Portál:Letectvo/ďalšie vybrané osobnosti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Alberto Santos-Dumont[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/1
Alberto Santos-Dumont portrait.jpg

Alberto Santos-Dumont (* 20. júl 1873 Cabangu – † 23. júl 1932 Guarujá) bol významný letecký priekopník a konštruktér. Zostrojil prvú naozaj ovládateľnú vzducholoď na svete. 12. novembra 1906 uskutočnil prvý overený let lietadla ťažšieho ako vzduch v Európe. Narodil sa a zomrel v Brazílii, prakticky všetky svoje konštrukcie však zrealizoval vo Francúzsku.

Alberto Santos-Dumont sa narodil v brazílskej Palmire, časti dnes pomenovanej po ňom Santos Dumont. Bol najmladším synom kávového plantážnika francúzskeho pôvodu inžiniera Henriqua Dumonta, ktorý zbohatol zavádzaním mechanizácie do pestovania kávovníka. Jeho brazílska matka mala rodné meno de Santos. Alberto navštevoval školu v São Paule, neskôr podľa želania otca banskú školu v Ouro Preto. Javil však záujem najmä o strojárstvo a mechaniku. Hovoril, že v dvanástich rokoch riadil lokomotívu na otcovej kávovej plantáži.

Do Paríža prišiel prvýkrát na radu otca v roku 1893. Tam sa nadchol pre vznikajúci automobilizmus. V roku 1894 sa vrátil do Brazílie aj s trojkolkou na benzínový pohon typu Peugeot.

Louis Blériot[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/2
Louis Bleriot.jpg

Louis Blériot (* 1. júl 1872, Cambrai – † 2. august 1936, Paríž) bol francúzsky vynálezca a letecký konštruktér. Uskutočnil prvý let cez kanál La Manche v lietadle ťažšom ako vzduch.

Narodil sa v Cambrai, vyštudoval inžinierstvo na École Centrale Paris. Záujem o letectvo predviedol v roku 1900, keď postavil svoju vlastnú ornitoptéru, typ lietadla z raných čias letectva, ktoré napodobňovalo vtákov mávaním krídel.

Blériot a jeho spoločník Gabriel Voisin založili továreň na vývoj a výrobu lietadiel Blériot-Voisin Company. V rokoch 1903 - 1906 spoločnosť vyvinula niekoľko typov lietadiel.

Po rokoch, počas ktorých sa zdokonaľoval v umení pilotáže, sa Blériot rozhodol pokúsiť získať cenu tisíc liber, ktorú ponúkal londýnsky denník Daily Mail za úspešný prelet kanálu La Manche. 25. júla 1909 preletel 22 míľ (35 km) z Les Barraques (blízko Calais) do Doveru na svojom lietadle Blériot XI. Let trval 40 minút.

V nasledujúcich rokoch sa z Blériota stal úspešný podnikateľ, ktorý vo svojej firme Société Pour Aviation et ses Derives (známejšej pod akronymom SPAD) vyrobil tisíce lietadiel nasadených štátmi Trojdohody do bojov v 1. svetovej vojne.

Ján Režňák[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/3
Pilot Ján Režňák.jpg

Ján Režňák (* 14. apríl 1919, Jablonica – † 19. september 2007, Martin) bol slovenský stíhací pilot a letecké eso počas druhej svetovej vojny. Dvakrát bol nasadený na východnom fronte proti Sovietskemu zväzu, pričom sa stal najúspešnejším stíhacím pilotom Slovenských vzdušných zbraní a zároveň najúspešnejším slovenským pilotom v druhej svetovej vojne. Oficiálne mu bolo priznaných 32 zostrelov nepriateľských lietadiel.

Ján Režňák sa narodil 14. apríla 1919 v Jablonici (okres Senica) v rodine stolára. Po skončení meštianskej školy sa na dvojročnej pokračovacej škole vyučil elektrotechnikom a na prax nastúpil do Spoločnosti majiteľov hospodárskych strojov v Bratislave. Už v tom čase prejavoval záujem o letectvo a začal dochádzať na letisko Vajnory pri Bratislave do Slovenského aeroklubu. Tu od 21. apríla do 13. augusta 1938 absolvoval základný pilotný výcvik v rámci brannej akcie „1000 nových pilotov“. V školení pokračoval od 20. augusta 1938, po narukovaní do česko-slovenskej armády, v pilotnej škole u Leteckého pluku 3 „Generála-letca M. R. Štefánika“ na letisku v Spišskej Novej Vsi.

Po vzniku Slovenského štátu, v marci 1939, prešiel tento pluk pod armádu Slovenského štátu. Výcvik úspešne ukončil 19. apríla 1939 a potom nasledoval stíhací výcvik v Piešťanoch, ktorý tiež úspešne absolvoval 30. novembra 1939. Ihneď bol povýšený do hodnosti slobodníka a v decembri 1939 pridelený k stíhacej letke 13. Táto letka bola dislokovaná na letisku v Piešťanoch, kde Režňák v tom čase lietal s dvojplošníkmi Avia B.534 a Avia Bk.534. Dňa 30. mája 1940 bol povýšený na desiatnika a 1. októbra toho istého roku na čatníka.

James Doolittle[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/4
James H. Doolittle.jpg

James Harold Doolittle (* 14. december 1896, Alameda – † 27. september 1993, Pebble Beach) bol americký priekopník letectva, počas druhej svetovej vojny sa vyznamenal svojim odvážnym náletom na Tokio.

„Jimmy“, ako ho prezývali, sa narodil v Alamede (Kalifornia) 14. decembra 1896. Už počas jeho štúdia na univerzite v Kalifornii Spojené Štáty vstúpili do prvej svetovej vojny, prihlásil sa ako kadet letectva v armádnom signálnom zbore (nastúpil sem v októbri 1917), prešiel tréningom na škole vojenského letectva. Neskôr slúžil ako inštruktor streľby a vedúci letov. Jeho prvou povinnosťou bola služba v 104. letke na „Kelly Field“ v Texase neskôr v 90. letke pri pohraničnom hliadkovaní v „Eagle Pass“. 24. decembra 1917 sa Doolittle oženil s Josephine E. Danielsovou.

1. júla 1920 dostal riadne poverenie a bol povýšený do hodnosti nadporučíka. Potom začal študovať na škole leteckej mechaniky a rovnako absolvoval viaceré kurzy leteckého inžinierstva.

Otto Smik[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/5
SLIAC genmjr Otto SMIK.jpg

Otto Smik, DFC (* 20. január 1922, Bordžomi – † 28. november 1944, neďaleko Zwolle) bol slovenský stíhací pilot a letecké eso počas druhej svetovej vojny. Stal sa najúspešnejším slovenským pilotom v službách britskej RAF. Oficiálne mu bolo priznaných 11 zostrelov nepriateľských lietadiel. Zahynul 28. novembra 1944 pri útoku na železničnú stanicu v Zwolle.

