Portál:Literatúra/Odporúčaný článok/Univerzálne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání


2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - Univerzálne

Odporúčané články[upraviť zdroj]

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52 | 53


1[upraviť zdroj]

Prekliati básnici
Prvé vydanie z roku 1884

Prekliati básnici je voľne používané označenie pre niektorých spoločensky vykorenených básnikov vo Francúzsku v 2. polovici 19. storočia, ako aj (pôvodne) názov rovnomenného súboru básnických podobizní od Paula Verlaina. Paul Verlaine vydal v roku 1884 a 1888 útlu knižočku Prekliati básnici, vlastne súbor kritických esejí o francúzskych básnikoch, v tom čase nedocenených a takmer neznámych. Nazval ich prekliatymi vychádzajúc z romantickej koncepcie, že každého básnika, ktorý svojím dielom prevyšuje ostatných, stihne kliatba. Títo prekliati básnici sa vyčlenili zo spoločnosti, verili iba vlastnému snu a odmietali vyšliapané chodníčky poézie.Títo básnici vidia sami seba ako asociálne zjavy. Uvedomujú si, že svojím dielom urýchľujú rozpad už aj tak rozkolísanej a dezorganizovanej spoločnosti.

celý článok...


2[upraviť zdroj]

Milan Rúfus

Milan Rúfus (* 10. december 1928, Závažná Poruba – † 11. január 2009, Bratislava) bol slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista. Narodil sa v rodine murára a vzdelanie získaval v ľudovej škole v rodisku, na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, kde v roku 1948 úspešne zmaturoval a v rokoch 19481952 študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia zostal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ako pedagóg. Prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry. V školskom roku 19711972 pôsobil na univerzite Instituto Universitario v Neapole, kde prednášal slovenský jazyk a literatúru. Od roku 1990 do svojej smrti v roku 2009 žil na dôchodku v Bratislave.


3[upraviť zdroj]

Tolkien 1916.jpg

John Ronald Reuel Tolkien (* 3. január 1892 – † 2. september 1973) bol anglický spisovateľ, autor knihy The Hobbit (v slovenčine „Hobit“) a jej pokračovania The Lord of the Rings (v slovenčine „Pán prsteňov“), jeho najznámejšej knihy. Bol významným jazykovedcom, znalcom anglosaštiny (starej angličtiny) a starej nórčiny. Na Univerzite v Oxforde pôsobil v rokoch 1925 – 1945 ako profesor anglosaštiny, v rokoch 1945 – 1959 potom ako profesor anglického jazykaliteratúry. Spolu s najbližším priateľom C. S. Lewisom sa schádzal v literárnom diskusnom klube Inklings (doslova „Atramentovci“).

Tolkienove dielo zahŕňa aj množstvo kníh z pozostalosti o histórii fiktívneho sveta Stredozeme, v ktorej sa Hobit a Pán prsteňov odohrávajú. Pre neutíchajúcu popularitu a vplyv jeho diel je Tolkien považovaný za otca modernej high fantasy. Ostatné Tolkienove publikované fantasy diela sú rozprávky a príbehy, ktoré pôvodne rozprával svojim deťom a netýkajú sa Stredozeme.

Tolkien sa narodil v Bloemfonteine, hlavnom meste Oranžského slobodného štátu (dnes časti Juhoafrickej republiky), Arthurovi Tolkienovi, riaditeľovi miestnej bankovej pobočky a jeho žene Mabel Tolkienovej (rodenej Suffieldovej).


4[upraviť zdroj]

Bratislava PKO Janosik.jpg

Juraj Jánošík alebo Juro Jánošík (* 25. január 1688, Terchová – † 17. marec 1713, Liptovský Mikuláš, obesený) bol slovenský zbojník a národná legenda. V originálnej spisbe Janka Kráľa sa objavuje ako Janošjak, taktiež v súdnom rozsudku má priezvisko "Jánošák"

Vyrástol v Terchovej na samote "u Jánošov" v rodine, ktorej meno sa opakovane vyskytovalo na zoznamoch poddaných porušujúcich vtedajšie zákony. Pokrstený bol v kostole Najsv. Trojice vo Varíne. Juraj mal štyroch súrodencov, troch mladších bratov Jána, Martina, Adama, a staršiu sestru Barboru. Juraj Jánošík vstúpil do povstaleckého vojska Františka II. Rákociho na výzvu plukovníka Viliama Winklera koncom roku 1707 a pravdepodobne slúžil v pešom pluku. Po porážke v bitke pri Trenčíne slúžil v cisárskej armáde na Bytčianskom zámku. Zoznámil sa tam s väzneným vodcom zbojníckej družiny Tomášom Uhorčíkom, ktorému na jeseň roku 1710 zrejme pomohol ujsť a po ktorom roku 1711 prevzal jej vedenie potom. Prvýkrát ho aj s Uhorčíkom chytili v Klenovci na jeseň 1712.


5[upraviť zdroj]

Orol 1878-01 Andrej Sládkovič.png

Andrej Sládkovič (vlastným menom Andrej Braxatoris, pseudonymy Andrej Braxatoris-Sládkovič, Andrej Sládkovič, Ondřej Krasyslav Sládkovič) (* 30. marec 1820, Krupina – † 20. apríl 1872, Radvaň nad Hronom), bol slovenský evanjelický kňaz, básnik, kritik literárnych a dramatických prác, publicista a prekladateľ. Je po ňom pomenovaná planétka (4781) Sládkovič. Jeho syn, Martin Miloš Braxatoris tiež evanjelický kňaz, bol známy básnik, redaktor a prekladateľ. Jeho vnukom bol libretista a textár Pavol Braxatoris, spoluzakladateľ slovenskej operety a známy spolutvorca operiet s Gejzom Dusíkom, ako napr. Modrá ruža, Pod cudzou vlajkou a ďalších.


