Chorvátsko

Chorvátsko (chorv. Hrvatska), dlhý tvar Chorvátska republika, je štát na Balkánskom polostrove na brehu Jadranského mora. Je to krajina bývalej Juhoslávie.

Poloha

Nachádza sa v juhovýchodnej Európe, na Balkánskom polostrove, na brehu Jadranského mora a na mnohých ostrovoch v Jadranskom mori. Patria mu dve tretiny kamenistého pobrežia Jadranského mora (polostrov Istria a Dalmácia) yeeeeah hmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm

Dejiny

Pozri aj: Dejiny Juhoslávie, Vojna v Chorvátsku

• starovek: územie Chorvátska je osídlené ilýrskymi a keltskými kmeňmi
• 1. storočie – 5. storočie: prevažne súčasťou Rímskej ríše
• 6. storočie – 9. storočie: súčasťou Byzantskej ríše
• 6. – 7. storočie: osídľovanie Slovanmi (žijú tu dodnes) a Avarmi (vyhynuli v 9. stor.)
• 8. storočie: Slovanov a Avarov si podmanila Východofranská ríša
• koniec 9. storočia – 11. storočie: samostatné chorvátske kniežatstvo (neskôr kráľovstvo), časti Slavónska sú však súčasťou Uhorska
• 1091 a 1102 – 1918: súčasť Uhorska, Dalmácia však sčasti prešla iným vývojom (pozri nižšie)
• 14. storočie – 1797: Dalmácia prevažne pod kontrolou Benátok
• od 15. storočia: sústavne napádané Turkmi (Osmanskou ríšou), ktorí koncom 16. storočia skoro celú krajinu obsadili (neobsadený západ patril k tzv. Kráľovskému Uhorsku, ktorého jadro tvorilo Slovensko, neobsadená Dalmácia Benátkami)
• pred 1700: vytlačenie Turkov
• 1797 – 1918: Dalmácia súčasťou Rakúska (s výnimkou 1805 – 1814, keď bola Napoleonom pripojená k Francúzsku)
• prvá polovica 19. storočia: sformovali sa chorvátske národné hnutia, požadujúce plnú autonómiu Chorvátska a vystupujúce s programom jazykového, kultúrneho a politického zjednotenia južných Slovanov (ilyrizmus)
• 1848 – 1849: v čase revolúcie narazili národné požiadavky Chorvátov na maďarizačnú politiku uhorskej revolučnej vlády, v dôsledku čoho sa chorvátska politická reprezentácia (na čele s bánom J. Jelačičom) postavila na stranu Habsburgovcov (Rakúska) a pomáhala jej potlačiť revolúciu vo Viedni a v Maďarsku
• 1867 – 1918: Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 patrí vlastné Chorvátsko v rámci Rakúska-Uhorska spolu napr. so Slovenskom do Zalitavska; Dalmácia je súčasťou Predlitavska
• 1868 – 1918: vlastné Chorvátsko má na základe tzv. chorvátsko-uhorského vyrovnania (1868) čiastočnú vnútornú, cirkevnú, školskú a súdnu autonómiu v rámci (veľkého) Uhorska. Na čele Chorvátska stojí bán.
• koniec 19. stor.: V chorvátskom politickom tábore sa vytvorili dva smery; jeden juhoslovanský, usilujúci sa o spoluprácu a okrem iného aj o štátne politické zjednotenie všetkých južných Slovanov, a druhý (od 60-tych rokov 19. stor.) veľkochorvátsky, nacionalistický a ostro protisrbsky zameraný, žiadajúci vytvorenie tzv. Veľkého Chorvátska v rámci trialisticky prebudovaného Rakúsko-Uhorsku.
• 1918: Keďže Prvá svetová vojna vytvorila podmienky pre víťazstvo juhoslovanského, protihabsburského smeru, stalo sa 1. decembra 1918 vlastné Chorvátsko a Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu.
• 1939 – 1941: V rámci Juhoslávie existuje autonómna chorvátska bánovina, zahŕňajúca aj Dalmáciu

• 1941 – 1945: Nezávislý štát Chorvátsko (Nezavisna Država Hrvatska), satelitný štát Nemecka vytvorený chorvátskymi fašistami po napadnutí Juhoslávie nemeckou, talianskou a maďarskou armádou v apríli 1941 na neobsadenom teritóriu
• 1945: Chorvátsko opäť jednou zo zväzových republík Juhoslávie
• 1990:

apríl: vo voľbách zvíťazila strana HDZ (Chorvátska demokratická jednota)Franja Tudjmana, ktorý bol menovaný predsedom štátneho predsedníctva (prezidentom)

august: premenovanie na "Chorvátska republika"

• 1991 – 1995: občania sa v referende rozhodli o odpojení od Juhoslávie a 25. júna 1991 bola vyhlásená Chorvátska republika (krajinami sveta uznaná až v roku 1992), čo vyvolalo občiansku vojnu až do roku 1995 (pozri Dejiny Juhoslávie), v rámci ktorej Srbi obsadili východ, stred a stredozápad Chorvátska. Na tomto území vyhlásili nikým neuznaný štát:Republika srbská Krajina. Chorvátsko napokon v roku 1995 Srbov porazilo. Vojna zasadila ranu tunajšiemu cestovnému ruchu, ale v súčasnosti je Chorvátsko druhá najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie.
• 1997: autoritatívny Tudjman bol opäť zvolený za prezidenta
• 1999: zomrel Tudjman a krajina prešla od roku 2000 liberálnymi reformami
• 2004: Chorvátsko sa stalo oficiálnym kandidátom na členstvo v EU
• jún 2011 Európska komisia ukončila prístupové rokovania s Chorvátskom a stanovila dátum jeho prijatia do Európskej únie na 1. júla 2013.