Otto Smik sa narodil a prvých dvanásť rokov prežil v gruzínskom kúpeľnom meste Bordžomi. Jeho otec Rudolf, ktorý pochádzal z Tisovca, tu padol do zajatia počas prvej svetovej vojny. Oženil sa s dcérou cárskeho dôstojníka židovského pôvodu. Návrat na Slovensko s rodinou mu bol umožnený až roku 1934.

Otto už od detstva prejavoval záujem o letectvo. V roku 1937, ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz (Masarykova letecká liga v Bratislave), kedy absolvoval prvé krátke lety v nízkych výškach. V lete roku 1939 začal lety na Straníku pri Žiline, kde kurz pravdepodobne aj úspešne dokončil.

Napriek svojmu ekonomickému vzdelaniu prijal pôvodne miesto na letisku vo Vajnoroch. Po rozpade Československa a vypuknutí druhej svetovej vojny sa rozhodol pripojiť k zahraničnému odboju.

18. marca 1940, krátko po vzniku Slovenského štátu, Otto Smik ilegálne odišiel zo Slovenska vo veku 18 rokov.

Ivan Nikitovič Kožedub[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/6
Ivan Kozhedub 1.jpg

Ivan Nikitovič Kožedub (ukr. Іван Микитович Кожедуб – Ivan Mykytovyč Kožedub; rus. Иван Никитович Кожедуб – Ivan Nikitovič Kožedub; * 8. jún 1920, Obražijevka – † 8. august 1991, Moskva) bol sovietsky pilot, letecké eso a najúspešnejší spojenecký stíhací pilot druhej svetovej vojny. Bol trojnásobným Hrdinom Sovietskeho zväzu a od roku 1985 bol maršalom letectva.

Narodil sa v rodine roľníka 8. júna 1920 v dedine Obražijevka v Černigovskej gubernii na území vtedajšej Ukrajinskej SSR. Neskôr študoval na strednom chemicko-technologickom učilišti. Navštevoval miestny aeroklub v meste Šostka.

V roku 1940 nastúpil do armády. Absolvoval Čugujevskú leteckú školu a neskôr v nej slúžil ako letecký inštruktor. Po vpáde nacistických vojsk bol spolu s leteckou školou evakuovaný do strednej Ázie. V tejto funkcii lietal na cvičných strojoch U-2 a I-16.

Na front sa mu podarilo dostať až po viacerých žiadostiach. V novembri 1942 bol nakoniec prevelený k 240. stíhaciemu leteckému pluku a 26. marca 1943 sa prvýkrát zúčastnil v rámci Voronežského frontu vzdušných bojov s nepriateľom.

Izidor Kovárik[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/7
Pilot izidor kovarik.png

Izidor „Ižo“ Kovárik (* 29. marec 1917, Kopčany – † 11. júl 1944, neďaleko Zvolena) bol slovenský stíhací pilot a letecké eso počas druhej svetovej vojny. Dvakrát bol nasadený na východnom fronte proti Sovietskemu zväzu, pričom sa stal druhým najúspešnejším stíhacím pilotom Slovenských vzdušných zbraní a zároveň druhým najúspešnejším slovenským pilotom v druhej svetovej vojne. Oficiálne mu bolo priznaných 28 zostrelov nepriateľských lietadiel. Zahynul 11. júla 1944 pri cvičnom lete neďaleko Zvolena.

Izidor Kovárik sa narodil 29. marca 1917 v Kopčanoch (okres Skalica) v rodine tesára. V Kopčanoch vyrastal a vychodil obecnú školu. V apríli 1938 sa prihlásil do brannej akcie „1000 nových pilotov“, v rámci ktorej absolvoval základný pilotný výcvik. Do armády vstúpil v auguste toho istého roku a následne bol poslaný do pilotnej školy v Spišskej Novej Vsi. Dňa 20. novembra 1939 úspešne ukončil štúdium a výcvik ako tretí najlepší v poradí z celkových 29 absolventov, pričom už v decembri bol zaradený ku stíhacej letke 11, ktorá bola vyzbrojená stíhačkami Avia B.534 a velil jej npor. Ivan Haluzický.

Dňa 22. júna 1941 začalo nacistické Nemecko s útokom na Sovietsky zväz. Slovensko sa spolu s ďalšími spojencami Nemecka k útoku pripojilo, a tak sa slovenské jednotky v júli 1941 presunuli na Ukrajinu.

Lidija Vladimirovna Litviaková[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/8
Lydia Litvyak.JPG

Lidija Vladimirovna Litviaková (rus. Лидия Владимировна Литвяк – Lidija Vladimirovna Litviak; * 18. august 1921, Moskva – † 1. august 1943, neďaleko samoty Koževňa (pri obci Dmitrovka)) bola sovietska stíhacia pilotka. Bola najúspešnejším a dodnes neprekonaným ženským leteckým esom. Počas druhej svetovej vojny zostrelila najmenej 12 nepriateľských lietadiel.

Narodila sa v Moskve. Od mlada ju priťahovalo letectvo, a tak od 14 rokov chodila do aeroklubu. V 15 rokoch už po prvýkrát sama pilotovala lietadlo. Po skončení Chersonskej leteckej školy pracovala v Kalininskom aeroklube. V tomto období vyškolila 45 letcov. V roku 1937 sovietske štátne orgány zatkli a popravili Litviakovej otca.

Po napadnutí Sovietskeho zväzu v lete 1941 požiadala o vstup do letectva, čo ale kompetentné orgány odmietli, kvôli jej údajnej neskúsenosti. Sovietske letectvo bolo pritom v tom čase nútené nasadzovať množstvo neskúsených pilotov, ktorí mali odlietaných iba niekoľko letových hodín. Jej žiadosti bolo vyhovené až v roku 1942, potom, čo si do letového denníka pripísala navyše 100 letových hodín.

Otto Lilienthal[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/9
Otto-lilienthal.jpg

Otto Lilienthal (* 23. máj 1848, Anklam – † 10. august 1896, Berlín) bol významný nemecký priekopník letectva. Postavil veľké množstvo klzákov, ktoré na rozdiel od prác jeho predchodcov boli plne ovládateľné. Taktiež zostrojil (samozrejme pre účely leteckých pokusov) bezpečný ľahký trubkový parný kotol, ktorý mu zabezpečil dostatok financií a priestor pre pokusy s modelmi lietadiel a klzákmi. Spôsobom ovládania svojich klzákov sa stal otcom závesného lietania. Do svojej smrti na následky zranenia po páde klzáku vykonal okolo 2000 letov.

Otto Lilienthal sa narodil v roku 1848 v Anklame (Meklenbursko-Predpomoransko) synovi tkáča Gustáva Lilienthala. Otec však vo veku 36 rokov zomrel a rodina ostala bez prostriedkov. Matka však vďaka krásnemu hlasu rodinu uživila. Zhodou náhod sa dostala do drážďanskej a neskôr aj do berlínskej opery. Po finančnom zabezpečení sa rodina vrátila do Anklamu, kde si matka otvorila módny salón.

