Preskočiť na obsah

Martina Šimkovičová: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Tom z TN (diskusia | príspevky)
5 291 editací
Mini
Bez shrnutí editace
Značky: vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 54: Riadok 54:
| miesto = Bratislava
| miesto = Bratislava
}}
}}
</ref><ref name="uk-absolvent" /><ref name="uk-absolvent-2" /> je [[Slováci|slovenská]] politička, [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|ministerka kultúry SR]] v [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|štvrtej vláde Róberta Fica]] od októbra 2023, bývalá televízna [[moderátorka]], poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] v rokoch 2016{{--}}2020 a opätovne zvolená v roku 2023 na kandidátke [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskej národnej strany]].<ref>{{Voľby do NR SR|2023|Prednostné hlasy}}</ref>
</ref><ref name="uk-absolvent" /><ref name="uk-absolvent-2" /> je [[Slováci|slovenská]] pička, [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|ministerka kultúry SR]] v [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|štvrtej vláde Róberta Fica]] od októbra 2023, bývalá televízna [[moderátorka]], poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] v rokoch 2016{{--}}2020 a opätovne zvolená v roku 2023 na kandidátke [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskej národnej strany]].<ref>{{Voľby do NR SR|2023|Prednostné hlasy}}</ref>


Ako ministerka kultúry je Šimkovičová dlhodobo predmetom veľkej kritiky zo strany kultúrnej verejnosti, opozície, médií. Kritizovaná býva za snahu ovládnuť slovenskú kultúru, šikanovanie ľudí z kultúrnej a umeleckej komunity, ako aj za nenávistné prejavy voči menšinám. Pre spôsob jej riadenia ministerstva kultúry bola médiami a opozíciou opakovane nazývaná ''„ministerkou nekultúry“''.<ref name=JK /><ref name=LP /><ref name=AH /><ref name=SH />
Ako ministerka kultúry je Šimkovičová dlhodobo predmetom veľkej kritiky zo strany kultúrnej verejnosti, opozície, médií. Kritizovaná býva za snahu ovládnuť slovenskú kultúru, šikanovanie ľudí z kultúrnej a umeleckej komunity, ako aj za nenávistné prejavy voči menšinám. Pre spôsob jej riadenia ministerstva kultúry bola médiami a opozíciou opakovane nazývaná ''„ministerkou nekultúry“''.<ref name=JK /><ref name=LP /><ref name=AH /><ref name=SH />

Verzia z 00:00, 1. január 2025

Martina Šimkovičová
slovenská moderátorka a politička
Súčasná ministerka kultúry SR
Momentálne v úrade
od 25. október 2023
PrezidentiZuzana Čaputová
Peter Pellegrini
PremiérRobert Fico
Predchodca Silvia Hroncová
Bývalá poslankyňa Národnej rady SR
V úrade
23. marec 2016 – 29. február 2020
Biografické údaje
Rodné menoMartina Bučuričová
Narodenie29. august 1971 (53 rokov)
Modra, ČSSR
Politická stranaSME RODINA (2015 – 2016)

HLAS ĽUDU (2018 – 2021)

SNS (2023 – súčasnosť)
Alma materPedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Národnosťslovenská
Rodina
Manžel
Igor Šimkovič (2005 – 2019)
DetiPetra, Sofia, Marko

Martina Šimkovičová (predtým Bartošíková, rod. Bučuričová; * 29. august 1971, Modra)[1][2][3] je slovenská pička, ministerka kultúry SR v štvrtej vláde Róberta Fica od októbra 2023, bývalá televízna moderátorka, poslankyňa Národnej rady SR v rokoch 2016 – 2020 a opätovne zvolená v roku 2023 na kandidátke Slovenskej národnej strany.[4]

Ako ministerka kultúry je Šimkovičová dlhodobo predmetom veľkej kritiky zo strany kultúrnej verejnosti, opozície, médií. Kritizovaná býva za snahu ovládnuť slovenskú kultúru, šikanovanie ľudí z kultúrnej a umeleckej komunity, ako aj za nenávistné prejavy voči menšinám. Pre spôsob jej riadenia ministerstva kultúry bola médiami a opozíciou opakovane nazývaná „ministerkou nekultúry“.[5][6][7][8]

Je jednou z výrazných osobností dezinformačnej scény,[9][10] opakovane používa rétoriku krajnej pravice.[11] Po nástupe do funkcie ministerky stopla financie na boj proti dezinformáciám.[12]

Životopis

Narodila sa v roku 1971 v Modre. V roku 1993 absolvovala magisterské štúdium odboru vychovávateľstvo pre osoby vyžadujúce osobitnú starostlivosť na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave,[2] kde potom v roku 2015 obhájila aj titul PhDr.[3]

V televízii

V roku 1998 nastúpila do súkromnej televízie Markíza, ktorá vznikla v roku 1996. Najprv moderovala športové spravodajstvo, potom s Patrikom Švajdom hlavné večerné spravodajstvo.