6[upraviť zdroj]

Ján Smrek

Ján Smrek, vl. menom Ján Čietek, pseudonymy Ilia Volžanin, Ilja Volžanin, Ján Čietek-Smrek, Ján Smrek, Janko Smrek, Larix a i. (* 16. december 1898, Zemianske Lieskové (časť obce Melčice-Lieskové) – † 8. december 1982, Bratislava) bol slovenský básnik, spisovateľ, redaktor, publicista, vydavateľ a organizátor kultúrneho života. Narodil sa v rodine maloroľníka a vzdelanie získaval v ľudovej škole v Kochanovciach a po smrti svojho otca (v roku 1907) sa stal chovancom evanjelického sirotinca v Modre. V rokoch 1913 - 1917 sa vyučil za obchodníckeho pomocníka a vo vzdelávaní pokračoval až po 1. svetovej vojne, keď v rokoch 1919 - 1921 študoval v modranskom učiteľskom ústave a v rokoch 1921 - 1924 na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave, štúdium však nedokončil, pretože ho naplno zaujala práca novinára. Krátko pracoval na Dolnej zemi a u Makovických v Ružomberku, v roku 1917 pracoval tiež v obchode u Fedora Houdka. V rokoch 1917 - 1918 sa dostal ako vojak rakúsko-uhorskej armády na palestínsky front, kde ochorel na maláriu.


7[upraviť zdroj]

Ján Kostra

Ján Kostra (pseudonymy Ján Medník, Ján Robur, Kristián Benko (spoločný pseudonym s Kristou Bendovou) a i.) (* 4. december 1910, Turčianska Štiavnička – † 5. november 1975, Bratislava) bol slovenský básnik, maliar, esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež.

Pochádzal z rodiny maloroľníka a vzdelanie získaval v Žiline, v rokoch 19281934 študoval na umeleckej priemyslovke a na filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, a pomedzi to ešte v rokoch 19301933 študoval architektúru na Českom vysokom učení technickom v Prahe. V roku 1934 však štúdium prerušil a už nedokončil. Počas štúdií v Česku sa stal členom slovenského spolku Detvan, ako i literárnej skupiny pokrokovo orientovaných vysokoškolákov v Prahe R-10. Počas štúdií pracoval v Dělnické divadelní obci české a bol tiež členom ich dramatického súboru, s ktorým sa zúčastnil v roku 1933 na Divadelnom festivale v Moskve. Po ukončení vojenskej služby sa usadil v Bratislave, kde pracoval v rokoch 19361937 ako úradník v banke a v rokoch 19371938 ako redaktor v Robotníckych novinách.


8[upraviť zdroj]

Michal Miloslav Hodža

Michal Miloslav Hodža (* 22. september 1811, Rakša, Slovensko  –  † 26. marec 1870, Tešín, Poľsko) bol slovenský národný buditeľ, evanjelický kňaz, básnik, jazykovedec, reprezentant slovenského národného hnutia v 40. rokoch 19. storočia (člen „trojice“ Štúr-Hurban-Hodža); brat Ondreja Hodžu a strýko Jána Miloslava Hodžu a slovenského politika, štátnika a publicistu Milana Hodžu. Pochádzal z roľnícko-mlynárskej slobodníckej rodiny (otec Ján, matka Mária, rodená Hrianková). Študoval v Rakši, Mošovciach, na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rožňave, potom v rokoch 18291832 pokračoval štúdiom teológie na evanjelickom kolégiu v Prešove a v rokoch 18321834 študoval teológiu na evanjelickom lýceu v Bratislave. Počas štúdia v Bratislave začal pracovať v Spoločnosti reči a literatúry československej, pričom v rokoch 18331834 bol taktiež zástupcom predsedu spoločnosti.


9[upraviť zdroj]

Samo Chalupka

Samo Chalupka (* 27. február 1812, Horná Lehota – † 19. máj 1883, Horná Lehota) bol slovenský romantický básnik a evanjelický kňaz, mladší brat Jána Chalupku.

Narodil sa v rodine evanjelického farára Adama Chalupku (matka Anna rod. Pruniová, brat Ján Chalupka) a vzdelanie získaval u otca, neskôr navštevoval gymnázium v Gemeri a od roku 1822 študoval na lýceu v Kežmarku. Od roku 1824 študoval v Rožňave, od roku 1827 na bratislavskom lýceu filozofiu a teológiu, kde 1829 patril k iniciátorom vzniku Spoločnosti českoslovanskej, neskoršieho ohniska štúrovcov. Zo začiatku pôsobil ako knihovník, neskôr sa stal podpredsedom tejto spoločnosti. Členovia spoločnosti sa nevenovali len literatúre, ale zaujímali sa i o dejiny, osud národov a ich zápas za slobodu. Preto sa po vypuknutí povstania poľskej šľachty v roku 1830 vydal do Poľska ako dobrovoľník a v nasledujúcom roku bol zranený v bojoch pri Haliči. Po uzdravení pôsobil najprv ako vychovávateľ v Demänovej, no už v roku 1833 pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni.


10[upraviť zdroj]

Fraňo Kráľ

Fraňo Kráľ (* 9. marec 1903, Barton, Ohio – † 3. január 1955, Bratislava) bol slovenský medzivojnový básnik, prozaik socialistického realizmu a politik. Pôsobil aj ako učitel vo Vyšnej Slanej.

Narodil sa v rodine slovenského vysťahovalca v USA, no ako dvojročný sa s matkou vrátil späť na Slovensko, pričom finančná situácia rodiny bola veľmi zlá. Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde bývali po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom Mikuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Počas štúdia musel ťažko pracovať a i vďaka zlému stravovaniu ochorel na týfus, ktorý zanechal v jeho tele trvalé stopy a neskoršie pľúcne ochorenie bolo jeho priamym dôsledkom. Narukoval na vojenskú službu, no ochorel na tuberkulózu. Liečil sa v Tatranských Matliaroch, kde sa utužil v sociálnych otázkach a politickom presvedčení. Neskôr prešiel do sanatória v Prosečnici na Sázave.


11[upraviť zdroj]

Nositeľ Nobelovej ceny
Ernest Hemingway

Ernest Hemingway: Mať a nemať

Mať a nemať je román amerického spisovateľa Ernesta Hemingwaya z roku 1937. Tri časti tohto románu vznikali postupne, z poviedok, ktoré spisovateľ spočiatku uverejňoval samostatne. Prvá vyšla v roku 1934, druhá v roku 1936 a tretiu, ktorá zjednocuje celú knihu, začal písať v Španielsku, kde sa na strane republiky zúčastnil v boji proti fašizmu. V konečnom zhrnutí týchto poviedok na ucelený román i v jeho ideovom vyústení sa nepochybne odrážajú Hemingwayove najprogresívnejšie myšlienky a skúsenosti, ktoré nadobudol v tomto boji a pod dojmom ktorých román uzavrel.