Otto spolu s bratom Gustavom žili v dobe plnej technických noviniek, a obaja sa rozhodli pre štúdium na technických školách. Otto po ukončení priemyslovej školy v Postupime nastúpil v roku 1867 na priemyslovú akadémiu. Počas prvých prázdnin spolu s Gustávom postavili druhý model stroja ťakšieho ako vzduch (prvý vznikol už pred nástupom na akadémiu).

Andrej Nikolajevič Tupolev[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/10
А.Н. Туполев 1944.jpg

Andrej Nikolajevič Tupolev (rus. Андрей Николаевич Туполев; * 10. november 1888, Pustomazovo – † 23. december 1972, Moskva) bol sovietsky, resp. ruský letecký konštruktér.

Tupolev sa narodil v obci Pustomazovo blízko mesta Kimry v Tverskom okrese v Rusku. Študoval na gymnáziu v meste Tver, kde zmaturoval v roku 1908. Následne pokračoval v štúdiu na Cárskej Moskovskej technickej škole a Inštitúte železničného inžinierstva. Od roku 1909 zároveň študoval aerodynamiku pod vedením ruského pioniera letectva N.J. Žukovského a účastnil sa na stavbe vtedy najväčšieho aerodynamického tunela na svete v aerodynamickom laboratóriu technickej školy.

V roku 1911 bol obvinený z účasti na revolučných udalostiach a zatknutý. Bol však prepustený na podmienku, že zostane v Pustomazove a školu smel navštevovať až od roku 1914. Štúdium dokončil v roku 1918 po obhájení práce o vývoji hydroplánov, získal titul inžinier-mechanik. V roku 1920 bola Cárska Moskovská technická škola premenovaná na Moskovskú vysokú technickú školu a Tupolev tu vyučoval základy aerodynamických výpočtov.

Gerhard Barkhorn[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/11
5-Luftwaffe-pilot-Major-Gerhard-Barkhorn-01.jpg

Gerhard „Gerd“ Barkhorn (* 20. marec 1919, Königsberg – † 8. január 1983, Frechen) bol nemecký stíhací pilot počas druhej svetovej vojny, letecké eso, druhý najúspešnejší stíhací pilot histórie s 301 potvrdenými zostrelmi.

Do radov Luftwaffe vstúpil v roku 1937. Výcvik ukončil v roku 1939. Zúčastnil sa bojov nad Francúzskom v máji 1940 aj bitky o Britániu v lete a na jeseň toho istého roku ako príslušník JG 2. Lietal na stroji Messerschmitt Bf 109E. V tomto období nedosiahol žiadne vzdušné víťazstvo. 1. augusta 1940 bol prevelený k JG 52. 29. októbra 1940 bol nad Kanálom zostrelený.

JG 52 bola v lete 1941 presunutá na novovytvorený východný front. Prvé vzdušné víťazstvo dosiahol 2. júla 1941, keď zostrelil bombardér DB-3 pri svojej 120. misii. Do novembra zostrelil celkovo 10 nepriateľských lietadiel a bol 11. novembra 1941 povýšený do hodnosti Oberleutnant. V úspechoch pokračoval aj v nasledujúcom roku, 19. júla 1942 dosiahol štatút leteckého esa po tom, čo v priebehu jediného dňa zostrelil so svojim Bf 109F 6 sovietskych lietadiel. V priebehu júla sa mu podarilo zostreliť 30 lietadiel. Do 19. decembra jeho skóre vzrástlo na 100 vzdušných víťazstiev. Medzi inými je mu pripisovaný zostrel Hrdinu Sovietskeho zväzu, poručíka Vasilieva. Dňa 11. januára 1943 boli Barkhornovi k Rytierskemu krížu udelené Dubové listy.

Charles Lindbergh[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/12
LindberghStLouis.jpg

Charles Augustus Lindbergh, ml. (* 4. február 1902, Detroit – † 26. august 1974, Kipahulu), známy tiež ako Lucky Lindy alebo Osamelý orol, bol americký pilot, známy predovšetkým prvým sólovým preletom Atlantického oceánu v roku 1927 na lietadle Ryan NYP, ktoré pomenoval Spirit of St. Louis. Neskôr sa angažoval na strane izolacionistov, ktorí odmietali vstup USA do druhej svetovej vojny.

Lindbergh sa narodil v Detroite v štáte Michigan ako syn švédskych prisťahovalcov. Vyrastal v Little Falls v Minnesote. Jeho otec bol právnik a neskôr kongresman (bojujúci proti vstupu USA do Prvej svetovej vojny), jeho matka bola učiteľka chémie. Od mladosti prejavoval záujem o techniku a stroje, najmä lietadlá. V roku 1922 po ukončení štúdia strojného inžinierstva sa pripojil k výcviku pilotov a mechanikov v spoločnosti Nebraska Aircraft. Kúpil si tiež svoje prvé vlastné lietadlo - Curtiss JN4 z prebytočných zásob armády po Prvej svetovej vojne, a začal sa s ním venovať vtedy populárnemu kaskadérstvu.

Hirojoši Nišizawa[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/13
Nisizawa Hiroyosi.jpg

Hirojoši Nišizawa (jap. 西澤 広義Nišizawa Hirojoši; * 27. januára 1920, Ogawa – † 26. október 1944, Mindoro) bol japonský námorný pilot a letecké eso japonského cisárskeho námorného letectva počas druhej svetovej vojny.

Presné údaje o počte jeho vzdušných víťazstiev je dnes ťažké určiť. Najúspešnejším japonským stíhacím pilotom v druhej svetovej vojne bol pravdepodobne Tecuzó Iwamoto alebo Hirojoši Nišizawa. Údaje, ktoré zhromažďoval Nišizawov veliteľ Okamoto, hovoria o 87 zostreloch, Nišizawa písal v liste rodičom o 147 zostreloch a americký výskumný výbor odhaduje počet zničených lietadiel na 190. Väčšina zdrojov hovorí o 87 vzdušných víťazstvách.

Hirojoši Nišizawa sa narodil 27. januára 1920 v malej horskej dedinke Ogawa v prefektúre Nagano ako piaty syn riaditeľa miestneho pivovaru na saké. Po úspešnom ukončení štúdia pracoval v textilnej továrni. Raz si cestou z práce všimol farebný plagát, ktorý lákal dobrovoľníkov k vstupu do japonského letectva. Napriek tomu, že Nišizawa nebol nijako zdatný muž, bol v júni 1936 prijatý a stal sa jedným zo študentov 7. Otsu.

Michail Leontievič Miľ[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/14
Rus Stamp-Mil-1.jpg

Michail Leontievič Miľ (rus. Михаил Леонтьевич Миль; * 22. november 1909, Irkutsk – † 31. január 1970, Moskva) bol zakladateľ a hlavný konštruktér sovietskej konštrukčnej kancelárie Miľ (továrenský prefix Mi), celosvetovo preslávenej najmä výrobou vrtuľníkov.

