uskutočnili vo vnútri rušňa. V strojovni sa nachádza priama stredová ulička. Po jej stranách sa nachádzajú komponenty.[3]
Prevádzková hmotnosť je udávaná medzi 80 a 87 tonami. Prevádzkovaná môže byť takmer v celej Európe.
Vďaka tomu, že Vectron je modulárny rušeň, je možné vyrobiť až päť rôznych modifikácií, z ktorých sú štyri elektrické a jedna dieselelektrická. Existujú tieto varianty:
- A: Vectron MS, viacsystémový rušeň s výkonom 6400 kW a maximálnou rýchlosťou 200 km/h
- B: Vectron AC, rušeň pre striedavé napájacie sústavy s výkonom 6400 kW a maximálnou rýchlosťou 160 alebo 200 km/h
- C: Vectron DC, rušeň pre jednosmerné napájacie sústavy s výkonom 5200 kW a maximálnou rýchlosťou 160 alebo 200 km/h
- D: Vectron AC, rušeň pre striedavé napájacie sústavy s výkonom 5600 kW a maximálnou rýchlosťou 160 km/h
- G: Vectron DE, dieselelektrický rušeň s výkonom 2400 kW a maximálnou rýchlosťou 160 km/h
Siemens Vectron na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavný železničný ťah Bratislava - Košice sa na prevádzkovú rýchlosť 160 km/h začal modernizovať už v roku 2007,[4] no štátny železničný dopravca, Železničná spoločnosť Slovensko, nemal dostatok vozidiel, aby pokryl vozbu rýchlikov na tejto trati rýchlosťou 160 km/h. Tento problém sa naplno ukázal až okolo roku 2017, kedy bola zrekonštruovaná dostatočná časť trate, aby jazda rýchlosťou 160 km/h priniesla citeľnú časovú úsporu.
Okrem toho bola dlhodobo plánovaná rekonštrukcia úseku Devínske Jazero – Kúty (súčasť IV. medzinárodného železničného koridoru Berlín – Praha – Bratislava – Budapešť – Istanbul) na rýchlosť 200 km/h,[5] ktorú dovtedy nemohol dosahovať žiadny zo slovenských rušňov.
ZSSK potrebovala rozšíriť vozový park viacsystémových rušňov s maximálnou rýchlosťou 160 km/h zatiaľ pozostávajúci z deviatich rušňov radu 350 (na rýchlosť 160 km/h a viac je požadovaný zabezpečovací systém ETCS) a jedenástich rekonštruovaných rušňov radu 361.1 a preto vypísala verejnú súťaž na desaťročný prenájom takýchto rušňov zahŕňajúci údržbu a prípadnú náhradu týchto rušňov v prípade údržby dlhšej ako 25 dní. Túto súťaž vyhrala spoločnosť S Rail Lease s.r.o. v celkovej sume 80,7 milióna eur.[6]
Verejnej súťaži predchádzalo testovanie lokomotívy Siemens Vectron zapožičanej od spoločnosti LokoTrain spojené so zácvikom rušňovodičov ešte v apríli 2017. Rušne Vectron rôznych dopravcov sa na slovenskom území využívajú najmä v nákladnej doprave už od roku 2015 a v osobnej doprave u dopravcu RegioJet od roku 2014, najčastejšie zapožičané od spoločnosti European Locomotive Leasing pod číselným označením 193 nemeckej registrácie.
Prvé tri rušne prišli do Bratislavy pred začatím prevádzky v grafikone 2017/2018, 4. decembra 2017, ďalšie štyri potom 26. februára 2018.
Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]
Prvým grafikonom, v ktorom premávali rušne Vectron dopravcu ZSSK bol grafikon 2017/2018. V čase začiatku platnosti tohto grafikonu mala Železničná spoločnosť Slovensko dodané už tri rušne označené číslom podľa UIC 91 56 6383 1Xx-x. V rušňovom depe Bratislava boli zaradené do turnusovej skupiny 310, v ktorej vozili prevažne rýchliky a jeden vlak EuroNight na trati Bratislava – Košice s priemerným denným kilometrickým priebehom 1 188 kilometrov. Hoci rušne umožňovali prevádzku vlakov rýchlosťou 160 km/h, často sa dialo, že v súprave vlaku bol zaradený vozeň s maximálnou prevádzkovou rýchlosťou 120 km/h (typu napríklad Bdteer 20-00 alebo Bee 20-48). Pre priblíženie, v mesiaci január 2018 mali rušne radu 383 viezť 186 rýchlikov medzi Bratislavou a Košicami. Z nich však rýchlosťou 160 km/h išlo len 66, čo predstavuje iba o málo viac ako tretinu.[7] Napriek tomu, že tieto vlaky jazdili často rýchlosťou o 40 km/h nižšou ako bola ich maximálna rýchlosť, meškanie nebolo nijak výrazné (do 10 minút) a často sa vyrovnalo len krátením pobytov v staniciach. Nové rušne 383 sa okrem iného preukázali i mimoriadnou spoľahlivosťou - k prvej neschopnosti došlo (od spustenia prevádzky dňa 10. decembra 2017) až 18. februára 2018, teda po vyše dvoch mesiacoch od spustenia ich prevádzky[8].
V začiatku grafikonu 2017/2018 sa pristupovalo i k tomu, že rušeň Vectron viezol mimo svojej turnusovej skupiny obrat vlakov InterCity 523/524 (Bratislava – Košice a späť), čo zvýšilo potrebu rušňov o dva kusy, pretože dva rušne (najčastejšie radu 350) stáli vyše 12 hodín v Bratislave a v Košiciach.[7]
Homologácia[upraviť | upraviť zdroj]
| Krajina | Viacsystémové rušne | AC rušne | DC rušne | Dieselelektrické rušne |
|---|---|---|---|---|
| Rakúsko | x | x | x | |
| Chorvátsko | x | x | x | |
| Česko | x | x | x | |
| Nemecko | x | x | x | |
| Maďarsko | x | x | ||
| Taliansko | x | x | x | |
| Nórsko | x | x | ||
| Poľsko | x | x | ||
| Rumunsko | x | x | x | |
| Slovensko | x | x | ||
| Slovinsko | x | x | ||
| Švédsko | x | x | x | x |
| Turecko | x | x | x | x |
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Railpool (Harburg, júl 2013) -
MRCE (Mníchov, jún 2013) -
DB Schenker (Poľsko) (Gdansk, september 2013) -
Siemens Vectron (august 2014) -
BoxXpress Vectron, (Essen, júl 2013)
.JPG)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Background paper - Vectron: extended locomotive concept [online]. Siemens, September 2012. Dostupné online.
- ↑ Siemens Vectron locomotive on test. Railway Gazette International, 29. jún 2010. Dostupné online [cit. 2017-04-08]. Archivované 2010-07-03 z originálu.
- ↑ The Vectron – Siemens’ new generation of locomotives for rail transportation in Europe. www.siemens.com, 29. jún 2010. Dostupné online.
- ↑ Najmodernejšie úseky železničnej trate na Slovensku (1. časť). aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-02-20].
- ↑ Optimalizácia železničnej trate IV. koridoru Devínska Nová Ves – Zohor [online]. www.asb.sk, [cit. 2018-02-20]. Dostupné online.
- ↑ ZSSK si prenajíma Vectrony lacnejšie a výhodnejšie ako České dráhy | Aktuality | ZSSK Slovakrail [online]. www.slovakrail.sk, [cit. 2018-02-20]. Dostupné online.
- ↑ a b Kniha jázd ZSSK [online]. [Cit. 2018-02-20]. Dostupné online.
- ↑ Neschopný Vectron 383.102 na IC 524 | Railpage.net. Railpage.net. Dostupné online [cit. 2018-02-20].
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Siemens Vectron
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vectron (locomotive) na anglickej Wikipédii.