Kysucká lesná železnica

Kysucká lesná železnica (skratka KLŽ) bola lesná železnica určená na zvážanie dreva v regióne Kysúc. Železnica bola spojazdnená 15. októbra 1918 na trati Oščadnica - Chmúra. Mala spojenie na Košicko-Bohumínsku železnicu vďaka vlečke. Po prepojení s Oravskou lesnou železnicou (skratka OLŽ) vybudovaním 8 km dlhej trate s piatimi úvraťami vznikla Kysucko-oravská lesná železnica (skratka: KOLŽ).

Dejiny

Vybudovaná bola v rokoch 1915 - 1918. Trať viedla z Oščadnice do Chmúry. V hlavnej trati mala dĺžku 29,4 km. Rozchod mala 760 mm. Stavbu železnice inciovala viedenská firma Aktiengesellschaft fūr Mühlen und Holzindustrie, ktorej cieľom bolo uplatnenie exploatačného práva v oblasti Kysúc.

V roku 1926 bol dobuddovaný 8 km úsek prepájajúci KLŽ s OLŽ. Výnimočnosť spojovacieho úseku spočívala v prekonaní výškového prevýšenia medzi Kysucami a Oravou prechodom sedlom Beskýd za pomoci 5 úvratí. Prvá bola v stanici Chmúra a posledná v sedle Beskydu. Tým sa ukončila existencia KLŽ, ktorá sa stala súčasťou KOLŽ.

KOLŽ ukončila činnosť roku 1969 uznesením č.92 zo dňa 17.decembra 1968 vydaným Komisiou dopravy Stredoslovenského KNV v Banskej Bystrici^[1].

Nasledovala demontáž tratí, avšak vďaka pamiatkovým orgánom a obyvateľom sa podarilo zachovať aspoň časť železnice v úseku Výchylovka-osada Kubátkovia po Chmúru kde je prvá úvtať a tiež následné štyri úvrate, ktoré na úseku do osady Tanečníka, ktorý úsek bol tiež zachovaný, zdolal od prvej úvrate po piatu (vzdušná vzdialenosť 1500 m) výškový rozdiel 217,69 m^[2]. Zachovaný úsek je prevádzkovaný ako Historická lesná úvraťová železnica.

Pozri aj

Zdroje

L. Žilinčík: Oravsko-kysucká úzkorozchodná železnica Lokca - Zákamenné - Oščadnica. In: Stredné Slovensko 5, Osveta Martin, 1986
P. Maráky: Prevádzka historickej železnice v múzejných podmienkach. In: Úzkorozchodné lesné železnice na Slovensku, ich obnova a využitie, Čadca 1986

Referencie

Externé odkazy

[1] ttps://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h251-3.htm

[2] ttps://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h251-5.htm

[1]

[2]

z d u Mestská hromadná doprava na Slovensku
Podľa mesta	Banská Bystrica Bardejov Bratislava Brezno (zrušená) Čadca Dunajská Streda Galanta Hlohovec Komárno Košice Levice Levoča Lučenec Martin Nitra Nové Zámky Pezinok Piešťany Poprad Rožňava Ružomberok Senec Senica Sereď Skalica Snina Spišská Nová Ves Stará Ľubovňa Svit Šahy Šaľa Štúrovo Šurany Topoľčany Trebišov (zrušená) Trnava Vráble Vranov nad Topľou Zlaté Moravce (zrušená) Zvolen Žiar nad Hronom Žilina
Železničná doprava	Bratislava Tatranské elektrické železnice Trenčianska elektrická železnica (sezónna doprava) Ľubochnianska elektrická železnica (zrušená) Elektrická železnica Bratislava – Viedeň (zrušená)
Rýchlodráha	Bratislava (plánovaná) Petržalka Košice
Električková doprava	Bratislava Košice
Trolejbusová doprava	Banská Bystrica Bratislava Košice Prešov Žilina Vysoké Tatry (zrušená)
Autobusová doprava	Bratislava Košice Žilina
Prevádzkovatelia	DP: Banská Bystrica Bratislava Košice Martin Prešov Žilina ARRIVA: Bratislava Liorbus Michalovce Nitra Nové Zámky Trnava
Integrované dopravné systémy	Bratislavský kraj Košický a Prešovský kraj Žilinský kraj Žilina – Rajec (zrušený)

z d u Železničná infraštruktúra na Slovensku
Hlavné trate	100 110 120 125 127 130 140 150 160 169 170 180 188 190
Vedľajšie trate	101 114 116 121 123 126 128 129 131 132 133 135 141 143 145 151 152 153 154 162 171 172 173 174 181 182 183 184 185 191 193 194 196 Širokorozchodná
Trate s prerušenou pravidelnou osobnou dopravou	112 113 115 117 122 124 133 134 136 142 144 161 163 164 165 166 167 168 186 187 192 195
Lanové a pozemné dráhy	Tatranská Lomnica – Lomnický štít Starý Smokovec – Hrebienok Štrba – Štrbské Pleso (ozubnicová železnica)
Úzkorozchodné historické a múzejné trate	ČHŽ KOLŽ (HLÚŽ, OLŽ) KDŽ PLŽ NPŽ LŽK
Zrušené trate	Rimavská Sobota – Poltár Ružomberok – Korytnica Piešťany – Vrbové Počkaj – Baňa Lucia Devínske Jazero – Stupava Kvetoslavov – Šamorín Lučenec – Halič Gemerské spojky
Medzinárodné koridory	IV. koridor V. koridor VI. koridor