Portál:Šport/Odporúčané články

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


2008 – 2009 – 2010 – 2011 – 2012 – 2013 – 2014 – 2015 – 2016 – univerzálne

Obsah[upraviť zdroj]

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52 | 53

1[upraviť zdroj]

Ondrej Nepela (* 22. január 1951, Bratislava, Slovensko – † 2. február 1989, Mannheim, Nemecko) bol slovenský krasokorčuliar.

Ondrej Nepela začal s krasokorčuľovaním, keď mal sedem rokov. Jeho trénerkou bola Hilda Múdra. Trénovala ho počas celej kariéry, ktorá trvala neuveriteľných 15 rokov. Pod jej vedením sa stal osemnásobným majstrom Česko-Slovenska, päťnásobným majstrom Európy a trojnásobným majstrom sveta. V roku 1972 na Olympijských hrách v Sappore získal zlatú medailu.

Po skončení športovej kariéry v roku 1973 vystupoval dlhých trinásť rokov ako profesionálny krasokorčuliar v ľadovej revue Holiday on Ice. Získal aj trénersku licenciu a trénoval v Nemecku. Medzi jeho zverencov patrila nemecká krasokorčuliarka Claudia Leistnerová, ktorá sa v roku 1988 stala majsterkou Európy.



2[upraviť zdroj]

Veronika Velez-Zuzulová (* 15. júl 1984, Bratislava), Slovensko), do 28. apríla 2012 Veronika Zuzulová, je slovenská zjazdová lyžiarka.

Od útleho detstva ju trénuje jej otec, bývalý lyžiarsky pretekár Timotej Zuzula. Niekoľko rokov boli spolu v malom rodinnom klube SkiZu Bratislava, teraz je členkou armádneho klubu Dukla Banská Bystrica. Ako 14-ročná vyhrala obrovský slalom na Trofeu Topolino, neoficiálnych žiackych majstrovstvách sveta. Od 16 rokoch štartuje v pretekoch Svetového pohára. Veronika bola niekoľkokrát vyhlásená za najlepšiu lyžiarku Slovenska.

Je juniorská majsterka sveta v slalome z roku 2002. V sezónach 2004 a 2007 vyhrala európsky pohár v slalome. V sezóne 2010 vyhrala historicky prvé halové Majstrovstvá Európy v slalome vo francúzskom stredisku Amnéville. V rovnakej sezóne dosiahla zatiaľ najlepší úspech na zimnej olympiáde – Vancouver jej v kanadskom stredisku Whistler priniesol v slalome pekné 10. miesto. Prvé víťazstvo v Svetovom pohári získala 29. decembra 2012, keď vyhrala slalom v rakúskom Semmeringu. Najlepšie umiestnenie na seniorských majstrovstvách sveta dosiahla 14. februára 2015 v slalome v americkom stredisku Vail, keď skončila na 4. mieste.



3[upraviť zdroj]

Hermann Maier (* 7. december 1972, Altenmarkt im Pongau, Rakúsko) je bývalý rakúsky lyžiar. Svoje prvé preteky vo Svetovom pohári vyhral 23. februára 1997. Celkovo vyhral 54 pretekov Svetového pohára. Je držiteľom štyroch veľkých krištálových glóbusov za celkové víťazstva vo Svetovom pohári, a to za sezóny 1997/1998, 1999/2000, 2000/2001, 2003/2004, ktorý sa udeľuje pretekárovi s najvyšším počtom bodov získaných v sezóne.

Do histórie sa veľkými písmenami zapísal na ZOH v Nagane v roku 1998, kde 13. februára v zjazde predviedol hrôzostrašný 40 metrov dlhý a nekontrolovateľný let, po ktorom skončil v ochrannej sieti. Akoby zázrakom vyviazol bez zranení a v nasledujúcich olympijských dňoch vyhral Super G a obrovský slalom.

Jeho kariére sa mohla predčasne skončiť v roku 2001 potom, ako sa jeho motorka zrazila s Mercedesom Wolfanga F. Urpel početné zranenie vrátane otvorenej zlomeniny tretieho stupňa, pomliaždeniny pravej päty, v oblasti panvy a objavili sa aj známky zlyhania obličiek. Veľké obavy mali lekári aj o jeho nohu, ale nakoniec sa im ju podarilo zachrániť. Maier sa dostal z najhoršieho a po 508 dňoch sa vrátil na svahy. V roku 2003 vyhral Super G Svetového pohára a na MS v tej istej disciplíny získal striebro.

Kariéru ukončil pred začiatkom olympijskej sezóny 2009/2010 iba pár mesiacov pred Zimnými olympijskými hrami vo Vancouveri. Pre jeho priaznivcov to bol veľký šok, keďže Maier sa po operácii kolena cítil dobre a poctivo sa pripravoval na ZOH.


4[upraviť zdroj]

Anastasiya Kuzmina zaslobodna Anastasija Vladimirovna Šipulinová (* 28. august 1984, Ťumeň, Sovietsky zväz, dnes Rusko) je slovenská biatlonistka ruskej národnosti ktorá predtým ako začala reprezentovať Slovensko, reprezentovala Rusko. Je dvojnásobnou olympijskou víťazkou v biatlone a získala aj jednu striebornú medailu na Olympijskych hrách.

Aj jej o tri roky mladší brat, Anton Vladimirovič Šipulin je v súčasnosti biatlonový pretekár, ale na rozdiel od svojej sestry reprezentuje Rusko. V roku 2006 sa na sústredení na lanovke v rakúskom Dachsteine zoznámila s Danielom Kuzminom, bývalým ruským a neskôr izraelským reprezentantom v behu na lyžiach, za ktorého sa v apríli 2007 vydala. V júni toho istého roku sa jej narodil syn Jelisej. V decembri 2008 získala slovenské občianstvo. Momentálne žije v Banskej Bystrici.

Druhú polovicu sezóny 2014/2015 vynechala kvôli otehotneniu. V júli 2015 sa jej narodila dcéra Olivia. Po materskej dovolenke sa prvýkrát zúčastnila na pretekoch 10. marca 2016 a to na pretekoch Pohára IBU v talianskom stredisku Martell a skončila na desiatom mieste.


5[upraviť zdroj]

Wayne Gretzky celým menom Wayne Douglas Gretzky (* 26. január 1961, Brantford, Ontário, Kanada) je bývalý kanadský profesionálny hokejista.

Profesionálnym hokejistom sa stal vo veku 17 rokov a na konci 80. rokov štyrikrát vyhral Stanleyho pohár s tímom Edmonton Oilers. V NHL odohral v rokoch 1979 – 1999 20 sezón v drese 4 tímov, pričom v 15. sezónach NHL presiahol 100 bodovú hranicu. Gretzkeho, ktorý má prezývku "The Great One", považujú za najlepšieho hokejistu všetkých čias. Číslo s ktorým hrával, 99, je jediné číslo pre hokejistu, ktoré je vyradené z nosenia v celej NHL.

Je jediným hráčom NHL, ktorý dosiahol hranicu 200 bodov v jednej sezóne, čo sa mu podarilo až štyrikrát. V 16 profesionálnych sezónach, z toho v štrnástich idúcich po sebe, získal viac ako 100 bodov. V roku 1999 bol držiteľom 61 NHL rekordov – 40 rekordov v základnej časti, 15 v play-off a 6 v All-Star. Od roku 2009 je držiteľom 60 rekordov.


6[upraviť zdroj]

Javier Fernández, celým menom Javier Fernández López (* 15. apríl 1991, Madrid, Španielsko), je španielsky krasokorčuliar. Ako prvý reprezentant Španielska získal titul majstra Európy (celkovo ich má päť z rokov 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017) a majstra sveta (2015). Je šesťnásobným majstrom Španielska. V januári 2016 bol podľa oficiálneho rebríčka ISU druhým najlepším krasokorčuliarom sveta v mužskej sólovej kategórii. Je prvým krasokorčuliarom zo Španielska, ktorý získal medailu na šampionátoch ISU a na súťažiach série „ISU Grand Prix“.

Javier Fernández sa začal krasokorčuľovaniu venovať v neskoršom veku – v 7 rokoch, pričom inšpiráciou mu bola jeho staršia sestra Laura Fernándezová. Spočiatku sa venoval aj futbalu, tenisu a hokeju, ale od ôsmich rokov sa naplno venoval iba krasokorčuľovaniu. Svoj prvý trojitý skok (salchow) zvládol ako dvanásťročný. Na medzinárodnú úroveň sa dostal spočiatku pod vedením španielskych trénerov (Ivan Saez, Carolina Sanzová, Corrado Giordani). Ako sedemnásťročný dostal ponuku od ruského trénera Nikolaja Morozova, aby pod jeho vedením trénoval v krasokorčuliarskom centre v meste Hackensack v USA. Na majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2017 v Ostrave získal svoj štvrtý titul majstra Európy v poradí, čo sa pred ním podarilo iba Ondrejovi Nepelovi.


7[upraviť zdroj]

Jaromír Jágr (* 15. február 1972, Kladno, Česko) je český hokejista, hrajúci v zámorskej NHL za klub Florida Panthers. Predtým v NHL pôsobil v kluboch New Jersey Devils, Boston Bruins, Pittsburgh Penguins, Washington Capitals, New York Rangers, Philadelphia Flyers, Dallas Stars a potom hral KHL za Avangard Omsk. V NHL vyhral dvakrát Stanleyho pohár, päťkrát bol víťazom kanadského bodovania a stal sa historicky najlepším Európanom hrajúcim v NHL. Jágr je v súčasnej dobe v historickej tabuľke produktivity na 2. mieste za legendárnym Wayne Gretzkym a medzi všetkými aktívnymi hokejistami pôsobiacimi v NHL je čo do počtu gólov, asistencií i kanadských bodov najlepší.

S reprezentáciou Česka získal titul majstra sveta na majstrovstvách sveta v roku 2005 a 2010, bronzovú medailu na majstrovstvách sveta v roku 2011 a 1990, zlatú olympijskú medailu na zimných olympijských hrách 1998 v Nagane a bronzovú na zimných olympijských hrách 2006 v Turíne. Obliekal reprezentačný dres s číslom 68.


8[upraviť zdroj]

Andreas Nikolaus „Niki“ Lauda (* 22. február 1949, Viedeň, Rakúsko) je bývalý rakúsky jazdec Formuly 1, trojnásobný majster sveta z rokov 1975, 1977 a 1984. Neskôr podnikateľ v oblasti leteckej dopravy, založil dve letecké spoločnosti Lauda Air a Niki. Dva roky bol tiež manažérom pretekárskeho tímu Jaguar Formula One. V súčasnej dobe pracuje ako odborný konzultant pre nemecké televízie počas víkendov Grand Prix a funguje ako non-executive chairman pre tím Mercedes AMG Petronas F1.

