Chorvátsko

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chorvátska republika
Vlajka Chorvátska Štátny znak Chorvátska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Lijepa naša domovino
Miestny názov  
 • dlhý Republika Hrvatska
 • krátky Hrvatska
Hlavné mesto Záhreb
45°48′ s.š. 16°0′ v.d.
Najväčšie mesto Záhreb
Úradné jazyky Chorvátčina
Demonym Chorvát, Chorvátka
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády 		parlamentná republika
Kolinda Grabarová Kitarovićová
Andrej Plenković
Vznik 25. jún 1991
Susedia Slovinsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Maďarsko, Čierna Hora
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
56 594 km² (124.)  
 km² (1,09 %)
Počet obyvateľov
 • sčítanie (2011)
 • hustota (2011) 		 
4 284 889
75,8/km² (126.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS) 		2018
61,056 miliárd $ (81.)
25 807 $ (56.)
Index ľudského rozvoja (2015) 0,827 (45.) – vysoký
Mena Chorvátska kuna (HRK)
Časové pásmo
 • Letný čas 		SEČ (UTC+1)
SELČ (UTC+2)
Medzinárodný kód HRV
Medzinárodná poznávacia značka HR
Internetová doména .hr
Smerové telefónne číslo +385

Súradnice: 45°15′00″S 15°28′00″V / 45,25°S 15,466667°V / 45.25; 15.466667

Chorvátsko (chorv. Hrvatska), dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora. Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr tvorilo súčasť Juhoslávie. Nezávislosť získalo roku 1991.

Poloha

Nachádza sa v juhovýchodnej Európe, na Balkánskom polostrove, na brehu Jadranského mora a na mnohých ostrovoch v Jadranskom mori. Patria mu dve tretiny kamenistého pobrežia Jadranského mora (polostrov Istria a Dalmácia).

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Chorvátska

Pozri aj: Dejiny Juhoslávie, Vojna v Chorvátsku

  • starovek: územie Chorvátska je osídlené ilýrskymi a keltskými kmeňmi
  • 1. storočie – 5. storočie: prevažne súčasťou Rímskej ríše
  • 6. storočie – 9. storočie: súčasťou Byzantskej ríše
  • 6. – 7. storočie: osídľovanie Slovanmi (žijú tu dodnes) a Avarmi (vyhynuli v 9. stor.)
  • 8. storočie: Slovanov a Avarov si podmanila Východofranská ríša
  • koniec 9. storočia – 11. storočie: samostatné chorvátske kniežatstvo (neskôr kráľovstvo), časti Slavónska sú však súčasťou Uhorska
  • 1091 a 1102 – 1918: súčasť Uhorska, Dalmácia však sčasti prešla iným vývojom (pozri nižšie)
  • 14. storočie – 1797: Dalmácia prevažne pod kontrolou Benátskej republiky
  • od 15. storočia: sústavne napádané Turkami (Osmanskou ríšou), ktorí koncom 16. storočia skoro celú krajinu obsadili (neobsadený západ patril k tzv. Kráľovskému Uhorsku, ktorého jadro tvorilo Slovinsko, neobsadená Dalmácia Benátskou republikou)
  • pred 1700: vytlačenie Turkov
  • 1797 – 1918: Dalmácia súčasťou Rakúska (s výnimkou 1805 – 1814, keď bola Napoleonom pripojená k Francúzsku)
  • prvá polovica 19. storočia: sformovali sa chorvátske národné hnutia, požadujúce plnú autonómiu Chorvátska a vystupujúce s programom jazykového, kultúrneho a politického zjednotenia južných Slovanov (ilyrizmus)
  • 1848 – 1849: v čase revolúcie narazili národné požiadavky Chorvátov na maďarizačnú politiku uhorskej revolučnej vlády, v dôsledku čoho sa chorvátska politická reprezentácia (na čele s bánom J. Jelačičom) postavila na stranu Habsburgovcov (Rakúska) a pomáhala jej potlačiť revolúciu vo Viedni a v Maďarsku
  • 1867 – 1918: Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 patrí vlastné Chorvátsko v rámci Rakúska-Uhorska spolu napr. so Slovenskom do Zalitavska; Dalmácia je súčasťou Predlitavska
  • 1868 – 1918: vlastné Chorvátsko má na základe tzv. chorvátsko-uhorského vyrovnania (1868) čiastočnú vnútornú, cirkevnú, školskú a súdnu autonómiu v rámci (veľkého) Uhorska. Na čele Chorvátska stojí bán.
  • koniec 19. stor.: V chorvátskom politickom tábore sa vytvorili dva smery; jeden juhoslovanský, usilujúci sa o spoluprácu a okrem iného aj o štátne politické zjednotenie všetkých južných Slovanov, a druhý (od 60-tych rokov 19. stor.) veľkochorvátsky, nacionalistický a ostro protisrbsky zameraný, žiadajúci vytvorenie tzv. Veľkého Chorvátska v rámci trialisticky prebudovaného Rakúsko-Uhorska.
  • 1918: Keďže Prvá svetová vojna vytvorila podmienky pre víťazstvo juhoslovanského, protihabsburského smeru, stalo sa 1. decembra 1918 vlastné Chorvátsko a Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu.
  • 1939 – 1941: V rámci Juhoslávie existuje autonómna chorvátska bánovina, zahŕňajúca aj Dalmáciu
Mapa z roku 1941
  • 1941 – 1945: Nezávislý štát Chorvátsko (Nezavisna Država Hrvatska), satelitný štát Nemecka vytvorený chorvátskymi fašistami po napadnutí Juhoslávie nemeckou, talianskou a maďarskou armádou v apríli 1941 na neobsadenom teritóriu
  • 1945: Chorvátsko jednou zo zväzových republík Juhoslávie
  • 1990:
    • apríl: vo voľbách zvíťazila strana HDZ (Chorvátska demokratická jednota) Franja Tudjmana, ktorý bol menovaný predsedom štátneho predsedníctva (prezidentom)
    • august: premenovanie na "Chorvátska republika"
  • 1991 – 1995: občania sa v referende rozhodli o odpojení od Juhoslávie a 25. júna 1991 bola vyhlásená Chorvátska republika (krajinami sveta uznaná až v roku 1992), čo vyvolalo občiansku vojnu až do roku 1995 (pozri Dejiny Juhoslávie), v rámci ktorej Srbi obsadili východ, stred a stredozápad Chorvátska. Na tomto území vyhlásili nikým neuznaný štát:Republika srbská Krajina. Chorvátsko napokon v roku 1995 Srbov porazilo. Vojna zasadila ranu tunajšiemu cestovnému ruchu, ale v súčasnosti je Chorvátsko druhá najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie.
  • 1997: autoritatívny Tudjman bol opäť zvolený za prezidenta
  • 1999: zomrel Tudjman a krajina prešla od roku 2000 liberálnymi reformami
  • 2004: Chorvátsko sa stalo oficiálnym kandidátom na členstvo v EU
  • 1. apríl 2009: Chorvátsko sa stalo členom NATO
  • 1. júl 2013: Chorvátsko sa stalo 28. členom Európskej únie