Televíznu kariéru prerušila v rokoch 2013 z dôvodu narodenia najmladšej dcéry, o dva roky neskôr sa vrátila na obrazovku. Začala moderovať vlastnú reláciu – Reflex Špeciál, tú však kvôli nízkej sledovanosti stiahli z vysielania. V Markíze pôsobila takmer 18 rokov. Televízia s ňou ukončila spoluprácu po tom, ako na sociálnej sieti zdieľala príspevky namierené proti utečencom.[13]

Po odchode z Markízy sa stala výraznou tvárou slovenskej dezinfoscény, šíriac homofóbne názory, proruskú propagandu a propagáciu antisystémových strán.[9] V roku 2015 bola tvárou pripravovanej INTV, neúspešného projektu celoslovenskej konšpiračnej televízie bez priznaného majiteľa,[9] neskôr moderovala diskusie v dezinformačnej[13][14][10] internetovej televízii Slovan, spolu s jej zakladateľom, ortopédom Petrom Kotlárom. Obaja boli vo voľbách v roku 2023 zvolení za poslancov NR SR na kandidátke SNS.[13][14] 8. decembra 2023 Peter Kotlár, konateľ TV Slovan, oznámil, že so Šimkovičovou rozviazal pracovnoprávny vzťah a následne sa vzdal štatutárstva televízie.[15]

Politické pôsobenie

Vo voľbách 5. marca 2016 sa Šimkovičová dostala do parlamentu ako číslo 3 na kandidátke strany Borisa Kollára Sme rodina, keď získala 38 784 preferenčných hlasov.[16] Po dvoch mesiacoch a pôsobení vo výbore pre ľudské práva a práva menšín opustila so svojimi kolegami Rastislavom Holúbekom a Petrom Marčekom poslanecký klub SME RODINA. Kollár Šimkovičovú vyzval, aby sa vzdala mandátu, čo však Šimkovičová odmietla a až do konca volebného obdobia pôsobila v parlamente ako nezávislá.[17] V septembri 2019 dostala tisíc eurovú pokutu za hlasovanie za iného poslanca.[18]

V roku 2019 kandidovala vo voľbách do Európskeho parlamentu ako líderka kandidátnej listiny STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI, do europarlamentu sa však nedostala.[19]

V roku 2020 kandidovala v parlamentných voľbách z prvého miesta kandidátnej listiny strany HLAS ĽUDU,[20] ktorú prevzal v roku 2018 Marček. Strana skončila na poslednom mieste, získala iba 1 887 hlasov (0,06 %). Šimkovičová získala 844 prednostných hlasov[20] a do parlamentu sa nedostala.[21]

V marci 2021 Marček poskytol stranu HLAS ĽUDU ľudom okolo Milana Uhríka a Milana Mazureka, ktorí ju premenili na politické hnutie REPUBLIKA.

V roku 2023 kandidovala vo voľbách do NR SR na kandidátke SNS a bola zvolená za poslankyňu so ziskom 27 615 prednostných hlasov.[22][13][23]

Ministerka kultúry

Nástup do funkcie

25. októbra 2023 bola Šimkovičová v rámci štvrtej vlády Róberta Fica vymenovaná za ministerku kultúry.[24] Popri výkone ministerskej funkcie Šimkovičová naďalej vystupovala v TV Slovan, čím by mohla porušovať zákon.[25] 8. decembra 2023 bolo oznámené, že prestala byť zamestnankyňou tejto televízie.[15]