Michail Leontievič Miľ sa narodil v Irkutsku v židovskej rodine strednej triedy. Jeho otec bol zamestnancom Transsibírskej magistrály, matka bola zubárka. Mladý Miľ získal vo veku 12 rokov svoju prvú cenu za model klzáku. V roku 1926 bol prijatý na Sibírsky technologický inštitút v Tomsku (rus. Сибирский технологический институт). Tu však nemohol študovať odbor letectvo, a tak prestúpil v roku 1928 na Donský polytechnický inštitút v Novočerkassku, kde sa mohol venovať štúdiu aviatiky. Oženil sa so spolužiačkou P. G. Rudenkovou a mal s ňou štyri dcéry a jedného syna.

V roku 1929 začal pracovať Nikolaj Iľjič Kamov spoločne s Nikolajom Kirilovičom Skržinským na projekte autogíry s kĺbovým rotorom KASKR-1 (skratka KAmov-SKRžinskij).

Lawrence Hargrave[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/15
Hargrave c1890 250@72dpi.jpg

Lawrence Hargrave (* 29. január 1850, Londýn – † 6. júl 1915, Sydney) bol austrálsky letecký priekopník a astronóm. Vytvoril konštrukčné prvky dôležité pre úspešné vyriešenie problému lietania  – krabicový (komorový) drak, krídlo so zakriveným profilom a hrubou nábežnou hranu krídla.

Narodil sa v londýnskej časti Greenwich. V roku 1872 odišiel do Austrálie hľadať zlato, ale loď ktorou cestoval stroskotala pri pobreží Queenslandu. Po prieskume okolia Port Moresby (Papua-Nová Guinea) v polovici 70-tých rokov 19.storočia sa usadil v Sydney. Čoskoro sa stal členom Royal Society of New South Wells. V roku 1878 sa stal asistentom astronomického observatória v Sydney, kde ostal až do roku 1883 kedy odišiel na odpočinok a zvyšok života venoval riešeniu otázok spojených s lietaním.

V priebehu 80-tych rokov a začiatkom 90-tych rokov 19. storočia Hargrave experimentoval so sedemnástimi jednoplošnými modelmi s rôznym pohonom (použil hodinový strojček, kaučukové zväzky, motor na stlačený vzduch, či parný stroj).

Gerhard Fieseler[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/16
Bundesarchiv Bild 183-H1020-0500-003, Berlin-Tempelhof, Gerhard Fieseler, Vera v. Bissing.jpg

Gerhard Fieseler (* 15. apríl 1896, Glesch – † 1. september 1987, Kassel) bol nemecký stíhací pilot, letecké eso v prvej svetovej vojne, majster sveta v leteckej akrobacii, konštruktér a výrobca lietadiel.

Fieseler sa narodil v meste Glesch (dnes časť mesta Bergheim) v Severnom Porýni-Vestfálsku ako syn tlačiara Augusta Fieselera a Kathariny Fieselerovej z Koblenzu. Od svojich šiestich rokov pomáhal v otcovej tlačiarni v Bonne. V mladosti sa vďaka záujmu o techniku venoval stavbe modelov lietadiel.

Na začiatku prvej svetovej vojny vstúpil dobrovoľne k Fliegerabteilung v Berlíne-Johannisthale. Vďaka nedostatku pilotov a vtedajšiemu nariadeniu sa zaradil do leteckého výcviku. Po nehode, ktorá sa stala pri výcviku sa ťažko zranil a z nemocnice ho prepustili až vo februári 1916, potom pôsobil ako pozorovací pilot. V októbri 1916 Fieselera pridelili k Fliegerabteilung 243 a neskôr bol prevelený k Fliegerabteilung 43. Nasledovalo preškolenie na jednomiestne lietadla a v máji 1917 presun na macedónsky front k Jaste 25, kde dosiahol Fieseler 20. augusta 1917 svoje prvé víťazstvo vo vzdušnom súboji. Južne od obce Prilip zostrelil nepriateľský Nieuport 17; do konca vojny pridal ešte 18 ďalších víťazstiev. Bol vyznamenaný Zlatým záslužným krížom a Železným krížom 1914 druhej a prvej triedy.

Po skončení vojny sa vrátil do tlačiarne, ale túžil vrátiť sa k lietaniu. Kvôli podmienkam z Versailles však nebolo letectvo vo Weimarskej republike povolené až do roku 1922.

Douglas Bader[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/17
Douglas Bader headshot.jpg

Douglas Robert Steuart Bader CBE, DSO, DFC (* 10. február 1910, Londýn – † 5. september 1982, Londýn) bol britský stíhací pilot.

Preslávil sa počas druhej svetovej vojny ako stíhacie eso RAF. Zostrelil 20 nepriateľských lietadiel ďalšie 4 štyri zostrelil v spolupráci; šesť pravdepodobných zostrelov a jeden pravdepodobný spoločný zostrel. Okrem toho v boji poškodil 11 nepriateľských lietadiel.

V Spojenom kráľovstve sa tešil veľkej obľube. V roku 2002 bol napríklad zvolený 47. najväčším Britom histórie – prispel aj mimoriadny osobný príbeh, lebo Bader prišiel pri havárii roku 1931 o obidve nohy a ako prvý známy takto postihnutý vojenský pilot sa vrátil k aktívnej službe. Podobným prípadom bol napr. sovietsky letec A. M. Maresiev.

Na začiatku vojny slúžil v 19. peruti, neskôr bol menovaný do funkcie veliteľa 222. perute RAF. Od 24. marca do 9. augusta 1941, Bader absolvoval nad Francúzskom 62 bojových misií typu „sweep“. 9. augusta 1941, bol na svojom stroji Supermarine Spitfire Mk VA so sériovým číslom W3185 a označením D-B v priebehu letu nad Nemcami okupovaným sektorom Francúzska v oblasti Abbeville resp. Wissan.

Antoine de Saint-Exupéry[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/18
11exupery-inline1-500.jpg

Antoine Marie Roger de Saint-Exupéry (* 29. jún 1900, Lyon – † 31. júl 1944, južne od Marseille) bol francúzsky spisovateľ, letec, často je považovaný tiež za filozofa. Medzi jeho najznámejšie diela patria Zem ľudí, Citadela alebo Malý princ.

Gróf Jean de Saint-Exupéry (1863 – 1904), bol inšpektorom poisťovne v Lyone, kde sa zoznámil s Marie de Fonscolombe (1875 – 1972). Vzali sa v roku 1896. Po narodení dvoch dcér sa im v Lyone 29. júna 1900 narodil syn Antoine. O dva roky neskôr mu pribudol brat Francois. Krátko pred narodením tretej dcéry Gabrielle Jean de Saint-Exupéry, Antoinov otec, náhle zomrel na mozgovú porážku.

Matka sa snažila, aby deti mali šťastné detstvo, preto trávili časť roka na zámku jej rodičov, časť u jej pratety na zámku Saint-Maurice-de-Remens. Rozľahlý park tunajšieho zámku sa vryl všetkým deťom hlboko do pamäti, na šťastné chvíle tu prežité spomínal Antoine celý život. Mal veľmi rád svoju matku, po celý život mu bola útočiskom. V rodine mu hovorili „Kráľ Slniečko“, pre jeho modré oči a blonďavé vlasy.

