Kysucká lesná železnica
Kysucká lesná železnica (skratka KLŽ) bola lesná železnica určená na zvážanie dreva v regióne Kysúc. Železnica bola spojazdnená 15. októbra 1918 na trati Oščadnica - Chmúra. Mala spojenie na Košicko-Bohumínsku železnicu vďaka vlečke. Po prepojení s Oravskou lesnou železnicou (skratka OLŽ) vybudovaním 8 km dlhej trate s piatimi úvraťami vznikla Kysucko-oravská lesná železnica (skratka: KOLŽ).
Dejiny
Vybudovaná bola v rokoch 1915 - 1918. Trať viedla z Oščadnice do Chmúry. V hlavnej trati mala dĺžku 29,4 km. Rozchod mala 760 mm. Stavbu železnice inciovala viedenská firma Aktiengesellschaft fūr Mühlen und Holzindustrie, ktorej cieľom bolo uplatnenie exploatačného práva v oblasti Kysúc.
V roku 1926 bol dobuddovaný 8 km úsek prepájajúci KLŽ s OLŽ. Výnimočnosť spojovacieho úseku spočívala v prekonaní výškového prevýšenia medzi Kysucami a Oravou prechodom sedlom Beskýd za pomoci 5 úvratí. Prvá bola v stanici Chmúra a posledná v sedle Beskydu. Tým sa ukončila existencia KLŽ, ktorá sa stala súčasťou KOLŽ.
KOLŽ ukončila činnosť roku 1969 uznesením č.92 zo dňa 17.decembra 1968 vydaným Komisiou dopravy Stredoslovenského KNV v Banskej Bystrici[1].
Nasledovala demontáž tratí, avšak vďaka pamiatkovým orgánom a obyvateľom sa podarilo zachovať aspoň časť železnice v úseku Výchylovka-osada Kubátkovia po Chmúru kde je prvá úvtať a tiež následné štyri úvrate, ktoré na úseku do osady Tanečníka, ktorý úsek bol tiež zachovaný, zdolal od prvej úvrate po piatu (vzdušná vzdialenosť 1500 m) výškový rozdiel 217,69 m[2]. Zachovaný úsek je prevádzkovaný ako Historická lesná úvraťová železnica.
Pozri aj
- Historická lesná úvraťová železnica
- Kysucko-oravská lesná železnica
- Oravská lesná železnica
- Múzeum kysuckej dediny
Zdroje
- L. Žilinčík: Oravsko-kysucká úzkorozchodná železnica Lokca - Zákamenné - Oščadnica. In: Stredné Slovensko 5, Osveta Martin, 1986
- P. Maráky: Prevádzka historickej železnice v múzejných podmienkach. In: Úzkorozchodné lesné železnice na Slovensku, ich obnova a využitie, Čadca 1986