Ako ministerka bola Šimkovičová od nástupu do funkcie predmetom veľkej kritiky zo strany opozície i kultúrnej verejnosti. Predstavitelia kultúrnej obce namietali, že Šimkovičová kultúru dlhodobo skôr rozdeľuje než spája. Z Markízy musela totiž odísť pre príspevky proti utečencom v čase migračnej krízy a „LGBT a gender ideológiu“ už v minulosti označila za „to najzvrátenejšie zo zvráteného, čo [...] prináša tzv. liberálna demokracia“. Odmietaná bola aj pre chýbajúcu odbornosť a nedostatočnú manažérsku kvalifikáciu.[26] Po nástupe do funkcie bola čoskoro kritizovaná za snahu ovládnuť slovenskú kultúru, šikanovanie ľudí z kultúrnej a umeleckej komunity, ako aj za ďalšie nenávistné prejavy voči menšinám. Pre spôsob jej riadenia ministerstva kultúry bola opakovane nazvaná „ministerkou nekultúry“[5][6][7][8]. Niektorí kritici tvrdia, že „skutočným ministrom kultúry“ nie je Martina Šimkovičová, ale známy konšpirátor a generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry Lukáš Machala.[27]

Už krátko po vzniku novej vlády Róberta Fica vznikla petícia za Šimkovičovej odvolanie, ktorú podpísalo takmer 190 000 ľudí, teda viac, než dostala Slovenská národná strana, na ktorej kandidátnej listine Šimkovičová figurovala[28], a čo bolo doposiaľ najviac v histórii slovenských online petícií.[29] Ministerka na petíciu politicky nereagovala a naopak podala trestné oznámenie pre podozrenie, že výzva bola zmanipulovaná a podpisy falošné. Prokuratúra trestné stíhanie najprv zastavila, no koncom júla 2024 polícia vo veci opätovne predvolala na výsluch jednu z iniciátoriek výzvy na odstúpenie ministerky kultúry, pedagogičku a výtvarníčku Ilonu Németh.[28]

Opozícia sa Šimkovičovú pokúsila odvolať, no neuspela. Návrh na vyslovenie nedôvery ministerke predložili opoziční poslanci vo februári 2024, no hlasovanie prišlo na rad až v máji. Za vyslovenie nedôvery bolo 64 z 142 prítomných poslancov a ministerka tak zotrvala vo funkcii.[29] V prieskume agentúry FOCUS na prelome marca a apríla 2024 jej vyslovilo nedôveru 65% opýtaných ľudí.[30]

Reforma Fondu na podporu umenia

Šimkovičová bola kritizovaná aj za reformu fondov, ktoré rozhodujú o financovaní kultúry.[8] Reformu Fondu na podporu umenia (FPU) odsúdilo 130 odborníkov, teda takmer polovica členstva komisií fondu, ktorí pohrozili, že ak by bol návrh zákona prešiel v navrhovanom znení, neboli by pokračovali vo vykonávaní svojich funkcií.[30] Reforma fondu nakoniec prešla. O poskytovaní peňazí tak má do budúcna rozhodovať rada fondu a stanoviská odborných komisií majú byť len poradné a nezáväzné. Väčšinu členov rady (7/13) menuje minister kultúry. Podobne väčšinu členov vymenováva predstaviteľ ministerstva aj pri dozornej komisii. Pri výbere šéfov galérií a múzeí už po novom nie je povinné verejné vypočutie a štatutárov bude môcť minister odvolať bez uvedenia dôvodu. Rezort kultúry bude po novom tiež vydávať štandardy múzeí a galérií.[31] Tieto reformy teda značne posilnili pozíciu ministerstva kultúry pri určovaní, ktoré projekty získajú podporu a znížili transparentnosť menovania a odvolávania z vedúcich pozícií rôznych inštitúcií. Z komisií Fondu na podporu umenia následne odišlo v krátkom čase viac ako 20 odborníkov a odborníčok.[32][33] V auguste 2024 odvolala Šimkovičová troch členov Rady Fondu na podporu umenia.[34]

Nenávistné prejavy, diskriminácia a dezinformácie

Šimkovičová býva pravidelne kritizovaná za homofóbne výroky a priamu diskrimináciu neziskových organizácií, ktoré podporujú LGBTI+ komunitu. Organizáciám nejakým spôsobom spojeným s LGBTI+ osobnosťami sa napríklad vyhrážala, že nedostanú žiadne financie.[8] Slovenská kultúra má byť podľa Šimkovičovej slovenská a nemá sa miešať so žiadnou inou kultúrou.[35][36] Opakovane sa vyhradzuje proti akýmkoľvek náznakom LGBT tematiky v umení. Kritizovala napríklad dielo maliara Andreja Dúbravského v priestoroch Slovenského rozhlasu, na ktorom sú zobrazení dvaja bozkávajúci sa muži.[12] Chcela si tiež predvolať herca SND Ľuboša Kostelného a žiadať od neho vysvetlenie jeho kritických vyjadrení na jej osobu v rámci predstavenia, kde predstavoval homosexuála.[37]