Lauda bol vážne zranený pri havárii v roku 1976 na Veľkej cene Nemecka na Nürburgringu, počas ktorej jeho Ferrari vzbĺklo, po vdýchnutí horúcich toxických výparov sa ocitol blízko smrti a utrpel vážne popáleniny. Avšak zotavil sa a vrátil sa znovu pretekať - iba o šesť týždňov neskôr na Veľkej cene Talianska. Jazvy po popáleninách, ktoré utrpel, zanechali trvalé stopy. Po ukončení kariéry sa venoval svojej leteckej spoločnosti Lauda Air, ktorú založil v roku 1979. Niki Lauda má licenciu pilota a sám občas pilotoval lietadlá spoločnosti. V roku 1999 odpredal svoj podiel Austrian Airlines. Lauda Air svoju činnosť ukončili v júli 2013. V roku 2003 prebral Niki Lauda insolventnú Aero Lloyd Austria GmbH, ktorá sa v roku 2004 dočasne premenovala na flyniki, neskôr na Niki. Niki Luftfahrt kooperuje s Air Berlin. V rokoch 1993 až 1995 bol Lauda poradcom tímu Ferrari, zároveň bol spolukomentátorom pretekov Formuly 1 pre nemeckú televíziu RTL. V roku 2012 bol vymenovaný do dozornej rady tímu Formuly 1 - Mercedes AMG Petronas.


9[upraviť zdroj]

Radoslav Židek (*15. október 1981, Žilina, Slovensko) je slovenský snowboardista.

Je slobodný, vysoký 186 cm a váži 82 kg. Je členom ŠKP Štrbské Pleso, trénuje ho bývalá snowboardová reprezentantka Slovenska Jana Šeďová. V sezóne 2004/05 skončil vo Svetovom pohári v disciplíne snoubordkros na 9. mieste. Ako prvý reprezentant Slovenska získal medailu na zimných olympijských hrách. V disciplíne snowboardcross získal v roku 2006 na Zimných olympijských hrách v Turíne striebro. 5. marca 2006 sa stal na Táloch majstrom Slovenska v snowboardingu v disciplíne snowboardcross.


10[upraviť zdroj]

Ján Popluhár (* 12. september 1935, Bernolákovo, Slovensko – † 6. marec 2011) bol slovenský futbalový obranca, v roku 2000 vyhlásený za futbalistu storočia na Slovensku.

Najslávnejšie roky zažil v Slovane Bratislava. V belasom drese odohral 12 sezón. Trikrát triumfoval so Slovanom v Česko-slovenskom pohári. Vojenčinu strávil v drese Rudá hvězda Brno. V česko-slovenskej lige nastúpil v 306 zápasoch a dal 23 gólov. V roku 1969 prestúpil do Olympique Lyonnais. Za Česko-Slovensko odohral 62 zápasov. Na majstrovstvách Európy 1960 získal bronzovú medailu. Na majstrovstvách sveta 1962 obsadilo česko-slovenské mužstvo 2. miesto. Bol zaradený do viacerých all-stars tímov na turnaji. Hral aj na MS 1958. Po ukončení hráčskej kariéry sa stal trénerom.



11[upraviť zdroj]

Ľubomír Višňovský (* 11. august 1976, Topoľčany, Slovensko) je bývalý slovenský hokejový obranca. Hral v slovenskej extralige za HC Slovan Bratislava, v NHL za Los Angeles Kings, Edmonton Oilers, Anaheim Ducks a New York Islanders a na záver kariéry v KHL za HC Slovan Bratislava. Reprezentoval Slovensko na desiatich svetových šampionátoch a troch olympiádach. Získal tri medaily z majstrovstiev sveta – striebro v roku 2000, zlato v roku 2002 a bronz v roku 2003. Spolu odohral 141 reprezentačných zápasov a dal v nich 18 gólov. Nosil reprezentačný dres s číslom 17. S hokejovou kariérou sa rozlúčil na bratislavskom zimnom štadióne 27. februára 2016 po prehre HC Slovan Bratislava na domácom ľade s CSKA Moskva 1 : 3 a vyradení Slovana z play-off KHL.

Patril k ofenzívnym typom a vyznačoval sa rýchlym korčuľovaním. S hokejom začínal v rodnom meste, v klube HC Topoľčany. V extralige debutoval v ročníku 1994/1995 v Slovane Bratislava. S týmto klubom získal dva majstrovské tituly v sezónach 1997/1998 a 1999/2000. V roku 2000 bol draftovaný vo vstupnom drafte NHL klubom Los Angeles Kings v štvrtom kole ako 118. v poradí. Už v ďalšej sezóne 2000/2001 začal hrávať za tento klub, v ktorom pôsobili ďalší dvaja slovenskí hokejisti Žigmund Pálffy a Jozef Stümpel. Postupne sa prepracoval na jednu z opôr mužstva.


12[upraviť zdroj]

Jens Weißflog (* 21. júla 1964, Erlabrunn, Nemecko) je bývalý nemecký reprezentant v skokoch na lyžiach.

Vyrástol v krušnohorskej obci Pohl, kde v rokoch 1971 až 1977 navštevoval základnú školu. Lyžovanie trénoval v Stredisku severskej kombinácie; zaznamenal množstvo úspechov v detských a dorasteneckých pretekoch. Od roku 1977 navštevoval detskú a mládežnícku športovú školu v Oberwiesenthal; po ukončení štúdia sa stal členom národného tímu Nemeckej demokratickej republiky. V sezóne 1980 až 1981 sa prvýkrát zúčastnil Turné štyroch mostíkov. Roku 1984 získal zlatú medailu na Zimných olympijských hrách v Sarajeve. Roku 1988 sa oženil s Nicolom Möckel (v roku 2005 sa po dohode rozišli), s ktorou má dvoch synov. Po zjednotení Nemecka prešiel do jednotného národného družstva. Druhú zlatú olympijskú medailu vyhral roka 1994 v Lillehammeri.


13[upraviť zdroj]

Dominika Navara Cibulková (* 6. máj 1989, Bratislava, Slovensko) je slovenská profesionálna tenistka. Známa je svojím rýchlym a agresívnym štýlom hry. Počas kariéry vyhrala osem turnajov kategórie WTA a dva turnaje kategórie ITF.

Dominika Cibulková sa narodila v Bratislave, no vyrastala v Piešťanoch. Jej matka je bývalá poslankyňa NR SR Katarína Cibulková a jej otec Milan Cibulka je bývalý vodný lyžiar. Tenis hrala prvýkrát ako sedemročná, keď sa zúčastnila dvojtýždňového tenisového kurzu v Piešťanoch. Potom ho rok nehrala. Vo veku osem rokov ju rodičia prihlásili do tenisových kurzov, ktoré viedol otec Lukáša Lacka Ladislav Lacko. Spočiatku trénovala jeden až dvakrát do týždňa, neskôr v lete každodenne. V deviatich rokoch ju rodičia oficiálne zaregistrovali v piešťanskom tenisovom klube. Dôvodom bol najmä fakt, že len ako registrovaná hráčka mohla hrať súťaž Hľadáme tenisových olympionikov. O rok neskôr odišla do českého mesta Rožnov pod Radhoštěm, kde ju trénoval Martin Kavan, a navštevovala športovú triedu na ZŠ Videčská. Ostala tam jeden rok a následne sa vrátila na Slovensko, kde prestúpila do TK Slovan.

V novembri 2004 odohrala svoj vôbec prvý tenisový zápas na profesionálnom okruhu. Dňa 13. novembra v kvalifikácii turnaja s dotáciou 25 000 amerických dolárov v českých Průhoniciach vyhrala nad Petrou Novotníkovou z Česka 2 : 0 na sety (6 : 2, 6 : 1). V druhom kole kvalifikácie však prehrala s Chorvátkou Darijou Jurakovou 1 : 2 na sety (6 : 7 (4 : 7), 6 : 2, 2 : 6). Viac zápasov v roku 2004 už neodohrala. V roku 2006 vyhrala svoje prvé dva tituly kariéry, najprv v portugalskom Amarante zdolala Paulu Fondevilovú-Castrovú a na turnaji Retro Slovak Open v Bratislave Nemku Kristinu Barroisovú. Na turnaji v americkom Charlottesville postúpila do finále, na ktoré kvôli zranenie nenastúpila, v semifinále porazila japonskú tenistku Akiko Morigamiovú. Na turnaji WTA v Istanbule sa dostala do 2. kola. V ankete o najlepšiu tenistku Slovenska skončila na druhom mieste.


14[upraviť zdroj]

Nicole Rajičová (* 13. august 1995, Garden City, New York, USA) je slovenská krasokorčuliarka súťažiaca v ženskej sólovej kategórii.

Je dvojnásobná majsterka Slovenska, reprezentovala Slovensko na viacerých vrcholových krasokorčuliarskych súťažiach (MS juniorov, majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy, Zimné olympijské hry). Vo februári 2015 bola podľa oficiálneho rebríčka ISU dvadsiatou šiestou najlepšou krasokorčuliarkou sveta v ženskej sólovej kategórii.

Rajičová sa narodila v americkom meste Garden City, štát New York, pričom ale obaja rodičia sú zo Slovenska a na Slovensku žije celá ich rodina. Rajičová začala korčuľovať ako trojročná. Ako prvá si jej talent všimla bývalá česko-slovenská reprezentantka v tancoch na ľade Milada Šťastná - Kubíková. Stala sa jej prvou trénerkou a priviedla ju k prvým víťazstvám. Spočiatku Rajičová reprezentovala rodné Spojené štáty. Neskôr využila ponuku Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu, získala slovenské občianstvo a začala reprezentovať Slovensko.


15[upraviť zdroj]

Miroslav Šatan (* 22. október 1974, Topoľčany, Slovensko) je bývalý slovenský hokejový útočník. Je najlepším strelcom v histórii slovenskej reprezentácie, držiteľom jej všetkých štyroch medailí z majstrovstiev sveta a víťazom Stanley Cupu s Pittsburghom Penguins v roku 2009.