12[upraviť zdroj]

Jazerní básnici

Jazerní básnici (angl. Lake poets) bola skupina anglických básnikov žijúcich výhradne v „Lake District“ v Anglicku v 19. storočí. Ako skupina sa však následne nevyvinuli do básnickej školy. Názov im dali v tlači v „Edinburg Review“. Boli považovaní za súčasť hnutia romantikov. Tri najdôležitejšie osobnosti tohto hnutia, ktoré si získali popularitu, boli William Wordsworth, Samuel Taylor Coleridge a Robert Southey. Boli spriatelení s viacerými ďalšími básnikmi ako: Dorothy Wordsworth, Charles Lloyd, Hartley Coleridge, John Wilson a Thomas De Quincey. Krása Lake Districtu na severe Anglicka inšpirovala mnoho ďalších básnikov už dlho pred obdobím „Lake Poets“. Boli to napríklad: James Payn, Bryan Procter, Felicia Hemans, Walter Scott a Norman Nicholson.


13[upraviť zdroj]

Achmatovské siroty

Achmatovské siroty (rus. Ахматовские сироты) bola skupina štyroch ruských básnikov z blízkeho okruhu ruskej poetky Anny Achmatovovej na konci 50. a začiatku 60. rokov 20. storočia. Boli to: Josif Brodskij, Dmitrij Bobyšev, Anatolij Najman a Jevgenij Rejn. Achmatovová si vysoko hodnotila ich dielo. Podľa priznaní Brodského a Najmana bola ich nielen literárnou ale aj morálnou a duchovnou autoritou. Achmatovské siroty vychádzali z poetického kánonu akméizmu.

14[upraviť zdroj]

Audenova skupina

Audenova skupina, ( angl. Auden Group) je názov pre skupinu britských a írskych spisovateľov aktívnych v 30. rokoch 20. storočia, medzi ktorých patrili: W. H. Auden, Louis MacNeice, Cecil Day-Lewis, Stephen Spender, Christopher Isherwood a čiastočne Edward Upward a Rex Warner. Títo boli nazývaní aj „Thirties poets“ (Básnici tridsiatych).

I keď viaceré novinové články a niektoré knihy publikovali o "Auden Group", jej existencia bola žurnalistický mýtus, vhodná nálepka pre básnikov a románopiscov, ktorí boli približne v rovnakom veku, ktorí mali vzdelanie z Oxfordu a Cambridgu, ktorí sa poznali medzi sebou a mali viac alebo menej politické názory od MacNeiceho politického skepticizmu až po Upwardov komunizmus.

15[upraviť zdroj]

Amiri Baraka
Black Aesthetics Movement alebo BAM je umelecká odnož politického emancipačného hnutia Black Power. Toto umelecké hnutie začalo v Harleme aktivitami básnika Everetta LeRoi Jonesa, pôvodne bítnika, ktorý si osvojil nové meno Amiri Baraka. Časopis Time opísal „Black Arts Movement“ ako ojedinelý, kontroverzný moment v histórii americkej literatúry. Kľúčovou inštitúciou pre toto hnutie bolo divadlo „Black Arts Repertory Theatre“.]]


16[upraviť zdroj]

Nositeľ Nobelovej ceny
J. M. G. Le Clézio


Jean-Marie Le Clézio, známy ako J. M. G. Le Clézio (* 3. apríl 1940) je francúzsko-maurícijský spisovateľ. V roku 2008 získal Nobelovu cenu za literatúru s odôvodnením, že ide o „autora zlomu, poetického dobrodružstva a zmyslovej extázy, prieskumníka ľudstva za hranicami súčasnej civilizácie“. V roku 1963 debutoval románom „Le Procès-verbal“, za ktorý dostal Renaudotovu cenu. Počas svojho celého života veľa cestoval (Nigéria, Thajsko, Mexiko, Austrália) a dlhodobo býval medzi indiánmi v Paname a Guatemale, kde načerpal námety pre romány a knihy esejí. Od roku 1990 žije so svojou marockou manželkou striedavo v Albuquerque v Novom Mexiku, na ostrove Mauritius a tiež na juhu Francúzska vo svojom rodisku v Nice. Vyučoval na univerzitách v Bangkoku, Bostone a Mexiku.]]
]]


17[upraviť zdroj]

Božena Slančíková-Timrava
Božena Slančíková-Timrava

(vl. menom Božena Slančíková, pseudonymy Timrava, Teta z Polichna a i.) (* 2. október 1867, Polichno - † 27. november 1951, Lučenec) bola slovenská prozaička a dramatička.

Narodila sa v rodine evanjelického farára Pavla Slančíka, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. Mala desať súrodencov (jej brat Bohuslav, evanjelický farár, bol jej dvojčaťom), z ktorých 6 sa dožilo dospelého veku, a viacerí z nich boli neskôr literárne činní. Vzdelanie získala najprv v rodisku, potom ju učil otec, v Banskej Bystrici ukončila 4. triedu meštianskej školy. Nevydala sa, vďaka čomu mala celý život existenčné problémy. Hoci sa neustále snažila oslobodiť od rodiny, jej pokusy nájsť si prácu neboli veľmi úspešné. Chvíľu bola spoločníčkou vdovy ...


18[upraviť zdroj]

Nositeľ Nobelovej ceny
John Steinbeck
John Steinbeck

John Ernst Steinbeck, Jr. (čítaj stajnbek) (* 27. február 1902 Salinas – † 20. december 1968, New York) bol jedným z najznámejších amerických spisovateľov 20. storočia a nositeľom Nobelovej ceny za literatúru za rok 1962. Je takisto laureátom Pulitzerovej ceny za dielo Ovocie hnevu (1939) a O myšiach a ľuďoch (1940) a National Book Award. Celkovo napísal dvadsaťpäť kníh, z toho šestnásť románov, šesť dokumentárnych a cestopisných kníh a niekoľko zbierok krátkych poviedok.