V júli 2024 sa Šimkovičová vyjadrila, že Európa vymiera a v dôsledku pretlaku LGBT sa nerodia sa nové deti. Budúcnosť podľa nej vedia tvoriť heterosexuáli. Dodala, že zvláštne je, že pri „bielej rase“. Podľa odborníkov sa tieto vyjadrenia podobajú na neonacistickú konšpiračnú teóriu o „veľkej výmene“ (takzvanú Great Replacement theory). Podľa politológa Tomáša Nociara sú Šimkovičovej výroky príkladom klasickej krajne pravicovej rétoriky, ktorá vychádza z kultúrneho pesimizmu, teda z presvedčenia o pretrvávajúcom spoločenskom úpadku, ktoré delí ľudí na domácich a cudzích, normálnych a deviantných.[11] Inštitút ľudských práv podal na Šimkovičovú trestné oznámenie pre podozrenie z rasizmu a antisemitizmu.[38]

Šimkovičová býva spájaná s dezinformačným prostredím.[9][11] Po nástupe do funkcie stopla financie na boj proti dezinformáciám.[12] Šéfom služobného úradu Šimkovičovej ministerstva kultúry sa stal konšpiračný teoretik Lukáš Machala, podľa ktorého by priestor vo verejnoprávnej televízii mali dostať aj spochybňovači základných faktov, ako napríklad faktu, že Zem má tvar podobný guli.[39][40]

Zahraničné vzťahy

V marci 2022, týždeň po začatí ruskej invázie na Ukrajinu, bol z podnetu vtedajšej ministerky kultúry, Natálie Milanovej (OĽaNO). vydaný príkaz, ktorým sa zavrhla akákoľvek komunikácia a spolupráca s Ruskom a Bieloruskom, ktoré Rusku povolilo prechod a útok na ukrajinské územie zo svojho územia. Šimkovičová zakázanú komunikáciu a spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom v januári 2024 obnovila. Podľa Šimkovičovej sú „Vo svete sú desiatky vojnových konfliktov a podľa nášho názoru by naň nemali doplácať umelci a kultúra.“[41]

Čistky v kultúrnych inštitúciách

V inštitúciách slovenského kultúrneho života spustila Šimkovičová personálne čistky, v rámci ktorých začala odvolávať dlhodobých predstaviteľov na vedúcich pozíciách. V marci 2024 odvolala z funkcie riaditeľku Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana, Zuzanu Liptákovú a generálnu riaditeľku Slovenskej národnej knižnice v Martine, Katarínu Krištofovú.[42][43] Nové výberové konania na obsadenie uvoľnených pozícií boli časťou spoločnosti kritizované ako netransparentné: novou riaditeľkou Bibiany sa napríklad bez verejného vypočutia stala Šimkovičovej priateľka Petra Flach.[44][45]

Odstránenie Ľuboša Machaja z pozície riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska a získanie vplyvu nad verejnoprávnym médiom bolo jedným z komunikovaných motívov značne kritizovaného zrušenia Rozhlasu a televízie Slovenska a jej nahradenia Slovenskou televíziou a rozhlasom. Podobne ako RTVS čelili politickému tlaku aj ostatné televízne médiá na Slovensku, ktoré napríklad postupne obmedzili politické diskusné relácie.[46][47][48] V nadväznosti na uvedené procesy vyjadrila Európska komisia obavy, že na Slovensku môže po uskutočnených reformách existovať politický tlak na to, čo budú médiá vysielať.[49] Samotná Šimkovičová kritizovala viaceré relácie, ako napríklad Večera s Havranom či reláciu Do kríža, ktoré podľa nej nemajú v doterajšom režime budúcnosť.[50][51] Do Rady STVR boli dosadení ľudia z ministerstva a v priebehu leta muselo STVR opustiť viacero nepohodlných vedúcich zamestnancov.[52] V júni 2024 sa poslanec SNS Roman Michelko nechal na dezinformačnom portáli InfoVojna počuť, že STVR čoskoro opustia moderátori Marta Jančkárová a Marek Makara, čo sa nakoniec v auguste aj naplnilo.[53] Český rozhlas (tradičný partner Slovenského rozhlasu) prerušil po organizačných zmenách so slovenským rozhlasom spoluprácu z dôvodu obáv, že sa vedenie aj program novovzniknutej STVR dostane pod politický vplyv.[54]

