Ostredok (vrch vo Veľkej Fatre)
| Ostredok | |
| vrch | |
 Severovýchodný svah Ostredku
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Ružomberok, Martin |
| Obce | Liptovské Revúce, Blatnica |
| Pohorie | Veľká Fatra |
| Podcelok | Hôľna Fatra |
| Povodia | Revúca, Turiec |
| Nadmorská výška | 1 595,6 m n. m. |
| Relatívna výška | 672[1] m |
| Súradnice | 48°53′59″S 19°04′52″V / 48,8997°S 19,0811°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Blatnica Gaderskou dolinou po  a  značke
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Ostredok | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ostredok (1 595,6 m n. m.[2]) je najvyšší vrch vo Veľkej Fatre. Leží nad obcou Liptovské Revúce, približne 16 km východne od Turčianskych Teplíc.[3] Na Slovensku je až šesť vrchov s názvom Ostredok.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra.[5] Leží v Žilinskom kraji, na rozhraní okresov Ružomberok a Martin a zasahuje na katastrálne územie obce Liptovské Revúce a Blatnica.[4] Najbližším sídlom sú na východe Liptovské Revúce, juhovýchodne situované sú Motyčky a Staré Hory a západne leží Blatnica. Vrch patrí do Národného parku Veľká Fatra.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Ostredok je súčasťou hlavného hrebeňa pohoria. Má dva vrcholy; hlavný južný (1 595,6 m n. m.) a nepatrne nižší severný (1 592,0 m n. m.). Vrcholy sú nevýrazné, poskytujúce nerušený kruhový výhľad. Svahy Ostredku sú hladko modelované, strmé, v zime na viacerých miestach hrozí nebezpečie padania lavín. Vrcholom prechádza 49 km dlhá Veľkofatranská magistrála, vyznačená 
červenou turistickou značkou.
Severným smerom susedí Biela skala (1 385 m n. m.), Suchý vrch (1 550 m n. m.) a Ploská (1 532 m n. m.), východným Čierna hora (1 335 m n. m.), Ostré brdo (1 319 m n. m.) a Šturec (1 075 m n. m.), južným Majerova skala (1 283 m n. m.), plytkým sedlom oddelený Frčkov (1 586 m n. m.) a Krížna (1 574 m n. m.) a Kráľova skala (1 377 m n. m.) a západným Smrekov (1 441 m n. m.), Haľamova kopa (1 344 m n. m.), Chládkové úplazy (1 228 m n. m.) a Lubená (1 414 m n. m.).[6] Masív patrí do povodia Váhu; rieka Revúca a jej prítok Lopušná odvodňujú východné svahy, západne sa zvažujúce napájajú Gaderský potok a jeho prítok Vrátňanský potok, smerujúce do Turca.[3]
Relatívna výška Ostredku je 672 metrov, čo ho zaraďuje na 14. miesto v rebríčku vrchov s najväčšou relatívnou výškou na Slovensku.[7]
Korekcia výšky
[upraviť | upraviť zdroj]Severný vrchol s uvádzanou nadmorskou výškou 1 592,0 m n. m. bol do roku 2015 považovaný za najvyšší vrch Veľkej Fatry a tak bol uvádzaný aj v turistických mapách.[8] V lete 2015 Klub slovenských turistov osadil na južnom vrchole, približne 400 m juhojuhovýchodne od severného vrcholu informačnú tabuľu s nápisom „Pustolovčia / 1595 m / najvyšší bod Veľkej Fatry“.[9] Následné meranie domnienku predbežne potvrdilo, čakalo sa na oficiálne potvrdenie výšky.[10] V roku 2015 potvrdili merania Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, že vyššia je južnejšie položená kóta (turistami nazvaná „Pustolovčia“), preto v roku 2016 Názvoslovná komisia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky prerokovala zmenu názvu, polohy aj výšky Ostredku. Názov Ostredok zostal pre najvyšší bod masívu ponechaný, bola tak však pomenovaná južnejšie položená nová kóta. Nižšia z kót, ktorá bola v minulosti pomenovaná Ostredok, zostala bez názvu. Nadmorskú výšku nižšej z kót úrad spresnil na 1 592,54 m n. m. (zaokrúhlene 1 593 m n. m.) a nadmorskú výšku vyššej z kót na 1 595,58 m n. m. (zaokrúhlene 1 596 m n. m.).[11]