19[upraviť zdroj]

Bítnici
Gregory Corso - básnik

Bítnici (angl. beat generation) je hnutie amerických básnikov a prozaikov 50.60. rokov 20. storočia, ktorí svojimi dielami i životnými postojmi demonštrovali nesúhlas s konzumnou spoločnosťou a s konzervativizmom zakoreneným vo vtedajšej kultúre. Bítnici sa v kladnom zmysle zapísali do vývoja americkej a anglosaskej literatúry. Tesne po Druhej svetovej vojne vládol v poézii T. S Eliot a Ezra Pound, ich dominanciu podporovali akademickí kritici a autori. V tomto štádiu vývoja poézie prišli na jej scénu nové generácie autorov, ktorí sa združovali v krúžkoch Black Mountain poets a v Newyorskej škole. Boli podstatne ovplyvnení tvorbou Williama Carlosa Williamsa.


20[upraviť zdroj]

Magický realizmus

Magický realizmus je prúd a typ modernej prózy, ktorý je založený na magickom a mytologickom výklade skutočnosti. Pochádza z Latinskej Ameriky. Tento termín bol po prvý raz použitý nemeckým kritikom Franzom Rohom v súvislosti s maliarstvom (Nová vecnosť). V súvislosti s literatúrou bol použitý v spojitosti s venezuelským esejistom a kritikom Arturom Uslarom-Pietrom. No definitívne sa spomína pri charakterizovaní špecifickej prózy Južnej Ameriky, počnúc Miguelom Ángelom Asturiasom.


21[upraviť zdroj]

Imagizmus
Imagism

Imagizmus (odvodený od lat. imago) (iné názvy: imaginizmus, imažinizmus) je avantgardný literárny smer v poézii 20. rokov 20. storočia, ktorý vznikol primárne v anglosaskej literatúre a postupne sa šíril v európskom a ruskom kultúrnom okruhu. Vyznačuje sa novátorstvom v oblasti formy, zdôrazňoval prirodzený výraz, obraznosť a voľný verš. Imagizmus v anglo-americkej poézii favorizoval výraznú obraznosť a jasnú reč. Je opisovaný ako najvplyvnejšie hnutie v anglickej poézii po hnutí preraffaelistov. Ako poetický štýl bol sýtený modernou, ktorá vznikala na začiatku 20. storočia. René Taupin poznamenal, že je vhodnejšie považovať imagizmus nie za doktrínu, či za poetickú školu, ale za zoskupenie niekoľkých básnikov, ktorí boli v určitom čase v zhode o niekoľkých dôležitých pravidlách. Hovoril o tomto smere skôr ako o výsledku tvorivých momentov, než o kontinuálnom a neprerušenom vývoji.


22[upraviť zdroj]

Allen Ginsberg
Allen Ginsberg

Irwin Allen Ginsberg (* 3. jún 1926, Newark, New Jersey, USA – † 5. apríl 1997, Newy York, New York) bol americký básnik a jedna z hlavných osobností beatnickej generácie. Je pôvodcom názvu hippies - Flower Power, bol veľkým odporcom vojny vo Vietname. V roku 1965 sa zúčastnil na mierovom pochode v Berkeley, proti povolávaniu mladých Američanov do Vietnamu. Známy bol aj obhajobou práv homosexuálov.


23[upraviť zdroj]

Williams Carlos Wiliams

William Carlos Williams (* 17. september 1883, Rutherford, New Jersey, USA – † 4. marec 1963, Rutherford, New Jersey, USA) bol americký básnik a lekár – pediater. Ako básnik bol súčasťou amerického modernizmu a imagizmu. V medicíne dosiahol vzdelanie na University of Pennsylvania a univerzite v Lipsku. Celý život vykonával poslanie lekára aj básnika. Bol vyznamenaný in memoriam Pulitzerovou cenou.


24[upraviť zdroj]

Božena Němcová

Božena Němcová, rod. Barbora (Novotná) Panklová (* 4. február 1820, Viedeň – † 21. január 1862, Praha) bola česká spisovateľka, jedna zo zakladateľov modernej českej prózy. Mala záujem o folklór, vrchol jej diela tvoria poviedky a rozsiahlejšie prózy z vidieckeho prostredia. Známa sa stala predovšetkým prózou Babička. Táto najčítanejšia česká kniha, ktorá sa dočkala vyše 300 vydaní v češtine a bola preložená do ďalší 21 jazykov, patrila medzi povinné školské čítanie aj na Slovensku.

Němcovej dielo spolutvorí vrcholné obdobie českého národného obrodenia. Božena Němcová pobudla aj na Slovensku a bola to práve ona, ktorá v knihe Slovenské pohádky a pověsti zachytila najznámejšie slovenské rozprávky ako Valibuk; Mahulena, krásná panna; Vlkolak; Sluncový kôň; Pamodaj šťastia, lavička, O dvanástich mesiačikoch a iné. Z tatranského prostredia pochádza aj próza Chyža pod horami.


25[upraviť zdroj]

H.D.
H.D.

H.D., vlastným menom Hilda Doolittlová, angl. Hilda Doolittle, (* 10. september 1886, Bethlehem, USA - † 27. september 1961, Zürich, Švajčiarsko) bola americká poetka, románopiskyňa a autorka memoárov známa aj svojím prepojením na avantgardnú skupinu imagistov. Tento básnický prúd vytvorili Ezra Pound, H.D. a Richard Aldington. Imagistická poézia bola založená na idiómoch, rytme a jasnosti hovorovej reči a tiež na voľnosti vyberať si tému tak, ako ju autor videl a spoznal.


26[upraviť zdroj]

Pavel Vilikovský
Pavel Vilikovský

Pavel Vilikovský (* 27. jún 1941, Palúdzka, teraz súčasť Liptovského Mikuláša) je slovenský prozaik, prekladateľ a publicista. Narodil sa v rodine literárneho historika a vzdelanie získaval v Bratislave. V roku 1958 nastúpil na FAMU v Prahe, no v rokoch 19601965 študoval v Bratislave na filozofickej fakulte Univerzity Komenského, odbor slovenčina – angličtina. V rokoch 19641970 pracoval ako redaktor v časopise Slovenské pohľady, v rokoch 19701976 bol redaktorom vydavateľstva Tatran, v rokoch 19761996 pracoval ako redaktor a šéfredaktor časopisu Romboid, v súčasnosti je redaktorom slovenskej redakcie časopisu Reader‘s Digest. V súčasnosti sa venuje prekladateľskej činnosti. Žije v Bratislave. Je bratom významného anglistu, prekladateľa, teoretika prekladu, pedagóga a diplomata Doc. PhDr. Jána Vilikovského


27[upraviť zdroj]

Somerset Maugham
William Somerset Maugham

William Somerset Maugham (angl.,vyslovuje sa /ˈmɔːm/ mawm), (* 25. január 1874 Paríž – † 16. december 1965 Saint-Jean-Cap-Ferrat Francúzsko) bol anglický dramatik, románopisec a autor poviedok. Patril medzi najpopulárnejších spisovateľov svojej éry, bol tiež najlepšie plateným autorom počas 30-tych rokov 20. storočia.