Vyrastal v Jacovciach pri Topoľčanoch, s hokejom začínal v klube HC Topoľčany, kde hrával juniorskú súťaž. Po dosiahnutí plnoletosti si ho v rámci povinnej vojenskej služby vybralo armádne mužstvo Dukla Trenčín. Prvý ročník 1992/93 odohral v česko-slovenskej lige, ďalší v novovzniknutej slovenskej extralige a strelil v 39 zápasoch jej základnej časti 41 gólov. V roku 1993 bol draftovaný v úvodnom drafte NHL klubom Edmonton Oilers v šiestom kole z celkového 111. miesta.Sezónu 1994/95 odohral v Severnej Amerike v nižších súťažiach. Za farmu Edmontonu Cape Breton Oilers (AHL) zaznamenal v 25 zápasoch 24 gólov a 16 asistencií. V nasledujúcom ročníku sa prebojoval do zostavy Edmontonu. Prvý bod za prihrávku získal už v prvom zápase proti Philadelphii Flyers a prvý gól dal o týždeň neskôr v zápase s Vancouver Canucks. Istý čas hrával v útoku s ďalším slovenským hokejistom Zdenom Cígerom.

Reprezentoval na MS C do 20 rokov 1994, ZOH 1994, 2002 a 2006, 2010, MS C 1994, MS B 1995, MS 1996, 2000, 2002, 2003, 2004, 2005, 2007, 2010, 2011, 2012, 2013, Svetovom pohári 1996 a 2004. Celkovo odohral v slovenskej reprezentácii 183 zápasov a dal v nich 86 gólov. Hral s dresom číslo 18.


16[upraviť zdroj]

Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro (* 5. február, 1985, Madeira, Portugalsko), známejší pod menom Cristiano Ronaldo, je portugalský futbalista hrajúci za klub Primera División Real Madrid CF a za portugalské národné futbalové mužstvo.

K futbalu sa dostal ako malý chlapec a už ako 11-ročný sa dostal do akadémie Sportingu Lisabon, keď si ho všimli skauti. Vďaka jeho nespornému talentu netrvalo dlho a už v 17-tich rokoch okúsil premiéru v seniorskom tíme Sportingu a vybojoval si miesto v základnej zostave v jeho prvej sezóne. Zo Sportingu v roku 2003 prestúpil za 12,24 miliónov libier do Manchesteru United. V lete roku 2009 prestúpil za 80 miliónov libier (94 miliónov eur) do Realu Madrid.

Stal sa držiteľom Zlatej kopačky za sezóny 2007/08, Zlatej lopty za rok 2008 a 2016 a v rokoch 2013 a 2014 Zlatej lopty FIFA. V portugalskej reprezentácii debutoval v roku 2003 v priateľskom zápase proti Kazachstanu. Na Majstrovstvách Európy vo futbale v roku 2016 bol súčasťou portugalskej reprezentácie, ktorá si vybojovala svoj premiérový európsky titul. Na tomto šampionáte strelil 3 góly, celkovo deviatimi gólmi z európskych šampionátov vyrovnal rekord Francúza Michela Platiniho.


17[upraviť zdroj]

Roger Federer (* 8. august 1981, Bazilej, Švajčiarsko) je švajčiarsky profesionálny tenisový hráč, ktorý sa v roku 2004 stal najlepším tenistom na svete a prvý hráč po Matsovi Wilanderovi v roku 1988, ktorý vyhral tri (zo štyroch možných) grandslamov v jednej sezóne. Jeho dominanciu v súčasnom tenise dokumentujú wimbledonské víťazstvá v rokoch 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2009 a 2012 ako aj na US Open (2004, 2005, 2006, 2007, 2008) či Australian Open (2004, 2006, 2007, 2010, 2017). Na Letných olympijských hrách v Pekingu sa stal víťazom štvorhry spoločne so Stanom Wawrinkom.

Federer vstúpil na ATP okruh v júli 1998 ako šestnásťročný. Rok 1998 bol jeho posledný rok v juniorskom okruhu a skončil ho ako juniorský majster sveta. V roku 1999 debutoval v švajčiarskom daviscupovom tíme. Tento rok sa mu podarilo skončiť v prvej stovke ATP rebríčku ako najmladšiemu v histórii. V nasledujúcom roku 2000 dosiahol semifinále na Olympiáde v Sydney, kde prehral zápas o bronzovú medailu. Dostal sa do finále v Bazileji a v Marseille.Vo februári 2001 Federer vyhral prvý ATP turnaj v Miláne. V rovnakom mesiaci sa vyznamenal, keď povestne vyhral 3 zápasy Davis Cupu, čo rozhodlo o víťazstve 3 – 2 a vyradení USA v prvom kole prvýkrát od roku 1993. Dosiahol štvrťfinále na French Open i vo Wimbledone. Na ceste do štvrťfinále vo Wimbledone porazil v strhujúcom vyrovnanom zápase Petea Samprasa vo štvrtom kole, čím ukončil Samprasov rekord 31 neprerušených výhier vo Wimbledone. Toto stretnutie ukázalo nebezpečenstvo Federera ako výnimočného hráča na okruhu.


18[upraviť zdroj]

Eddy Merckx, celým menom Edouard Louis Joseph Merckx (* 17. jún 1945, Meensel-Kiezegem, Belgicko) je bývalý belgický profesionálny cyklista. Je považovaný za najlepšieho svetového cyklistu všetkých čias. Známy bol aj pod prezývkou „Kanibal“.

Merckxova cyklistická kariéra sa začala v roku 1961. O tri roky neskôr sa stal svetovým šampiónom v amatérskej kategórii. V roku 1965 prechádza k profesionálom. V roku 1966 po prvýkrát vyhral preteky Milano-San Remo. O rok neskôr vyhral svetový šampionát v kategórii profesionálov. V roku 1968 Merckx vyhral ako prvý Belgičan Giro d’Italia. Hneď pri svojom debute na Tour de France 1969 sa mu podarilo získať celkové víťazstvo, ako aj víťazstvá v súťaži šprintérov a vrchárov. Žiaden ďalší cyklista už toto nedokázal zopakovať, jedine Laurent Jalabert dosiahol podobný úspech v roku 1995 na Vuelta a España. O jeho nespornej prevahe nad ostatnými cyklistami svedčia nasledujúce čísla: Počas svojej kariéry štartoval Eddy Merckx v 1 582 pretekoch, z ktorých 445 vyhral – teda teda takmer každé tretie preteky v ktorých štartoval sa skončil jeho víťazstvom. V tomto smere bol preňho obzvlášť úspešný rok 1970, kedy štartoval v 120 pretekoch a z nich vyhral 54 – takmer každé druhé preteky dokončil na prvom mieste.


19[upraviť zdroj]

Anton Tkáč (* 30. marec 1951, Lozorno, Slovensko) je bývalý slovenský cyklista, reprezentant Česko-Slovenska v dráhovej cyklistike.

Je najvýraznejšou postavou slovenskej dráhovej cyklistiky. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia bol jeden z najlepších svetových šprintérov, vynikal obrovskou silou a výbušnosťou. Budúci olympijský víťaz začínal s atletikou, prvé žiacke náborové preteky vyhral na požičanom bicykli. Dráhovej cyklistike sa začal venovať v oddieli Slovan Bratislava, jeho prvým trénerom bol Igor Stiasny. V roku 1968 v Prostějove získal dva tituly dorasteneckého majstra republiky v šprinte a v pevnom kilometri. Talentovaného mladíka si všimli tréneri reprezentácie Luboš Puklický a Jaromír Žák a v roku 1969 prvýkrát štartoval na majstrovstvách sveta v Brne. V disciplíne 1 km s pevným štartom obsadil ôsme miesto, o rok neskôr v Leicestri získal bronzovú medailu. Na olympijské hry 1972 v Mníchove cestoval po zranení, výsledkom bolo len 13. miesto, zároveň bol členom družstva stíhačov, ktoré sa neprebojovalo z kvalifikácie. Sklamanie z neúspechu a následné vyradenie z reprezentačného tímu spôsobilo, že Anton prestal na niekoľko mesiacov trénovať. Impulzom pre Tkáčov návrat na cyklistický ovál bolo víťazstvo kamaráta a klubového kolegu zo Slovana krasokorčuliara Ondreja Nepelu na MS 1973 v Bratislave. Tréner Jaromír Žák ho opäť povolal do reprezentácie, Anton presedlal na šprint. Na MS 1973 skončil ôsmy, o rok neskôr už obliekol dúhový dres majstra sveta, keď vo finále porazil reprezentanta Sovietskeho zväzu Sergeja Kravcova.


20[upraviť zdroj]

Peter Šťastný (* 18. september 1956, Bratislava, Slovensko) je bývalý slovenský hokejový útočník, člen Siene slávy NHL a IIHF. Reprezentoval Česko-Slovensko, Kanadu a Slovensko. Bol druhým najproduktívnejším hráčom NHL 80. rokov 20. storočia po Waynovi Gretzkom. Do roku 2005 pôsobil vyše 4 roky ako generálny manažér Slovenského zväzu ľadového hokeja. V rozpätí rokov 2004 – 2014 bol poslancom Európskeho parlamentu.

Peter Šťastný patrí medzi najvýznamnejšie postavy slovenského hokeja v histórii. Svoju hokejovú kariéru začínal v roku 1974 v Slovane Bratislava, kde spolu so starším bratom Mariánom a mladším bratom Antonom vytvorili obávanú útočnú trojicu bratov Šťastných. V zlatej ére bratislavského hokeja sa Slovanu pod vedením bratov Šťastných podarilo v sezóne 1978/79 prelomiť hegemóniu českých klubov a získať titul majstra Česko-Slovenska. V nasledujúcej sezóne získal Peter Zlatú hokejku - ocenenie pre najlepšieho hokejistu Česko-Slovenska. V roku 1980 sa Peter spolu s bratom Antonom rozhodli odísť hrať hokej do NHL. V časoch železnej opony sa takéto rozhodnutie dalo realizovať iba veľmi dramatickým spôsobom – ilegálnym opustením republiky so všetkými súvisiacimi následkami. Bratia Šťastní začali svoju profesionálnu kariéru v dnes už neexistujúcom klube Quebec Nordiques. O rok neskôr ich krok nasledoval aj najstarší z bratov Marián a stali sa tak druhým bratským triom hrajúcim v jednom klube NHL po bratoch Bentleyovcoch, ktorí hrali za Chicago Blackhawks v 40-tych rokoch 20. storočia.


21[upraviť zdroj]

víťaz z roka 2016 Vincenzo Nibali

Giro d'Italia (často sa používa len skrátený názov „Giro“), doslova „Okružná jazda po Taliansku“, sú etapové cyklistické preteky profesionálnych cyklistov, ktoré sa od roku 1909 pravidelne konajú začiatkom mája v Taliansku. Zvyčajne trvajú tri týždne, ich dĺžka býva 2 500 - 4 000 km.