Rodina sa roku 1909 odsťahovala do Mansu k starému otcovi de Fonscolombe, kde Antoine nastúpil s bratom do jezuitskej internátnej školy. Už v detstve písal Antoine básne, zaoberal sa aj „vynaliezaním“ a obdivoval pilotov lietajúcich na prvých prototypoch lietadiel.

František Hanovec[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/19
František Hanovec.jpg

František Hanovec (* 13. marec 1916, Bánová – † 14. apríl 2001, Žilina) bol pilot Slovenských vzdušných zbraní v druhej svetovej vojne a letecké eso. Ako letec sa zúčastnil bojov s Maďarskom, útoku na Poľsko, bol nasadený na východnom fronte proti Sovietskemu zväzu a koncom vojny bojoval proti Nemecku v povstaní. Stal sa nositeľom desiatich vyznamenaní - štyroch slovenských, dvoch nemeckých, jedného rumunského a troch česko-slovenských.

František Hanovec sa narodil v obci Bánová pri Žiline v chudobnej robotníckej rodine. Štúdium na gymnáziu v Malackách nedokončil. Prihlásil sa dobrovoľne k letectvu a po ukončení školy v Prostějove v júli 1936 narukoval do čs. armády. Bol premiestnený k 3. leteckému pluku v Košiciach kde lietal na pozorovacích lietadlách Letov Š.328. 1. januára 1938, v období zvýšeného medzinárodného napätia, pol prevelený k výhradne stíhaciemu útvaru, Leteckému pluku 4 v Hradci Králové. Na Slovensko sa vrátil s hodnosťou čatár v máji 1938 keď pol pridelený k 45. letke v Piešťanoch, ktorá bola vyzbrojená Aviami B.534. Počas mobilizácie letka pôsobila na viacerých poľných letiskách na Morave a na východnom Slovensku. Po vzniku Slovenského štátu sa František Hanovec dostal na letisko v Spišskej Novej Vsi kde sa zúčastnil bojov pri pohraničnom konflikte s Maďarskom.

Richard Ira Bong[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/20
Richard Bong photo portrait head and shoulders.jpg

Richard Ira Bong (* 24. september 1920, Superior –  † 6. august 1945, Los Angeles) bol americký letec a najúspešnejšie letecké eso amerického letectva, ktorý počas 2. svetovej vojny zostrelil 40 japonských lietadiel. Za svoje úspechy bol roku 1944 ocenený najvyšším americkým vyznamenaním Medal of Honor.

Bong vyrastal na farme neďaleko mesta Poplar vo Wisconsine. Od malička sa zaujímal o letectvo, staval aj modely lietadiel. Na univerzite vo Wisconsine študoval od roku 1938 pedagogiku. Počas štúdia začal navštevovať civliný letecký kurz. V roku 1941 sa zapísal do United States Army Air Corps ako kadet. Už počas výcviku v severnej Kalifornii sa ukázalo, že je schopný letec. Po skončení výcviku mu bola udelená 9. januára 1942 hodnosť nadporučíka. Následne sa stal inštruktorom leteckej streľby. Stal sa známy svojimi akrobatickými kúskami so svojim P-38 aplikoval prvky vyššej pilotáže v blízkosti mosta Golden Gate Bridge, za čo bol neskôr pokarhaný veliteľom 4. leteckej armády generálmajorom Kenneym.

Neskôr sa dostal k 49. stíhacej peruti, 14. stíhacej skupiny na Hamilton Field v Kalifornii.

Alexej Petrovič Maresiev[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/21
Alexey Maresyev 1940s.jpg

Alexej Petrovič Maresiev (rus. Алексе́й Петро́вич Маре́сьев; * 20. máj, 1916, Kamyšin – † 19. máj 2001, Moskva) bol sovietsky letec ruskej národnosti, letecké eso z čias druhej svetovej vojny. Jeho životný príbeh sa stal námetom novely Borisa Polevoja Príbeh ozajstného človeka (rus. Повесть о настоящем человеке), kde vystupuje pod zmeneným menom Meresjev, a dočkal sa osemdesiatich sovietskych a štyridsiatichdeviatich cudzojazyčných vydaní a bol sfilmovaný roku 1948.

Maresiev sa narodil 20. mája 1916 v Kamyšine v Saratovskej gubernii. Bol ruskej národnosti. Vyučil sa za kovoobrábača a roku 1934 ho miestny Komsomol poslal budovať Komsomoľsk na Amure, kde sa stal členom aeroklubu. Do Červenej armády vstúpil v roku 1937.

V roku 1940 absolvoval leteckú vojenskú školu A. Servova s hodnosťou podporučíka a v auguste 1941 začal pôsobiť ako stíhací pilot na juhozápadnom fronte. Bojový krst absolvoval 23. augusta v oblasti Krivého Rogu. Mal na svojom konte štyri zostrelené nacistické lietadla, keď bol sám v marci 1942 neďaleko mesta Staraja Rusa v Demianskom kotli zostrelený.

Saburó Sakai[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/22
Lentaja.jpg

Saburó Sakai (jap. 坂井 三郎Sakai Saburó; * 26. august 1916, Nišijoka – † 22. september 2000, Acugi) bol japonský námorný pilot a letecké eso japonského cisárskeho námorného letectva počas druhej svetovej vojny.

Saburó Sakai sa narodil 26. augusta 1916 v dedine Nišijoka (prefektúra Saga) v chudobnej roľníckej rodine. Rodina Sakai mala samurajský pôvod a patrila medzi najchudobnejšie v celej dedine. Mladý Saburó Sakai odišiel v roku 1929 študovať do Tokia, kde býval u svojho strýka, ktorý mu poskytol prostriedky na ďalšie štúdium. Na štúdium však nestačil a po niekoľkých rokoch sa vrátil späť domov. Počas pobytu u strýka sa vytvoril medzi ním a jeho sesternicou Hacujo hlboký citový vzťah, vďaka ktorému neskôr prekonával zložité životné situácie.

Po neúspešnom štúdiu sa 31. mája 1933 vo veku 16 rokov prihlásil do japonského cisárskeho námorníctva. Po ukončení základného výcviku bol pridelený na palubu bojového krížniku Kirišima a po vyradení z poddôstojníckej školy slúžil v hodnosti poddôstojníka 3. triedy na bojovom krížniku Haruna. Po troch rokoch od nástupu k námorníctvu chcel postúpiť vyššie a príležitosť videl v preložení k námornému letectvu.

František Fajtl[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/23
Fajtl.jpg

František Fajtl (* 20. august 1912, Donín – † 4. október 2006, Praha) bol český pilot, ktorý velil niekoľkým stíhacím leteckým jednotkám zahraničného odboja počas druhej svetovej vojny na západnom aj východnom fronte.

Po absolvovaní Vojenskej akadémie bol príslušníkom 2. leteckého pluku. Hneď po vstupe nemeckých okupačných vojsk do protektorátu ilegálne opustil hranice a zapojil sa do zahraničného odboja. Jeho prvým pôsobiskom bolo Francúzsko kde po leteckom výcviku v Avord a Chartres slúžil u Groupe de Chasse III/7 vyzbrojenej lietadlami Marcel Bloch MB 151/152 a u Groupe de Chasse III/9 vyzbrojenej lietadlami Morane Saulnier MS 406.