Obyvateľstvo

Podľa sčítania ľudu z roku 2001 v Chorvátsku žije 4 437 460 obyvateľov, z toho je 2 301 560 žien a 2 135 900 mužov. Priemerný vek je 39,3 (muži 37,5, ženy 41,0). Priemerná dĺžka života je 75 rokov, gramotných je 98.5% obyvateľov. Priemerný ročný prírastok obyvateľstva: 0,40 % v roku 1992 (z 0,82 % v r. 1948).

Národnostné zloženie

Národnostné zloženie
V roku 2001:[1]

Náboženské zloženie

Administratívne členenie

Župy Chorvátska
Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Chorvátska

Chorvátsko sa od roku 1992 delí na 21 žúp a tie sa delia na opčiny (v priemere okolo 10 – 20), ktoré majú podobné postavenie ako slovenské obce.

Cestovný ruch

Najčastejšie navštevovanými miestami alebo mestami je Split, Dubrovnik, Biograd na Moru, Zadar, Pula, Opatija, Vodice, Šibenik, Novi Vinodolski, Makarská.

Doprava

Jadranské pobrežie Chorvátska je obľúbenou turistickou destináciou

V Chorvátsku sa v roku 2006 nachádzalo 28 344 km ciest, 23 979 km bolo spevnených, z toho bolo 1 050 km diaľnic (autoceste). Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991 Chorvátsko veľmi pokročilo v stavbe diaľnic. Väčšina diaľničných úsekov, okrem obchvatu Záhrebu, je spoplatnená.

Diaľničné úseky:

  • A1 Záhreb – Ploče, 509 km
  • A2 Záhreb – Krapina – Macelj, 59 km
  • A3 Bregana – Záhreb – Lipovac, 306 km
  • A4 Záhreb – Goričan, 97 km
  • A5 Sredanci – Osijek, 54 km
  • A6 Záhreb – Rijeka, 81 km
  • A7 Rupa – Rijeka, 16 km
  • A8 Rijeka – Kanfanar, 64 km
  • A9 Umag – Kanfanar – Pula, 77 km
  • A11 Velika Gorica – Buševec, 9 km
  • A12 Sveta Helena – Vrbovec, 12 km

Vzdialenosti z Bratislavy (najkratšie)

Záhreb
Rijeka
Mesto km mapka
Záhreb 388 [1]
Rijeka 546 [2]
Zadar 650 [3]
Split 759[chýba zdroj] [4]

Štátne sviatky a dni pracovného pokoja

Hvar

Štátne sviatky

Dni pracovného pokoja

Referencie

  1. ↑ Sčítanie 2001 – Národnostné zloženie
  2. ↑ Sčítanie 2001 – Náboženské zloženie


Galéria


Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chorvátsko


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chorvátsko&oldid=6845347“