28[upraviť zdroj]

Ken Kesey

Ken Kesey vlastným menom Kenneth Elton Kesey (* 17. september 1935 – † 10. november 2001) bol americký spisovateľ, ktorý sa stal známy hlavne románom Bol som dlho preč (film: Prelet nad kukučím hniezdom). Bol spojivom medzi beatnickou generáciou 50-tych rokov a kultúrou hippies 60-tych rokov 20. storočia.

"I was too young to be a beatnik, and too old to be a hippie," povedal Kesey v roku 1999 v interview s Robertom K. Elderom.


29[upraviť zdroj]

Jozef Miloslav Hurban
Olejkár (kniha)

Olejkár je kniha, ktorá vyšla v nakladateľstve Tatran ako zväzok edície Čítanie študujúcej mládeže v roku 1977 a ktorú napísal slovenský dejateľ a prvý slovenský predseda Slovenskej národnej rady Jozef Miloslav Hurban. V knihe sú dva príbehy, Olejkárhistorická povesť zo 14. storočia, satirická noveleta Od Silvestra do Troch kráľov a 8 strán obrazovej prílohy. Autor postavu Matúša Čáka Trenčianskeho v diele Olejkár idealizuje a glorifikuje.


30[upraviť zdroj]

Jules Barbey d´Aurevilly
Jules Barbey d’Aurevilly

Jules Amédée Barbey d’Aurevilly, obvykle len Jules Barbey d′Aurevilly (* 2. november 1808, Saint-Sauveur-le-Vicomte, Fresney-le-Puceux, Normandia - † 23. apríl 1889, Paríž) bol francúzsky spisovateľ, kritik, esejista a novinár. V jeho tvorbe možno zistiť známky realizmu, naturalizmu, romantizmu, mystiky, dandyzmu a symbolizmu. V určitých dielach sa priklonil k dekadentnému symbolizmu.


31[upraviť zdroj]

Anaïs Nin

Anaïs Ninová, celým menom Angela Anaïs Juana Antolina Rosa Edelmira Nin y Culmell (* 21. február 1903 Neuilly-sur-Seine, Francúzsko - † 14. január 1977, Los Angeles, Spojené štáty) bola americká spisovateľka dánsko-kubánskeho pôvodu. Pravidelne publikovala intímne denníky, ktoré sa objavovali viacero desaťročí v tlači. Poskytovali pohľad do hĺbok osobného života a vzťahov ženy. Necenzurovaná verzia týchto denníkov bola uverejnená až po jej smrti a smrti jej manžela. Je tiež jednou z prvých žien, ktoré písali erotickú literatúru.

32[upraviť zdroj]

Slnko aj vychádza

Slnko aj vychádza (angl. The Sun Also Rises) z roku 1926 je prvý román Ernesta Hemigwaya. Skladá sa z troch kníh. Je aj Hemingwayovou reflexiou na zážitky v spisovateľskom prostredí Paríža 1920-tych rokov a v Španielsku v Pamplone v roku 1924. Hemingway sa tam zúčastnil na býčích zápasoch Fiesta Sanfermines v Pamplone. Prácu na románe začal koncom júla 1925 vo Valencii v auguste pokračoval v Madride, San Sebastián a v Hendaye a rukopis uzavrel 6. septembra v Paríži. Počas nasledujúcej zimy podnikol v rakúskom Montafon na rukopise obsiahle úpravy a krátenia, skôr ako ho v apríli 1926 poslal k Maxwellovi Perkinsovi z nakladateľstva Charles Scribner's Sons, New York.


33[upraviť zdroj]

Paul Verlaine
Paul Verlaine

Paul Verlaine (* 30. marec 1844, Metz – † 8. január 1896, Paríž) bol francúzsky básnik, predstaviteľ symbolizmu. Študoval v Paríži, neskôr sa stal úradníkom na radnici. Svoju prvú zbierku Saturnské básne napísal v období, ktoré sám označuje ako kritické, a v ktorom v sebe po prvýkrát objavil básnika. Prejavuje sa v nich typická citovosť. Uplatnili sa v nej poetické postupy parnasizmu i vplyv Charlesa Baudelaira. No práve v nej sa po prvý raz v sústredenej podobe objavujú básne vyvolávajúce zvukovú predstavu („melodické piesne“). Ide o jemné zvukové i vizuálne vyjadrenie silného citového a zmyslového zážitku z poznávania krajiny a obdivu k nej. Popri lyrických, krajinomalebných polohách sa tu uplatnili aj motívy lásky, smútku, túžby.


34[upraviť zdroj]

Ladislav Mňačko

Ladislav Mňačko (* 29. január 1919, Valašské Klobouky – † 24. február 1994, Bratislava) bol slovenský prozaik, básnik, dramatik a publicista, ktorého nazývali aj „zúrivým reportérom“ alebo „slovenským Kischom“. Detstvo a mladosť prežil v Martine, kde sa aj vyučil za predavača v lekárni a neskôr pracoval ako stavebný robotník. V roku 1939 sa pokúsil neúspešne utiecť do ZSSR, neskôr sa v roku 1940 pokúsil prejsť cez nemecko-holandské hranice, za čo bol uväznený v koncentračnom tábore a na nútených prácach v Nemecku. V roku 1944 sa mu podarilo utiecť a aktívne sa zúčastnil 2. svetovej vojny v radoch partizánov. V roku 1945 sa stal členom KSČ. Na začiatku 50. rokov patril, ako jeden z oddaných komunistickému režimu, k najprominentnejším novinárom. V rokoch 19451953 pracoval ako redaktor pre Rudé právo a Pravdu, v rokoch 19541966 bol spravodajcom v mnohých európskych a ázijských krajinách. V roku 1956 bol šéfredaktorom časopisu Kultúrny život. Časom však stratil nielen nadšenie pre komunizmus, priradil sa dokonca k jeho nekompromisným odporcom, za čo bol perzekvovaný.