Obyvateľstvo

Podľa sčítania ľudu z roku 2001 v Chorvátsku žije 4 437 460 obyvateľov, z toho je 2 301 560 žien a 2 135 900 mužov. Priemerný vek je 39,3 (muži 37,5, ženy 41,0). Priemerná dĺžka života je 75 rokov, gramotných je 98.5% obyvateľov. Priemerný ročný prírastok obyvateľstva: 0,40 % v roku 1992 (z 0,82 % v r. 1948)

Národnostné zloženie

Národnostné zloženie

V roku 2001:

• Chorváti 89,63 %
• Srbi 4,54 %
• Bosniaci 0,47 %
• Taliani 0,44 %
• Maďari 0,37 %
• Albánci 0,34 %
• Slovinci 0,30 %
• Česi 0,24 %

Náboženské zloženie

• Rímski katolíci 86,83 %
• Srbskí pravoslávni 4,40 %
• Moslimovia 1,30 %

Administratívne členenie

Župy Chorvátska

Chorvátsko sa od roku 1992 delí na 21 žúp a tie sa delia na opčiny (v priemere okolo 10 – 20), ktoré majú podobné postavenie ako slovenské obce.

1 Záhrebská župa 2 Krapinsko-zagorská župa 3 Sisacko-moslavinská župa 4 Karlovecká župa 5 Varaždínska župa 6 Koprivnicko-križevatská župa 7 Bjelovarsko-bilogorská župa 8 Prímorsko-gorskokotarská župa 9 Licko-senjská župa 10 Viroviticko-podrávska župa 11 Požecko-slavónska župa

12 Brodsko-posávska župa 13 Zadarská župa 14 Osijecko-baranjská župa 15 Šibenicko-kninská župa 16 Vukovarsko-sriemska župa 17 Splitsko-dalmatínska župa 18 Istrijská župa 19 Dubrovnícko-neretvianska župa 20 Medzimurská župa 21 Záhreb

Cestovný ruch

Najčastejšie navštevovanými miestami alebo mestami je Split, Dubrovnik, Biograd na Moru, Zadar, Pula, Opatija, Vodice, Šibenik, Novi Vinodolski...

Doprava

Jadranské pobrežie Chorvátska je obľúbenou turistickou destináciou

V Chorvátsku sa v roku 2006 nachádzalo 28 344 km ciest, 23 979 km bolo spevnených, z toho bolo 1 050 km diaľnic (autoceste). Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991 Chorvátsku veľmi pokročilo v stavbe diaľnic. Väčšina diaľničných úsekov, okrem obchvatu Záhrebu, je spoplatnená.

Diaľničné úseky:

• A1 Záhreb – Ravča, 458 km
• A2 Záhreb – Krapina – Macelj, 59 km
• A3 Bregana – Záhreb – Lipovac, 306 km
• A4 Záhreb – Goričan, 97 km
• A5 Sredanci – Osijek, 54 km
• A6 Záhreb – Rijeka, 81 km
• A7 Rupa – Rijeka, 16 km
• A8 Rijeka – Kanfanar, 64 km
• A9 Umag – Kanfanar – Pula, 77 km
• A11 Velika Gorica – Buševec, 9 km
• A12 Sveta Helena – Vrbovec, 12 km

Vzdialenosti z Bratislavy (najkratšie)

Záhreb

Mesto	km	mapka
Záhreb	410	[1]
Rijeka	550	[2]
Zadar	655	[3]
Split	759	[4]

Štátne sviatky a dni pracovného pokoja

Hvar

Štátne sviatky

• 1. január Nový rok
• 1. máj Sviatok práce
• 30. máj Deň Chorvátskeho parlamentu
• 22. jún Deň boja proti fašizmu – vzťahuje sa k začiatku povstania v roku 1941
• 25. jún Deň štátnosti – výročie vyhlásenia nezávislosti v roku 1991
• 5. august Deň národnej vďačnosti (oslobodenie Kninu v roku 1995)
• 15. august Sviatok Nanebovzatie Panny Marie
• 8. október Deň nezávislosti
• 25. december 1. sviatok vianočný
• 26. december 2. sviatok vianočný

Dni pracovného pokoja

• 6. január Traja králi
• Veľkonočný pondelok (pohyblivý sviatok)
• Sviatok Božieho tela (pohyblivý sviatok)
• 1. november Sviatok všetkých svätých

Pozri aj

• Chorvátčina
• Vstup Chorvátska do EU
• Zoznam miest v Chorvátsku
• Juhoslávia

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chorvátsko