V hodnotení cyklistických pretekov ProTour podľa Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI) je Giro d'Italia spolu s pretekmi Vuelta a España zaradený do druhej najvyššej kategórie B. Vznik pretekov Giro d'Italia bol inšpirovaný pretekmi Tour de France, ktoré vznikli o 6 rokov skôr vo Francúzsku. Podobne ako Tour de France boli pôvodne propagačnou akciou pre automobilový časopis L'Auto, takisto aj majiteľ novín La Gazzetta dello Sport Emilio Camillo Costamagna sa rozhodol cyklistickými pretekmi propagovať svoje noviny. Prvá Giro začínala 13. mája 1909 v Miláne, mala 8 etáp a celkovú dĺžku 2 448 kilometrov. Prvým víťazom sa stal Luigi Ganna, zatiaľ posledným víťazom ročníka 2016 Vincenzo Nibali. Až päťkrát zvíťazili v týchto pretekoch Alfredo Binda, Fausto Coppi a Eddy Merckx. Najviac etapových víťazstiev, celkovo 42, získal Mario Cipollini a najviac dní v ružovom drese vedúceho pretekára, až 77, absolvoval Eddy Merckx. Najstarším víťazom bol v roku 1955 Fiorenzo Magni, ktorý mal vtedy 34 rokov a 180 dní, najmladším víťazom je Fausto Coppi, ktorý zvíťazil v roku 1940 vo veku 20 rokov.

Na rozdiel od Tour de France získava od roku 1931 vedúci pretekár na Giro d'Italia ružový dres (v orig. Maglia rosa). Pretekár ktorý vedie v súťaži vrchárov získava zelený dres (maglia verde) a vedúci pretekár v súťaži špurtérov získava cyklámenový dres (Maglia ciclamino) - podľa farby alpského kvetu cyklámen. Pretekár s najlepšími časmi v polovici etáp získa modrý dres (Maglia azuro).


22[upraviť zdroj]

Michael Fred Phelps (* 30. jún 1985, Baltimore, Maryland, USA) je americký plavec, ktorý drží niekoľko svetových i olympijských rekordov v plávaní a je držiteľom 28 olympijských medailí, a to 23 zlatých, 3 strieborných a 2 bronzových.

Osem medailí získal v roku 2004 na letných olympijských hrách v Aténach (šesť zlatých, dve bronzové), 8 v roku 2008 v Pekingu (všetky zlaté) a 6 v roku 2012 v Londýne (štyri zlaté a dve strieborné). Jeho 23 zlatých olympijských medailí je historický rekord pre jediného športovca v celej histórii olympijských hier. Bol vyhlásený za najlepšieho plavca roku 2003, 2004, 2006, 2007, 2008, 2009, 2012 a 2016. Phelps sa kvalifikoval do ôsmich plaveckých disciplín na olympiáde v Pekingu a vo všetkých disciplínach aj vyhral, čím prekonal rekord legendárneho Marka Spitza. Po olympiáde v Londýne v roku 2012 oficiálne ukončil kariéru, ale v apríli 2014 opäť začal pretekať. Štartoval aj na olympiáde v Rio de Janeiro v roku 2016, kde bol kapitánom amerického olympijského tímu. Svoju zbierku medailí tam rozšíril o ďalších 5 zlatých a jednu striebornú.



23[upraviť zdroj]

Emil Zátopek (* 19. september 1922, Kopřivnice, Česko – † 21. november 2000, Praha, Česko) bol český atlét a reprezentant Česko-Slovenska, štvornásobný olympijský víťaz vo vytrvalostnom behu, manžel atlétky Dany Zátopkovej.

Zátopek bol prvým človekom na svete, ktorý ubehol 10 km pod 29 minút (28:54,2 1. júna 1954 v Bruseli) a 20 km pod jednu hodinu (59:51,8 29. septembra 1951 v Starej Boleslavi). Najviac sa ale preslávil behom počas olympijských hier 1952 v Helsinkách, kde vyhral beh na 5 km, 10 km a dokonca i maratón, ktorý vtedy bežal po prvýkrát v živote. V každej z týchto disciplín vtedy zároveň vytvoril nový olympijský rekord. Tento „trojboj“ sa dodnes žiadnemu vytrvalcovi nepodarilo zopakovať. Zátopek, známy svojim vypracovaným štýlom behu, sprevádzaný kŕčovitými grimasami, bol v cudzine prezývaný „česká lokomotíva“.



24[upraviť zdroj]

Rafael Nadal Parera (* 3. jún 1986, Manacor, Španielsko) je španielsky tenista. Jeho prezývka je Rafa. K 10. júnu 2017 je 2. v medzinárodnom rebríčku ATP.

Tenis začal hrať ako štvorročný, trénoval ho jeho strýko, Toni Nadal, ktorý je aj v súčasnosti jeho trénerom. Prvý zápas série ATP vyhral v roku 2002 ako pätnásťročný, kedy porazil Paraguajčana Ramóna Delgada. Stal sa tak deviatym hráčom v otvorenej ére, ktorý zaznamenal svoje prvé víťazstvo v ATP pred svojimi šestnástymi narodeninami. V roku 2003 sa stal iba druhým najmladším hračom, ktorý sa prebojoval do prvej 100. rebríčka ATP. Kvalifikoval sa na svoje prvé podujate série ATP World Tour Masters 1000, kde vypadol v 3. kole. Pri svojom debute vo Wimbledone a vo svojich 17 rokoch sa stal druhým najmladším hráčom, ktorý sa dostal do tretieho kola po Borisovi Beckerovi. Bol jedným z kľúčových hráčov daviscupovej reprezentácie Španielska v roku 2004. Najprv v prvom kole zvíťazil v piatej, rozhodujúcej hre proti reprezentácii Českej republiky, keď porazil Radka Štěpánka. Neskôr v semifinále zvíťazil v štvrtej hre proti Francúzsku a zabezpečil tak Španielsku účasť vo finále, kde porazil Andyho Roddicka, čím sa stal najmladším hráčom histórie, ktorý zvíťazil v dvojhre vo finále za krajinu, ktorá získala Davisov pohár.

Získal celkovo 15 grandslamových titulov. V roku 2009 zvíťazil v Australian Open, v rokoch 2008 a 2010 vo Wimbledone, v rokoch 2010 a 2013 v US Open a až desaťkrát triumfoval na French Open v rokoch 2005, 2006, 2007, 2008, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014 a 2017. V roku 2008 získal zlatú medailu v dvojhre na olympiáde v Pekingu a v roku 2016 v Rio de Janeiro vo štvorhre.



25[upraviť zdroj]

Sidney Crosby (* 7. august 1987, Halifax, Kanada) je kanadský hokejový útočník, ktorý hrá v NHL. Crosby bol draftovaný celkovo prvý "Tučniakmi" z Quebec Major Junior Hockey League (QMJHL). Počas jeho dvoch rokov major junior kariére s Rimouski Océanic, sa zaslúžil o ocenenie CHL Player of the Year a viedol jeho klub na Memorial Cupe 2005. Prezývaný "Next One" bol jedným z najuznávanejších z draftu v histórií hokeja, vedúci mnoho priraďovať do 2005 Draft Lottery ako "Sidney Crosby Sweeptakes".

Svoj prvý zápas v NHL odohral 5. októbra 2005 proti New Jersey Devils. Penguins prehrali 1 : 5 a Crosby si pripísal jednu asistenciu na gól Marka Recchiho. Počas začiatkoch svojej kariéry v NHL mal možnosť nastupovať po boku legendy Maria Lemieux. 16. decembra 2006 vymenoval tréner Michel Therien Crosbyho ako alternatívneho kapitána tímu. Tento ťah vnímali viacerí odborníci vrátane Dona Cherryho kriticky, tvrdili, že Crosby si túto pozíciu zatiaľ nezaslúži. Vo svojej nováčikovskej sezóne 2005/06 zaznamenal 39 gólov a 63 asistencií a potvrdil tak povesť „zázračného dieťaťa“. Ziskom 102 vytvoril aj rekord pre najviac bodov pre nováčika v klube Penguins. Crosby sa stal najmladším hráčom histórie, ktorému sa podarilo prekonať hranicu 100 bodov a zároveň len siedmym nováčikom, ktorému sa to podarilo. Spolu skončil Crosby šiesty v tabuľke strelcov a siedmy v počte asistencií. Z kanadských hráčov boli vyššie iba Dany Heatley a Joe Thornton. Spolu s Alexandrom Ovečkinom mali výbornú nováčikovskú sezónu, Calder Memorial Trophy pre najlepšieho nováčika NHL nakoniec získal Ovečkin. V roku 2009 ako najmladší kapitán v histórii doviedol svoj tým k víťazstvu v Stanley Cupu. V sezóne 2015/2016 získal svoj druhý Stanley Cup a stal sa najužitočnejším hráčom play-off.



26[upraviť zdroj]

Matej Tóth (* 10. február 1983, Nitra, Slovensko) je slovenský atlét, venujúci sa chôdzi na 20 km a 50 km, olympijský víťaz z Ria de Janeiro 2016. Je pretekárom klubu VŠC Dukla Banská Bystrica. V rokoch 2006, 2013, 2014 a 2015 vyhral anketu Slovenský atlét roka. V roku 2016 získal – ako prvý atlét v histórii – ocenenie Športovec roka na Slovensku.

Na majstrovstvách Európy v Zürichu v roku 2014 získal striebornú medailu v chôdzi na 50 km, na majstrovstvách sveta v Pekingu v roku 2015 získal zlato tiež v chôdzi na 50 km a v tej istej disciplíne získal zlatú medailu aj na olympiáde v Rio de Janeiro v roku 2016.



27[upraviť zdroj]

Martina Navrátilová (* 18. október 1956, Praha, Česko) je bývalá svetová jednotka v ženskom tenise. Je všeobecne považovaná za jednu z najlepších tenistiek vôbec. Pochádza z Česko-Slovenska, ale v roku 1975 emigrovala do USA a v roku 1981 sa stala americkou občiankou. Počas svojej kariéry vyhrala 18 grandslamových titulov v dvojhre a 40 titulov v štvorhre (z toho 31 v ženskej štvorhre a 9 v zmiešanej štvorhre). V ženskej dvojhre získala vo Wimbledone rekordných 9 titulov. Je taktiež známa ako otvorená lesbička, čo priznala v čase, keď priznávanie sa k homosexualite nebolo bežné.