35[upraviť zdroj]

Franz Werfel
Franz Werfel

Franz Werfel (* 10. september 1890, Praha – † 27. august 1945, Beverly Hills, Kalifornia) bol rakúsko-český, nemecky píšuci spisovateľ. Bol jedným z popredných predstaviteľov expresionizmu. Franz Victor Werfel bol synom zámožného pražského židovského rukavičkára Rudolfa Werfela a jeho ženy Albiny Werfelovej, rod. Kussiovej. Werfel patril ku generácii pražských nemeckých spisovateľov rovnako ako Franz Kafka či Max Brod. Werfelova rodina patrila k ortodoxným vyznávačom židovského náboženstva, Werfel však bol neskôr silno zasiahnutý kresťansko-židovskou religiozitou.


36[upraviť zdroj]

Rudolf Fabry

Rudolf Fabry (* 8. február 1915, Budmerice – † 11. február 1982, Bratislava) bol slovenský avantgardný básnik, prozaik, publicista a surrealistický grafik. Začiatky jeho básnickej tvorby siahajú do obdobia jeho stredoškolských štúdií, kedy v roku 1933 uverejnil prvú báseň v študentskom časopise Svojeť, no prispieval i do časopisu Postup. Prvá básnická zbierka mu vyšla knižne len o dva roky neskôr, v roku 1935, a niesla silné znaky nadrealizmu. Okrem poézie písal prózy s vojnovou tematikou, reportáže a cestopisy (Salaim aleikum – Rozprávanie o starom a novom Egypte). Okrem poézie a prózy písal tiež libretá, scenáre a komentáre k filmom a spolupracoval pri zostavovaní výtvarných a reprezentačných obrazových publikácií a príležitostne sa venoval i prekladom. Mimo literatúry sa venoval tiež výtvarnému umeniu – vytváral koláže a venoval sa knižnej grafike.


37[upraviť zdroj]

Nositeľ Nobelovej ceny
Henryk Sienkiewicz

Henryk Sienkiewicz celým menom Henryk Adam Alexander Pius Sienkiewicz [Šjenkjevič] (5. máj 1846, Wola Okrzejska, Poľsko – † 15. november 1916, Vevey, Švajčiarsko), bol poľský spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, charakteristický svojim katolíckym pohľadom na svet. Písal aj pod pseudonymom Litwos.


38[upraviť zdroj]

Conra Aikend
Conrad Aiken

Conrad Potter Aiken (* 5. august 1889, Savannah, Georgia, USA – † 17. august 1973, Savannah, Georgia, USA) bol americký spisovateľ a básnik, otec anglických spisovateliek Joan Aikenovej a Jane Aikenovej Hodgeovej. Keď mal 11 rokov, jeho otec zabil jeho matku a potom i seba kvôli rodinným finančným problémom. Podľa niektorých správ bol Conrad svedkom tejto vraždy, podľa iných správ našiel obe telá. Vychovávala ho jeho prateta v Massachusetts. Conrad navštevoval súkromné školy a Middlesex School v Concorde v Massachusetts, potom Harvard University, kde redigoval časopis The Harvard Advocate spolu s T. S. Eliotom. Školu ukončil v roku 1912. Do Savannah sa vrátil 11 rokov pred smrťou.


39[upraviť zdroj]

Jack Kerouac
Jack Kerouac

Jack Kerouac celým menom Jean-Louis Lebris de Kerouac (* 12. marec 1922 – † 21. október 1969), bol americký prozaik a básnik francúzsko-kanadského pôvodu a najpopulárnejší člen beat generation. Na jednej strane bol žijúcim účastníkom beatnického hnutia a na strane druhej bol veľmi uzavretý, vždy plachý pred následkami priateľstva.


40[upraviť zdroj]

Text nadpisu
Thomas Stearns Eliot

Thomas Stearns Eliot (pseudonym T. S. Eliot) (* 26. september 1888, St. Louis, Missouri, USA – † 4. február 1965, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol americký básnik, esejista a dramatik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru. Dlhé roky žil v Spojenom kráľovstve. Eliot sa narodil v prominentnej rodine Eliotovcov zo St. Louis v štáte Missouri. Jeho otec, Henry Ware Eliot (1843 – 1919), bol úspešný podnikateľ a istú dobu zastával funkciu prezidenta a pokladníka spoločnosti Hydraulic-Press Brick Company v St. Louis. Jeho matka, Charlotte Champe Stearnsová (1843 – 1929), písala básne a pracovala ako sociálna pracovníčka. Eliot bol najmladší zo šiestich detí. Keď sa narodil, obaja jeho rodičia mali 44 rokov. Jeho štyri sestry boli od neho staršie o 11 až 19, brat o 8 rokov. Krstné meno Thomas Stearns dostal po starom otcovi. Príbuzní a priatelia ho oslovovali Tom.


41[upraviť zdroj]

Beaumarchais - portrét od maliara Jean-Marc Nattiera
Pierre-Augustin Caron de Beaumarchais

Pierre-Augustin Caron de Beaumarchais [vyslov: piér ogüsté(n) karó(n) dbomaršé] (* 24. január 1732, Paríž – † 18. máj 1799, Paríž) bol francúzsky dramatik, známy predovšetkým svojimi tromi hrami o Figarovi. Počas svojho života bol hodinárom, vynálezcom, hudobníkom, politikom, tajným agentom, nakladateľom, obchodníkom so zbraňami a revolucionárom v dvoch revolúciách (americkej a francúzskej). Pierre-Augustin Caron sa narodil v neurodzenej rodine parížskeho hodinára ako jediný syn medzi piatimi dcérami. Rodina jeho otca bola dosť zámožná a tak Pierrovo detstvo prebiehalo šťastne a bezstarostne. Ako trinásťročný sa išiel učiť za hodinára, aby mohol pokračovať v otcovom podniku. Pierre v učení dobre prospieval, medzi rokmi 17511753 dokonca vylepšil hodinový strojček v presnosti určovania času. O tento vynález sa sporil s M. Lepautom, kráľovským hodinárom, ktorý si nárokoval jeho autorstvo.