Po páde Francúzska sa preplavil do Veľkej Británie, kde sa 6. augusta 1940 pripojil k 310. čs. stíhacej peruti RAF. 18. septembra bol premiestnený k 1. a neskôr k 17. peruti RAF do Debdenu. V tomto období sa aktívne zapojil do leteckej bitky o Britániu.

V máji 1941 nastúpil k 313. stíhacej peruti a stal sa veliteľom letky A. Koncom apríla 1942 bol vymenovaný za veliteľa 122. perute, 5. mája 1942 však bol zostrelený nad Francúzskom. Po dramtickej ceste sa najprv dostal do Nemcami neobsadenej časti Francúzska a potom cez Pyreneje do Španielska, kde sa nechal zajať a vydával sa britského letca.

Erich Hartmann[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/24

Erich Alfred „Bubi“ Hartmann (* 19. apríl 1922, Weissach – † 20. september 1993, Weil im Schönbuch) bol nemecký stíhací pilot a najúspešnejší stíhač histórie, ktorý zostrelil 352 nepriateľských lietadiel.

Erich Alfred Hartmann sa narodil v meste Weissach v Württembersku. Väčšinu svojho detstva však prežil na Ďalekom východe, pretože jeho otec pracoval v Číne ako lekár. Do Nemecka sa vrátil v roku 1928. Neskôr sa, ako mnoho iných mladých ľudí, zapojil do výcvikového programu letov s klzákmi, na ktoré v 14-tich rokoch získal letecký preukaz. Celý program bol predovšetkým určený pre školenie potenciálnych letcov Luftwaffe a prebiehal pod záštitou Hitlerjugend. Letecký preukaz na lietadlá získal Erich Hartmann v roku 1939. Koncom roku 1940 sa ako dobrovoľník začal vzdelávať v škole pre dôstojníkov – Luftkriegsschule II.

Po 73 letových hodinách absolvoval 24. marca 1941 svoj prvý samostatný let. Bol povýšený do hodnosti poručíka. V septembri 1942 bol pridelený k Jagdgeschwader 52.

Alexandr Ivanovič Pokryškin[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/25
Alexander Pokryshkin 1.jpg

Alexandr Ivanovič Pokryškin (rus. Александр Иванович Покрышкин; * 6. marec 1913, Novonikolajevsk – † 13. november 1985, Moskva) bol sovietsky stíhací pilot, letecké eso, maršal Sovietskeho letectva, 2. najúspešnejší stíhací pilot Spojencov počas druhej svetovej vojny.

Narodil sa 6. marca 1913 v meste Novonikolajevsk, dnes Novosibirsk v rodine robotníka. V roku 1928 skončil 7. ročník základnej školy a šiel pracovať ako stavebný robotník. Napriek tomu že pochádzal z chudobnej rodiny a žil v najchudobnejšej časti mesta nebol ako väčšina jeho rovesníkov. V roku 1930 začal študovať na vyššej technickej škole, po jeden a pol roku dostal diplom a ďalšieho pol roka pracoval v muničnej továrni. Následne sa v roku 1932 dobrovoľne prihlásil do armády a bol vyslaný na leteckú školu, po čom veľmi túžil. Školu však onedlho zatvorili a z jej študentov spravili leteckých mechanikov. Ako letecký mechanik absolvoval najprv školu v Perme a neskôr v Leningrade. Potom bol prevelený k 74. streleckej divízii, kde sa stal mechanikom. Jednotka bola dislokovaná v Krasnodare, kde Pokryškin navštevoval miestny aeroklub. Práca mechanika ho však vôbec nenapĺňala o čom svedčí i to, že poslal 40 žiadostí o prevelenie veliteľom i veleniu letectva.

Josef František[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/26
Josef František.png

Čatár Josef František (* 7. október 1914, Otaslavice – † 8. október 1940, Cuddington Way) bol český stíhací pilot, letecké eso poľského letectva v druhej svetovej vojne.

Josef František sa prihlásil k česko-slovenskému letectvu v roku 1936. Roku 1938 sa stal stíhacím pilotom slúžiacim pri 40. letke v Prahe-Kbeloch. Po okupácii Československa (15. marca 1939) utiekol do Poľska, rovnako ako veľa iných československých letcov. Mnohí z nich pokračovali ďalej do Francúzska, ale František sa s niekoľkými druhmi rozhodol zostať a pripojiť sa k poľskému letectvu v boji proti Nemcom.

Po nemeckom vpáde do Poľska František plnil prieskumné a spojovacie úlohy v neozbrojenom cvičnom lietadle RWD-8. V dňoch 19. a 20. septembra napadol nemecké kolóny ručnými granátmi. V stredu 20. septembra bol zostrelený, ale núdzovo pristál zachránili ho obetaví poľskí piloti iného lietadla, ktorí pod nepriateľskou paľbou pristáli neďaleko. V piatok 22. septembra dostal František za úlohu stiahnuť so zostávajúcimi lietadlami jednotky do Rumunska. Ako mnohým iným poľským pilotom, aj jemu sa podarilo utiecť z rumunského internačného tábora a v októbri 1939 sa nakoniec dostal až do Francúzska.

Werner Mölders[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/27
Bundesarchiv Bild 146-1971-116-29, Werner Mölders Recolored.png

Werner Mölders (* 18. marec 1913, Gelsenkirchen – † 22. november 1941, Breslau) bol nemecký stíhací pilot a letecké eso so 115 potvrdenými zostrelmi počas španielskej občianskej vojny a druhej svetovej vojny. Mölders sa stal prvým pilotom v histórii, ktorý prekonal hranicu 100 zostrelov. Za svoje bojové úspechy získal Španielsky kríž v zlate s mečmi a briliantmi a Rytiersky kríž Železného kríža s dubovou ratolesťou, mečmi a briliantmi. Veľmi sa angažoval vo vývoji nových bojových leteckých taktík. Stál, napríklad za vývojom štvorčlennej leteckej formácie Schwarm (roj), počas vzdušných súbojov s nepriateľom využíval jednoduchú taktiku, ktorú možno charakterizovať heslom „udri na protivníka tvrdo a z veľkej blízkosti“.

Mölders vstúpil do Luftwaffe v roku 1934 vo veku 21 rokov. V roku 1938 bol prevelený k Légii Kondor, ktorá podporovala Francisca Franca počas španielskej občianskej vojny, a dosiahol 14 potvrdených zostrelov, pričom jeden zostrel mu nebol potvrdený. Počas druhej svetovej vojny bol v bitke o Francúzsko a bitke o Britániu sám trikrát zostrelený, ale zároveň dosiahol 53 potvrdených zostrelov nepriateľských lietadiel. V roku 1941, kedy mal na svojom konte už 68 víťazstiev, bol so svojou jednotkou JG 51 (Jagdgeschwader 51 ~ Stíhacia eskadra 51) prevelený na východný front, aby sa zapojil do plánovaného útoku na Sovietsky zväz.