Navrátilová sa narodila ako Martina Šubertová v roku 1956. Jej rodičia sa rozviedli, keď mala Martina tri roky. Jej matka Jana si v roku 1962 vzala Miroslava Navrátila, ktorý sa potom stal jej prvým tenisovým trénerom. Po svojom nevlastnom otcovi dostala priezvisko Navrátilová. V roku 1972, keď mala 15 rokov, vyhrala tenisové majstrovstvá Česko-Slovenska a o rok neskôr, ako 16-ročná, sa stala profesionálkou. Svoj prvý profesionálny titul v dvojhre získala v roku 1974 na turnaji v Orlande. V roku 1975 hrala dve grandslamové finále, ale prehrala ho tak na Australian Open s Evonne Goolagongová, ako aj na French Open s Chris Evertovou. Na US Open prehrala s Evertovou v semifinále a požiadala v New Yorku o americké občianstvo. Zelenú kartu získala za jeden mesiac. Prvý grandslamový turnaj vyhrala Navrátilová v roku 1978, keď v trojsetovej bitke porazila vo Wimbledone Evertovú a dostala sa súčasne na prvé miesto tenisového rebríčka. Wimbledonový titul získala aj o rok neskôr.



28[upraviť zdroj]

víťaz 1. ročníka Tour de France Maurice Garin

Tour de France (doslova: Okružná jazda po Francúzsku) sú etapové preteky profesionálnych cyklistov, trvajúci asi tri týždne v júli. Uskutočňuje sa každoročne už od roku 1903 vo Francúzsku, výnimkou bola prvá svetová vojna a druhá svetová vojna. Dnes je jednou z najdôležitejších športových udalostí roka. V hodnotení cyklistických pretekov ProTour podľa Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI) sú ako jediné cyklistické preteky zaradené do najvyššej kategórie A.

Preteky boli založené ako propagačné preteky novín L'Auto (predchodca dnešných l'Equipe) ich vydavateľom Henrim Desgrangom. Mal byť konkurenciou pre preteky Paríž-Brest a späť sponzorované Le Petit Journal a preteky Bordeaux-Paríž sponzorované novinami Le Vélo. Najprv to boli takmer nepretržité vytrvalostné preteky. Jazdci spali okolo ciest a mali zakázané prijímať cudziu pomoc. V súčasnosti sú Tour de France etapové preteky rozdelené do mnohých etáp, pričom každá z nich trvá jeden deň. Po cestách sa pohybuje aj niekoľko sprievodných vozidiel (automobily a motocykle) poskytujúcich informácie, jedlo, pitie a prístup k mechanikom. Niektoré z vozidiel sú „neutrálne“, slúžia pre všetkých jazdcov, a niektoré sú tímové. Väčšina etáp vedie cez Francúzsko, ale je bežné, že niektoré etapy zavítajú aj do okolitých štátov, napríklad do Talianska, Španielska, Švajčiarska, Belgicka, Luxemburska a Nemecka, ale aj do nesusediacich krajín, napríklad do Írska, Spojeného kráľovstva alebo Holandska. Tri týždne trvajúce preteky zvyčajne zahŕňajú dva dni voľna, ktoré sa často využívajú na presun medzi etapami.

V posledných rokoch predchádza prvej etape krátka časovka jednotlivcov (1 – 15 km) nazývaná Prológ. Tradičným cieľom je parížska ulica Champs–Elysées (Elyzejské polia). Medzitým sa konajú rôzne etapy, napríklad horské etapy, časovky jednotlivcov a časovky tímov. Ostatné etapy vedú rovinatým terénom. Vzhľadom na rozmanitosť pretekov, vyhrávajú jednotlivé etapy často šprintéri, ale celkovým víťazom je obvykle "kráľ" hôr a časoviek.


29[upraviť zdroj]

Muhammad Ali, vlastným menom Cassius Marcellus Clay, Jr., (* 17. január 1942, Louisville, Kentucky, USA – † 3. jún 2016, Phoenix, Arizona, USA) bol americký boxer, štvornásobný majster sveta v ťažkej váhe a víťaz zlatej medaily na olympijských hrách v roku 1960. V roku 1999 získal Ali ocenenie „Športovec storočia“, toto ocenenie udeľovali Sports Illustrated a BBC. Dňa 3. decembra 2012 dostal kráľovskú korunu, ktorá ho označuje za „kráľa boxu“.

Meno dostal po svojom otcovi Cassius Marcellus Clayovi Sr., ktorý dostal meno po abolicionistovi 19. storočia Cassiovi Clayovi. Svoje meno si zmenil v roku 1964, po tom čo vstúpil do organizácie Nation of Islam a v roku 1975 konvertoval na islam. V roku 1982 sa u neho prejavili symptómy Parkinsonovej choroby. V roku 2001 natočil Michael Mann film s názvom Ali, v ktorom Muhammada Aliho stvárnil Will Smith. Ali bol štyrikrát ženatý, má sedem dcér a dvoch synov. Jeho dcéra Laila Ali pokračuje v jeho šľapajach a venuje sa ženskému boxu. Medzi jeho slávne citáty patria vety „nič nie je nemožné“ (angl. impossible is nothing) a „lietam ako motýľ, bodám ako včela“ (angl. float like a butterfly, sting like a bee).


30[upraviť zdroj]

Michal Martikán (* 18. máj 1979, Liptovský Mikuláš, Slovensko) je slovenský vodný slalomár.

Je prvý olympijský víťaz v novodobej histórii Slovenska, historicky najmladší víťaz Majstrovstiev sveta v kanoistike na divokej vode. Je olympijským víťazom z Atlanty 1996 a Pekingu 2008. Dve strieborné olympijské medaily získal na Letných olympijských hrách v Sydney v roku 2000 a na Letných olympijských hrách v Aténach v roku 2004. Je 7-násobným majstrom sveta (1997, 2002, 2003, 2007), z toho trikrát v kategórii hliadok, a 9-násobným majstrom Európy (z toho šesťkrát v kategórii hliadok). Prvú, bronzovú medailu z majstrovstiev sveta získal vo veku 16 rokov, čím sa stal historicky najmladším medailistom svetového šampionátu. Od vtedy na každých majstrovstvách sveta získal medailu. Na majstrovstvách Európy 2010 v Čunove získal dve zlaté a to tak v individuálnych pretekoch C1 ako aj v hliadkach 3x C1.

Je držiteľom štyroch ocenení novinárskej ankety Športovec roka za roky 1996, 1997, 2006, 2007.V roku 2003 sa oženil s Lenkou, s ktorou majú dve dcéry – Tamaru (* 2005) a Emmu (* 2009). Žije v Liptovskom Mikuláši.


31[upraviť zdroj]

Michael Jordan (* 17. február 1963, Brooklyn, New York, New York, USA) je bývalý americký hráč NBA považovaný za najlepšieho hráča basketbalu v histórii. Vrcholovú časť svojej kariéry odohral v tíme Chicago Bulls, neskôr sa stal spolumajiteľom Washingtonu Wizards a nečakane zaň v rokoch 2001 – 2003 nastúpil ako hráč.

Svoj tím doviedol šesťkrát do finále NBA (1991, 1992, 1993, 1996, 1997 a 1998), vo všetkých šiestich prípadoch Bulls vyhrali a Jordan bol vyhlásený najužitočnejším hráčom finálovej série (MVP). Okrem toho sa stal päťkrát najužitočnejším hráčom NBA za celú sezónu: 1988, 1991, 1992, 1996 a 1998. Patrí mu prvé miesto v historických tabuľkách NBA za najlepší priemer 30,12 bodov na zápas (druhý Wilt Chamberlain zaostáva o 0,06 bodu). O jeho univerzálnosti a prínosu pre tím svedčí fakt, že v roku 1988 bol vyhlásený aj za najlepšie brániaceho hráča NBA. Je držiteľom dvoch zlatých medailí z olympijských hier – z Los Angeles v roku 1984 a Barcelony v roku 1992.


32[upraviť zdroj]

Vladislav Alexandrovič Tretiak (rus. Владислав Александрович Третьяк; * 25. apríl 1952, Dmitrov, Rusko) je bývalý sovietsky reprezentant v ľadovom hokeji, brankár.

S hokejom začínal v jedenástich rokoch v športovej škole v Moskve. V rokoch 1969 až 1984 hájil bránku tímu CSKA Moskva a zbornej Sovietskeho zväzu. Odohral celkom 482 zápasov v sovietskej najvyššej lige, na majstrovstvách sveta a olympijských hrách 117 zápasov. Vo svojej kariére dosiahol veľa úspechov. Je trojnásobným olympijským víťazom, desaťkrát bol majstrom sveta, deväťkrát majstrom Európy, trinásťkrát majstrom Sovietskeho zväzu a raz víťazom Kanadského pohára. Odchytal všetky zápasy Série storočia. Je prvým európskym hokejistom, ktorý bol uvedený do siene slávy v Toronte. Medzinárodnou hokejovou federáciou bol vyhlásený ako najlepší hráč 20. storočia. Je držiteľom titulu zaslúžilý majster športu ZSSR. Päťkrát bol zvolený najlepším hokejistom ZSSR, trikrát najlepším hokejistom Európy, dvakrát najlepším brankárom na majstrovstvách sveta. Je držiteľom celého radu štátnych a športových vyznamenaní Sovietskeho zväzu.


33[upraviť zdroj]

Garri Kimovič Kasparov (* 13. apríl 1963, Baku, Azerbajdžan) je ruský šachista, bývalý niekoľkonásobný majster sveta v šachu. V súčasnosti ruský opozičný politik, kritik Vladimira Putina.

Narodil sa v sovietskom Azerbajdžane. Jeho matka bola Arménka, otec bol židovského pôvodu. Šach začal hrať v Dome pionierov v Baku vo veku sedem rokov, kedy zahynul aj jeho otec. V roku 1975 sa stal vôbec najmladším víťazom turnaja juniorov v Sovietskom zväze. Titul veľmajstra získal vo veku sedemnásť rokov. V roku 1980 vyhral juniorské majstrovstvá sveta v šachu v Dortmunde. V roku 1984 sa stretol s vtedajším majstrom sveta Anatolijom Karpovom v zápase o titul majstra sveta. Súboj trval šesť mesiacov a je najdlhším v šachovej histórii. Nakoniec ho zastavil Florencio Campomanes, prezident organizácie FIDE, ktorý nariadil nový dátum zápasu. V novembri 1985 už Kasparov vyhral nad Karpovom v pomere 13 : 11 a stal sa najmladším majstrom sveta. Šachovú kariéru ukončil v roku 2005, keď bol na vrchole a v rebríčku ELO bol najvyššie. Odvtedy je ešte stále na vrchole rebríčka, aj keď už nehrá. Nastolil rekord, keď sa stal pätnásťnásobne po sebe majstrom sveta.