42[upraviť zdroj]

Rakúska spisovateľka
Marie von Ebner-Eschenbachová

Marie von Ebner-Eschenbachová (* 13. september 1830, Zdislavice, Česko – † 12. marec 1916, Viedeň, Rakúsko) bola rakúska spisovateľka. Narodila sa na zámku Zdislavice na Morave ako grófka Dubská. Vo veku 18 rokov sa vydala za svojho bratranca, neskoršie poľného maršála, baróna Moritza von Ebner-Eschenbach. Písala kritickorealistickú prózu so sociálnou tematikou z prostredia Moravy. Bola najvýznamnejším rozprávačom v nemecky písanej literatúre 19. storočia. V roku 1898 obdržala Čestný kríž za umenie a literatúru a v roku 1900 čestný doktorát Viedenskej univerzity. Na dvore univerzity má pomník ako jediná žena.

43[upraviť zdroj]

John Irving - americký románopisec, autor románu Svet podľa Garpa.
John Irving

John Irving (* 2. marec 1942, Exeter, New Hampshire, USA) je americký spisovateľ a držiteľ Oscara za scenár k filmu Pravidlá muštárne, nakrúteného podľa rovnomennej knihy. Irving sa narodil 2. marca 1942 v Exeteri štát New Hampshire za neobvyklých okolností, ktoré neskôr veľmi ovplyvnili zápletky niekoľkých jeho románov: narodil sa ako nemanželské dieťa (jeho pôvodné meno bolo John Winslow) jeho matke Helen, dedičke rodu Winslow, jednej z najstarších a najvýznamnejších rodín Nového Anglicka, pretože odmietala, aby John poznal svojho pravého otca, profesora ruských dejín. Helen Winslowová si neskôr vzala Collina F.N.Irvinga, učiteľa na prestížnej Phillips Exeter Academy. Potom, čo John Winslow prijal priezvisko adoptívneho otca, sa tak stal Johnom Irvingom. Až do roku 2000 nikdy nehľadal pravého otca. Vždy hovoril : „Ja už otca mám.“ V roku 2001 sa dozvedel, že má nevlastného brata z druhého manželstva svojho biologického otca.

44[upraviť zdroj]

Martín Luis Guzmán, mexický spisovateľ
Martín Luis Guzmán

Martín Luis Guzmán (* 6. október 1887, Chihuahua, Mexiko – † 22. december 1976, Mexiko, Mexiko) bol významný mexický prozaik a novinár prvej polovice 20. storočia. Spolu s Marianom Azuelom je považovaný za priekopníka revolučného románu, žánru inšpirovaného skúsenosťami mexickej revolúcie v roku 1910. Jeho novely El aguila y la serpiente (1928) a La sombra del caudillo (1929) zobrazujú mexickú revolúciu a jej politické následky, ktoré spisovateľ poznal a osobne sa na nich podieľal. V roku 1914 bol niekoľko mesiacov pod priamym velením generála Francisca "Pancho" Villu. Neskôr napísal päť zväzkový Villov životopis, nazvaný Memorias de Pancho Villa (1936-1951).

45[upraviť zdroj]

Pavol Horov

Pavol Horov (vl. menom Pavol Horovčák, pseudonymy Ján Onda, Pavol Horov, Peha, Péhá, PeKa, P. U. Horov, Urban Čák, Urban Horov a i.) (* 25. máj 1914, Bánovce nad Ondavou – † 29. september 1975, Bratislava) bol slovenský básnik a prekladateľ.

Pochádzal z rodiny maloroľníka, o otca prišiel čoskoro po narodení. Vzdelanie získaval v Bánovciach nad Ondavou, v Moravanoch, v rokoch 19261934 navštevoval gymnázium v Michalovciach a napokon navštevoval v rokoch 19341935 učiteľskú akadémiu v Bratislave, kde získal kvalifikáciu na vyučovanie slovenčiny, dejepisu a geografie. Do roku 1944 pôsobil ako učiteľ, v rokoch 19451950 bol pracovníkom, neskôr v rokoch 19481950 riaditeľom Československého rozhlasu v Košiciach. Od roku 1951 žil v Bratislave, kde bol v rokoch 19511952 šéfredaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, v rokoch 19521954 tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, v rokoch 19531964 riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ a pracovníkom Slovenského ústredia knižnej kultúry (19631964). Od roku 1964 sa venoval len literárnej tvorbe.

46[upraviť zdroj]

Janko Alexy - slovenský maliar a spisovateľ
Janko Alexy

Janko Alexy (* 25. január 1894, Liptovský Mikuláš – † 22. september 1970, Bratislava) bol slovenský spisovateľ, maliar a publicista. Bol mu udelený titul „národný umelec“. Pochádzal z mnohodetnej rodiny a vzdelanie získal v Liptovskom Mikuláši a na gymnáziu v Lučenci. Po ukončení štúdia pracoval ako praktikant v lekárni v Prievidzi. Od roku 1919 pokračoval v štúdiu v Prahe na maliarskej akadémii, v roku 1920 absolvoval polročný študijný pobyt v Paríži. Po ukončení štúdia pracoval ako profesor kreslenia na gymnáziu v Bratislave a od roku 1927 sa venoval iba umeleckej činnosti. V roku 1930 sa usadil v Martine, neskôr v Piešťanoch a v roku 1937 sa vrátil do Bratislavy

47[upraviť zdroj]

André Breton
André Breton

André Breton (francúzsky IPA: [ɑ̃'dʀe bʀə'tɔ̃]) (* 19. február 1896, Tinchebray, Normandia, Francúzsko - † 28. september 1966 Paríž ) bol francúzsky spisovateľ, básnik a teoretik surrealizmu a jeden z jeho najznámejších zakladateľov. Je tiež autorom manifestu surrealizmu z roku 1924. Študoval medicínu a psychiatriu. Počas 2. svetovej vojny pracoval na neurologickom oddelení nemocnice v Nantes, kde sa stretol s duchovným synom Alfreda Jarryho, Jacquesom Vaché, ktorého anti-sociálny postoj a pohŕdanie zaužívanými umeleckými tradíciami silne ovplyvnili mladého Bretona. Vaché spáchal samovraždu vo veku 24 rokov a jeho listy z obdobia vojny Bretonovi a ďalším boli vydané v roku 1919 vo zväzku nazvanom Lettres de guerre, pre ktorý napísal Breton štyri úvodné eseje.

48[upraviť zdroj]

Aristofanes
Aristofanes

Aristofanes alebo Aristofanés (starogr. Ἀριστοφάνης – Aristofanes/iný prepis: Aristofanés; *asi 445 pred Kr., Atény – †380 pred Kr., tamže) bol najvýznamnejší antický tvorca komédií. Je považovaný za zakladateľa politickej komédie. Aristofanes vo svojej tvorbe kritizoval politikov, vážených občanov mesta, rétorov aj sofistov. Bol milovaný národom pre jeho schopnosť verne vykresliť život a city.