S odvolávaním riaditeľov kultúrnych inštitúcií pokračovala Šimkovičová aj v auguste 2024, keď najprv odvolala generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla, Mateja Drličku a následne aj dlhodobú riaditeľku Slovenskej národnej galérie, Alexandru Kusú.[55][56] Podľa Šimkovičovej je odvolávanie po príchode novej vlády bežná prax a všetko uskutočnila v súlade so zákonom.[57] V nadväznosti na uvedené odvolávania vzniklo viacero iniciatív kritizujúcich konanie ministerstva kultúry. Martinom Šútovcom, Zuzanou Fialovou a Richardom Stankem a Michalom Hvoreckým bola 6. augusta 2024 spustená ďalšia petícia za odvolanie Šimkovičovej z funkcie ministerky, s názvom Na obranu kultúry, ktorú v priebehu jedného dňa podpísalo viac ako 50 000 ľudí[29][58] a v priebehu týždňa okolo 180 000.[59] 12. a 13. augusta 2024 sa v Bratislave na Námestí SNP uskutočnili dva dni po sebe protesty proti ministerke jej reformám. Protesty organizovali strany Progresívne Slovensko a Sloboda a Solidarita, no vystupujúci rečníci pochádzali z nestraníckeho prostredia, boli nimi najmä predstavitelia kultúry. Podľa odhadov polície sa prvého protestu zúčastnilo okolo 9 000 protestujúcich.[60][61] a druhého protestu sa podľa odhadov organizátorov zúčastnilo 18 000 účastníkov.[62][63] Pracovníci v kultúre sa zároveň 12. augusta 2024 v Slovenskom národnom divadle dohodli na vytvorení štrajkového výboru.[64] Na dianie v kultúre a pôsobenie ministerky Martiny Šimkovičovej reagovali aj bývalí ministri kultúry z celého politického spektra: Marek Maďarič, Milan Kňažko, Rudolf Chmel, Silvia Hroncová a Ladislav Snopko, ktorí odmietli kroky, ktorými sa podľa nich ministerka kultúry, „snaží znormalizovať kultúru, ponižuje jej zahraničnopolitický význam, devastuje kontinuitu, degraduje odbornosť, zastrašuje jednotlivcov, manipuluje a falošne rozdeľuje spoločnosť na normálnych a nenormálnych“[65]. Podporný list slovenským umelcom poslali aj ich českí kolegovia z divadla, ktorí vyzvali aj k pomoci postihovaným slovenským umelcom a vyzvali na založenie Česko-slovenského kultúrneho fondu.[66] Odvolanej generálnej riaditeľky Alexandry Kusej sa zase v liste adresovanom Martine Šimkovičovej zastalo vyše 150 zástupcov významných európskych múzeí, umeleckých organizácií, univerzít a umelcov.[67]

Šimkovičová sa v nadväznosti na kritiku opakovane označila za obeť týrania a spolu s Lukášom Machalom sa voči kritikom začali rázne vyhradzovať a vyhrážať sa, že proti komikom a kritikom, ktorí ich hanlivo označujú, právne zakročia.[68]

Osobný život

Z prvého manželstva má Šimkovičová dcéru Petru (1990). V roku 2005 sa znova vydala za automobilového pretekára Igora Šimkoviča, s ktorým sa jej ešte v roku 2003 narodil syn Marko. V roku 2013 sa narodila dcéra Sofia. Rozviedli sa v roku 2019, po tom čo sa dohodli na predaji spoločnej vily v rakúskom Prellenkirchene. Okolo roku 2020 sa presťahovala do Kittsee, kde si vtedy kúpila menší dom.[69][70] V auguste 2024 sa slovenská ministerka kultúry na tlačovej konferencii posťažovala, že ju novinári „vyštvali“ z jej domova v Rakúsku a bola nútená hľadať si nový domov na Slovensku.[71]