Po ukončení aktívnej kariéry sa začal venovať politickej činnosti. Je predsedom politickej strany Zjednotený občiansky front a stojí aj na čele koalície opozičných strán Iné Rusko, pričom je ostrý kritik prezidenta Vladimira Putina. V apríli 2007 ho v Moskve zatkla polícia, keď sa zúčastnil na zakázanej demonštrácii proti Putinovi. O niekoľko dní ho vypočúvala ruská tajná služba FSB (nástupnícka organizácia KGB), z dôvodu "podnecovania extrémizmu", ktorého sa mal dopustiť svojimi rozhovormi pre médiá. V máji 2007 ho polícia nepustila do lietadla smerujúceho do Samary, kde sa chcel zúčastniť na opozičnej demonštrácii, pričom mu okrem letenky odobrali aj cestovný pas.


34[upraviť zdroj]

Marián Hossa (* 12. január 1979, Stará Ľubovňa, Slovensko) je bývalý slovenský reprezentant v ľadovom hokeji. V súčasnosti pôsobí v NHL v klube Chicago Blackhawks na pozícii pravého krídla. Reprezentoval Slovensko na viacerých medzinárodných podujatiach, vrátane štyroch Zimných olympijských hier v Salt Lake City, Turíne, Vancouveri a v Soči. Tri roky po sebe hral za tri rôzne kluby vo finále Stanleyho pohára, úspešný bol v sezóne 2009/2010, keď pohár získal v drese Chicaga Blackhawks. Je šesťnásobným hokejistom roka na Slovensku. Pred sezónou 2017/2018 ohlásil prerušenie hráčskej kariéry kvôli závažným vedľajším účinkom liečby kožnej choroby.

Ukončil Stredné odborné učilište železničné v Trenčíne. S hokejom začínal ako päťročný v Dukle Trenčín. V Dukle hrával počas celej dorasteneckej a juniorskej kariéry. Najskôr začínal na poste centra, no potom ho vtedajší tréner Jaroslav Walter postavil na pravé krídlo. Juniori Dukly získali v tomto období titul majstra Slovenska. V seniorskej extralige debutoval ako 17-ročný. V prvej sezóne 1996/97 strelil v základnej časti 30 gólov, zaznamenal 24 asistencií a 44 plusových bodov, čím významnou mierou prispel k zisku majstrovského titulu Dukly Trenčín. V roku 1997 bol draftovaný v úvodnom drafte NHL tímom Ottawa Senators v prvom kole ako 12. v celkovom poradí. Už v najbližšej sezóne odišiel do zámoria, v prípravných zápasoch síce sa gólovo presadil, počas úvodných 7 stretnutí v NHL však zaznamenal len jednu asistenciu a bol poslaný do farmárskeho klubu Portland Winterhawks (WHL), kde pomohol získať Memorial Cup. V nasledujúcej sezóne sa stal stabilným hráčom základného kádra Ottawy a stal sa jedným z najlepších hráčov mužstva. Na konci sezóny 1999/2000 bol s 29 gólmi streleckým lídrom klubu.

Jeho otec je František Hossa, bývalý tréner slovenskej hokejovej reprezentácie a mladší brat Marcel Hossa, ktorý v súčasnosti pôsobí v HK Dukla Trenčín.


35[upraviť zdroj]

Lionel Andrés Messi (* 24. jún 1987, Rosario, Santa Fe, Argentína) je argentínsky profesionálny futbalista, ktorý hrá za španielsky klub FC Barcelona a národný tím Argentíny. Často je považovaný za najlepšieho hráča na svete a taktiež mnohými považovaný za najlepšieho hráča všetkých čias. Messi je jediným hráčom v histórii, ktorý získal päť ocenení Zlatá lopta FIFA, z ktorých štyri vyhral kontinuálne, získal 29 trofejí s Barcelonou, vrátane 8 titulov La Ligy, štyri tituly Ligy Majstrov a piatich Copa del Rey. Úspešný strelec a kreatívny hráč, Messi, vedie rekordy za najviac oficiálnych gólov, ktoré boli zaznamenané v La Lige (349), sezóne La Ligy (50) a klubovej futbalovej sezóne v Európe (73), v kalendárnom roku (91), ako aj tie pre najviac asistencií v La Lige (137) a Copa América (11). Dosiahol viac ako 500 kariérnych gólov pre klub a krajinu.

V |argentínskej reprezentácii je Messi taktiež najlepším strelcom. Na mládežníckych úrovniach získal titul na majstrovstvách sveta do 20 rokov v roku 2005, turnaj ukončil so zlatou loptou a zlatou kopačkou a olympijskú zlatú medailu na olympijských hrách v roku 2008. Jeho štýl hry porovnájú s krajanom Diegom Maradonom, ktorý vyhlásil Messiho za svojho nástupcu. Po svojom debute za mužov v auguste 2005 sa Messi stal najmladším Argentíncom, ktorý sa v roku 2006 zúčastnil svetového pohára FIFA a dosiahol finále Copa América 2007, kde bol menovaný najlepším mladým hráčom turnaja. Ako kapitán družstva od augusta 2011 viedol Argentínu do troch po sebe nasledujúcich finále: Majstrovstvá sveta v roku 2014, za ktoré vyhral Zlatú loptu a Copa América v rokoch 2015 a 2016.


36[upraviť zdroj]

Earvin Magic Johnson (* 14. august 1959, Lansing, Michigan, USA) je bývalý americký basketbalista. Je považovaný za jedného z najlepších basketbalistov všetkých čias.

V NBA hral 13 sezón na pozícii rozohrávača Los Angeles Lakers (1979 – 1991). Za svoju kariéru nastrieľal 17 707 bodov. Trikrát (1987, 1989 a 1990) bol zvolený za najužitočnejšieho hráča NBA, päťkrát dokázal vyhrať s Lakers finále NBA. V roku 1992 bol členom prvého amerického Dream Teamu a získal zlatú olympijskú medailu na olympijských hrách v Barcelone. Je členom prestížnej basketbalovej Siene slávy (Basketball Hall of Fame). V roku 1991 sa stal prvým svetovo známym športovcom, ktorý sa verejne označil za HIV pozitívneho a následne sa zúčastnil kampane proti šíreniu choroby AIDS.


37[upraviť zdroj]

Sebastian Vettel (* 3. júl 1987, Heppenheim, Nemecko) je nemecký pilot formuly 1, v súčasnosti jazdiaci za stajňu Scuderia Ferrari. V roku 2010 získal titul Majstra sveta za stajňu Red Bull Racing, ktorý následne obhájil i v rokoch 2011, 2012 a 2013. Patrí medzi najúspešnejších pilotov F1 všetkých čias. Je jedných zo štyroch jazdcov, ktorí majú na konte štyri alebo viac titulov majstra sveta. Do konca roka 2017 má podpísanú zmluvu so Scuderiou Ferrari.

Kariéru pilota F1 začal na pozícii testovacieho a náhradného jazdca tímu BMW Sauber vo voľnom tréningu pred Veľkou cenou Turecka 2006. Vettel sa s vekom 19 rokov a 53 dní tak stal najmladším pretekárom (tento rekord neskôr prekonal Max Verstappen vo veku 17 rokov a 166 dní), ktorý sa objavil v pretekoch F1. V roku 2010 sa stal vo veku 23 rokov a 134 dní najmladším majstrom sveta formuly 1, čím o 166 dní prekonal dvojročný rekord Lewisa Hamiltona. Tretím miestom na Veľkej cene Japonska si Sebastian zabezpečil titul majstra sveta i v sezóne 2011. V tejto sezóne zároveň prekonal rekord Nigela Mansella v počte získaných pole position, keď si najlepšiu štartovnú pozíciu vybojoval až 15-krát. Titulom v roku 2013 sa stal najmladším štvornásobným majstrom sveta v histórii F1. 4. októbra 2014 Red Bull Racing ohlásil odchod Vettela z tímu na konci sezóny. 20. októbra 2014 Ferrari potvrdilo 3-ročnú zmluvu s Vettelom, kde od sezóny 2015 nahradil Fernanda Alonsa. Vo farbách Ferrari v sezóne 2015 dokázal získať 3 víťazstvá – Malajzia, Maďarsko a Singapur a celkovo skončil tretí v hodnotení šampionátu jazdcov.


38[upraviť zdroj]

Reinhold Messner (* 17. september 1944, Brixen, Taliansko) je extrémny horolezec, dobrodruh a spisovateľ, ktorý pochádza z Južného Tirolska.

Messner je jeden z najúspešnejších horolezcov na svete. Spoločne s Petrom Habelerom sa im v roku 1978 ako prvým podarilo dosiahnuť vrchol Mount Everestu bez použitia kyslíkových prístrojov. Ako prvý človek na svete dosiahol vrcholy všetkých 14 osemtisícoviek (1970 – 1986, všetky bez použitia kyslíkových prístrojov). Bol taktiež prvým človekom, ktorý vystúpil sólovo na jednu z osemtisícoviek (1978 Nangá Parbat). Ako druhý dosiahol v roku 1986 tzv. Korunu Zeme (angl. Seven Summits), čo je názov pre 7 najvyšších vrcholov jednotlivých svetadielov. Okrem horolezectva patria medzi jeho úspechy aj dobrodružné prechody Antarktídy (1989/1990 spolu s Arvedom Fuchsom), Grónska (1993) a púšte Gobi (2004).

Messner v 70-tych a 80-tych rokoch štylisticky zmenil výškové horolezectvo. Inšpirovaný rakúskym alpinistom Hermannom Buhlom aplikoval ako jeden z prvých štýl a taktiku lezeckého umenia (by fair means) na výškové horolezectvo v Himalájach. V protiklade k ťažkopádnym expedíciám s výškovými tábormi a nosičmi tak vystúpil ako prvý alpským štýlom na osemtisícovku bez pomoci kyslíkového prístroja, sólovo bez infraštruktúry a fixných lán, so spolulezcom alebo malou skupinou lezcov. Osemtisícovky tak mohli byť zdolávané s menším množstvom výstroje a v kratšom čase, čo minimalizuje dĺžku pobytu v zóne smrti.