Jeho najznámejšie diela sú: Oblaky, Jazdci, Lysistrata.

49[upraviť zdroj]

Ed Sanders
Ed Sanders

Ed Sanders (* 17. august 1939 Kansas City Missouri USA) je americký básnik, spevák, hudobný skladateľ, sociálny aktivista, environmentalista, vydavateľ a dlhoročný člen kapely The Fugs. Je nazývaný mostom medzi Beat Generation a Hippies.

Ed Sanders sa narodil v štáte Missouri. V roku 1958 nedokončil Missourskú univerzitu a odišiel do Greenwich Village. V auguste roku 1961 ho zatkla polícia za nepovolený pokus dostať sa na ponorku Polaris s jadrovými zbraňami, keď ju práve uvádzali do služby. Nejaký čas strávil kvôli tomu vo väzení a vytvoril o svojom zážitku tridsaťstranovú poému „Báseň z väzenia“, ktorú prepašoval napísanú na toaletnom papieri a cigaretových krabičkách. Túto báseň publikoval vo svojom vydavateľstve Lawrence Ferlinghetti. V roku 1964 absolvoval klasickú filológiu - gréčtinu - na Newyorskej univerzite a o rok neskôr sa stal spoluzakladateľom folk- rockovej kapely The Fugs spolu s Tuli Kupfebergom. V roku 2007 sa zúčastnil na „Pražskom festivale spisovateľov“ spolu s kapelou The Plastic People of the Universe.


50[upraviť zdroj]

Gloria Graham Diane di Prima - americká poetka hnutia Beat generation

Diane di Prima

Diane di Prima (* 6. august 1934 New York City USA ) je americká poetka patriaca do hnutia Beat Generation. Diane di Prima sa narodila v Brooklyne v New York City v roku 1934. Študovala na „Hunter College High School“ a „Swarthmore College“ dokiaľ predčasne odišla a začala byť poetkou na Manhattane. Jej oficiálna online biografia uvádza, že patrí do druhej generácie Američanov s talianskym pôvodom a že jej starý otec z matkinej strany Domenico Mallozzi bol aktívny anarchista a spojený s Carlo Tresca a Emma Goldman. Di Prima začala písať ako dieťa a okolo veku 19 rokov si písala s Ezrom Poundom a Kenneth Patchenom. Jej prvá kniha poézie sa volá „This Kind of Bird Flies Backward“ bola publikovaná v 1958 vo vydavateľstve „Totem Press“ patriacemu Hettie a LeRoi Jonesovi.


51[upraviť zdroj]

Dvor Fridricha II.
Sicílska škola

Sicílska škola, (tal. Scuola siciliana) bola malá sicílska komunita zväčša talianskych básnikov zoskupených okolo Fridricha II., pričom väčšina z nich pochádzala priamo z jeho kráľovského dvora, ktorý sa nazýval „Magna Curia“. V ich čele stál Giacomo da Lentini, autor viac ako tristo básní o kurtoáznej láske v období 1230 – 1266. Tento literárny experiment pokračoval po Fridrichovej smrti pod vedením jeho syna Manfrediho. Do sicílskej školy patrili autori: Enzio – kráľ Sardínie, Pier delle Vigne, Inghilfredi, Stefano Protonotaro, Guido a Odo delle Colonne, Rinaldo d'Aquino, Giacomino Pugliese, Giacomo da Lentini, Arrigo Testa, Mazzeo Ricco, Perceval Doria a samotný Fridrich II.


52[upraviť zdroj]

Martin Rázus

Martin Rázus (pseudonymy Mrazák a i.) (* 18. október 1888, Liptovský Mikuláš – † 8. august 1937, Brezno) bol slovenský básnik, prozaik, esejista, dramatik, publicista, politik a evanjelický kňaz. Narodil sa v obci Vrbica, ktorá je dnes administratívnou súčasťou Liptovského Mikuláša, ako prvorodený syn garbiarskeho robotníka. Jeho najmladšou sestrou bola Mária Rázusová – budúca významná slovenská poetka, dramatička a prekladateľka. Ľudovú školu vychodil v rodisku, do meštianky chodil v Liptovskom Mikuláši, no na gymnaziálne štúdiá odišiel do Banskej Bystrice. Príčinou boli politické výhrady štátnej moci voči jeho národno-politickým postojom na škole a celkovému politickému presvedčenie rázusovskej rodiny vôbec. Po roku gymnaziálneho štúdia v Banskej Bystrici prestúpil na gymnázium do Kežmarku. Po maturite sa prihlásil na štúdium evanjelickej teológie v Bratislave. Po skončení štúdia roku 1911 bol niekoľko mesiacov kaplánom pri Samuelovi Zochovi v Modre. Koncom toho istého roku odišiel, spoločne s budúcim básnikom Vladimírom Royom, do Anglicka, kde obaja pokračovali v teologickom štúdiu na univerzite v škótskom meste Edinburgh.


53[upraviť zdroj]

Rudolf Jašík

Rudolf Jašík (* 2. december 1919, Turzovka – † 30. júl 1960, Bratislava) bol slovenský prozaik, básnik a publicista. Narodil sa v rodine kysuckého mäsiara, ktorý sa v roku 1924 vybral do Kanady za prácou. Vychovávala ho stará mama. Vzdelanie začal získavať na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Nakoľko doma nebolo dosť peňazí, odišiel v roku 1935 vyučiť sa do Baťových závodov v Zlíne. Po štúdiu pokračoval vo vzdelávaní popri zamestnaní na obchodnej škole. Po nezhodách ho v roku 1938 prepustili zo zamestnania a tiež vylúčili zo školy. Vrátil sa na Kysuce a žil v Turzovke. Za ilegálne šírenie letákov ho v roku 1939 uväznili na 5 mesiacov. Po prepustení narukoval k delostreleckému pluku v Ružomberku a aktívne bojoval na ukrajinskom fronte, kde ho odsúdili za sabotáž, dostal však amnestiu. Pokúsil sa o prechod k sovietskemu vojsku (do sovietskeho zajatia), no napokon sa chorý vrátil a čoskoro na to ho odvelili na Kaukaz.