Referencie

  1. ↑ Mgr. PaedDr. Martina Šimkovičová [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Martina Bartošiková (Bučuričová). In: Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Martina Šimkovičová (Bučuričová). In: Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  4. ↑ Voľby do NR SR 2023: Prednostné hlasy pre kandidátov na poslancov [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2023-10-01. Dostupné online.
  5. ↑ a b Juraj Krupa: Ministerka nekultúry chce zaviesť nejakú národnú kultúru čo sú drevenice bryndza a nič viac. Štandard (Bratislava: DENNÍK ŠTANDARD), 11.2. o 11:19. Dostupné online [cit. 2024-08-07].
  6. ↑ a b PLAVÁKOVÁ, Lucia. Ministerka nekultúry a netolerancie. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-01-29. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1339-844X.
  7. ↑ a b HRACHOVSKÝ, Anton. Stvorila ministerstvo nekultúry a klamstva. Sama šíri dezinformácie, vraví mladá Vietnamka o Šimkovičovej. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-02-08. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1335-4418.
  8. ↑ a b c d HENČEKOVÁ, Slavomíra. Slavomíra Henčeková: Ministerka nekultúry. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2024-01-26. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1336-653X.
  9. ↑ a b c d KERNOVÁ, Miroslava. Adeptka na ministerku kultúry Martina Šimkovičová je roky nástrojom proruskej dezinfoscény [online]. Bratislava: omediach.com, 2023-10-17, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  10. ↑ a b televiziaslovan.sk (7.7) [online]. Bratislava: Konšpirátori.sk, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  11. ↑ a b c Biela rasa vymiera kvôli LGBTI, tvrdí Martina Šimkovičová. Podobá sa to na neonacistickú konšpiráciu. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 05. aug. 2024 o 05:00. Dostupné online [cit. 2024-08-07].
  12. ↑ a b c PAULOVIČ, Michaela. Ministerka Šimkovičová, nie ste kráľovná kultúry, ale jej slúžka, odkazujú umelci. Žiadajú, aby odstúpila. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-02-05. Dostupné online [cit. 2024-08-07].
  13. ↑ a b c d KYSEĽ, Tomáš. Z Markízy ju vyhodili, Pellegrini s ňou mal problém a médiám sa už teraz vyhráža. Kto je Martina Šimkovičová. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-10-17. Dostupné online [cit. 2023-10-17].
  14. ↑ a b KERNOVÁ, Miroslava. Šimkovičová a jej spolumoderátor z TV Slovan idú do volieb na kandidátke SNS (VIDEO) [online]. Bratislava: omediach.com, 2023-10-17, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  15. ↑ a b Peter Kotlár tvrdí, že s Martinou Šimkovičovou rozviazal v súvislosti s TV Slovan pracovnoprávny vzťah. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-12-08. Dostupné online [cit. 2023-12-09].
  16. ↑ Voľby do NR SR 2016: Zmenené poradie kandidátov po zohľadnení prednostného hlasovania [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2016-03-10. Dostupné online.
  17. ↑ Boris Kollár vylúčil z klubu Sme rodina trojicu poslancov. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2016-06-08. Dostupné online [cit. 2023-10-17]. ISSN 1336-720X.
  18. ↑ Šimkovičová dostala pokutu, v parlamente hlasovala za iného poslanca. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2016-09-22. Dostupné online [cit. 2023-12-08]. ISSN 1336-1996.
  19. ↑ Voľby do Európskeho parlamentu 2019 : Zvolení poslanci Európskeho parlamentu [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2019, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  20. ↑ a b Voľby do NR SR 2020: Zmenené poradie kandidátov po zohľadnení prednostného hlasovania [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2020-03-05. Dostupné online.
  21. ↑ Voľby do NR SR 2020: Zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2020-03-05. Dostupné online.
  22. ↑ Voľby do NR SR 2023: Prednostné hlasy pre kandidátov na poslancov [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2023-10-01. Dostupné online.
  23. ↑ OSVALDOVÁ, Lucia. Kto sú poslanci SNS: lekár, ktorý chce riešiť chemtrails, bývalá hviezda Markízy aj policajný generál, čo nechce byť v NATO. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-10-03. Dostupné online [cit. 2023-10-17]. ISSN 1339-844X.
  24. ↑ Prezidentka SR vymenovala Roberta Fica do funkcie predsedu vlády SR [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, [cit. 2023-12-08]. Dostupné online.
  25. ↑ PS podalo podnet na ministerku Šimkovičovú za účinkovanie v TV Slovan. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-12-07. Dostupné online [cit. 2023-12-08].
  26. ↑ OGURČÁKOVÁ, Jana. Ministerka Šimkovičová? Na kultúre tu nezáleží, môže to byť hocikto, reaguje umelecká obec. Korzár (Košice: Petit Press), 2023-10-21. Dostupné online [cit. 2024-08-07].