Milan Rastislav Štefánik[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/28
Milan Rastislav Štefánik.jpg

Gen. PhDr. Milan Rastislav Štefánik (* 21. júl 1880, Košariská – † 4. máj 1919, Ivanka pri Dunaji) bol slovenský astronóm, fotograf, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, diplomat a politik. Mal najväčšiu zásluhu na formovaní česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Zohral dôležitú úlohu pri organizovaní česko-slovenských légií a sprostredkovaní kontaktov na francúzskych štátnych funkcionárov. Spolu s Tomášom Garriguom MasarykomEdvardom Benešom bol kľúčovou osobou pri založení ČSR. Štefánik bol podpredsedom Československej národnej rady, ministrom vojny v Dočasnej vláde československej a následne aj v novovzniknutej ČSR.

Dňa 23. apríla 1990 bol schválený Zákon č. 117/1990 Zb. o zásluhách M. R. Štefánika, ktorý oficiálne uznal, že „sa zaslúžil o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov“. Na jeho počesť bolo pomenované štátne vyznamenanie Slovenskej republiky, Kríž Milana Rastislava Štefánika, ako aj medzinárodné letisko v Bratislave, akadémia ozbrojených síl SR, železničná trať, ústav a veľké množstvo ulíc, námestí, škôl atď.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil v Košariskách (do roku 1870 patrili Košariská ako osada do Brezovej pod Bradlom) v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertiny rodenej Jurenkovej.

Günther Rall[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/29
Bundesarchiv Bild 146-1990-021-09A, Günther Rall Recolored.jpg

Günther Rall (* 10. marec 1918, Gaggenau – † 4. október 2009, Bad Reichenhall) bol nemecký stíhací pilot, ktorý sa so svojimi 275 zostrelmi stal tretím najúspešnejším stíhacím esom nemeckej Luftwaffe počas druhej svetovej vojny.

Günther Rall sa narodil 10. marca 1918 v Gaggenau, malom meste v pohorí Schwarzwald. Keď mal tri roky, sa jeho otec, ktorý bol obchodník, odsťahoval aj s celou rodinou do Stuttgartu. Tu získal mladý Günther základné vzdelanie a vyštudoval aj strednú školu. Potom bol na základe všeobecnej brannej povinnosti odvelený do armády. Všeobecná branná povinnosť platila v celom Nemecku až do roku 1936. Rall bol najprv pridelený k 8. pešiemu pluku, avšak čoskoro bol vybraný do dôstojníckeho kurzu. Vzhľadom k svojim schopnostiam, ktorými vynikal medzi svojimi kolegami, získal súhlas nadriadených a bol povýšený do dôstojníckej hodnosti. U pozemného vojska slúžil až do roku 1938. V auguste 1938 sa rozhodol pre kariéru v Luftwaffe. Bol vybraný ako kandidát na pilota stíhacieho letectva a počas jedného roka absolvoval v Neubibergu neďaleko Mníchova celý výcvikový program. Po dokončení pokročilého výcviku v roku 1939 bol prevelený k 52. stíhaciemu krídlu, Jagdgeschwader 52 (JG 52).

Prvého bojového nasadenia sa zúčastnil na jar roku 1940 nad Francúzskom. Dňa 12. mája 1940 dosiahol svoj prvý zostrel, keď zostrelil Curtiss Hawk 75 patriaci 2. stíhacej letke 5. francúzskeho krídla. Toto vzdušné víťazstvo však Günthera stálo závažné poškodenie jeho vlastného Messerschmittu Bf 109E.

Alan Bartlett Shepard[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/30
Alan-shepard.jpg

Kontradmirál Alan Bartlett „Al“ Shepard, Jr. (* 18. november 1923, East Derry – † 21. júl 1998, Pebble Beach) bol americký astronaut, námorný pilot, skúšobný pilot a podnikateľ.

Absolvent United States Naval Academy v Annapolise s praxou na torpédoborci počas druhej svetovej vojny. V roku 1946 sa stal námorným pilotom a o štyri roky neskôr skúšobným pilotom. V roku 1959 bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA (Mercury Seven). V máji 1961 uskutočnil prvý pilotovaný let s posádkou programu Mercury. Stal sa pritom prvým americkým astronautom, aj keď niekedy sa toto prvenstvo pripisuje Johnovi Glennovi. Shepard totiž vo vesmírnej lodi Freedom 7 (Mercury-Redstone 3) letel iba po balistickej dráhe, nedostal sa teda na obežnú dráhu ako Glenn. Počas svojho letu sa Shepard stal celkovo druhým človekom vo vesmíre a prvým, ktorý manuálne ovládal orientáciu kozmickej lode. V konečných fázach programu Mercury bol určený ako pilot letu Mercury-Atlas 10, ktorý bol naplánovaný ako trojdňová misia. Shepard loď pomenoval Freedom 7-II na počesť svojej prvej kozmickej lode, ale misia bola nakoniec zrušená.

Hans-Ulrich Rudel[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/31
Special Film Project 186 - Hans-Ulrich Rudel.jpg

Hans-Ulrich Rudel (* 2. júl 1916, Konradswaldau – † 18. december 1982, Rosenheim) bol nemecký bombardovací pilot, úspešný pri ničení tankov. Lietal na lietadlách Junkers Ju 87 a Focke-Wulf Fw 190. Ako jediný získal počas druhej svetovej vojny Rytiersky kríž v zlate s dubovým listami, mečmi s briliantmi.

Uskutočnil 2530 bojových vzletov. Zničil okolo 800 vozidiel, 519 tankov, 150 kusov delostreleckých zbraní, 2 krížniky, 1 bojovú loď (Marat) a 1 torpédoborec, a zostrelil 9 lietadiel.

Je autorom výroku: „Stratení sú iba tí, ktorí sa odovzdali osudu.“ (nem. „Verloren ist nur, wer sich selbst aufgibt.“)

Hans-Ulrich Rudel sa narodil v Konradswaldau v Sliezsku (po roku 1945 táto obec pripadla Poľsku) ako syn protestantského kňaza. Nebol príliš dobrý študent, prejavoval skôr záujem o športy.

Neil Armstrong[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/32
Armstrong in NASA Ames' Bell X-14.jpg

Neil Alden Armstrong (* 5. august 1930, Wapakoneta – † 25. august 2012, Cincinnati) bol americký astronaut a prvý človek, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca.

Predtým, než sa stal astronautom, slúžil ako pilot v americkom námorníctve, pričom bojoval vo kórejskej vojne. Po odchode z námorníctva vyštudoval letecké inžinierstvo na Purdueovej univerzite a stal sa skúšobným pilotom Národného poradného výboru pre letectvo (NACA) v dnešnom Armstrongovom leteckom výskumnom stredisku, kde sa pri viac než 900 letoch zúčastnil testov mnohých typov lietadiel. Od roku 1958 sa postupne zapojil do programu amerického vojenského letectva, Man In Space Soonest (Človek vo vesmíre čo najskôr), testovania raketového lietadla North American X-15 a vývoja raketoplánu Boeing X-20 Dyna-Soar.