39[upraviť zdroj]

Jevgenij Viktorovič Pľuščenko (* 3. november 1982, Solnečnyj, Chabarovský kraj, Rusko) je ruský krasokorčuliar. Je trojnásobný majster sveta v rokoch 2001, 2002, 2003 a šesťnásobný majster Európy v rokoch 2000, 2001, 2003, 2005, 2006 2010 získal počas svojej kariéry ešte v starom systéme hodnotenia 75-krát najvyššiu známku 6,0. Zo zimných olympijských hier 2002 v Salt Lake City si odniesol striebornú medailu, z nasledujúcich hier v Turíne zlatú.

Ako malý chlapec bol často chorý a preto sa rodina čoskoro presťahovala do Volgogradu, kde je miernejšia klíma. V štyroch rokoch stál Žeňa po prvýkrát na korčuliach a čoskoro začal robiť pokroky. Bavil ho aj hokej a balet, no nakoniec sa rozhodol zostať pri krasokorčuľovaní. Zlom prišiel v roku 1993, kedy vo Volgograde zavreli štadión, kde trénoval. Pokiaľ chcel pokračovať v krasokorčuľovaní, musel odísť do viac než 1 000 kilometrov vzdialeného Petrohradu. Spočiatku tam s ním bola aj matka, ale pretože nenašla prácu a celá rodina sa presťahovať nemohla, zostal 11 ročný Žéňa v Petrohrade sám, len v opatere trénera Alexeja Mišina. Aj keď v tú dobu mal chuť všetko nechať a vrátiť sa domov, Mišin ho prehovoril aby ostal, pretože má veľký talent a zaručene niečo dokáže. Vytrvalosť sa vyplatila, hneď ako začal súťažiť a vyhrávať, dokázal uživiť celú rodinu. Rodičom a staršej sestre kúpil dom, aby sa mohli presťahovať za ním do Petrohradu.


40[upraviť zdroj]

Jana Dukátová (* 13. jún 1983, Bratislava, Slovensko) je slovenská kajakárka. Majsterka sveta vo vodnom slalome z roku 2006 a historicky prvá majsterka sveta v kategórii canoe ženy z roku 2010.

Víťazka seriálu svetového pohára 2009, 2010, 2011, 2013, trojnásobná majsterka Európy do 23 rokov, akademická majsterka sveta. Na olympijskych hrách v Londýne 2012 skončila na 6. mieste. Od roku 2004 je pravidelnou členkou reprezentačného družstva vodných slalomárov SR. Zároveň je členkou olympijského "Top tímu" Slovenskej Republiky a pôsobí vo vrcholovom stredisku – Národné športové centrum. Jana Dukátová je zverenkyňa trénera Roberta Orokockého, pod vedením ktorého trénuje od roku 2001. Jej rodiskom je Bratislava a domovským tréningovým centrom areál s divokou vodou v Čunove. Na majstrovstvách Európy 2010 v Čunove sa jej podarilo získať medailu v každej kategórii, ktorej sa zúčastnila – zlato v K1, striebro v C1 a bronz v hliadkach 3 x K1. V rokoch 2014 a 2015 skončila v seriáli svetového pohára na druhom mieste.


41[upraviť zdroj]

Stan Mikita, vlastným menom Stanislav Guoth (* 20. máj 1940, Sokolče, Slovensko) je kanadský hokejista slovenského pôvodu, člen Hokejovej siene slávy.

Narodil sa v Sokolčiach na Slovensku (dnes dedina zatopená Liptovskou Marou), ale v roku 1948 ho rodičia poslali za jeho strýkom a tetou do Kanady, kde prijal ich meno Mikita. Vyrastal v kanadskej provincii Ontário v mestečku St. Catharines, neďaleko Toronta. Tam aj začal hrať hokej. Po troch sezónach, ktoré odohral za St. Catharines Teepees, prestúpil Stan v roku 1959 do materského klubu Chicago Blackhawks. Už vo svojej druhej sezóne odohratej celej v drese jastrabov získal s tímom Stanleyho pohár a so šiestimi gólmi sa stal najlepším strelcom v play-off.

V nasledujúcej sezóne sa zo Stana Mikitu stala hviezda. Nastupoval v útoku s krídlami Kenom Wharramom a Abom McDonaldom resp. Dougom Mohnsom, v tom čase nazývanom "Scooter Line". Stal sa najviac obávaným útočníkom v šesťdesiatych rokoch a vďaka nemu a jeho spoluhráčovi Bobbymu Hullovi disponovalo Chicago najsilnejším útokom dekády. V 60. rokoch sa Mikita štyrikrát stal najlepším strelcom ligy.


42[upraviť zdroj]

Peter Velits (* 21. február 1985, Bratislava, Slovensko) je bývalý slovenský profesionálny cestný cyklista. Získal titul majstra sveta v kategórii do 23 rokov a tri tituly majstra sveta v časovke družstiev. Bol cyklista roka na Slovensku v rokoch 2007, 2009 a 2010.

Peter Velits sa narodil v Bratislave, ale spolu s rodinou sa v roku 1998 presťahovali do Púchova. V zime Peter hrával najmä hokej, postupne sa spolu s bratom dvojčaťom Martinom začali venovať aj cestnej cyklistike. Na ich športovom raste sa podieľali hlavne otec Ladislav Velits a strýko Tibor Velits. V kategórii juniorov patril medzi svetovú špičku. V juniorskom svetovom pohári skončil najlepšie celkovo na druhom mieste v roku 2003. Jeho prvým tímom bola slovenská Dukla Trenčín Merida. Potom pôsobil v juhoafrickom tíme Konica - Minolta, kde mal výhodu, keďže mohol súťažiť na pretekoch aj v zime. Jeho úspešná juniorská kariéra vyvrcholila v roku 2007 titulom majstra sveta do 23 rokov v Stuttgarte. Okrem cestnej cyklistiky sa úspešne venoval aj zimnému triatlonu, keď získal v roku 2004 ako člen Športového klubu Tatranské orly, resp. slovenskej reprezentácie titul juniorského majstra Európy v tejto disciplíne.

Profesionálnu kariéru začali bratia Velitsovci v nemeckom tíme Wiesenhof - Felt. Na konci sezóny 2007 sa Velitsovci dozvedeli, že tento tím končí. Najmä vďaka titulu majstra sveta Petra Velitsa dostali bratia mnoho ponúk a podpísali dvojročnú zmluvu s nemeckým tímom Milram. V drese Milramu Peter štartoval v roku 2008 premiérovo na Tour de France. Od roku 2010 pôsobili bratia Velitsovci v americkom tíme HTC Highroad. Tu dosiahol Peter Velits svoj najlepší výsledok v profesionálnej kariére, skončil celkovo druhý na podujatí Vuelta a España.


43[upraviť zdroj]

Abebe Bikila (* 7. august 1932, Jato, Etiópia – † 25. október 1973, Addis Abeba, Etiópia) bol etiópsky atlét, ktorý sa venoval maratónskemu behu. Je dvojnásobný olympijský víťaz.

Maratón na Letných olympijských hrách vyhral v rokoch 1960 a 1964. V roku 1964 sa stal prvým maratóncom v histórii, ktorý dokázal svoje víťazstvo obhájiť. Na olympiáde v Ríme 1960 absolvoval celú trať na boso (bez obuvi). O osem rokov neskôr, na olympijských hrách v Mexiku musel preteky po cca 17 km vzdať kvôli zraneniu v pravom kolene. Vyhral jeho kamarát Mamo Wolde, ktorý vyhlásil, že ak by sa Bikila nezranil, tak by vyhral práve on.

V marci 1969 utrpel veľmi vážne zranenie pri autonehode a zostal až do smrti na väčšej časti tela ochrnutý. Svoju štvrtú olympiádu v Mníchove 1972 absolvoval len ako čestný hosť na invalidnom vozíku. Zomrel predčasne, vo veku 41 rokov, pravdepodobne z dôvodu celkového nedostatku pohybu, na ktorý jeho telo nebolo zvyknuté.


44[upraviť zdroj]

Ľubomír Ftáčnik (* 30. október 1957, Bratislava, Slovensko) je slovenský šachový veľmajster. Najvyššie ELO dosiahol v roku 2001, bolo to 2 618.

Ftáčnik sa naučil hrať šach, keď mal 13 rokov. Napriek tomu mal už ako junior úspechy: v roku 1977 vyhral juniorské majstrovstvá Európy v Groningene. V tom istom roku bol druhý na juniorských majstrovstvách sveta a dostal titul medzinárodného majstra, v roku 1980 sa stal veľmajstrom, druhým slovenským po Jánovi Plachetkovi. Trénoval ho majster Ján Šefc. V osemdesiatych rokoch vyhral rad turnajov: Cienfuegos 1980, Dortmund 1981, Esbjerg 1982, Trnava 1983, Altensteig 1987 a open v Baden-Badene v roku 1987. Potom vyhral turnaje v Sydney 1991, Neuchâtel 1996, Išia 1996, Hamburg 1998, Los Angeles 1999 , Gold Coast 2000, Deizisau 2001. Štyrikrát bol majstrom Česko-Slovenska (1981, 1982, 1983 a 1985). Ftáčnik hral za Česko-Slovensko sedemkrát na šachovej olympiáde a rovnako zodpovedne a úspešne pristupoval aj k reprezentácii Slovenska. V roku 2002 bol majstrom Slovenska. Do roku 2003 sa pravidelne nachádzal vo svetovej stovke.


45[upraviť zdroj]

Serhij Nazarovyč Bubka, známejší pod ruským menom Sergej Nazarovič Bubka (* 4. december 1963, Luhansk, Ukrajina) je bývalý sovietsky a od roku 1991 ukrajinský atlét v skoku o žrdi, olympijský víťaz, trojnásobný majster sveta, majster Európy a najlepší športovec sveta pre rok 1997. Stal sa prvý skokanom o žrdi, ktorý prekonal hranicu 6 metrov.

Do svetového atletického povedomia vstúpil v roku 1983 výkonom 570 cm. V nasledujúcich štyroch rokoch posunul hranicu svetového rekordu o 21 centimetrov. Bol vyhlásený za najlepšieho športovca Sovietskeho zväzu v rokoch 1984, 1985 a 1986. Vyhral 6-krát majstrovstvá sveta (prvých šesť šampionátov). Svetový rekord vylepšil 3-krát (17-krát vonku, 18-krát v hale), čo je tiež svetový atletický rekord. Menej sa mu darilo na olympijských hrách. Olympiády v roku 1984 v Los Angeles sa nemohol zúčastniť kvôli bojkotu socialistickými štátmi. Olympiádu 1988 v Soule vyhral výkonom 590 cm. Ďalšie dve olympiády boli len vyvrcholením jeho olympijskej smoly. Na olympiádu do Barcelony v roku 1992 prišiel pod hlavičkou Ukrajiny ako svetový rekordman výkonom 611 cm v úlohe jasného favorita. V pretekoch ale nemal žiadny platný pokus. Na olympiáde v Atlante sa pri tréningu na kvalifikáciu zranil a do pretekov tak už vôbec nezasiahol.