  27. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Kostolný, Hanus: Fico riskuje, táto vláda je iná ako jeho predošlé. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-08-10, s. video: 38:45an. Dostupné online [cit. 2024-08-14]. ISSN 1339-844X.
  28. ↑ a b Petícia za odstúpenie Martiny Šimkovičovej je opäť na polícii. Jej iniciátorka znova vypovedala [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-08-06, [cit. 2024-08-07]. Dostupné online.
  29. ↑ a b c Spustili petíciu za odvolanie Šimkovičovej. Už má 50-tisíc podpisov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-08-07. Dostupné online [cit. 2024-08-07].
  30. ↑ a b Hrdá a slušná, nie transsexuálna, hovorí o slovenskej kultúre Fico. Šimkovičová tvrdí, že rezort čelí útokom. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-04-22. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1336-197X.
  31. ↑ O peniazoch z Fondu na podporu umenia už rozhoduje rada pod kontrolou ministerstva. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-08-01. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1335-4418.
  32. ↑ DUDOŇ, Michal. Odišla prvá dvadsiatka. Odborníci odchádzajú z komisií Fondu na podporu umenia. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-08-05. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1335-4418.
  33. ↑ JANEŠÍKOVÁ, Nina. Umelecký fond opúšťajú desiatky odborníkov. Dôvodom je novela z dielne SNS [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-08-01, [cit. 2024-08-07]. Dostupné online.
  34. ↑ Ministerka Martina Šimkovičová odvolala troch členov Rady Fondu na podporu umenia. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-08-13. Dostupné online [cit. 2024-08-14].
  35. ↑ Aký duch zavládne v kultúre: Začneme sa dusiť vo vlastnej malosti?. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-11-06. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1336-197X.
  36. ↑ Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS) povedala, že kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-11-06. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1339-844X.
  37. ↑ Šimkovičová chce predvolať Kostelného za jeho údajné výroky počas predstavenia. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2024-05-09. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1336-653X.
  38. ↑ Šimkovičová čelí trestnému oznámeniu. Podpora rasizmu a antisemitizmu tu nemá miesto, tvrdí Inštitút ľudských práv. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-07-04. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1336-197X.
  39. ↑ Patrí aj názor, že Zem je plochá do vysielania? Podľa L. Machalu áno [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-04-30, [cit. 2024-08-07]. Dostupné online.
  40. ↑ Zem je guľatá, odkázal konšpirátorovi Lukášovi Machalovi aj prvý slovenský kozmonaut. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), akt. 30. apr. 2024 o 19:34. Dostupné online [cit. 2024-08-07].
  41. ↑ MADRO, Peter. Družby, zahraničné cesty aj výmena citlivých informácií. Šimkovičová obnovila kultúrnu spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-01-20. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1336-197X.
  42. ↑ Šimkovičová odvolala riaditeľku Bibiany i Slovenskej národnej knižnice. Škandalózne a netransparentné, reaguje Jaurová. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-03-25. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1336-197X.
  43. ↑ Ministerka kultúry Martina Šimkovičová odvolala riaditeľku Bibiany aj Slovenskej národnej knižnice. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-03-25. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1339-844X.
  44. ↑ Novou riaditeľkou Bibiany je Petra Flach, žije v Kittsee rovnako ako ministerka Šimkovičová. Bratislavské noviny (Bratislava: NIVEL PLUS), 2024-03-26. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1336-362X.
  45. ↑ Petra Flach sa oficiálne stala novou riaditeľkou Bibiany. Na výberovom konaní bola ako jediná [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-08-01, [cit. 2024-08-07]. Dostupné online.
  46. ↑ Ľ. Machaj o zrušení RTVS: Mrzí ma, že poslanci vstúpili do verejnoprávneho priestoru a ukázali, ako si vážia nezávislosť [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-06-21, [cit. 2024-08-07]. Dostupné online.
  47. ↑ OSVALDOVÁ, Lucia; KERN, Miro; ZDÚT, Matúš. Machaj skončí o 10 dní, parlament schválil zrušenie verejnoprávnej RTVS. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-06-20. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1339-844X.
  48. ↑ Koniec RTVS: O Machajov post je záujem, Šimkovičovej návrh chce napadnúť. Krajcera v ňom vyrušujú zmluvy so štátom. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-03-13. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1336-197X.