Názov Pustolovčia bol určený ako štandardný názov pre lúku na úbočí Ostredku.[11] Na pôvodnom mieste označenia vrcholu bol osadený nový turistický smerovník s názvom Ostredok - rázcestie, kde sa na červený chodník pripája zelená turistická značka z Dedošovej doliny.[2]
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho jemne modelované svahy buduje mraznické súvrstvie fatrika. Mladšie horniny vystupujú v tektonických oknách na niektorých miestach v blízkej Gaderskej doline.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Hôľnatá vrcholová časť bez vyššej vegetácie, nadmorská výška a poloha umožňuje výnimočný kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé veľkofatranské vrcholy, no tiež Malú Fatru, Oravskú Maguru i Beskydy, Západné, Vysoké a Nízke Tatry, Veporské vrchy, Poľanu, Javorie, Vtáčnik, Strážovské vrchy a Moravsko-sliezske Beskydy.[12] Ojedinele je možné vidieť vrchy 4 susedných krajín; Kékes (1 014 m n. m.) v Maďarsku, Schneeberg (2 076 m n. m.) v Rakúsku, Lysú horu (1 328 m n. m.) v Česku a Babiu horu (1 723 m n. m.) v Poľsku.
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej Veľkofatranskej magistrále hlavným hrebeňom:
- od severovýchodu z rázc. pri Chate pod Borišovom cez Ploskú a Suchý vrch
- od juhu z Krížnej cez Frčkov
- po
žltej značke:
- od západu z obce Blatnica Gaderskou dolinou a rázc. Drobkov, odtiaľ po
zelenej cez Ostredok - rázcestie; trvanie: ↑ 5:35 h, ↓ 4:30 h - od východu z obce Liptovské Revúce (Vyšná Revúca) cez vrch Chyžky, odtiaľ po hrebeni; trvanie: ↑ 3:45 h, ↓ 3:00 h
- od západu z obce Blatnica Gaderskou dolinou a rázc. Drobkov, odtiaľ po
- po
modrej značke:
- od severozápadu z obce Necpaly Necpalskou dolinou cez Balcierovo a Koniarky; trvanie: ↑ 5:30 h, ↓ 4:05 h
- od juhu z obce Staré Hory cez Krížnu; trvanie: ↑ 4:05 h, ↓ 3:15 h[3]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Frčkov a Ostredok -
Ostredok -
Severný, pôvodný vrchol
.JPG)
.JPG)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ peaklist.org, [cit. 2024-04-08]. Dostupné online.
- ↑ a b Turistická mapa 121 Veľká Fatra 1 : 50 000. 8. vyd. Kynceľová : VKÚ Harmanec, s. r. o., 2017. ISBN 978-80-8144-149-3.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-06-09]. Dostupné online.
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-09]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-06-09]. Dostupné online.
- ↑ Veľká Fatra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Zoznam vrchov Slovenska s najväčšou relatívnou výškou na stránke Peaklist.org (po anglicky) [PDF]
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 57.
- ↑ STUCHLÝ, Milan. Najvyšší vrch Veľkej Fatry [online]. hiking.sk, 2015-08-28, rev. 2016-02-29, [cit. 2016-03-04]. Dostupné online.
- ↑ KUBIŠOVÁ, Ľubica. Vyberajú meno pre nový najvyšší vrch Veľkej Fatry. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-02-02. Dostupné online [cit. 2016-02-02]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b KUBISOVÁ, Jana. Pohorie Veľká Fatra má staronový najvyšší vrchol. Doteraz bol bez mena. aktuality.sk (Bratislava: Azet.sk a.s.), 2016-02-24. Dostupné online [cit. 2016-03-01].
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-06-09]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- VKÚ Harmanec, s. r. o., Kynceľová, č. 121, Turistická mapa 121 Veľká Fatra 1 : 50 000, 8. vydanie, 2017, ISBN 978-80-8144-149-3
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostredok (vrch vo Veľkej Fatre)