46[upraviť zdroj]

Jozef Adamec (* 26. február 1942, Vrbové, Slovensko) je bývalý slovenský futbalista a tréner.

Legenda Spartaka Trnava, v drese "bílych andelov" získal päť majstrovských titulov, ďalšie dva pridal počas základnej vojenskej služby v Dukle Praha. V česko-slovenskej lige odohral 383 zápasov, strelil 170 gólov, v historickom poradí je tretím najlepším kanonierom súťaže za Josefom Bicanom a Miroslavom Wiecekom. Štyrikrát sa stal kráľom ligových strelcov. Počas krátkeho pôsobenia v Slovane Bratislava strelil v ligovom stretnutí s TŽ Třinec 6 gólov (8 : 0). V európskych pohároch strelil 18 gólov, s mužstvom Spartaka Trnava postúpil v sezóne 1968/69 do semifinále Európskeho pohára majstrov. Hráčsku kariéru ukončil v klube Slovan Viedeň. Sedemkrát sa umiestnil v prvej desiatke ankety Futbalista roka, v rokoch 1968 a 1969 obsadil tretie miesto.

V reprezentácii Česko-Slovenska odohral 44 zápasov, strelil 14 gólov. Debutoval 30. októbra 1960 v Prahe proti Holandsku (4 : 0), reprezentačnú kariéru uzavrel o štrnásť rokov neskôr 13. októbra 1974 v Bratislave výhrou nad mužstvom Švédska 4 : 0. Na MS 1962 v Čile bol najmladším hráčom výberu trénera Rudolfa Vytlačila, ktorý získal strieborné medaily po finálovej prehre s Brazíliou 1 : 3. Na šampionáte odohral tri zápasy v základnej skupine, zúčastnil sa aj MS 1970 v Mexiku. 23. júna 1968 v Bratislave strelil Brazílii tri góly, čo sa podarilo len štyrom hráčom v histórii. Pred Adamcom to dokázal Poliak Ernest Wilimowski na MS 1938, neskôr dosiahol podobný kúsok Talian Paolo Rossi na MS 1982 a Argentínčan Lionel Messi.


47[upraviť zdroj]

Rocky Marciano (rodený Rocco Francis Marchegiano; * 1. september 1923, Brockton, Massachusetts, USA – † 31. august 1969, blízko Newtonu, Iowa, USA) bol americký profesionálny boxer, svetový šampión v ťažkej váhe od 23. septembra 1952 do 27. apríla 1956.

Marciano je jediný boxer, ktorý si udržal titul šampióna v ťažkej váhe a pritom nikdy neremizoval a nikdy neprehral. Jeho štatistika je 49 zápasov a 49 výhier. Svoj titul obhájil šesťkrát, vyzývateľmi boli Jersey Joe Walcott, Roland La Starza, Ezzard Charles (dvakrát), Don Cockell a Archie Moore. Zahynul tragicky pri leteckom nešťastí.


48[upraviť zdroj]

Petra Vlhová (* 13. jún 1995) je slovenská zjazdová lyžiarka. Je bývalou členkou LKS Banská Bystrica a zverenkyňou Tomáša Hudeca. V sezóne 2011/2012 bola členkou Ski Klub Javorovica Liptovský Ján a Centra olympijskej prípravy Poprad. Od roku 2013 jazdila za športový klub Ski team Vlha Liptovský Mikuláš a jej trénerom bol Ivan Iľanovský. Je členkou Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica, trénuje ju Livio Magoni, kondičným trénerom Šimon Klimčík.

Vo februári 2011 sa vo švajčiarskej Crans Montane stala juniorskou majsterkou sveta v obrovskom slalome v kategórii do 18 rokov. V slalome rovnakej vekovej kategórie obsadila 4. miesto. V sezóne 2011/2012 vyhrala anketu Lyžiar roka. V januári 2012 sa v rakúskom Innsbrucku stala víťazkou slalomu na zimných olympijských hrách mládeže 2012. Vyhrala tak prvú slovenskú zlatú medailu zimných olympijských hier mládeže. V superkombinácii a obrovskom slalome získala na tomto podujatí 4. miesta. Získala tiež titul majsterky na otvorených majstrovstvách Slovenska v Jasnej. Na juniorských majstrovstvách sveta v talianskom Roccarase v marci 2012 získala bronzovú medailu. V tejto sezóne ju trénoval Ivan Iľanovský. Petra Vlhová je súčasťou reprezentačného družstva v alpskom lyžovaní Slovenskej lyžiarskej asociácie. Vo februári 2014 sa na domácom svahu v Jasnej stala juniorskou majsterkou sveta v slalome. Reprezentovala Slovensko na zimných olympijských hrách v Soči 2014. Svoje prvé víťazstvo vo Svetovom pohári získala 13. decembra 2015 vo švédskom Åre v slalome. 14. februára 2017 v tímovej súťaži vo švajčiarskom St. Moritz v družstve s Veronikou Velez-Zuzulovou, Andreasom Žampom a Matejom Falatom získala striebornú medailu.


49[upraviť zdroj]

Sebastian Newbold Coe, barón Coe, (* 29. september 1956, Londýn, Spojené kráľovstvo) je britský konzervatívny politik, športový funkcionár a bývalý vynikajúci atlét-bežec.

Je dvojnásobným olympijským víťazom z Letných olympijských hier 1980 v Moskve a Letných olympijských hier 1984 v Los Angeles na trati 1500 metrov. Je tiež európskym šampiónom z roku 1986 v behu na 800 metrov. Počas svojej športovej kariéry vytvoril celkom osem nových svetových rekordov. Športovej diplomacii sa venuje už od čias svojej aktívnej športovej kariéry. Od roku 2003 pôsobil v 27 člennej Rade Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF) a od roku 2007 bol jedným zo štyroch viceprezidentov tejto organizácie. Bol predsedom organizačného výboru Letných olympijských hier 2012 v Londýne. V roku 2015 bol zvolený za prezidenta IAAF.


50[upraviť zdroj]

Imrich Bugár (* 14. apríl 1955, Ohrady, Slovensko) je bývalý slovenský atlét maďarskej národnosti, reprezentant Česko-Slovenska v hode diskom.

Začínal ako hádzanár, atletike sa začal venovať na učilišti Slovnaftu v Bratislave, neskôr ho v Slávii SVŠT viedol tréner Vladimír Hurtoň. Ako 19-ročný odišiel do Prahy, kde pôsobil v oddiele Dukla Praha pod vedením trénera Miroslava Vlčka. Účastník troch olympiád, v Moskve 1980 získal striebro, olympijské víťazstvo mu uniklo len o 26 centimetrov. Historicky prvý majster sveta v hode diskom, na premiérových MS 1983 v Helsinkách zvíťazil výkonom 67,72 m. V roku 1982 vybojoval titul majstra Európy, z ME 1978 má bronz. Dvakrát reprezentoval výber Európy na Svetovom pohári IAAF, v roku 1981 bol členom víťazného družstva, keď obsadil vo svojej disciplíne tretie miesto. V roku 1985 bol štvrtý na Svetovom pohári IAAF v Canberre, v tom istom roku vyhral vo finále Grand Prix IAAF. Bugár je 13-násobný majster Česko-Slovenska. Svoj osobný rekord 71,26 m vytvoril v roku 1985 v San José.


51[upraviť zdroj]

Lewis Carl Davidson Hamilton, MBE (* 7. január 1985, Stevenage, Hertfordshire, Spojené kráľovstvo) je britský pilot Formuly 1 a majster sveta z rokov 2008, 2014, 2015, 2017 v súčasnosti jazdiaci za tím Mercedes-AMG Petronas Motorsport.

Lewis sa narodil v Anglickom mestečku Stevenage, Hertfordshire. Roku 1995, keď mal 10 rokov, prišiel pri príležitosti Autosport Awards za vtedajším riaditeľom a povedal mu, "Raz by som chcel pre vás jazdiť.Chcel by som jazdiť za McLaren." Približne o tri roky ho McLaren a Mercedes-Benz zapojili do ich programu mladých jazdcov. Po získaní titulov v Britskej Formule Renault, Formule 3 Euroseries a GP 2 sa začala jeho kariéra v F1 v McLarene roku 2007, 12 rokov po stretnutí sa s Ronom Dennisom.

Pochádza zo zmiešanej rodiny (jeho otec bol černoch a matka beloška). Často je označovaný za prvého černocha v F1, hoci Willy T. Ribbs testoval formulu v roku 1989. V jeho prvej sezóne v F1 vytvoril množstvo rekordov (v roku 2007 skončil na druhom mieste v boji o majstra sveta, len bod za Kimim Räikkönenom). Nasledujúcu sezónu sa mu podarilo získať titul majstra sveta pred Felipe Massom.


52[upraviť zdroj]

Wayne Gretzky celým menom Wayne Douglas Gretzky (* 26. január 1961, Brantford, Ontário, Kanada) je bývalý kanadský profesionálny hokejista.

Profesionálnym hokejistom sa stal vo veku 17 rokov a na konci 80. rokov štyrikrát vyhral Stanleyho pohár s tímom Edmonton Oilers. V NHL odohral v rokoch 1979 – 1999 20 sezón v drese 4 tímov, pričom v 15. sezónach NHL presiahol 100 bodovú hranicu. Gretzkeho, ktorý má prezývku "The Great One", považujú za najlepšieho hokejistu všetkých čias. Číslo s ktorým hrával, 99, je jediné číslo pre hokejistu, ktoré je vyradené z nosenia v celej NHL.

Je jediným hráčom NHL, ktorý dosiahol hranicu 200 bodov v jednej sezóne, čo sa mu podarilo až štyrikrát. V 16 profesionálnych sezónach, z toho v štrnástich idúcich po sebe, získal viac ako 100 bodov. V roku 1999 bol držiteľom 61 NHL rekordov – 40 rekordov v základnej časti, 15 v play-off a 6 v All-Star. Od roku 2009 je držiteľom 60 rekordov.



Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Portál:Šport/Odporúčané_články&oldid=6473711“