V roku 1962 prešiel do oddielu astronautov NASA. Jeho prvým kozmickým letom bola misia Gemini 8 v marci 1966. Počas nej sa loď Gemini 8 stretla a spojila s bezpilotným raketovým stupňom Agena TV-8.

Valerij Pavlovič Čkalov[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/33
Chkalov 1937.jpg

Valerij Pavlovič Čkalov (rus. Вале́рий Па́влович Чка́лов; * 2. február 1904, Vasilievo – † 15. december 1938, Moskva) bol sovietsky skúšobný pilot, Hrdina Sovietskeho zväzu.

Narodil sa 2. februára 1904 v dedine Vasilievo v Nižnonovgorodskej gubernii (dnes Čkalovsk v Nižnonovgorodskej oblasti) ako syn lodného robotníka. Od roku 1919 dobrovoľne slúžil v Červenej armáde a ako robotník sa podieľal na výrobe vojenských lietadiel v Nižnom Novgorode. Valerij Čkalov sa však chcel stať pilotom, a tak sa v rokoch 1921 – 1923 venoval štúdiu, najprv teoretickému v Jegorievsku, následne praktickému výcviku v leteckej škole v Borisoglebsku. Techniku vyššej pilotáže cvičil v Moskve a po ukončení výcviku bol zaradený ako pilot do frontovej stíhacej jednotky. Tu sa preslávil ako vynikajúci pilot vykonávajúci akrobatické prvky v malej výške. Jeho lety boli plné akrobatických „figúr“ vykonávaných medzi budovami, stromami a pod mostnými oblúkmi. Jedna z týchto ukážok vykonávaná medzi stĺpmi elektrického vedenia skončila zničením lietadla a Čkalov bol prepustený z armády.

Po prepustení z armády sa na istý čas stal inštruktorom v leningradskom aeroklube. V roku 1930 začal lietať vo Vojenskom leteckom inštitúte, kde testoval rôzne typy lietadiel.

John Glenn[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/34
Colonel John Glenn official photo.jpg

John Herschel Glenn, Jr. (* 18. júl 1921, Cambridge – † 8. december 2016, Columbus) bol prvým americkým astronautom, ktorý trikrát obletel Zem, a to na palube kozmickej lode Friendship 7 (Mercury-Atlas 6). V roku 1998 sa na palube raketoplánu Discovery (let STS-95) vydal po druhýkrát do vesmíru a vo svojich 77 rokoch sa tak stal najstarším človekom, ktorý sa zúčastnil kozmického letu. V rokoch 19751999 bol senátorom amerického kongresu za štát Ohio.

Glenn vyrastal v Cambridge a v New Concordu v Ohiu. Získal titul bakalára vied v strojárenstve na Muskingum College. V roku 1942 sa zapísal do programu pre budúcich letcov a v roku 1944 bol pridelený k námornej skupine VMO-155. Glenn lietal na strojoch Corsair nad Marshallovými ostrovami, predovšetkým nad Maloelapom, kde útočil na protilietadlové delostrelectvo a zhadzoval bomby. V roku 1945 bol prevelený na námornú leteckú základňu Patuxent River, kde bol ku koncu vojny povýšený na kapitána.

Po druhej svetovej vojne bol Glenn pridelený na základňu na Guamu a zúčastnil sa hliadkových misií nad severnou Čínou a v roku 1948 sa stal leteckým inštruktorom v meste Corpus Christi v Texase.

Lee Archer[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/35
Lee Archer WW2.jpg

Lee Andrew „Buddy“ Archer, Jr. (* 6. september 1919, Yonkers – † 27. január 2010, Manhattan) bol americký stíhací pilot, príslušník 332. stíhacej skupiny, všeobecne známej ako Letci z Tuskegee, počas druhej svetovej vojny. Bol jedným z prvých afroamerických vojenských letcov v Leteckom zbore Armády Spojených štátov (United States Army Air Corps, USAAC), Letectve Armády Spojených štátov (United States Army Air Forces, USAAF) a neskôr Vzdušných silách Spojených štátov (United States Air Force, USAF), pričom nakoniec dosiahol hodnosť podplukovníka (lieutenant colonel).

Počas druhej svetovej vojny Archer odlietal 169 bojových letov a oficiálne mu boli priznané zostrely štyroch nepriateľských lietadiel.

Lee Archer sa narodil 6. septembra 1919 v Yonkers v štáte New York Lee Andrewovi Archerovi, Sr. a Mae Piper Archerovej. Už ako teenager bol fanúšikom lietania a keď s rodinou žil v Saratoga Springs v štáte New York, trávil veľa času na miestnom letisku. Vo voľnom čase sa zaoberal aj čítaním leteckých časopisov a stavaním modelov lietadiel. Potom vyrastal v newyorskej štvrti Harlem a navštevoval strednú školu DeWitt Clinton High School v Bronxe. Po strednej škole sa prihlásil na New York University a po jej úspešnom absolvovaní vstúpil v novembri 1941 do armády v nádeji, že sa stane pilotom.

Wendell Oliver Pruitt[upraviť zdroj]

Vybraná osobnosť/36
WendellPruitt01detail.jpg

Wendell Oliver Pruitt (* 20. jún 1920, St. Louis – † 15. apríl 1945, Tuskegee) bol americký stíhací pilot, príslušník 332. stíhacej skupiny, všeobecne známej ako Letci z Tuskegee, počas druhej svetovej vojny. Bol jedným z prvých afroamerických vojenských letcov. Počas druhej svetovej vojny odlietal 70 bojových letov a oficiálne mu boli priznané zostrely troch nepriateľských lietadiel. Tragicky zahynul počas cvičného letu v roku 1945.

Wendell Pruitt sa narodil 20. júna 1920 v St. Louis v štáte Missouri ako najmladší z desiatich detí Elijaha a Melanie Pruittových. V St. Louis navštevoval aj základné školy Simmons a Marshall Elementary School a potom aj strednú školu Sumner High School. Pre Wendella predstavovalo vzdelanie prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov a jeho záujmy ho priviedli k rôznym aktivitám v rôznych oblastiach. Na strednej škole bol členom klubu Glee, speváckeho zboru A Cappella, dramatického klubu Robeson a španielskeho klubu. Inklinoval aj k technike, pričom staval rádiá, opravoval bicykle a automobily. Veľmi túžil stať sa vzdelaným v mnohých oblastiach a mal vôľu pracovať na každom projekte až do dokončenia práce. Po absolvovaní strednej školy rok navštevoval Stowe Teachers College. Potom pokračoval v štúdiu na Lincoln University v Jefferson City. Tu sa u neho plne prejavil záujem o letectvo. Lincoln University ako jedna z troch černošských škôl vykonávala civilné pilotné výcviky a zabezpečila začiatok leteckej kariéry Wendella Pruitta. Naučil sa lietať a získal tak súkromnú pilotnú licenciu.