  49. ↑ Varovanie z Bruselu: Najviac problémov s právnym štátom má Slovensko a Maďarsko. Dostali sme sedem odporúčaní. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2024-07-24. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1336-1996.
  50. ↑ Aktuálne. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1336-720X.
  51. ↑ Šimkovičová má problém aj s reláciou STVR Do Kríža. Vyjadrila sa aj k jej budúcnosti. Štandard (Bratislava: DENNÍK ŠTANDARD), 4.7. o 21:59. Dostupné online [cit. 2024-08-07].
  52. ↑ Zmeny v STVR Končí bývalá šéfka spravodajstva Sámelová, mení sa aj vedenie spravodajskej televízie. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2024-08-14]. ISSN 1336-720X.
  53. ↑ Marek Makara a Marta Jančkárová končia v O 5 minút 12. Odchody z STVR avizujú ďalší. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-08-13. Dostupné online [cit. 2024-08-14].
  54. ↑ KATUŠKA, Michal; HAJČÁKOVÁ, Daniela. Pribúdajú správy od redaktorov STVR o politických tlakoch. Český rozhlas zrušil spoluprácu. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-08-09. Dostupné online [cit. 2024-08-14]. ISSN 1335-4418.
  55. ↑ Po Drličkovi prišla o šéfku aj SNG. Ministerka Šimkovičová odvolala Alexandru Kusú. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-08-07. Dostupné online [cit. 2024-08-07].
  56. ↑ MOČKOVÁ, Jana. Šimkovičová pokračuje: deň po riaditeľovi SND odvolala aj riaditeľku národnej galérie Alexandru Kusú. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-08-07. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1339-844X.
  57. ↑ Šimkovičová a Machala obhajovali odvolávania Už nebývam v Kittsee, oznámila ministerka. Tvrdí, že z Rakúska bola vyštvaná. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2024-08-14]. ISSN 1336-720X.
  58. ↑ Umelci spustili novú petíciu na okamžité odvolanie Šimkovičovej z postu ministerky kultúry. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2024-08-07. Dostupné online [cit. 2024-08-07]. ISSN 1336-653X.
  59. ↑ Na obranu kultúry [online]. peticie.com, [cit. 2024-08-14]. Dostupné online.
  60. ↑ Kultúra sa postavila proti ministerke Šimkovičovej. Jej odchod žiadalo na námestí 9-tisíc ľudí (podcast). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 12. aug. 2024 o 20:06. Dostupné online [cit. 2024-08-14].
  61. ↑ Podľa odhadov polície je na Námestí SNP deväťtisíc protestujúcich. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-08-12. Dostupné online [cit. 2024-08-14]. ISSN 1335-4418.
  62. ↑ Na protest proti vláde prišlo 18-tisíc ľudí. Žiadali odchod Martiny Šimkovičovej a Borisa Suska. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-08-13. Dostupné online [cit. 2024-08-14].
  63. ↑ Pravda. Námestie v Bratislave sa opäť zaplnilo. Tisíce protestujúcich žiadali odchod Suska a Šimkovičovej. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-08-13. Dostupné online [cit. 2024-08-14]. ISSN 1336-197X.
  64. ↑ Odstúpenie Martiny Šimkovičovej žiadali tisíce ľudí. Koalícia je ako predátor v džungli, kritizovala Zuzana Fialová. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 12. aug. 2024 o 19:57. Dostupné online [cit. 2024-08-14].
  65. ↑ Bývalí ministri kultúry podporili protesty proti Martine Šimkovičovej. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-08-13. Dostupné online [cit. 2024-08-14].
  66. ↑ Českí divadelníci vyjadrili znepokojenie nad krokmi slovenského ministerstva kultúry. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-08-12. Dostupné online [cit. 2024-08-14]. ISSN 1339-844X.
  67. ↑ Vyše 150 odborníkov z európskych múzeí, umeleckých organizácií, univerzít a umelcov podpísalo otvorený list Martine Šimkovičovej. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-08-14. Dostupné online [cit. 2024-08-14]. ISSN 1339-844X.
  68. ↑ Martina Šimkovičová a Lukáš Machala tvrdia, že právne zakročia proti komikom a kritikom. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-08-12. Dostupné online [cit. 2024-08-14]. ISSN 1339-844X.
  69. ↑ Krach ďalšieho manželstva! Martinu Šimkovičovú čaká rozvod [online]. Pravda.sk, 2017-12-20, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online.
  70. ↑ Šimkovičová a Remišová v Rakúsku, Taraba v Kanade, Sulík v Austrálii. Majetkové priznania ukázali zahraničné sídla politikov [online]. Pravda.sk, 2023-12-07, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online.
  71. ↑ Martina Šimkovičová a Lukáš Machala sú najlepšou reklamou na kultúru (komentár Martina Behula). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 10. aug. 2024 o 18:00. Dostupné online [cit. 2024-08-14].

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martina_Šimkovičová&oldid=7964505“